Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_42Ek-333-2025.pdf
PDF · 72.97 KB
Case nature
Subarea
42Ek/333/2025
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava-Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava-Ružinov, IČO: 53 255 739, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., právne zastúpený: Občianske združenie Právna pomoc poškodeným, so sídlom D. E. XX, XXX XX B., IČO: 50 951 947, o vymoženie 229,39 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Atila Ádám, so sídlom exekútorského úradu Čajakova 5, 040 01 Košice, pod sp. zn. 269EX 111/25, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 42Ek/333/2025 zo dňa 22. 04. 2026, takto
r o z h o d o l :
I. Sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 42Ek/333/2025 zo dňa 22. 04. 2026 z a m i e t a .
II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o zamietnutí sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 42Ek/333/2025 zo dňa 22. 04. 2026.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 30. 01. 2025 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 229,39 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Michalovce zo dňa 30. 11. 2012, sp. zn. 6Ro/358/2012, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 22. 12. 2012.
2. Súd dňa 12. 02. 2025 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Atila Ádám, so sídlom exekútorského úradu Čajakova 5, 040 01 Košice.
3. Dňa 17. 03. 2025 bol súdu predložený návrh na zastavenie exekúcie. O podanom návrhu na zastavenie exekúcie súd rozhodol uznesením sp. zn. 42Ek/333/2025 zo dňa 08. 07. 2025 tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 30,50 Eur. Uznesenie 42Ek/333/2025 zo dňa 08. 07. 2025 nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 07. 2025.
4. Povinný podal ďalší návrh na zastavenie exekúcie. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 42Ek/333/2025 zo dňa 22. 04. 2026 návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol (výrok I.) a oprávnenému priznal voči povinnému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie vo výške 30,50 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie (výrok II.). Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí pätnásťdňovej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj ako „Exekučný poriadok“), a teda sa jedná o ďalší návrh povinného na zastavenie exekúcie. Vyšší súdny úradník uviedol, že povinný
vo všetkých svojich návrhoch na zastavenie exekúcie namietal rovnaké skutočnosti, ktoré existovali pred uplynutím lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a teda sa nejedná o skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Za takejto situácie považoval vyšší súdny úradník opätovné vecné preskúmanie týchto námietok za nad rámec svojej zákonnej povinnosti, keďže exekučný súd nie je povinný opakovane meritórne posudzovať totožnú obranu povinného, ak nejde o nové skutočnosti spĺňajúce zákonné kritériá. Napriek uvedenému vyšší súdny úradník opakovane preskúmal námietku premlčania a vyhodnotil ju ako zjavne nedôvodnú. Vzhľadom na vyššie uvedené, dospel vyšší súdny úradník k záveru, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie a preto v súlade s § 61l ods. 3 prvou vetou Exekučného poriadku, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
5. Povinný podal proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka sp. zn. 42Ek/333/2025 zo dňa 22. 04. 2026 sťažnosť, v ktorej namietal, že námietka premlčania je podľa jeho názoru dôvodná. Povinný ďalej uviedol, že premlčacia doba pre právo priznané exekučným titulom začala plynúť dňom 23. 12. 2012, teda dňom vykonateľnosti platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Michalovce sp. zn. 6Ro/358/2012 zo dňa 30. 11. 2012. V exekučnom konaní zastavenom podľa zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov bolo dňa 12. 06. 2020 vydané oznámenie o ukončení exekučných konaní, v ktorom bolo uvedené, že staré exekučné konanie vedené súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., zastúpeným: Mgr. Tomášom Kušnírom pod sp. zn. EX 9434/13 bolo ukončené. Opätovný návrh na vykonanie exekúcie v tomto exekučnom konaní bol tunajšiemu súdu doručený dňa 09. 01. 2025, teda po viac ako jednom roku od ukončenia starého exekučného konania. Vzhľadom na vyššie uvedené mal povinný za to, že oprávnený riadne nepokračoval v uplatňovaní nároku z exekučného titulu prostredníctvom exekučného konania. Z uvedeného dôvodu podľa jeho názoru nemožno dobu trvania starého exekučného konania, resp. starej exekúcie, považovať za dobu, počas ktorej premlčacia doba podľa § 112 Občianskeho zákonníka neplynula. Na základe uvedeného povinný konštatoval, že nárok priznaný exekučným titulom a vymáhaný v tomto exekučnom konaní je premlčaný.
6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
10. Podľa § 121 ods. 1 CSP, lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov.
11. Podľa § 121 ods. 2 CSP, do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.
12. Podľa § 121 ods. 3 CSP, lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca.
13. Podľa § 121 ods. 4 CSP, ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
14. Podľa § 121 ods. 5 CSP, lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.
15. Podľa čl. 4 ods. 1 základných princípov CSP, ak sa právne vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
16. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
17. Súd po preskúmaní exekučného spisu konštatuje, že uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 42Ek/333/2025 zo dňa 22. 04. 2026 bolo povinnému doručené dňa 23. 04. 2026. Z uvedeného vyplýva, že pätnásty deň lehoty na podanie sťažnosti pripadol na deň 08. 05. 2026, t. j. piatok. Súd zároveň poukazuje na § 4b zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, podľa ktorého v roku 2026 nie je 8. máj dňom pracovného pokoja. Keďže povinný podal sťažnosť až dňa 13. 05. 2026, sťažnosť bola podaná po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty.
18. Súd konštatuje, že včasnosť podania sťažnosti je zákonnou podmienkou jej prípustnosti, nakoľko márnym uplynutím lehoty na podanie sťažnosti nadobúda uznesenie právoplatnosť. Lehota na podanie sťažnosti je totiž zákonnou procesnou lehotou, ktorej uplynutím dochádza k procesnej preklúzii pôvodného procesného práva uplatniť sťažnosť. Sťažnosť podaná po uplynutí zákonnej lehoty je preto neprípustná. Súd použitím právnej analógie k ustanoveniu § 250 ods. 1 CSP, sťažnosť povinného zamietol.
19. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
20. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich.
21. Pretože súd sťažnosť povinného zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že oprávnenému žiadne trovy v súvislosti s konaním o sťažnosti povinného nevznikli (sťažnosť mu nebola doručená na vyjadrenie), súd v súlade s princípom uvedeným v článku 17 CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (202 ods. 4 Exekučného poriadku).