Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_74Cb-80-2026.pdf
PDF · 145.25 KB
Case nature
Subarea
74Cb/80/2026
Uznesenie
Mestský súd Bratislava III v právnej veci navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia: ALUNA Consulting, s.r.o., Púpavová 691/47, Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 45 359 041, proti strane: ACS 2, s.r.o., Plynárenská 7/A, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 058 924, o zaplatenie 108 400,- eura s príslušenstvom a o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd z r i a ď u j e na zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia vo výške 108 400,- eura s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 108 400,- eura od 01. 10. 2021 do 31. 12. 2022, úrokom z omeškania vo výške 10,50 % ročne zo sumy 108 400,- eura od 01. 01. 2023 do 30. 06. 2023, úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 108 400,- eura od 01. 07. 2023 do 31. 12. 2023, úrokom z omeškania vo výške 12,50 % ročne zo sumy 108 400,- eura od 01. 01. 2024 do 30. 06. 2024, úrokom z omeškania vo výške 12,25 % ročne zo sumy 108 400,- eura od 01. 07. 2024 do 31. 12. 2024, úrokom z omeškania vo výške 11,15 % ročne zo sumy 108 400,- eura od 01. 01. 2025 do 30. 06. 2025, úrokom z omeškania vo výške 10,15 % ročne zo sumy 108 400,- eura od 01. 07. 2025 do 30. 06. 2026, úrokom z omeškania vo výške 10,40 % ročne zo sumy 108 400,- eura od 01. 07. 2026 do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eura, ktorá mala navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia vzniknúť z titulu nároku na náhradu peňažnej pohľadávky od strany, vzniknutej zo zmluvy o sprostredkovaní v oblasti obchodu a služieb zo dňa 03. 03. 2021 v prospech navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia záložné právo na týchto nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve strany, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, pre okres Bratislava I, obec Bratislava- Staré Mesto, katastrálne územie X. P., a to:
- pozemok, parcela registra „C“ č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, výmera 94 m2,
- pozemok, parcela registra „C“ č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, výmera 149 m2,
- pozemok, parcela registra „C“ č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie, výmera 246 m2,
- pozemok, parcela registra „C“ č. XXXX, záhrada, výmera 232 m2,
- stavba so súpisným číslom XXXX, druh stavby: budova ubytovacieho zariadenia, popis stavby: U. X, postavená na parcele registra „C“ č. XXXX/X.
II. O nároku na náhradu trov konania o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia súd r o z h o d n e v konečnom rozhodnutí vo veci samej, pričom o výške náhrady trov konania o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia podal dňa 05. 08. 2026 návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia tak, aby „súd zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve strany, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, pre okres Bratislava I, obec Bratislava-Staré Mesto, katastrálne územie X. P., a to:
- pozemok, parcela registra „C“ č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, výmera 94 m2,
- pozemok, parcela registra „C“ č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, výmera 149 m2,
- pozemok, parcela registra „C“ č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie, výmera 246 m2,
- pozemok, parcela registra „C“ č. XXXX, záhrada, výmera 232 m2,
- stavba so súpisným číslom XXXX, druh stavby: budova ubytovacieho zariadenia, popis stavby: U. X, postavená na parcele registra „C“ č. XXXX/X.“..
2. Svoj návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia tým, že navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia si peňažný nárok uplatnil návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorý bol Okresnému súdu Banská Bystrica doručený dňa 08. 07. 2026 vo veci vedenej pod sp. zn. 12Up/1171/2026, IČS: 6126354611. Pôvodným veriteľom zabezpečovanej pohľadávky bola spoločnosť PAVLIČKO a partneri, s.r.o., IČO: 51 685 035 (ďalej len „pôvodný veriteľ“ alebo „postupca“). Pôvodný veriteľ a strana uzatvorili dňa 03. 03. 2021 zmluvu o spolupráci a koordinácii sprostredkovania, na základe ktorej sa pôvodný veriteľ zaviazal vykonávať pre stranu sprostredkovateľské a súvisiace činnosti pri predaji majetku v rámci developerského projektu Šancová. Za úspešné sprostredkovanie vznikol pôvodnému veriteľovi nárok na dohodnutú odmenu. Na vyúčtovanie tejto odmeny vystavil pôvodný veriteľ strane faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 16. 09. 2021, splatnú dňa 30. 09. 2021 na celkovú sumu 158 400,- eura, pozostávajúcu zo základu dane vo výške 132 000,- eura a DPH vo výške 26 400,- eura. Strana dňa 12. 10. 2021 uhradila na bankový účet pôvodného veriteľa bezhotovostnou platbou na predmetnú faktúru sumu 50 000,- eura. Neuhradený zostatok istiny tak predstavoval sumu 108 400,- eura s príslušenstvom. Vystavenie faktúry, jej zaúčtovanie a vykonanie čiastočnej úhrady vo výške 50 000,- eura sú osvedčené faktúrou a dokladom o vykonaní úhrady zo dňa 12. 10. 2021 zo strany stranu pôvodnému veriteľovi. Pôvodný veriteľ ako postupca následne písomnou zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 19. 08. 2024 postúpil navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia ako postupníkovi celú zostávajúcu pohľadávku voči strane vo výške 108 400,- eura spolu s jej príslušenstvom a so všetkými právami s ňou spojenými. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia sa tým stal namiesto pôvodného veriteľa nositeľom postúpenej pohľadávky. Podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka môže veriteľ svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka prechádza s postúpenou pohľadávkou na postupníka aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Súhlas stranu s postúpením preto nebol podmienkou nadobudnutia pohľadávky navrhovateľom. Postúpená pohľadávka je totiž v zmluve určito a nezameniteľne identifikovaná osobou pôvodného veriteľa a stranou, zmluvou o spolupráci a koordinácii sprostredkovania zo dňa 03. 03. 2021, právnym dôvodom vzniku nároku na sprostredkovateľskú odmenu, pôvodnou výškou fakturovanej odmeny 158 400,- eura, dátumom splatnosti dňa 30. 09. 2021, čiastočnou úhradou sumy 50 000,- eura vykonanou stranou dňa 12. 10 .2021 a zostávajúcou istinou 108 400,- eura s príslušenstvom. Súhrn týchto identifikačných znakov vylučuje rozumnú pochybnosť o tom, ktorá konkrétna pohľadávka bola predmetom postúpenia. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia uhradil odplatu za postúpenie pohľadávky dohodnutú v čl. III ods. 1 zmluvy o postúpení pohľadávky riadne a v zmluvnej lehote, v dôsledku čoho nedošlo k naplneniu podmienky zániku zmluvy podľa čl. V ods. 4. Pôvodný veriteľ vyhotovil písomné oznámenie o postúpení pohľadávky adresované strane, v ktorom strane oznámil, že pohľadávka bola postúpená na navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia a že ďalšie plnenie má smerovať priamo navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia. Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 31. 08. 2024 bolo strane doručené osobne proti podpisu konateľa strany. Oboznámenie strany s postúpením pohľadávky je jednoznačne osvedčené aj jej následným konaním. Strana v Uznaní dlhu a dohode o splatnosti dlhu zo dňa 24. 09. 2025 výslovne uznala predmetnú pohľadávku priamo voči navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia. Strana tým potvrdila nielen existenciu a výšku záväzku, ale aj vedomosť o tom, že jeho aktuálnym veriteľom je navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia. Strana napriek čiastočnej úhrade pôvodnému veriteľovi, následnému postúpeniu pohľadávky na navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia a písomnému uznaniu zostávajúceho dlhu sumu 108 400,- eura s príslušenstvom neuhradil ani v dodatočne dohodnutej lehote do 31. 12. 2025, ani ku dňu podania tohto návrhu. Strana v listine označenej ako „Uznanie dlhu a dohoda o splatnosti dlhu“ zo dňa 24. 09. 2025 písomne a výslovne uznala voči navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia svoj záväzok vo výške 108 400,- eura s príslušenstvom, a to čo do právneho dôvodu aj výšky. Záväzok označila za splatný a nesporný a zaviazala sa ho uhradiť najneskôr do 31. 12. 2025. Podpis konateľa strany U.. F. M. na uvedenej listine bol notársky osvedčený. Z obsahu uznania dlhu a ostatných predložených listín je jednoznačne zistiteľné, že predmetom uznania bol záväzok vzniknutý zo zmluvy o sprostredkovaní v oblasti obchodu a služieb zo dňa 03. 03. 2021, vyúčtovaný faktúrou v pôvodnej výške 158 400,- eura, z
ktorého strana dňa 12. 10. 2021 čiastočne uhradil sumu 50 000,- eura a ktorého neuhradený zostatok následne predstavoval presne 108 400,- eura s príslušenstvom. V uznaní dlhu sa teda zhodujú všetky podstatné identifikačné znaky záväzku, najmä osoby veriteľa a dlžníka, právny dôvod vzniku záväzku, pôvodná výška fakturovaného plnenia, výška a dátum čiastočnej úhrady, výška neuhradeného zostatku a dátum pôvodnej splatnosti. Strana dlh neuhradila ani v dodatočne dohodnutej lehote do 31. 12. 2025 a neuhradila ho ani ku dňu podania tohto návrhu. Pohľadávka je preto splatná a nesporná podľa vlastného písomného prejavu strany. Strana je výlučným vlastníkom v spoluvlastníckom podiele 1/1 nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, pre okres Bratislava I, obec Bratislava-Staré Mesto, katastrálne územie X. P., a to: • pozemku registra „C“ KN, parc. č. XXXX/X, s výmerou 94 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, • pozemku registra „C“ KN, parc. č. XXXX/X, s výmerou 149 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, • pozemku registra „C“ KN, parc. č. XXXX, s výmerou 246 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, • pozemku registra „C“ KN, parc. č. XXXX, s výmerou 232 m2, druh pozemku: záhrada, • stavby so súpisným číslom XXXX, druh stavby: budova ubytovacieho zariadenia, popis stavby: Jelenia 8, postavenej na pozemku registra „C“ KN parc. č. XXXX/X. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia sa domáha zriadenia záložného práva ku všetkým vyššie označeným nehnuteľnostiam. Rozsah navrhovaného zabezpečenia nevychádza iba zo skutočnosti, že nehnuteľnosti sú zapísané na jednom liste vlastníctva, ale je odôvodnený najmä rozsahom už existujúceho zabezpečenia a daňového exekučného postihnutia majetku stranu, ako aj neistotou, aká hodnota zostane na jednotlivých nehnuteľnostiach po uspokojení prednostných záložných veriteľov. Na všetkých vyššie označených nehnuteľnostiach sú zapísané štyri skôr vzniknuté daňové záložné práva, a to dve v prospech Daňového úradu Bratislava a dve v prospech Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. Vo vzťahu ku všetkým týmto nehnuteľnostiam bolo zároveň začaté daňové exekučné konanie spôsobom ich predaja a boli vydané daňové exekučné príkazy na ich predaj. Rozsah majetku postihnutého záložnými právami a daňovým exekučným konaním bol preto určený už pred podaním tohto návrhu a nezávisle od konania navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia. Navrhované zabezpečovacie opatrenie nerozšíri okruh nehnuteľností postihnutých daňovou exekúciou, nebude zasahovať do existujúceho poradia záložných práv a nebude brániť správcovi dane pokračovať v daňovej exekúcii zákonným spôsobom. Zriadením záložného práva v prospech navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia síce vznikne ďalšie zabezpečovacie právo, nepôjde však o prvotné alebo samostatné zablokovanie dovtedy nezaťaženého majetku stranu. Všetky predmetné nehnuteľnosti sú už zaťažené skoršími záložnými právami a všetky sú už zahrnuté do daňového exekučného konania a daňového exekučného príkazu na ich predaj. Navrhované zabezpečovacie opatrenie strane neodníma vlastnícke právo, držbu ani možnosť nehnuteľnosti užívať a samo osebe nenariaďuje ich predaj. Podľa ust. § 343 ods. 3 C.s.p. môže výkon takto zriadeného záložného práva nastať až po právoplatnom priznaní zabezpečovanej pohľadávky súdnym rozhodnutím. Z uvedených dôvodov sa navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia domáhal zriadenia záložného práva ku všetkým označeným nehnuteľnostiam. Obava z ohrozenia budúcej exekúcie nie je založená iba na skutočnosti, že strana neuhradila splatnú pohľadávku navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, ani na všeobecnej možnosti začatia exekučného alebo konkurzného konania. Vyplýva z konkrétnych a objektívne overiteľných zápisov na LV č. XXXX pre k. ú. X. P., ktoré preukazujú postupné zaťažovanie nehnuteľného majetku strany zabezpečovacími právami, ako aj začatie daňového exekučného konania a následné vydanie daňového exekučného príkazu na ich predaj. Strana je na liste vlastníctva č. XXXX evidovaná ako výlučný vlastník v spoluvlastníckom podiele 1/1 k vyššie identifikovaným nehnuteľnostiam, na ktorých sú evidované ťarchy, je vedené daňové exekučné konanie a ku ktorým bola v minulosti zapísaná poznámka o začatí konkurzného konania (v ktorom bol návrh na vyhlásenie konkurzu právoplatne zamietnutý). Na všetkých uvedených nehnuteľnostiach sú v časti C - Ťarchy LV č. XXXX zapísané nasledujúce štyri samostatné daňové záložné práva: 1. Daňové záložné právo Daňového úradu Bratislava z roku 2022: V prospech Daňového úradu Bratislava je na pozemkoch registra „C“ KN parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX Y. XXXX, ako aj na stavbe so súpisným číslom XXXX postavenej na pozemku parc. č. XXXX/X, zapísané daňové záložné právo podľa rozhodnutia č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 14. 09. 2022. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 09. 2022 a záložné právo je zapísané pod č. Z-21574/2022,
2. Daňové záložné právo Daňového úradu Bratislava z roku 2023: V prospech Daňového úradu Bratislava je na pozemkoch registra „C“ KN parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX Y. XXXX, ako aj na stavbe so súpisným číslom XXXX postavenej na pozemku parc. č. XXXX/X, zapísané ďalšie daňové záložné právo podľa rozhodnutia č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 02. 02. 2023. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 02. 2023 a záložné právo je zapísané pod č. Z-2050/2023, 3. Daňové záložné právo Hlavného mesta SR Bratislavy z roku 2024: V prospech Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy je na pozemkoch registra „C“ KN parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX Y. XXXX, ako aj na stavbe so súpisným číslom XXXX postavenej na pozemku parc. č. XXXX/X, zapísané daňové záložné právo podľa rozhodnutia č. X/XX/XXXXXX-XX/XX/XXXXXX zo dňa 04. 07. 2024. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 08. 2024 a záložné právo je zapísané pod č. Z-11444/2024, a 4. Daňové záložné právo Hlavného mesta SR Bratislavy z roku 2025: V prospech Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy je na pozemkoch registra „C“ KN parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX Y. XXXX, ako aj na stavbe so súpisným číslom XXXX postavenej na pozemku parc. č. XXXX/X, zapísané ďalšie daňové záložné právo podľa rozhodnutia č. X/XX/XXXXXX-XX/XX/XXXXXXX zo dňa 08. 10. 2025. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 11. 2025 a záložné právo je zapísané pod č. Z-20123/2025. Z uvedených zápisov vyplýva, že nejde o jednorazové alebo izolované zaťaženie jednej nehnuteľnosti. Celý nehnuteľný majetok stranu evidovaný na liste vlastníctva č. 1478 bol postupne v rokoch 2022, 2023, 2024 a 2025 zaťažený štyrmi samostatnými záložnými právami v prospech dvoch verejnoprávnych veriteľov. Časová následnosť vzniku záložných práv preukazuje opakované a dlhodobé zvyšovanie zaťaženia toho istého majetku. Každé ďalšie záložné právo zároveň zhoršuje poradie veriteľov, ktorí získajú zabezpečenie neskôr, a znižuje reálnu možnosť uspokojenia nezabezpečených veriteľov z výťažku speňaženia nehnuteľností. Riziko ohrozenia budúcej exekúcie však nevyplýva iba zo samotnej existencie uvedených štyroch záložných práv. V časti B listu vlastníctva sú evidované aj poznámky preukazujúce, že Daňový úrad Bratislava začal daňové exekučné konanie spôsobom predaja nehnuteľností stranu a následne vydal daňový exekučný príkaz na ich predaj. 1. Začatie daňového exekučného konania predajom nehnuteľností Na liste vlastníctva je poznamenané daňové exekučné konanie predajom nehnuteľností v prospech Daňového úradu Bratislava podľa rozhodnutia č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 10. 11. 2025, zapísané pod č. P-1423/2025. Daňové exekučné konanie sa vzťahuje na:
- pozemok parc. č. XXXX/X,
- pozemok parc. č. XXXX/X,
- pozemok parc. č. XXXX,
- pozemok parc. č. XXXX,
- stavbu so súpisným číslom 3137 na pozemku parc. č. XXXX/X. 2. Daňový exekučný príkaz na predaj nehnuteľností Následne bol vydaný daňový exekučný príkaz na predaj nehnuteľností č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 08. 01. 2026, zapísaný pod č. P-25/2026. Daňový exekučný príkaz sa rovnako vzťahuje na:
- pozemok parc. č. XXXX/X,
- pozemok parc. č. XXXX/X,
- pozemok parc. č. XXXX,
- pozemok parc. č. XXXX,
- stavbu so súpisným číslom 3137 na pozemku parc. č. XXXX/X. Uvedené zápisy preukazujú postupné stupňovanie vymáhania voči strane. Najskôr boli na jeho majetku v rokoch 2022 až 2025 zriadené štyri daňové záložné práva. Následne bolo v novembri 2025 začaté daňové exekučné konanie predajom nehnuteľností a v januári 2026 bol vydaný daňový exekučný príkaz na ich predaj. Nejde teda iba o potenciálnu alebo vzdialenú možnosť budúceho vymáhania. Vo vzťahu k celému nehnuteľnému majetku strany už bolo začaté daňové exekučné konanie spôsobom predaja nehnuteľností a bol vydaný daňový exekučný príkaz na ich predaj. Bez bezodkladného zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia preto reálne hrozí, že nehnuteľnosti budú speňažené skôr, ako navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia získa právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Daňový exekučný príkaz sa vzťahuje na všetky nehnuteľnosti stranu zapísané na LV č. XXXX. Z jeho obsahu však nevyplýva, že všetky označené nehnuteľnosti budú nevyhnutne speňažené súčasne alebo že musí dôjsť k predaju každej z nich. Nie je vylúčené, že na uspokojenie vymáhaného daňového nedoplatku postačí speňaženie iba jednej alebo niekoľkých nehnuteľností. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia nemôže ovplyvniť, ktorá nehnuteľnosť bude určená na predaj ako prvá, aká cena bude pri jej speňažení dosiahnutá ani v akom rozsahu bude
výťažok použitý na úhradu nákladov daňovej exekúcie a pohľadávok zabezpečených skôr vzniknutými záložnými právami. Ak by bolo záložné právo navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia zriadené iba k jednej nehnuteľnosti a správca dane by na uspokojenie daňového nedoplatku speňažil práve túto nehnuteľnosť, navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia by bol z výťažku uspokojovaný až v poradí po všetkých skorších záložných veriteľoch. Pri nedostatku výťažku by nebol uspokojený vôbec, pričom ostatné nehnuteľnosti strany by neboli zaťažené záložným právom v jeho prospech. Práve nemožnosť predvídať, ktorá nehnuteľnosť bude speňažená a aká zostatková hodnota po uspokojení prednostných veriteľov na nej zostane, predstavuje konkrétny dôvod, pre ktorý by zriadenie záložného práva iba k jednej vybranej nehnuteľnosti nemuselo naplniť účel zabezpečovacieho opatrenia. Zriadenie záložného práva ku všetkým nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX zabezpečuje, že ak bude niektorá z nich speňažená bez zostatku použiteľného na uspokojenie navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, jeho zabezpečovacie právo zostane zachované aspoň na ostatných nehnuteľnostiach, ktoré ešte neboli speňažené. Takéto zabezpečenie zodpovedá rozsahu už začatého daňového exekučného konania, ktoré sa rovnako vzťahuje na všetky predmetné nehnuteľnosti. List vlastníctva obsahuje samostatnú poznámku o začatí konkurzného konania vedeného na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 24K/21/2023, zapísanú na základe uznesenia č. 24K/21/2023-51 zo dňa 02. 10. 2023 pod č. P-1676/2023. Voči strane bolo na návrh veriteľa RYG Investments s.r.o. vedené na Mestskom súde Bratislava III konkurzné konanie pod sp. zn. 24K/21/2023. Mestský súd Bratislava III uznesením č. k. 24K/21/2023-113 zo dňa 20. 11. 2023 návrh veriteľa na vyhlásenie konkurzu na majetok stranu zamietol. Krajský súd v Bratislave následne uznesením zo dňa 16. 05. 2024 rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia preto netvrdí, že na majetok stranu bol vyhlásený konkurz, ani že predmetné nehnuteľnosti boli zapísané do súpisu konkurznej podstaty. Samotná skutočnosť, že iný veriteľ už v minulosti inicioval voči strane konkurzné konanie, však predstavuje doplnkovú historickú okolnosť preukazujúcu, že obavy veriteľov o schopnosť strany riadne plniť svoje záväzky sa nevyskytli prvýkrát až v súvislosti s pohľadávkou navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia. Túto okolnosť navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia neuvádzal ako samostatný dôkaz súčasného úpadku strany, ale hodnotil ju vo vzájomnej súvislosti s aktuálnymi zápismi štyroch daňových záložných práv, začatím daňového exekučného konania spôsobom predaja nehnuteľností a vydaním daňového exekučného príkazu na ich predaj. Uvedené skutočnosti treba posudzovať v spojení so správaním strany voči navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia. Strana svoj dlh písomne uznala, podpis jej konateľa na uznaní dlhu bol notársky osvedčený a strane bola poskytnutá dodatočná lehota na zaplatenie až do 31. 12. 2025. Napriek tomu strana svoj záväzok nesplnila. V období, keď strana neplnila ani písomne uznaný záväzok voči navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia, bolo na jej nehnuteľnostiach zriadené ďalšie daňové záložné právo, bolo začaté daňové exekučné konanie predajom nehnuteľností a následne bol vydaný daňový exekučný príkaz na predaj celého nehnuteľného majetku evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia tak zostáva nezabezpečeným veriteľom, zatiaľ čo iní veritelia získali záložné práva zapísané až po splatnosti pohľadávky navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia a Daňový úrad Bratislava už začal daňové exekučné konanie spôsobom predaja nehnuteľností strany a vydal daňový exekučný príkaz na ich predaj. Existencia skorších daňových záložných práv nie je dôvodom na zamietnutie návrhu. Pohľadávka navrhovateľa sa stala splatnou už dňa 30. 09. 2021, zatiaľ čo všetky štyri daňové záložné práva zapísané na LV č. XXXX vznikli až následne v rokoch 2022, 2023, 2024 a 2025. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia sa napriek skoršej splatnosti svojej pohľadávky nachádza v nevýhodnejšom postavení než verejnoprávni veritelia, ktorí si svoje pohľadávky zabezpečili záložnými právami vzniknutými až po splatnosti pohľadávky navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia doposiaľ nemá k nehnuteľnostiam ani k inému majetku stranu zriadené žiadne záložné ani iné vecnoprávne zabezpečenie svojej pohľadávky a z pohľadu uspokojenia z predmetných nehnuteľností zostáva nezabezpečeným veriteľom, zatiaľ čo všetky neskôr zriadené daňové záložné práva už zakladajú ich nositeľom prednostné poradie pri uspokojení z predmetných nehnuteľností. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia si bol vedomý, že zabezpečovacím opatrením nemožno meniť existujúce poradie záložných práv ani zasiahnuť do práv prednostných záložných veriteľov. Navrhované záložné právo má vzniknúť až v poradí nasledujúcom po všetkých už zapísaných záložných právach. Právny význam zabezpečovacieho opatrenia spočíva v tom, že navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia zachová poradie voči prípadným ďalším právam vzniknutým po jeho zápise a umožní mu uspokojenie z prípadnej zostatkovej hodnoty nehnuteľností po uspokojení prednostných veriteľov. Na dosiahnutie tohto účelu je potrebné zriadiť záložné právo ku všetkým nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX. Daňové exekučné konanie a daňový exekučný príkaz sa vzťahujú na všetky tieto nehnuteľnosti, pričom nie je možné vopred určiť, ktorá z nich bude speňažená, v akom
poradí budú speňažované a aká zostatková hodnota po uspokojení prednostných pohľadávok na jednotlivých nehnuteľnostiach zostane. Ak by bolo zabezpečovacie opatrenie obmedzené iba na jednu nehnuteľnosť a správca dane by speňažil práve túto nehnuteľnosť bez zostatku výťažku, navrhovateľ by nebol uspokojený a súčasne by nemal žiadne zabezpečenie na ostatných nehnuteľnostiach stranu. Takéto opatrenie by preto neposkytovalo reálnu ochranu pred obavou, že budúca exekúcia navrhovateľa bude ohrozená. Zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť jednu pohľadávku navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia na viacerých samostatných zálohoch bez možnosti viacnásobného uspokojenia, zachovať navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia poradie voči prípadným neskôr vzniknutým právam, zachovať možnosť uspokojenia z prípadnej zostatkovej hodnoty každej z nehnuteľností, ktorá nebude spotrebovaná uspokojením prednostných veriteľov, zabrániť tomu, aby speňažením jednej vybranej nehnuteľnosti zanikol praktický účel celého zabezpečovacieho opatrenia a zachovať účinky zabezpečenia aj v prípade neskoršieho konkurzu na majetok strany. Vo vzájomnej súvislosti sú tak osvedčené tieto rozhodujúce skutočnosti: strana písomne uznala svoj peňažný záväzok, napriek dodatočne poskytnutej lehote do 31. 12. 2025 záväzok neuhradila, všetky nehnuteľnosti strany evidované na LV č. XXXX sú zaťažené štyrmi samostatnými daňovými záložnými právami, záložné práva vznikali postupne v rokoch 2022, 2023, 2024 a 2025, Daňový úrad Bratislava začal daňové exekučné konanie predajom všetkých uvedených nehnuteľností, Daňový úrad Bratislava následne vydal daňový exekučný príkaz na predaj všetkých uvedených nehnuteľností, voči strane bolo v minulosti začaté konkurzné konanie (v ktorom bol návrh na vyhlásenie konkurzu právoplatne zamietnutý) a navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia zostáva napriek existencii splatnej a písomne uznanej pohľadávky nezabezpečeným veriteľom. Súhrn uvedených skutočností osvedčuje konkrétnu, aktuálnu a bezprostrednú obavu, že ešte pred získaním právoplatného exekučného titulu a realizáciou exekučného konania bude majetok stranu speňažený alebo/a ďalej zaťažený prípadne zahrnutý do kolektívneho uspokojovania veriteľov v rámci konkurzného konania. Budúca exekúcia v prospech navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia by tým bola podstatne sťažená alebo úplne zmarená. Zriadenie záložného práva zabezpečovacím opatrením je preto primeraným a účelným prostriedkom ochrany pohľadávky navrhovateľa a zákonná podmienka podľa ust. § 343 ods. 1 C.s.p. je splnená. Požadované zabezpečenie je primerané výške a povahe zabezpečovaného nároku. Istina pohľadávky predstavuje sumu 108 400,- eura. Jej príslušenstvo pozostáva zo zákonných úrokov z omeškania uplatnených v upomínacom konaní a z paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eura. Pri posudzovaní primeranosti nemožno vychádzať iba z hrubej trhovej hodnoty nehnuteľností bez prihliadnutia na ich existujúce právne a ekonomické zaťaženie. Na všetkých nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX už viaznu štyri skôr vzniknuté daňové záložné práva, ktoré budú mať pred záložným právom navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia prednostné poradie. Z listu vlastníctva nevyplýva aktuálna výška všetkých pohľadávok zabezpečených týmito záložnými právami, výška ich príslušenstva ani rozsah, v akom už boli uspokojené. Pre posúdenie primeranosti preto nie je rozhodujúca nezaťažená trhová hodnota nehnuteľností, ale hodnota, ktorá môže zostať po uspokojení všetkých prednostných záložných veriteľov a po odpočítaní nákladov speňaženia. Podľa zoznamu daňových dlžníkov vedeného Finančným riaditeľstvom SR predstavuje suma daňových nedoplatkov strany evidovaných daňovými a colnými úradmi podľa stavu ku dňu 30. 06. 2026 sumu 116 459,12 eura. Táto suma nezahŕňa pohľadávky Hlavného mesta SR Bratislavy z miestnych daní, zabezpečené ďalšími dvoma daňovými záložnými právami zapísanými na LV č. XXXX. Celková výška všetkých prednostne zabezpečených pohľadávok, ich príslušenstva a nákladov daňovej exekúcie preto nie je známa. Už samotná suma daňových nedoplatkov evidovaných Finančnou správou vo výške 116 459,12 eura prevyšuje istinu pohľadávky navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia vo výške 108 400,- eura. Táto skutočnosť spolu s existenciou dvoch ďalších záložných práv hlavného mesta významne podporuje záver, že výťažok z predaja jednej nehnuteľnosti môže byť úplne spotrebovaný uspokojením prednostných záložných veriteľov. Celkový rozsah pohľadávok zabezpečených všetkými štyrmi daňovými záložnými právami preto nemožno presne určiť a je vyšší než suma nedoplatkov evidovaná Finančnou správou, pokiaľ pohľadávky hlavného mesta naďalej trvajú. Navyše nie je známa aktuálna výška príslušenstva ani nákladov daňovej exekúcie. Vo vzťahu ku všetkým nehnuteľnostiam bolo začaté daňové exekučné konanie spôsobom ich predaja a bol vydaný daňový exekučný príkaz na ich predaj. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia netvrdil, že nehnuteľnosti už boli predané alebo že bola vyhlásená ich dražba. Je však osvedčené, že proces smerujúci k ich nútenému speňaženiu už dospel do štádia vydania daňového exekučného príkazu. Zriadenie záložného práva ku všetkým nehnuteľnostiam nepredstavuje viacnásobné zabezpečenie viacerých pohľadávok. Ide o zabezpečenie jednej pohľadávky na viacerých samostatných zálohoch, ktoré zákon výslovne pripúšťa. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia sa bez ohľadu na počet
založených nehnuteľností nemôže uspokojiť nad rozsah svojej právoplatne priznanej pohľadávky a jej príslušenstva. Navrhované zabezpečenie nie je neprimerané ani z dôvodu, že sa týka všetkých nehnuteľností zapísaných na jednom LV č. XXXX. Všetky tieto nehnuteľnosti sú už zaťažené tými istými štyrmi daňovými záložnými právami a všetky sú zahrnuté do toho istého daňového exekučného konania a daňového exekučného príkazu na ich predaj. Zriadenie záložného práva navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia preto nevytvára prvotnú blokáciu samostatnej časti dovtedy nezaťaženého majetku. Zároveň nie je možné spoľahlivo určiť jednu nehnuteľnosť, ktorá by navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia poskytovala dostatočné zabezpečenie. Správca dane môže speňažiť práve tú nehnuteľnosť, ku ktorej by bolo záložné právo navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia obmedzené, a výťažok môže byť úplne spotrebovaný uspokojením prednostných pohľadávok a nákladov. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia by v takom prípade nebol uspokojený a k ostatným nehnuteľnostiam by nemal žiadne záložné právo. Zabezpečenie obmedzené iba na jednu nehnuteľnosť preto nepredstavuje rovnako účinné miernejšie opatrenie. Takéto obmedzenie by prenieslo celé riziko výberu nehnuteľnosti na navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, hoci výber nehnuteľností určených na predaj, poradie ich speňaženia a výška dosiahnutého výťažku sú mimo jeho kontroly. Zriadenie záložného práva ku všetkým nehnuteľnostiam je vhodné, pretože navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia zachová poradie voči neskôr vzniknutým právam a možnosť uspokojenia z prípadnej zostatkovej hodnoty ktorejkoľvek nehnuteľnosti. Je potrebné, pretože užšie zabezpečenie iba na jednej nehnuteľnosti neposkytuje vzhľadom na prebiehajúcu daňovú exekúciu a rozsah prednostných tiarch porovnateľnú ochranu. Je primerané v užšom zmysle, pretože strane neodníma vlastníctvo, držbu ani možnosť nehnuteľnosti užívať, samo osebe nenariaďuje ich predaj a nemôže byť vykonané pred právoplatným priznaním zabezpečovanej pohľadávky. Záložné právo navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia zároveň nezasiahne do práv skôr zapísaných záložných veriteľov. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia bude uspokojovaný iba podľa poradia svojho záložného práva a iba z hodnoty zostávajúcej po uspokojení prednostných veriteľov. Požadovaný rozsah zabezpečovacieho opatrenia preto zodpovedá nielen výške pohľadávky navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, ale predovšetkým rozsahu existujúceho zaťaženia a daňového exekučného postihnutia nehnuteľností. Zriadenie záložného práva ku všetkým nehnuteľnostiam je za daných okolností primeraným a reálne účinným prostriedkom ochrany pohľadávky navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia. V prejednávanej veci však vzhľadom na štyri skoršie záložné práva, neznámu celkovú výšku nimi zabezpečených pohľadávok a nemožnosť predvídať poradie speňažovania nehnuteľností nemožno vopred určiť, že niektorá jednotlivá nehnuteľnosť bude postačovať na reálne zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia. V prejednávanej veci je zriadenie záložného práva ku všetkým označeným nehnuteľnostiam nevyhnutné aj vzhľadom na spôsob už začatého daňového exekučného konania. Daňový exekučný príkaz sa vzťahuje na všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, avšak navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia nemôže ovplyvniť, ktorá z nich bude speňažená ako prvá ani aká časť výťažku zostane po uspokojení skorších záložných veriteľov. Ak by bolo záložné právo zriadené iba k jednej nehnuteľnosti a táto by bola speňažená prednostným záložným veriteľom bez zostatku výťažku, navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia by nebol uspokojený a na ostatných nehnuteľnostiach by zostal nezabezpečeným veriteľom. Zabezpečenie obmedzené iba na jednu nehnuteľnosť preto nie je rovnako účinným miernejším opatrením a nenapĺňalo by ochranný účel podľa ust. § 343 C.s.p. Zriadenie záložného práva ku všetkým nehnuteľnostiam naopak zachováva navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia zabezpečenie aj v prípade, ak bude niektorá z nehnuteľností speňažená bez zostatku použiteľného na jeho uspokojenie. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia sa pritom môže uspokojiť iba podľa poradia svojho záložného práva a iba do výšky právoplatne priznanej pohľadávky. Aktívna vecná legitimácia navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia je osvedčená písomnou zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 19. 08. 2024, na základe ktorej pôvodný veriteľ PAVLIČKO a partneri, s.r.o. postúpil navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia celú pohľadávku voči strane vo výške 108 400,- eura spolu s príslušenstvom a so všetkými právami s ňou spojenými. Podľa ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka prešlo na navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia spolu s pohľadávkou aj jej príslušenstvo a všetky práva spojené s jej uplatnením a zabezpečením. Skutočnosť, že upomínacie konanie ešte nebolo právoplatne skončené preto nebráni nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia. Predmetom rozhodovania o zabezpečovacom opatrení nie je konečné priznanie pohľadávky, ale posúdenie, či navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia jej existenciu hodnoverne osvedčil a či súčasne osvedčil konkrétnu obavu z ohrozenia jej budúcej exekúcie. Právnu významnosť navrhovaného zabezpečenia podporuje aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5ObdoK/4/2025 zo dňa 03. 03. 2026. Sudcovské záložné právo vzniknuté pred vyhlásením konkurzu, ktoré v
rozhodnom čase naďalej trvá, môže predstavovať zabezpečovacie právo podľa ust. § 8 ZKR. Prípadné vyhlásenie konkurzu ovplyvňuje spôsob jeho realizácie, nie jeho existenciu alebo vecnoprávnu povahu. Navrhované zabezpečovacie opatrenie preto nie je iba formálnym procesným opatrením, ale môže navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia zachovať postavenie zabezpečeného veriteľa v rozsahu a poradí vyplývajúcom zo zápisu v katastri nehnuteľností. Obava z ohrozenia exekúcie je v prejednávanej veci osvedčená súhrnom konkrétnych okolností, a to najmä: neuhradením písomne uznaného záväzku ani v dodatočne poskytnutej lehote, existenciou štyroch daňových záložných práv zaťažujúcich všetky nehnuteľnosti stranu evidované na LV č. XXXX, postupným vznikom týchto práv v rokoch 2022 až 2025, začatím daňového exekučného konania predajom všetkých nehnuteľností, vydaním daňového exekučného príkazu na predaj všetkých nehnuteľností a skorším začatím konkurzného konania voči strane (v ktorom došlo následne k právoplatnému zastaveniu návrhu). Tieto okolnosti vo vzájomnej súvislosti preukazujú, že nejde iba o všeobecnú alebo subjektívnu obavu navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia. Ide o konkrétnu a aktuálnu hrozbu, že majetok použiteľný na uspokojenie pohľadávky bude ešte pred získaním právoplatného exekučného titulu ďalej zaťažený, speňažený v daňovej exekúcii alebo sa stane predmetom kolektívneho uspokojovania veriteľov.
3. Návrhom na vydanie platobného rozkazu na Okresnom súde v Banskej Bystrici v rámci upomínacieho konania zo dňa 08. 07. 2026 žiadal navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia, aby mu strana uhradila sumu 108 400,- eura s s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 108 400,- eura od 01. 10. 2021 do 31. 12. 2022, úrokom z omeškania vo výške 10,50 % ročne zo sumy 108 400,- eura od 01. 01. 2023 do 30. 06. 2023, úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 108 400,- eura od 01. 07. 2023 do 31. 12. 2023, úrokom z omeškania vo výške 12,50 % ročne zo sumy 108 400,- eura od 01. 01. 2024 do 30. 06. 2024, úrokom z omeškania vo výške 12,25 % ročne zo sumy 108 400,- eura od 01. 07. 2024 do 31. 12. 2024, úrokom z omeškania vo výške 11,15 % ročne zo sumy 108 400,- eura od 01. 01. 2025 do 30. 06. 2025, úrokom z omeškania vo výške 10,15 % ročne zo sumy 108 400,- eura od 01. 07. 2025 do 30. 06. 2026, úrokom z omeškania vo výške 10,40 % ročne zo sumy 108 400,- eura od 01. 07. 2026 do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eura. Túto žalobu odôvodnil navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia tak, že žalobca je veriteľom peňažnej pohľadávky voči žalovanému, vzniknutej zo zmluvy o sprostredkovaní v oblasti obchodu a služieb zo dňa 03. 03. 2021. Na základe uvedenej zmluvy žalobca žalovanému riadne poskytol dohodnuté plnenie, za ktoré bola žalovanému vystavená faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 16. 09. 2021 na sumu 158 400,- eura, pozostávajúcu zo sumy 132 000,- eura a DPH vo výške 26 400,- eura so splatnosťou dňa 30. 09. 2021. Žalovaný z fakturovanej sumy uhradil dňa 12. 10. 2021 čiastočné plnenie vo výške 50 000,- eura. Po započítaní tejto čiastočnej úhrady zostala neuhradená suma vo výške 108 400,- eura. Žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi písomne uznal v dokumente označenom ako „Uznanie dlhu a dohoda o splatnosti“ zo dňa 24. 09. 2025, a to čo do právneho dôvodu aj výšky. V uvedenom uznaní dlhu žalovaný výslovne vyhlásil, že záväzok je riadne splatný, nesporný a že si je vedomý jeho existencie. Žalovaný sa v uznaní dlhu zaviazal zaplatiť žalobcovi zvyšný dlh vo výške 108 400,- eura spolu so zákonnými úrokmi z omeškania podľa ust. § 369 Obchodného zákonníka odo dňa 01. 10. 2021 až do úplného zaplatenia, ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky, najneskôr do dňa 31. 12. 2025. Žalovaný je v omeškaní so splnením peňažného záväzku od 01. 10. 2021.
4. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia pripojil ako dôkazy nasledovné listiny: zmluvu o spolupráci a koordinácii sprostredkovania zo dňa 03. 03. 2021, faktúru č. XXXXXXXX, doklad o úhrade sumy 50 000,- eura zo dňa 12. 10. 2021, účtovné doklady pôvodného veriteľa, zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 19. 08. 2024, oznámenie postupcu o postúpení zo dňa 31. 08. 2024, uznanie dlhu a dohoda o splatnosti zo dňa 24. 09. 2025 s notársky osvedčeným podpisom konateľa strany, výpisom z LV č. XXXX pre katastrálne územie X. P., zápis daňového exekučného príkazu na predaj nehnuteľností č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 08. 01. 2026 pod P-25/2026, výpis zo zoznamu daňových dlžníkov vedeného Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky podľa stavu ku dňu 30. 06. 2026 a podporný výpis z databázy FinStat - Dlhy a pohľadávky strany.
5. Podľa ust. § 343 ods. 1 C.s.p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa ust. § 343 ods. 3 C.s.p. výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
7. Podľa ust. § 344 C.s.p. ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
8. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
9. Podľa ust. § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Podľa ust. § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa ust. § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
12. Podľa ust. § 151d ods. 5 Občianskeho zákonníka možno pohľadávku zabezpečiť aj záložným právom zriadeným na niekoľko samostatných zálohov. Samotná skutočnosť, že navrhovateľ požaduje zriadenie záložného práva na viacerých nehnuteľnostiach, preto neznamená neprimeranosť navrhovaného zabezpečenia ani vznik práva na viacnásobné uspokojenie. Predmetom zabezpečenia zostáva jedna pohľadávka a rozsah uspokojenia navrhovateľa je obmedzený výškou právoplatne priznanej pohľadávky a jej príslušenstva.
13. Podľa ust. § 151j ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak je na zabezpečenie tej istej pohľadávky zriadené záložné právo k viacerým samostatným zálohom, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa z ktoréhokoľvek z nich, ktorý postačuje na uspokojenie pohľadávky, a iba ak jednotlivý záloh nepostačuje, zo všetkých zálohov. Zákonná úprava teda vylučuje viacnásobné uspokojenie navrhovateľa a súčasne potvrdzuje prípustnosť zabezpečenia jednej pohľadávky viacerými samostatnými zálohmi.
14. Podľa ust. § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka je pri vzniku viacerých záložných práv na tom istom zálohu rozhodujúce poradie ich registrácie. Záložné právo navrhovateľa preto nebude zasahovať do poradia skôr zapísaných záložných práv a môže navrhovateľovi založiť poradie iba voči právam, ktoré vzniknú neskôr.
15. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia predpokladá rovnako ako inštitút neodkladného opatrenia naliehavosť úpravy pomerov medzi stranami konania zriadením záložného práva na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa za predpokladu, že je to potrebné so zreteľom na účelnosť a vhodnosť takejto úpravy. O návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia nerozhoduje súd na základe vykonaného dokazovania na pojednávaní, ale rozhodné skutočnosti, ktorými sa odôvodňuje potreba zriadenia takéhoto záložného práva je povinný súdu preukázať, prípadne osvedčiť navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia. Znamená to, že navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia je povinný predložiť súdu dôkazy, na ktoré sa v návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia odvoláva v zmysle ust. § 344 a § 326 ods. 2 C.s.p.
16. Predpokladom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je, aby boli osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že by bol výkon súdneho rozhodnutia v dôsledku správania strany ACS 2, s.r.o., IČO: 50 058 924 ohrozený. Návrhom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia musí navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia preukázať fakt, že bez zabezpečovacieho opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia (exekúcia) ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia budúceho výkonu takéhoto rozhodnutia musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu alebo samotnej povinnosti ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Dôvodom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný budúci výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U strany T ACS 2, s.r.o., IČO: 50 058 924 by mohlo byť takýmto dôvodom jej konanie, ktoré podstatnou mierou negatívne znižuje hodnotu jej vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt.
17. Keďže navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia svojím návrhom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia osvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, pretože
preukázal predloženými a vyššie citovanými dôkazmi podľa ust. § 343 ods. 1 a § 326 ods. 2 a nasl. C.s.p., že zo správania strany ACS 2, s.r.o., IČO: 50 058 924 možno vydedukovať okolnosti odôvodňujúce obavu, že by výkon navrhovateľom zabezpečovacieho opatrenia uplatnenej pohľadávky mohol byť ohrozený z dôvodu takéhoto správania sa strany zabezpečovacieho opatrenia voči jeho pohľadávke. Takýmto správaním strany ACS 2, s.r.o., IČO: 50 058 924, ktoré podstatnou mierou negatívne znižuje hodnotu jej majetku, práv alebo iných majetkových hodnôt bola tá skutočnosť, že na liste vlastníctva je poznamenané daňové exekučné konanie predajom nehnuteľností v prospech Daňového úradu Bratislava podľa rozhodnutia č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 10. 11. 2025, zapísané pod č. P-1423/2025 a vzťahuje sa na pozemok parc. č. XXXX/X, pozemok parc. č. XXXX/X, pozemok parc. č. XXXX, pozemok parc. č. XXXX a stavbu so súpisným číslom XXXX na pozemku parc. č. XXXX/X, všetko vo výlučnom vlastníctve strany, a následne bol na tieto nehnuteľnosti vydaný daňový exekučný príkaz na predaj nehnuteľností č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 08. 01. 2026, zapísaný pod č. P-25/2026.
18. Uvedené skutočnosti preukázané predloženými listinnými dôkazmi nasvedčujú tomu, že strana ACS 2, s.r.o., IČO: 50 058 924 si v dlhšom časovom horizonte neplní svoje záväzky voči svojim veriteľom a jej majetok už bol predmetom daňového zabezpečenia. Vo vzťahu k celému nehnuteľnému majetku strany už bolo začaté daňové exekučné konanie spôsobom predaja nehnuteľností a bol vydaný daňový exekučný príkaz na ich predaj. Skutočnosť, že strana ACS 2, s.r.o., IČO: 50 058 924 má svoj jediný majetok (predmetné nehnuteľnosti) zaťažený viacerými záložnými právami, vzbudzuje obavy o jej solventnosť, čo teda osvedčuje reálnosť obavy, že exekúcia zabezpečovanej pohľadávky (aj v časti uplatneného nároku) môže byť v dôsledku správania strany ACS 2, s.r.o., IČO: 50 058 924 ohrozená.
19. Reálnosť obavy, že výkon súdneho rozhodnutia by mohol byť v prípade zamietnutia návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia ohrozený vo všeobecnosti neosvedčuje len také konanie dlžníka, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku postihnuteľného výkonom daňovej exekúcie. Reálnosť spomenutej obavy totiž potvrdzuje vždy aj akékoľvek iné konanie osoby, voči ktorej sa žiada vydanie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jej majetkové pomery. Otázku ohrozenia exekúcie riešil Ústavný súd SR vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 741/2017 ako otázku objektívnu, kedy osvedčenie ohrozenia sa zakladá na doložení existencie určitej miery pravdepodobnosti, že dlžník môže svojím konaním (alebo nečinnosťou) spôsobiť, že nárok smerujúci voči nemu nebude veriteľ vedieť vymôcť celý, alebo čo i len čiastočne. Takúto pravdepodobnosť môžu zároveň podporovať aj súčasné pomery osoby, voči ktorej smeruje návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Poskytnutie účinnej a spravodlivej ochrany právam subjektu domáhajúceho sa súdnej ochrany prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, a teda splnenie podmienok pre jeho nariadenie stanovených v ust. § 343 C.s.p. v spojení s ust. § 344 C.s.p. je súd napokon povinný hodnotiť vždy z pohľadu možnosti reálneho dosiahnutia uspokojenia nároku (napr. dotknutej pohľadávky navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia) a nie iba z mechanického vyhodnotenia kritéria osvedčenia obavy z ohrozenia exekúcie. Posudzovanie osvedčenia obavy navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia zo zmarenia alebo neúspešnosti exekúcie je komplexnou otázkou a neobmedzuje sa len na preukázanie skutočnosti, že dlžník sa zbavuje svojho majetku s úmyslom zmariť výkon exekúcie, prípadne na preukázanie jeho nízkej majetkovej bonity.
20. Navrhovateľom zabezpečovacieho opatrenia uvádzané skutočnosti, že „strana ACS 2, s.r.o., IČO: 50 058 924 si v dlhšom časovom horizonte neplní svoje záväzky voči svojim veriteľom a jej majetok je predmetom súdneho zabezpečenia a zaťaženia viacerými záložnými právami, čo vzbudzuje obavy o jej solventnosť“, a preto je potrebné zriadiť ním navrhované zabezpečovacieho opatrenie súd akceptoval, pretože navrhovateľom zabezpečovacieho opatrenia uvedené tvrdenia majú za následok samotné zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, najmä keď bolo súdu jednoznačne a hodnoverne zo strany navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia preukázané, že strana ACS 2, s.r.o., IČO: 50 058 924 vyššieuvedeným konaním vzbudila obavu, že by prípadný budúci výkon rozhodnutia mohol byť zmarený kvôli neustále sa znižujúcej hodnote jej majetku v dôsledku zaťaženia viacerými záložnými právami. 21. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia týmto podľa názoru súdu dostatočne preukázal obavu, že bez ním navrhovaného zriadenia zabezpečovacieho opatrenia by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, takže súd jeho návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia ako dôvodnému vyhovel.
22. Podľa ust. § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
23. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. Podľa ust. článku 4 ods. 1 C.s.p. ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
27. Podľa ust. článku 4 ods. 2 C.s.p. ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
28. Súd musel pri rozhodovaní o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia riešiť otázku trov konania o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Nakoľko zákonodarca v ust. § 251 až § 262 C.s.p. absolútne opomenul riešiť otázku trov konania o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, súd použil ust. článku 4 ods. 1 a 2 C.s.p., na základe ktorého s odkazom na ust. § 145 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratil účinnosť ku dňu 01. 07. 2016, ale ktoré danú situáciu riešili jednoznačne (podľa neho „súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov“) sa konajúcemu súdu javilo „prejednať a rozhodnúť právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít“ (článok 4 ods. 2 C.s.p.) spravodlivo a v zmysle doterajšej ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít za zákonné, že o nároku na náhradu trov konania o zriadenie zabezpečovacieho opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej podľa ust. § 155 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p., pričom o výške náhrady trov konania o zriadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.