Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/136/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kristíny Srnkovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci navrhovateľky: A. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, C., v konaní zastúpená: JUDr. Martin Stanko, advokát so sídlom Južná 55A, Slovenský Grob, proti manželovi: D. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, C., v konaní o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. -17 zo dňa 02.06.2026, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením zo dňa 02.06.2026 súd prvej inštancie návrh manželky na nariadenie neodkladného opatrenia na určenie vyživovacej povinnosti na manželku zamietol (výrok I.) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.).

2. Uviedol, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva, nariadenia neodkladného opatrenia na úpravu práv a povinností k maloletým deťom a nariadenia neodkladného opatrenia na určenie vyživovacej povinnosti na manželku. Súd prvej inštancie uznesením č. k. -19 zo dňa 20.05.2026 vylúčil na samostatné konanie návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, ktoré konanie sa vedie pod sp. zn. a na samostatné konanie tiež vylúčil návrh navrhovateľky na určenie vyživovacej povinnosti na manželku, ktoré sa vedie pod sp. zn. .

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení , , (ďalej len „“), ustanovení , , , , , , , vety druhej, vety prvej, (ďalej len „“) a ustanovenia , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že navrhovateľka neuviedla, aké má výdavky (okrem výdavkov na bývanie), uviedla len výdavky na deti a výdavky na hypotekárny úver vo výške 362,17 Eur mesačne a na ďalší úver 113,66 Eur mesačne, a pri vyčíslení nákladov na deti uviedla, že alikvotná časť na bývanie a energie predstavuje 70,- Eur. Uviedol, že navrhovateľka tvrdené výdavky nijako neosvedčila, k návrhu nepriložila žiadne doklady preukazujúce výšku týchto nákladov, a teda tvrdené výdavky neboli nijakým spôsobom zdokladované a osvedčené. Dodal, že bolo na navrhovateľke, aby v návrhu osvedčila, že jej vznikajú výdavky v súvislosti s bývaním a ďalšie výdavky, resp. že na úhrade týchto nákladov sa podieľa

práve ona a nie jej manžel. Navrhovateľka ani jeden z ňou uvádzaných výdavkov žiadnym spôsobom neosvedčila, nepredložila dôkaz, ktorý by osvedčoval ten – ktorý mesačný výdavok. Súd prvej inštancie nemal za osvedčené, kto hradí výdavky spojené s bývaním a z čoho táto suma pozostáva. Ďalej dôvodil, že navrhovateľka uviedla, že manžel jej po odchode zo spoločnej domácnosti 11.02.2026 poslal 175,- Eur vo februári 2026, avšak neuviedla, či už boli v ten mesiac uhradené podstatné výdavky ako napr. úvery a réžia, ani kto ich uhradil. Poukázal na to, že manžel podľa tvrdenia manželky v marci poslal 700,- Eur a v apríli 800,- Eur, a teda po odchode manžela z domácnosti mala k dispozícii v marci 1.320,10 Eur (t. j. 500,10 Eur rodičovský príspevok + 120,- Eur prídavky na deti + 700,- Eur od manžela) a v apríli 1.420,10 Eur (t. j. 520,10 Eur rodičovský príspevok + 120,- Eur prídavky na deti + 800,- Eur od manžela). Konštatoval, že ak by aj počítal s výdavkami na bývanie a úvery v tvrdenej výške spolu 685,83 Eur mesačne, čo však v danom prípade nebolo osvedčené (362,17 Eur + 113,66 Eur + 3x70,- Eur), navrhovateľke by v marci zostalo 634,27 Eur (1.320,10 Eur - 685,83 Eur) a v apríli 734,27 Eur (1.420,10 Eur - 685,83 Eur). Mal za to, že uvedená suma je postačujúca na zabezpečenie nevyhnutných potrieb matky a detí, najmä na stravu a hygienu. Zdôraznil, že neodkladné opatrenie slúži na ochranu ohrozených práv a záujmov, preto ním nie je možné rozhodnúť o vyživovacej povinnosti v rozsahu, v akom by bolo prípadne možné rozhodnúť vo veci samej. Manželia síce majú právo na rovnakú životnú úroveň, avšak neodkladným opatrením je možné upraviť pomery len v nevyhnutnom rozsahu s poukazom na a nevyhnutná potreba určenia výživného pre nevyhnutné potreby navrhovateľky ako manželky v danom prípade osvedčená nebola. Ďalej poukázal na skutočnosť, že manželka uviedla, že koncom apríla 2026 jej zanikol nárok na rodičovský príspevok a bude tak odkázaná na pomoc úradu práce, avšak neuviedla, na akú pomoc, napr. či bude mať nárok na podporu v nezamestnanosti, a ak áno, v akej výške. Navrhovateľka tak neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov po ukončení rodičovskej dovolenky, pričom súd prvej inštancie zároveň lustráciou v Sociálnej poisťovni zistil, že navrhovateľka mala v apríli 2026 príjem zo zamestnania s vymeriavacím základom 308,52 Eur a zamestnaná bola do 08.05.2026. Súd prvej inštancie argumentoval, že skutočnosť, že manžel prispieva nepravidelne v rôznych výškach, neosvedčuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, nakoľko manželom poskytnuté peniaze spolu s príjmom manželky doteraz predstavovali sumu, ktorá prevyšovala nevyhnutné potreby manželky a maloletých detí. Uviedol, že tvrdenie o hrozbe vycestovania manžela do Srbska manželka nijako neosvedčila a zároveň poukázal na to, že ani prípadné vycestovanie manžela bez ďalšieho nezakladá obavu, že by si zo zahraničia nemohol plniť vyživovaciu povinnosť. Manžel posielal manželke peniaze každý mesiac od jeho odchodu zo spoločnej domácnosti, počas obdobia, kedy mala príjem z rodičovského príspevku, a to v rozsahu, v ktorom spolu s jej príjmom tieto peniaze prevyšovali nevyhnutné výdavky manželky a detí v ňou osvedčenom rozsahu. Dodal, že aj keď manželom zasielané peniaze nezabezpečujú kontinuitu životnej úrovne rodiny, je zrejmé, že prostriedky manželky prevyšovali jej nevyhnutné výdavky. Podotkol, že s poukazom na uvedené nemožno predpokladať, že by manžel po strate nároku manželky na rodičovský príspevok jej neprispieval v potrebnom nevyhnutnom rozsahu. Poukázal i na to, že neodkladným opatrením možno nariadiť platiť výživné len v nevyhnutnej miere a účelom takejto právnej úpravy je chrániť oprávnenú osobu, aby sa nedostala do stavu núdze a nebola ohrozená jej základná výživa, teda jej život a zdravie. Dôvodil, že v danej veci navrhovateľka stav núdze neosvedčila s tým, že skutočnosť, že jej bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci Centrom právnej pomoci neosvedčuje, že je v stave núdze. Keďže navrhovateľka neosvedčila ohrozenie jej výživy a potrebu nevyhnutnej úpravy pomerov určením vyživovacej povinnosti v nevyhnutnom rozsahu, súd prvej inštancie jej návrh zamietol.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na a s tým, že navrhovateľka si náhradu trov konania neuplatnila, otcovi žiadne trovy nevznikli, pričom nevzhliadol žiadne dôvody, pre ktoré by sa mal odkloniť od generálnej klauzuly mimosporového konania vyjadrenej v .

6. Uznesenie súdu prvej inštancie napadla riadnym a včasným odvolaním navrhovateľka z dôvodov podľa , , v spojení s považujúc ho za nesprávne, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, z neúplného a z nesprávneho vyhodnotenia skutkového stavu a nerešpektujúce účel vyživovacej povinnosti medzi manželmi podľa . Uviedla, že návrh podala z dôvodu, že po faktickom rozpade spoločnej domácnosti rodičov ostala zabezpečovať každodennú osobnú starostlivosť o dve maloleté deti, nemá stabilný príjem, zanikol jej rodičovský príspevok, nemohla nastúpiť do práce a manžel na potreby rodiny prispieva nepravidelne, v rôznych sumách a výlučne podľa vlastného rozhodnutia. Poukázala na to, že súd jej

návrh zamietol najmä z dôvodu, že podľa jeho názoru neosvedčila svoje vlastné výdavky, neuviedla presne, na akú pomoc úradu práce alebo Sociálnej poisťovne bude mať nárok, tiež z dôvodu, že manžel jej v predchádzajúcich mesiacoch zasielal určité finančné prostriedky a neosvedčila stav núdze ani potrebu určenia výživného v nevyhnutnej miere. Uviedla, že sa s daným právnym záverom súdu nestotožňuje a mala za to, že súd posúdil návrh neprimerane formalisticky, pričom nezohľadnil podstatu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, zákonný účel vyživovacej povinnosti medzi manželmi, jej osobnú starostlivosť o domácnosť a maloleté deti, ani jej reálnu príjmovú a životnú situáciu po skončení rodičovského príspevku. Zastávala názor, že napadnuté uznesenie je založené na nesprávnom východisku, že neosvedčila stav núdze, a preto jej nemožno priznať výživné neodkladným opatrením, pričom takýto záver považuje za príliš reštriktívny. Uviedla, že pri vyživovacej povinnosti medzi manželmi nejde iba o ochranu pred bezprostredným hladom alebo ohrozením života, ale o zákonnú povinnosť manželov zabezpečiť, aby ich životná úroveň bola v zásade rovnaká, pričom súd musí prihliadať aj na starostlivosť o domácnosť. Argumentovala, že to, že v režime neodkladného opatrenia podľa možno priznať výživné iba v nevyhnutnej miere neznamená, že oprávnený manžel musí najskôr preukázať stav úplnej materiálnej núdze. Mala za to, že nevyhnutná miera pri manželskom výživnom znamená aspoň také dočasné plnenie, ktoré zabráni tomu, aby jeden z manželov po rozpade spoločnej domácnosti niesol celé bremeno domácnosti, starostlivosti o deti a vlastných základných potrieb bez pravidelnej a vymožiteľnej účasti druhého manžela. Ďalej poukázala na bod 25. napadnutého uznesenia, v ktorom súd počítal s tým, že v marci 2026 mala k dispozícii 1.320,10 Eur a v apríli 2026 sumu 1.420,10 Eur, pričom do týchto súm zahrnul aj dobrovoľné platby manžela vo výške 700,- Eur a 800,- Eur, a z takéhoto výpočtu následne vyvodil, že jej po úhrade časti výdavkov zostávalo dosť prostriedkov na nevyhnutné potreby. Namietala vecnú nesprávnosť tohto výpočtu s tým, že súd mechanicky sčítal všetky peniaze, ktoré sa v domácnosti objavili, bez toho, aby rozlišoval, na aký účel majú slúžiť. Platby manžela nepredstavovali pravidelné výživné na manželku, ale dobrovoľné, nepravidelné a nevymožiteľné platby určené predovšetkým na potreby maloletých detí a domácnosti. Mala za to, že takéto platby nemožno použiť ako argument, že nemá nárok na žiadnu, ani minimálnu výživu. Ďalej namietala, že súd postavil zamietnutie návrhu na tom, že manžel dobrovoľne zasielal určité sumy, avšak práve dobrovoľnosť a nevymožiteľnosť týchto platieb potvrdzuje potrebu neodkladnej úpravy, pretože dobrovoľné plnenie môže manžel kedykoľvek znížiť, oddialiť alebo úplne zastaviť a neodkladné opatrenie má odstrániť práve túto neistotu tým, že určí pravidelné, predvídateľné a právne vymožiteľné minimum. Uviedla, že po vydaní napadnutého uznesenia jej bola priznaná dávka v nezamestnanosti, pričom rozhodnutie Sociálnej poisťovne jej bolo doručené až dňa 23.06.2026, preto súd prvej inštancie s týmto rozhodnutím nemohol pracovať, avšak mala za to, že odvolací súd na túto novú skutočnosť prihliadnuť môže a má, pretože priamo vyvracia záver prvoinštančného súdu o neosvedčení príjmovej situácie po skončení rodičovského príspevku. Dodala, že priznanie dávky v nezamestnanosti neznamená, že je ekonomicky zabezpečená, ale naopak, potvrdzuje to, že nemá riadny pracovný príjem, je odkázaná na časovo obmedzenú dávku sociálneho poistenia a jej príjem je iba prechodný a bude sa znižovať, pričom už z aktuálne vyššej dávky jej po úhrade nevyhnutných výdavkov nezostáva ani suma zodpovedajúca životnému minimu. Poukázala na predložené vyčíslenie mesačných výdavkov, z ktorého vyplýva, že súhrn nevyhnutných výdavkov na maloleté deti, domácnosť, bývanie a základné životné potreby prakticky spotrebuje celý jej aktuálny príjem spolu s dobrovoľnou platbou manžela, pričom podotkla, že dobrovoľná platba manžela vo výške približne 700,- Eur má slúžiť predovšetkým na výživu maloletých detí, a teda jej na vlastnú výživu nezostáva reálne nič, resp. suma nižšia ako životné minimum. Tvrdila, že nežiada komfortné dorovnanie životnej úrovne v plnom rozsahu konečného rozhodnutia, ale iba 250,- Eur mesačne ako dočasné minimum, aby po úhrade výdavkov domácnosti a potrieb maloletých detí mala zabezpečené aspoň vlastné základné životné potreby. Bola toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutočnosť, že zabezpečuje každodennú osobnú starostlivosť o dve maloleté deti v útlom veku, ich režim, lekárov, hygienu, stravu, domácnosť a bývanie, pričom táto starostlivosť je zákonom výslovne relevantná pri posudzovaní manželského výživného. Nemožno akceptovať výklad, podľa ktorého síce vykonáva celodennú starostlivosť o deti a domácnosť, ale zároveň má sama znášať dôsledky výpadku príjmu po skončení rodičovského príspevku, zatiaľ čo manžel, ktorý podľa dostupných informácií dosahuje čistý príjem približne 2.600,- Eur mesačne, nie je dočasne zaviazaný ani minimálnou sumou 250,- Eur mesačne na jej výživu. Namietala, že súd nesprávne vyhodnotil význam pomoci jej rodičov, ktorá je núdzovou výpomocou a nemôže nahradiť zákonnú vyživovaciu povinnosť manžela. Nemožno na jej ťarchu vykladať, že v návrhu pred vydaním rozhodnutia Sociálnej poisťovne nevedela presne uviesť výšku dávky v nezamestnanosti, keď jej v danom čase ešte nebola priznaná. Konštatovala, že napadnuté uznesenie je založené na chybnom

závere, že ak v marci a v apríli dokázala z rodičovského príspevku, prídavkov na deti a dobrovoľných platieb manžela určitým spôsobom udržať domácnosť, nie je potrebná neodkladná úprava, pričom takýto záver ignoruje budúcu funkciu neodkladného opatrenia. Zdôraznila, že požadované výživné vo výške 250,- Eur mesačne nepresahuje nevyhnutnú mieru, ale pri čistom príjme manžela približne 2.400,- Eur mesačne ide o primerané dočasné minimum. Dodala, že táto suma jej nemá zabezpečiť rovnakú životnú úroveň v plnom rozsahu, ale má zabrániť tomu, aby po úhrade výdavkov na deti a domácnosť zostala bez prostriedkov na vlastné základné potreby. Zastávala názor, že boli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Záverom uviedla, že napadnuté uznesenie neobstojí a je potrebné, aby ho odvolací súd v napadnutom rozsahu zmenil, prípadne zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že nariadi neodkladné opatrenie, ktorým uloží manželovi povinnosť prispievať na jej výživu sumou vo výške 250,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k jej rukám s tým, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej, prípadne do iného rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti medzi manželmi.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , h v spojení s ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je návrh navrhovateľky (manželky) na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha, aby súd uložil manželovi povinnosť prispievať na jej výživu sumou vo výške 250,- Eur mesačne.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu navrhovateľky, ako aj s poukazom na obsah napadnutého uznesenia, je posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

10. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa , neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

12. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

15. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

16. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Podľa , manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

18. Cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) okamžitá úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľky, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.

19. Odvolací súd uvádza, že nariadenie neodkladného opatrenia prichádza do úvahy len vtedy, ak je potrebné, aby boli pomery účastníkov konania bezodkladne upravené alebo ak je obava, že by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v danom prípade nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle ustanovenia , keďže manželka v konaní žiadnym spôsobom neosvedčila, že by jej výživa bola aktuálne ohrozená, a teda dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle jej návrhu nie je daná.

20. Rozsah vyživovacej povinnosti v zmysle ust. je stanovený tak, aby hmotná a kultúrna úroveň oboch manželov bola zásadne rovnaká. Zásada rovnakej životnej úrovne platí predovšetkým vtedy, ak žijú obaja manželia v spoločnej domácnosti. Zákon výslovne hovorí o tom, že životná úroveň oboch manželov má byť zásadne rovnaká. Nie je ale vylúčené, aby v niektorých prípadoch bolo od tejto zásady rovnakej životnej úrovne upustené, napríklad vtedy, ak ide o rozhárané manželstvo, keď manželia spolu nežijú a nemajú záujem o vedenie spoločnej domácnosti a o spolužitie v manželstve. Preto zásada rovnakej životnej úrovne neznamená mechanickú rovnosť medzi manželmi, ktorú by bolo možné zistiť len zo spoločných príjmov. Nestačí preto zistiť len príjmy manželov a vykonať porovnanie, ale je potrebné zisťovať v každom individuálnom prípade nielen osobné, rodinné a majetkové pomery každého z manželov, ale i konkrétnu mieru potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom každého z manželov, prípadne inými závažnými okolnosťami a predovšetkým je potrebné prihliadnuť na odôvodnené potreby oprávneného.

21. V súlade s je podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia osvedčenie skutočností, že bez zásahu súdu do pomerov účastníkov by bolo ohrozené zabezpečenie výživy oprávnenej osoby (v tomto prípade navrhovateľky) v nevyhnutnom rozsahu, ktorý rozsah je, ako i súd prvej inštancie v napadnutom uznesení správne konštatoval, zásadne odlišný od rozsahu vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov vyplývajúcemu zo zákonných kritérií uvedených v . Výživné v nevyhnutnej miere je možné určiť len na uspokojovanie základných, osobných a životných potrieb oprávnenej osoby. Pre určenie výživného v nevyhnutnom rozsahu neodkladným opatrením je podstatné preukázanie, že oprávnená osoba nie je schopná uspokojovať svoje potreby ani v nevyhnutnom rozsahu, pričom rozsah výživného zodpovedajúci nevyhnutnému zabezpečeniu potrieb oprávnenej osoby súd posudzuje a vyhodnocuje individuálne podľa okolností toho ktorého konkrétneho prípadu. Výživné priznané neodkladným opatrením má nevyhnutnú mieru jeho plnenia aj pre oprávnenú osobu a bez ohľadu na oprávnené potreby navrhovateľky má postačovať na uhrádzanie jej základných životných potrieb, pričom tento limit sa vzťahuje na všetky druhy vyživovacích povinností. Podstatným

je preto preukázanie, že potreby oprávnenej osoby nie sú v konkrétnej životnej situácii, v ktorej sa táto nachádza, uspokojované ani v nevyhnutnej miere. Samotná existencia práva na oprávnenej osoby (manželky) výživné od povinného manžela nie je dôvodom na zásah súdu do pomerov účastníkov konania s poukazom na zákonné ustanovenie .

22. V nadväznosti na vyššie uvedené sa odvolací súd plne stotožnil so závermi súdu prvej inštancie formulovanými v napadnutom uznesení, keď po preskúmaní predloženej veci dospel k totožnému záveru, a síce, že v danom prípade nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle ustanovenia . Odvolací súd má za to, že navrhovateľka v konaní žiadnym spôsobom neosvedčila, že by jej výživa bola aktuálne ohrozená a že je nevyhnutne potrebné autoritatívnym spôsobom zasiahnuť do pomerov účastníkov konania formou nariadenia neodkladného opatrenia, preto odvolací súd nepovažoval v tomto prípade za naplnené podmienky nevyhnutné na nariadenie neodkladného opatrenia o určení vyživovacej povinnosti povinného manžela na oprávnenú manželku. Manželka v návrhu na nariadenie neodkladné opatrenia deklarovala mesačné výdavky v súvislosti s hypotekárnym úverom na rodinný dom v jej výlučnom vlastníctve v sume 362,17 Eur mesačne a v súvislosti so spotrebným úverom použitým na zhodnotenie danej nehnuteľnosti v sume 113,66 Eur mesačne. Zároveň v návrhu uviedla mesačné výdavky na maloleté deti, a to na maloletého E. vo výške 617,- Eur mesačne a na maloletého E. vo výške 580,- Eur mesačne, ktoré pozostávajú z výdavkov na stravu, pomernú časť nákladov na bývanie a energie, z výdavkov na oblečenie a špeciálnu obuv, výdavkov na zdravotnú starostlivosť, hygienu, dopravu, ako aj z výdavkov na voľnočasové aktivity a z predpokladaných nákladov na materskú školu u maloletého E. (od septembra 2026). Ako správne konštatoval i súd prvej inštancie, manželka v jej návrhu úplne opomenula uviesť jej vlastné mesačné výdavky, ktorú skutočnosť sa v odvolacom konaní pokúsila korigovať predložením tabuľky nákladov na domácnosť (celková suma 905,95 Eur pri 5 členoch domácnosti vrátane maloletých detí) ako i nákladov na maloleté deti (spolu v sume 1.592,38 Eur vrátane pomernej časti vyššie uvedených nákladov na domácnosť). Manželka však tak v prvoinštančnom ako ani v odvolacom konaní na podporu ňou prezentovaných a bližšie konkretizovaných výdavkov nepredložila žiaden listinný dôkaz (napr. zmluvnú dokumentáciu k vyššie zmieneným splátkam úverov, listiny preukazujúce náklady spojené s bývaním, doklady preukazujúce úhrady za zdravotnú starostlivosť a pod.), preto ňou deklarované výdavky opäť ostali iba v rovine ničím nepodložených tvrdení. Zároveň väčšina manželkou prezentovaných mesačných nákladov slúži na pokrytie výdavkov na potreby maloletých detí, vo vzťahu ku ktorým sa domáha vydania neodkladného opatrenia, a to v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. . Manželka zároveň v návrhu deklarovala svoj pravidelný mesačný príjem vo výške 620,10 Eur, pozostávajúci z rodičovského príspevku vo výške 500,10 Eur mesačne a z prídavkov na maloleté deti vo výške 120,- Eur mesačne s tým, že manžel jej po odchode zo spoločnej domácnosti poskytol príspevky len nepravidelne, a to konkrétne vo februári 2026 v sume 175,- Eur, v marci 2026 v sume 700,- Eur a v apríli 2026 v sume 800,- Eur. Odvolací súd sa i v tomto smere musel stotožniť s názorovou líniou súdu prvej inštancie, keď rovnako považuje finančné prostriedky, ktoré mala manželka k dispozícii za ňou deklarované mesiace február 2026 až apríl 2026, za úplne postačujúce na zabezpečenie jej nevyhnutných potrieb, ako aj nevyhnutných potrieb maloletých detí (manželka podľa jej tvrdení uvedených v návrhu disponovala v mesiaci február 2026 minimálne sumou 795,10 Eur, v mesiaci marec 2026 minimálne sumou 1.320,10 Eur a v mesiaci apríl 2026 minimálne sumou 1.420,10 Eur). Zároveň vzhľadom na zánik nároku manželky na rodičovský príspevok z dôvodu dovŕšenia troch rokov veku u maloletého E., manželka v odvolacom konaní predložila súdu rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 5079/2026-GA-DvN zo dňa 12.06.2026, podľa ktorého jej od 09.05.2026 na obdobie 6 mesiacov vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 30,99610 Eur na deň za obdobie od 09.05.2026 do 08.08.2026, vo výške 24,79688 Eur na deň za obdobie od 09.08.2026 do 08.09.2026, vo výške 18,59766 Eur na deň za obdobie od 09.09.2026 do 08.10.2026 a vo výške 12,39844 Eur na deň za obdobie od 09.10.2026 do 08.11.2026. Okrem dávky v nezamestnanosti bude manželka naďalej poberať prídavky na maloleté deti vo výške 120,- Eur mesačne. Súčasne vzhľadom na samotný charakter dávky v nezamestnanosti je dôvodné predpokladať i aktívne konanie manželky spočívajúce v snahe nájsť a získať nové zamestnanie a zabezpečiť si tak stabilný príjem, čím má zároveň možnosť vyhnúť sa i klesajúcej tendencii vyššie zmienenej dávky od štvrtého mesiaca podporného obdobia. Argumentáciu manželky o celodennej osobnej starostlivosti o maloleté deti, ktoré v apríli 2026 dovŕšili 5 rokov (maloletý E.) a 3 roky (maloletý E.), a teda vzhľadom na ich vek môžu navštevovať predškolské zariadenie, považuje odvolací súd za irelevantnú.

Za uvedených skutkových okolností nemožno dospieť k záveru, že základné potreby manželky nie sú zabezpečené, pretože mesačný príjem dosahovaný manželkou z dávky v nezamestnanosti a prídavkov na deti je na pokrytie jej nevyhnutých potrieb a s nimi spojených výdavkov manželky dostačujúci. Zároveň vzhľadom na dobrovoľné platby manžela v mesiacoch február 2026 až apríl 2026, na ktoré manželka v konaní poukázala, nie je možné dospieť ku konštatovaniu, že by manžel po odchode zo spoločnej domácnosti úplne rezignoval na svoju vyživovaciu povinnosť, ktorú by vo vzťahu k manželke a k svojím maloletým deťom neplnil vôbec. Odvolací súd preto dospel k záveru, že manžela nie je možné zaviazať na platenie výživného v nevyhnutnom rozsahu, pretože manželka existenciu nároku na výživné v nevyhnutnej miere v zmysle ust. v konaní neosvedčila. Preto sa odvolací súd plne zhoduje so súdom prvej inštancie v jeho záveroch, keď má za to, že potreba bezodkladnej a okamžitej úpravy pomerov účastníkov konania autoritatívnym zásahom súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle , t. j. nariadením platenia výživného manžela na manželku v nevyhnutnej miere, nie je daná.

23. Vo vzťahu k vyššie uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že ako predpoklad nariadenia neodkladného opatrenia zákon výslovne vyžaduje, aby bolo v návrhu uvedené opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľky odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Požiadavka odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má povahu osvedčovania. Súd pri osvedčovaní splnenia podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia vzhľadom na osobitnú povahu inštitútu neodkladného opatrenia rozhoduje bez vykonania riadneho dokazovania, t. j. na základe osvedčovania v konaní tvrdených skutočností, a síce vychádza z tvrdení uvedených v návrhu, ktoré musia byť podložené dôkazmi, z ktorých bude nepochybné, že návrhom uplatnený nárok s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou existuje, pretože v opačnom prípade návrhu nie je možné vyhovieť. Vzhľadom na to, že v návrhu navrhovateľky dôkazy preukazujúce, resp. osvedčujúce skutočnosť, že bez ingerencie súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia bude zabezpečenie jej výživy ohrozené, absentujú, odvolací súd nevzhliadol v návrhu navrhovateľky dôvodnosť.

24. V nadväznosti na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že manželka neosvedčila také skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že v dôsledku nedostatočnej participácie manžela na jej výžive, by jej základné životné potreby neboli zabezpečené. Rozhodnutie o výživnom určené neodkladným opatrením musí v prvom rade spĺňať zákonné podmienky tohto inštitútu a musí vychádzať z pravdepodobných skutkových tvrdení, z ktorých potom na základe ich individuálneho vyhodnotenia súd pri rozhodnutí vychádza. V posudzovanom prípade prihliadnuc na vyššie uvedené zásady a obsah návrhu manželky na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom manželka v podstate vôbec neuviedla, v čom vidí ohrozenie svojej výživy, odvolací súd splnenie podmienok pre určenie výživného na manželku v nevyhnutnej miere nezistil.

25. Pokiaľ ide o námietku odvolateľky o nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

26. Súd prvej inštancie vec právne posúdil ako nárok manželky na bezodkladnú úpravu pomerov, a to podľa , , , , , , , , , , vety druhej, vety prvej, a , a dospel k záveru, že návrh manželky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, nakoľko v konaní nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania spôsobom navrhovaným

manželkou. Takéto právne posúdenie veci ako aj závery súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za správne a námietky odvolateľky o nesprávnom právnom posúdení veci za nedôvodné.

27. Odvolací súd nespochybňuje existenciu práva manželky na výživné od manžela, ako ani existenciu zákonnej vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi ako takej, avšak ako už bolo vyššie uvedené, rozsah zákonnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi v zmysle ust. nie je totožný s rozsahom nariadenia platenia výživného manželovi na manželku v nevyhnutnej miere v zmysle ust. .

28. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže manželka ani v odvolacom konaní neosvedčila žiadne také skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, a ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa a z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

29. Ďalšie argumenty navrhovateľky odvolací súd považoval pre rozhodnutie v predmetnej veci za nepodstatné, nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , ).

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol za použitia ust. a v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( , ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).