Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoP-121-2026.pdf
PDF · 100.83 KB
Case nature
Subarea
13CoP/121/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Daniel Ilavský a sudcov: JUDr. Táňa Šefčíková a JUDr. Peter Kalata, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom ako otec, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa matky: C. D. D., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, a otca: E. F. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom D. G. XX/XX, E., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Galanta, č. k. 32P/89/2026-58 zo dňa 11.06.2026 takto
r o z h o d o l :
I. Uznesenie súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu otca na nahradenie súhlasu matky so zápisom maloletej a návštevou základnej školy maloletou m e n í tak, že nahrádza súhlas matky s prestupom maloletej na Základnú školu s materskou školou, A. XX, H. a vo zvyšnej časti uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd nahradil súhlas matky so zmenou školského zariadenia, ktoré maloletá navštevuje a ktorým by určil, že na podanie žiadosti o zápis a na všetky úkony súvisiace s prijatím maloletej na základné vzdelávanie do vybraného školského zariadenia postačuje podpis otca. Výrokom II. žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1 až 3, § 325 ods. 1, ods. 2, § 326 ods1, ods. 2, § 328 ods. 1, ods. 2, § 329 ods. 1, ods. 2, § 330 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 360 ods. 1 , § 52 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len“ CMP“), § 35 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), § 19 ods. 3, § 20 ods.2, ods. 5, ods. 6, § 60 ods. 1 až 3, § 31, § 144a ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní. Vecne dôvodil, že nie je potrebné nevyhnutne upraviť pomery medzi účastníkmi neodkladným opatrením, nakoľko maloletá pokračuje vo výučbe v Základnej škole v E.. Samotná skutočnosť, že dieťa bolo dočasne zverené otcovi uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11CoP/56/2026-213 nepostačuje na zmenu miesta plnenia povinnej školskej dochádzky maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie mal za to, že neodkladné opatrenie slúži na bezodkladnú úpravu pomerov v prípade, ak sú život, zdravie, či oprávnené záujmy maloletého dieťaťa bezprostredne ohrozené, či porušované, čo v danom prípade nebolo žiadnym spôsobom osvedčené. Súd prvej inštancie mal za to, že v konaní sp. zn. 32P/178/2024 o návrhoch oboch rodičov súd nariadil uznesením sp. zn. 32P/178/2024-668 zo dňa 02.12.2025 znalecké dokazovanie znaleckým ústavom z odboru - psychológia a z odboru zdravotníctvo a farmácia a očakáva skončenie znaleckého dokazovania v priebehu jedného mesiaca, t. j. konanie vo veci samej môže dospieť do finálneho štádia s možnosťou vydania meritórneho rozhodnutia vo veci samej, ktoré rozhodnutie môže mať značný vplyv aj na školské vzdelávanie maloletého dieťaťa.
3. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Mal za to, že napadnuté uznesenie je zaujaté, arbitrárne, nelogické a vychádza z nesprávneho právneho a skutkového posúdenia veci. Potrebu nariadiť neodkladné opatrenie odôvodňoval zásadnou zmenou pomerov, ktorou malo byť rozhodnutie sp. zn. 11CoP/56/2026, ktorým mu bola maloletá dočasne zverená do starostlivosti, a teda aj dochádzanie maloletej do školského zariadenia sa tým skomplikovalo a predĺžilo. Otec argumentoval tým, že uznesením sp. zn. 32P/79/2025 súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie v prospech matky, hoci situácia v jeho prípade je rovnaká. Z napadnutého uznesenia nie je zrejmé, či súd prvej inštancie sledoval najlepší záujem maloletej, keď nezohľadnil záťaž z cestovania, ktorá predstavuje 45 minút cesty autom. Doposiaľ nebolo vykonané znalecké dokazovanie, a preto mal otec za to, že ani meritórne rozhodnutie nebude vydané do začiatku školského roka. Matka nejaví o maloletú záujem, avšak odmieta dať súhlas na zmenu školy maloletej, čo otec vníma ako zneužívanie svojej pozície na blokovanie jeho návrhov. Odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, ako uviedol vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
4. Otec podaním označením ako doplnenie odvolania doručeným dňa 07.07.2026 sa naďalej domáhal zmeny napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. V podaní uviedol, že odvolací súd uznesením sp. zn. 11CoP/81/2022 potvrdil uznesenie Okresného súdu Galanta sp. zn. 19P/112/2022, ktorým súd nahradil súhlas otca so zápisom maloletej do predškolskej dochádzky v E., pričom mal za to, že v súčasnosti je naliehavosť a intenzita zásahu do záujmu maloletej vyšší, nakoľko ide o povinnú školskú dochádzku, cesta trvá 45 minút v jednom smere a nie 27 minút ako tomu bolo vo veci sp. zn. 11CoP/112/2022 a tiež maloletá jasne vyjadrila svoj úmysel navštevovať školu, kde v súčasnosti žije. Ďalej mal za to, že došlo k zásadnej zmene pomerov, ktorá vyplýva z uznesenia odvolacieho súdu sp. zn. 11coP/56/2026, ktorým mu bola maloletá dočasne zverená do osobnej starostlivosti. Otec mal za to, že súčasné usporiadanie dennej rutiny maloletej nezodpovedá zdravému vývinu. Ak by aj súd prvej inštancie v konaní vo veci samej opätovne zveril maloletú do starostlivosti matky, na základe doterajšieho správania matky by aj tak faktickým miestom pobytu maloletej bolo miesto pobytu otca.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou – matkou (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (uznesenie § 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie otca je z časti dôvodné (pokiaľ ide o potrebu nahradenia samotného súhlasu matky s prestupom maloletej na inú základnú školu), v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 388 CSP) a vo zvyšku je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP).
6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia na nahradenie súhlasu matky so zmenou školského zariadenia, ktoré maloletá navštevuje a ktorým by určil, že na podanie žiadosti o zápis a na všetky úkony súvisiace s prijatím maloletej na základné vzdelávanie do vybraného školského zariadenia postačuje podpis otca.
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 10. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 13. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 14. Podľa § 367 ods. 3 CMP uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. 15. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 16. Podľa článku 5 zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 17. V zmysle čl. 41 ods. 4 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. 18. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, táto zásada je vyjadrená aj v § 28 ods. 1 a 2 ZoR. Dieťa má teda zákonom garantované právo byť vychovávané oboma rodičmi, a to aj v prípade, ak rodičia spolu nežijú. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má preto právo v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa, osobne sa o dieťa starať a budovať citové a rodinné väzby s ním, nakoľko stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí musí však byť záujem dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). 19. Podľa § 35 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. 20. Podľa § 20 ods. 5 školského zákona, žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom obvode) v ktorom má trvalý pobyt (ďalej len „spádová škola“), ak zákonný zástupca pre svoje dieťa nevyberie inú základnú školu. Žiak môže plniť povinnú školskú dochádzku v inej ako spádovej škole, ak ho riaditeľ tejto školy prijme na základné vzdelávanie. 21. Podľa § 31 ods. 1 školského zákona v priebehu plnenia povinnej školskej dochádzky v základnej škole môže žiak základnej školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia prestúpiť do inej základnej školy. Ak sa žiakovi poskytuje podporné opatrenie, prílohou žiadosti je vyjadrenie zariadenia poradenstva a prevencie na účel podporného opatrenia, z ktorého vyplýva aktuálnosť potreby poskytovania príslušného podporného opatrenia. O prestupe rozhoduje rozhodnutím o prijatí prestupom základná škola, do ktorej sa žiak hlási. Rozhodnutie o prijatí prestupom nie je rozhodnutím o prijatí. Na žiadosť zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia a odporúčania pediatra alebo vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie môže riaditeľ základnej školy žiaka pri prijatí prestupom zaradiť aj do najbližšieho nižšieho ročníka. 22. Podľa § 144a ods. 1 školského zákona na podaniach týkajúcich sa výchovy a vzdelávania, o ktorých sa rozhoduje v správnom konaní, sa vyžaduje podpis oboch zákonných zástupcov dieťaťa alebo neplnoletého žiaka, ak odsek 2 neustanovuje inak; za podpis sa na účel podávania prihlášky na vzdelávanie v materskej škole, základnej škole alebo v strednej škole považuje aj vyjadrenie súhlasu v elektronickej podobe vyznačením v podregistri prijímania na vzdelávanie.
23. Podľa § 144a ods. 2 písm. a) až c) školského zákona podpis oboch zákonných zástupcov dieťaťa alebo neplnoletého žiaka podľa odseku 1 sa nevyžaduje, ak jednému z rodičov bol obmedzený alebo pozastavený výkon rodičovských práv a povinností vo veciach výchovy a vzdelávania dieťaťa, ak jeden z rodičov bol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností vo veciach výchovy a vzdelávania dieťaťa, alebo ak spôsobilosť jedného z rodičov na právne úkony bola obmedzená, jeden z rodičov nie je schopný zo zdravotných dôvodov podpísať sa, alebo vec neznesie odklad, zadováženie súhlasu druhého rodiča je spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou a je to v najlepšom záujme dieťaťa. 24. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach vyžaduje na nariadenie neodkladného opatrenia, ako formy procesnej ochrany vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, zásadne potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keď súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov, a bez nariadenia pojednávania. Naliehavý charakter konania o neodkladnom opatrení neumožňuje, aby sa vo veci vykonávalo rozsiahle dokazovanie, tak ako v riadnom konaní, preto sa iba osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012). Spravidla to znamená, že súd vychádza zo skutkových tvrdení navrhovateľa, ktoré posudzuje v súvislosti s dostupnými dôkazmi z hľadiska ich pravdepodobnosti. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade vyžaduje splnenie podmienky, že je tu potreba bezodkladne upraviť pomery. 25. Pre posúdenie dôvodnosti otcom uplatnených námietok je podstatné zodpovedanie otázky, či v konkrétnom prípade existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov a v tomto odvolací súd na rozdiel od záveru súdu prvej inštancie uzavrel, že táto potreba daná je. Z obsahu spisu je zrejmé, že medzi rodičmi existujú viaceré nezhody týkajúce sa výchovy a starostlivosti o maloletú. Dôvodom pre vyhovenie návrhu otca je s ohľadom na špecifiká konkrétnej veci aj čas strávený dopravou, obzvlášť po tom, čo došlo k zmene rezidenčnej starostlivosti o maloletú jednak po rozhodnutí matky a následne rozhodnutím súdu. Je povinnosťou rezidentného či dočasne rezidentného rodiča zabezpečiť také podmienky, ktoré umožňujú efektívne a zdravé fungovanie maloletého v jeho každodennom živote. Odvolací súd si je vedomý skutočnosti, že dočasné zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca nemožno považovať za definitívnu zmenu pomerov. Vzhľadom na najlepší záujem maloletej rozhodujúcim faktorom je vytvorenie bezpečného, stabilného a sociálne podporného prostredia pre maloleté dieťa, ktoré je nevyhnutné pre jeho zdravý vývin. 26. Je nepochybné, že z pohľadu záujmu maloletého dieťaťa je čo najlepšia vzdialenostná dostupnosť vhodného školského zariadenia najvhodnejším riešením (či už z pohľadu komfortu dieťaťa, ako aj napr. budovania kamarátskych väzieb, ktoré je možné rozvíjať aj mimo času stráveného v škole lepšie, keď sú tieto väzby vzdialenostne dostupné alebo z pohľadu plánovania mimoškolských záujmových aktivít). Aj s ohľadom na vek maloletej je potrebné ale uzavrieť, že miesto, kde si bude plniť školskú dochádzku, má byť predovšetkým výsledkom uváženého a zodpovedného konsenzu rodičov zohľadňujúceho všetky faktory. Práve na tento konsenzus by sa mali rodičia s ohľadom na záujem maloletých sústrediť. V prípade, že takýto konsenzus nepodarí rodičom dosiahnuť, prichádza do úvahy možnosť rozhodnutia podľa § 35 zákona o rodine. V rozhodovacej praxi súdov obvykle takémuto rozhodnutiu predchádza riadne vykonané dokazovanie vo veci samej. Spravidla sa však jedná o situácie, kedy sa jeden z rodičov odsťahuje, či už sám alebo s maloletým dieťaťom a práve túto skutočnosť považuje za dôvod zmeny školského zariadenia, v ktorom maloleté dieťa realizuje školskú dochádzku, pričom iné zásadné predpoklady (medzi nimi predovšetkým zákonným spôsobom určený obvyklý pobyt dieťaťa sa nezmenia). V konkrétnom prípade súd však okolnosti týkajúce sa aktuálneho zákonne určeného miesta pobytu maloletej odlišné. Maloletá bola rozhodnutím súdu (uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/56/2026-213 z 20.05.2026) do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedeného na Okresnom súde v Galante pod sp. zn. 32P/178/2026-90 zverená do starostlivosti otca. Bydlisko otca je v obci E.. Súčasná škola maloletej sa nachádza v mieste bydliska matky v obci E., vzdialenej od obce E. cca. 45 km. Obaja rodičia maloletej pracujú v H.. Pri týchto pomeroch je v konkrétnom prípade zásah súdu neodkladným opatrením dôvodný, práve s prihliadnutím na skutočnosť, že zákonná zmena pobytu má za následok, že súčasná škola maloletej sa výrazne vzdialila od miesta jej obvyklého pobytu (doposiaľ sa nachádzala v obci, v ktorej mala obvyklý pobyt u matky). Zároveň platí, že nová škola maloletej sa nachádza v H., teda v meste, kde obaja rodičia maloletej pracujú a teda v meste, kde k nej majú možnosť každodenného kontaktu. Preto odvolací súd v časti týkajúcej sa návrhu otca na nahradenie súhlasu matky s prestupom maloletej na plnenie školskej dochádzky na základnej škole v H. vyhovel a v tejto časti zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie.
27. V časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu otca na určenie, že na podanie žiadosti o zápis a na všetky úkony súvisiace s prijatím maloletej na základné vzdelávanie do vybraného školského zariadenia postačuje podpis otca odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Naliehavosť potreby rozhodnutia súdu v konkrétnom prípade súvisí s potrebou nahradenia súhlasu matky s prestupom maloletej na základnú školu v H.. Vyplýva to z ustanovenia § 144a ods. 2 školského zákona v spojení s § 35 zákona o rodine, keďže nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že by boli splnené predpoklady ustanovenia § 144a ods. 2 školského zákona, kedy by sa súhlas matky nevyžadoval a práve preto je potrebné, aby o nahradení jej súhlasu rozhodoval súd v zmysle ustanovenia § 35 zákona o rodine. Už samotné rozhodnutie o nahradení súhlasu matky s prestupom na základnú školu v H. však v celom rozsahu saturuje potrebu bezodkladnej úpravy neodkladným opatrením a nijako neobmedzuje otca, aby sám požiadal o prestup maloletej na novú základnú školu (s tým, že namiesto súhlasu matky ako druhého rodiča má k dispozícii rozhodnutie súdu) a to bez toho, aby pre takéto konanie otca bolo potrebné určenie rozhodnutím súdu. 28. Odvolací súd nepovažoval za potrebné vysporiadať sa so všetkými argumentmi otca, obzvlášť, ak podstatnej časti návrhu otca, teda na nahradenie súhlasu matky s prestupom maloletej na základnú školu v H. vyhovel. Matka sa v konaní nevyjadrila, napriek tomu, že výzvu na vyjadrenie jej odvolací súd doručil 13.07.2026. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.). 29. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie. 30. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).