Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Ek-1342-2020.pdf
PDF · 71.18 KB
Case nature
Subarea
11Ek/1342/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: A. B., nar: 12.05.1979, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., o vymoženie 1.908,84 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Ďurica, so sídlom Borovianska cesta 2564/17, 960 01 Zvolen, IČO: 37 822 314, pod sp. zn. 359 EX 4268/20, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 09.07.2026, sp. zn. 11Ek/1342/2020, takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť oprávneného zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súdny úradník uznesením neschválil exekúciu predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný trvalý pobyt (výrok I.) a zastavil exekúciu v časti vymoženia istiny vo výške 137,75 eur (výrok II.).
2. Uviedol, že exekútor podal žiadosť o udelenie súhlasu s vykonaním exekúcie predajom nehnuteľnosti povinného zapísanej na LV č. XXXX, okres E., Obec D., k. ú. D., v ktorej má povinný trvalý pobyt. Uviedol, že povinný je aj vlastníkom motorových vozidiel, rok výroby 1993 a 1991, ktoré sa však nepodarilo lokalizovať a z dôvodu ich veku by výťažok z predaja nepokryl ani trovy exekúcie. Proti povinnému sú vedené tri exekúcie a to u súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu sp. zn. 359EX 4268/20 vo výške 1.908,84 eur, u súdneho exekútora Mgr. Slavomíra Nosku sp. zn. EX 1507/2013 vo výške 1.329,51 eur a u súdneho exekútora F. G. H. sp. zn. 239EX 250/2023 vo výške 176,08 eur. Navrhuje udeliť súhlas s predajom nehnuteľnosti.
3. Súdny úradník vec právne posúdil podľa § 39 ods. 1 až 4, § 59 ods. 1, 2, § 63 ods. 1, 3, 4 Exekučného poriadku a uviedol, že vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností, v ktorej má povinný trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, je výnimočne možné a musia byť splnené zákonom stanovené predpoklady, ktorými sú: (i) schválenie súdom, (ii) voči povinnému je vedených viacero exekučných konaní, v ktorých sa súhrne vymáhajú pohľadávky prevyšujúce sumu 2.000,- eur, (iii) preukázanie, že exekúciu nie je možné vykonať iným spôsobom na peňažné plnenie, pričom tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne.
4. Súdny úradník zistil, že exekúcia vedená u súdneho exekútora Mgr. Slavomíra Nosku pod sp. zn. EX 1507/2013 bola ukončená v roku 2020 a bola vedená na podklade exekučných titulov, ktoré sú predmetom tejto exekúcie. Ďalej súdny úradník zistil, že v pôvodne vedenej exekúcii, ktorá bola vedená okrem iného na podklade rozhodnutia o priestupku zo dňa 15.12.2004, č. k. ORP-K-469/DI-2004, bolo 29.05.2015 vydané upovedomenie o upustení od vymáhania pokuty z dôvodu, že uplynula 3-ročná prekluzívna lehota podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch. Z tohto dôvodu súdny úradník čiastočne (vo výške 137,75 eur) zastavil aj túto exekúciu, ktorá sa vedie na podklade totožného exekučného titulu.
5. S ohľadom na uvedené tak súdny úradník uviedol, že v exekúciách, ktoré sú v súčasnosti vedené proti povinnému, sa vymáha len 1.947,17 eur, čím nie je splnená jedna z obligatórnych zákonných podmienok (§ 63 ods. 4 Exekučného poriadku) na vydanie súhlasu s predajom nehnuteľnosti.
6. Proti uzneseniu súdneho úradníka podal oprávnený sťažnosť s tým, že povinný sa trvale vyhýba plateniu svojich dlhov. Z celkovej výšky dlhov 3.534,84 eur evidovaných oprávneným od roku 2012 povinný uhradil len 45,60 eur. Bez udelenia súhlasu s predajom nehnuteľnosti je reálny predpoklad, že exekúcia bude zastavená pre nemajetnosť povinného, a to napriek tomu, že povinný je vlastníkom majetku. Podľa názoru oprávneného celková výška vymáhaných pohľadávok presahuje 2.000,- eur (1.776,07 eur + 176,08 eur + 62,41 eur + 94,85 eur + 135,44 eur + 68,46 eur). Oprávnený ďalej uviedol, že považuje zastavenie exekúcie vo výške 137,75 eur, vedenej na podklade rozhodnutia o priestupku zo dňa 15.12.2004, č. k. ORP-K-469/DI-2004 za nedôvodné. Uviedol, že táto pohľadávka, pôvodne vymáhaná v exekúcii EX 468/2006, mu bola postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávok štátu č.1/2015/MV SR zo dňa 04.12.2015. Hoci v EX 468/2006 bolo dňa 29.05.2015 vydané Upovedomenia o upustení od vymáhania pokuty na podklade uvedeného exekučného titulu z dôvodu, že uplynula 3- ročná prekluzívna lehota podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch, tento dokument nebol súčasťou odovzdanej dokumentácie k postúpenej pohľadávke.
7. Po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom exekučného konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), súd preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.
8. Súdny úradník správne zistil skutkový stav, tento správne podriadil pod príslušné právne normy, tieto správne interpretoval a dospel k správnym právnym záverom. Jeho rozhodnutie je náležite odôvodnené a spĺňa predpoklady preskúmateľnosti. Súd sa s výrokmi a odôvodnením uznesenia súdneho úradníka stotožňuje a v plnom rozsahu na ne odkazuje. Pre zdôraznenie správnosti súd dodáva nasledovné:
9. Oprávnený sa vo vzťahu k výroku súdneho úradníka o čiastočnom zastavení exekúcie obmedzil len na opísanie okolností vymáhania predmetných plnení na podklade jednotlivých exekučných titulov, uviedol, že naň boli pohľadávky postúpené určitou konkrétnou zmluvou o postúpení a uviedol, že obsahom odovzdanej dokumentácie nebolo upovedomenie o upustení od vymáhania pokuty. Z obsahu sťažnosti tak nemožno vyčítať žiaden dôvod nesprávnosti tohto výroku uznesenia súdneho úradníka. To, že bola na oprávneného postúpená zaniknutá pohľadávka a že sa oprávnený na základe tejto skutočnosti domnieval, že pohľadávka naďalej existuje, nie sú z pohľadu práva relevantné skutočnosti. Súd teda vo vzťahu k tejto časti sťažnosti uzatvára, že z jej obsahu nezistil nič, čo by malo naznačovať nesprávnosť postupu či rozhodnutia súdneho úradníka.
10. Pokiaľ ide o výrok uznesenia súdneho úradníka o neudelení súhlasu s exekúciou predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný trvalý pobyt, súd uvádza, že súdny úradník zreteľne z priliehajúcej právnej normy vymedzil, čo je potrebné skúmať a jednoznačne uviedol, ktorá podmienka absentuje. Konkrétne ide o absenciu podmienky, že sa voči povinnému vedú viaceré exekúcie, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky prevyšujúce v súhrne 2.000 eur. Súdny úradník správne uviedol, že sa voči povinnému aktuálne vymáhajú len pohľadávky, ktoré bez príslušenstva v súhrne predstavujú sumu 1.947,17 eur. Ak oprávnený zrátal, že sa voči povinnému vedú exekúcie na vymoženie pohľadávok v súhrne v sume nad 2.000,- eur, keď zrátal 1.776,07 eur + 176,08 eur + 62,41 eur + 94,85 eur + 135,44 eur + 68,46 eur, nevysvetlil, ako k týmto jednotlivým zrátavaným sumám prišiel. Neuviedol teda, ktoré exekúcie súdny úradník prehliadol, alebo nesprávne zrátal. Ak šlo v prípade výpočtu oprávneného o sumy príslušenstva, tieto zarátavať do vyžadovanej sumy 2.000,- eur nemožno. Aj keď to výslovne zo znenia § 63 ods. 4 Exekučného poriadku nevyplýva, s ohľadom na znenie § 63 ods. 3 Exekučného poriadku je to nanajvýš zrejmé. Ak povinný poukazoval na celkovú sumu, ktorú už od povinného od roku 2012 vymáhal (3.534,84 eur), táto nie je v danej veci rozhodná. Ako uvádza odborný komentár, splnenie podmienok sa preukazuje ku dňu podania návrhu na súhlas s predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný hlásený pobyt (ŠTEVČEK, M. a kol. Exekučný poriadok. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2018, s. 424.).
11. Keďže sa teda v súčasnosti nevedú voči povinnému exekúcie na vymoženie pohľadávok v súhrne a bez príslušenstva presahujúce 2.000,- eur, súdny úradník správne návrh exekútora zamietol. Sťažnosť oprávneného nie je dôvodná, preto súd zamietol aj túto (§ 250 ods. 1 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).