Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_4C-245-2015.pdf
PDF · 143.28 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/245/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec, sudkyňou JUDr. Katarínou Červenkovou, v spore žalobcu: Ľ. H., R.. XX.XX.XXXX, T. D. D. D., Š. XXXX/XX, štátny občan SR, proti žalovanému: K.. K. O., R.. XX.XX.XXXX, T. D. Q., K. XXX/XX, štátna občianka SR, zast. JUDr. Ondrej Szilágyi, advokát, Advokátska kancelária v Lučenci, Haličská cesta 3200, o ochranu osobnosti, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.07.2015 sa žalobca domáhal titulom ochrany osobnosti podľa ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka uloženia povinnosti žalovanej uverejniť na webové sídlo SME.sk Blog.SME.sk K. O. písomné ospravedlnenie v znení: „ Vážený pán H., dňa 25.05.2015 o 8.32 hod. som na webovom sídle SME.sk Blog. SME.sk K. O. publikovala príspevok s titulom „Najväčší darca strany TIP žije z minimálnej mzdy“, z ktorého obsahu okrem iného vyplýva, že žijete len z minimálnej mzdy a finančné prostriedky 100.000,-Eur, ktoré ste darovali politickej strane TIP ste podľa môjho názoru nemali ako ( legálne ) zarobiť. Týmto svojim výrokom som neoprávnene zasiahla do práv na ochranu Vašej osobnosti, predovšetkým do práva na ochranu Vašej cti, vážnosti v spoločnosti a ľudskej dôstojnosti. Za tieto výroky sa Vám ospravedlňujem.“. Zároveň žiadal uložiť žalovanej povinnosť zaslať žalobcovi aj písomné ospravedlnenie v rovnakom znení a uložiť povinnosť žalovanej požiadať prevádzkovateľa webového sídla Blog .SME.sk, ktorým je obchodná spoločnosť Petit Press, a.s. o odstránenie ( zrušenie ) príspevku ( blogu ) publikovaného žalovanou dňa 25.05.2015 o 8,32 hodine na webovom sídle SME.sk Blog.SME.sk K. O. s titulkom „ Najväčší darca strany TIP žije z minimálnej mzdy“, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Skutkovo žalobca odôvodnil žalobu tým, že dňa 25.05.2015 o 8.32 hodine na webovom sídle SME.sk Blog.SME.sk K. O. zverejnila žalovaná príspevok s titulom: „ Najväčší darca strany TIP žije z minimálnej mzdy“, z ktorého obsahu vyplynulo, že: „ ťažko sa dá uveriť, že niekto dá strane 100.000,-Eur, aby mu ostalo na ďalšie roky života 330,-Eur mesačne! To je menej ako minimálna mzda! Ide o veľmi zaujímavý prípad financovania strany, ktorý sa neobyčajne podobá na iný príbeh. Každý si veľmi dobre pamätá na skromne žijúceho 80ročného dôchodcu, ktorý daroval HZDS 7.000.000,- korún. Priniesol ich len tak v igelitke“ a ďalej, že „ bolo by ďalej zaujímavé spýtať sa ako dokáže Ľ. H. vyžiť z 330,-Eur. Možno, že je bretarián a nepotrebuje jesť. Oveľa pravdepodobnejšie je, že aj v tomto prípade to neboli jeho vlastné peniaze, lebo ich nemal ako ( legálne ) zarobiť.“ Podľa žalobcu príspevok obsahuje nepravdivé tvrdenia a difamujúce výroky o osobe žalobcu, ktoré sú spôsobilé v značnom rozsahu poškodiť jeho česť, vážnosť a dôstojnosť v profesionálnej sfére, spoločenskej ako aj v rodinnej, pretože v tomto kontexte akým boli zverejnené ho stavajú do svetla,
že žije výlučne z minimálnej mzdy a finančné prostriedky, ktoré daroval politickej strane TIP - tvoríme inú politiku ( ďalej len ako „ TIP“ ) vo výške 100.000,-Eur nemal ako ( legálne ) zarobiť, čím žalovaná spochybňuje status žalobcu ako bezúhonného občana, a to len s poukazom na výsledky hospodárenia obchodných spoločností v ktorých je žalobca spoločníkom. Nepravdivosť posudzovaných výrokov je daná predovšetkým tým, že sú v rozpore so skutočnosťou, lebo žalobca nežije z minimálnej mzdy a finančné prostriedky, ktoré daroval politickej strane TIP získal legálne. Žalobca v žalobe uvádza, že dňa 08.06.2015 predžalobnou výzvou žiadal žalovanú o uverejnenie ospravedlnenia v znení, ktoré vo výzve konkretizoval, avšak žalovaná reagovala na jeho výzvu tak, že podľa nej neexistuje dôvod na to, aby sa ospravedlnila a bolo by v záujme žalobcu, aby uznal nárok žalovanej na slobodný prejav, najmä v otázkach celospoločenského záujmu. Žalobca má za to, že v danom prípade došlo k porušeniu jeho ústavného práva zakotveného v Čl. 19 ods. 1 Ústavy SR, ako aj práva na ochranu osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka. Má za to, že príspevok nebol prezentovaný s náležitým vyvážením, keďže samotný obsah neposkytoval dostatok informácií tvoriaci reálny faktický základ, prostredníctvom ktorého by mal čitateľ možnosť vytvoriť si vlastný čitateľský úsudok na reálne ( skutočné ) možnosti poskytnutia finančného daru politickej strane zo strany žalobcu. Tým, že žalovaná vyjadrila názor o tom, že žalobca predmetné finančné prostriedky nadobudol nelegálne, prisudzuje žalobcovi trestnú činnosť, ktorú žalobca kategoricky popiera. V žalobe žalobca uvádza, že v inkriminovanej dobe bol bežnou súkromnou osobou a v príspevku bolo uvedené meno, priezvisko a po kliknutí na text zvýraznený v príspevku červenou farbou aj jeho fotografia. Za daných okolností, na základe takto postavených identifikačných znakov mohol osobu žalobcu identifikovať veľmi široký počet čitateľov. Žalobca má za to, že žalovaná pri ochrane slobody prejavu nemá privilegované postavenie novinára a hoci v príspevku uverejnila informácie o veciach verejných, článok neposkytoval dostatok informácií tvoriaci faktický reálny základ, prostredníctvom ktorého by mal čitateľ možnosť vytvoriť si vlastný čitateľský úsudok.
2. Žalovaná sa vyjadrila k žalobe písomným podaním zo dňa 02.05.2016 v ktorom uviedla, že je vysokoškolsky vzdelanou osobu v odbore politológia a zaujímajú ju veci verejné, týkajúce sa celospoločenského diania a záujmu, ku ktorým len po získaní dostupných informácií zaujala kritické názory a ktoré následne prezentuje vo svojom blogu na internetovom portáli SME.sk. Zámerom žalovanej bolo v danom prípade formou príspevku vyjadriť svoj názor na financovanie politickej strany TIP, teda jej zámerom nebolo zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu. Túto tému si zvolila z dôvodu, že verejne prezentovaná predvolebná kampaň politickej strany TIP kládla dôraz na boj proti korupcii, pričom práve transparentnosť vo financovaní politických strán považovala strana TIP za jej najdôležitejšiu súčasť. Meno žalobcu v príspevku žalovaná spomenula výhradne z toho dôvodu, že z verejne dostupného zoznamu darcov politickej strany TIP, ktorý zverejnila samotná politická strana vyplynulo, že najväčším darcom tejto politickej strany za r. 2014 bol práve žalobca, ktorý jej daroval sumu 100.000,-Eur. Bolo preto viac než logické, že pri skúmaní bližších súvislostí týkajúcich sa reálneho pozadia financovania politickej strany TIP sa zamerala práve na jej najväčšieho darcu. K údajnej nevyváženosti titulku a samotného obsahu príspevku žalovaná poukázala na obsah samotného príspevku, v ktorom opakovane uvádzala odkazy na iné články uverejnené na iných webových portáloch, ktoré sa okrajovo týkali témy príspevku žalovanej a z ktorých čerpala informácie. Takýmito stránkami bol napr. odkaz na článok Daga Daniša uverejnený dňa 21.12.2014 na internetovej stránke www.komentáre.hnoline.sk <http://www.komentáre.hnoline.sk> pod názvom „ Brigádnici Smeru v akcii“ . I tento článok sa taktiež venoval podozrivému financovaniu politickej strany TIP. Žalovaná tiež poukázala na to, že v príspevku v stručnosti čitateľovi predstavila osobu žalobcu, a to ako konateľa viacerých obchodných spoločností, a tiež aj ako jedného z neúspešných kandidátov na primátora mesta Banská Bystrica v komunálnych voľbách roku 2014. V príspevku pritom nevylúčila možnosť, že žalobca je jedným z úspešných podnikateľov, ktorý sa začal zaujímať o politiku. Určitú dávku pochybnosti o bonite žalobcu nadobudla až z podkladov, z ktorých pri tvorbe príspevku vychádzala, a to okrem iného aj z diskusie k článku uverejnenom dňa 18.9.2014 na internetovej stránke www.bystricoviny.sk <http:// www.bystricoviny.sk> pod názvom „ Kandidatúru na primátora Banská Bystrica ohlásil aj Ľ. H. ( TIP )“, v ktorej diskutéri opakovane uvádzali, že žalobca pravidelne svojim zamestnancom nevypláca mzdu, pričom s jej výplatou mešká 2 až 3 mesiace a tiež z verejne dostupných hospodárskych výsledkov spoločností, v ktorých je žalobca spoločníkom alebo konateľom. Všetky tieto podozrenia žalovaná prezentovala aj v príspevku, pričom štylisticky príspevok koncipovala tak, aby si čitateľ mohol utvoriť vlastný názor, či je žalobca úspešným podnikateľom alebo naopak, či sa v jeho podnikaní mohli vyskytnúť určité problémy finančného charakteru, čo sa následne mohlo premietnuť aj do miery uveriteľnosti poskytnutia daru pre politickú stranu TIP zo strany žalobcu.
Žalovaná má za to, že v príspevku v dostatočnej miere uviedla podklady, z ktorých príspevok vychádzal a tieto tiež náležite vysvetlila, pričom z nich vyplynulo jej podozrenie z netransparentného financovania politickej strany TIP. Týmito podklady bol jednak vyššie uvedený článok Daga Daniša a najmä hospodárske výsledky obchodných spoločností, v ktorých je žalobca spoločníkom, či konateľom, a teda ktoré sú so žalobcom v určitom majetkovom alebo personálnom prepojení. Údaje, ktoré v článku uviedla sú podľa žalovanej pravdivé a objektívne vyplývajú z podkladov, ktoré mala pri tvorbe príspevku k dispozícii a o ktorých pravdivosti nemala dôvod pochybovať. Z obchodného registra SR zistila, že žalobca je konateľom spoločnosti Cargo express s.r.o. IČO: 45 311 561, spoločníkom uvedenej spoločnosti je aj obchodná spoločnosť HADVIČÁK s.r.o., IČO: 36 640 522, ktorej spoločníkom a konateľom je opätovne žalobca a napokon bol žalobca majetkovo a personálne prepojený s dnes už zaniknutou obchodnou spoločnosť HG Servis s.r.o. IČO: 46 981 063. Žalovaná uvádza, že pri skúmaní hospodárskych výsledkov spoločností za obdobie 5 rokov, .t.j. od roku 2010 do roku 2014 vychádzala z verejne dostupných údajov na internete, najmä z internetovej stránky www.finstat.sk <http://www.finstat.sk>, ktorá verejnosti poskytuje informácie o hospodárskych výsledkoch firiem, účtovných závierkach takýchto spoločností, o konkurzných a reštrukturalizačných konaniach, likvidáciách spoločností a tiež údaje z Obchodného vestníka a Obchodného registra. Ide o objektívny zdroj informácií, ktorý žalovaná nemala dôvod spochybňovať. Z internetovej stránky www.finstat.sk <http://www.finstat.sk> podľa žalovanej vyplynulo, že: a) spoločnosť HG Servis dosiahla za rok 2013 zisk vo výške 480,-Eur a za rok 2014 stratu -882,-Eur , b) spoločnosť Cargo expres dosiahla v roku 2010 stratu vo výške -2008,-Eur, v roku 2011 zisk vo výške 1644,-Eur v roku 212 zisk vo výške 1089,-Eur, v roku 2013 stratu vo výške -7187,-Eur a v roku 2014 stratu vo výške -6925,-Eur. c) spoločnosť HADVIČÁK dosiahla v roku 2010 zisk vo výške 145.382,-Eur, v roku 2011 zisk vo výške 79.590,-Eur, v roku 2012 stratu vo výške -102.340,-Eur , v roku 2013 stratu vo výške -244.383,-Eur a v roku 2014 zisk vo výške 39.926 Eur. Z uvedených podkladov následne nenáročnými matematickými výpočtami dospela ku komulatívnej strate spoločností žalobcu pri hospodárení vo výške približne 88.000,-Eur a tiež k sume 330,-Eur, ktorá po zohľadnení strát a ziskov spoločností žalobcu, mala približne zostať žalobcovi na úhradu nákladov na život za mesiac, pričom súčasne nemala vedomosť o inom zdroji príjmov žalobcu ako príjmu z už spomenutých spoločností. Žalovaná má tiež za to, že samotné tvrdenia o tom, že obchodné spoločnosti a ich hospodárenie vykázali straty, resp. že niektorá osoba žije z minimálnej mzdy nie sú objektívne spôsobilé zasiahnuť do osobných práv konkrétnej osoby, pretože takýto status má značná časť existujúcich obchodných spoločností, resp. tiež široká škála spoločnosti. Žalovaná má tiež za to, že v príspevku v žiadnom prípade žalobcu neobvinila zo spáchania akékoľvek trestného činu a žalobca len účelovo tvrdí túto skutočnosť. Vo svojom vyjadrení tiež poukázala na konferenciu UNAS k autodoprave konanú v Národnej rade SR dňa 18.11.2015, na ktorej sám žalobca priznal problémy v podnikaní, keď v úvode sa všeobecne vyjadril k problematike zavedenia mýta v SR a s tým spojenými negatívnymi dôsledkami na obchodné spoločnosti podnikajúce v doprave a tiež konkrétne k jeho obchodnej činnosti jeho spoločností, kedy opätovne potvrdil, že on ako dopravca má skôr stratu ako zisk a tiež len dlhy. Na tejto konferencii zároveň potvrdil, že je schopný zarobiť maximálne 500,-Eur až 600,-Eur plat a tiež to, že za posledné roky nemôže patrične ohodnotiť ani svojich zamestnancov. Žalovaná má za to, že žalobca v žalobe žiadnym spôsobom neuvádza, ktoré konkrétne výroky z príspevku považuje za nepravdivé alebo síce pravdivé, ale formulované tak, že môžu objektívne vyvolať pravdu skresľujúci dojem, čím by mohli pôsobiť difamačne. Taktiež neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by mali preukazovať nepravdivosť tvrdení žalovanej alebo neprimeranosť hodnotiacich úsudkov žalovanej. Žalobca tiež vôbec neuvádza, v čom spočíva neoprávnenosť kritiky jeho určitého správania zo strany žalovanej a v konečnom dôsledku žalobca v žalobe neuvádza žiadne skutočnosti, ktorými by preukázal existenciu spôsobilosti príspevku objektívne privodiť žalobcovi ujmu na jeho osobnostných právach. Žalovaná má za to, že jej príspevok obsahoval výhradne pravdivé tvrdenia, ktoré boli formulované takou formou, v takých súvislostiach a za takých okolností, že objektívne nemohli vyvolať pravdu skresľujúci dojem, alebo inak pôsobiť difamačne. V príspevku uvádza len oprávnenú kritiku podozrivého financovania politickej strany TIP finančným darom žalobcu. Žalovaná má tiež za to, že prevažná väčšina výrokov žalovanej v uvedenom článku neobsahuje skutkové tvrdenia, ale len jej osobné názory, resp. hodnotiace úsudky, ktorými sa snaží upriamiť pozornosť na problematiku verejného záujmu. Poukazuje na to, že uvedený príspevok bol uverejnený na jej súkromnom blogu, ktorého jediným účelom je prezentácia jej osobného názoru a skúseností k určitým témam a takýmto spôsobom k nemu pristupujú aj jej potencionálni čitatelia, a je teda zrejmé, že na rozdiel od periodickej tlače určenej na
informovanie najširšej verejnosti, môže blog žalovanej obsahovať priamejšie a expresívnejšie vyjadrenie jej názorov, prípadne určité zjednodušenia tak, aby téma ktorej sa venuje, bola lepšie „stráviteľná“ širšej verejnosti a následne, aby mohla byť podkladom na ďalšiu verejnú diskusiu. Žalovaná v závere svojho vyjadrenia poukazuje na to, že v prípade verejne činných alebo známych osôb je nutné zniesť väčšiu mieru kritiky, než pri súkromných osobách a rovnako tak v prípadoch, ak sa tento prejav týka vecí verejného záujmu, čo podľa jej názoru, kauza týkajúca sa podozrivého financovania politických strán bezpochyby je. Väčšiu mieru kritiky mal žalobca tiež vzniesť z dôvodu, že v roku 2014 bol najväčším darcom politickej strany TIP a musí legitímne očakávať aj väčší záujem zo strany verejnosti a tiež zniesť väčšiu kritiku jeho konania, a to najmä vtedy, keď objektívne vznikne podozrenia z netransparentnosti takéhoto financovania politickej strany. Navyše bol v uvedenom roku 2014 aj jedným z neúspešných kandidátov na primátora mesta Banská Bystrica, t.j. kandidoval v komunálnych voľbách, čím sa stal osobou verejne všeobecne známou. Na základe týchto uvedených skutočností, žiadala žalovaná žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
3. Súd vo veci konal a rozhodol na pojednávaní dňa 14.06.2021, na ktorom žalobca zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu a žiadal od žalovanej ospravedlnenie z dôvodu, že údaje, ktoré uvádzala v článku sú nepravdivé. Na dotaz súdu žalobca uviedol, že je pravdivé tvrdenie žalovanej o tom, že bol kandidátom na primátora mesta Banská Bystrica a tiež členom politickej strany TIP a pripustil možnosť, že v prípade úspechu tejto politickej strany vo voľbách, mohol byť súčasťou parlamentu ako jeden z poslancov Národnej rady SR. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že je vyštudovanou politologičkou a zaujímajú ju veci verejné, preto svojim príspevkom chcela poukázať na financovanie strany TIP. Pri písaní článku vychádzala z podkladov, ktoré sa javili ako dôveryhodné a nemala prečo im neveriť. Má za to, že uvádzala len pravdivé údaje. Svojim blogom chcela poukázať na potrebu zaoberania sa financovaním jednotlivých politických strán. Poukázala na vystúpenie žalobcu v Národnej rade na konferencii UNAS, kde sám žalobca uvádzal, že nemá príjem a zároveň si pozrela, kto je štatutárom politickej strany TIP, pretože nie je obvyklé, aby osoba ktorá nie je štatutárom, darovala strane taký vysoký obnos financií. K týmto okolnostiam vypovedala aj pred políciou v Banskej Bystrici. Všetky údaje, ktoré čerpala, čerpala z verejne dostupných informácií na internete a považovala ich za pravdivé. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že v čase zverejnenia príspevku mal príspevok veľkú odozvu a žalobca na uvedenom blogu reagoval najmä na komentáre pod uvedeným článkom, za ktoré ona nenesie nijakú zodpovednosť a ani za ne nezodpovedá, nakoľko ich nepísala a ani nie je správcom uvedenej stránky, či diskusných príspevkov. Článok mal v dobe, kedy ho uverejnila čitateľnosť približne 20000 čitateľov. Žalobca na pojednávaní reagoval na spomínanú konferenciu UNAS v Národnej rade SR tak, že nemienil poukazovať na vlastnú osobu a vyjadril sa len vo všeobecnej rovine, nakoľko je predsedom únie autodopravcov a zastupoval preto všetkých dopravcov. Poukázal na to, že žalovaná si pri písaní článku neoverila pravdivosť informácií a je preto potrebné rozlišovať, kto je konateľom spoločnosti, kto zamestnancom spoločnosti a kto majiteľom spoločnosti, ktorý má podiel na zisku. Jej tvrdenia nie sú pravdivé, nakoľko nežije z minimálnej mzdy a pokiaľ by si žalovaná pri písaní článku od neho informácie vyžiadala, bol by jej ich poskytol.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovanej, oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisu a to najmä: predžalobnou výzvou zo dňa 08.06.2015, obsahom článku zverejneného na webovom sídle SME.sk Blog.SME.sk K. O. s názvom „ Najväčší darca strany TIP žije z minimálnej mzdy“, reakciou žalovanej na predžalobnú výzvu žalobcu, vyjadrením žalovanej zo dňa 02.05.2016, zoznamom darcov strany TIP za rok 2014, obsahom článku zverejneného na internetovej stránke www.komentare.hnoline.sk <http://www.komentare.hnoline.sk> s názvom „ Dag Daniš: Brigádnici Smeru v akcii“, obsahom článku zverejneného na internetovej stránke www.bystricoviny.sk <http://www.bystricoviny.sk> s názvom: „ Kandidatúru na primátora Banskej Bystrice ohlásil Ľubomí Hadvičák ( TIP ) + diskusia k článku, výsledkami hospodárenia spoločnosti HG Servis s.r.o. zverejnené na stránke www.finstap.sk, výsledkami hospodárenia spoločnosti Cargo expres s.r.o. zverejnené na internetovej stránke www.finstap.sk <http://www.finstap.sk>, výsledkami hospodárenia spoločnosti HADVIČÁK s.r.o. zverejnené na internetovej stránke www.finstap.sk <http:// www.finstap.sk>, obsahom DVD na ktorom je zaznamenaná konferencia autodopravcov konaná v Národnej rade SR uskutočnená dňa 18.11.2015, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:
5. Dňa 25.05.2015 o 8.30 hod. na webovom sídle SME.sk Blog.SME.sk K. O., žalovaná zverejnila príspevok s názvom: „Najväčší darca strany TIP žije z minimálnej mzdy“, v ktorom upozorňuje na spôsob financovania novej politickej strany TIP. V uvedenom článku v súvislosti s osobou žalobcu žalovaná uvádza: „... obzvlášť je zaujímavá suma 100.000,-Eur od pána Ľ. H.Á.. Tento pán je konateľom niekoľkých firiem a dokonca neúspešne kandidoval na primátora Banskej Bystrice a znova si poviete, že zase jeden úspešný podnikateľ, ktorý našiel zábavku v politike, možno len nevie, čo s peniazmi. V diskusii k článku o jeho kandidatúre si môžete prečítať o neskorom vyplácaní miezd, niekedy meškajú aj 3 mesiace, čo je pre mnohých podnikateľov taktiež príznačné. Čo si však pomyslíte keď zistíte, že všetky jeho firmy vyrobili za posledných 5 rokov ( 2010 - 2014 ) kumulatívnu stratu 88.000,-Eur. Presne to sa stalo pánovi H., najväčšiemu darcovi strany TIP. Zjavne tu teda nie je niečo v poriadku a to aj vtedy, ak k strate tohto mecenáša prirátame aj zisk 212.000,-Eur, ktorý pred 6 rokmi, v roku 2009 vyrobili jeho firmy. Spolu je to len kumulovaný zisk 124.000,-Eur. Ťažko sa dá uveriť, že niekto dá strane 100.000,-Eur, aby mu ostalo na ďalšie roky života 330,-Eur mesačne! To je menej ako minimálna mzda! Ide o veľmi zaujímavý prípad financovania strany, ktorý sa neobyčajne podobá na iný príbeh. Každý si veľmi dobre pamätá na skromne žijúceho 80ročného dôchodcu, ktorý daroval HZDS 7.000.000,-korún. Priniesol ich len tak v igelitke.... bolo by zaujímavé spýtať sa, ako dokáže Ľ. H. vyžiť z 330,-Eur, možno že je bretárián a nepotrebuje jesť. Oveľa pravdepodobnejšie je, že aj v tomto prípade to neboli jeho vlastné peniaze, lebo ich nemal ako ( legálne ) zarobiť...“.
6. Podľa Článku 16 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. - Ústava Slovenskej republiky, nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.
7. Podľa Článku 19 ods. 1 a 2 zákona č. 460/1992 Zb. - Ústava Slovenskej republiky, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
8. Podľa Článku 26 ods. 1/, 2/, 4/ zákona č. 460/1992 Zb. - Ústava Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon. Cenzúra sa zakazuje.
Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
9. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb.z. Občiansky zákonník , fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
10. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.z. Občiansky zákonník, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
11. Podľa Článku 10 ods. 1, 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam. Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.
12. Základom sporu v danej veci je konflikt medzi právom na ochranu osobnosti a právom slobody prejavu. Jedným z najdôležitejších kritérií, ktoré odlišujú demokratický štátny režim od nedemokratického
je práve sloboda prejavu. Oproti nej stojí však právo na ochranu osobnosti. Uvedené dve práva stoja v opozícii, pričom úlohou súdu v prejednávanej veci bolo posúdiť, či došlo k porušeniu práva na ochranu osobnosti pri realizácii práva slobody prejavu. Sloboda prejavu je jedným z politických práv, zakotvených v Článku 26 Ústavy SR. Obsah slobody prejavu a jeho charakteristiku podal Ústavný súd SR vo svojom náleze sp.zn. II ÚS 28/96 zo dňa 12.05.1997: „ Slobodou prejavu sa človeku umožňuje vysloviť alebo zamlčať svoje city, myšlienky a názory.“ Sloboda prejavu preto umožňuje sebarealizáciu človeka, čo znamená, že osoba môže prejaviť svoje myšlienky, názory a city bez toho, aby za takýto prejav bola trestaná. Ak svojim prejavom neporuší právo alebo slobody iných osôb či štátu, jej prejav nemôže priniesť trest , resp. nemôže byť za takýto prejav sankcionovaná. Ochrana osobnosti je právom, zaručeným v ustanovení Čl.16 ods. 1 a Čl 19 Ústavy SR. Článok 16 ods. 1 zakotvuje, že nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená, obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonoch. Podľa ustanovenia článok 19 Ústavy SR, má každý právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a ochrany mena, na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného práva, na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo zneužívaním údajov o svojej osobe. Okrem ústavy SR je právo na ochranu osobnosti upravené aj v ustanovení § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Podľa neho fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Vzťah medzi realizovaním práva na slobodu prejavu a práva na ochranu osobnosti musí byť proporcionálny. Ide o dve protichodné práva, pričom je dôležité nájsť proporcionalitu, vzájomne vyvážený vzťah medzi nimi, preto pri posúdení, či využitím slobody prejavu bol vykonaný neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti, je potrebné aplikovať nasledovné kritériá: 1/ či bol vykonaný zásah do práva na ochranu osobnosti 2/ či bol zásah proporcionálny.
13. K problematike slobody prejavu existuje početná judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá vyzdvihuje význam slobody prejavu, pričom toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory, prijímať a rozlišovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Nutnosť zohľadniť slobodu prejavu však neznamená rezignáciu na ochranu osobnosti. Pri strete základného práva na informácie a ich šírenie, s právom na ochranu osobnosti a súkromného života, teda stretu základných ľudských práv, ktoré sú si rovnocenné je potrebné s prihliadnutím na okolnosti každého konkrétneho prípadu starostlivo zvážiť, či jednému z týchto práv nebola daná prednosť pred právom druhým. Súd preto v konkrétnom prípade musel posúdiť, či zverejnený článok žalovanej dosiahol takú intenzitu, že zasiahol do práva na ochranu osobnosti žalobcu, alebo bol naopak vo vzťahu ku konkrétnej situácii primeraný. Otázku aké kritérium zvoliť na posúdenie proporcionality zásahu riešil Ústavný súd SR v náleze sp.zn. II ÚS 152/08 zo dňa 15.12.2009: „ Test proporcionality je klasicky založený na nasledujúcich troch krokoch. Prvým krokom je test dostatočne dôležitého cieľa, teda test vhodnosti - či zásah smeruje k cieľu, ktorý je dostatočne dôležitý na ospravedlnenie zásahu; a test racionálnej väzby medzi zásahom a cieľom zásahu - či daným prostriedkom ( obmedzením slobody prejavu ) je možné dosiahnuť akceptovateľný cieľ ( ochranu cti ). Druhým krokom je test nevyhnutnosti - teda , či nebolo možné použiť šetrnejší zásah. Tretím krokom je test proporcionality v užšom slova zmysle, ktorý zahŕňa jednak praktickú konkordanciu ( praktickú súladnosť ), t.j. test zachovania maxima z obidvoch základných práv ako aj tzv. Alexyho vážiacu formulu, vážiaci vzorec“. Na základe uvedeného je možné konštatovať, že test proporcionality zahŕňa jednak test vhodnosti, test potrebnosti a test primeranosti v užšom zmysle. Testom vhodnosti sa posudzuje, či aplikovaním slobody slova možno dosiahnuť sledovaný cieľ a či zásah ktorý článok vyvolal bol potrebný. Testom vhodnosti sa posudzuje, či miera zásahu je primeraná sledovanému cieľu a posledným kritériom je test primeranosti v užšom zmysle, ktorý zahŕňa posúdenie praktickej súladnosti a tzv. Alexyho vážiacu formulu - vážiaci vzorec. Praktická súladnosť znamená zachovanie maxima z obidvoch práv, to znamená, či pri strete dvoch práv nebolo jedno z práv neprimerane obmedzené na úkor druhého. Napokon je potrebné posúdiť tzv. Alexyho vážiacu formulu, teda či intenzita zásahu do práva bola nízka, stredná alebo podstatná. Pritom sa uplatňujú otázky Kto? O kom? Čo? Kde? Kedy? Ako hovoril?
14. V súvislosti so zásahom do práva na ochranu osobnosti je potrebné tiež uviesť, že miera oprávneného zásahu nie je rovnaká pri verejne známej osobe, a pri osobe verejne neznámej, teda súkromnej osobe. Verejne známa osoba napr. politik musí strpieť vyššiu mieru zásahu do svojho
súkromia ako osoba súkromná. Hoci sa práva na ochranu osobnosti samozrejme môže domáhať aj osoba verejne činná, merítko posúdenia skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov však v takomto prípade je omnoho miernejšie, a to v prospech pôvodcu výrokov. Je to dané skutočnosťou, že osoba ktorá vstúpila na verejnú scénu, musí počítať s tým, že ako osoba verejne známa a činná, bude pod drobnohľadom verejnosti, ktorá sa prirodzene zaujíma aj o jej profesijný, ale aj súkromný život, súčasne ju hodnotí, zvlášť pokiaľ ide o osobu, ktorá je politicky činná a spravuje verejné záležitosti. V prejednávanom prípade bolo preukázané, že žalobca v čase uverejnenia sporného článku bol osobou verejne známou, a to z dôvodu jeho vstupu do politiky. Žalovaná preukázala a žalobca to ani nespochybňoval, že bol jeden z kandidátov na post primátora mesta Banská Bystrica a zároveň bol členom politickej strany TIP, ktorá sa uchádzala o zvoliteľnosť do Národnej rady SR, pričom nevylúčil možnosť, že v prípade jej úspechu vo voľbách, by sa stal poslancom Národnej rady SR. Preto v súvislosti s otázkou „ o kom ?“ bol písaný sporný článok, je možné uzavrieť, že išlo o osobu verejne činnú a verejne známu. Na otázku „ kto zasiahol do osobných práv žalobcu ? “ je potrebné odpovedať, že touto osobou bola súkromná osoba, nešlo o novinárku, a teda nešlo osobu s privilegovaným postavením, na ktorú sa vzťahuje zvýšená ochrana. Aj napriek tomu žalovaná bola nositeľkou práva slobody prejavu, ktorá má možnosť vyjadriť sa k veciam verejným. Ako sama žalovaná uviedla, je vysokoškolsky vzdelanou osobou v odbore politológia a zaujímajú ju veci verejné, týkajúce sa celospoločenského diania a záujmu. Podľa názoru súdu prioritným záujmom žalovanej nebolo znevážiť osobu žalobcu, resp. zasiahnuť do jej osobných práv, ale vyjadriť svoj názor na financovanie politickej strany TIP, čiže jednoznačne sa tento prejav týkal vecí verejného záujmu a prirodzene jej záujem smeroval k najväčšiemu darcovi uvedenej politickej strany. Čo sa týka otázok „kde? a kedy?“ bol článok uverejnený, išlo o príspevok, ktorý bol uverejnený žalovanou na jej súkromnom blogu dňa 25.05.2015 o 8,32hod. na webovom sídle SME.sk Blog SME.sk K. O.. Z uvedeného je zrejmé, že nešlo o článok, ktorý by bol súčasťou periodickej tlače určenej na informovanie širokej verejnosti s celonárodnou pôsobnosťou, ale o súkromný blog žalovanej, ktorého účelom je prezentácia názorov blogera k určitým témam ( politickým, kultúrnym, športovým, spoločenským ... ). A napokon na otázku „ako boli informácie v článku formulované?“ súd uvádza, že pri posudzovaní limitov slobody prejavov je potrebné rozlišovať medzi faktami a hodnotiacimi úsudkami. Existenciu faktov možno preukázať, zatiaľ čo otázka pravdivosti hodnotiacich úsudkov naopak dôkazy nepripúšťa. Ochrana výrokov majúcich charakter hodnotiacich úsudkov je tak z hľadiska slobody prejavu vo všeobecnosti intenzívnejšia ako v prípade uverejnenia faktov, teda skutkových tvrdení, ktoré sa môžu neskôr ukázať ako nepravdivé. Podľa názoru súdu, väčšina výrokov žalovanej v spornom článku obsahuje jej subjektívny názor majúci povahu hodnotiacich úsudkov, ktorých pravdivosť sa nedá objektívne preukázať. V príspevku žalovaná navyše viackrát uvádza odkiaľ informácie pri svojich hodnotiacich úsudkoch čerpala a odkazuje na iné webové portály, či iné články.
15. Z obsahu žaloby aj vyjadrenia samotného žalobcu na pojednávaní, žalovaná najviac zasiahla do ochrany jeho osobnostných práv práve nepravdivým tvrdením, že údajne žije z minimálnej mzdy. Uvedené evokuje aj titulok daného príspevku. Z obsahu článku však vyplýva, že žalovaná nevylúčila možnosť, že žalobca je úspešným podnikateľom, ktorý sa začal zaujímať o politiku, keď uviedla: „A znova si poviete, že zas jeden úspešný podnikateľ, ktorý našiel zábavku v politike, možno len nevie, čo s peniazmi“. Následne žalovaná vyjadrila mieru pochybnosti o bonite žalobcu z podkladov, z ktorých pri tvorbe príspevku vychádzala. V sporoch, ktoré sa týkajú cti a dôstojnosti súdna prax pripúšťa, aby sa žalovaný zbavil zodpovednosti tzv. dôkazom pravdy. Preto v zásade nemôže byť poskytnutá občianskoprávna ochrana cti proti difamačným tvrdeniam, ktoré sú pravdivé. Dôkazné bremeno pri uplatňovaní práva na ochranu osobnosti je na strane žalovaného. Žalovaný musí dokázať, že jeho tvrdenia sú pravdivé. V predmetnom článku žalovaná v prevažnej miere neuvádza skutkové tvrdenia, ale len svoje osobné názory a hodnotiace úsudky, ktoré už ako súd uviedol nemožno objektívne preukázať a ktoré požívajú väčšiu ochranu slobody prejavu. Naopak skutkové tvrdenia, ktoré v článku tvrdila, bola povinná na základe tzv. dôkazu pravdy v konaní preukázať. Jedným z takýchto tvrdení bolo označenie žalobcu za najväčšieho darcu politickej strany TIP, pričom v článku zároveň uviedla aj odkaz na verejne dostupný zoznam darcov, v ktorom je uvedené meno samotného žalobcu a suma, ktorou prispel politickej strane TIP vo výške 100.000,-Eur. Táto suma bola najvyššou spomedzi ostatných darovaných súm, preto uvedené tvrdenie sa preukázalo ako pravdivé. Túto skutočnosť nespochybňoval v konaní ani sám žalobca.
Ďalším tvrdením žalovanej v predmetnom článku bola skutočnosť, že žalobca je neúspešným kandidátom na primátora Banskej Bystrice. Opätovne v súvislosti s kandidatúrou žalobcu na post primátora Banskej Bystrici odkázala žalovaná na článok, ktorý bol zverejnený na www. bystricoviny.sk s názvom: „ Kandidatúru na primátora mesta Banskej Bystrici ohlásil Ľ. H. TIP“. Toto tvrdenie, ktoré je obsiahnuté v článku sa rovnako zakladá na pravde, čo nespochybnil ani sám žalobca a na pojednávaní konanom dňa 14.06.2021 túto skutočnosť aj potvrdil. Pravdivosť ďalšieho tvrdenia, že v diskusii k vyššie uvedenému článku o kandidatúre žalobcu na post primátora Banskej Bystrice je možné si prečítať aj o neskorom vyplácaní miezd zamestnancov zo strany žalobcu, ktoré meškajú aj 3 mesiace, žalovaná súdu preukázala predložením spomenutej diskusie k tomuto článku, kde prispievateľ označený ako: „Jano“ dňa 6.10.2014 uviedol: „ .... z čoho budú žiť jeho zamestnanci 2 až 3 mesačné meškanie s výplatou je u neho normálne...a kde dáva tie výplaty zamestnancov, s ktorými pravidelne mešká...“ Ďalší prispievateľ do diskusie: „Filip Považan“ dňa 18.09.2014 k predmetnému článku uviedol: „Tento pán podnikateľ pravidelne nevypláca mzdy svojim zamestnancom“. Súd má za to, že týmto listinným dôkazom opäť žalovaná preukázala, že uvedené tvrdenie, ktoré obsahoval jej príspevok na blogu SME.sk je pravdivý. Ďalšie tvrdenie žalovanej o tom, že všetky firmy žalobcu vyrobili za posledných 5 rokov ( 2010
- 2014 ) kumulatívnu stratu 88.000,-Eur, žalovaná v konaní preukázala, odkazom na Obchodný register SR, ktorý je verejne dostupný, a z ktorého zistila, že žalobca je konateľom spoločnosti Cargo expres s.r.o., pričom spoločníkom tejto spoločnosti je obchodná spoločnosť HADVIČÁK s.r.o., ktorej spoločníkom a konateľom je opätovne žalobca a napokon bol žalobca personálne prepojený aj s dnes už zaniknutou spoločnosťou HG Servis s.r.o.. Pri skúmaní hospodárskych výsledkov spoločnosti za uvedené obdobie vychádzala rovnako z verejne dostupných údajov na internete, a to najmä z internetovej stránky www.finstat.sk <http://www.finstat.sk>, ktorá poskytuje informácie o hospodárskych výsledkoch firiem, účtovných závierkach spoločností, o konkurzných a reštrukturalizačných konaniach, likvidáciách spoločnosti a údaje z obchodného vestníka. Z tejto internetovej stránky ktorá obsahuje hospodárske výsledky a účtovné závierky uvedených spoločností možno zistiť, že spoločnosť HG Servis s.r.o. dosiahla za rok 2013 zisk vo výške 480,-Eur, za rok 2014 stratu -882,-Eur a za rok 2015 stratu -108 Eur. Spoločnosť Cargo expres s.r.o. v roku 2011 dosiahla zisk vo výške 1644,-Eur, v roku 2012 zisk vo výške 1089,-Eur, v roku 2013 stratu vo výške -7187,-Eur a v roku 2014 stratu vo výške -6925,- Eur. Spoločnosť HADVIČÁK, s.r.o. dosiahla v roku 2010 zisk vo výške 145.382,-Eur, v roku 2011 zisk vo výške 79.590,-Eur, v roku 2012 stratu vo výške -102.340,-Eur , v roku 2013 stratu vo výške -244.383,- Eur a v roku 2014 zisk vo výške 39.926,-Eur. Z týchto podkladov matematickým výpočtom skutočne možno vyčísliť kumulatívnu stratu všetkých vyššie spomenutých spoločností presahujúcu 88 000,-Eur. Následne žalovaná po zohľadnení uvedených ziskov a strát spoločností žalobcu vyjadrila už len svoj hodnotiaci úsudok o tom, že ťažko je uveriť tomu, ak niekto daruje strane 100 000 eur, aby mu na ďalšie roky života ostávalo 330 Eur mesačne. Súd dopĺňa, že žalovaná predložila súdu ako dôkaz videozáznam konferencie UNAS k autodoprave konanej dňa 18.11.2015 v NRSR, na ktorej vystúpil ako jeden z diskutujúcich aj samotný žalobca, ktorý v rozprave dopravcov o mýte a dani z motorových vozidiel okrem iného uviedol, že dosahuje skôr stratu ako zisk, má tiež len dlhy a je schopný zarobiť maximálne 500 až 600 eurový plat, pričom za posledné roky nedokáže patrične ohodnotiť ani svojich zamestnancov. Aj v tomto prípade teda možno konštatovať, že sám žalobca pravdivosť niektorých skutkových tvrdení potvrdzuje.
16. Čo sa týka samotného názvu uvedeného príspevku, je potrebné poukázať na funkciu nadpisu a titulku. Funkciou a účelom nadpisu je upútať a zaujať čitateľa, aby si článok prečítal a až na tomto základe si osvojil alebo neosvojil autorom ponúkané informácie a urobil si o nich vlastný úsudok. Vychádzajúc z tejto funkcie titulku možno aj z hľadiska ochrany práva na súkromie dotknutých osôb vo všeobecnosti akceptovať a tolerovať, že sa v titulku objavia expresívnejšie, provokujúcejšie, či zveličujúce vyjadrujúce prostriedky. Len posúdením samotného titulku spravidla nemožno hodnoverne dôjsť k záveru, či v ňom obsiahnuté tvrdenie je pravdivé alebo nepravdivé. Nemožno podceňovať čitateľa z hľadiska schopnosti interpretovať a rozlišovať obsah článku a jeho nadpis, resp. titulok. Súd má za to, že z textu článku nemožno vyčítať skutočnosť, že by cieľom tohto článku bolo uraziť a očierniť alebo inak negatívne vykresliť samotného žalobcu v očiach verejnosti. Je potrebné na celý článok nazerať komplexne, čo ním autor chcel vyjadriť a na čo v danej veci poukázať. Opačný princíp by bol veľmi zneužiteľný. Cieľom uvedeného článku bolo evidentne zaujať čitateľa a upozorniť na spôsob financovania politických strán, ktoré nie je vždy transparentné a súd má za to, že názory a pochybnosti, ktoré žalovaná v príspevku o žalobcovi vyjadrila, neboli formulované takým spôsobom, že vnucovali čitateľovi len jediný správny názor, ale práve naopak tým, že žalovaná vo svojom príspevku použila
viaceré rečnícke otázky, pripustila možnosť, že žalovaný môže byť aj úspešným podnikateľom, ktorý vidí záľubu vo vstupe do politiky ako zábavy, formuláciou viet a štylistickou úpravou vyvolávala stav umožňujúci čitateľovi zaujať vlastný názor na uvedenú problematiku a pri svojich tvrdeniach vychádzala z verejne dostupných informácií o politickej strane TIP ako aj jej členovi -žalobcovi, ktoré preto nemohli vyvolať pravdu skresľujúci dojem, či pôsobiť difamačne. Aj vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že žalovaná svojim príspevkom nezasiahla do práva na ochranu osobnosti žalobcu, v dostatočnej miere preukázala pravdivosť tvrdení, ktoré v príspevku uviedla aj ako svoje zdroje, z ktorých pri tvorbe vychádzala a tie v konaní v dostatočnej miere preukázala. Jej hodnotiace úsudky neboli neprimerané, pričom pravdivosť mnohých tvrdení potvrdil sám žalobca, preto súd vzhľadom na uvedené rozhodol tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, nakoľko ju považoval za nedôvodnú.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaná ako plne úspešná v spore, keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol, má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa doručenia, na Okresný súd Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 Civilného sporové ho poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že, a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.