Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13Csp-10-2021.pdf
PDF · 114.02 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/10/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín pred sudkyňou JUDr. Martinou Dubovcovou v právnej veci žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom v Bratislave, Vajnorská ul.č. 100/A, právne zastúpeného JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Komenského ul.č. 3 proti žalovanému O. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. B. č. XXX v konaní o zaplatenie 376,16 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie 79,30 € s 5% úrokom z omeškania zo sumy 19,80 € od 7.2.2018 do zaplatenia z a s t a v u j e.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 257,09 € spolu s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 27,79 € od 13.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 26,99 € od 7.11.2017 do zaplatenia, zo sumy 26,99 € od 8.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 26,99 € od 9.1.2018 do zaplatenia a zo sumy 24,38 € od 7.2.2018 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. V ostatnej časti súd žalobu z a m i e t a.
IV. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 37 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia istiny vo výške 192,70 € a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 32,78 € od 13.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 31,98 € od 7.11.2017 do zaplatenia, zo sumy 51,78 € od 8.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 31,98 € od 9.1.2018 do zaplatenia a zo sumy 44,18 € od 7.2.2018 do zaplatenia a zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 183,46 €. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 6.8.2019 došlo k postúpeniu pohľadávok vyplývajúcej zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na žalobcu (v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok je žalovaný uvedený pod č. XXXXXXXXXX). Medzi Slovak Telekom, a.s.. a žalovaným bola uzavretá dňa 3.3.2016 zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku, na základe ktorej bol žalovanému aktivovaný program služieb. Účastníci zmluvy sa dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa cenníka. Slovak Telekom, a.s. podľa uzavretej zmluvy poskytoval žalovanému služby, ktoré vyúčtoval nasledovnými faktúrami:
- Faktúra zo dňa 21.9.2017 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 32,78 Eur s lehotou splatnosti 12.10.2017.
- Faktúra zo dňa 21.10.2017 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 31,98 Eur s lehotou splatnosti 6.11.2017
- Faktúra zo dňa 21.11.2017 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 51,78 Eur s lehotou splatnosti 7.12.2017
- Faktúra zo dňa 21.12.2017 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 31,98 Eur s lehotou splatnosti 8.1.2018
- Faktúra zo dňa 21.1.2018 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 44,18 Eur s lehotou splatnosti 6.2.2018 Žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradil Slovák Telekom vystavené faktúry, pričom Slovák Telekom ho upomienkami opakovane vyzval k úhrade týchto dlžných faktúr. K ich úhrade doposiaľ nedošlo. Žalobcovi vznikla voči žalovanému nezaplatením faktúr pohľadávka, ktorú žalovaný napriek upomienkam ku dňu podania žaloby neuhradil. Žalovaný je s úhradou faktúr v omeškaní. Žalobca si preto uplatňuje zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr. V prípade ak si žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu, tak je vypočítaná nasledovne: zmluvná pokuta = základ zmluvnej pokuty - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ zmluvnej pokuty). Následne žalobca súdu uviedol, že svoju žalobu berie čiastočne späť, a to v časti zmluvnej pokuty vo výške 59,50 Eur označenej ako Zmluvná pokuta XXXXXXXXXX*. Zmluvnú pokutu vo výške 123,96 Eur označenej ako Zmluvná pokuta XXXXXXXXXXXXXX* si žalobca uplatňuje v zmysle Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 03.12.2016, kde sa zmluvné strany dohodli v bode 3 dodatku na záväzku viazanosti a zmluvnej pokute v prípade porušenia záväzku viazanosti žalovaným. Zmluvné strany sa dohodli v tabuľke č. 1 tejto dodatku na záväzku viazanosti v trvaní 24 mesiacov. Pre prípad porušenia tohto záväzku si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu, ktorá mala degresívny charakter a klesala v závislosti od plynutia doby viazanosti. Základ zmluvnej pokuty bol v Tabuľke č. 1 dodatku dohodnutý vo výške 370,- Eur. Z dôvodu porušenia záväzku viazanosti žalovaným bolo pristúpené k výpočtu zmluvnej pokuty podľa dohodnutého vzorca Zmluvná pokuta (ZP) = základ ZP - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ZP) nasledovne : 123,96 = 370 - ( 485 / 730 x 370). Uvedený výpočet vyjadruje denné klesanie zo Základu pre výpočet zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia Zmluvy alebo prerušenia poskytovania služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti. Uplatňovaný nárok na úhradu zmluvnej pokuty je dohodnutý v písomnej forme, osobitnou dohodou, v dodatku ku zmluve, jasne a zrozumiteľne, pri splnení všetkých formálnych podmienok vyžadujúcich zákonom. Je potrebné konštatovať, že sa nejedná o zakázané zabezpečenie záväzku. Vo vzťahu k spotrebiteľovi nejestvuje žiadna povinnosť predajcu, či poskytovateľa služieb zdržať sa používania zabezpečenia záväzku zmluvnou pokutou pre prípad porušenia povinnosti. Sankcia nie je neprimerane vysoká vo vzťahu k nárokom zo záväzku, ktoré splnenie ním bolo zabezpečené. Maximálna výška dohodnutej zmluvnej pokuty zodpovedá zľave na elektronické zariadenie a služby poskytnutej žalovanému, ktoré boli úplne, jasne a zrozumiteľne v samotnom dodatku opísané a vysvetlené. Rozsah sankcie zmluvnej pokuty bol dohodnutý pomerným znižovaním zmluvnej pokuty s poukazom na rozsah nesplnených záväzkov a povinností v prípade nedodržania záväzku, riadnych úhrad cien a nedodržania záväzku zotrvania v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti. Zmluvná pokuta zodpovedala výhode poskytnutej zľave, a preto nemožno konštatovať, že sa jedná o neprijateľné zmluvné podmienky z dôvodu neprimeranosti vysokej zmluvnej pokuty. Žalobca tiež vzal späť svoj návrh v časti istiny vo výške 19,80 € spolu s príslušenstvom z titulu uplatnených nákladov vymáhania.
2. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená postupom podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku, nevyjadril.
3. Súd dňa 14.6.2021 v zmysle § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku verejne vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania v spojení s § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku, podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- €, a to na základe tvrdení žalobcu a ním predložených listinných dôkazov, nachádzajúcich sa v súdnom spise, a to najmä oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 19.9.2019, dohodu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 3.12.2016, dohodou o zmene Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 3.12.2016, dohodou o zmene v osobe účastníka zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 3.12.2016, dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 3.12.2016,, výzvou na zaplatenie zo dňa 12.8.2020, faktúrami z č.l. 20-26, zmluvou o poskytovaní verejných služieb - balík služieb zo dňa 3.3.2016 a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovaným došlo dňa 3.3.2016 k uzavretiu zmluvy o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal využívať balík služieb v programe Viac za menej za cenu počas prvých 3 mesiacov vo výške 22,98 € a počas ďalších mesiacov vo výške
28,98 €. Dňa 3.12.2016 bol uzavretý dodatok k predmetnej zmluve, na základe ktorého bol zmenený dohodnutý program služieb a bol aktivovaný program služieb Happy L NAJ s dobou viazanosti na 27 mesiacov a bola uzavretá aj kúpna zmluva na mobilný telefón zn. Samsung Galaxy A3 2016 Black za akciovú cenu 29,- €. Z dôvodu doby viazanosti bola žalovanému poskytnutá zľava vo výške 250,- € (za mobilný telefón) a vo výške 120,- € (za poplatky zo služieb). Žalovaný neuhradil faktúry za dodávané služby za obdobie od októbra 2017 do februára 2018.
5. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
6. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
7. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 8. Podľa § 53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
9. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov podnik má právo: a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu 1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie, 2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo, 3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení.
Podľa § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
10. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; 38a) to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
11. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 39) 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
12. Podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
14. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
15. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 16. Vzhľadom na vykonaný dispozičný úkon žalobcu, ktorým svoju žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 59,50 € a nákladov vymáhania vo výške 19,80 € s príslušným úrokom z omeškania od 7.2.2018 do zaplatenia vzal späť, súd rozhodol o čiastočnom zastavení konania v tejto časti.
17. Súd podľa vykonaných dôkazov vyhodnotil, že vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je potrebné posudzovať ako spotrebiteľský, a to s poukazom na § 52 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Právny predchodca žalobcu ako dodávateľ v danom prípade pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom žalovaný v predmetnom spore vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá
pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobcom je čiastočne dôvodná. Po preskúmaní predmetnej zmluvy možno konštatovať, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko ide o taký typ zmluvy, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, pretože táto bola už vopred pripravená, predtlačená. Dodávateľom v tomto prípade bol právny predchodca žalobcu, ktorý pri uzatváraní zmluvy vykonával svoju podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom je žalovaný, ktorý pri uzatváraní zmluvy nevykonával žiadnu obchodnú alebo inú činnosť. Zákon pre zmluvu o poskytovaní verejných služieb ustanovuje podstatné náležitosti, preto súd skúmal, či dotknutá zmluva tieto náležitosti obsahuje. Na tomto mieste súd konštatuje, že predmetná zmluva bola uzavretá v predpísanej forme a obsahuje všetky náležitosti tak, ako to predpokladá zákon. Na základe uzavretej zmluvy boli žalovanému poskytnuté verejné služby, za ktoré však žalovaný nezaplatil, čo vyplynulo z tvrdení žalobcu, ktoré neboli žalovaným rozporované. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 133,13 € titulom ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby, ktoré boli riadne vyúčtované a vyfakturované právnym predchodcom žalobcu žalovanému, avšak z jeho strany neboli uhradené. Ide o faktúru, splatnú dňa 12.10.2017, kde výška ceny za poskytnuté služby s DPH predstavuje sumu 27,79 €, faktúru, splatnú dňa 6.11.2017, kde výška ceny za poskytnuté služby s DPH predstavuje sumu 26,99 €, faktúru, splatnú dňa 7.12.2017, kde výška ceny za poskytnuté služby s DPH predstavuje sumu 26,99 €, faktúru, splatnú dňa 8.1.2018, kde výška ceny za poskytnuté služby s DPH predstavuje sumu 26,99 € a faktúru, splatnú dňa 6.2.2018, kde výška ceny za poskytnuté služby s DPH predstavuje sumu 24,37 €. Žalovaný nezaplatil žalobcovi, resp. právnemu predchodcovi žalobcu riadne vyúčtovanú cenu za poskytnuté elektronické telekomunikačné služby, čím porušil svoju zmluvnú povinnosť riadne a včas platiť cenu za poskytovanie služieb podľa zvoleného programu. Tento nárok žalobcu považoval súd za nesporný.
19. Súd však žalobu v časti uplatnenia si nároku na zaplatenie poplatku za obmedzenie poskytovania služby pre neplatenie vo výške 19,80 €, ktorý bol vyúčtovaný na základe všeobecných podmienok, čl. 4. Prerušenie alebo obmedzenie služieb, ods. 3. písm. b) a bol vyčíslený na základe Spoločného cenníka, str. 16-17, vo výške 19,80 Eur, za dôvodnú nepovažuje, nakoľko tento nárok vyhodnotil za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorú nie je možné nijakým spôsobom modifikovať ako vyplýva aj zo záverov Európskeho súdneho dvora napr. v rozsudku č. C-618/10 vo veci Banco Espańol de Crédito c/a Joaquin Calderón cvamino, podľa ktorého vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, v ktorom Súdny dvor o.i. pripomenul, že podľa smernice nekalá zmluvná podmienka vložená do zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom pre tohto spotrebiteľa nie je záväzná a že zmluva obsahujúca takú zmluvnú podmienku je pre strany naďalej záväzná podľa tých istých podmienok, ak je jej ďalšia existencia možná bez tejto nekalej podmienky. Preto Súdny dvor konštatoval, že smernici odporuje španielska právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky, možnosť zmeniť obsah tejto podmienky. Súdny dvor sa domnieva, že taká možnosť - ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok pre predajcov alebo dodávateľov spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov, než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu, takže by týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené. V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka, totiž musí v zásade existovať ďalej bez akejkoľvek zmeny okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva. Súd má vedomosť o tom, že nárok na uvedený poplatok u mobilných operátorov bol vyhlásený za neprijateľnú zmluvnú podmienku (ktorú nie je možné ani moderovať) viacerými právoplatnými rozsudkami slovenských súdov, čo je napokon podporené tiež judikatúrou ESD (viď aj rozsudok C-618/10). V tomto smere si súd dovolí citovať časť rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (sp.zn. 8Cdo/114/2017), v ktorom uvedený súd uviedol: "Vychádzajúc aj zo zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, účinného ku dňu uzavretia zmlúv o pripojení, zmluvou o pripojení sa dodávateľ zaväzuje
zriadiť potrebný prístup k verejne telefónnej sieti spolu so službami a účastník takejto zmluvy sa zaväzuje zaplatiť cenu za takúto službu podľa tarify, ktorá je súčasťou zmluvy (§ 42 a nasl.). Preto zmluvné podmienky uvedené v Cenníku - poplatok za obmedzenie a poplatok za odpojenie, nespĺňajú podmienku transparentnosti, nakoľko zjavne podľa uvedeného účelu zmluvy nehradia skutočné náklady v súvislosti s nákladmi potrebnými na prístup k verejne telefónnej sieti spolu so službami. Naopak, ich účelom je získanie majetkového prospechu výlučne v prospech dodávateľa; predstavujú sankciu pre spotrebiteľa za porušenie jeho povinnosti riadne a včas v súlade so zmluvou platiť úhrady za poskytnuté služby, na čo slúžia iné právne inštitúty (napr. zmluvná pokuta, úroky z omeškania atď.). Preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa." Vzhľadom na uvedené súd žalobu žalobcu v časti uplatnených poplatkov za obmedzenie poskytovania služby pre neplatenie vo výške 19,80 € + DPH zamietol ako nedôvodnú (t.j. spolu vo výške 23,76 €). Súd rovnako postupoval aj v prípade nároku na poplatok za upomienky oneskorenej platby, vyúčtovaný podľa Spoločného cenníka, str. 16, iné poplatky, na základe všeobecných podmienok (časť IV. Ceny a platobné podmienky, bod. 13) vo výške 4,99Eur, ktorú si uplatnil žalobca 4x t.j. celkovo vo výške 19,96 €. Podľa názoru súdu aj tieto poplatky majú základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke spôsobujúcej značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rovnako ako aj iné súdy konštatuje, že poplatky nevystihujú možné náklady veriteľa súvisiace s vykonaním úkonu, ktorý bol tým - ktorým poplatkom spoplatnený, ale v rozhodujúcej miere (ak nie až výlučne) predstavujú "skrytú" sankciu pre spotrebiteľa za porušenie jeho povinností včas a riadne v súlade so zmluvou vrátiť veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky, ktorá v neakceptovateľnom rozsahu prevyšuje takéto náklady. Výška týchto poplatkov výrazne prevyšuje výšku, ktorú možno označiť za primeranú o to viac, že v tomto prípade nejde o poplatky, ktoré súvisia s rozsahom využívania služieb dodávateľa spotrebiteľovi, o ktoré má spotrebiteľ záujem, ale o poplatky určené výlučne pre prípad porušenia zmluvných povinností spotrebiteľom. Uvedené poplatky sú spojené výlučne s činnosťou dodávateľa vykonávanou len v jeho záujme, a preto by tieto mali pokrývať maximálne náklady dodávateľa spojené s tou - ktorou činnosťou. Tieto poplatky aj keď vyplývajú z cenníka, nespĺňajú požiadavku ich individuálneho dojednania. Súdu je zo svojej rozhodovacej činnosti známe, že súdy Slovenskej republiky už opakovane vyhlásili obdobné i identické zmluvné dojednania právneho predchodcu žalobcu či iných mobilných operátorov za neprijateľné, dokonca niektoré z nich znenie neprijateľnej zmluvnej podmienky uviedli aj vo výroku rozsudku.
20. Žalobca si voči žalovanému uplatnil aj zmluvnú pokutu vo výške 123,96 €. Súd preskúmaval uplatnený nárok a dospel k záveru, že v tejto časti je žaloba žalobcu plne dôvodná, nakoľko dojednanie o zmluvnej pokute v dodatkoch k zmluve o poskytovaní verejných služieb nie je, v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Vznik nároku dodávateľa na ňu sa viaže len na porušenie tam uvedených dvoch povinností žalovaného (povinnosti včas a riadne uhrádzať cenu za služby dodávané žalobcom a povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu po celú dobu viazanosti a neuskutočniť taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti) a odzrkadľuje degresiu pri výpočte zmluvnej pokuty, keď od základu pre výpočet zmluvnej pokuty bol odpočítaný pomer počtu dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní doby viazanosti. V dôsledku uvedeného dojednanie o zmluvnej pokute v dodatkoch k zmluve o poskytovaní verejných služieb nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, a teda nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko aj základ uvedenej zmluvnej pokute zodpovedá výhodám, ktoré pri vzniku záväzkového vzťahu resp. vzniku záväzku viazanosti žalovaný od žalobcu získal. Nakoľko bolo v konaní zistené, že žalovaný si nesplnil svoju zmluvnú povinnosť zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu riadne a včas cenu poskytnutých služieb, bolo poskytovanie služieb žalovanému prerušené a žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi vzniklo právo na zaplatenie dojednanej zmluvnej pokuty spolu v sume 123,96 eur, ktorá sa na porušenie tejto zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného viazala. Pretože žalovaný zmluvnú pokutu, ktorú mu právny predchodca žalobcu oprávnene vyfakturoval faktúrou s lehotou splatnosti 6.8.2018, dobrovoľne nezaplatil, bolo potrebné ho na zaplatenie tejto sumy zaviazať súdnym rozhodnutím.
21. Keďže sa žalovaný neuhradením faktúr za ceny poskytnutých služieb riadne a včas dostal do omeškania, patrí žalobcovi nárok aj na úroky z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po dátume splatnosti tej - ktorej faktúry. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania so platnosťou faktúr bola 0,00 %, preto výška úroku z omeškania je v posudzovanom spore vzhľadom k dátumu uzavretia zmluvy po 1.2.2013 vo výške 5,00 % podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení. Súd preto žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi popri istine aj úroky z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, nakoľko na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie súd dôvod nezistil.
22. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
24. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
25. Súd pri rozhodovaní o trovách konania mal za to, že v prípade zastavenia konania v časti 79,30 € žalobca procesne zavinil zastavenie konania, preto by súd mal priznať trovy žalovanému ako protistrane. Žalobca bol úspešný v časti 257,09 €, čiže bol úspešnejšou stranou v spore. Jeho čistý úspech predstavuje 37%. V takomto rozsahu mu súd trovy konania priznal, pričom o ich presnej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Trenčín prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 127, § 363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 62, § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).