Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23C/28/2026

Uznesenie

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Mgr. Monikou Dubjel v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X, XXX XX B., proti žalovanému: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, XXX XX B., o nariadenie neodkladného opatrenia

r o z h o d o l :

Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení: I. Odporca je povinný zdržať sa kontaktovania navrhovateľa A. B., nar. XX.XX.XXXX, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami.

II. Odporca je povinný zdržať sa vstupu do prevádzky kaderníctva „Legendary Barber“, nachádzajúcej sa na adrese Povstania českého ľudu 1, Košice – Dargovských hrdinov. III. Podľa súd poučuje strany, že odporca D. E., nar. XX.XX.XXXX, môže ako žalobca podať proti navrhovateľovi A. B., nar. XX.XX.XXXX, žalobu vo veci samej o zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného týmto uznesením. Ak žaloba vo veci samej nebude podaná, neodkladné opatrenie nezanikne, keďže obsahuje trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Ak bude žaloba podaná, neodkladné opatrenie bude trvať až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, pokiaľ súd nerozhodne inak.

IV. Vo zvyšnej časti sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

V. Navrhovateľovi sa priznáva voči odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 16.07.2026 domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd odporcovi uložil povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľovi na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v súdnom alebo inom konaní v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť odporcu na týchto úkonoch. Zároveň sa domáha uloženia povinnosti odporcovi zdržať sa kontaktovania navrhovateľa písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami, ako aj povinnosti zdržať sa vstupu na pracovisko navrhovateľa.

2. Návrh odôvodnil tým, že s bývalou manželkou odporcu G. H. žije v spoločnej domácnosti na adrese A. XX, B.. Z manželstva odporcu a G. H. pochádza maloletá I. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola po rozvode manželstva rodičov zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Navrhovateľ uviedol, že odporca ukončenie partnerského vzťahu s bývalou manželkou znáša veľmi ťažko a nevie sa zmieriť s rozvodom.

3. Navrhovateľ ďalej uviedol, že podniká v oblasti kaderníctva a prevádzkuje barberstvo na ulici J. K. L. K. X M. B., kde pracuje aj jeho partnerka G. H.. Tvrdí, že odporca sa opakovane pohybuje v okolí prevádzky, sleduje navrhovateľa, pľuje na prevádzku a svojou prítomnosťou ho bezdôvodne provokuje. Na preukázanie týchto tvrdení označil ako dôkaz videozáznam.

4. Podľa tvrdení navrhovateľa v pôvodnom návrhu, odporca od 07.07.2026 opakovane zasiela navrhovateľovi prostredníctvom elektronickej komunikácie vulgárne a urážlivé správy, v ktorých ho označuje hanlivými výrazmi a vyzýva ho na osobné stretnutie. Tvrdí, že obsah tejto komunikácie preukazuje priloženými snímkami obrazovky z mobilného telefónu.

5. Navrhovateľ zároveň uviedol, že k slovným útokom zo strany odporcu dochádza aj pri odovzdávaní maloletého dieťaťa v rámci výkonu striedavej osobnej starostlivosti. Tvrdí, že odporca ho pri týchto stretnutiach, keď odporca príde po maloletú alebo pri jej odovzdávaní, uráža, slovne napáda a vyhráža sa navrhovateľovi fyzickým napadnutím, a to aj za prítomnosti maloletého dieťaťa.

6. Navrhovateľ má za to, že správanie odporcu postupne naberá na intenzite a vyvoláva u neho dôvodnú obavu z možného fyzického útoku, prípadne spôsobenia ujmy na zdraví. Uviedol, že odporca svojím konaním zasahuje do jeho práva na ochranu osobnosti, občianskej cti, dobrej povesti, ako aj do práva na pokojný výkon podnikateľskej činnosti. Z uvedených dôvodov považuje za potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi nariadením požadovaného neodkladného opatrenia.

7. Na osvedčenie svojich tvrdení navrhovateľ predložil súdu snímku obrazovky mobilného telefónu obsahujúcu elektronickú komunikáciu bez zobrazeného údaja o dátume jej uskutočnenia a kamerový záznam zo dňa 02.10.2025 v čase: 00:23 hod.

8. Súd vzhľadom na potrebu posúdiť aktuálnosť tvrdených skutočností vyzval navrhovateľa na doplnenie návrhu.

9. Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 20.07.2026, ktorým reagoval na výzvu súdu, doplnil skutkové tvrdenia uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Uviedol, že elektronická komunikácia predložená k návrhu bola odporcom zaslaná dňa 14.07.2026, k zasielaniu správ zo strany odporcu došlo iba dňa 14.07.2026. Zároveň uviedol, že po podaní návrhu už zo strany odporcu nedošlo k ďalšiemu kontaktovaniu, keďže navrhovateľ odporcu zablokoval v telefóne a na sociálnych sieťach. Ďalej uviedol, že dňa 14.07.2026 pri odovzdávaní maloletej I. došlo zo strany odporcu k ďalšiemu slovnému útoku, pričom odporca vošiel do prevádzky navrhovateľa, vulgárne ho urážal, zatínal päste a svojím správaním podľa tvrdenia navrhovateľa vyvolával obavu z fyzického napadnutia.

10. Súd si z úradnej činnosti pripojil spis tunajšieho súdu sp. zn. vedený vo veci rozvodu manželstva odporcu a G. E., C. H., a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k ich maloletej dcére I. E. na čas po rozvode a oboznámil sa s jeho obsahom.

11. Podľa ust. až 3 (ďalej len ), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

12. Podľa ust. , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa ust. , , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

14. Podľa ust. , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

15. Podľa ust. , ak súd nepostupoval podľa ust. , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

16. Podľa ust. , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

17. Podľa ust. , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

18. Podľa ust. , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

19. Podľa ust. , návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd osatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

20. Podľa ust. , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

21. Podľa ust. , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.

22. Podľa ust. , , , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.

23. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v civilnom sporovom konaní slúžiaci na dočasné zabezpečovanie ochrany porušených a ohrozených práv strán sporu, pričom jeho použitie je na mieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Nariadenie neodkladného opatrenia prichádza tak do úvahy vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v prípustné a opodstatnené vtedy, ak a) sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, b) tieto právne vzťahy vyžadujú úpravu, c) táto úprava je potrebná a d) neprimeraným spôsobom sa nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi (účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci), e) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Nariadením neodkladného opatrenia nesmie dôjsť k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov alebo tretích osôb, t.j. ujma odporcu nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa navrhovateľ. Neodkladným opatrením možno niekoho obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu tak, aby nariadenie neodkladného opatrenia nevyvolalo, hoci len dočasne taký stav, ktorý by vyvolával ďalšie spory medzi účastníkmi konania. Z dôvodu potreby rýchleho zásahu nie je síce potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré treba zistiť pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu, čo sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich

vyplývajúcich, ako aj z dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov sa zisťujú najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti).

24. Súd v prvom rade skúmal podmienku uvedenú v ustanovení a mal za to, že daný cieľ sledovaný návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením v zmysle a preto následne posudzoval daný návrh z hľadísk uvedených v .

25. Právo na ochranu telesnej a duševnej integrity patrí medzi základné osobnostné práva jednotlivca, ktorým právny poriadok poskytuje ochranu aj prostredníctvom neodkladných opatrení podľa až h) .

26. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ň, , je osvedčenie ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Pre nariadenie týchto neodkladných opatrené teda postačuje, ak je osvedčené aspoň dôvodné podozrenie z násilia, prípadne ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity.

27. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak dostupná právna literatúra uvádza, že násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú, aj duševnú ujmu. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Ohrozenie duševnej integrity nemusí mať podobu fyzického útoku. Môže spočívať aj v opakovanom zastrašovaní, vyhrážaní, agresívnej verbálnej komunikácii alebo inom správaní objektívne spôsobilom vyvolať u dotknutej osoby obavu o jej bezpečnosť.

28. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania, t.j. súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú požiadavku vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania nároku vo veci samej je navrhovateľ povinný osvedčiť hodnovernosť nároku. Potreba úpravy pomerov sporových strán musí byť bezodkladná, čo v sebe zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Právne pomery, ktoré žiada navrhovateľ neodkladného opatrenia upraviť, posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia.

29. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. , vo veci rozvodu manželstva odporcu a bývalej manželky G. E., ako aj úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej I. E. na čas po rozvode, súd zistil, že odporca v návrhu na rozvod zo dňa 30.09.2025 uvádzal ako príčinu rozvratu manželstva mimomanželský vzťah svojej bývalej manželky s navrhovateľom.

30. Z rozsudku tunajšieho súdu v predmetnej veci sp. zn. zo dňa 18.02.2026 súd zistil, že manželstvo odporcu a G. E. bolo rozvedené a na čas po rozvode bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej bola maloletá I. E. zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch. Súčasťou rodičovskej dohody je aj úprava odovzdávania a preberania maloletého dieťaťa v mieste bydliska rodiča, ktorému končí interval osobnej starostlivosti.

31. V predmetnej veci je zrejmé, že navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti s bývalou manželkou odporcu a s ich maloletou dcérou počas jednotlivých týždenných intervalov striedavej osobnej starostlivosti, keď je maloletá v osobnej starostlivosti matky.

32. Súd sa oboznámil s kamerovým záznamom predloženým navrhovateľom. Zo záznamu vyplýva, že dňa 02.10.2025 čas: 00:23 hod. osoba mužského pohlavia prechádza popri budove, v ktorej sa nachádza prevádzka navrhovateľa, pričom následne napľuje na obvodovú stenu budovy. Hoci samotný kamerový záznam bez ďalšieho neumožňuje spoľahlivú identifikáciu osoby, podporuje tvrdenia navrhovateľa o

nepriateľskom postoji voči miestu jeho prevádzky, samotný záznam však bez ďalšieho neosvedčuje hrozbu fyzického útoku.

33. Zo snímky obrazovky mobilného telefónu predloženej navrhovateľom vyplýva, že odporca použil v sms komunikácii voči navrhovateľovi hrubo vulgárne označenia a vyzýval ho na osobné stretnutie slovami "Pôjdeš dole" „Poď“ a "Čakám". Navrhovateľ v doplnení návrhu uviedol, že predmetná komunikácia prebehla dňa 14.07.2026.

34. Navrhovateľ ďalej uviedol, že v ten istý deň 14.07.2026 pri odovzdávaní maloletého dieťaťa odporcu na realizáciu striedavej starostlivosti došlo k slovnému konfliktu, pričom odporca mal vojsť do prevádzky navrhovateľa, vulgárne ho urážať a zatínať päste, navrhovateľa provokovať, vyhľadávať jeho prítomnosť a hľadať zámienky na eskaláciu konfliktu. Uvedené okolnosti neboli samostatne doložené ďalším dôkazným prostriedkom a súd ich preto hodnotil v spojení s ostatnými osvedčenými skutočnosťami.

35. Účelom neodkladných opatrení podľa až h) je poskytnúť bezodkladnú a efektívnu ochranu osobe, ktorej telesná alebo duševná integrita je alebo môže byť konaním inej osoby ohrozená, a primeraným spôsobom predísť pokračovaniu alebo eskalácii takéhoto konania.

36. Súd má za osvedčené, že medzi navrhovateľom a odporcom existuje intenzívny osobný dlhodobý konflikt prameniaci z ich osobných a rodinných pomerov, t.j. vyplývajúci z rozpadu manželstva a nového partnerského vzťahu bývalej manželky odporcu. Predložené listinné dôkazy, kamerový záznam, ako aj doplnenie návrhu osvedčujú, že odporca voči navrhovateľovi používa hrubé vulgarizmy, vyhľadáva jeho prítomnosť a svojím správaním vytvára konfliktné situácie. Pričom predložené dôkazy v spojení s doplnenými tvrdeniami vytvárajú dostatočný podklad pre záver o potrebe preventívnej súdnej ochrany, nie však pre záver o osvedčení fyzického násilia.

37. Súd zvažoval, či je potrebné nariadiť všetky navrhovateľom navrhované obmedzenia alebo či sledovaný účel možno dosiahnuť aj menej intenzívnym zásahom do práv odporcu.

38. Súd pri rozhodovaní prihliadal aj na zásadu proporcionality medzi potrebou poskytnutia bezodkladnej ochrany navrhovateľovi a zásahom do práv odporcu. Zo skutkových tvrdení navrhovateľa, podporených predloženou elektronickou komunikáciou, kamerovým záznamom a následným doplnením návrhu, vyplýva existencia pretrvávajúceho konfliktu medzi účastníkmi, pričom správanie odporcu voči navrhovateľovi prekročilo rámec bežných medziľudských konfliktov a je objektívne spôsobilé zasiahnuť do jeho duševnej integrity a pokojného výkonu jeho pracovnej činnosti. Podľa názoru súdu takéto konanie nepožíva právnu ochranu a je namieste uložiť odporcovi povinnosť zdržať sa ďalšieho kontaktovania navrhovateľa.

39. Skutočnosť, že navrhovateľ odporcu zablokoval v telefóne a na sociálnych sieťach, sama osebe nevylučuje potrebu poskytnutia súdnej ochrany. Ide o jednostranné technické opatrenie navrhovateľa, ktoré nepredstavuje právnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi a nezabraňuje iným formám kontaktovania ani ďalšej eskalácii konfliktu.

40. Rovnako súd dospel k záveru, že uloženie povinnosti zdržať sa vstupu do prevádzky navrhovateľa predstavuje primeraný prostriedok ochrany. Z tvrdení navrhovateľa a tiež z kamerového záznamu vyplýva, že práve v priestore prevádzky dochádzalo ku konfliktným situáciám medzi účastníkmi. Uložením tejto povinnosti nedochádza podľa názoru súdu k neprimeranému zásahu do práv odporcu, keďže nejde o priestor slúžiaci na uspokojovanie jeho základných životných potrieb ani o miesto, ktoré by bol povinný alebo oprávnený pravidelne navštevovať. Súd preto dospel k záveru, že ochranu navrhovateľa možno v tejto časti zabezpečiť spôsobom, ktorý odporcu neobmedzuje vo výkone jeho bežného občianskeho, pracovného a rodinného života.

41. Za daného skutkového stavu súd dospel k záveru, že ochranu navrhovateľa možno účinne zabezpečiť uložením povinnosti zdržať sa kontaktovania navrhovateľa a zdržať sa vstupu do prevádzky navrhovateľa. Uloženie zákazu kontaktovania navrhovateľa a zákazu vstupu do prevádzky navrhovateľa predstavuje primeraný zásah do práv odporcu, ktorý ho neobmedzuje vo výkone jeho bežného občianskeho, pracovného ani rodinného života. Uvedené opatrenia sú pritom spôsobilé zabezpečiť ochranu navrhovateľa pred ďalšou eskaláciou konfliktu.

42. Pokiaľ ide o návrh na uloženie zákazu priblíženia sa k navrhovateľovi na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, súd po zvážení všetkých okolností prípadu dospel k záveru, že v tomto štádiu konania by takéto opatrenie predstavovalo intenzívnejší zásah do práv odporcu, než je vzhľadom na doteraz osvedčené skutočnosti nevyhnutné. Doteraz nebolo osvedčené fyzické napadnutie navrhovateľa ani také opakované fyzické vyhľadávanie jeho osoby, z ktorého by bolo možné v čase rozhodovania vyvodiť nevyhnutnosť plošného zákazu priblíženia na určenú vzdialenosť.

43. Súd prihliadol aj na to, že maloletá dcéra odporcu sa počas intervalov osobnej starostlivosti matky zdržiava v spoločnej domácnosti matky a navrhovateľa, pričom zákaz priblíženia k navrhovateľovi by mohol v praktickej rovine zasahovať aj do situácií spojených s odovzdávaním dieťaťa medzi jeho rodičmi. Aj túto okolnosť súd zohľadnil pri voľbe menej intenzívnych opatrení.

44. Súd vníma, že medzi účastníkmi existuje dlhodobý a intenzívny osobný konflikt, ktorý je úzko prepojený s rodinnými pomermi odporcu a partnerky navrhovateľa. Za tejto situácie je v záujme oboch strán, aby sa zdržali konania vedúceho k ďalšej eskalácii konfliktu a aby pri realizácii situácií, pri ktorých môže dochádzať k ich vzájomnému kontaktu, postupovali spôsobom minimalizujúcim vznik ďalších konfliktných situácií.

45. To platí osobitne pri odovzdávaní maloletého dieťaťa medzi jeho rodičmi, keďže navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti s matkou maloletého dieťaťa. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pokračovanie vzájomných verbálnych konfliktov medzi účastníkmi, najmä ak k nim dochádza pri odovzdávaní maloletého dieťaťa jeho rodičom, nie je v záujme maloletého dieťaťa. Každý z účastníkov by preto mal v rámci svojich možností prispieť k tomu, aby vzájomné kontakty boli obmedzené na nevyhnutný rozsah a prebiehali pokojne a bez ďalšej eskalácie konfliktu.

46. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za osvedčené, že sú splnené všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa a , pričom jeho nariadením sa dosiahne sledovaný účel bez toho, aby došlo k nevyváženému alebo neprimeranému zásahu do práv odporcu.

47. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že konanie odporcu voči navrhovateľovi vykazuje znaky verbálnej agresivity, zastrašovania a nepriateľského správania a je objektívne spôsobilé ohroziť duševnú integritu navrhovateľa. Preto bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami v rozsahu uvedenom vo výrokoch I. a II. uznesenia

48. Návrh na uloženie zákazu priblíženia súd zamietol, keďže vzhľadom na doteraz osvedčené skutočnosti považuje uloženie menej invazívnych opatrení za postačujúce na dosiahnutie sledovaného účelu.

49. Úlohou súdu nie je iba poskytnúť ochranu navrhovateľovi, ale súčasne jasne vymedziť hranice správania, ktoré už nie je z pohľadu právneho poriadku prípustné. Takéto správanie odporcu súd považuje za spôsobilé zasahovať do duševnej integrity navrhovateľa.

50. Súd neuložil navrhovateľovi podať žalobu vo veci samej z dôvodu, že bol toho názoru, že týmto neodkladným opatrením sú pomery pokiaľ sa zákazu kontaktovania a zákazu vstupu do prevádzky navrhovateľa trvale upravené. Nariadenie predmetného neodkladného opatrenia môže svojim obsahom predstavovať konečnú ochranu navrhovateľa bez potreby ďalšieho meritórneho rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu súd postupoval podľa a odporcu poučil o možnosti podať žalobu vo veci samej na zrušenie neodkladného opatrenia voči navrhovateľovi. Ak žaloba/návrh nebude podaná, neodkladné opatrenie bude trvať, nakoľko obsahuje trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

51. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

52. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

53. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

54. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

55. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa citovaných ustanovení. Hoci súd nevyhovel návrhu v celom rozsahu, navrhovateľ bol vo veci úspešný v podstatnej časti. Nariadenými opatreniami bola navrhovateľovi poskytnutá ochrana pred konaním odporcu, ktorá zodpovedá podstate uplatneného návrhu. Skutočnosť, že súd z dôvodu rešpektovania zásady proporcionality nepristúpil aj k uloženiu zákazu priblíženia, sama osebe neodôvodňuje záver o neúspechu navrhovateľa v rozsahu odôvodňujúcom krátenie náhrady trov konania. Preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

56. O výške trov konania rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník samostatným uznesením

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice (, . Odvolanie môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (, , ).