Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Sa-51-2020.pdf
PDF · 104.45 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/51/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
E. súd v Nitre sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, v právnej veci žalobcu: E. Z., bytom C., O. XXX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 45358-2/2020-BA zo dňa 30. 04. 2020, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovanej č. 45358-2/2020- BA zo dňa 30. 04. 2020 a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu č. 1731/2020-NR-DvN zo dňa 10. 02. 2020 a vec vracia správnemu orgánu na nové konanie.
Krajský súd priznáva žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa domáhala v konaní preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 45358-2/2020- BA zo dňa 30. 04. 2020, ktorým žalovaná zamietla jej odvolanie a potvrdila odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra č. 1731/2020-NR-DvN zo dňa 10. 02. 2020, ktorým podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a podľa čl. 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004, nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.
2. Žalobkyňa namietala, že v napadnutom rozhodnutí je uvedená doba od 01. 06. 2015 do 06. 04. 2019, pretože žiadne takéto poistenie v Spojenom kráľovstve neplatila a ani neukončovala, a taktiež sa nezhoduje s dátumami jej pracovného pomeru. Namietala i tú skutočnosť, že dávka jej nebola priznaná z dôvodu, že si nezachovala centrum záujmov na Slovensku, pretože Spojené kráľovstvo opustila v marci 2018 natrvalo, na Slovensku sa vydala, a tu sa jej narodilo dieťa. Poukázala na tú skutočnosť, že do Spojeného kráľovstva sa nemá záujem vrátiť, pretože v dome žila s ďalšími siedmimi ľuďmi a nie sú to vyhovujúce podmienky pre život s dieťaťom. O dávku v nezamestnanosti požiadala v máji 2019 a poistenie má ukončené v apríli toho istého roku. Poukazuje na to, že po návrate zo Spojeného kráľovstva bol nárok na dávku priznaný bez problémov jej terajšiemu manželovi.
3. Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 30. 04. 2020 podala žalobkyňa žalobu, v ktorej poukázala na to, že aj prvostupňový aj druhostupňový správny orgán dospel na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu k nesprávnym skutkovým záverom. Poukázala na to, že v Spojenom kráľovstve sa dodržiavala iba 4 roky a 5 mesiacov. Vycestovala tam vo veku 19 rokov, spolu so sestrou, ktorá tam išla študovať. Chcela sa zdokonaliť v anglickom jazyku a niečo si privyrobiť. Pracovala ako baristka v kaviarenskej sieti Costa Coffee, potom postupne prešla na pozíciu asistentky manažéra. V r. 2015 sa zoznámila v Anglicku s manželom - Slovákom, ešte počas pobytu v Spojenom kráľovstve sa snažili zabezpečiť si bývanie na Slovensku. Po otehotnení sa vrátila na Slovensko, uzatvorila manželstvo a porodila dve deti. V Spojenom kráľovstve nevlastnila žiadnu nehnuteľnosť a počas pobytu v Spojenom kráľovstve bývala v nájme asi s ďalšími siedmimi ľuďmi. Počas pobytu cestovala na Slovensko za rodinou. Do Spojeného
kráľovstva sa nevráti, s touto krajinou nemá žiadne pevné väzby a nemala v úmysle tam natrvalo zostať a založiť si rodinu, čo sa nepochybne prejavilo aj po jej otehotnení, kedy sa natrvalo vrátila na Slovensko.
Správne orgány sa pri rozhodovaní obmedzili len na posudzovanie bydliska počas jej pobytu v Spojenom kráľovstve, avšak nezohľadnili tú skutočnosť, že vzhľadom na všetky okolnosti jej prípadu je jednoznačne usadená a zachovaná väzba na Slovensku.
Poukázala aj na čl. 11 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16. 09. 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, podľa ktorého platí, že ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, uvedených v ods. 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia, nevedie k určeniu skutočného miesta bydliska osoby, považuje sa za rozhodujúci úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu. Všetky okolnosti ohľadom jej pobytu však jednoznačne nasvedčujú tomu, že jej úmyslom nikdy nebolo zmeniť charakter jej väzieb k Slovenskej republike smerom ku Spojenému kráľovstvu (v opačnom prípade by som si v tejto krajine zabezpečila stabilné a vyhovujúce bývanie, založila rodinu atď.) a dôvod jej vycestovania bol čisto dočasný (k dôvodom vycestovania viď vyššie). Žalovaná na str. 7 napadnutého rozhodnutia k tomuto manipulatívne a absolútne nesprávne uviedla, že o mieste jej bydliska údajne nevznikli pochybnosti (sic!), a preto neaplikovala vyššie uvedené ustanovenie Čl. 11 ods. 2 Vykonávacieho nariadenia. Na dokreslenie absolútnej nesprávnosti napadnutého rozhodnutia si dovoľovala uviesť, že v prípade jej súčasného manžela - Petra Mihalika rozhodla pobočka absolútne opačne a dávku v nezamestnanosti mu za identickej skutkovej situácie priznala a to rozhodnutím zo dňa 20. 11. 2018, č. 8060/2018-TO-DvN (Príloha 2), aplikujúc pritom rovnaké právne predpisy. Pobočka pritom prípade jej manžela konštatovala, že mal počas jeho pobytu v Spojenom kráľovstve na Slovenku zachované bydlisko. Takýto prístup považuje za zjavný rozpor s princípom materiálnej rovnosti, ktorý vyplýva z čl. l ods. l a z čl. 12 ods. 1 Ústavy SR. Nie je predsa prípustné, aby v skutkovo takmer identických prípadoch (dokonca v rámci jednej rodiny) rozhodli správne orgány takto diametrálne odlišne.
4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k podanej žalobe navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Poukázala na to, že žalobkyňa dňa 20. 09. 2019 požiadala o dávku v nezamestnanosti s predložením oznámenia Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Nitra zo dňa 21. 05. 2019, podľa ktorého bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 13. 05. 2019. Žalobkyňa nespĺňa podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti podľa § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorý vyžaduje, aby žalobkyňa v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky. Žalobkyňa v období od 13. 05. 2015 do 12. 05. 2019 nepreukázala žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by jej bolo možné zohľadniť na účely vzniku na dávku v nezamestnanosti.
Žalobkyňa bola v posudzovanom období na území iného členského štátu Európskej únie - Spojené kráľovstvo, poistená v nezamestnanosti podľa britských právnych predpisov, čo osvedčila formulárom U002 zo dňa 16. 01. 2020 - od 01. 06. 2015 do 06. 04. 2019 obdobie poisteného zamestnania, od 07. 04. 2019 do 31. 05. 2019 obdobie nepoisteného zamestnania a dôvod skončenia posledného zamestnania bola výpoveď zo strany zamestnanca.
Keďže žalobkyňa dosiahla v posudzovanom období 4 rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov do evidencie dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie, bolo v konaní o jej dávke v nezamestnanosti potrebné posúdiť, či je možné takúto dobu zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia. V zmysle čl. 61 ods. 2 základného nariadenia, je možné zohľadniť doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov členského štátu Európskej únie, ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov, v prípade, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ukončila doby poistenia dosiahnuté v súlade so slovenskými právnymi predpismi. Výnimku z tohto pravidla predstavujú prípady, kedy si dotknutá osoba počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo SZČO na území členského štátu Európskej únie zachovala bydlisko na území Slovenskej republiky.
Žalobkyňa bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahla doby poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy, a preto nebolo možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území Spojeného kráľovstva do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti, len v prípade preukázania zachovania pevných väzieb na území Slovenskej republiky, počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu Európskej únie.
Žalovaná poukázala na tú skutočnosť, že nezamestnané osoby, ktoré dosiahli doby poistenia v nezamestnanosti len na území štátu pôvodu, nemajú právo výberu členského štátu Európskej únie, v ktorom požiadajú o dávku v nezamestnanosti. Žalovaný správny orgán posudzoval zachovanie väzieb žalobkyne na území Slovenskej republiky. Z dostupných informácií zistil, že sa žalobkyňa na území Spojeného kráľovstva zdržiavala od novembra 2013 do marca 2018 takmer 4,5 roka. Pred odchodom do Spojeného kráľovstva žalobkyňa nebola na území Slovenska poistená v nezamestnanosti, bola krátkodobo poistená necelé tri mesiace. Žalobkyňa sama vyhlásila, že na území Spojeného kráľovstva vykonávala jedno zamestnanie, ktoré trvalo od 21. 11. 2013 do 03. 05. 2019 a počas tohto trvania pracovného pomeru poberala materské dávky z britského sociálneho systému. Na základe týchto skutočností žalovaná hodnotila pracovnú situáciu žalobkyne ako stabilnú, s orientáciou na britský pracovný trh. Spolu so žalobkyňou sa na území Spojeného kráľovstva sa nachádzal aj manžel, s ktorým sa tam zoznámila a na územie Slovenska sa vracala 6-krát ročne na 10 dní.
Ďalej žalovaná uviedla, že sa zdržiavala na území Spojeného kráľovstva s najbližšou osobou - manželom, a s týmto si vytvorila spoločnú domácnosť. Z uvedeného je zrejmé, že rodinná situácia žalobkyne svedčí o vytvorenie väzieb na území Spojeného kráľovstva. Žalovaná aj bytovú situáciu v Spojenom kráľovstve považuje za stabilizovanú, pretože po celý čas bývala v jednom podnájme a počas návštev bývala u rodičov, po návrate v obecnom byte spolu s manželom a dieťaťom. Keďže bola žalobkyňa zamestnaná na území Spojeného kráľovstva a plnila si na tomto území aj daňové povinnosti, je zrejmé, že za štát bydliska sa považuje štát zamestnania, t.j. Spojené kráľovstvo.
Ďalej žalovaná poukazovala, že žalobkyňa mala zákonnú možnosť si požiadať v Spojenom kráľovstve o dávku v nezamestnanosti, tak ako si požiadala o materské, pretože koordinačné predpisy určujú, že pri skončení výkonu zárobkovej činnosti by si mal nezamestnaný uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte, v ktorom práve skončil zamestnanie. V prípade priznania dávky v nezamestnanosti má dotknutá osoby v zmysle čl. 64 základného nariadenia možnosť požiadať o export priznanej dávky v nezamestnanosti, do ktoréhokoľvek štátu Európskej únie, t.j. aj na územie Slovenskej republiky. Žalobkyni by však nárok na dávku v nezamestnanosti nevznikol podľa britských právnych predpisov, pretože jedným z dôvodov vylučujúcich priznanie nároku na dávku v nezamestnanosti je ukončenie pracovného pomeru z podnetu zamestnanca, čo je v danom prípade u žalobkyni.
Čo sa týka námietky žalobkyne, že žalovaná pri posudzovaní bydliska nezohľadnila všetky okolnosti spoločensky jednoznačne ukotvené a usadené na Slovensku žalovaná zdôraznila, že nie je možné považovať za najrozhodujúcejšiu skutočnosť svedčiacu jednoznačne o bydlisku dotknutej osoby. Ak by prijali takýto záver, miesto bydliska by v konaniach o nároku na dávku v nezamestnanosti neboli potrebné skúmať, pretože v zásade vo väčšine prípadov účastníci tvrdia, že po návrate zo zahraničia sa natrvalo usadili na Slovensku. Takýto záver by nebol v súlade s koordinačnými predpismi a odporoval by účelu základného a vykonávacieho nariadenia.
K ďalšej námietke žalobkyne, že v konaní o jej nároku na dávku v nezamestnanosti nebola osvedčená zhoda názorov na jej bydlisko s príslušnou britskou inštitúciou, v tejto súvislosti žalovaná uvádza, že v zmysle čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe kritérií stanovených v tomto článku. Podľa právneho názoru žalovanej nedošlo k rozdielnym stanoviskám vo veci posúdenia bydliska žalobkyne medzi príslušnou britskou inštitúciou a žalovanou. Príslušná britská inštitúcia bydlisko žalobkyne neposudzovala, pretože nemala na to právny dôvod. Podľa čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, by bolo nutné postupovať jedine v prípade, ak by príslušná britská inštitúcia posúdila, že bydlisko žalobkyne bolo na Slovensku a podľa názoru žalovanej by bolo v Spojenom kráľovstve. K takémuto rozporu však nedošlo, a preto žalovaná zvolila priamu aplikáciu kritérií stanovených v čl. 11 ods. 1 písm. a/, b/ vykonávacieho nariadenia. U žalobkyni sa jedná o jednoznačný prípad nezachovania bydliska na Slovensku, a teda nebolo potrebné požiadať príslušnú britskú inštitúciu o vyjadrenie jej názoru k tejto veci.
5. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vrátane rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a postup orgánov podľa § 177 ods. 1 SSP, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
6. Na pojednávaní žalobkyňa zotrvávala na podanej žalobe. Uviedla, že odchádzala do zahraničia po skončení stredoškolského štúdia vo veku 19 rokov. Jej úmyslom nebolo zostať v Spojenom kráľovstve, chcela sa iba naučiť anglický jazyk a zostať tam dva roky. Od novembra 2013 bola zamestnaná v kaviarni ako baristka, neskôr sa vypracovala na manažérku. Túto prácu vykonávala až do svojho odchodu 27. 03. 2018. Počas tohto obdobia spoznala manžela, preto zostala v Spojenom kráľovstve dlhšie. V tom čase ešte nebola vydatá ale v čase odchodu bola už v 5. mesiaci tehotenstva. Materský príspevok poberala z Anglicka. Pracovný pomer ukončila výpoveďou, pretože už nemala sa vrátiť po narodení dieťaťa späť do Spojeného kráľovstva. U počas pobytu v zahraničí, sa spolu v tom čase priateľom, snažili kúpiť byť na Slovensku, pravidelne chodila na návštevy na Slovensko za rodičmi a na zdravotné vyšetrenia. Poukázala na tú skutočnosť, že jej manželovi, ktorý bol v tom istom období v Spojenom kráľovstve bola priznaná dávka v nezamestnanosti na základe nie len spísanej žiadosti a predložených dokladov, ale aj samotnou konzultáciou s Petrom Mihalíkom, teda s jej manželom. V jej prípade sa správny orgán pri žiadosti o dávku v nezamestnanosti uspokojil iba s predloženými dokladmi. Ju ako účastníčku nevypočul. Momentálne má s manželom 2 deti, na druhé dieťa nedostáva materský príspevok a bývajú v prenajatom obecnom byte v Beladiciach.
7. Žalovaný správny orgán sa na pojednávanie nedostavil.
8. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z.z. SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie sociálnej poisťovne podľa ods. 3 citovaného zákona, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
9. Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti ak v posledných 4 rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov bol poistený v nezamestnanosti najmenej 2 roky.
Podľa čl. 61 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo SZČO v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo SZČO dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje.
Ak však uplaniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.
V zmysle Čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia nezamestnaná osoba uvedená v prvej vete odseku 2 (úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydlisko v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu) poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.
Podľa čl. 11 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum v záujme dotknutej osoby na základe celkového poistenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktorú môžu obsahovať: a/ dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých štátov; b/ situáciu dotknutej osoby;
i/ povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy; ii/ jej rodinného stavu a rodinných väzieb; iii/ vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti; iv/v prípade študentov zdroja ich príjmov; v/ jej bytovej situácie, najme toho, či je táto situácia stabilná; vi/ členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúce považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.
10. Správny súd v tomto konaní zisťoval, či správne orgány dostatočne zistil skutkový stav a či dôkazy boli hodnotené v súlade s § 34 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, a či napadnuté rozhodnutie je riadne odôvodnené podľa § 47 ods. 3 citovaného zákona.
11. Z predložených pripojených dokladov v administratívnom spise žalovanej správny súd zistil, že žalobkyňa od novembra 2013 do marca 2018 sa zdržiavala v Spojenom kráľovstve. Po celý čas pracoval na jednom pracovisku ako baristka v kaviarenskej sieti Costa Coffee. Tento pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú. Nemal sezónny ani dočasný charakter. Pracovný pomer bol ukončený výpoveďou zamestnanca, teda z podnetu žalobkyne, čo vo formulári bolo preukázané príslušnou inštitúciou Spojeného kráľovstva. Žalobkyňa pred súdom uviedla, že dôvodom jej odchodu bolo zdokonalenie sa v anglickom jazyku ako aj robiť svojej sestre, ktorá tam išla študovať, spoločnosť. Počas pobytu v Spojenom kráľovstve sa zoznámila s terajším manželom, bývali v podnájme, spolu s ďalšími siedmimi podnájomníkmi. Počas pobytu v Spojenom kráľovstve sa vracala na Slovensko viackrát ročne, kde trávila dovolenku. Na Slovensku síce nevlastnila nehnuteľnosť. V súčasnosti však býva v obecnom byte spolu s manželom a deťmi. Na území Spojeného kráľovstva bola žalobkyňa zamestnaná, takže daňové povinnosti si plnila na tomto území, z čoho je zrejmé, že za štát bydliska sa na daňové účely považuje štát zamestnania, t.j. Spojené kráľovstvo. Žalobkyňa odkázala zo Spojeného kráľovstva v piatom mesiaci tehotenstva a poberala materskú podľa anglických právnych predpisov.
12. Žalobkyňa v žalobe namietala, že žalovaný správny orgán ako aj prvostupňový správny orgán rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, čím dospel k nesprávnemu skutkovému záveru.
13. Žalovaná podľa názoru správneho súdu nesprávne vyhodnotila písomné podklady a neuskutočnila výsluch žalobkyne, ktorej realizáciou by sa presne a úplne zistil skutkový stav a dokazovanie skutočnosti pre posúdenie zachovania bydliska na území SR a zachovania centra záujmov. Tieto skutočnosti zistil správny súd až výsluchom žalobkyne na pojednávaní. Počas pobytu v Spojenom kráľovstve bývala v jednom byte s ďalšími 7 podnájomníkmi. Pracovala v jednom zamestnaní. Na Slovensku nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, avšak v súčasnosti je už vydatá za priateľa, má s ním 2 mal. deti a býva v obecnom byte. Má záujme zostať na Slovensku, žiť a pracovať a neplánuje sa vrátiť do zahraničia.
Správny súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalovanej, že napadnuté rozhodnutia sú dostatočne odôvodnené, preskúmateľné, pretože žalovaná ani prvostupňový správny orgán sa v odôvodnení svojich rozhodnutí dostatočne nevysporiadali so skutočnosťami uvádzanými žalobkyňou v administratívnom konaní. Uvedené skutočnosti uvádzané žalobkyňou vyhodnotil správny súd tak, že jej dôvodom odchodu do Spojeného kráľovstva bolo zdokonalenie sa v anglickom jazyku a samozrejme aj nájsť si zamestnanie. Na Slovensko sa vrátila žalobkyňa po 4,5 roku, tehotná, čo bolo dôvodom jej návratu na územie SR ako aj založenie si rodiny, čo riešila aj uzatvorením manželstva s priateľom. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že žalobkyňa skončila prácu na základe výpovede, nemala záujem v tejto krajine zostať, pretože tam bývala s viacerými ľuďmi v byte.
V predmetných konaniach o nároku na dávku v nezamestnanosti rozhodujúc súdy individuálne, nakoľko skutkový stav a okolnosti, na základe ktorých žiadajú žiadatelia tento nárok je odlišný a individuálny v závislosti od skutkových zistení správny orgánov ako aj ich následným právnym posúdením. Správny orgán v predmetnej veci vôbec nevykonal v administratívnom konaní výsluch žiadateľky k skutočnostiam,
ktoré súd považuje za sporné, pretože žalovaný správny orgán tvrdí, že žalobkyňa bývala v spoločnej domácnosti v zahraničí s manželom, čo nie je pravdou, pretože tento sa stal jej manželom až po príchode na Slovensko. Taktiež nesprávne posúdil bytovú situáciu v Spojenom kráľovstve, pretože táto nebola perspektívna pre žalobkyňu, keďže mala záujem uzatvoriť manželstvo a nebolo by vhodné bývať s ďalšími 7 ľuďmi v byte. Čo sa týka jej pravidelných návštev na SR, správny orgán vôbec nevyzval žalobkyňu aby nejakým spôsobom preukázala tieto skutočnosti, že sa vracala pravidelne na územie SR. Tieto skutočnosti považuje správny súd za rozporuplné.
14. Správny súd má za to, že námietky žalobkyne sú dôvodné, pretože žalovaný ako i prvostupňový správny orgán verejnej správy, v rámci dávkového konania dospeli na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu k nesprávnym skutkovým záverom, pretože neskúmali dôvody dočasnosti jej zotrvania na území Spojeného kráľovstva ako aj stabilitu bývania a ako aj zachovanie väzieb na SR.
Správny súd považuje za potrebné poznamenať, že z dôvodov rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 17. 02. 1977, C 76-76 - Silvana Di Paolo proti Office national de ľemploi vyplýva, že bydlisko v jednom členskom štátne nemusí bezpodmienečne vylučovať iné zvyčajné bydlisko v inom štáte. Z uvedeného rozsudku súčasne vyplýva, že pri posúdení bydliska je vhodné vziať do úvahy dĺžku a kontinuitu bydliska pred tým ako sa žalobca presťahoval, dĺžku trvania a cieľ jeho absencie, charakter zamestnania ako aj zámer zúčastnenej osoby, ktorý vyplýva zo všetkých okolností. Žalovaná ako aj prvostupňový správny orgán dostatočným spôsobom nezdôvodnil, že si žalobkyňa počas výkonu zamestnania (a platenia poistného) v inom členskom štáte EÚ nezachovala centrum svojho záujmu ako aj bydlisko na území SR. Preto rozhodnutie žalovanej ako i prvostupňového správneho orgánu podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a ods. 3 SSP zrušil a vrátil žalovanej na ďalšie konanie a rozhodnutie.
V ďalšom konaní je potrebné okrem stability zamestnania vyhodnotiť samostatne a vo vzájomnej súvislosti nielen bydlisko na daňové účely ale aj dĺžku a trvalosť prítomnosti žalobkyne na území dotknutých štátov, situáciu žalobkyne, vrátane jej bytovej situácie a jej stability, možnosti návštev rodiny, vzhľadom na charakter pracovnej činnosti, trvanie dovolenky a iné.
Správny súd dáva do pozornosti rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu pobočky Topoľčany, ktorý rozhodol o dávke manžela žalobkyne aj na základe jeho vyjadrenia k skutkovým okolnostiam jeho pobytu v Spojenom kráľovstve, čo v danom prípade nebolo uskutočnené.
15. Žalobca bol v konaní úspešný a súd mu priznal náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 133, ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1 mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2, písm. c/).