Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PO-6S/25/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Slavomíra Podhorského a členov senátu JUDr. Zuzany Berežnej a JUDr. Martina Ľudevíta Fafaľáka, v právnej veci žalobcu: MP - TRANS, spol. s r.o., so sídlom Osloboditeľov 2988, 066 01 Humenné, IČO: 36 497 223, právne zastúpeného JUDr. Petrom Gdovinom, advokátom, so sídlom Brestovská 2841/112, 066 01 Humenné, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 971 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100370090/2022 zo dňa 23.02.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100370090/2022 zo dňa 23.02.2022, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Daňového úradu Prešov č. 101771419/2021 zo dňa 21.09.2021 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane“ alebo „správny orgán prvého stupňa“) na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 10097317 6/2020 zo dňa 02.06.2020 vykonal u žalobcu spoločnosti A. - B., spol. s r.o. daňovú kontrolu dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až máj 2016, júl 2016 a október až december 2016 podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „ alebo „zákon o DPH“). Daňová kontrola bola začatá v zmysle zákona č. Z. z. v znení neskorších predpisov dňa 02.07.2020.

2. Správca dane vyhotovil z daňovej kontroly protokol č. 100846577/2021 zo dňa 17. mája 2021 (ďalej aj „Protokol“), ktorý bol žalobcovi doručený dňa 19. mája 2021. K zisteniam uvedeným v Protokole sa žalobca písomne vyjadril dňa 27. júna 2021. Správca dane po doplnení dokazovania prerokoval zistenia so splnomocneným zástupcom žalobcu dňa 25. augusta 2021 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101569439/2021).

3. Správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. 101771419/2021 zo dňa 21. septembra 2021 (ďalej aj „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“ alebo „rozhodnutie správcu dane“), ktorým bol podľa ustanovenia o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom a účinnom znení (ďalej aj „“) žalobcovi určený rozdiel dane v sume 3 000 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2016 konštatujúc porušenie ustanovení a v nadväznosti na o

dani z pridanej hodnoty v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o DPH“). Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, správca dane neuznal daňovému subjektu právo na odpočítanie z dôvodu , že si v zdaňovacom období október 2016 neoprávnene odpočítal daň v sume 3 000 Eur na základe faktúry vystavenej spoločnosťou KA PROPERTIES s.r.o.

4. Voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie dňa 04. októbra 2021. Odvolacie námietky žalobcu zodpovedajú žalobným námietkam.

5. Žalovaný rozhodnutím č. 100370090/2022 zo dňa 23.02.2022 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie žalovaného“) odvolaniu žalobcu nevyhovel a podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie správcu dane potvrdil.

6. Ako vyplýva z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a z obsahu predloženého administratívneho spisu, žalobca dňa 01.10.2016 uzavrel zmluvu o reklame, podľa ktorej sa dodávateľ (KA PROPERTIES s.r.o.) zaviazal zabezpečiť pre žalobcu ako objednávateľa prenájom reklamnej plochy a vykonanie reklamy - uverejnenie reklamného nápisu, ktorý mal byť umiestnený na súťažnom automobile o rozmere najmenej 40 cm x 20 cm počas automobilových pretekov Bonver - Partr Rally Vsetín 2016, ktoré sa mali konať dňa 15.10.2016 a KESKOMOBIL AUTO SHOW 2016, ktoré sa mali konať dňa 11.11.2016 a 12.11.2016.

7. Správca dane za účelom preverenia uskutočnenia predmetných služieb nahliadol do časti daňového spisu týkajúceho sa daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2016, kde správca dane preveril uskutočnenie prenájmu reklamných plôch na základe faktúr od spoločnosti KA PROPERTIES s.r.o. prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií s bulharskou daňovou správou. Správca dane žiadal vypočuť C. D. (v období od 17.8.2016. do 20.04.2017 konateľa spoločnosti KA PROPERTIES s.r.o.) ako svedka. Bulharská daňová správa v odpovedi uviedla, že s nakontaktovaním sa na C. D. bulharskej daňovej správe pomohla polícia a v súvislosti s otázkami správcu dane, uvedenými v žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii Valentín D. predložil písomné stanovisko, v ktorom uviedol, že nemal zamestnanecký a ani iný vzťah so žalobcom, ani so spoločnosťou KA PROPERTIES s.r.o. a jej právnymi nástupcami. V roku 2016 bol na Slovensku, v tom čase podpísal nejaké dokumenty, o ktorých si myslel, že ide o pracovnú zmluvu. Predloženú zmluvu o reklame zo dňa 01.10.2016, a ani predložené faktúry č. 101611301 a č. 1016103108 nepodpísal, nehovorí po slovensky, nikdy sa neangažoval v reklamnej obchodnej činnosti a osobu menom E. A. nepozná.

8. Správca dane poukázal na skutočnosť, že daňový subjekt nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukázali uskutočnenie prenájmu reklamných plôch spoločnosťou KA PROPERTIES s.r.o.. Bolo na daňovom subjekte, aby predložil dôkazné prostriedky, ktorými by presne, zrozumiteľne a preukázateľne potvrdil, že fakturované služby boli skutočne realizované ako to tvrdí. Dôkazná povinnosť pre daňový subjekt vyplýva z v znení neskorších predpisov. Z uvedených skutočností zistených na základe vykonaného dokazovania správcom dane podľa žalovaného vyplýva, že spoločnosť KA PROPERTIES s.r.o. predmetnú faktúru za prenájom reklamnej plochy pre daňový subjekt nevyhotovila a služby na nej uvedené neposkytla. Vyššie uvedené zistenia správca dane použil ako dôkaz v súlade s v znení neskorších predpisov. V danom prípade išlo o dôkaz vykonaný v inom konaní správcu dane (vyrubovacie konanie na dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie rok 2016), ale u rovnakého daňového subjektu (MP - TRANS, spol. s r.o.). Bulharská legislatíva neumožňuje výsluch svedka, môže vyžiadať len doklady a písomné vyjadrenie tretej osoby za účelom overenia určitých skutočností. Z tohto dôvodu nemohol byť Valentín Penev vypočutý bulharskými daňovými orgánmi v rámci medzinárodnej spolupráce (ako to navrhoval žalobca) za osobnej účasti žalobcu. Preto žalovaný vyhodnotil túto odvolaciu námietku žalobcu ako neopodstatnenú.

9. Na základe vyššie uvedených skutočností správca dane nadobudol oprávnenú pochybnosť o dodaní fakturovaných služieb na uvedenej faktúre vystavenej spoločnosťou KA PROPERTIES s.r.o., nakoľko v prípade prenájmu reklamných plôch poskytnutých spoločnosťou KA PROPERTIES s.r.o. nepreukázal svoje tvrdenia akoukoľvek korešpondenciou (telefonickou, mailovou, písomnou), svoje tvrdenia opiera len o ústnu komunikáciu s „dobre vyzerajúcim“ E. A.. Rovnako nijakým spôsobom nepreukázal skutočnosť, že E. A. bol splnomocnený na zastupovanie spoločností KA PROPERTIES s.r.o., nepredložil plnomocenstvo, žiadnu zmluvu, či iný relevantný dokument preukazujúci oprávnenie konať za uvedenú

spoločnosť. Nevedel ho identifikovať, nemal naňho žiadne telefonické spojenie, mailovú komunikáciu, na základe čoho by ho správca dane mohol predvolať a vypočuť ako svedka. Žalobca nepredložil správcovi dane také dôkazy, ktoré by preukazovali, že reklamné služby boli uskutočnené a dodané spoločnosťou KA PROPERTIES s.r.o. Skutočnosť, že žalobca vlastní faktúru za dodanie služieb od dodávateľa ešte neznamená, že dodávateľ na nich uvedený služby dodal.

10. Žalobca podľa žalovaného nevedel správcovi dane preukázať, aké návrhy reklamy mu dodávateľ predložil a aké schválil. Nevedel správcovi dane preukázať, s kým vlastne jednal za spoločnosť KA PROPERTIES s.r.o., pretože pán, ktorý sa predstavil ako E. A. nenechal na seba žiadny kontakt (telefón, mail) a žalobca mu tak dôveroval, že si u dodávateľa KA PROPERTIES s.r.o. nepreveril, či skutočne mu udelil plnú moc na zastupovanie. Žalobca sa neinformoval o spôsobe výroby a umiestnenia, o autách, na ktorých bude reklama uverejnená u dodávateľa reklamných služieb a prenájmu plochy, správcovi dane nepredložil o tom žiadny dôkaz. Žalobca nepovažoval za neštandardné, že spoločnosť KA PROPERTIES s.r.o. ho nekontaktovala a nekomunikovala s ním ohľadne reklamy.

11. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že nemôže niesť zodpovednosť za nekalé, či podvodné správanie sa iných podnikateľských subjektov vyhodnotil uvedené žalovaný ako neopodstatnené poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. .

12. Žalovaný dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné vziať do úvahy aj príslušnú judikatúru Súdneho dvora EÚ (C-530/09 zo dňa 27.10.2011), a taktiež rozhodovaciu prax vnútroštátnych súdov (napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. a rozsudok Najvyššie súdu SR sp. zn. ). Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-530/09 zo dňa 27.10.2011 jasne definuje reklamné služby ako činnosť na podporu predaja, ak zahŕňa rozširovanie správy určenej na informovanie verejnosti o existencii alebo kvalitách výrobku alebo služby s cieľom zvýšiť ich predaj. V danom prípade ide o automobilové preteky, na ktorých mala byť reklama vykonaná formou polepu na pretekárskom aute, na ktorom bolo zobrazené obchodné meno žalobcu bez uvedenia bližšej informácie, čím sa uvedená spoločnosť zaoberá, resp. aký výrobok alebo službu propaguje. Uvedenie obchodného mena nemá vypovedaciu hodnotu k nejakému výrobku alebo službe, ktoré žalobcu v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytuje, nepodáva informáciu ani o tom, v akej oblasti daňový subjekt podniká. Súčasne nebolo ani preukázané, že by sa na týchto regionálnych rally pretekoch reálne prezentovala podnikateľská činnosť žalobcu, jednotlivé produkty alebo služby.

13. Žalovaný konštatoval, že správca dane vykonal v rámci daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania úkony, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, žalobcu oboznámil s výsledkami zisťovania a vyzval ho na predloženie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia a na jeho vyjadrenie. Tým zabezpečil právo žalobcu oboznámiť sa so zistenými skutočnosťami a predkladať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Mal za to, že správca dane svojím konaním nevybočil zo základných zásad daňového konania. Dodržal zásadu zákonnosti a riadil sa všeobecne záväznými právnymi predpismi (hmotnými aj procesnými), zásadu objektívnej pravdy, keď zisťoval a zistil v náležitom rozsahu skutkový stav veci, zásadu úzkej súčinnosti správcu dane a účastníkov konania, keď vytvoril dostatočné podmienky, aby žalobca mohol realizovať svoje práva, a na druhej strane, aby si plnil zákonnú povinnosť súčinnosti - dobrovoľnej účasti, zásadu voľného hodnotenia dôkazov, keď hodnotil každý dôkaz samostatne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti z hľadiska ich pravdivosti a preukaznej hodnoty na zabezpečenie presného, pravdivého a úplného zistenia skutkového stavu. Pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo. Zároveň sa správca dane podľa žalovaného náležite vysporiadal s návrhmi a námietkami daňového subjektu.

II.

Správna žaloba

14. Správnou žalobou zo dňa 23.04.2022, doručenou Krajskému súdu v Prešove toho istého dňa sa žalobca domáha zrušenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania nároku na náhradu trov konania.

15. Žalobca uviedol, že písomné stanovisko pána D. nepovažuje za zákonný a hodnoverný dôkaz v daňovom konaní, nakoľko nebol vykonaný procesne nezávadným spôsobom, žalobca nemal možnosť byť osobne pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Žalobca navrhoval, aby bol C. D. opakovane vypočutý v rámci medzinárodnej spolupráce bulharskými daňovými orgánmi a až zápisnicu z jeho výsluchu by podľa jeho názoru bolo možné považovať za relevantný a zákonne získaný dôkaz. Vzhľadom na to, že svedok C. D. nebol procesne vypočutý a nebolo mu možné zo strany žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu klásť otázky a vyjadriť sa k jeho výpovedi, bolo žalobcovi správcom dane odňaté právo na úplné a spoľahlivé zistenie a preukázanie skutočností nevyhnutných na správne určenie a vyrubenie dane.

16. Mal za to, že si splnil svoju dôkaznú povinnosť tým, že predložil správcovi dane zmluvu o poskytovaní reklamných služieb, faktúru vystavenú za poskytnuté služby a je preukázané, že predmetná faktúra bola riadne zaplatená prostredníctvom peňažného ústavu. Realizáciu zdaniteľného plnenia, ktoré správca dane ani nespochybňuje daňový subjekt preukázal aj DVD nosičom, na ktorom je zachytené podujatie, na ktorom boli deklarované reklamné služby poskytnuté.

17. Považoval za nepochopiteľné, že sa správca dane aj napr. prostredníctvom silových zložiek ani len nepokúsil od posledného konateľa predmetnej spoločnosti získať účtovné doklady a dokumenty, ktoré by potvrdili, alebo vyvrátili skutkové tvrdenia daňového subjektu o reálnom uskutočnení zdaniteľných plnení touto firmou. Správca dane disponuje oprávneniami a právomocami overiť si aj prostredníctvom informačného systému, či predmetné faktúry boli riadne zaúčtované dodávateľmi týchto služieb a či tieto spoločnosti uhradili DPH z predmetných faktúr.

18. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-277 /14 - PPUH Stehcemp sp. j. Florian Stefanek, Janina Stefanek, Jaroslaw Stefanek, ako aj vo veci C-430 /19 - SC C.F. SRL a konštatoval, že z uvedenej ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších európskych súdnych autorít vyplýva, že daňový subjekt sa správal rozumne a zodpovedne a v rámci svojich možností a schopností si preveril svojich obchodných partnerov. Viac však od neho nemožno spravodlivo a rozumne požadovať. Daňový subjekt nie je oprávnený skúmať komu patrí konkrétny účet v banke a aj keby sa o to pokúsil narazí na bariéru bankami prísne uplatňovaného bankového tajomstva. Bol toho názoru, že žalobca si splnil svoju dôkaznú povinnosť tým, že predložil správcovi dane zmluvu o poskytovaní reklamných služieb, faktúru vystavenú za poskytnuté služby a je preukázané, že predmetná faktúra bola riadne zaplatená prostredníctvom peňažného ústavu. Realizáciu zdaniteľného plnenia, ktoré správca dane ani nespochybňuje žalobca preukázal aj DVD nosičom, na ktorých je zachytené podujatie Rallysprint Vsetín 2016, na ktorom boli deklarované reklamné služby poskytnuté. Konštatoval, že správca dane disponuje oprávneniami a právomocami overiť si aj prostredníctvom informačného systému, či predmetné faktúry boli riadne zaúčtované dodávateľmi týchto služieb a či tieto spoločnosti uhradili DPH z predmetných faktúr.

19. Mal za to, že nemožno klásť za vinu daňovému subjektu, že jeho obchodní partneri sa neskôr za podozrivých okolností zlučovali a spájali s inými firmami, ktoré boli následne vymazané z obchodného registra. Sama skutočnosť, že firma bola vymazaná z obchodného registra nezbavuje štatutárny orgán spoločnosti povinnosti riadne viesť a uchovávať účtovné doklady spoločnosti počas zákonom stanovenej doby. Žalobca nemôže niesť zodpovednosť za nekalé, či podvodné sa správanie iných podnikateľských subjektov tým viac, že sa o nich včas nedozvedeli ani orgány činné v trestnom konaní, ktoré majú v náplni práce odhaľ ovanie ekonomickej a daňovej trestnej činnosti. Mal za to, že žalobca v rámci svojich zákonných možností a schopností dostatočne, hodnoverne a spoľahlivo preukázal nielen existenciu formálnych dokladov, t. j. vystavených faktúr, ale aj skutočnú realizáciu obchodov, ktoré vystihujú ekonomickú podstatu a účel podnikania, t. j. dosiahnutie zisku. Podľa svojich tvrdení nemá žiadne ďalšie zákonné možnosti, ako preukázať realizáciu zdaniteľných plnení účtovnými a listinnými dôkazmi svojho dodávateľa, resp. jeho subdodávateľov.

20. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že ide o automobilové preteky, na ktorých mala byť reklama vo forme polepu na pretekárskom aute, na ktorom bolo zobrazené obchodné meno podnikateľského subjektu bez uvedenia bližšej informácie, čím sa uvedená spoločnosť zaoberá, resp. aký výrobok alebo služby propaguje a že súčasne nebolo preukázané, že by na týchto regionálnych rally pretekoch reálne prezentovala podnikateľskú činnosť žalobcu, jednotlivé produkty alebo služby konštatoval že, samotné uvedenie obchodného mena podľa žalovaného nemá žiadny vypovedaciu hodnotu k nejakému výrobku alebo službe, ktoré daňový subjekt v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytuje, nepodáva ani informáciu v akej oblasti daňový subjekt podniká. Podľa žalobcu samotný názov daňového subjektu MP

- TRANS, s.r.o. všeobecne evokuje, že ide o firmu, ktorá poskytuje prepravné služby. V tej súvislosti poukázal na tú skutočnosť, že podľa uvedenej logiky žalovaného by napríklad na majstrovstvách sveta v hokeji nemali byť umiestnené na mantineloch plagáty alebo reklamné nápisy s uvedením obchodných mien firiem GAZPROM, ROSNEFT, BASF, HITACHI, VOLVO a podobne, nakoľko nič nevypovedajú o ponúkaných výrobkoch či službách uvedených firiem. Náklady uvedených spoločností za dodané reklamné služby by preto podľa tejto logiky žalovaný neuznal pre ich neadresnosť a neefektívnosť, pretože neslúžia na propagáciu firmy ani za účelom zvýšenia predaja nimi dodávaných tovarov alebo služieb. Nevidel žiadny dôvod, aby žalovaný alebo správca dane robil akýkoľvek rozdiel, pokiaľ ide o prezentáciu podnikateľských subjektov formou reklamy medzi vrcholnými športovými podujatiami a regionálnymi automobilovými pretekmi.

III.

Vyjadrenie žalovaného

21. K podanej správnej žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 28.07.2022 a mal za to, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je vecne správne, a preto navrhol správnu žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

22. Žalovaný úvodom zopakoval skutočnosti a priebeh správneho konania tak, ako ho uviedol v preskúmavanom rozhodnutí. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že správca dane preniesol dôkazné bremeno na žalobcu. Správca dane podľa žalovaného v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepožadoval od žalobcu žiadne úkony a dôkazy, ktoré by nebol schopný zabezpečiť z dôvodu svojho postavenia, ale vzhľadom na to, že správca dane preukázateľne spochybnil, že fakturované služby dodala žalobcovi práve spoločnosť KA PROPERTIES s.r.o., bolo opäť na žalobcovi, aby predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvrátil spochybnenie jeho pôvodných dôkazov predložených správcovi dane. Žalobca počas výkonu daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania neobjasnil správcovi dane ani základné skutočnosti týkajúce sa predmetného zdaniteľného obchodu, nešpecifikoval, s kým vlastne jednal za spoločnosť KA PROPERTIES s.r.o., neinformoval sa o spôsobe výroby a umiestnenia, o autách, na ktorých bude reklama uverejnená u dodávateľa reklamných služieb a prenájmu plochy, správcovi dane nepredložil o tom žiadny dôkaz.

23. Svojím vyjadrením vo forme všeobecného popisu zdaniteľného obchodu a doložením DVD žalobca nepredložil správcovi dane také dôkazy, ktoré by potvrdzovali, že reklamné služby boli uskutočnené práve spoločnosťou, ktorá vystavila predmetnú faktúru a deklarovala tak uskutočnenie preverovaných služieb. Predmetné DVD dokazuje podľa žalovaného len realizáciu jednotlivých športových podujatí, ale nie, kto zabezpečil pre žalobcu reklamné služby, resp. ako použil fakturované služby na účely podnikania ako platiteľ. Z uvedeného je podľa neho zrejmé, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie podmienok pre vznik nároku na odpočítanie dane.

24. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že poukázaním na príslušnú judikatúru Súdneho dvora EÚ (C-530/09 zo dňa 27.10.2011), a taktiež rozhodovaciu prax vnútroštátnych súdov žalovaný uznal dodanie predmetných reklamných služieb. Uviedol, že v danom prípade išlo o automobilové preteky, na ktorých mala byť reklama vykonaná formou polepu na pretekárskom aute, na ktorom bolo zobrazené obchodné meno žalobcu bez uvedenia bližšej informácie, čím sa uvedená spoločnosť zaoberá, resp., aký výrobok alebo službu propaguje. Uvedenie obchodného mena nemá vypovedaciu hodnotu k nejakému výrobku alebo službe, ktoré daňový subjekt v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytuje, nepodáva informáciu ani o tom, v akej oblasti daňový subjekt podniká. Súčasne nebolo podľa žalovaného ani preukázané, že by sa na týchto regionálnych rally pretekoch reálne prezentovala podnikateľská činnosť žalobcu, jednotlivé produkty alebo služby. Vyššie uvedené skutočnosti len utvrdzujú žalovaného v jeho závere, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, ako súviseli všetky fakturované služby s činnosťou žalobcu, a teda nepreukázal použitie fakturovaných služieb na účely podnikania ako platiteľ v zmysle ustanovenia v znení neskorších predpisov. Z uvedených dôvodov považoval argumentácia žalobcu za neopodstatnenú.

IV.

Replika žalobcu

25. K vyjadreniu žalovaného k žalobe sa už žalobca ďalej nevyjadril.

V.

Relevantná právna úprava

26. Podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,k“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

27. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

28. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

29. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

30. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

31. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

32. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

33. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

34. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

35. Podľa o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v príslušnom zdaňovacom období (ďalej len ,H“) dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa , vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,

d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

36. Podľa , daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

37. Podľa , právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

38. Podľa , platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa až 4, a až 12, ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa a , zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

39. Podľa písmeno a) , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

40. Podľa (ďalej len „“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

41. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

42. Podľa veta prvá správne súdy konajú a rozhodujú v senátoch, ak tento zákon neustanovuje, že rozhoduje sudca alebo predseda senátu.

43. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

VI.

Konanie na správnom súde

44. S účinnosťou ku dňu 1. júna 2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorý je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V predmetnej veci je preto na konanie od 01.06.2023 príslušný Správny súd v Košiciach.

45. Správny súd v Košiciach preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa v medziach žalobných bodov ( a ) a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou ( ) v zákonom stanovenej lehote ( ) dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je potrebné zrušiť s poukazom na ustanovenie a ustanovenie a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

46. Správny súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 06.03.2025 v súlade s ustanovením , , v zmysle ktorého predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, len vtedy ak a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, b) vykonáva dokazovanie, c) to vyžaduje verejný záujem, d) je to na prejednanie veci potrebné alebo

e) tak ustanovuje tento zákon. V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.

47. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko žiaden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania, zároveň sa nevykonávalo dokazovanie, nevyžadoval to verejný záujem, nariadenie pojednávania nebolo potrebné na prejednanie veci a nejde o prípad obligatórneho nariadenia pojednávania podľa ustanovení .

48. Podľa ustanovenia vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením.

49. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 24. februára 2026.

VII.

Právny názor správneho súdu

50. Predmetom súdneho prieskumu správneho súdu je rozhodnutie žalovaného č. 100370090/2022 zo dňa 23.02.2022 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie žalovaného“), ktorým odvolaniu žalobcu nevyhovel a potvrdil rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane na DPH v sume 3 000 Eur za zdaňovacie obdobie október 2016.

51. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

52. V prvom rade je potrebné uviesť, že nakoľko správny súd nie je v zásade súdom „skutkovým“, základným predpokladom úspechu v konaní pred ním je podanie náležite odôvodnenej správnej žaloby. Vymedzenie žalobných bodov v správnej žalobe je pritom v správnom súdnictve rozhodujúce pre úspech vo veci a ich zmena je časovo striktne limitovaná. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29. septembra 2021, v ktorom tento uviedol: „19. Na tomto mieste považuje kasačný súd za dôležité zdôrazniť, že správny súd preskúmava rozhodnutie orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (tzv. v medziach žaloby). Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je správny súd viazaný a nemôže ho prekročiť. Tu platí v správnom súdnictve koncentračná zásada, keď žalobca môže žalobné dôvody síce meniť, no rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na vyjadrenie žalovaného, ani na pojednávaní. To znamená, že k žalobným bodom uplatneným po uplynutí lehoty na podanie žaloby správny súd nemôže prihliadnuť. Taktiež súd nemôže v odôvodnení svojho rozhodnutia argumentovať dôvodom, ktorý žalobca v rámci žaloby neuplatnil (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 25. novembra 2010).“ Správny súd tak napadnuté rozhodnutie podrobil súdnemu prieskumu výlučne v rozsahu žalobných námietok tak, ako boli uplatnené žalobcom.

53. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je založené predovšetkým na tom závere, že reklamné služby neboli dodané dodávateľom uvedeným na faktúre – spoločnosťou KA PROPERTIES s.r.o. Daňové orgány teda spochybnili status deklarovaného dodávateľa t. j. splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane. Skutočnosťami, na základe ktorých deklarovaného dodávateľa daňové orgány spochybnili bolo, že žalobca nevedel správcovi dane preukázať s kým a ako konal za dodávateľskú spoločnosť, neinformoval sa o spôsobe výroby

a umiestnení reklamy, o autách, na ktorých bude reklama uverejnená, a správcovi dane o dodaní reklamných služieb dodávateľskou spoločnosťou nepredložil žiaden dôkaz.

54. Žalobca v správnej žalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci v zmysle ustanovenia , nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov v zmysle ustanovenia a že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci v zmysle ustanovenia .

55. Predovšetkým žalobca namietal nevykonanie opakovaného výsluchu C. D., vtedajšieho konateľa spoločnosti KA PROPERTIES s.r.o. (deklarovaného dodávateľa) prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií (ďalej len „MVI“) s bulharskou daňovou správou, nakoľko nepovažoval písomné stanovisko C. D. v rámci odpovede na žiadosť o MVI (čl. 328 administratívneho spisu) za zákonný a hodnoverný dôkaz. C. D. vo svojom písomnom stanovisku uviedol, že nemal zamestnanecký a ani iný vzťah so žalobcom, ani so spoločnosťou KA PROPERTIES s.r.o. a jej právnymi nástupcami. V roku 2016 bol na Slovensku, v tom čase podpísal nejaké dokumenty, o ktorých si myslel, že ide o pracovnú zmluvu. Predloženú zmluvu o reklame zo dňa 01.10.2016, a ani predložené faktúry č. 101611301 a č. 1016103108 nepodpísal, nehovorí po slovensky, nikdy sa neangažoval v reklamnej obchodnej činnosti a osobu menom E. A. nepozná.

56. Správny súd uvádza, že uvedená žalobná námietka bola už namietaná aj v rámci odvolacieho konania, pričom žalovaný sa s ňou náležitým spôsobom aj vysporiadal, keď uviedol, že „bulharská legislatíva neumožňuje výsluch svedka, môže vyžiadať len doklady a písomné vyjadrenie tretej osoby za účelom overenia určitých skutočností. Z tohto dôvodu nemohol byť Valentín Penev vypočutý bulharskými daňovými orgánmi v rámci medzinárodnej spolupráce (ako to navrhoval žalobca) za osobnej účasti žalobcu. Preto žalovaný vyhodnotil túto odvolaciu námietku žalobcu ako neopodstatnenú“. Správny súd sa s odôvodnením predmetnej námietky žalovaným stotožňuje a na uvedené odkazuje aj vo vzťahu k totožnej žalobnej námietke žalobcu a zároveň dopĺňa, že v zmysle ustanovenia § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. V predmetnej veci správca dane žiadal prostredníctvom MVI o vykonanie výsluchu C. D. bulharskou daňovou správou tak ako to navrhoval žalobca, avšak z objektívnych dôvodov („bulharská legislatíva neumožňuje výsluch svedka v rámci MVI“), bolo bulharskou stranou doručené správcovi dane len písomné stanovisko C. D.. Uvedený procesný postup správcu dane a žalovaného podľa správneho súdu nezakladá nezákonnosť tohto dôkazného prostriedku len z toho dôvodu, že žalobca tomuto svedkovi nemohol klásť otázky. Správca dane sa pokúsil o vypočutie svedka, takýto výsluch nebolo možné objektívne uskutočniť z dôvodov, ktoré neboli na strane správcu dane. Správca dane teda vyčerpal účelné procesné úkony, ktorými sa pokúsil zabezpečiť výsluch tohto svedka. Účelom dokazovania v daňovej veci nemá byť neúmerné predlžovanie daňovej kontroly alebo daňového konania (napríklad formou opakovaných žiadostí o MVI vo vzťahu k bulharskej daňovej správe), čo by v konečnom dôsledku mohlo viesť k zmareniu účelu správy daní. Je však potrebné konštatovať, že k veci sa daná osoba, teda konateľ deklarovaného dodávateľa síce stručne, ale vyjadril, a to tým, že konštatoval, že zmluvu o reklame ani predmetné faktúry nepodpísal, neangažoval sa v reklamnej obchodnej spoločnosti a nepozná ani pána E. A.. Správny súd preto posúdil uvedenú námietku žalobcu ako nedôvodnú a predložené písomné stanovisko za zákonné.

57. Žalobca taktiež namietal neprimerané uplatnenie dôkazného bremena, pričom poukázal na to, že predložil do daňového konania zmluvu o poskytovaní reklamných služieb, poukázal na to, že súvisiaca faktúra bola riadne zaplatená prostredníctvom peňažného ústavu, ako aj dodanie služby bolo zachytené na DVD nosičoch z podujatia pretekov Bonver - Partr Rally Vsetín 2016.

58. Správny súd poukazuje na tú skutočnosť, že subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH má dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonnom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. To znamená, že nepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ zmysluplne a logicky nespochybní predložené tvrdenia a dôkazy. V tomto kontexte správca dane tiež nesie dôkazné bremeno, ktoré unesie len v prípade, že dokáže vážny

a dôvodný nesúlad skutočnosti s účtovníctvom daňového subjektu. Aby správca dane svoje dôkazné bremeno uniesol je nutné, aby identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú jeho pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu. V prípade, že správny orgán unesie svoje dôkazné bremeno, tak je opäť povinnosť preukazovať svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane daňového subjektu, pričom spravidla využíva iné dôkazy než tie, ktoré už správca dane vierohodne spochybnil. Zároveň je tiež potrebné pripomenúť, že daňový subjekt je povinný preukazovať len skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje. Dôkazné bremeno sa teda prerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od faktického a dôkazného stavu konania.

59. Správny súd uvádza, že pri uplatňovaní inštitútu dôkazného bremena je potrebné vychádzať z racionálnych limitov dôkaznej situácie daňovej veci. Žalobca mohol disponovať len takými dôkazmi o spornej službe, ktoré sú obvykle výsledkom obdobného zdaniteľného obchodu. V tomto prípade žalobca predložil do konania zmluvu o reklame zo dňa 01.02.2016 (viď administratívny spis, č. l. 260 - 261) a preukázal zaplatenie príslušnej faktúry a to jednou platbou zo dňa 30.12.2016 vo výške 18.000 Eur na bankový účet dodávateľa, ktoré možno k faktúre priradiť na základe zhody variabilného znaku týchto platieb a čísla faktúry z výpisu z účtu VUB Banka (viď administratívny spis č. l. 316). Zároveň žalobca mal predloženými DVD nosičmi preukázať reálne dodanie služby na pretekoch Bonver – Partr Rally Vsetín 2016. Správny súd dáva žalovanému za pravdu, že samotné vizuálne zachytenie pretekov preukazuje iba samotné dodanie služby a nie aj totožnosť dodávateľa. Na druhej strane, predmetná zmluva uzatvorená medzi žalobcom a dodávateľom, ako aj platby poskytnuté na účet dodávateľa sú dôkazy týkajúce sa obchodného vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou KA PROPERTIES s.r.o., teda podporujú skutkový záver o tom, že dodanie spornej služby uskutočnila práve táto obchodná spoločnosť. Správny súd má za to, že predloženými dôkazmi žalobca primeraným spôsobom vyčerpal okruh dôkazných prostriedkov, ktoré by bolo možné očakávať pri obdobnom dodaní reklamných služieb, vrátane dôkazov vzťahujúcich sa k identite dodávateľa. Dôkazné bremeno vyvrátiť splnenie príslušnej hmotnoprávnej podmienky za takejto dôkaznej situácie zaťažovalo žalovaného.

60. Za týchto okolností správny súd posudzoval, čím žalovaný spochybnil identitu dodávateľa. Žalovaný poukázal na výpoveď bývalého konateľa C. D., ktorý poprel reálny výkon funkcie konateľa pre obchodnú spoločnosť KA PROPERTIES s.r.o. Keďže táto osoba nemala mať vedomosť o obchodnej činnosti KA PROPERTIES s.r.o., tak nemohla relevantne spochybniť, ani potvrdiť, či skutočne bola sporná služba dodaná touto spoločnosťou žalobcovi. Zároveň takýto dôkaz bolo potrebné hodnotiť nie len jednotlivo, ale aj v nadväznosti na listinné dôkazy predložené žalobcom. Žalovaný v tejto súvislosti dostatočne neodôvodnil, prečo by takéto písomné stanovisko C. D. malo relevantne spochybňovať príslušné listinné dôkazy predložené žalobcom, keďže neobsahovalo žiadnu konkrétnu dôkaznú informáciu o činnosti KA PROPERTIES s.r.o.

61. Správny súd podotýka, že neštandardný proces uzatvorenia zmluvy medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou KA PROPERTIES s.r.o. prostredníctvom žalobcovi dovtedy neznámej a následne nestotožnenej osoby pána A., ako aj následná nekontaktnosť dodávateľa môžu byť posudzované ako indikátory prípadnej účasti žalobcu na daňovom podvode, tieto okolnosti však nie sú spôsobilé spochybniť splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane pokiaľ došlo k reálnemu dodaniu spornej služby.

62. Správny súd k týmto žalobným bodom uzatvára, že žalovaný nesprávne právne posúdil rozloženie dôkazného bremena v daňovej veci. Dôkazy uvedené v napadnutom rozhodnutí neboli spôsobilé relevantne spochybniť splnenie spornej hmotnoprávnej podmienky na odpočítanie dane, a teda súvisiace dôkazné bremeno naďalej zaťažovalo žalovaného. Za týchto okolností nevykonanie ďalšieho prípadného dokazovania viedlo k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu v rovine spochybnenia identity dodávateľa žalobcu. Uvedenú medzeru v dôkaznej situácii bolo za týchto okolností nutné vykladať v neprospech žalovaného.

63. Žalobca ďalej namietal, že vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že ide o automobilové preteky, na ktorých mala byť reklama vo forme polepu na pretekárskom aute, na ktorom bolo zobrazené obchodné meno podnikateľského subjektu bez uvedenia bližšej informácie, čím sa uvedená spoločnosť zaoberá, resp. aký výrobok alebo služby propaguje a že súčasne nebolo preukázané, že by na týchto regionálnych rally pretekoch reálne prezentovala podnikateľskú činnosť žalobcu. Poukázal na to, že sporná služba dostatočne propagovala obchodnú činnosť žalobcu a to vzhľadom na to, že žalobca poskytuje prepravné

služby a táto reklama bola propagovaná na podujatí motošportu, ktorá zaujíma osoby pôsobiace v oblasti automobilovej prepravy. Zároveň takýto charakter podnikateľskej činnosti žalobcu indikuje samotné obchodné meno žalobcu „MP-TRANS“. Taktiež žalobca namietal, že obdobné použitie len obchodného mena na propagačné účely je bežné takúto reklamu na športových podujatiach využívajú aj značky ako VOLVO, HITACHI a podobne, pričom uvedené je odôvodnené taktiež vysokými nákladmi na obdobný druh reklamy kedy kratšie reklamné texty sú ekonomicky výhodnejšie.

64. K uvedenému správny súd uvádza, že posudzovanie hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane je potrebné vždy realizovať vo svetle neutrality zdanenia dane z pridanej hodnoty. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty nepreferuje určitý konkrétny druh reklamy alebo formu prezentácie, pričom ponecháva na zdaniteľných osobách akú formu reklamných služieb uprednostnia inak by daňové dôsledky ukladania dane z pridanej hodnoty negatívne narušovali voľný trh takýchto služieb. Za tejto situácie podľa správneho súdu nepostačovalo izolovane poukázať na to, že žalobca mal uvedené len svoje obchodné meno na polepe súťažného motorového vozidla ako dôvod, pre ktorý sa nemohlo jednať o službu s významom pre ekonomickú činnosť žalobcu. Tak ako správne poukázal žalobca, v tejto situácii bolo potrebné posúdiť taktiež okolnosti, pri ktorých bola sporná reklamná služba dodaná spôsob dodania reklamy a okruh osôb, ktorým môže byť takáto reklama relevantne adresovaná. Zároveň bolo potrebné zohľadniť, či samotné uvedenie obchodného mena nie je dostatočné na propagáciu žalobcu pokiaľ samotné obchodné meno je dostatočne rozpoznateľné u adresátov reklamy v segmente, v ktorom pôsobí žalobca. Uvedené komplexné hodnotenie príslušnej hmotnoprávnej podmienky žalovaný nevykonal. Žalovaný svoje závery založil na reštriktívnom výklade pojmu ekonomická činnosť, ktorý správny súd považoval za nekompatibilný zo zásadou neutrality spoločného systému dane z pridanej hodnoty. V neposlednom rade je potrebné uviesť, že spochybnenie tejto hmotnoprávnej podmienky uviedol žalovaný až v preskúmavanom rozhodnutí. Žalobca teda nemal v priebehu daňového konania možnosť reagovať na príslušnú pochybnosť žalovaného a nebola mu daná efektívna možnosť takúto pochybnosť vyvrátiť.

65. Pokiaľ ide o právnu argumentáciu týkajú sa žalobných námietok žalobcu, správny súd poukazuje na tú skutočnosť, že tunajší správny súd rozhodol právnu vec totožného žalobcu a totožného žalovaného, týkajúcu sa iného preskúmavaného zdaňovacieho obdobia (marec 2016) pod sp. zn. a vzhľadom na to, že niektoré žalobné body, ako aj argumentácia účastníkov je zhodná s tu prejednávanou vecou, správny súd primerane odkazuje na právnu argumentáciu správneho súdu v uvedenú v rozsudku zo dňa 27.11.2025 (predovšetkým ide o body odôvodnenia číslo 16., 17., 20. – 22.), pričom predmetná právna argumentácia bola primerane použitá aj pre tu prejednávanú vec (v bodoch odôvodnenia číslo 54.-57.).

66. Správnemu súdu sú známe aj ďalšie súdne konania totožného žalobcu a totožného žalovaného, týkajúce sa iných zdaňovacích období vedené pod sp. zn. a , v ktorých bolo rozhodnuté rozsudkami zo dňa 28.05.2026, a ktorými boli (na rozdiel od konania vedeného pod sp. zn. ) zamietnuté správne žaloby žalobcu. Správny súd sa s týmito konaniami oboznámil (vedenými pred tunajším súdom pod sp. zn. a ) a dospel k záveru, že vychádzajúc zo znenia žalobných námietok a s prihliadnutím na koncentračnú zásadu v správnom súdnom konaní s poukazom na ustanovenie je tu súdenú vec potrebné posúdiť odlišne a to obdobne spôsobom akým ju posúdil tunajší súd v konaní vedenom pod sp. zn. .

67. Pokiaľ žalobca považoval preskúmavané rozhodnutie za nepreskúmateľné z dôvodu, že sa žalovaný nedostatočne vysporiadal s námietkami a tvrdeniami žalobcu k uvedenému správny súd uvádza, že námietka je jednak vznesená všeobecne, bez bližšej konkretizácie toho, ktoré odôvodnenie považoval žalobca za nedostatočné, zároveň je potrebné vziať na zreteľ, že subjektívny nesúhlas žalobcu s vlastnými závermi žalovaného a jeho dôvodmi, vyjadrený v jeho ďalších žalobných námietkach, nezakladá nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia.

68. Správny súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21.01.2009 vo veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. , , ), podľa ktorých nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku.

69. Správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného a konania, ktoré mu predchádzalo na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň zistenie skutkového stavu správnymi orgánmi bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, preto zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa s poukazom na ustanovenie a ustanovenie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

70. V novom rozhodnutí správne orgány opätovne posúdia skutkovú situáciu daňovej veci vo svetle záverov správneho súdu o rozložení dôkazného bremena ohľadom identity dodávateľa. V prípade pochybností o splnení niektorej z iných hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane, vrátane využitia dodanej služby na ekonomickú činnosť žalobcu, tieto svoje pochybnosti žalobcovi riadne oznámia a umožnia mu, aby sa k nim vyjadril a navrhol súvisiace dôkazy. V prípade, ak by boli vo veci splnené hmotnoprávne podmienky práva na odpočítanie dane u spornej služby, tak priznanie tohto práva žalobcovi vyhodnotí taktiež v nadväznosti na uplatnenie inštitútu daňového podvodu. V takom prípade dôsledne vykoná a posúdi všetky kroky príslušného testu daňového podvodu, tak ako sú predpokladané ustálenou rozhodovacou praxou súdnych autorít s poukazom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo 6. júla 2006, Axel Kittel proti Belgickému kráľovstvu (C-439/04) a Belgické kráľovstvo proti Recolta Recycling SPRL (C-440/04). Následne vo veci opätovne rozhodne.

71. O trovách konania rozhodol správny súd v súlade s tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania voči žalovanému.

72. Predmetné rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere 3 : 0 hlasov ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.