Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_76Ek-1750-2025.pdf
PDF · 78.39 KB
Case nature
Subarea
76Ek/1750/2025
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. C. XXXX/XX, XXX XX D., zast. zák. zást.: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zast.: JUDr. Nikoleta Matysová, so sídlom Hornopotočná 18, 917 01 Trnava, IČO 56 850 131, proti povinnému: B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, XXX XX G., o vymoženie výživného, vedenom súdnym exekútorom: JUDr. Galina Juhászová, so sídlom exekútorského úradu Palackého 2, 040 01 Košice, pod sp. zn. 375EX 679/2025, takto
r o z h o d o l :
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť trovy exekúcie vo výške 123 Eur súdnemu exekútorovi JUDr. Galina Juhászová, so sídlom exekútorského úradu Palackého 2, 040 01 Košice, pod sp. zn. 375EX 679/2025, a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
o d ô v o d n e n i e :
1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 03.09.2025, domáhal od povinného vymoženia výživného, na podklade exekučného titulu, ktorým je uznesenie Okresného súdu Trnava, sp. zn. 113P/61/2025 zo dňa 02.06.2025.
2/ Preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie spolu s predloženými prílohami, exekučný súd poverením zo dňa 08.09.2025, poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Galina Juhászová, so sídlom exekútorského úradu Palackého 2, 040 01 Košice, ktorý ju vedie pod sp. zn. 375EX 679/2025.
3/ Súdny exekútor dňa 10.07.2026 predložil súdu podanie oprávneného označené ako „oznámenie o zániku exekučného titulu, sp. zn. 375EX 679/25“ zo dňa 23.06.2026. Uvedeným podaním oprávnený informuje súdneho exekútora o zániku exekučného titulu. Exekučný titul bol zrušený rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 113P/61/2025 zo dňa 27.03.2026, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.06.2026 a vykonateľnosť dňa 25.05.2026. Oprávnený má za to, že povinný je povinný uhradiť trovy exekúcie v plnej výške.
4/ Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konanie sa začína na návrh.
5/ Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
6/ Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
7/ Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.
8/ Podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak exekučný titul bol zrušený.
10/ Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
11/ Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
12/ Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.
13/ Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
14/ Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
15/ Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
16/ Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
17/ Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.
18/ Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
19/ Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavenie exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
20/ Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
21/ Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 100 eur.
22/ Podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.
23/ Nevyhnutným predpokladom pre vedenie exekučného konania je existencia exekučného titulu, pričom spôsobilosť súdneho rozhodnutia, príp. iného rozhodnutia alebo listiny v zmysle § 45 ods. 2 Exekučného poriadku byť exekučným titulom musí byť zachovaná počas celého exekučného konania. Inak povedané, exekučný titul musí existovať nielen v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie, ale až do okamihu, ktorým sa exekučné konanie končí. Zrušenie exekučného titulu je preto v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania dôvodom na zastavenie exekúcie. Exekučné konanie sa začalo doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdu dňa 03.09.2025 na podklade exekučného titulu, ktorým je uznesenie Okresného súdu Trnava, sp. zn. 113P/61/2025 zo dňa 02.06.2025. Oprávnený predložil súdu rozsudok Okresného súdu Trnava, sp. zn. 113P/61/2025 zo dňa 27.03.2026, ktorým súd zrušil exekučný titul. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.06.2026. Vzhľadom na skutočnosť, že zrušenie exekučného titulu spôsobuje neprípustnosť vedenia exekúcie v ktoromkoľvek jej štádiu, súd rozhodol tak, že exekúciu zastavil v celom rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.
24/ Súdny exekútor si uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie a zároveň uviedol, že v priebehu exekúcie nedošlo k vymoženiu žiadnej sumy. Súd k otázke náhrady trov exekúcie uvádza, že exekučné konanie je civilným súdnym konaním a ako také sa začína na návrh oprávneného. Súd nespochybňuje oprávnenie oprávneného podať návrh na vykonanie exekúcie. Principiálne však podobne ako v základnom konaní riziko neúspechu konania má byť rizikom žalobcu (v exekučnom konaní oprávneného) a pokiaľ oprávnený nebude v exekučnom konaní úspešný, musí znášať aj s tým spojené nepriaznivé následky spočívajúce v tom, že bude zaviazaný na náhradu trov exekúcie. Náhrada trov v exekučnom konaní je totiž rovnako ako náhrada trov v celom civilnom sporovom konaní koncipovaná ako zodpovednosť za konečný, t. j. právoplatný výsledok voči druhej strane. Ak tento výsledok je pre oprávneného negatívny, musí ich druhej strane (vrátane súdnemu exekútorovi) nahradiť. Ergo, za situácie, keď je exekúcia nedôvodná, je oprávnený tým subjektom, ktorý je povinný znášať trovy exekúcie. Toto pravidlo môže byť modifikované v prípade, ak sa exekúcie ukončila z dôvodu, ktorý oprávnenému nemožno pričítať.
25/ Zákonodarca v súvislosti s náhradou trov exekúcie nepoužíva inštitút subjektívnej právnej zodpovednosti, ktorá sa viaže na inštitút zavinenia subjektu práva, ale používa systém objektívnej zodpovednosti, t. j. zodpovednosti za výsledok a používa v § 199c ods. 1, resp. § 199d ods. 2 Exekučného poriadku slovné spojenie „zastavenie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať“. V tomto smere totiž nie je rozhodujúci nejaký subjektívny vzťah (vedomostná či vôľová zložka) účastníka konania, t. j. konkrétne správanie sa účastníka exekúcie, resp. iného subjektu či orgánu k výsledku konania ako takému, ale je potrebné pozerať na dôvod zastavenia exekúcie ako taký, z neho vyvodiť, kto nesie objektívnu zodpovednosť a toto preniesť do záveru o náhrade trov exekúcie.
26/ V predmetnom exekučnom konaní to bol práve oprávnený, ktorý ako dominus litus podal návrh na vykonanie exekúcie a ktorý nesie objektívnu zodpovednosť za to, že exekučné konanie inicioval po práve. Túto zodpovednosť nemožno v rámci exekúcie preniesť na niekoho iného (ani na procesný súd). Taktiež na nikoho iného nemožno preniesť ani sekundárne právne následky tejto zodpovednosti (napr. v časti týkajúce sa náhrady trov exekúcie). Ak dôvodom zastavenia exekúcie je skutočnosť, že exekučný titul je zrušený, je potrebné tento dôvod zastavenia vždy vykladať na vrub oprávneného. Aj inštitút trov totiž zapadá do koncepcie legitímnych očakávaní a ak oprávnený vyvolal exekúciu, ktorá sa neskôr ukázala ako neopodstatnená, nielenže nemá nárok na náhradu trov exekučného konania, ale niet ani najmenšieho dôvodu, aby neparticipoval na náhrade trov konania dotknutých subjektov, ktorými nie je len povinný ale aj súdny exekútor. Z týchto súvislostí k tomuto problému pristúpil i zákonodarca, keď na riešenie tejto situácie zvolil vo vyššie uvedených ustanoveniach sloveso pričítať, ktoré vyjadruje objektívny charakter tejto zodpovednosti namiesto slovesa spôsobil či zavinil, ktorý vyjadruje subjektívny charakter zodpovednosti.
27/ Súd tak uzatvára, že bol to oprávnený, ktorý sa hoc aj v dobrej viere návrhom na vykonanie exekúcie domáhal svojho práva, avšak neskôr bolo zistené, že neboli splnené predpoklady pre vedenie exekučného konania. Preto to bol práve oprávnený, ktorému je potrebné pričítať dôvod zastavenia
exekúcie, keďže takýto dôvod zastavenia exekúcie nemožno preniesť na exekútora, ktorému v takto márne vedenej exekúcii vznikli trovy a bolo by voči nemu nespravodlivé, aby znášal trovy zastavenej exekúcie.
28/ Ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku upravuje, že za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. V súlade s § 22 Vyhlášky by exekútorovi patrila náhrada paušálnych výdavkov vo výške 100 Eur zvýšená o daň z pridanej hodnoty (§ 197 ods. 2 Exekučného poriadku), t. j. spolu 123 Eur s DPH. Vzhľadom na uvedené, súd zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie súdneho exekútora vo výške 123 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.