Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_6T-11-2020.pdf
PDF · 80.34 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/11/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Beátou Šuťakovou na hlavnom pojednávaní dňa 14. júna 2021 v Prešove, takto
rozhodol:
Obžalovaný:
Y. Q., nar. XX.XX.XXXX U. F., trvale bytom C. - U. C., T. XX,
je vinný, že
- dňa 13.04.2019 v čase o 11:30 h. viedol osobné motorové vozidlo zn. Š. S., EČ: F. po ul. Q. U. I. S. v smere od obce Záhradné, kde porušil ustanovenie §-u 16 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke o zmene a doplnení niektorých zákonov a v pravotočivej zákrute neprispôsobil rýchlosť vedeného vozidla, stavu a povahe vozovky ako aj poveternostným podmienkam, prešiel do protismemého jazdného pruhu, kde sa čelne zrazil s oproti idúcim vozidlom Z. Z., EČ: T. XXXFA, ktoré vtom čase viedla vodička F. Y., nar. XX.XX.XXXX, F. A., G.. A. Č.. X/X. Pri dopravnej nehode došlo k poraneniu prepravovaných osôb vo vozidle Š. S., a to R. Š.C., W.. XX.XX.XXXX, F. A., G.. Q. Č.. XX, ktorá utrpela pomliaždenie a zlomeninu nosa so zlomeninou nosových kosti, zlomeninu bodcovitého výbežku ľavej vretennej kosti, pomliaždenie a odreniny oboch predkolení a kožnú odreninu hornej pery s dobou liečenia 28 až 40 dní, spolujazdkyne Y.C. Š., W.. XX.XX.XXXX, F. A., G.. Q. Č.. XX, ktorá utrpela viaceré odreniny tela, dôsledkom čoho bola jednorazovo ošetrená vo FNsP Prešov, spolujazdca J. Š., W.. XX.XX.XXXX, F. A., G.. Q. Č.. XX, ktorý bol jednorazovo ošetrený vo FNsP na odreninu hrudníka, vo vozidle Z. Z. došlo k zraneniu vodičky F. Y. ktorá utrpela podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie tváre a kožné odreniny na zadnej časti rúk oboch palcov s dobou liečenia 38 až 40 dní, ako aj poraneniu spolujazdkyne V. Y., W.. XX.XX.XXXX, F. A., G.. A. X/X, ktorá utrpela podvrtnutia krčnej chrbtice a pomliaždenie hrudníka v oblasti mostíka s dobou liečenia 25-27dní,
teda
- inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú podľa zákona,
čím spáchal
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.
Za to mu súd ukladá
Podľa § 158 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodených: X/ L. T., G.. XX. E. X E. XX, XXX XX, F. E. X/ U. A. T.Ť., E..L.., T. Z. X, XXX XX, F. - Y. Č. T., K.: XX XXX XXX, X/ H. A. T., E..L.., L. L. X. XX, XXX XX F., K.: XX XXX XXX, X/ F. Y., W.. XX. X. XXXX, M. F. A., A.Á. X/X, s ich s nárokmi na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 6.2.2020 obžalobu na obvineného Y. Q. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona na tom skutkovom základe ako vo výroku rozhodnutia.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný Y. Q. zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku urobili vyhlásenie, že je vinný zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu.
Na to súd s odkazom na znenie § 257 ods. 5 Trestného poriadku postupoval v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, kde obžalovaný uviedol, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, ako obvinený bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a s obhajcom sa mohol radiť o spôsobe obhajoby, rozumie právnej kvalifikácii skutkov ako trestných činov, bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy kladené mu za vinu a dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin uvedený v obžalobe.
Zároveň súd poučil obžalovaného, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko procesných strán, ktoré navrhli, aby súd vyhlásenie obžalovaného prijal.
Z vykonaného dokazovania aj v prípravnom konaní mal súd jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v obžalobe a dopustil sa ho obžalovaný a nakoľko súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že sa skutok stal, ani o jeho právnej kvalifikácii, uznesením rozhodol, že vyhlásenie prijíma a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie súvisiace s rozhodnutím o treste a náhrade škody.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítaním listinných dôkazov a zistil nasledovné :
Obžalovaný Y. Q. uviedol, že pracuje v T. T., kde je mesačný príjem je 600 - Eur - 700 Eur, do práce chodí autom, nakoľko býva v C. v dome s mamou, kedy podľa potreby prispieva na chod domácností.
Na hlavnom pojednávaní vo vzťahu k uplatnenej náhrady škody Sociálnej poisťovne ako aj Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. a Dôvery zdravotnej poisťovne a.s. boli oboznámené doklady týkajúce sa
uhradených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodeným F. Y., V. Y., R. Š., J. Š. E. Y. Š. ako ich poistencom.
Bola oboznámená aj mediačná dohoda o uznaní a úhrade škody, v zmysle ktorej Y. Q. uznal dlh do dôvodu aj výšky voči poškodenej F. Y..
Z oboznámenej evidenčnej karty vodiča je zrejmé, že obžalovanému bolo udelené vodičské oprávnenie B1, B a AM dňa 29.10.2012. Z evidenčnej karty vodiča plynie, že mu boli uložené 2 blokové pokuty, pričom nebolo zistené použitie alkoholu a nejednalo sa ani o závažný spôsob.
Vo výpise z ústrednej evidencie priestupkov MV SR sú evidované 2 priestupky na úseku dopravy, ktoré následne aj boli premietnuté do evidenčnej karty vodiča.
Obžalovaný Y. Q. nebol doposiaľ súdne trestaný.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona, trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z rozhodných okolností uvedených v § 34 ods. 4 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v súlade s citovaným § 38 ods. 2 Trestného zákona, pričom skutočnosť, že obžalovaný Y. Q. doposiaľ viedol riadny život a sa skutok oľutoval, posúdil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona. Z priťažujúcich okolností súd nezistil žiadnu.
Trestný zákon v osobitnej časti umožňuje za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 158 Trestného zákona uložiť trest odňatia slobody až na jeden rok.
S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že na uvedomenie si následkov konania u obžalovaného postačí aj trest odňatia slobody uložený v dolnej polovici trestnej sadzby, a to v trvaní 4 mesiacov. Zároveň dospel k záveru, že na obžalovaného nie je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody spojeným s jeho výkonom, ale účel trestu je možné dosiahnuť aj samotnou hrozbou trestu, a preto výkon trestu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov, ktorú považoval za primeranú na preukázanie, či aj len hrozba trestu postačí na to, aby sa do budúcna vyvaroval akémukoľvek protiprávnemu konaniu a či išlo len o mimoriadne vybočenie, lebo bude povinný v skúšobnej dobe viesť riadny život, kde v opačnom prípade sa vystaví riziku, že súd, a to už aj v priebehu skúšobnej doby rozhodne, že sa neosvedčil a nariadi výkon trestu odňatia slobody, ktorý mu bol podmienečne odložený.
Takýto trest uložený obžalovanému súd považoval za primeraný a za dostatočný na zabezpečenie účelu trestného zákona a na dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie.
Vzhľadom na okolnosti skutku ako aj samotný postoj obžalovaného k skutku je súd toho názoru, že na uvedomenie si následkov konania obžalovaným nie je potrebné ukladať aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel.
Súd sa zaoberal aj otázkou náhrady škody spôsobenej konaním obžalovaného Y.N. Q. poškodeným stranám. Poškodení R. Š., J. Š., Y. Š. E. M. E. Q. ako aj Katarína Maníková si nárok na náhradu škody v rámci adhézneho konania neuplatnili. V súvislosti s nárokom na náhradu škody poškodených Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Sociálna poisťovňa, Dôvera ZP poisťovňa a.s. ako aj F. Y., týchto s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces, nakoľko by bolo treba vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by neúmerne presiahlo rámec trestného konania, najmä v prípade, keď obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, najmä keď obžalovaný predložil listiny o úhrade sumy minimálne F. Y..
Na základe vyššie uvedených skutočností súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.