Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Co-54-2026.pdf
PDF · 133.19 KB
Case nature
Subarea
8Co/54/2026
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Lenky Konštiakovej, v spore žalobcu: Tatra banka, a.s., IČO: 00 686 930, so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, zast.: RASLEGAL, s. r. o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 855 561, proti žalovanej: A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, XXX XX E., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. 18C/31/2026-87 zo dňa 7. mája 2026, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uzneseniu súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. V záhlaví označenom uznesení súd prvej inštancie zriadil záložné právo v prospech žalobcu k obchodnému podielu žalovanej v obchodnej spoločnosti ATAMAX SK s.r.o., IČO: 55 237 266, so sídlom Palánok 4605/1, 949 01 Nitra, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Nitra, oddiel: Sro, vložka č. 59529/N (výrok I.) Záložné právo zabezpečuje (náhradovú) pohľadávku žalobcu voči žalovanej, uplatnenú v tomto spore (výrok II ). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (výrok III).
1.1. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou dňa 10.04.2026 žalobca žiada, aby súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom o určení, že právny úkon, Darovacia zmluva V3248-457/25, predmetom ktorej je prevod nehnuteľností, je voči žalobcovi právne neúčinný a rozsudkom rozhodol o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 27.797 eur s príslušenstvom a trovami konania.
1.2. Súčasťou podanej žaloby bol aj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorý zdôvodnil tak, že dňa 16.12.2020, ako veriteľ uzavrel so spoločnosťou FOGI, s.r.o., IČO: 47 529 679, Bratislava – mestská časť Ružinov ako dlžníkom a F. B., bytom F. XXX/XXXX, XXX XX E. G. a H. B., bytom F. XXX/ XXXX, XXX XX E. G. ako ručiteľmi, Zmluvu o splátkovom úvere č. 8080184801 podľa ust. Obchodného zákonníka a v nej inkorporovanú Dohodu o ručení. Dlžníkovi bol poskytnutý úver na podnikateľské účely vo výške 95.000 eur za účelom financovania podnikateľských projektov. Ručitelia boli v čase uzavretia zmluvy spoločníkmi a konateľmi dlžníka. Nakoľko dlžník nedodržal povinnosti vyplývajúc zo zmluvy a dohodnuté splátky neplnil riadne a včas, listami zo dňa 16.06.2025 mu žalobca oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Dlžníka a ručiteľov vyzval na zaplatenie dlžnej sumy 28.219,89 eura. Dlh nesplnili v plnom rozsahu ani v dodatočnej lehote, ktorá im bola poskytnutá, preto podal návrh na vydanie platobného rozkazu. Okresný súd Banská Bystrica v konaní sp. zn.: 3Up/1819/2025 vydal platobný rozkaz, ktorým zaviazal dlžníka, ako oboch ručiteľov, zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 27.797,00 eur, úrok vo výške 269,08 eur, úrok z omeškania vo výške 153,81 eur, úrok z omeškania 11,15 % ročne zo sumy 27.797,00 eur od 23.10.2025 do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a trovy upomínacieho konania vo výške 1.984,73 eur. Po tom, ako platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.02.2026 podal na exekučnom súde návrh na vykonanie exekúcie voči dlžníkovi a obom ručiteľom. Exekučný súd vydal dňa 16.03.2026
v konaní pod sp. zn. 67Ek/663/2026 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi F. I. C.. V exekúcii zatiaľ nedošlo k vymoženiu ani len časti dlhu. Následne z verejne dostupných registroch zistil, že ručitelia sa zbavili všetkého svojho známeho exekvovateľného majetku a to najmä nehnuteľností, ktoré patrili do ich bezpodielového spoluvlastníctva, konkrétne bytu na J. K. L. E. a k nemu priľahlých pozemkov, ktoré previedli darovacou zmluvou (ktorej vklad bol povolený v konaní pod č. V 3248/25 – 457/25) s účinnosťou ku dňu 28.05.2025 na žalovanú, ich dcéru a ktorá ich následne s účinnosťou ku dňu 01.10.2025 previedla na tretiu osobu. Mal za to, že konanie medzi ručiteľmi a žalovanou bolo koordinované a účelové v snahe vyňať svoj majetok z jeho dosahu; žalovaná nenadobudla nehnuteľnosti s cieľom ich dlhodobého vlastníctva, či už na bývanie alebo prenájmom. Javí sa teda, že žalovaná sa predmetných nehnuteľností vo veľmi krátkom čase od ich bezodplatného nadobudnutia zbavila, a to práve s cieľom zakryť ukracujúci úkon ručiteľov. Poukázal na to, že voči dlžníkovi ale aj voči ručiteľke sú podľa verejne dostupných informácií z Registra poverení na vykonanie exekúcie vedené aj ďalšie exekúcie na vymoženie peňažného nároku (konkrétne pod sp. zn. 33Ek/2848/2024 a sp. zn. 6Ek/2031/2025). Dodal, že judikovaná pohľadávka z úveru navyše nie je jediným dlhom ručiteľov, pretože eviduje ako nesplatený aj ďalší úver, kontokorentný s číslom 8080342870 zo dňa 30.04.2024, ktorý bol čerpaný vo výške 20.000 eur. Tento exspiroval dňa 01.05.2025 a aktuálne eviduje zostatok dlžnej sumy (len na istine) vo výške 20.954,32 eura s príslušenstvom. S ohľadom na doposiaľ uvedené mal za to, že právnym úkonom – darovacou zmluvou – došlo k jeho ukráteniu, preto by mala byť darovacia zmluva voči nemu právne neúčinná. V čase uzatvorenia darovacej zmluvy a povolenia vkladu (28.05.2025) už voči dlžníkovi a aj voči ručiteľom disponovali vymáhateľnou (žalovateľnou) pohľadávkou, o čom preukázateľne mali ručitelia a teda i žalovaná, vedomosť. Nakoľko sa ručitelia zbavili nehnuteľností pôvodne patriacich do ich bezpodielového spoluvlastníctva, vzniklo mu právo domáhať sa neúčinnosti darovacej zmluvy voči žalovanej v zmysle ust. § 42b Občianskeho zákonníka – čo medzitýmnym rozsudkom vo veci samej aj sleduje. Keďže však žalovaná nehnuteľnosti medzičasom previedla na tretiu osobu, nie je v súčasnosti možné uspokojiť sa z nich ako ušlého majetku ručiteľov. Zopakoval, že i keď žalovaná nie je jeho dlžníkom v zmysle zmluvy o úvere, eviduje a uplatňuje si voči nej tzv. náhradovú pohľadávku. Mala prospech z odporovaného právneho úkonu (darovacej zmluvy) a následne predmetné nehnuteľnosti nenávratne vyňala z jeho dosahu, pretože ich ďalej odplatne previedla na aktuálneho vlastníka. Tým pádom sa priamo obohatila na tomto reťazci právnych úkonov. Mal za to, že skutkové okolnosti odôvodňujú zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vyjadril presvedčenie o tom, že je vhodné a potrebné dočasne upraviť pomery. Už samotné konanie o odporovateľnosti právneho úkonu zakladá v zmysle rozhodovacej praxe súdov dôvodnosť potreby dočasnej úpravy pomerov medzi stranami, o to viac ak bola vec odporovaným právnym úkonom prevedená na blízku osobu veriteľovho dlžníka, ako tomu bolo aj v tomto prípade. Vyššie uvádzané skutočnosti podľa neho odôvodňujú potrebu zabezpečenia jeho náhradovej pohľadávky prostredníctvom jediného jemu známeho majetku žalovanej. Podľa jeho názoru nevyhnutnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v tejto veci a naliehavosť potreby zabezpečenia našej pohľadávky spočíva v tom, že vymožiteľnosť a teda aj exekúcia uplatnených nárokov by mohla byť reálne ohrozená. S ohľadom na vyššie prezentované skutočnosti mal za to, že je prípadná exekúcia uplatňovanej náhradovej pohľadávky voči žalovanej bezprostredne ohrozená, pričom mu nie je známy žiadny iný majetok žalovanej v jej vlastníctve, z ktorého by bolo možné v budúcnosti uspokojiť jeho pohľadávku v uplatnenom rozsahu. Bol toho názoru, že u osoby, ktorá už raz participovala na ukracujúcom právnom úkone (ktorým reálne zmarila potenciálnu úspešnú exekúciu ručiteľov) existuje obava, že táto – za účelom zabránenia exekúcie tentoraz na jej majetok, opäť podnikne kroky so zámerom zmarenia možnosti úspešného vymoženia náhradovej pohľadávky aj iným spôsobom.
1.3. K žalobe a návrhu pripojil: Zmluvu o splátkovom úvere č. 8080184801 a Dohodu o ručení, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzvu na zaplatenie, podací hárok, Platobný rozkaz, doložku právoplatnosti a vykonateľnosti, Upovedomenie o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, Upovedomenie o začatí exekúcie, Výpis z úverového účtu, Informatívny výpis z listu vlastníctva č. XXXX s chronológiou zmien Informatívny výpis z listov vlastníctva č. XXXX M. XXXX, Výpis z Registra poverení na vykonanie exekúcie (voči Dlžníkovi), Výpis z Registra poverení na vykonanie exekúcie (voči ručiteľke 1/), Informatívny výpis z Obchodného registra týkajúci sa obchodnej spoločnosti ATAMAX SK s.r.o.
1.4. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd posudzoval, či predmetom návrhu je spôsobilý predmet záložného práva, či zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia môže zabezpečovať peňažnú pohľadávku a tiež, či existuje obava z budúceho zmarenia exekúcie. Uviedol, že žalobca sa vo veci samej domáha od žalovanej zaplatenia
sumy 27.797 eur s príslušenstvom titulom náhradovej pohľadávky, nakoľko mala majetkový prospech z odporovateľného právneho úkonu (darovacej zmluvy), ktorým nadobudla a následne ďalej odplatne previedla nehnuteľnosti (pôvodne patriace ručiteľom žalobcu v rámci BSM) na tretiu osobu, a tým vyňala tieto nehnuteľnosti, podľa vyjadrení žalobcu ako jediný možný exekvovaný majetok jeho ručiteľov z dosahu žalobcu, v dôsledku čoho sa priamo obohatila a ukrátila tým uspokojenie judikovaného práva žalobcu priznaného právoplatným a vykonateľným platobný rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 3Up/1819/2025 zo dňa 09.01.2026. Na uvedenú pohľadávku sa v súčasnosti vedie exekučné konania 329EX 154/2026 u súdnej exekútorky F. I. C.. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žiadal žalobca zriadiť záložné právo k obchodnému podielu žalovanej v obchodnej spoločnosti ATAMAX SK s.r.o., IČO: 55 237 266, so sídlom Palánok 4605/1, 949 01 Nitra, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Nitra, oddiel: Sro, vložka č. 59529/N, ktorý je vo vlastníctve žalovanej.
1.5. Súd po preskúmaní návrhu na zriadenie záložného práva zabezpečovacím opatrením a celého spisového materiálu dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Naliehavosť jeho nariadenia vyplýva zo skutočnosti, že žalovaná už raz previedla majetok (nehnuteľnosti, ktoré na ňu darovacou zmluvou previedli ručitelia dlžníka, pričom neúčinnosti práve predmetnej zmluvy sa medzitýmnym rozsudkom vo veci samej domáha žalobca ako prejudiciálnej otázky) na tretiu osobu a nie je vylúčené, že by v tomto konaní pokračovala a postupne sa zbavovala aj ďalších svojich majetkových práv. Okrem toho nie je zrejmé, či žalovaná disponuje iným bonitným a (prípadne) exekvovateľným majetkom, okrem žalobcom označeného obchodného podielu. Zároveň súd poukazuje, že žaloba vo veci samej je postavená na tvrdení žalobcu, že na žalovanú boli prevedené nehnuteľnosti, ktoré boli predtým v bezpodielovom vlastníctve ručiteľov dlžníka v snahe zmariť uspokojenie súdom priznaného nároku žalobcu voči dlžníkovi. K prevodu došlo po niekoľkých týždňoch po tom, čo si dlžník prestal plniť svoje záväzky a následne žalovaná previedla tieto nehnuteľnosti na tretiu osobu. Uvedené podľa súdu postačuje na to, aby súd zabezpečovacie opatrenie v navrhovanom znení nariadil a dočasne tak obmedzil žalovanú v nakladaní s predmetným obchodným podielom v jej vlastníctve.
1.6. Súd poukázal tiež na primeranosť rozsahu navrhovaného zabezpečenia, nakoľko ním nedochádza k závažnému zásahu do práv žalovanej, pretože nariadené zabezpečovacie opatrenie slúži výhradne na zabezpečenie prípadných budúcich nárokov žalobcu a zriadením záložného práva nedochádza k zániku vlastníckeho práva žalovanej. Jediným dôsledkom nariadeného zabezpečovacieho opatrenia bude obmedzenie nakladania s obchodným podielom.
1.7. Nárok na náhradu trov konania súd odôvodnil ustanovením § 262 ods. 1 CSP.
2. Uznesenie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalovaná, ktorá navrhla uznesenie zmeniť, návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnuť, alternatívne uznesenie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Namietala nesprávne skutkové zistenia, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené (z dôvodu, že som v prvostupňovom konaní nemala možnosť zaujať stanovisko pred vydaním napadnutého uznesenia a že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, predovšetkým pokiaľ ide o aplikáciu § 343 CSP, týkajúceho sa posudzovania obavy z ohrozenia exekúcie, posudzovania primeranosti zabezpečovacieho opatrenia, ako aj posudzovania zákonných predpokladov samotnej odporovacej žaloby vo veci samej.
2.1. Poukázala na to, že súd rozhodol o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bez toho, aby jej bolo umožnené sa k žalobe vyjadriť, preto sú v odvolaní prípustné aj nové prostriedky procesnej obrany — nové tvrdenia a nové dôkazy (nález Ústavného súdu SR zo dňa 06.09.2018, sp. zn. II. ÚS 202/2018).
2.2. Vyjadrenia a odvolacia argumentácia žalovanej smerovala nielen voči uzneseniu o zabezpečovacom opatrení, ale tiež k sporným tvrdenia žaloby vo veci samej, o jej vedomosti o ukracujúcom úmysle ručiteľov, o postupe v koordinácii s ručiteľmi, na participovaní na ukracujúcom právnom úkone, tendenčnom konaní na základe vopred pripraveného plánu s úmyslom previesť nehnuteľnosti s cieľom zakryť ukracujúci úkon ručiteľov, o existencii vymáhateľnej, žalovateľnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, resp., ručiteľovi v čase odporovaného úkonu, uskutočnenie odporovaného úkonu v rozhodnej dobe, o jej vedomosti o odporovateľnosti právneho úkonu a nesprávnosti žalobcom požadovaných úrokov z omeškania (25%).
2.3. V odvolaní žalovaná poukázala na nesprávnosť, resp. predčasnosť uplatnenej náhradovej pohľadávky voči nej z dôvodu existencie majetku dlžníka, z ktorého môže byť veriteľ uspokojený a to z predaja štyroch motorových vozidiel, ktorých trhová hodnota v súhrne výrazne prevyšuje uplatnenú pohľadávku žalobcu 27.797,- EUR s príslušenstvom. Orientačná cena vozidiel Land Rover Range Rover Velar (rok 2019) sa na trhu obchoduje v cenovom rozpätí 30.000 – 50.000 EUR, Mercedes-Benz C 220 D 4MATIC (rok 2018) v rozpätí 17.000 – 25.000 EUR, BMW 320d xDrive (rok 2021) v rozpätí 24.000 – 30.000 EUR a Renault Trafic (rok 2023) v rozpätí 15.000 – 31.000 EUR. Hodnota týchto vozidiel je teda v rozsahu cca 86.000 – 136.000 EUR, z predaja ktorých v exekúcii by mohol žalobca uspokojiť svoju judikovanú pohľadávku bez potreby konania o náhradovej pohľadávke.
2.4. Ďalej žalovaná dôvodila tým, že žalobca v čase odporovaného úkonu nedisponoval vymáhateľnou pohľadávkou voči ručiteľom. Darovacia zmluva bola uzatvorená dňa 07.05.2025 a jej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 27.05.2025. Žalobca mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil až listami zo dňa 16.06.2025, t.j. takmer šesť týždňov po uzatvorení Darovacej zmluvy a takmer tri týždne po vklade vlastníctva na základe darovacej zmluvy do katastra; tieto listy boli dlžníkovi a ručiteľom doručené až dňa 23.06.2025 , takmer mesiac po vklade darovacej zmluvy. Až týmto dňom boli výzvy na plnenie pre ručiteľov vôbec účinné. Žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu až dňa 18.12.2025, t.j. takmer sedem mesiacov po vklade Darovacej zmluvy. Podľa uznesenia Veľkého senátu občianskoprávneho kolégia NS SR zo dňa 17.05.2022, sp. zn. 1VCdo/1/2022 je vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle § 42a ods. 1 OZ pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní. Táto pohľadávka však musí v určitej forme existovať už v čase odporovaného úkonu, spôsobilá uplatnenia v základnom konaní. Podlá žalovanej pohľadávka žalobcu voči ručiteľom v čase uzatvorenia Darovacej zmluvy (07.05.2025) a ani v čase jej vkladu (27.05.2025) ešte nebola žalovateľná, pretože v rozhodnom čase žalobca pohľadávku voči ručiteľom z titulu ručiteľského záväzku ešte vôbec nemal — uplatnil ju až listami zo 16.06.2025 (doručenými 23.06.2025). Skutočnosť, že žalobca po darovaní získal pre pohľadávku pre ňu platobný rozkaz nemení nič na tom, že v čase odporovaného úkonu nebol veriteľom ručiteľov v zmysle, ktorý by zakladal úspešnú odporovateľnosť. Také postavenie mal len dlžník – FOGI s.r.o., teda v danom čase mohol existovať ako žalovateľný nárok len voči FOGI s.r.o., aj to len v podobe nároku na úhradu dlžnej splátky úveru. Nárok na zaplatenie celého zostatku úveru tak voči dlžníkovi ako i voči ručiteľom vznikol až vyhlásením splatnosti úveru, ktoré bolo doručené dlžníkovi a ručiteľom až 23.06.2025.
2.5. Poukazovala tiež na skutočnosť, že prvostupňový súd nesprávne vychádzal z toho, že je „dlžníkom" v zmysle § 343 ods. 1 CSP. Nie je hmotnoprávnym dlžníkom žalobcu — nemá voči nemu žiadnu pohľadávku zo zmluvy, deliktu ani z iného právneho titulu. Žalobca voči nej uplatňuje výlučne tzv. náhradovú pohľadávku podľa § 42b ods. 4 OZ, ktorá je v čase rozhodovania o zabezpečovacom opatrení len uplatnenou, dosiaľ nepriznanou a spornou pohľadávkou. Jej existencia je podmienená dvoma kumulatívnymi predpokladmi: (i) úspechom žaloby o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy, a (ii) nemožnosťou uspokojenia z toho, čo z dlžníkovho majetku ušlo, ani z iného majetku dlžníka, ktorý predpoklad vzhľadom na existenciu motorových vozidiel v majetku dlžníka v hodnote 86.000 – 136.000 eur splnený nie je. Nie je však splnený ani prvý predpoklad. Náhradovú pohľadávku je možné priznať až po tom, ako bolo právoplatne rozhodnuté o neúčinnosti právneho úkonu. Žaloba je teda predčasná.
2.6. Žalovaná poukázala na skutočnosti, že nebola preukázaná obava z ohrozenia exekúcie, ktorá je zákonným predpokladom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a ktorú žalobca v žalobe vyjadril iba paušálne a to tak, že už raz previedla majetok" na tretiu osobu, a teda „by mohla" pokračovať v podobnom konaní aj v budúcnosti. Prvostupňový súd v bode 13 odôvodnenia túto tézu prevzal a doplnil, že „nie je vylúčené, že by žalovaná v tomto konaní pokračovala a postupne sa zbavovala aj ďalších svojich majetkových práv." Túto formuláciu považuje za nedostačujúcu, pretože 343 ods. 1 CSP nepožaduje, aby súd skúmal, či „nie je vylúčené", že žalovaný urobí v budúcnosti niečo, čo by mohlo ohroziť exekúciu. Vyžaduje konkrétne osvedčené nebezpečenstvo, podložené konkrétnymi okolnosťami danej veci. V mojom prípade nie sú dané žiadne objektívne skutočnosti, ktoré by takúto konkrétnu obavu zakladali, nikdy nebola účastníčkou žiadneho insolvenčného ani exekučného konania; od podania žaloby v predmetnej veci (10.04.2026) nepodnikla žiadny krok, ktorý by mohol svedčiť o úmysle marenia výkonu rozhodnutia. l, neuzatvárala som zmluvy. Finančné prostriedky z predaja nehnuteľností boli použité na vyrovnanie predbežných daňových opatrení voči mojej spoločnosti, t.j. na verejnoprávne povinnosti, nie na osobnú spotrebu ani na účelové vyvádzanie majetku;
2.7. V ďalšej časti odvolania poukázala na skutočnosť, že prvostupňový súd zriadil záložné právo na celý obchodný podiel spoločnosti ATAMAX SK s.r.o. bez toho, aby vykonal alebo aspoň vyzval žalobcu na osvedčenie hodnoty obchodného podielu a bez toho, aby porovnal túto hodnotu s výškou zabezpečovanej pohľadávky (27.797 eur + príslušenstvo, t.j. súhrnne cca 30.000 – 35.000 eur), prípadne bez toho, aby uvažoval o čiastočnom zabezpečení alebo o miernejšom opatrení. Pri nariaďovaní zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 CSP sa musí uplatniť princíp primeranosti zásahu do vlastníckeho práva (čl. 20 Ústavy SR) a do slobody podnikania (čl. 35 Ústavy SR). Ide totiž o zaťaženie majetku, ktorý ale pri vydaní zabezpečovacieho opatrenia dodržaný nebol. V jej prípade ide o zásadne neprimerané opatrenie z viacerých dôvodov. ATAMAX SK s.r.o. je činnou obchodnou spoločnosťou, ktorá je mojím jediným zdrojom živobytia. Zriadenie záložného práva na obchodný podiel mi znemožňuje s podielom disponovať. Jej spoločnosť je fungujúci hospodársky subjekt, ktorého hodnota je v zásadnom nepomere k uplatnenej náhradovej pohľadávke žalobcu (27.797 eur). Tento zásadný nepomer prvostupňový súd vôbec neskúmal a v bode 14 odôvodnenia odbavil paušálnym tvrdením, že „nedochádza k závažnému zásahu" do mojich práv, čo nezodpovedá realite.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Vo vyjadrení reagoval na odvolanie žalovanej tiež vo veci samej. Vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu uviedol, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil reálnu obavu, že žalovaná môže obdobným spôsobom naložiť so svojim ďalším majetkom obchodným podielom, ktorý je navyše jemu jediným jej známym majetkom. Dôvodná obava z jej ďalšieho konania vyplýva nielen zo spôsobu scudzenia predmetnej nehnuteľnosti (ručiteľmi dlžníka darovanej a následne žalovanou predanej) ale aj z daňových konaní, ktoré sú vedené voči jej spoločnosti a ktoré sako priznáva, zvyšujú riziko, že bude motivovaná nakladať so svojim majetkom spôsobom, ktorý môže zmariť budúcu existenciu. Vo vyjadrení ďalej poukázal na nesprávnosť tvrdení žalovanej týkajúcej sa údajnej neexistencie vymáhateľnosti pohľadávky, kde v podstate zdôraznil, že sa nevyžaduje, aby bola pohľadávka priznaná právoplatným rozhodnutím, ale aby bola splatná v okamihu vykonania odporovaného úkonu, pričom postačuje, ak existuje právny dôvod pohľadávky a ak je žalovateľná. Uviedol, že žalovaná nepreukázala, že motorové vozidlá, na ktoré poukazuje v odvolaní sú reálne speňažiteľné a že z nich možno naozaj uspokojiť jeho pohľadávku. Predložila iba technické preukazy a inzeráty, ktoré majú orientačný charakter bez dôkazu o tom, že vozidlá nie sú napríklad zaťažené záložnými právami, leasingom a podobne. Neuviedla, kde sa nachádzajú, kto ju používa, v akom sú stave. Ide o hnuteľný majetok neporovnateľný s nehnuteľnosťou, pokiaľ ide o stabilitu, hodnoty, likviditu a možnosť exekučného speňaženia. Exekútorka doposiaľ neoznámila žiadny takýto majetok dlžníka napriek tomu, že exekúcia sa vedie od začiatku apríla 2026. Poukázal tiež na skutočnosť, že pokiaľ by aj dlžník disponoval motorovými vozidlami v hodnote 86.000 eur až 130.000 eur, nedáva logiku, aby si dlžník a ručitelia, ktorí sú stále jeho spoločníkmi a konateľmi doposiaľ nesplnili svoje splatné záväzky, pri ktorých neustále rastie výška ich príslušenstva, ako aj náklady spojené s ich vymáhaním. Žalovaná tiež priznáva, že jeho pohľadávka nie je jediným vymáhaným dlhom voči dlžníkovi, čo samo o sebe spochybňuje jej tvrdenie o údajnej majetkovej situácie dlžníka, z ktorej sa vie uspokojiť. Žalovaná sa iba snaží odviezť pozornosť od podstaty veci a nahradiť objektívne hodnotenie skutkového stavu subjektívnymi tvrdeniami o majetku dlžníka. Ďalšiu časť vyjadrenia venoval náležitej k odvolaniu žalovanej týkajúcej sa jej starostlivosti a zákonnej domnienke vedomosti v zmysle § 42a ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, ktoré vyjadrenie smeruje do veci samej. Tvrdenia žalovanej ohľadne skutočnosti, že podľa jej názoru je náhradová pohľadávka predčasná, nesprávne vyčíslená, obsahovo neprípustné úroky z omeškania sú pre posúdenie dôvodnosti zabezpečovacieho opatrenia právne irelevantné. Dôvodnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodňuje § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého platí, že ak osoba, ktorá mala z odporovateľného právneho úkonu prospech, už nemá predmet plnenia, je povinná poskytnúť veriteľovi peňažnú náhradu vo výške prospechu, ktorý získala. Vzniká okamihom, keď osoba, ktorá mala prospech predmet plnenia scudzila, alebo inak zmarila možnosť jeho vydania. V danom prípade žalovaná nadobudla nehnuteľnosti bezodplatne, následne ich odplatne previedla na tretiu osobu, čím sa obohatila a zároveň mu znemožnila uspokojiť sa z tohto majetku, preto je tento nárok uplatnený v súlade so zákonom a nie je predčasný. Náhradové pohľadávky s príslušenstvom zodpovedá jeho primárnemu nároku voči dlžníkovi a ručiteľom. Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia totiž postačuje, že žalovaná je dlžníkom v procesnoprávnom zmysle, teda že je v procesnom postavení žalovanej v konaní o náhradovú pohľadávku. To, že je dlžníkom aj hmotnoprávne bude predmetom konania vo veci samej. K námietke žalovanej, že zabezpečovacie opatrenie je neprimerané a zasahuje do práva chrániť majetok, je v rozpore s povahou
zabezpečovacieho opatrenia, ktoré je dočasným procesným opatrením, ktorého účelom je predísť mareniu budúcej existencie, nezasahuje do samotnej existencie vlastníckeho práva ale len do jeho dispozičnej zložky. Žalovaná zostáva vlastníčkou obchodného podielu naďalej, môže ho užívať, poberať z neho úžitky, vykonať s ním všetky práva, ktoré nie sú v rozpore so zriadeným záložným právom. Jediným obmedzením je, že nemôže obchodný podiel previesť alebo zaťažiť spôsobom, ktorý by mohol zmariť jeho uspokojenie. Takéto obmedzenie je primerané a nevyhnutné vzhľadom na správanie žalovanej v minulosti, najmä na prevod majetku, ktorý mal slúžiť na jeho uspokojenie a navyše voči jej spoločnosti sú preukázateľne vedené daňové konania, ktoré nie sú právoplatne ukončené, teda hrozí, že opäť uprednostní svoje záujmy pred zodpovednosťou za dlhy svojich rodičov. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že nie je známy iný majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku. Obchodný podiel spoločnosti je jemu jediným známym majetkom žalovanej, ktorý má reálnu hodnotu a môže slúžiť ako zabezpečenie. Preto je zriadenie záložného práva k tomuto obchodnému podielu primerané a nevyhnutné a navyše ako už uviedol je len prostriedkom dočasnej úpravy pomerov.
4. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
4.1. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
5. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, odvolania žalovanej, viazaný dôvodmi podaného odvolania, dospel k záveru, že v danej veci súd prvej inštancie postupoval v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, konkrétne ustanovení § 343 a nasl.. Následne vo veci rozhodol preskúmavaným uznesením, ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil , a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie podľa § 220 CSP uznesenie aj v dostatočnej miere a správne tak po právnej, ako aj skutkovej stránke odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil, a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP iba poukazuje.
6. Odvolací súd, stotožniac sa tak s výrokom napadnutého uznesenia ako aj s jeho odôvodnením, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, iba na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia dodáva, že súd je viazaný návrhom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, t.j. musí dbať na to, aby zriadil záložné právo k takému predmetu a v takom rozsahu, ako to navrhne navrhovateľ. Súd nevykonáva dokazovanie, ale len osvedčuje, či sú splnené podmienky na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenie veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Vzťah medzi neodkladnými a zabezpečovacími opatreniami je vyjadrený v § 324 ods. 3 CSP. Je možné konštatovať, že ide o vzťah subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu. Predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú: zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
7. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj podané odvolanie. Dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým nariadil zabezpečovacie opatrenie na obchodný podiel spoločnosti ATAMAX, s.r.o je vecne správne.
8. Zo spisu vyplýva, že žalobca poskytol dňa 16. 02. 2020 spoločnosti FOGI, s.r.o, Bratislava, IČO: 47 529 679 úver na podnikateľské účely vo výške 95.000 euro. Úver bol zabezpečený dohodou o ručení uzatvorenou medzi veriteľom, dlžníkom a ručiteľmi - F. B. a H. B., spoločníkmi dlžníka a rodičmi žalovanej. Dlžník dohodnuté úverové splátky prestal splácať, preto veriteľ dňa 16.06.2025 pristúpil k mimoriadnemu zosplatneniu zostatku úveru a vyzval dlžníka a ručiteľov na zaplatenie dlžnej sumy. Následne bola žalobcovi právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom (10.02.2026) priznaná voči dlžníkovi a ručiteľom pohľadávka vo výške 27.797,00 eur, úrok vo výške 269,08 eur, úrok z omeškania vo
výške 153,81 eur, úrok z omeškania 11,15 % ročne zo sumy 27.797,00 eur od 23.10.2025 do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a trovy upomínacieho konania vo výške 1.984,73 eur. Darovacou zmluvou uzatvorenou dňa 07.05.2025, vklad povolený dňa 27. 05. 2025 ručitelia dlžníka previedli/darovali na žalovanú, ich dcéru nehnuteľnosti - byt s priľahlými pozemkami, v kat. území E., zapísaný v LV č. XXXX M. XXXX, ktoré boli predmetom BSM. Žalovaná následne nehnuteľnosti odpredala kúpnou zmluvou s účinnosťou k 01. 10. 2025 tretej osobe.
9. Žalovaná v odvolaní voči preskúmavaným uznesením nariadenému zabezpečovaciemu opatreniu namietala jeho nesprávnosť, resp. predčasnosť s poukazom na existenciu dostatočného majetku dlžníka, z ktorého je možné pohľadávku žalobcu uspokojiť. Tento majetok majú tvoriť štyri motorové vozidlá v hodnote presahujúcej pohľadávku žalobcu. Uvedenú argumentáciu žalovanej odvolací súd nevzhliadol dôvodnou. Žalovaná v odvolaní tvrdí a kópiami osvedčení o evidencii vozidiel (a inzerciou predaja vozidiel) preukazuje tvrdenie o vlastníctve štyroch motorových vozidiel dlžníka, čo bez ďalšieho, t.j. bez konkrétnych údajov o aktuálnom technickom a právnom stave vozidiel nie je dôkazom o tom, že dlžník disponuje vymožiteľným majetkom v hodnote pohľadávky a jej príslušenstva. Technické preukazy preukazujú len evidenčný stav vozidiel. Žalovaná netvrdí a nepreukázala, či motorové vozidlá sú reálne speňažiteľné na uspokojenie pohľadávku žalobcu, v akom sú stave, kto ich reálne užíva, kde sa nachádzajú, či nie sú napríklad zaťažené záložnými právami, leasingom. Je otázne, prečo súdna exekútorka v exekučnom konaní sp. zn. 67Ek/663/2026, poverená vymožením pohľadávky dlžníka tento podľa žalovanej hodnotný majetok doposiaľ nespeňažila, čo tiež podľa názoru odvolacieho súdu spochybňuje opodstatnenosť tvrdení žalovanej o existencii dostatočného majetku dlžníka na uspokojenie pohľadávky žalobcu, keď navyše, ako uvádza aj žalovaná, na majetok dlžníka je vedené aj iné exekučné konanie sp. zn. 33Ek/2848/2024 na vymoženie pohľadávky vo výške 31.860 euro s príslušenstvom, ktoré konanie začalo o cca dva roky skôr. Ako logická sa javí odvolaciemu súdu aj argumentácia žalobcu, že pokiaľ by aj dlžník disponoval motorovými vozidlami v hodnote 86.000 eur až 130.000 eur nedáva logiku, aby si dlžník a ručitelia, ktorí sú stále jeho spoločníkmi a konateľmi doposiaľ nesplnili svoje splatné záväzky, pri ktorých neustále rastie výška ich príslušenstva, ako aj náklady spojené s ich vymáhaním.
10. Ďalšia odvolacia námietka žalovanej sa týkala existencie nevymáhateľnej pohľadávky voči ručiteľom s poukazom na dátum uzatvorenia darovacej zmluvy (07.05.2025) a vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru (16.06.2026). Svoju argumentáciu žalovaná odôvodnila rozhodnutím Veľkého senátu občianskoprávneho kolégia NS SR zo dňa 17.05.2022, sp. zn. 1VCdo/1/2022, podľa ktorého vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle § 42a ods. 1 OZ pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní. Táto pohľadávka však musí v určitej forme existovať už v čase odporovaného úkonu, spôsobilá uplatnenia v základnom konaní. Odvolací súd k uvedenej právnej argumentácii žalovanej uvádza, že súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a rovnako tak neodkladného opatrenia vychádza iba z osvedčených, nie preukázaných skutočností, keďže osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov najprv zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a následne ich podriaďuje právnemu posúdeniu (teda aj uvedenej právnej argumentácii žalovanej), ktorých výsledkom je buď vyhovenie alebo zamietnutie žaloby Medzi osvedčením a dokazovaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o predbežnom opatrení a rozsudku. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na predbežné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základom konaní. To je pojmovo vylúčené. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom dokazovaní. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu konkrétneho civilného sporového konania nastať. Zabezpečovacím opatrením sa teda má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho nariadenie. Vzhľadom na zmyslel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti strán sporu tak striktne, ako v konaní vo veci samej. Všeobecný súd tak nemusí pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní vo veci samej, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzťahom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 294/2020). Argumentácia žalovanej bude vecou skúmania v konaní vo veci samej a bude predmetom riadneho dokazovania, kedy žalobca musí uniesť dôkazné bremeno svojho tvrdenia a následného právneho posúdenia súdom
podľa ustanovení § 42a, § 42b Občianskeho zákonníka (teda posúdením okrem iného aj skutočnosti, či k ukracujúcemu úkonu veriteľa došlo v posledných troch rokoch). V prípade nariadenia zabezpečovacieho opatrenia súd neposudzuje právny základ žaloby vo veci samej, ale skúma splnenie predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorými sú návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, spôsobilý predmet záložného práva, zabezpečenie peňažnej pohľadávky a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. 11. Žalovaná ďalšiu časť odvolania založila na názore, že nie je hmotnoprávnym dlžníkom žalobcu, nemá voči nemu žiadnu pohľadávku zo zmluvy, deliktu ani z iného právneho titulu. Žalovaná teda prezentuje názor, že súd môže zabezpečovacím opatrením zriadiť záložné právo len na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka, ktorými ona nie je a navyše má za to, existencia náhradovej pohľadávky je podmienená úspechom žaloby o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy a nemožnosťou uspokojenia z toho, čo z dlžníkovho majetku ušlo, ani z iného majetku dlžníka. Vo vzťahu k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia voči tretej osobe odvolací súd udáva, že nemožno vylúčiť ani jeho nariadenie voči tretej osobe. Uloženie povinnosti, alebo obmedzenie tretej osobe má vždy povahu súčinnosti, ktorá je nevyhnutná vo vzťahu k predmetu konania vo veci samej. Nejde o bezprostredné plnenie povinnosti voči žalobcovi, s ktorým tretia osoba nie je v relevantnom právnom vzťahu. Z tohto dôvodu je potrebné, aby pri návrhu na nariadenie nezabezpečovacieho opatrenia pred začatím konania súd dôsledne identifikoval chránený nárok a obsah dotknutého hmotnoprávneho vzťahu. Prípustnosť výkladu ust. § 343 ods. 1 CSP zriadením zabezpečovacieho opatrenia voči tretej osobe nevylúčil ani Ústavný súd Slovenskej republiky (I. ÚS 118/2023, II. ÚS 43/2018 a II. ÚS 546/2018). Z okolností danej veci je nateraz zrejmé, že konateľmi dlžníka veriteľa sú dve fyzické osoby, rodičia žalovanej, ktorí boli súčasne ručiteľmi dlžníka z úveru poskytnutého žalobcom a ktorí nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve v období, kedy dlžník prestal splácať úver, darovali žalovanej. Nakoľko žalovaná darované nehnuteľnosti následne odpredala, žalobca ako náhradovú pohľadávku na uspokojenie svojej pohľadávky požaduje zabezpečiť zabezpečovacím opatrením obchodný podiel spoločnosti, ktorej jediným spoločníkom a konateľom je žalovaná. Takéto prevody nehnuteľností a existencia právnych vzťahov medzi sporovými stranami a dlžníkmi osvedčujú potrebu zabezpečenia majetku spoločnosti žalovanej pre obavu z ohrozenia exekúcie (ako je uvedené nižšie) 12. Žalovaná v odvolaní zastala názor, že nebola preukázaná obava z ohrozenie exekúcie. Súd prvej inštancie túto obavu vzhliadol v skutočnosti, že žalovaná už raz previedla majetok, ručiteľmi darované nehnuteľnosti a to v pomerne krátkej dobe na tretiu osobu, teda nie je vylúčené, že by v tomto konaní pokračovala ďalej. Žalovaná tento názor súdu považuje za špekulatívny a nedostatočný, keď podľa jej názoru je potrebné preukázať konkrétne osvedčené nebezpečenstvo. Nepodnikla žiadne kroky, ktoré by svedčili o jej úmysle mariť výkon rozhodnutia. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalovanej. Opodstatnenosť obavy z ohrozenia exekúcie je potrebné posudzovať v kontexte celkového skutkového stavu, z ktorého je nesporné, že rodičia žalovanej, ktorí boli v čase právneho úkonu darovania ručiteľmi dlžníka, darovali žalovanej – bezodplatne previedli – nehnuteľnosti, z ktorých mohol veriteľ primárne uspokojiť svoju pohľadávku. Prevod nehnuteľností na žalovanú mal ten právny dôsledok, že veriteľovi naďalej zostala zachovaná možnosť uspokojiť svoju pohľadávku aj z majetku už vo vlastníctve žalovanej, čo ale žalovaná zmarila tým, že nehnuteľnosti v priebehu cca štyroch mesiacov odpredala tretej osobe. Uvedené konanie žalovanej aj podľa názoru odvolacieho súdu je nutné posúdiť ako konanie s cieľom vyhnúť sa exekúcii. To, že finančné prostriedky použila na verejnoprávne povinnosti je v tejto veci právne bezvýznamné, keď ich nepoužila na uspokojenie pohľadávok žalobcu. Odvolací súd v tento súvislosti dodáva, že na svoju obranu na jednej strane poukazuje na jej tzv. zodpovedné konanie voči Daňovému úradu úhradou daňových nedoplatkov ale na druhej strane mlčí o tom, za akú cenu predala nehnuteľnosti, teda nie je zrejmé, či má aj iný majetok, finančné prostriedky na úhradu pohľadávky žalobcu. Ani argumentácii žalovanej o tom, že nepodniká žiadne kroky v súvislosti s obchodným podielom, na ktorý bolo zriadené zabezpečovacie opatrenie nie je právne významný, pretože zabezpečený bol tento majetok pre predchádzajúce konanie žalovanej (predaj nehnuteľnosti) a nie ako sa žalovaná zrejme mylne domnieva, pre úkony s obchodným podielom.
13. Ďalším odvolacím dôvodom bola žalovanou namietaná neprimeranosť zabezpečovacieho opatrenia. Vytýkala súdu prvej inštancie, že nezistil a neporovnal výšku pohľadávky s hodnou obchodného podielu a že jeho nariadením súd zasiahol do jej vlastníckeho práva a práva na slobodu podnikania. Súd prvej inštancie nariadené zabezpečovacie opatrenie vyhodnotil ako primerané, pretože ním nedochádza k závažnému zásahu do práv žalovanej, zabezpečovacie opatrenie slúži výhradne na zabezpečenie prípadných budúcich nárokov žalobcu a zriadením záložného práva nedochádza k zániku vlastníckeho práva žalovanej. Jediným dôsledkom nariadeného zabezpečovacieho opatrenia bude obmedzenie
nakladania s obchodným podielom. S uvedeným názorom súdu prvej inštancie sa odvolací súd plne stotožňuje. Obmedzenie nakladania s obchodným podielom nebráni žalovanej v podnikaní. Žalovaná zostáva vlastníčkou obchodného podielu naďalej, môže ho užívať, poberať z neho úžitky, vykonať s ním všetky práva, ktoré nie sú v rozpore so zriadeným záložným právom. Jediným obmedzením je, že nemôže obchodný podiel previesť alebo zaťažiť spôsobom, ktorý by mohol zmariť uspokojenie pohľadávky žalobcu. Z uvedených dôvodov odvolací súd tvrdenie žalovanej o neprimeranosti zabezpečovacieho opatrenia pre nezistenie/neporovnanie hodnoty obchodného podielu nepovažuje za správne, keď navyše ani ona sama v odvolaní nepreukazuje a ani neuvádza hodnotu obchodného podielu spoločnosti ATAMAX s.r.o, nie je možné jej námietku k nedostatku proporcionality (vzťahu pohľadávky a zabezpečenej nehnuteľnosti) posúdiť. Obchodný podiel vyjadruje mieru účasti spoločníka na čistom obchodnom imaní, pričom vlastné obchodné imanie môže byť rozdielne v priebehu účtovného roka, pretože závisí od transakcií, ktoré vznikajú na účtoch vlastného imania a teda jeho výška sa odvíja od konania spoločníkov, v danom prípade žalovanej, ako jedinej spoločníčky.
14. Odvolací súd poukazuje tiež na ustanovenie § 343 ods. 3 CSP, podľa ktorého výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Rozhodujúcou skutočnosťou preto v danom prípade bude unesenie dôkazného bremena svojho tvrdenia zo strany každej strany sporu, pričom od tejto skutočnosti bude závisieť výsledok konania vo veci samej.
15. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že žalobca osvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery súdom, zriadiť zabezpečovacie opatrenie a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil.
16. O trovách odvolacieho konania nerozhodol odvolací súd, o týchto rozhodne súd prvej inštancie (§ 396 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP) v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).