Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43Cob-72-2026.pdf
PDF · 251.01 KB
Case nature
Subarea
43Cob/72/2026
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobkyne A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., zast. Stentors advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hodžovo nám. 2A, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 757 184 proti žalovanému EUROCOIN PARTNERS spol. s r.o., so sídlom Poľná 17A, 010 01 Žilina, IČO: 31 593 739, zast. AK Jurčo, s.r.o., so sídlom Pražská 9014/4, 010 08 Žilina, IČO: 55 856 063 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina sp. zn. 11Cb/71/2026-34 zo dňa 5. mája 2026, takto
r o z h o d o l :
I. Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 11Cb/71/2026-34 zo dňa 5. mája 2026 vo výroku I. m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 11Cb/71/2026-34 zo dňa 5. mája 2026 vo výroku II. z r u š u j e .
III. Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 11Cb/71/2026-34 zo dňa 5. mája 2026 vo výroku III. m e n í tak, že žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
IV. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd v napadnutom uznesení vo výroku I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť umožniť žalobkyni, prípadne ňou písomne poverenej osobe, v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia nahliadnuť v sídle žalovaného na ul. Poľná 17A, 010 01 Žilina do nižšie uvedených dokladov tvoriacich dokumentáciu žalovaného a strpieť vyhotovenie ich listinných alebo elektronických kópií na náklady žalobkyne, a to v rozsahu:
- bankových výpisov ku všetkým bankovým účtom žalovaného za obdobie od 01.01.2023 do 08.04.2026;
- hlavnej knihy, účtovného denníka a účtového rozvrhu žalovaného, ako aj existujúcich obratových predváh, evidencie majetku, inventúrnych súpisov, inventarizačných zápisov, pokladničných dokladov a saldokonta, kníh analytickej evidencie pohľadávok a záväzkov žalovaného, za obdobie od 01.01.2023 do 08.04.2026;
- prijatých a vystavených faktúr žalovaného za obdobie od 01.01.2023 do 08.04.2026;
- súpis hmotného majetku žalovaného ku dňu 08.04.2026;
- zmluvy o výkone funkcie konateľa Ing. Petra Štillu, jej dodatkov, ako aj existujúcich rozhodnutí valného zhromaždenia alebo iných existujúcich listín, z ktorých vyplýva schválenie odmeny alebo iných peňažných a nepeňažných plnení poskytovaných Ing. Petrovi Štillovi za obdobie od 01.01.2023 do 08.04.2026;
- existujúcich účtovných, interných účtovných a bankových dokladov žalovaného zachytávajúcich peňažné alebo nepeňažné plnenia poskytnuté Ing. Petrovi Štillovi za obdobie od 01.01.2023 do 08.04.2026;
- existujúcej analytickej evidencie a účtovných dokladov k účtovným položkám „Osobné náklady“, vrátane existujúcich mesačných rekapitulácií miezd a odmien, interných účtovných dokladov, bankových dokladov a listín o schválení týchto plnení, za obdobie od 01.01.2023 do 31.12.2025. O nahliadnutí do dokumentácie žalovaného sú žalobkyňa a žalovaný povinní vyhotoviť písomný protokol s uvedením rozsahu sprístupnených dokladov a s vyjadrením oboch strán. Vo výroku II. poučil žalovaného, že v právnej veci žalobkyne EUROCOIN PARTNERS spol. s r.o., so sídlom: Poľná 17A, Žilina 010 01, IČO: 31 593 739 voči žalovanej A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XXX, E. sa môže žalobou vo veci samej domáhať náhrady škody spôsobenej žalobcovi neodkladným opatrením, alebo určenia, že žalovaná nemá právo nahliadať do dokladov žalobcu. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane. Vo výroku III. napadnutého uznesenia priznal žalobkyni nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne okresný súd samostatným uznesením. 2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že dňa 08.04.2026 bol na okresný súd doručený návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala prikázať žalovanému umožniť žalobkyni nahliadnuť do účtovnej evidencie, bankových výpisov a do zmlúv o výkone funkcie konateľa, resp. iných dokumentov týkajúcich sa odmien konateľa, v rozsahu uvedenom vo výroku I. napadnutého rozhodnutia do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu.
3. Svoj návrh odôvodnila tým, že žalobkyňa je 50 % spoločníkom v obchodnej spoločnosti žalovaného, pričom druhým 50 % spoločníkom je Ing. Peter Štilla, ktorý je zároveň jediným konateľom žalovaného (ďalej aj „konateľ žalovaného“ alebo „p. Štilla“). Podľa žalobkyne si jediný konateľ žalovaného dlhodobo neplní svoju povinnosť pravidelného zvolávania valného zhromaždenia minimálne jedenkrát ročne. V dôsledku nezvolávania valných zhromaždení nedochádza ani k riadnemu prerokovaniu a schvaľovaniu účtovných závierok žalovaného na valnom zhromaždení. Pokiaľ sa valné zhromaždenia nezvolávajú v periodicite a spôsobom predpokladaným Stanovami a zákonom, žalobkyňa je fakticky zbavená možnosti v zákonom predpokladanom rozsahu prerokovať hospodárenie žalovaného a oboznamovať sa s podkladmi významnými pre posúdenie jeho majetkových pomerov, vyjadrovať sa k účtovnej závierke, rozhodovať o rozdelení hospodárskeho výsledku a vykonávať kontrolu nad fungovaním spoločnosti, v ktorej vlastní 50 % obchodný podiel. Takto nastavené pomery prehlbujú informačnú asymetriu medzi žalobkyňou a p. Štillom, ktorý ako jediný konateľ sústreďuje výkon obchodného vedenia, prístup k účtovným a zmluvným podkladom, ako aj faktickú kontrolu nad tokom informácií žalovaného. Absencia riadneho fungovania vnútorných mechanizmov je jedným z viacerých dôvodov, pre ktoré je bezodkladná súdna úprava pomerov medzi stranami sporu nevyhnutá. Žalobkyňa sa snažila uplatniť svoje práva spoločníka vyplývajúce z § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“) mimosúdnou cestou, a to najprv výzvou adresovanou jedinému konateľovi dňa 28.01.2026, ktorou sa domáhala poskytnutia informácií o záležitostiach žalovaného, sprístupnenia príslušných dokladov a požiadala o zvolanie valného zhromaždenia. Na túto výzvu nebola zo strany žalovaného žiadna reakcia. Keďže nedošlo k zvolaniu valného zhromaždenia, žalobkyňa pozvánkou zo dňa 09.03.2026 zvolala valné zhromaždenie na deň 02.04.2026. Z obsahu zápisnice z konania tohto valného zhromaždenia vyplýva, že sa ho zúčastnili obidvaja spoločníci so 100 % hlasov, na ktorom sa žalobkyňa domáhala prerokovania otázok súvisiacich s hospodárením žalovaného, s výkonom práv spoločníka, domáhala sa informácií, ktoré boli obsahom výzvy zo dňa 28.01.2026 o hospodárení a finančnej situácii žalovaného za roky 2022
- 2026, prehľadu a vysvetlenia osobných režijných nákladov a plnení konateľovi, spoločníkom a im spriazneným osobám, nastavenia pravidelného režimu poskytovania informácií spoločníkom a otázky doplnenia štatutárneho orgánu. Vo vzťahu k poskytnutiu informácií, ktoré boli predmetom výzvy zo dňa 28.01.2026 a nároku uplatneného v tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia zo strany p. Štillu boli predložené žalobkyni len účtovné závierky žalovaného za roky 2022 - 2024, ktoré sú v rozhodujúcej miere aj verejne prístupné. K požadovaným informáciám k osobným režijným nákladom a k plneniam poskytovaných konateľovi, spoločníkom a im spriazneným osobám, ktoré predstavujú jadro návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, p. Štilla uviedol, že ich považuje za informácie nad rámec § 122 ods. 2 ObZ. Na základe uvedeného odmietol poskytnúť tie informácie a doklady, ktoré sú pre žalobkyňu rozhodujúce z hľadiska preverenia hospodárenia žalovaného, jeho nákladovej štruktúry, odmeňovania konateľa a možného odčerpávania majetku spoločnosti. Žalobkyňa pritom už pred konaním valného zhromaždenia tieto informácie vyslovene požadovala. Pretože aj využitím vnútorných mechanizmov
zostávajú práva žalobkyne bez reálneho obsahu, je potom potrebná bezodkladná úprava pomerov. Podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje posledný dostupný prostriedok, ktorým možno zabezpečiť výkon jej zákonného práva na informácie a nahliadanie do dokladov žalovaného.
4. V návrhu žalobkyňa odôvodnila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov tým, že je vylúčená z prístupu k informáciám o fungovaní žalovaného, hoci ide o spoločníka s 50 % účasťou a pasivitou žalovaného sa tento stav prehlbuje. Ide o situáciu, keď sa hospodárske ukazovatele žalovaného zhoršujú a bez okamžitého zabezpečenia prístupu k informáciám a dokladom zostávajú práva žalobkyne len formálne a nevykonateľné a ďalšie odkladanie zásahu súdu by viedlo k prehlbovaniu informačnej nerovnováhy a k znemožneniu zodpovedného výkonu práv spoločníka. Nepreniknutie k informáciám o žalovanom by viedlo k nezvratnému oslabeniu postavenia žalobkyne a popretiu jej zákonných práv. Už samotné postavenie žalobkyne ako spoločníka žalovaného osvedčuje jej nárok na neodkladné opatrenie. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov osvedčujú verejne dostupné informácie o hospodárení žalovaného v spojení s dlhodobým odmietnutím sprístupniť konkrétne informácie a doklady. Hoci je žalobkyňa 50 % spoločníkom žalovaného, v dôsledku riadneho nezvolávania valného zhromaždenia a riadneho neprerokovanie hospodárenia a rozhodovania o naložení s výsledkom hospodárenia, nemá žalobkyňa reálnu možnosť podieľať sa na rozhodovaní o rozdelení zisku a z toho titulu nie sú vyplácané ani podiely na zisku. Z verejne dostupných podkladov zároveň vyplýva existencia významnej položky osobných nákladov, ktorej štruktúru, právny titul a konkrétnych príjemcov žalobkyňa nepozná. Z účtovnej závierky žalovaného za rok 2024 vyplýva, že žalovaný vykázal osobné náklady vo výške 153.518,- Eur, výnosy z hospodárskej činnosti 291.553,- Eur a pridanú hodnotu vo výške 196.459,- Eur. V pomere k výnosom z hospodárskej činnosti osobné náklady predstavujú 52,66 % a v pomere k pridanej hodnote 78,14 %. Tieto údaje samé o osebe neumožňujú urobiť záver, že ide o neprimerané náklady alebo neoprávnené, avšak osvedčujú, že ide o nákladovú položku zásadného významu, ktorej preverenie je z hľadiska výkonu práv žalobkyne nevyhnutné. Bez nahliadnutia do účtovných, mzdových a súvisiacich zmluvných podkladov, žalobkyňa nevie urobiť zodpovedný záver, čo konkrétne je v položke osobných nákladov zahrnuté, komu boli plnenia poskytované, na základe akého právneho titulu boli poskytnuté, či boli riadne schválené, ako boli v účtovníctve zaevidované. Žalobkyňa netvrdila, že má preukázané neprimerané odmeňovanie alebo odčerpávanie majetku v spoločnosti, avšak tvrdí len to, že bez požadovaných dokladov nevie overiť, či ide o štandardné personálne náklady zodpovedajúce prevádzke spoločnosti alebo o plnenia, ktoré vyžadujú ďalšie vysvetlenie. Potrebu bezodkladného sprístupnenia požadovaných informácií posilňuje aj to, že žalovaný má daňový nedoplatok, ktorý z verejne dostupného záznamu vyplýva k 18.03.2026 vo výške 5.563,69 Eur. V spojení s tým, že žalovaný vykazuje významnú položku osobných nákladov, žalobkyni sú odmietané informácie o jej štruktúre, príjemcoch a právnych tituloch, sa jedná o okolnosť, ktorá odôvodňuje bezodkladné preverenie hospodárenia žalovaného nahliadnutím do dokladov špecifikovaných v petite. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov je daná o to viac, keď konateľ žalovaného na valnom zhromaždení dňa 02.04.2026 odmietol žalobkyni poskytnúť informácie týkajúce sa osobných režijných nákladov a plnení konateľovi spoločníkom a im spriazneným osobám s tvrdením, že ide o informácii nad rámec § 122 ods. 2 ObZ. Toto tvrdenie nezodpovedá obsahu informačného práva žalobkyne. Právo žalobkyne ako spoločníka zahŕňa aj informácie a doklady potrebné na preverenie významnej nákladovej položky, z ktorej nie je bez ďalšieho zrejmé, komu a na akom základe boli plnenia zo strany žalovaného poskytované, čomu zodpovedá aj navrhovaný petit. Žalobkyňa sa nedomáha všeobecného a neobmedzeného zásahu do fungovania žalovaného a ani toho, aby súd prejudikoval otázku primeranosti osobných nákladov alebo zákonnosti jednotlivých plnení, domáha sa iba sprístupnenia konkrétne vymedzených dokladov, ktoré môžu byť spôsobilé objektívne ozrejmiť tok peňažných prostriedkov, štruktúru účtovnej položky osobných nákladov, právne tituly plnení poskytovaných konateľovi a spôsob ich schválenia a zaúčtovania. Tieto doklady sú nevyhnutné na to, aby žalobkyňa mohla vykonať zákonné kontrolné oprávnenie a urobiť si obraz o hospodárení žalovaného. Bez nariadenia neodkladného opatrenia zostane právo žalobkyne podľa § 122 ods. 2 ObZ oprávnením bez obsahu. Je preto nevyhnutná bezodkladná úprava pomerov, ktorá je potrebná na to, aby sa odstránil stav informačnej blokácie, keď práve zadržiavané informácie sú rozhodujúce pre posúdenie hospodárenia spoločnosti, plnenie jej povinností a ochranu práv žalobkyne.
5. S odkazom na ustanovenie § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“), na § 325 ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 a § 329 ods. 1 a 2 CSP okresný súd návrhu žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.
6. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd posudzoval, či žalobkyňa dostatočne osvedčila predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, pričom osvedčenie musí byť presvedčivé. Poukázal na to, že neodkladným opatrením poskytuje súd dočasnú ochranu alebo zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu postavenia strany sporu aj za cenu, že skutočný stav nie je ešte náležite zistený a teda, že subjektívne právo navrhovateľa neodkladného opatrenia, ani tomu zodpovedajúca subjektívna povinnosť nie sú celkom nepochybné. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd vždy rieši pomer dvoch proti sebe stojacich rozdielnych práv a záujmov navrhovateľa a odporcu a musí zvažovať, či sú prítomné zákonom predpokladané skutočnosti odôvodňujúce preventívny zásah súdu do ich vzťahu a práv. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/147/2011, podľa ktorého osvedčenie na rozdiel od dokázania znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, nie teda všetky rozhodujúce skutočnosti a nemusí dbať na všetky formality, ako je tomu pri dokazovaní. Postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Poukázal na podmienky nariadenia neodkladného opatrenia, ktorými sú existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti), uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. Okresný súd mal osvedčené, že žalobkyňa je spoločníkom žalovaného. Zo žiadosti žalobkyne zo dňa 28.01.2026 a zo zápisnice z rokovania mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 02.04.2026 mal okresný súd osvedčené, že žalobkyňa žiadala konateľa žalovaného o poskytnutie informácií a sprístupnenie dokladov, ako sa ich domáha návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Okresný súd mal tiež osvedčené, že k poskytnutiu požadovaných informácií a dokladov nedošlo a podľa žalobkyne jej neboli poskytnuté s odôvodnením, že ide o informácie nad rámec informačnej povinnosti podľa § 122 ods. 2 ObZ. Okresný súd konštatoval, že žalovaný je evidovaný ako dlžník ku dňu 28.02.2026 s dlhom voči finančnej správe - daň vo výške 5.563,69 Eur.
8. Okresný súd citoval ustanovenie § 122 ods. 1 až 3, § 135 ods. 1 ObZ, ako aj § 135a ods. 1 ObZ. Konštatoval, že z charakteru navrhovaného neodkladného opatrenia vyplýva, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, ktoré slúži iba na zabezpečenie peňažnej pohľadávky. V prejednávanej veci ide vo vzťahu k neodkladnému opatreniu o meritórne neodkladné opatrenie, pričom by už nenasledovala žaloba vo veci samej, v rámci ktorej by sa vykonávalo riadne dokazovanie skutočností, od ktorých žalobkyňa osvedčuje svoj návrh na nariedenie neodkladného opatrenia. Konštatoval preto, že návrh na nariedenie neodkladného opatrenia musí byť dostatočne presvedčivo osvedčený, t.j. musí byť osvedčené také správanie žalovaného, ktoré je objektívne spôsobilé vyvolať účinky a následky uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ktoré vyvoláva potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu na zabránenie hrozbe vzniku ujmy žalobkyni.
9. Okresný súd konštatoval, že žalobkyňa je 50 % spoločníkom spoločnosti žalovaného a je oprávnená z tohto dôvodu domáhať sa informácií o podstatných záležitostiach spoločnosti a za tým účelom aj nahliadať do príslušných dokladov žalovaného, z ktorých vyplýva hospodársky výsledok žalovaného a ktoré majú priamy dopad na stav výšky jej obchodného podielu v spoločnosti. V takom prípade žalobkyňa musí dostatočne presvedčivo osvedčiť jednak to, že nemá v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia označené žiadané doklady k dispozícii ona sama, a to práve vinou konateľa žalovaného, ktorý ich odmieta sprístupniť napriek jej snahe o sprístupnenie a zároveň žalovaný týmito dokladmi reálne disponuje. Zároveň sa musí jednať o doklady podstatné z hľadiska hospodárenia spoločnosti, z ktorých obsahu je možné vyvodiť, že sa týkajú najvýznamnejších úkonov a záležitostí spoločnosti, t.j. ide o doklady, ktoré môžu mať priamy vplyv na hospodárenie spoločnosti, na jej likviditu a v konečnom dôsledku na hodnotu obchodného podielu žalobkyne ako spoločníka žalovaného.
10. Okresný súd mal osvedčené, že žalobkyňa nedisponuje dokladmi, o nahliadnutie do ktorých žiada. Uviedol, že právo nahliadať do dokladov spoločnosti nie je neobmedzené a žalovaný nie je povinný žalobcovi formou neodkladného opatrenia umožniť nahliadnuť do dokladov, ktoré nezodpovedajú svojím charakterom dokladom, na ktoré má žalobkyňa ako spoločník nárok žiadať predložiť, nakoľko sa nejedná
o najvýznamnejšie úkony a záležitosti spoločnosti a nie sú podstatné z hľadiska ich priameho vplyvu na likviditu spoločnosti, hodnotu obchodného podielu žalobkyne, prípadne na výšku zisku spoločnosti.
11. Okresný súd dospel k záveru, že z obsahu dokladov, na predloženie ktorých zaviazal žalovaného, môžu priamo vyplývať hospodárske výsledky spoločnosti, jej likvidita a v konečnom dôsledku výška zisku žalovaného, a teda aj hodnota obchodného podielu žalobkyne. Podľa okresného súdu žalobkyňa osvedčila pre účely vydania neodkladného opatrenia ohrozenie svojho nároku spočívajúceho v tom, že ako spoločník žalovaného nemá k dispozícii tie informácie o žalovanom, na ktorý má zákonný nárok podľa § 122 ods. 1 ObZ. Podľa okresného súdu ohrozenie tohto právneho nároku bolo osvedčené tým, že reálne môže dôjsť ku škode, pretože žalobkyňa nemá informácie o hospodárení spoločnosti, o jej schopnosti splácať záväzky, riadne fungovať, o finančných prostriedkoch na účtoch spoločnosti, ani informácie k účtovnej závierke, ktorú je povinná spoločnosť zverejniť a zároveň je v priamej súvislosti, že napriek evidentnej a osvedčenej snahe žalobkyne, tejto požadované informácie a doklady predložené neboli a zo strany konateľa žalovaného, ktorý je druhým spoločníkom, ide o neprimerané konanie, keď zneužíva svoje postavenie v spoločnosti ako konateľ, ktorý má priamy vplyv na vedenie spoločnosti, a teda aj nakladanie s prostriedkami spoločnosti, o ktorých odmieta informovať druhého spoločníka. Podľa okresného súdu je preto nevyhnutné upraviť pomery medzi stranami sporu formou neodkladného opatrenia v rozsahu ako to vyplýva z výroku I. napadnutého rozhodnutia aj bez povinnosti vyvolania meritórneho konania o uloženie takejto povinnosti žalovanému.
12. Pri posudzovaní zásady proporcionality a dôvodnosti navrhovaného rozsahu neodkladného opatrenia okresný súd pripomenul, že dokladmi spoločnosti, do ktorých môže spoločník nahliadať, sú všetky tie doklady súvisiace s fungovaním spoločnosti a v súvislosti s realizáciou predmetu jej činnosti, najmä účtovné doklady a zmluvy, ktoré uzatvára konateľ v mene spoločnosti, pričom toto právo vyplýva priamo zo zákona. Právo spoločníka na poskytovanie informácií a sprístupnenie dokladov spoločnosti zahŕňa tie doklady a informácie, ktoré sú potrebné na to, aby spoločník získal rozumný prehľad o záležitostiach spoločnosti. Medzi takéto informácie podľa okresného súdu patria najmä informácie o štruktúre majetku spoločnosti a o významnejších zmluvách týkajúcich sa nakladaním s týmto majetkom. Okresný súd poukázal aj na to, že právo spoločníka na informácie o záležitostiach spoločnosti je späté aj s jeho oprávnením uplatňovať v mene spoločnosti nároky spoločnosti voči konateľom na náhradu škody alebo iné nároky, prípadne nároky na vrátenia plnenia vyplatené spoločníkovi v rozpore so zákonom. Aby však spoločník mohol uplatniť takéto nároky podľa § 122 ods. 3 ObZ, je nevyhnutné, aby mal preukázané, či zo strany konateľa došlo k porušeniu povinnosti § 135a ObZ. Na to je však nevyhnutné, aby spoločník sa oboznámil s účtovnými dokladmi spoločnosti alebo inými dokumentami, z ktorých je zrejmé, akým spôsobom konateľ nakladal s podstatným majetku spoločnosti, napr. či nedošlo k zjavnému nevýhodnému predaju majetku spoločnosti, či spoločnosť nenadobudla majetok za neprimerane vysokú cenu, či nedošlo k neprimeranému zaťaženiu majetku spoločnosti alebo či spoločnosť neprebrala na seba neprimerané majetkové riziká.
13. Okresný súd na základe uvedeného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a uložil žalovanému sprístupniť doklady uvedené vo výroku I. napadnutého rozhodnutia do 30 dní od jeho právoplatnosti. Takýto zásah považoval za zákonný, efektívny, proporcionálny, ktorý neprimeraným spôsobom nezasiahne do práv žalovaného a neobmedzí jeho obchodnú činnosť, avšak umožní žalobkyni riadny výkon práv spoločníka. Okresný súd konštatoval, že samotné neodkladné opatrenie postačuje na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany a na zabezpečenie trvalej úpravy pomerov medzi účastníkmi, čím rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia konzumuje rozhodnutie vo veci samej (§ 324 CSP). Pretože je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov, okresný súd neuložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej. V zmysle § 337 ods. 1 CSP poučil žalovaného, že v prípade, ak nie je spokojný s úpravou pomerov, ktorá vznikla neodkladným opatrením a ktorá by sa mohla považovať za trvalú, môže podať žalobu vo veci samej a zároveň ho poučil aj o právnych následkoch s tým spojených. Okresný súd žalovaného poučil, že môže podať žalobu vo veci samej, v ktorej bude vystupovať žalovaný ako žalobca voči žalovanej, ktorá v tomto konaní vystupuje ako žalobkyňa a v ktorom konaní sa môže domáhať náhrady škody spôsobenej neodkladným opatrením alebo určenia, že žalovaná (v tomto konaní žalobkyňa) nemá právo nahliadnuť do dokladov žalobcu. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni ako strany úspešnej priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
14. Proti k uvedenému rozhodnutiu podal včas v celom rozsahu odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
15. V odvolaní uviedol, že žalobkyni ako spoločníčke patrí právo na informácie podľa § 122 ods. 2 ObZ. Táto skutočnosť však nie je rozhodujúcou právnou otázkou v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, predmetom ktorého nie je abstraktné posúdenie existencie informačného práva, ale posúdenie, či boli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP. Podľa žalovaného okresný súd neprípustne stotožnil existenciu hmotnoprávneho informačného oprávnenia žalobkyne s procesnou podmienkou bezodkladnosti. Samotné tvrdenie žalobkyne, že jej neboli sprístupnené doklady v požadovanom rozsahu, ešte nezakladá dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom ide nanajvýš o spor o rozsah výkonu práva podľa § 122 ods. 2 ObZ, nie o osvedčenie potreby okamžitého a mimoriadneho zásahu súdu podľa § 325 ods. 1 CSP. Podľa žalovaného bez splnenia podmienky bezodkladnosti nemožno neodkladným opatrením nahrádzať štandardné sporové konanie, vrátane riadneho dokazovania, za súčasného dodržiavania zásad a princípov sporového konania podľa článku 1 až 18 CSP. Okresný súd neidentifikoval žiadnu konkrétne bezprostredne hroziacu ujmu žalobkyne, žiadne bezprostredné rozhodnutie, transakciu, úkon, lehotu ani inú okolnosť, pre ktorú by bolo nevyhnutné obísť riadne sporové konanie a poskytnúť žalobkyni výrok rozhodnutia vo veci samej formou neodkladného opatrenia. Aj keď CSP umožňuje, aby obsah neodkladného opatrenia bol totožný s výrokom vo veci samej, ak to povaha veci pripúšťa, neznamená to však, že odpadá povinnosť osvedčiť podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP. Aj neodkladné opatrenie konzumujúce vec samu možno nariadiť len vtedy, ak je zároveň osvedčená bezodkladnosť, nevyhnutnosť, primeranosť a efektívnosť zásahu. Žalobkyňa pritom neodôvodnila návrh náhle vzniknutou časovo akútnou a bezprostredne hroziacou ujmou, ale tvrdením o dlhodobom informačnom deficite a údajne pretrvávajúcom neposkytovaní informácií o spoločnosti žalovaného. Práve dlhodobosť tvrdeného stavu však vylučuje záver o potrebe bezodkladne upraviť pomery. Ak žalobkyňa mala za to, že jej právo podľa § 122 ods. 2 ObZ je porušované dlhodobo, nič jej nebránilo domáhať sa ochrany riadnou žalobou vo veci samej pri zachovaní zásady kontradiktórnosti, rovnosti strán sporu a posúdenia rozsahu jej nároku.
16. Žalovaný namietal, že okresný súd nesprávne posúdil rozsah práva žalobkyne podľa § 122 ods. 2 ObZ. Napadnuté uznesenie ukladá žalovanému sprístupniť mimoriadne rozsiahly okruh dokumentácie za obdobie od 01.01.2023 do 08.04.2026 uvedený vo výroku I. napadnutého rozhodnutia. Podľa žalovaného sa nejedná o cielené sprístupnenie konkrétnych dokladov viazaných na konkrétne osvedčené riziko, ale sa jedná o plošné sprístupnenie podstatnej časti účtovnej, bankovej a internej dokumentácie žalovaného za viac ako 3 roky. Takýto rozsah presahuje primeraný výkon práv spoločníka podľa § 122 ods. 2 ObZ vo fáze neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/21/2019 zo dňa 29.05.2019 (R 44/2019), z ktorého vyplýva, že právo spoločníka na informácie a nahliadanie do dokladov podľa § 122 ods. 2 ObZ nie je neobmedzené. Vzťahuje sa len na tie informácie a doklady, ktoré sa týkajú hospodárenia spoločnosti a nakladania s jej významnejším majetkom a ktoré môžu mať vplyv na likviditu spoločnosti, hodnotu obchodného podielu spoločníka alebo výšku jeho podielu na zisku. Podľa tohto rozhodnutia z § 122 ods. 2 ObZ nemožno vyvodiť právo spoločníka na neobmedzený prístup ku všetkým obchodným, účtovným, bankovým a interným dokladom spoločnosti. Okresný súd takúto limitáciu nerešpektoval. Mechanicky prevzal rozsah požadovaný žalobkyňou a neposúdil, či každá kategória dokumentov uvedená vo výroku skutočne patrí do rozsahu práva spoločníka podľa § 122 ods. 2 ObZ. Nevysvetlil, prečo má žalobkyňa právo na všetky bankové výpisy ku všetkým účtom, všetky prijaté a vystavené faktúry, kompletné účtovné evidencie a interné účtovné doklady za celé obdobie od 01.01.2023 do 08.04.2026 a nevysvetlil, ktoré z týchto dokladov sa týkajú najvýznamnejších úkonov a záležitostí spoločnosti a ktoré predstavujú bežný chod spoločnosti.
17. Žalovaný namietal, že uložená povinnosť vo výroku napadnutého rozhodnutia vyhotoviť písomný protokol o nahliadnutí do dokumentácie nie je obsahom práva spoločníka na informácie podľa § 122 ods. 2 ObZ a výrok je v tejto časti zároveň neurčitý a nevykonateľný. Nie je zrejmé, aký má mať obsah tento protokol, aké má mať náležitosti, či má obsahovať len zoznam sprístupnených dokladov alebo aj stanoviská strán a ako sa má postupovať pri nesúhlase strán s jeho obsahom a či podpis oboch strán je
podmienkou splnenia tejto povinnosti a aké následky má prípadné odmietnutie podpisu alebo nesúhlasu s formuláciou protokolu.
18. Žalovaný v odvolaní poukázal na rozhodovaciu prax odvolacích súdov v porovnateľných veciach, ktoré pri návrhu na nariedenie neodkladného opatrenia založených na tvrdenom porušení informačného práva spoločníka rozlišujú medzi existenciu hmotnoprávneho informačného nároku a podmienkou bezodkladnosti podľa § 325 ods. 1 CSP. V súvislosti s rozhodovacou činnosťou odvolacích súdov uviedol, že existencia práva spoločníka na informácie podľa § 122 ods. 2 ObZ nie je sama o sebe dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia a pre jeho nariadenie musí byť osobitne osvedčená bezprostredne hroziaca ujma, pričom samotná obava spoločníka zo správania konateľa bez konkretizácie hroziacej ujmy na nariadenie neodkladného opatrenia nepostačuje (uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/12/2022). Z ďalšieho rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/113/2022 vyplýva, že neodkladné opatrenie je namieste len vtedy, keď to vyžaduje okamžitý zásah z dôvodu reálne a bezprostredne hroziacej ujmy. Samotné tvrdené porušenie práva podľa § 122 ods. 2 ObZ nenahrádza splnenie podmienok podľa § 325 ods. 1 CSP. Z ďalšieho rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/71/2022 vyplýva, že navrhovateľ musí tvrdiť a osvedčiť konkrétne bezprostredný účel a potrebu zásahu, ktorý nemožno dosiahnuť inak, než nariadením neodkladného opatrenia. Subjektívny záujem spoločníka na získanie čo najpodrobnejších informácií nemožno automaticky kvalifikovať ako bezprostrednú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. V ďalšom rozhodnutí sp. zn. 1Cob/208/2019 Krajský súd v Bratislave uviedol, že z § 122 ods. 2 ObZ nemožno vyvodiť právo spoločníka nahliadať do všetkých dokladov spoločnosti. Zároveň, ak výrok navrhovaného neodkladného opatrenia je totožný s výrokom žaloby vo veci samej, je potrebné skúmať, či jeho nariadením nevznikol nenávratný stav a či nejde fakticky o nahradenie riadneho konania vo veci samej. Z rozhodnutia Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26Cob/17/2021 vyplýva, že len domnienky spoločníka o možnom poškodzovaní spoločnosti alebo o možnom nehospodárnom nakladaní s majetkom nemožno bez ďalšieho považovať za osvedčenie bezprostredne hroziacej ujmy. Z ďalšieho rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8Cob/6/2021 vyplýva, že navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť nielen existenciu informačného práva, ale aj bezprostredne hroziacu ujmu alebo hrozbu zániku nárokov, ktoré by mohol uplatniť. Samotná skutočnosť, že spoločnosť vykazuje stratu alebo pokles hospodárskeho výsledku bez ďalšieho nepreukazuje, že spoločníkovi hrozí ujma v dôsledku neoboznámenia sa s účtovnou a obchodnou dokumentáciou spoločnosti.
19. Podľa žalovaného v prejednávanej veci odôvodnila žalobkyňa návrh tým, že jej nebol sprístupnený ňou požadovaný rozsah dokumentácie, keď zo zápisnice z valného zhromaždenia vyplýva, že konateľ žalovaného časť požadovanej dokumentácie žalobkyni predložil a vo vzťahu k časti dokumentácie právo žalobkyne posúdil odlišne, pokiaľ ide o rozsah, relevanciu a súvis s právom spoločníka podľa § 122 ods. 2 ObZ. Takýto stav však nezakladá podľa žalovaného bez ďalšieho potrebu okamžitej procesnej intervencie súdu, jedná sa nanajvýš o spor o rozsah, hranice a spôsob výkonu informačného práva spoločníka, ktorý má byť riešený v riadnom konaní vo veci samej a nie prostredníctvom neodkladného opatrenia, ktoré nahrádza konečné rozhodnutie. Navrhovateľ nemôže nahrádzať absenciu konkrétnej procesnej naliehavosti všeobecným poukazom na informačnú asymetriu, napäté vzťahy medzi spoločníkmi, obavu z konania konateľa alebo záujem na získaní komplexného obrazu o spoločnosti. Jedná sa o tvrdenia významné v konaní vo veci samej a nie v konaní o neodkladnom opatrení. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Žilina zo dňa 23.04.2026 sp. zn. 10Cb/76/2026 vo veci žalobkyne voči inej spoločnosti, ktorým bol návrh žalobkyne týkajúci sa rovnakých spoločníkov a prakticky za totožnej skutkovej a právnej argumentácie zamietnutý. V tomto rozhodnutí dospel okresný súd k záveru, že žalobkyňa neosvedčila naliehavosť a nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia, netvrdila konkrétnu škodu ani inú bezprostrednú ujmu a pre jej ochranu je dostupná žaloba vo veci samej. Dlhodobý informačný deficit nezakladá bezodkladnosť ako predpokladu na nariadenie neodkladného opatrenia.
20. V odvolaní žalovaný poukazoval na vzťahy medzi Ing. Štillom a žalobkyňou osvedčujúce, že návrh žalobkyne nesúvisí s potrebou bezodkladnej úpravy práva podľa § 122 ods. 2 ObZ, ale s prebiehajúcou mimosúdnou fázou rokovaní o vysporiadaní účasti žalobkyne v spoločnosti VIX s.r.o., v ktorej nadobudla obchodný podiel v roku 2022 dedením po svojom manželovi. Žalovaný poukázal na prebiehajúce mimosúdne rokovania o vysporiadaní spornej hodnoty obchodného podielu žalobkyne. V rámci kontextu mimosúdnych rokovaní o hodnote obchodného podielu uplatňovanou žalobkyňou, ktorú žalovaný považuje za neprimeranú, treba posudzovať aj navrhované neodkladné opatrenie, ktoré
nemožno používať ako prostriedok nátlaku v paralelnom obchodnom rokovaní. Žalobkyňa pritom bola po valnom zhromaždení konanom dňa 02.04.2026 opakovane požiadaná o osobné stretnutie za účelom ozrejmenia rozhodujúcich ekonomických, finančných a právnych skutočností podstatných pre vyhodnotenie aktuálneho stavu žalovaného, hodnoty obchodných podielov a možnosti dohody medzi stranami. Žalovaný navrhol dňa 13.04.2026 termín osobného stretnutia na 16.04.2026, na ktorom mali byť podrobne vysvetlené dôvody návrhov konateľa žalovaného, ako aj skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie aktuálneho stavu spoločnosti, pričom žalobkyňa účasť na tomto stretnutí odmietla. Aj ďalší žalovaným navrhovaný termín osobného stretnutia bol žalobkyňou odmietnutý. Konateľ žalovaného teda nepostupoval spôsobom smerujúcim k odmietnutiu komunikácie alebo k odopretiu vysvetlenia požadovaných otázok, naopak, za týmto účelom navrhoval osobné stretnutie. Žalobkyňa to však odmietla. Aj tieto skutočnosti sú dôležité vo vzťahu k posúdeniu bezodkladnosti. Nemožno tvrdiť, že jediným efektívnym a nevyhnutným prostriedkom ochrany jej práv bolo nariadenie neodkladného opatrenia v tak širokom rozsahu. Vzhľadom na širší skutkový a ekonomicky kontext, spornosť tvrdení strán, rozsah požadovanej dokumentácie, potrebu posúdenia primeranosti výkonu podľa § 122 ods. 2 ObZ a riziko jeho šikanózneho uplatnenia, je namieste, aby vec bola prejednaná v štandardnom kontradiktórnom sporovom konaní a nie riešená neodkladným opatrením bez posúdenia všetkých skutkových a právnych okolností.
21. Žalovaný ďalej poukázal na to, že tvrdenie o daňovom nedoplatku vo výške cca 5.500,- Eur neobstojí, pretože zo zoznamu daňových dlžníkov Finančnej správy SR v stave k 31.03.2026 vyplýva, že pri žalovanom uvedený zoznam neobsahuje žiadnu položku. Žalovaný teda nebol evidovaný ako daňový dlžník v čase podania návrhu žalobkyne a ani v čase vydania napadnutého uznesenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie a táto skutočnosť je preto významná. Súd prvej inštancie vyvodil záver o potrebe bezodkladného zásahu bez overenia aktuálnosti uvedenej informácie vo verejnom zozname Finančnej správy SR a bez posúdenia jeho príčiny, výšky, trvania a reálneho významu pre hospodárenie spoločnosti. Ani prípadná existencia krátkodobého a medzičasom odstráneného záznamu o daňovom nedoplatku by sama o sebe neosvedčovala bezprostrednú ujmu žalobkyne, ani nevyhnutnosť okamžitého sprístupnenia plošnej účtovnej, bankovej a internej dokumentácie za viac ako 3 roky.
22. Žalovaný ďalej poukázal na neurčitosť a nevykonateľnosť výroku napadnutého rozhodnutia, ktorý pracuje s pojmami ako „existujúce interné, účtovné a bankové doklady“, „analytická evidencia“, „osobné náklady“, „iné peňažné a nepeňažné plnenia“ a „súvisiace účtovné doklady“. Nie je zrejmé, čo presne má žalovaný na základe týchto pojmov sprístupniť, kde sa končí rozsah uložený výrokom a kde sa jedná o interné dokumenty spoločnosti, ktoré do práva žalobkyne podľa § 122 ods. 2 ObZ nepatria. Spochybňoval aj výrok napadnutého rozhodnutia o priznaní práva nielen žalobkyni, ale aj neurčito vymedzenej písomne poverenej osobe. Súd neurčil, kto môže byť takouto osobou, aké má mať odborné postavenie, rozsah jej oprávnenia a aké limity sa na ňu vzťahujú. Jedná sa o riziko neprimeraného sprístupnenia interných informácií tretím osobám.
23. Zdôraznil, že neodkladné opatrenie nemá slúžiť ako náhrada riadneho sporového konania. Podľa žalovaného neodkladné opatrenie je nariadené v rozpore s § 325 ods. 1 CSP. Okresný súd poskytol žalobkyni okamžité a fakticky konečné uspokojenie rozsiahleho informačného nároku bez osvedčenia bezprostrednej ujmy, bez preukázania nevyhnutnosti takéhoto zásahu a bez rešpektovania limitov práva spoločníka podľa § 122 ods. 2 ObZ. Žalobkyňa neosvedčila, že by jej bez nariadenia neodkladného opatrenia vznikla škoda alebo iná ujma, resp. že by sa nemohla domáhať ochrany svojich práv v riadnom súdnom konaní, a to najmä za situácie, keď podľa jej vlastných tvrdení protiprávny stav pretrváva dlhodobo. Žalobkyňa neosvedčila konkrétnu bezprostrednú hrozbu, neosvedčila, prečo nárok nemožno riešiť žalobou, prečo sa nedomáhala svojho práva už v minulosti žalobou vo veci samej a neosvedčila, prečo je nevyhnutné sprístupniť celý rozsah dokumentácie uvedený vo výroku nariadeného opatrenia.
24. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa podaním zo dňa 12.06.2026, v ktorom navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
25. Odvolanie žalovaného považovala za nedôvodné, ktoré nesmeruje k spochybneniu predpokladov neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP, ale k predčasnému meritórnemu posúdeniu veci samej a k skutkovým polemikám nesúvisiacich s odvolacím prieskumom.
26. Nárok žalobkyne osvedčený listinne žalovaný v základe nepopiera, teda žalobkyňa je 50 % spoločníčku žalovaného, má právo požadovať informácie a nahliadať do dokladov spoločnosti, pričom predloženými dokladmi bolo osvedčené, že žalobkyňa sa výkonu tohto práva domáhala najprv mimosúdne a následne prostredníctvom valného zhromaždenia, ktoré zvolala sama a jediný konateľ žalovaného odmietol poskytnúť rozhodujúce informácie a doklady. Podľa žalobkyne potreba bezodkladnej úpravy pomerov bola osvedčená súhrnom konkrétnych, časovo určených okolností, a to výslovným odmietnutím informácií na valnom zhromaždení dňa 02.04.2026, existenciou položky osobné náklady vo výške 153.518,- Eur za rok 2024, ktorej štruktúru, právne tituly a príjemcov žalobkyňa nepozná, ako aj tým, že plnenia poskytované konateľom podliehajú schvaľovaniu valným zhromaždením, ktoré konateľ dlhodobo nezvoláva, ďalej nevyplácaním podielov na zisku, zhoršovaním hospodárskych ukazovateľov, záznamom o daňovom nedoplatku, pričom každý deň trvania tohto stavu prehlbuje informačnú nerovnováhu a ohrozuje možnosť žalobkyne včas posúdiť a uplatniť nároky podľa § 122 ods. 3 s použitím § 135a ObZ. Podľa žalovaného je nariadené neodkladné opatrenia primerané, ktorého predmetom je jednorazové nahliadnutie do určených kategórií dokladov za vymedzené časové obdobie, v sídle žalovaného, s vyhotovením kópií na náklady žalobkyne. Neodkladné opatrenie nezasahuje do činnosti žalovaného a ostáva mu plná súdna ochrana žalobou vo veci samej podľa výroku II. napadnutého rozhodnutia. Predmetom odvolacieho prieskumu je výlučne otázka, či boli v čase vydania napadnutého uznesenia splnené predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia podľa zákonnej úpravy. Žalovaný v odvolaní požaduje postup zodpovedajúci dokazovaniu vo veci samej, žiada skúmať príčiny a ekonomický kontext daňového nedoplatku, vykonať pri každej jednotlivej kategórii dokladoch meritórne posúdenie jej významnosti a vyhodnocovať obsah a primeranosť mimosúdnych rokovaní strán. Žalovaný zamieňa mieru osvedčenia nároku s mierou dokazovania vo veci samej. V tejto fáze konania nie je potrebné ani prípustné nahrádzať rozhodovanie vo veci samej, rozhodujúce je to, že rozhodné skutočnosti boli osvedčené listinami, ktorých pravosť žalovaný nespochybnil. Námietka žalovaného, že neodkladné opatrenie nahrádza sporové konanie nie je výhradu voči zákonnosti uznesenia, ale polemikou s koncepciou § 330 ods. 2 CSP. Samotný súd v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že pri neodkladnom opatrení konzumujúcom vec samu musí byť návrh osvedčený dostatočne presvedčivo, čomu podriadil aj ďalšie posúdenie jeho nariadenia.
27. Žalobkyňa nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že okresný súd neprípustne stotožnil existenciu informačného práva žalobkyne s procesnou podmienkou bezodkladnosti a že neidentifikoval žiadnu konkrétnu bezprostredne hroziacu ujmu, rozhodnutie, transakciu, úkon ani lehotu. Okresný súd posudzoval existenciu hmotnoprávneho oprávnenia a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v napadnutom rozhodnutí oddelene. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že bezodkladnosť odôvodňujúca nariadenie neodkladného opatrenia nebola vyvodená len z holej existencie práva podľa § 122 ods. 2 ObZ, ale z kvalifikovaných okolností jeho popierania. Tieto kvalifikované okolnosti sú konkrétne, časovo určené a listinne osvedčené, pričom sa jedná o výzvu žalobkyne zo dňa 28.01.2026 bez reakcie žalovaného, ďalej na valnom zhromaždení zvolanom žalobkyňou konateľ žalovaného odmietol poskytnúť informácie a doklady k osobným režijným nákladom a k plneniam poskytovaných konateľovi, spoločníkom a im spriazneným osobám, pričom predmetom odmietnutia je nákladová položka mimoriadneho významu, a to osobné náklady vo výške 153.518,- Eur za rok 2024, t.j. 52,66 % výnosov z hospodárskej činnosti a 78,14 % pridanej hodnoty žalovaného, pričom plnenia poskytnuté konateľovi zo zákona podliehajú schvaľovaniu valným zhromaždením, ktoré však konateľ nezvoláva a žalobkyni nie sú vyplácané podiely na zisku a hospodárske ukazovatele sa zhoršujú. Zo strany žalovaného boli predložené len účtovné závierky za rok 2022 – 2024, ktoré sú aj verejné prístupné, ktoré však k štruktúre osobných nákladov a plneniam poskytovaných konateľovi neprinášajú nič. Žalovaný zverejňuje účtovné závierky, ktoré za čas účasti žalobkyne ako spoločníka neboli schválené valným zhromaždením. Pokiaľ konateľ žalovaného rozsah práva žalobkyne posúdil odlišne, práve táto okolnosť potrebu súdnej ochrany zakladá a nie vylučuje. Spor o rozsah tohto práva musí rozhodnúť súd a nie konateľ.
28. Ujma, ktorej má neodkladné opatrenie predísť, je pomenovaná v bode 21. napadnutého uznesenia, kde okresný súd poukázal na to, že žalobkyňa ako 50 % spoločníčka nemá informácie o hospodárení spoločnosti, o jej schopnosti plniť záväzky, riadne fungovať, ani o prostriedkoch na ich účtoch a konateľ jednostranne rozhoduje o tom, ktoré informácie sprístupní. Pri práve na informácie spočíva ujma v samotnom trvaní takéhoto stavu. Kontrolné oprávnenie spoločníka má zmysel len ako oprávnenie na aktuálne informácie a každý ďalší deň blokácie rozširuje okruh operácií uskutočnených bez možnosti
kontroly. Plynutie času objektívne ohrozuje posúdenie a včasné uplatnenie prípadných nárokov voči konateľovi podľa § 122 ods. 3 v spojení s § 135a ObZ, vrátane rizika ich premlčania. Bez prístupu k dokladom ich žalobkyňa nedokáže ani len identifikovať, ako túto súvislosť uviedol aj okresný súd v napadnutom rozhodnutí. Požiadavka žalovaného, aby bola osvedčená bezprostredná transakcia, úkon alebo lehota, nemá oporu v § 325 ods. 1 CSP. Zákonným predpokladom je potreba bezodkladne upraviť pomery. Bezprostredne hroziaca ujma je typickým, ale nie jediným prejavom tejto potreby. Výklad žalovaného, že spoločník sa ochrany informačného práva môže domôcť len vtedy, keď škodlivý následok už nastal alebo bezprostredne nastáva by bol neskorým uplatnením práva.
29. Žalobkyňa nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že dlhodobosť stavu vylučuje neodkladnú potrebu úpravy pomerov. Žalovaný zamieňa dlhodobé neplnenie povinností konateľa (nezvolávanie valných zhromaždení) ako východiskový stav na jednej strane a konkrétne uplatnenie informačného práva, ktoré sa skutkovo uzavrelo až roku 2026 a na druhej strane žalovaná vyzvala konateľa žalovaného na poskytnutie informácií listom zo dňa 28.01.2026, po márnom uplynutí ktorého zvolala valné zhromaždenie na deň 02.04.2026, kde opätovne bola odmietnutá jej požiadavka. Žalobkyňa podala návrh dňa 08.04.2026 a teda konala bezodkladne. Žalovaný nemôže vytýkať žalobkyni, že súdnu ochranu žiada namiesto ďalších rokovaní a aj to, že ju mala žiadať skôr žalobou vo veci samej. Tieto výhrady sa vylučujú. Trvajúci protiprávny stav nestráca naliehavosť uplynutím času. Opačný záver by znamenal, že čím dlhšie a dôslednejšie konateľ informácie blokuje, tým je spoločnosť voči súdnej ochrane imúnnejšia a porušovateľ by ťažil z vlastnej vytrvalosti v porušovaní práva. Dôvod, prečo žalobkyňa nepodala žalobu vo veci samej, vyplýva z povahy uplatneného nároku, keď jednorazové sprístupnenie konkrétne vymedzených dokladov je modelovým prípadom, v ktorom neodkladné opatrenie podľa § 330 ods. 2 CSP predstavuje trvalú úpravu pomerov a konzumuje vec samu. Trvanie na predchádzajúcom meritórnom konaní by viedlo len k tomu, že počas rokov trvania sporu by informačná blokáda pokračovala a požadované informácie by strácali aktuálnosť a využiteľnosť pre rozhodnutia, pred ktorými žalobkyňa stojí a prípadné nároky spoločnosti voči konateľovi by sa mohli stať nevymožiteľnými.
30. K námietke žalovaného o neprimeranosti a limitácií práva spoločníkov s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 44/2019 žalobkyňa uviedla, že sa nedomáha prístupu ku všetkým dokladom žalovaného, ale k taxatívne určeným kategóriám listín časovo ohraničených a viazaných na konkrétny vysvetlený účel, a to overenie toku peňažných prostriedkov, štruktúry a príjemcov položky osobných nákladov a právnych titulov poskytovaných konateľovi. Pri formulácii petitu odkázala na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Cob/58/2024 zo dňa 25.03.2024, pričom neurčitým a všeobecným kategóriám sa vyhla. Podľa žalovanej každá z nariadených kategórii dokladov napĺňa kritériá podľa rozhodnutia R 44/2019 (vplyv na hospodárenie, likviditu, hodnotu obchodného podielu, podielu na zisku). Požadované bankové výpisy zachytávajú tok finančných prostriedkov a likviditu spoločnosti. Hlavná kniha, účtovný denník, účtovný rozvrh, obratové predvahy, saldokonto, analytická evidencia pohľadávok a záväzkov, pokladničné doklady, evidencia majetku a inventúrne súpisy s inventarizačnými zápismi sú zákonom predpísané účtovné knihy a evidencie podľa Zákona o účtovníctve, ktoré poskytujú úplný a overiteľný obraz o hospodárení a majetku spoločnosti. Prijaté a vystavené faktúry zachytávajú obchodné operácie spoločnosti, t.j. štruktúru jej výnosov a nákladov. Súpis hmotného majetku zachytáva majetkovú podstatu spoločnosti, zmluva o výkone funkcie konateľa a jej dodatky a listiny o schválení odmien a iných plnení sa týkajú plnení, ktoré podliehajú schváleniu valného zhromaždenia. Keďže valné zhromaždenia zvolávané neboli, žalobkyňa nemala ani možnosť o nich rozhodovať a práve tieto listiny sú nevyhnutné na zistenie, či a na akom základe boli plnenia konateľovi poskytované. Doklady o peňažných a nepeňažných plneniach poskytovaných konateľovi a analytická evidencia v položke osobné náklady smerujú k overeniu nákladovej položky, ktorá v roku 2024 dosiahla 153.518,- Eur, t.j. 52,66 % výnosov a 78,14 % pridanej hodnoty žalovaného. Pri žalovanom s ročnými výnosmi 291.553,- Eur ide o položku najvyššieho rádu, ktorej preverenie je modelovým príkladom výkonu kontrolného práva spoločníka. Žalovaný pri namietaní rozsahu požadovaných dokladov prehliada povahu preverovanej skutočnosti, ktorej predmetom je súhrnná účtovná položka a toky v prospech konkrétnej osoby. Takéto overenie z povahy veci je možné len pri prístupe k príslušnej evidencii ako celku za vymedzené obdobie. Selektívny prístup po jednotlivých významných dokladoch, ako to naznačuje žalovaný, by predpokladal, že žalobkyňa vopred vie, ktoré doklady sú významné, teda znalosť, ktorú jej žalovaný odopiera. Neobstojí ani poukaz na oprávnenie dozornej rady podľa § 138 ObZ, keďže žalobkyňa sa domáha jednorazového nahliadnutia do vymenovaných kategórii dokladov za uzavreté obdobie a právo podľa § 122 ods. 2 ObZ je jediným reálnym kontrolným mechanizmom, ktorý má žalobkyňa k dispozícii.
Aj rozhodnutie R 44/2019 potvrdzuje právo spoločníka na nahliadnutie do dokladov a na vyhotovenie kópií z nich za náhradu nákladov, ktoré sa týkajú nakladania s významnejším majetkom spoločnosti. Výrok napadnutého rozhodnutia tomu zodpovedá.
31. Žalobkyňa nesúhlasila s tvrdením žalovaného o mechanickom prevzatí petitu podľa návrhu žalobkyne, keď v bode 21. pozitívne okresný súd odôvodnil, že z nariadených dokladov môžu priamo vyplývať hospodárske výsledky, likvidita spoločnosti, výška zisku, hodnota obchodného podielu. V napadnutom rozhodnutí vysvetlil väzbu rozsahu sprístupnenia na účel rozumného prehľadu spoločníka o záležitostiach spoločnosti a na možnosť uplatnenia nárokov podľa § 122 ods. 3 v spojení s § 135a ObZ. Okresný súd teda limitujúci test formuloval a aj aplikoval.
32. Pokiaľ žalovaný namietal povinnosť vyhotoviť protokol o nahliadnutí, podľa žalobkyne sa nejedná o samostatný hmotnoprávny nárok, ale o modalitu výkonu uloženej povinnosti pri formulovaní neodkladného opatrenia, ktorý slúži právnej istote obidvoch strán sporu. Jeho obsahové náležitosti sú vymedzené dostatočne. Pokiaľ žalovaný namietal, že výrok obsahuje široké a otvorené pojmy a oprávnenie nahliadať priznáva aj neurčito vymedzenej písomne poverenej osobe, s týmito tvrdeniami sa žalobkyňa nestotožnila. Pojmy uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia sú legálne pojmy účtovného práva s presne definovaným obsahom. „Osobné náklady“ sú záväznou položkou výkazu ziskov a strát podľa vykonávacích predpisov k Zákonu o účtovníctve, pričom práve z tejto položky účtovnej závierky žalobkyňa čerpala údaj o 153.518,- Eur. Prívlastok „existujúcich dokladov“, ktorý žalovaný napáda, je zužujúcim korektívom v prospech žalovaného a chráni ho pred nesplnením povinnosti vo vzťahu k dokladom, ktoré nevedie. Každá žalobkyňou označená kategória je vecne a časovo ohraničená a určené je aj miesto plnenia a spôsob výkonu. Výrok napadnutého rozhodnutie spĺňa požiadavky určitosti a materiálnej vykonateľnosti a zodpovedá rozhodovacej praxi, ktorá za neprimerané a nevykonateľné označuje neurčité a všeobecné kategórie listín, ktorému sa napadnutý petit vyhol. Oprávnenie písomne poverenej osoby vykonávať právo, je zákonným právom a všeobecným pravidlom súkromného práva pri výkone práv prostredníctvom zástupcu.
33. Pri poukazovaní na uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 10Cb/76/2026 žalobkyňa uviedla, že sa jedná o rozhodnutie vydané v inej veci proti inému žalovanému, s odlišnými skutkovými okolnosťami. V prejednávanej veci sú nosným skutkovým základom okolnosti výlučne týkajúce sa žalovaného, a to mimoriadny rozsah jeho osobných nákladov 52,66 % z výnosov za rok 2024, záznam o daňovom nedoplatku, priebeh vymáhania informačného práva. Či boli alebo neboli tieto okolnosti osvedčené vo vzťahu k inej spoločnosti je irelevantné pre konkrétne prejednávanú vec.
34. K tvrdeniam žalovaného o mimosúdnych rokovaniach žalobkyňa uviedla, že sa týkajú inej obchodnej spoločnosti a ocenenia účasti v nej a nesúvisia s predpokladmi na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému. Poukazovanie na odmietnutie osobných stretnutí vo vzťahu k splneniu podmienok nariadenia neodkladného opatrenia neobstojí, keď obidve ponuky nasledovali až po podaní návrhu. V čase vydania napadnutého rozhodnutia však žalovaný požadované doklady žalobkyni nesprístupnil, a to bez ohľadu na korešpondenciu o prípadných stretnutiach. Ústne konateľom selektované vysvetlenia nie sú ekvivalentom nahliadania do dokladov, pričom podstatou kontrolného práva spoločníka je možnosť nezávislého overenia z prvotných dokladov a nie odkázanosť na interpretáciu osoby, ktorej hospodárenie sa má preveriť. Práve okolnosti, na ktoré poukazuje žalovaný, potvrdzujú potrebu súdnej ochrany. Žalovaný je ochotný o informáciách rokovať, avšak nie ich sprístupniť.
35. K daňovému nedoplatku žalobkyňa uviedla, že k návrhu pripojila záznamy z verejne dostupných údajov v stave, v akom existovali ku dňu podania návrhu. Ak by aj nedoplatok bol medzičasom uhradený, na veci by to nič nemenilo. Daňový nedoplatok v rozhodnom období existoval a žalobkyňa nemá vedomosť o dôvode jeho vzniku. Tvrdený daňový nedoplatok bol však len jednou z viacerých podporných okolností pre vydanie neodkladného opatrenia, pričom ďalšie nosné dôvody napadnutého rozhodnutia (výslovné odmietnutie informácií na valnom zhromaždení, mimoriadny rozsah osobných nákladov, vyčerpanie miernejších prostriedkov ochrany, informačný monopol) sú samostatné a na záver o splnení predpokladov podľa § 325 ods. 1 CSP postačujú bez prihliadnutia na daňový nedoplatok.
36. Žalobkyňa sa ďalej vyjadrovala k jednotlivým rozhodnutiam označených žalovaným v odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu. Podľa žalobkyne spoločným menovateľom záverov, na ktoré žalovaný poukazuje, je požiadavka, aby popri existencii informačného práva bola osobitne osvedčená potreba
bezodkladnej úpravy pomerov, aby bol návrh presvedčivý a rozsah sprístupnenia nepresahoval limity podľa § 122 ods. 2 ObZ, s čím sa žalobkyňa stotožnila a napadnuté rozhodnutie týmto záverom zodpovedá. Pokiaľ žalovaný poukazoval na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave 2Cob/12/2022 a 2Cob/113/2022, v zmysle ktorých samotná obava zo správania konateľa, bez konkretizácie hroziacej ujmy na nariadenie neodkladného opatrenia nepostačuje, tieto závery na prejednávanú vec sú neaplikovateľné, keďže žalobkyňa nestavia na nekonkretizovanej obave, ale na zdokumentovanom odmietnutí vymedzených informácií na konkrétnu nákladovú položku v konkrétnej výške a na konkrétnych dôsledkoch (nemožnosť overenia plnenia konateľovi podliehajúce schváleniu valného zhromaždenia a nemožnosť posúdiť nároky podľa § 122 ods. 3 ObZ). Ani závery z ďalšieho rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/71/2022, podľa ktorého nestačí deklarovať všeobecný záujem spoločníka na získaní komplexných informácií, nedopadajú na prejednávanú vec, pretože žalobkyňa vymedzila konkrétny účel (preverania osobných nákladov a plnení konateľovi) a konkrétne kategórie dokladov a nejde o všeobecný informačný apetít, ale cielené overenie identifikovanej rizikovej položky.
37. Záver z ďalšieho rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/208/2019, podľa ktorého z § 122 ods. 2 ObZ nemožno vyvodiť právo nahliadať do všetkých dokladov spoločnosti a pri zhode výroku neodkladného opatrenia s vecou samou treba osobitne skúmať riziko nenávratného stavu, je v prejednávanej veci rešpektovaný, pretože petit sa netýka všetkých dokladov a otázku konzumpcie veci samej okresný súd v napadnutom rozhodnutí posúdil v sprísnenom režime pri zachovaní práv žalovaného žalobou vo veci samej. Nahliadnutie do dokladov nevytvára nezvratne majetkové dôsledky, nič sa neprevádza, neničí, nezaťažuje a prípadné nároky z neodkladného opatrenia zostávajú uplatniteľné. Ani závery ďalšieho žalovaným citovaného rozhodnutia sp. zn. 26Cob/17/2021, podľa ktorého domnienky spoločníka o možnom poškodzovaní spoločnosti nemožno považovať za osvedčenie ujmy, nedopadajú na prejednávanú vec, pretože žalobkyňa netvrdí preukázané neprimerané odmeňovanie ani odčerpávanie majetku spoločnosti, keďže predmetom osvedčenia nebolo poškodzovanie, ale odmietnutie prístupu k dokladom, ktoré osvedčené listinne bolo. Ani ďalší záver vyplývajúci z rozhodnutia sp. zn. 8Cob/6/2021, podľa ktorého samotná strata alebo pokles hospodárskeho výsledku nepreukazuje hroziacu ujmu, tiež na prejednávanú vec nedopadá, pretože uznesenie na poklese hospodárskeho výsledku nestojí. Zhoršenie ukazovateľov je len jednou z kontextových okolností popri rozhodujúcich skutočnostiach uvedených v návrhu. Podľa žalobkyne sa petit napadnutého rozhodnutia pohybuje v rámci limitov informačného práva podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR R 44/2019, ktoré na jednej strane limity informačného práva vymedzuje, ale na druhej strane jeho obsah aj potvrdzuje. Poukázala na existujúcu rozhodovaciu prax, keď pri vymedzení rozsahu sprístupnenia požadovaných dokladov vychádzala z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Cob/58/2024 zo dňa 23.03.2024 a z uznesenia Krajského súdu Nitra sp. zn. 26Cob/33/2021 a Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/53/2024 vyplýva povinnosť umožniť výkon práva, ktoré zaťažuje spoločnosť.
38. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie pri vydaní napadnutého rozhodnutia postupoval v zmysle právnej úpravy a rozhodovacej praxe, vymedzil zákonný rámec a podmienky nariadenia neodkladného opatrenia, na konania o neodkladnom opatrení konzumujúcom vec samu aplikoval sprísnený štandard osvedčenia, z listín osvedčil postavenie žalobkyne, jej výzvu, zvolanie a priebeh valného zhromaždenia, odmietnutie sprístupnenia dokladov, pripomenul limity práva podľa § 122 ods. 2 ObZ, pozitívne odôvodnil vzťah nariadených kategórii dokladov k hospodáreniu, likvidite a hodnote obchodného podielu, posúdil proporcionalitu zásahu a vyhodnotil ho ako zákonný, efektívny a proporcionálny, nezasahujúci do obchodnej činnosti žalovaného a správne aplikoval § 336 ods. 1 a § 337 CSP. Rámec konania o neodkladnom opatrení neprekročil, neprejudikoval primeranosť osobných nákladov ani zákonnosť jednotlivých plnení a obmedzil sa na zabezpečenie prístupu žalobkyne k dokladom, teda to, čo je predmetom uplatneného nároku. Požiadavky, ktoré v odvolaní uvádza žalovaný, by zodpovedali meritórnemu rozsudku po vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie majú oporu v predložených listinách, ktorých pravosť žalovaný nespochybnil a právne posúdenie veci zodpovedá zákonným požiadavkám na nariadenie neodkladného opatrenia. Zrušenie alebo zmena napadnutého rozhodnutia by obnovili stav, ktorému malo neodkladné opatrenie zabrániť.
39. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 30.06.2026, v ktorom zotrval na dôvodoch odvolania. Uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že nepopiera nárok uplatnený žalobkyňou. V konaní nie je sporné výlučne to, že žalobkyni patrí informačné právo podľa § 122 ods. 2 ObZ, sporným je jeho rozsah a spôsob, akým ho uplatňuje. Žalobkyňa nielen zamieňa existenciu
všeobecného informačného práva so splnením podmienok neodkladného opatrenia, ale uplatňuje ho v rozsahu, ktorý je sám o sebe mimo rámca § 122 ods. 2 ObZ. Zopakoval, že návrh nekonkretizuje rozhodujúce skutočnosti, z ktorých by vyplývala potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu a v žalobkyňou požadovanom rozsahu, keďže žalobkyňa je spoločníčkou už od roku 2022. Všeobecné tvrdenia o informačnej nerovnováhe, hypotetická úvaha o možnej škode bez akejkoľvek konkretizácie a neurčité tvrdenie o ohrození včasného uplatnenia potencionálnych nárokov nemôže založiť potrebu bezodkladnosti podľa § 325 ods. 1 CSP. Ide o abstraktné obavy a predpoklady, nie o skutočnosti osvedčujúce potrebu okamžitého zásahu súdu formou neodkladného opatrenia. Žalobkyňa sa účelovo snaží navodiť dojem, že 52,66 % výnosov z hospodárskej činnosti je vyplácaných konateľovi, čo však nie je pravda, pretože sa jedná o všetky osobné náklady všetkých zamestnancov spolu, čo vyplýva aj z účtovnej závierky predloženej spolu s návrhom žalobkyne.
40. Aj formulovanie petitu nezodpovedá neodkladnej potrebe úpravy pomerov, pretože podľa petitu má byť toto právo realizované do tridsiatich dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia a pri návrhu podanom dňa 08.04.2026 by reálne naplnenie prichádzalo do úvahy až s odstupom niekoľkých mesiacov. Žalobkyňa sa nedomáha ochrany pred bezprostredne hroziacou škodou, ujmou alebo iným akútnym zásahom do jej práv, takúto ujmu ani len konkrétne neosvedčila a jej tvrdenia ostali v rovine hypotéz. V skutočnosti sa domáha konečného uspokojenia nároku mimo riadneho sporového konania v rozsahu presahujúcom informačné práva podľa § 122 ods. 2 ObZ. Samotná žalobkyňa uvádza, že tieto doklady potrebuje na to, aby v budúcnosti mohla voči konateľovi uplatňovať bližšie nešpecifikované nároky, čím potvrdzuje, že navrhované neodkladné opatrenie nemá slúžiť na neodkladnú úpravu pomerov za účelom ochrany konkrétneho osvedčeného nároku, ale na získanie podkladov pre potencionálne budúce spory. Takýto účel je s povahou neodkladného opatrenia nezlučiteľný.
41. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 10Cb/76/2026 zo dňa 23.04.206, ktorým bol obdobný návrh žalobkyne zamietnutý, je už právoplatné, pričom návrh žalobkyne bol zamietnutý z dôvodu absencie naliehavej potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Zo zápisnice z valného zhromaždenia žalovaného vyplýva, že konateľ žalovaného žalobkyni informácie poskytol, žalobkyňa voči ich obsahu na valnom zhromaždení nevzniesla žiadne námietky a napriek tomu odmietla následne ponúkané rokovania, na ktorých mali byť konkrétne ekonomické, finančné a právne súvislosti vysvetlené. Týmto postupom sama spochybňuje vlastné tvrdenie, že jediným efektívnym prostriedkom ochrany bolo nariadenie neodkladného opatrenia, osobitne ak má byť reálne vykonateľné s odstupom niekoľkých mesiacov.
42. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa podaním zo dňa 10.07.2026, v ktorom zotrvala na svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného. K namietanému rozsahu a spôsobu uplatnenia svojho práva odkázala na vyjadrenie k odvolaniu žalovaného, a to vo vzťahu k jednotlivým kategóriám dokladov uvedených vo výroku napadnutého rozhodnutia spĺňajúcich kritériá rozhodnutia R 44/2019. Žalovaný vo vyjadrení nereaguje a neoznačuje ani jednu kategóriu dokladov, ktorá by mala byť mimo rámca § 122 ods. 2 ObZ a ani dôvod, pre ktorý by ňou mala byť. Vo vzťahu k potrebe bezodkladnej úpravy pomerov opätovne žalobkyňa odkázala na odôvodnenie svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v bodoch 18. až 27. Pokiaľ žalovaný poukazuje na to, že žalovaná je spoločníčkou žalovaného už od roku 2022, samotná účasť v spoločnosti nie je totožná s dĺžku trvania sporu o výkon konkrétneho uplatneného informačného práva. Dedičské konanie bolo ukončené 13.12.2022, podľa výpisu z obchodného registra žalobkyňa bola ako spoločníčka zapísaná s účinnosťou od 24.01.2023, pričom ani z jednej z týchto skutočností nevyplýva, že by už od roku 2022 existoval medzi stranami spor o sprístupnenie informácií, ktorého sa týka návrh alebo že by žalobkyňa od uvedeného obdobia bezdôvodne tolerovala odmietnutie výkonu svojich práv. Konkrétne uplatnenie informačného práva sa skutkovo uzavrelo dňa 02.04.2026 vzhľadom na odmietavý postoj konateľa formalizovaný na valnom zhromaždení žalovaného. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný už o 6 dní, teda 08.04.2026. Žalobkyňa preto nebola pri ochrane svojho práva nečinná. Zopakovala nesúhlas s tvrdením žalovaného, že dlhodobejšie trvanie protiprávneho stavu vylučuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Prehlbujúci sa zásah do práv žalobkyne potrebu bezodkladnej úpravy nepretržite obnovuje a žalovaný nemôže získať procesnú výhody len preto, že v porušovaní práv žalobkyne zotrváva. Neobstojí ani téza o hypotetickej škode, keďže § 325 ods. 1 CSP nepodmieňuje neodkladné opatrenie osvedčením škody, jeho predpokladom je potreba bezodkladne upraviť pomery, pričom ujma spočíva v samotnom trvaní sporu, v ktorom je 50 % spoločníčka vylúčená z akejkoľvek kontroly hospodárenia spoločnosti a v riziku, že prípadné nároky
podľa § 122 ods. 3 v spojení s § 135a ObZ nebude možné včas posúdiť a uplatniť, pričom väzby medzi informačným právom a týmito oprávneniami uviedol aj súd v napadnutom rozhodnutí.
43. Nemá oporu tvrdenie žalovaného, že sa žalobkyňa účelovo snaží navodiť dojem, že 52,66 % výnosov je vyplácaných konateľovi, takéto tvrdenie nemá oporu v žiadnom podaní žalobkyne. Pomer 52,66 % bol uvedený na osvedčenie významnosti nákladovej položky a nie jej adresáta. Tvrdenie žalovaného, že ide o všetky osobné náklady všetkých zamestnancov spolu, je tvrdením o vnútornej štruktúre, o počte a okruhu príjemcov a o právnych tituloch plnení, pričom z účtovnej závierky vyplýva len súhrnná výška tejto položky. Jej členenie, príjemcovia a tituly z nej nevyplývajú, čo je dôvod, prečo sa žalobkyňa domáhala nahliadnutia do analytickej evidencie a súvisiacich dokladov. Žalovaný teda žiada od žalobkyne, ale aj od súdu, aby štruktúru položky prijali na základe jeho vyhlásenia, pričom doklady, ktorými jedinými ju možno overiť, odmieta sprístupniť, čím ilustruje informačný monopol, ktorý uznesenie odstraňuje. Práve okolnosti, na ktoré žalovaný poukazuje, potvrdzujú vecnosť a primeranosť nariadeného neodkladného opatrenia.
44. Žalobkyňa nesúhlasila ani s tvrdením žalovaného, že lehota 30 dní na plnenie od právoplatnosti uznesenia vyvracia bezodkladnosť, pretože takýto výklad by znamenal, že každé neodkladné opatrenie ukladajúce povinnosť s lehotou na plnenie popiera samo seba. Časový odstup s splnením tejto povinnosti, ktorý je viazaný na právoplatnosť napadnutého rozhodnutia, je ovplyvnený práve v dôsledku konania žalovaného a ním podaného odvolania. Právo podľa § 122 ods. 2 ObZ je samostatným subjektívnym právom spoločníka a jeho výkon nie je podmienený existenciou ani zámerom iného konania. To, že informačné právo umožňuje spoločníkovi posúdiť plnenie povinností konateľa a prípadne uplatniť nároky spoločnosti podľa § 122 ods. 3 v spojení s § 135a ObZ nie je vadou návrhu, ale zákonnou architektúru týchto ustanovení, ktorú uviedol aj súd v napadnutom rozhodnutí. Logikou žalovaného by bolo informačné právo paralyzované práve v situáciách, v ktorých má najväčší význam. Tam, kde jeho výkon môže odhaliť pochybenia.
45. Právoplatnosť uznesenia sp. zn. 10Cb/76/2026 na veci nič nemení. Ide o rozhodnutie vydané v inej veci, o pomeroch inej spoločnosti. Nezakladá vo veci prekážku veci rozhodnutej ani viazanosť skutkovým stavom. Nosné skutkové okolnosti v tejto veci, a to pomer osobných nákladov k výnosom žalovaného, formalizované odmietnutie sprístupnenia dokladov žalovaného na valnom zhromaždení dňa 02.04.2026, záznam o daňovom nedoplatku v rozhodnom období a licenčný režim žalovaného sa viažu výlučne na žalovaného. Pokiaľ žalovaný namietal, že ešte pred rozhodnutím vo veci samej sa malo prihliadať v zmysle § 329 ods. 2 CSP na žalovaným navrhované a žalobkyňu odmietnuté stretnutia, žalobkyňa uviedla, že požadované doklady neboli sprístupnené od konania valného zhromaždenia, t.j. od 02.04.2026 do dátumu vydania napadnutého rozhodnutia dňa 05.05.2026 a na tejto skutočnosti nič nemenia ani ponuky stretnutí zo dňa 13.04. a 15.04.2026, ktoré mali smerovať k vysvetleniu ekonomických, finančných a právnych súvislostí a k rokovaniu o nastavení prípadnej dohody, teda k pokračovaniu rokovaní o vysporiadaní účasti. Žalovaný ani netvrdil, že ich predmetom malo byť sprístupnenie dokladov v rozsahu petitu. Tvrdenie žalovaného, že konateľ žalobkyni informácie poskytoval a žalobkyňa voči ich obsahu na valnom zhromaždení nevzniesla žiadne námietky, nemá oporu v predložených listinách. Na valnom zhromaždení boli predložené žalobkyni len účtovné závierky za roky 2022 – 2024, teda v rozhodujúcej miere doklady verejne prístupné a žalobkyňa namietala nekompletnosť a neúplnosť poskytnutých podkladov, pričom poskytnutie informácií k osobným nákladom a plneniam konateľovi bolo výslovne odmietnuté ako informácie nad rámec podľa § 122 ods. 2 ObZ. Ani vo vyjadrení žalovaného nie je uvedená žiadna konkrétna skutočnosť osvedčujúca šikanózny výkon práva.
46. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, § 385 ods. 1 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v rozsahu podaného odvolania v senáte bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
47. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa svojim návrhom domáhala nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým mala byť žalovanému uložená povinnosť umožniť žalobkyni alebo ňou písomne poverenej osobe v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu nahliadnuť v sídle žalovaného do účtovných a iných dokladov žalovaného vymedzených žalobkyňou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a určených okresným súdom vo výroku I. napadnutého rozhodnutia. Návrh odôvodnila tým, že si ním uplatňuje ochranu svojich práv spoločníka podľa § 122 ods. 2 ObZ požadovať informácie o záležitostiach
spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti. Nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že po vyčerpaní predsúdneho uplatnenia tohto práva (žiadosť o poskytnutie informácií zo dňa 28.01.2026, konanie valného zhromaždenia dňa 02.04.2026), odmietnutím sprístupnenia požadovaných dokladov zo strany konateľa žalovaného došlo k porušeniu jej práv spoločníka podľa § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na okolnosti, za akých došlo k odmietnutiu sprístupnenia požadovaných dokladov, keď spoločnosť dlhodobo nezvoláva valné zhromaždenie, keď požadované doklady sa majú týkať preverovania plnení vo vzťahu ku konateľovi, ktorých poskytnutie odsúhlasuje valné zhromaždenie, ktoré zvolávané nebolo, keď podľa zverejnených údajov dochádza k zhoršeniu hospodárskych výsledkov žalovaného, keď došlo k zverejneniu existencie daňového nedoplatku žalovaného, pričom významnou položkou ovplyvňujúcou hospodárenie sú osobné náklady, ktorých štruktúra, adresáti, ani ich zákonnosť nebolo možné preveriť vzhľadom na odmietnutie poskytnutia požadovaných podkladov, podľa žalobkyne boli splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to bezodkladnej úpravy pomerov vzhľadom na trvajúce porušovanie jej informačných práv znemožňujúcich riadny výkon práv spoločníka a preverenie údajov, ktoré môžu mať vplyv na hospodársky výsledok žalovaného, ako aj na vyplácanie podielu na zisku a hodnotu obchodného podielu žalovanej.
48. Okresný súd návrhu vyhovel a uložil žalovanému povinnosť umožniť žalobkyni nahliadnuť do požadovaných dokladov, pričom mal osvedčené postavenie žalobkyne ako 50 % spoločníka žalovaného, uplatnenie informačného práva podľa § 122 ods. 2 ObZ a odmietnutie poskytnutia požadovaných podkladov na valnom zhromaždení žalovaného konanom dňa 02.04.2026. Okresný súd mal osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu nariadením neodkladného opatrenia, ktoré má povahu rozhodnutia vo veci samej, keďže žalobkyňa osvedčila ohrozenie svojho nároku spočívajúceho v tom, že ako 50 % spoločník nemá k dispozícii informácie, na ktoré má nárok. Ohrozenie tohto právneho nároku bolo osvedčené tým, že reálne môže dôjsť ku škode, pretože žalobkyňa nemá informácie o hospodárení spoločnosti, o jej schopnosti splácať záväzky, riadne fungovať v nasledujúcom období, o finančných prostriedkov na účte, ani informácie k účtovnej závierke, ktorú je povinná spoločnosť zverejniť a je v priamej súvislosti, že napriek osvedčenej snahe žalobkyne tejto požadované informácie neboli predložené zo strany konateľa žalovaného. Okresný súd jeho postup posúdil ako zjavne neprimerané konanie, keď zneužíva svoje postavenie ako konateľ a preto je nevyhnutné upraviť pomery medzi stranami sporu. Poukázal aj na väzbu práva na informácie s oprávnením spoločníka uplatňovať v mene spoločnosti nároky voči konateľom prípadne iné nároky podľa § 122 ods. 3 s použitím § 135a ObZ, pričom na takéto uplatnenie práva je nevyhnutné preukázanie, či došlo k porušeniu povinností podľa § 135a ObZ, na čo je nevyhnutné, aby sa žalobkyňa mala možnosť oboznámiť s účtovnými dokladmi alebo inými dokladmi, z ktorých je zrejmé, akým spôsobom konateľom nakladal s podstatným majetkom spoločnosti, napr. či nedošlo k nevýhodnému predaju majetku spoločnosti, alebo či spoločnosť nenadobudla majetok za neprimerane vysokú sumu alebo či nedošlo k neprimeranému zaťaženiu majetku spoločnosti.
49. Žalovaný sa v odvolaní bránil tvrdením o nesplnení podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu absencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ako aj vzhľadom na namietaný rozsah, v akom okresný súd uložil žalovanému povinnosť sprístupniť žalobkyňou požadované doklady, ktorý je nad rámec zákonného ustanovenia § 122 ods. 2 ObZ a v rozpore so závermi vyplývajúcimi z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR R 44/2019. Ďalej namietal, že neodkladné opatrenie nahrádza žalobu vo veci samej a okresný súd nedostatočne rozlíšil medzi hmotnoprávnym nárokom a splnením procesných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia.
50. Podľa § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilných sporový poriadok (ďalej len „CSP) neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
51. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
52. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
53. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
54. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
55. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
56. Podľa § 122 ods. 1 z. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“) spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách.
57. Podľa § 122 ods. 2 ObZ spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti.
58. Podľa § 122 ods. 3 ObZ každý spoločník je oprávnený v mene spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi, alebo uplatniť nároky na splatenie vkladu proti spoločníkovi, ktorý je v omeškaní so splatením vkladu, prípadne nároky na vrátenie plnenia vyplateného spoločníkovi v rozpore so zákonom. To neplatí, ak spoločnosť už tieto nároky uplatňuje. Iná osoba ako spoločník, ktorý žalobu podal, alebo ním splnomocnená osoba nemôže v súdnom konaní robiť úkony v mene spoločnosti.
59. Odvolací súd posúdil napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených žalovaným vo včas podanom odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP).
60. Účelom neodkladného opatrenia je poskytnutie rýchlej a efektívnej procesnej ochrany subjektívnemu právu žalobcu. Neodkladné opatrenie môže byť nariadené pred začatím konania vo veci samej, počas takéhoto konania, ale aj po jeho skončení. Zákon predpokladá dva dôvody nariadenia neodkladného opatrenia, a to potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Vzhľadom na povahu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorého účelom je rýchle a efektívne poskytnutie ochrany subjektívnemu právu, vydaniu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup pri rozhodovaní súdu o návrhu na jeho nariadenie. Len pokiaľ sa žalobca domáha vydania neodkladného opatrenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená, je povinnosťou súdu pred jeho nariadením zistiť, či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 324 ods. 3 CSP. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí správne konštatoval, že v prejednávanej veci splnenie účelu žalobkyňou navrhovanej ochrany nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením z dôvodu povahy práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala ochrany iného práva ako peňažnej pohľadávky, pričom v zmysle § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením sa má dosiahnuť zabezpečenie peňažnej pohľadávky.
61. Ako uviedol okresný súd potrebu neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že nedisponuje žiadnymi informáciami týkajúcimi sa hospodárenia spoločnosti, je vylúčená z prístupu k informáciám o fungovaní žalovaného, hoci ide o 50 % spoločníka a tento stav v dôsledku pasivity žalovaného a jeho jediného konateľa sa prehlbuje. Hospodárske ukazovatele žalovaného sa výrazne zhoršujú, žalobkyňa bude postavená pred závažné rozhodnutie týkajúce sa ďalšieho fungovania žalovaného, najmä vo vzťahu licenčnému režimu. Dochádza k informačnej nerovnováhe a k znemožňovaniu zodpovedného výkonu práv spoločníka a jeho kontrolných oprávnení, pričom nepreniknutie k informáciám o žalovanom by viedlo k nezvratnému oslabeniu postavenia žalobkyne a popretiu jej zákonných práv. Nedochádza k riadnemu prerokovávaniu hospodárenia a rozhodovania o naložení s výsledkom hospodárenia, žalobkyňa nemá reálnu možnosť podieľať sa na rozhodovaní o rozdelení zisku a z tohto titulu nie sú jej vyplácané podiely na zisku, pričom existencia významnej položky osobných nákladov, ktorej štruktúru, právny titul a konkrétnych príjemcov žalobkyňa nepozná, nevie urobiť zodpovedný záver, čo konkrétne je v položke osobných nákladov zahrnuté, komu boli plnenia poskytované, na základe akého právneho toho titulu, či boli riadne schválené, ako boli v účtovníctve zachytené, sú jej odmietané informácie o jej štruktúre, príjemcoch, právnych tituloch, pričom konateľ žalovaného na valnom zhromaždení konanom dňa 02.04.2026 odmietol poskytnúť žalobkyni informácie týkajúce sa osobných režijných nákladov a
plnení konateľovi, spoločníkom a im spriazneným osobám s tvrdením, že sa jedná o informácie nad rámec § 122 ods. 2 ObZ.
62. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu k nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná, t.j. naliehavá. Táto naliehavosť a potreba bezodkladnej úpravy je daná spravidla vtedy, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody alebo inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, resp. hrozí zhoršenie jeho právneho postavenia, ktoré vyvoláva potrebu nariadenia neodkladného opatrenia.
63. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na všeobecné predpoklady nevyhnutné pre nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k osvedčeniu dôvodov na jeho nariadenie, ktoré dôvody musia byť dostatočne presvedčivé. Poukázal na osvedčenie aspoň základných skutočností o osobách účastníkov, o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sa poskytuje buď dočasná ochrana alebo sa zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu postavenia aj za cenu, že skutočný stav ešte nie je náležite zistený. Poukázal na potrebu osvedčenia tvrdených skutočností pre účely nariadenia neodkladného opatrenia odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/147/2011 s tým, že pri zisťovaní osvedčenia splnenia predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia súd nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní, postačuje, ak osvedčená skutočnosť sa javí vzhľadom na všetky okolnosti ako nanajvýš pravdepodobná. Okresný súd v súlade s právnou úpravou a judikatúrou vymedzil predpoklady nevyhnutné pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré pred jeho nariadením posudzuje, a to existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, osvedčenie skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti), ďalej princíp efektívnosti, t.j. uložením požadovanej povinnosti je možné dosiahnuť ochranu, ktorej sa strana domáha, v prípade dočasného charakteru neodkladných opatrení nevytvorenie nenávratného stavu, ako aj zásadu proporcionality s tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
64. Odvolací súd konštatuje, že od účinnosti Civilného sporového poriadku zákon priamo v texte právnej normy (§ 330 ods. 2 CSP) predpokladá nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej, ak to povaha veci pripúšťa. Znamená to, že na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy zdôrazňujúcej princíp dočasnej právnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia, nová právna úprava umožňuje nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má povahu rozhodnutia vo veci samej, t.j. konzumuje vec samu a fakticky tak natrvalo rieši sporný právny vzťah a sporné práva a povinnosti medzi stranami sporu. Pri takejto povahe neodkladného opatrenia, ako to uviedol aj súd prvej inštancie, keďže neodkladné opatrenie sa vydáva bez dokazovania v rozsahu konania vo veci samej, je nevyhnutné aby žalobca o to presvedčivejšie osvedčil splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to existenciu nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá je daná hrozbou vzniku alebo rozširovania škody alebo inej ujmy, porušovaním alebo ohrozením práv, resp. zhoršením právneho postavenie v takej miere, že sa žalobcovi už neoplatí uplatňovať svoj nárok a ochranu práv žalobou vo veci samej.
65. Podľa odvolacieho súdu sa okresný súd dôsledne neriadil týmito pravidlami pri posudzovaní splnenia predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na individuálne skutkové okolnosti prejednávanej veci sa odvolací súd nestotožnil so záverom okresného súdu o osvedčení potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu.
66. Okresný súd správne konštatoval, že v konaní bolo dostatočne osvedčené, že žalobkyňa je spoločníkom žalovaného s 50 % účasťou ako aj to, že napriek výzve zo dňa 28.01.2026 a napriek konaniu valného zhromaždenia dňa 02.04.2026, konateľ žalovaného žalobkyni ako spoločníčke neposkytol k nahliadnutiu ňou požadované doklady. Postavenie žalobkyne ako spoločníka s 50 % účasťou v spoločnosti žalovaného ako ani neposkytnutie žalobkyňou požadovaných dokladov sporné nebolo.
67. Okresný súd konštatoval, že žalobkyňa nedisponuje dokladmi o nahliadnutie do ktorých žiada. V súlade so závermi vyplývajúcimi z rozhodnutia R 44/2019 uviedol, že informačné oprávnenie spoločníka podľa § 122 ods. 2 ObZ nie je neobmedzené a spoločnosť nie je povinná umožniť nahliadnuť do dokladov, ktoré nezodpovedajú svojím charakterom takým dokladom, ktoré sa netýkajú
najvýznamnejších úkonov a záležitostí spoločnosti a nie sú podstatné z hľadiska priameho vplyvu na likviditu spoločnosti, hodnotu obchodného podielu, prípadne na výšku zisku spoločnosti.
68. Odvolací súd v súlade s okresným súdom konštatuje, že žalobkyni ako spoločníkovi žalovaného v súlade s § 122 ods. 2 ObZ patrí právo nahliadať do všetkých dokladov spoločnosti, ktoré sa týkajú jej hospodárenia a nakladania s významným majetkom a ktoré môžu mať vplyv na likviditu spoločnosti, hodnotu obchodného podielu spoločníka alebo výšku jeho podielu na zisku. Pokiaľ žalobkyňa osvedčila existenciu osobných nákladov v podstatnej a zásadnej miere ovplyvňujúcich hospodárske výsledky žalovaného, potom žalobkyňa osvedčila právo nahliadať do všetkých dokladov priamo sa týkajúcich alebo súvisiacich s osobnými nákladmi, vrátane plnení poskytnutých konateľovi žalovaného, ak spadajú do položky osobných nákladov, pretože zásadným spôsobom ovplyvňujú hospodárske výsledky a likviditu žalovaného a teda aj hodnotu obchodného podielu, prípadne nárok na podiel na zisku žalobkyne.
69. Žalovaný namietal problematickosť nariadeného neodkladného opatrenia vo vzťahu k povinnosti umožniť nahliadnuť do dokladov nielen žalobkyni, ale aj ňou písomne poverenej osobe. Odvolací súd sa s týmto tvrdením nestotožnil. Nie je predmetom konania o nariadení neodkladného opatrenia posudzovať spôsob použitia získaných údajov zo strany osoby poverenej žalobkyňou nahliadnuť do dokladov predložených žalovaným k nahliadnutiu. Podľa odvolacieho súdu výrok navrhovaného rozhodnutia, ktorý by okrem žalobkyni umožnil nahliadnuť v sídle žalovaného do požadovaných dokladov aj ňou písomne poverenej osobe, je v súlade so zásadou súkromného práva, na základe ktorej konkrétne oprávnenia môže vykonávať nielen nositeľ subjektívneho oprávnenia, ale aj ním splnomocnená, resp. poverená osoba. Odvolací súd nepovažuje za prekážku pri napĺňaní informačných oprávnení žalobkyne, aby takouto osobou bola aj osoba odlišná od žalobkyne na základe preukázateľného poverenia ňou udeleného tretej osobe.
70. Žalovaný namietal aj neurčitosť a nevykonateľnosť výroku napadnutého rozhodnutia, ktorý používa všeobecné pojmy ako „existujúce interné, účtovné a bankové doklady“, „analytická evidencia“, „osobné náklady“, „iné peňažné a nepeňažné plnenia“ alebo „súvisiace účtovné doklady“.
71. Použitie pojmu „existujúce“ doklady odvolací súd neposúdil ako prekážku vykonateľnosti, keďže sa jedná o identifikáciu dokladov, ktoré sú u žalovaného k dispozícii za účelom splnenia informačnej povinnosti žalovaného voči žalobkyni.
72. Pokiaľ žalovaný poukazoval na ďalšie použité pojmy v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd konštatuje, že doklady, ktorých predloženia sa žalobkyňa domáhala, majú časové, vecné a obsahové vymedzenie. Podľa odvolacieho súdu žalovaným namietané slovné spojenia nespôsobujú nevykonateľnosť navrhovaného súdneho rozhodnutia, pretože sa týkajú konkrétne určeného druhu, rozsahu a časového vymedzenia konkrétnych dokladov, pričom sa jedná o vymedzenie dokladov vychádzajúc zo Zákona o účtovníctve, ako aj z úpravy Obchodného zákonníka. Ani v tejto časti odvolací súd na námietky žalovaného neprihliadol.
73. Žalovaný ďalej vytýkal nedôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia v časti, v ktorej mala byť žalovanému uložená povinnosť vyhotoviť písomný protokol o nahliadnutí do dokumentácie, ktorá povinnosť však nie je obsahom práva spoločníka na informácie podľa § 122 ods. 2 ObZ. Odvolací súd konštatuje, že v zmysle § 325 ods. 2 písm. d) CSP môže súd uložiť strane sporu aj iné povinnosti ako vyplývajú priamo z ustanovenia § 122 ods. 2 ObZ. Odvolací súd v takto navrhovanej povinnosti nevidel rozpor s výkonom informačných oprávnení žalobkyne a naopak existenciu a spísanie navrhovaného protokolu považoval za ochranu obidvoch strán sporu vo vzťahu k priebehu, obsahu a výsledku navrhovanej povinnosti umožniť nahliadnuť do konkrétneho rozsahu žalobkyňou požadovaných dokladov. Obsah navrhovaného znenia protokolu nepovažoval odvolací súd za neurčitý, keďže je zrejmý adresát tejto povinnosti, a to strany sporu a je uvedený aj jeho obsah, t.j. uvedenie rozsahu sprístupnených dokladov a vyjadrenia obidvoch strán sporu. Navrhovaný protokol o priebehu nahliadnutia do dokumentácie preto odvolací súd neposúdil ako všeobecný a neurčitý, pričom sa jedná o uloženie povinnosti v súlade s ustanovením § 325 ods. 2 písm. d) CSP.
74. Napriek osvedčeniu postavenia žalobkyne ako spoločníka žalovaného, ktorá má právo nahliadnuť do všetkých dokladov spoločnosti týkajúcich sa hospodárenia spoločnosti a nakladania s jej významnejším majetku, ktoré môžu mať vplyv na likviditu spoločnosti, hodnotu obchodného podielu alebo výšku
podielu na zisku, pričom medzi takéto doklady v prejednávanej veci patria aj všetky doklady priamo sa týkajúce alebo súvisiace s osobnými nákladmi, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú hospodárenie a likviditu spoločnosti, ako aj napriek uvedenému konštatovaniu, že formulácia navrhovaného petitu, vrátane splnomocnenia pre tretiu osobu, ako aj vyhotovenia písomného záznamu o nahliadnutí do dokladov nie je prekážkou navrhovaného neodkladného opatrenia, nebolo možné podľa odvolacieho súdu návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť z dôvodu neosvedčenia potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu.
75. Ako už bolo uvedené predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Navrhovateľ teda musí uviesť také rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú urgentnosť, neodkladnosť, naliehavosť poskytnutia ochrany ohrozenému alebo porušenému právu nariadením neodkladného opatrenia. Ako už bolo uvedené neodkladné opatrenie bude opodstatnené spravidla vtedy, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody alebo inej ujmy, resp. ak dochádza k porušovaniu alebo ohrozenia jeho práv a oprávnených záujmov alebo hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu.
76. Neodkladné opatrenie plní zabezpečovaciu aj preventívnu funkciu pri ochrane ohrozených alebo porušených práv spoločníka a pripadá do úvahy vtedy, ak existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu z dôvodu hrozby vzniku ujmy alebo jej rozširovania strane sporu alebo dochádza k porušeniu alebo ohrozeniu jej práv do takej miery, ktorá vyžaduje zásah súdu do právneho postavenia strán sporu vo forme neodkladného opatrenia. V súvislosti s osvedčením neodkladnosti nariadenia neodkladného opatrenia je nevyhnutné zo strany navrhovateľa osvedčiť existenciu hrozby nenahraditeľnej alebo ťažko nahraditeľnej ujmy. Neodkladnosť z dôvodu ohrozenia alebo porušenia práv musí byť osvedčená v takej miere, ktorá odôvodňuje použitie neodkladného opatrenia ako mimoriadneho procesného prostriedku ochrany práv, keďže jeho nariadeniu nepredchádza vykonanie dokazovania v rozsahu ako v konaní vo veci samej a na jeho nariadenie postačuje osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie neodkladnosti, t.j. potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Podľa súčasnej právnej úpravy neodkladné opatrenie nie je nevyhnutne viazané na konanie vo veci samej a nemusí spĺňať charakter dočasnosti a provizórnej ochrany ohrozených alebo porušených práv. Ustanovenie § 330 ods. 2 CSP predpokladá, aby neodkladné opatrenie poskytovalo trvalú ochranu porušených alebo ohrozených práv a teda malo povahu rozhodnutia vo veci samej. Pri takejto povahe neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby osvedčenie splnenia zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia bolo o to presvedčivejšie, keďže neodkladné opatrenie, na rozdiel od rozhodnutia vo veci samej, je vydané bez riadneho dokazovania a s konečnou platnosťou upravuje právne postavenie strán sporu.
77. Ako už bolo uvedené žalobkyňa ako spoločník žalovaného má právo nahliadnuť do všetkých dokladov týkajúcich sa hospodárenia spoločnosti a nakladania s jej významnejším majetkom (R 44/2019), ktoré môžu mať vplyv na jej likviditu, na hodnotu obchodného podielu spoločníka, resp. na podiel na zisku. Pokiaľ preto položka „osobné náklady“ zásadným spôsobom ovplyvňuje hospodársky výsledok spoločnosti, t.j. ovplyvňuje podiel na zisku, a teda aj výšku obchodného podielu, potom má žalobkyňa nárok nahliadnuť do všetkých dokladov priamo sa týkajúcich alebo súvisiacich s položkou osobných nákladov, vrátane plnení a odmien poskytnutých konateľovi spoločnosti, ak sú zaradené v osobných nákladoch. Pokiaľ sa preto žalobkyňa domáhala uložiť žalovanému povinnosť nahliadnuť do dokladov priamo sa týkajúcich „osobných nákladov“ a plnení vyplatených v prospech konateľa, ako aj dokladov s týmito položkami súvisiacimi, potom sa jedná o doklady nepresahujúce rozsah informačných práv spoločníka podľa § 122 ods. 2 ObZ.
78. Ako už bolo uvedené žalobkyňa osvedčila existenciu nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ktorým je porušené informačné právo podľa § 122 ods. 2 ObZ. Osvedčila konanie žalovaného, ktorý nepredložil žalobkyňou požadované doklady a osvedčila aj to, že požadované doklady týkajúce sa osobných nákladov neprekračujú rozsah informačných oprávnení podľa § 122 ods. 2 ObZ. V súlade s existujúcou právnou úpravou povaha navrhovaného neodkladného opatrenia umožňuje konečnú, t.j. trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu bez potreby ďalšieho súdneho konania vo veci samej. Podľa odvolacieho súdu povaha navrhovanej povinnosti sprístupniť požadované doklady nezasahuje neprimerane do právneho postavenia žalovaného vzhľadom k tomu, že rozsahu informačných oprávnení žalobkyne zodpovedá povinnosť žalovaného poskytnúť požadované informácie, pričom nedochádza
k strate dispozície žalovaného s týmito dokladmi a ani k neprimeraným nákladom v súvislosti so zabezpečením tohto informačného oprávnenia žalobkyne.
79. Pre nariadenie neodkladného opatrenia ako procesného inštitútu ochrany porušených práv a povinností je však nevyhnutné osvedčenie existencie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu z dôvodu takej intenzity ohrozenia alebo porušenia práv navrhovateľa, ktoré vyžaduje neodkladný, okamžitý bezprostredný zásah súdu formou neodkladného opatrenia, a to aj bez riadneho dokazovania. Prvok neodkladnosti, z dôvodu zabránenia ohrozenia práv, alebo zamedzenia rozširovania ich porušovania, resp. z dôvodu predchádzania vzniku bezprostredne hroziacej ujmy alebo zamedzenia rozšírenia už vzniknutej ujmy, je procesným predpokladom nevyhnutým pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa neodkladné opatrenie, aj keď má povahu rozhodnutia vo veci samej, zásadným spôsobom odlišuje od rozhodnutia vo veci samej na základe rozsudku vydaného po riadnom vykonaní dokazovania v konaní vo veci samej. Práve naliehavosť a neodkladnosť zásahu súdu je dôvodom, na základe ktorého v prejednávanej veci má neodkladné opatrenie nahradiť rozsudok vo veci samej. Podľa odvolacieho súdu takáto naliehavosť v konaní osvedčená nebola, keďže žalobkyňou nebola v návrhu uvedená konkrétna bezprostredne hroziaca škoda, resp. ujma alebo ohrozenie jej práv, alebo hrozba zániku nárokov uplatniteľných žalobkyňou v dôsledku nevydania neodkladného opatrenia.
80. Žalobkyňa odôvodňovala potrebu bezodkladnej úpravy pomerov tým, že je vylúčená z prístupu k informáciám o fungovaní žalovaného dôsledku, čo oslabuje jej práva spoločníka a v dôsledku neplnenia zákonných povinností žalovaného nemá reálnu možnosť podieľať sa na rozhodovaní o rozdelení zisku, v dôsledku čoho nie sú jej vyplácané ani podiely na zisku. Bez nahliadnutia do účtovných a mzdových a súvisiacich dokladov nemá žalobkyňa možnosť urobiť si záver o obsahu, štruktúre a adresátoch osobných nákladov, pričom sa jedná o podstatnú položku ovplyvňujúcu hospodárske výsledky žalobcu, a to za situácie zhoršovania ekonomických výsledkov, evidovania daňového nedoplatku žalovaného, dlhodobého nezvolávania valného zhromaždenia a odmietnutia predloženia požadovaných dokladov.
81. Okresný súd odôvodnil nariadenie neodkladného opatrenia tým, že bolo osvedčené ohrozenie právneho nároku žalobkyne spočívajúceho v porušení jej práva na informácie. Okresný súd uviedol, že ohrozenie tohto nároku bolo „osvedčené, že reálne môže dôjsť ku škode“, pretože žalobkyňa nemá informácie o hospodárení spoločnosti, o jej schopnosti splácať záväzky, riadne fungovať, o finančných prostriedkov na účtoch spoločnosti a je v priamej súvislosti, že napriek snahe žalobkyne žiadané informácie poskytnuté neboli. Odvolací súd konštatuje, že pri závere o osvedčení ohrozenia nároku žalobkyne tým, že reálne môže dôjsť ku škode, okresný súd žiadnym spôsobom neuviedol o akú konkrétnu škodu by malo ísť, t.j. či o škodu vzniknutú na strane žalovaného, alebo o škodu vzniknutú žalobkyni, alebo obidvom a neuviedol ani väzbu vzniku takejto prípadnej škody vo vzťahu k porušeniu informačných práv žalobkyne. Záver okresného súdu, že ohrozenie nároku žalobkyne má osvedčené tým, že reálne môže dôjsť ku škode, je konštatovaním domnienky bez akéhokoľvek osvedčenia o možnej hrozbe vzniku konkrétnej škody, a to či už vo vzťahu k spoločnosti alebo žalobkyni, a to vo väzbe na konkrétne porušenie informačných práv žalobkyne.
82. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobkyňa neodôvodňovala potrebu bezodkladnej úpravy pomerov prípadným vznikom škody v dôsledku neposkytnutia požadovaných informácií od žalovaného. Žalobkyňa odôvodňovala potrebu bezodkladnej úpravy odmietnutím poskytnutia požadovaných dokladov k nahliadnutiu a v tom dôsledku jej vylúčením z prístupu k informáciám, znemožnením výkonu práv spoločníka, nemožnosťou (bez nahliadnutia do požadovaných dokladov) overenia položky osobných nákladov významne ovplyvňujúcich hospodárenie žalovaného. Podľa odvolacieho súdu uvedené tvrdenia neosvedčujú potrebu bezodkladnej úpravy, ale osvedčujú porušenie povinnosti zo strany žalovaného, avšak bez osvedčenia neodkladnosti úpravy pomerov nariadením neodkladného opatrenia. Vo vzťahu k položke „osobné náklady“, ktoré bez nahliadnutia do požadovaných dokladov žalobkyňa nevie overiť, žalobkyňa ani netvrdila, že týmito plneniami dochádza k neoprávnenému plneniu a ani netvrdila potrebu uplatnenia akýchkoľvek nárokov vyplývajúcich z tejto položky, resp. ohrozenie ich uplatnenia. Samotné porušenie práv žalobkyne na prístup k informáciám, ako aj všeobecná subjektívna obava z hospodárenia spoločnosti za obdobie od roku 2023 až do 08.04.2026 a tvrdenie o nemožnosti overenia položky „osobné náklady“ zásadne ovplyvňujúcej hospodárenie spoločnosti (a to aj v súvislosti s ďalšími tvrdeniami o evidovaní daňového nedoplatku a nezvolávania valného zhromaždenia), však podľa odvolacieho súdu neosvedčujú potrebu naliehavej úpravy strán sporu formou neodkladného
opatrenia. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal neosvedčenie potreby naliehavej úpravy pomerov strán sporu, odvolací súd sa s týmto tvrdením stotožnil.
83. Žalobkyňa, ako vyplýva z výpisu z obchodného registra, je spoločníkom v spoločnosti žalovaného od januára 2023. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia netvrdila, že by do januára 2026 požadovala od žalobcu sprístupnenie dokladov uvedených v návrhu za roky 2023 až 2025. Až výzvou zo dňa 28.01.2026 uplatnila toto právo voči žalovanému. Tvrdila, že bez poskytnutia uvedených dokladov je obmedzený až znemožnený výkon práv spoločníka žalovaného a neposkytnutie požadovaných informácií oslabuje jej postavenie spoločníka. Odvolací súd však musí konštatovať, že pokiaľ na základe žalobkyňou tvrdených skutočností až do januára 2026 takéto doklady nepožadovala, teda svoje informačné práva počas rokov 2023 až 2025 nevyužila, pričom zároveň tvrdí, že ich neposkytnutie znemožňuje výkon jej práv spoločníka, potom nebola osvedčená naliehavosť ich predloženia na základe neodkladného opatrenia (nahrádzajúceho rozhodnutie vo veci samej), a to za tri roky spätne počas ktorého obdobia toto právo neuplatnila. Podľa žalobkyne urgentnosť a naliehavosť predloženia požadovaných dokladov, ktoré neznesie odklad, nastala až od januára 2026, a to spätne vo vzťahu k podkladom za obdobie od 01.01.2023 až do 08.04.2026, t.j. spätne viac ako za 3 roky. Ako bolo uvedené predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je bezodkladnosť, urgentnosť, t.j nevyhnutnosť okamžitého zásahu súdu vo forme neodkladného opatrenia. Hoci žalobkyňa odôvodňovala potrebu neodkladnej úpravy pomerov oslabením postavenia spoločníka a nemožnosťou prijímania rozhodnutí spoločníka bez týchto dokladov, avšak za obdobie rokov 2023 až 2025 neuplatnila informačné právo na doklady, ktoré sú podľa jej tvrdenia nevyhnutné na riadny výkon práv spoločníka.
84. Podľa odvolacieho súdu naliehavosť, t.j. potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu je potrebné posudzovať individuálne v okolnostiach každej prejednávanej veci samostatne a osobitne. V prejednávanej veci vo vzťahu k osvedčeniu potreby neodkladnej úpravy pomerov je potrebné vziať do úvahy vecné a časové hľadisko vo vzťahu k navrhovanej povinnosti a posúdenie správania sa strán sporu. Pokiaľ je predmetom neodkladného opatrenia uloženie povinnosti predloženia účtovných, daňových a súvisiacich dokladov žalovaného za roky 2023 až do roku 2006, pričom neodkladnosť, t.j. potreba neodkladnej úpravy je odôvodňovaná porušením informačných práv žalobkyne, keď bez uvedených dokladov má byť oslabený až znemožnený výkon práv spoločníka, potom podľa odvolacieho súdu, pokiaľ v priebehu rokov 2023 až 2025 žalobkyňa neuplatnila informačné práva ako sa ich domáha v podanom na návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nebola osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Ak sa teda žalobkyňa spätne za tri roky domáha predloženia týchto podkladov v roku 2026 z titulu porušenia informačných práv, pričom tri roky si toto svoje právo neuplatnila (keďže v návrhu neuviedla žiadne uplatnenie týchto práv v tomto období), potom odvolací súd nemal osvedčenú existenciu potreby naliehavej úpravy pomerov ako predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to napriek tomu, že žalovaný nepredložil žalobkyni ňou požadované podklady.
85. Odvolací súd netvrdí, že nebolo osvedčené porušenie práv žalobkyne. Ako bolo uvedené, porušenie informačných práv žalobkyne osvedčené bolo, avšak bez osvedčenia naliehavosti, t.j. bez toho, aby bola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy, a to z dôvodu požadovania dokladov za 3 roky spätne, počas ktorých sa žalobkyňa svojho práva nedomáhala, pričom zároveň tvrdí, že informačný deficit jej znemožňuje riadny výkon práv spoločníka. Odvolací súd zdôrazňuje, že okrem porušenia povinnosti žalovaného predložiť žalobkyni k nahliadnutiu požadované doklady, žiadnu škodu alebo inú bezprostredne hroziacu ujmu nevydaním neodkladného opatrenia žalobkyňa v návrhu netvrdila. Odvolací súd preto posudzoval, či neodkladné opatrenie je jediným prostriedkom nápravy a úpravy pomerov strán sporu a dospel k záveru, že aj v prípade nevydania neodkladného opatrenia žalobkyni ostáva zachovaný riadny procesný prostriedok ochrany, a to podanie žaloby vo veci samej, keďže neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, t.j. taký stav medzi stranami sporu, ktorý vyžaduje okamžitý zásah súdu vo forme neodkladného opatrenia bez vykonania riadneho dokazovania.
86. Zjednodušene povedané, požadovanie predloženia účtovných a daňových dokladov 3 roky spätne z dôvodu požiadavky a potreby žalobkyne ako spoločníka spätne overiť hospodárenie a chod spoločnosti, a to bez toho, aby, okrem osvedčenia porušenia informačných práv, bola osvedčená bezprostredne hroziaca škoda alebo iná ujma alebo hrozba zániku nárokov uplatniteľných žalobkyňou, neosvedčuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, t.j. zabezpečiť splnenie informačnej povinnosti
formou neodkladného opatrenia, ktoré nahrádza v prejednávanej veci rozhodnutie vo veci samej a je vydané bez vykonania riadneho dokazovania.
87. Odvolací súd teda konštatuje, že žalobkyňa má právo na doklady podľa § 122 ods. 2 ObZ pri realizácii informačných oprávnení voči žalovanému, ktorých sa môže domáhať žalobou vo veci samej. Pokiaľ v období rokov 2023 až 2025 nepovažovala za nevyhnutné predloženie uvedených dokladov za účelom riadneho výkonu práv spoločníka, potom absentuje potreba náhlej, okamžitej úpravy pomerov na predloženie požadovaných podkladov spätne za 3 roky vo forme neodkladného opatrenia.
88. Podľa odvolacieho súdu v okolnostiach prejednávanej veci samotné porušenie povinnosti žalovaného poskytnúť žalobkyni ňou požadované podklady neosvedčuje nevyhnutnú, okamžitú a bezodkladnú potrebu úpravy pomerov so zdôraznením, že žalobkyňa v návrhu ani len netvrdila inú ujmu alebo iný škodný následok hroziaci v dôsledku nepredloženia požadovaných podkladov, ktorému by malo navrhované neodkladné opatrenie zabrániť.
89. Vzhľadom na uvedené samotné porušenie povinnosti predloženia požadovaných dokladov je síce porušením informačných práv žalobkyne, ale v okolnostiach prejednávanej veci bez osvedčenia potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu neodkladným opatrením. Žalobkyňa sa môže domáhať žalobou vo veci samej splnenia uvedenej informačnej povinnosti v rámci ktorého konania bude posudzovaný aj sporný rozsah požadovaných dokladov na základe riadne vykonaného dokazovania.
90. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výslovne uviedla, že údaje o výške osobných nákladov v účtovnej závierke za r. 2024 neumožňujú prijať záver, že ide o neprimerané alebo neoprávnené náklady. Tvrdila však, že je nevyhnutné predloženie ňou požadovaných dokladov za účelom posúdenia ekonomického a hospodárskeho stavu spoločnosti, vrátane overenia údajov o osobných nákladoch. Pochybnosť o hospodárskych výsledkoch a ani neosvedčený dohad o prípadnom správaní štatutárneho orgánu na ťarchu spoločnosti samé o sebe nie sú osvedčením potreby neodkladnej úpravy pomerov a dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia požadovaného žalobkyňou. Žalobkyňa v návrhu ani netvrdila iný škodný následok hroziaci neposkytnutím týchto informácií a poukazovala na prehlbovanie informačného deficitu trvajúcim porušovaním jej práv každým dňom neposkytnutia ňou požadovaných podkladov. Ako už bolo uvedené porušenie tejto povinnosti v okolnostiach prejednávanej veci samo osebe neodôvodňuje potrebu neodkladnej úpravy pomerov, pričom ochranu týchto informačných práv dostatočne zabezpečuje žaloba vo veci samej.
91. Pri posudzovaní potreby neodkladnej úpravy pomerov je potrebné rozlišovať samotné neuplatnenie informačného práva od neuplatnenia ochrany pred porušovaním informačného práva. Zodpovedá tvrdeniu žalobkyne, že potreba neodkladnej úpravy je daná nielen vtedy, ak ide o akútny a jednorazový stav porušenia alebo ohrozenia práv, ale je daná aj vtedy, ak porušenie alebo ohrozenie chránených práv pretrváva po dlhšie časové obdobie.
92. Právo na poskytnutie informácií nebolo dlhodobo žalobkyňou využité počas obdobia rokov 2023 až 2025, pričom práve za toto obdobie sa spätne domáha predloženia požadovaných dokladov, a to urgentne a naliehavo vo forme neodkladného opatrenia. Fakticky z tvrdenia žalobkyne vyplýva, že táto akútnosť a naliehavosť na predloženie dokladov spätne za 3 roky vznikla až na základe nesplnenia výzvy z januára 2026 a následne z priebehu konania valného zhromaždenia zo dňa 02.04.2026. Podľa odvolacieho súdu však plynutie času, počas ktorého žalobkyňa nevyužila informačné právo na podklady za roky 2023 až 2025 a následne sa domáhala ich predloženia spätne za 3 roky, pričom v návrhu netvrdila hrozbu inej ujmy alebo iného škodného následku hroziaceho v dôsledku nepredloženia požadovaných podkladov, neosvedčuje potrebu neodkladnej úpravy pomerov, pretože absentuje prvok naliehavosti, urgentnosti a neodkladnosti. Teda samotné nepredloženie žalobkyňou požadovaných dokladov na základe výzvy z januára 2026 a priebehu valného zhromaždenia zo dňa 02.04.2026 je síce porušením informačných povinností zo strany žalovaného, avšak podľa odvolacieho súdu bez splnenia procesného predpokladu potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu vo forme neodkladného opatrenia, ktoré má povahu rozhodnutia vo veci samej a nahrádza rozsudok vo veci samej, ktorému by predchádzalo riadne vykonané dokazovanie.
93. Samotné trvanie protiprávneho stavu nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, ak absentuje naliehavá potreba okamžitej bezprostrednej úpravy pomerov medzi stranami sporu.
Samotná žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu potvrdzuje, že plynutie času vedie k strate aktuálnosti a využiteľnosti pri rozhodovaní žalobkyne o prípadných nárokoch voči konateľovi žalovanému, ktoré by sa mohli stať nevymožiteľnými. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia však tento dôvod (nároky voči konateľovi žalovanému, ktoré by sa mohli stať nevymožiteľnými) neuviedla, pričom je potrebné pripomenúť, že ani dohad a domnienka o možnom správaní štatutárneho orgánu, ktoré môže mať nepriaznivé následky na hospodárenie a majetok spoločnosti, nie je osvedčením potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Neodkladné opatrenie, ktorým sa zasahuje do práv žalovaného bez riadneho dokazovania, nemôže byť založené na fiktívnej domnienke a predpoklade, pretože dohad a domnienka nespĺňa zákonný predpoklad osvedčenia hrozby škody alebo ujmy, ktorá nenariadením neodkladného opatrenia hrozí. Všeobecné tvrdenie o oslabení uplatňovania možných nárokov v dôsledku nenariadenia neodkladného opatrenia neosvedčuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu a navyše nebolo ani v návrhu uvedené ako dôvod nariadenia neodkladného opatrenia. O to viac keď navrhované neodkladné opatrenie má povahu rozhodnutia vo veci samej a je spôsobilé natrvalo upraviť vzájomné práva a povinnosti strán bez vykonaného riadneho dokazovania, nemôže byť jeho nariadenie založené na dohade a domnienke a na predpokladaných a neosvedčených nárokoch v dôsledku nenariadenia neodkladného opatrenia, navyše v návrhu ani neuvedených.
94. Podľa odvolacieho súdu z uvedených dôvodov okresný súd nesprávne posúdil osvedčenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci žalobkyňa neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu ako predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP.
95. Okresný súd nariadil neodkladné opatrenie vo výroku I. napadnutého rozhodnutia. Pretože neboli splnené podmienky na potvrdenie napadnutého rozhodnutia v tejto časti a ani na jeho zrušenie, odvolací súd podľa § 388 CSP rozhodol tak, že výrok I. napadnutého rozhodnutia zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
96. Vo výroku II. napadnutého rozhodnutia okresný súd v zmysle § 337 ods. 1 a 2 CSP poučil žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej, ako aj o právnych následkoch s tým spojených a uviedol predmet konania vo veci samej. Výrok II. je závislý od nariadenia neodkladného opatrenia uvedeného vo výroku I. napadnutého rozhodnutia. Pretože odvolací súd zmenil výrok I. napadnutého rozhodnutia a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, zrušil závislý výrok II. napadnutého rozhodnutia, ktorý nemá bez výroku I. samostatné opodstatnenie.
97. Žalovaný podal odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, t.j. aj proti výroku III. o náhrade trov konania, v ktorom okresný súd priznal žalobkyni ako úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému. Vzhľadom k tomu, že navrhované neodkladné opatrenie má povahu rozhodnutia vo veci samej a jedná sa o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, okresný súd správne rozhodoval podľa § 262 ods. 1 CSP aj o náhrade trov konania. Pretože odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, zmenil výrok III. napadnutého rozhodnutia a žalovanému ako strane úspešnej v spore priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobkyni v rozsahu 100%. Pri rozhodovaní o výške trov prvoinštančného konania bude okresný súd vychádzať z obsahu spisu a zistených úkonov žalovaného ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia.
98. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania sa odvolací súd riadil ustanovením § 396 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Pretože navrhované neodkladné opatrenie má povahu rozhodnutia vo veci samej a rozhodnutím odvolacieho súdu sa konanie končí, vznikla odvolaciemu súdu povinnosť rozhodnúť aj o náhrade trov odvolacieho konania. Pretože v odvolacom konaní bol žalovaný v celom rozsahu úspešný, odvolací súd v zmysle zásady úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalobkyni.
99. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Strana sporu má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).