Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

63Ek/1526/2025

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 429/1, 814 99 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 603 481, proti povinnému: GRAVEL SK, s.r.o., so sídlom Dunajská 2310/18, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: , IČO: 51 776 499, o vymoženie peňažného plnenia vo výške 468 EUR, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Marcel Suchár, so sídlom exekútorského úradu Zámocká 30, 811 01 Bratislava, IČO: 31 810 632, ktorý ju vedie pod sp. zn. 300EX 162/25, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 29.05.2025 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky v sume 468 EUR, na podklade exekučného titulu – Rozkazu o uložení pokuty za správny delikt č. 0/22/021002-36/59/166410 zo dňa 14.07.2022, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 23.08.2022; Rozkazu o uložení pokuty za správny delikt č. 0/23/030767-36/67/166410 zo dňa 24.04.2023, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 12.06.2023; Rozkazu o uložení pokuty za správny delikt č. 0/23/090743-36/98/166410 zo dňa 05.09.2023, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 24.10.2023; Rozkazu o uložení pokuty za správny delikt č. 0/23/114707-36/98/166410 zo dňa 25.10.2023, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 12.12.2023; Rozkazu o uložení pokuty za správny delikt č. 0/24/123080-36/46/166410 zo dňa 19.03.2024, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 07.05.2024; Rozkazu o uložení pokuty za správny delikt č. 0/24/218295-36/67/166410 zo dňa 20.08.2024, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 09.10.2024 (ďalej ako „exekučné tituly“)

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu pripojených, vydal dňa 02.06.2025 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Marcel Suchár, so sídlom exekútorského úradu Zámocká 30, 811 01 Bratislava, IČO: 31 810 632, ktorý ju vedie pod sp. zn. 300EX 162/25.

3. Súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 09.06.2025, ktoré bolo povinnému doručené do elektronickej schránky po uplynutí úložnej lehoty dňa 28.06.2025. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie dňa 08.07.2025, ktorý bol podaný v zákonnej 15-dňovej lehote odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Takto podaný návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“).

4. Povinný v návrhu na zastavenie namietal, že dňa 23.06.2025 bola pohľadávka vo výške 468 EUR uhradená dobrovoľne, a preto by nemal byť na úhradu trov zaviazaný povinný. Argumentáciu povinný opieral o viaceré súdne rozhodnutia, najmä o Uznesenie Ústavného súdu SR č. -10

zo dňa 13.12.2016 v spojitosti s Uznesením Okresného súdu Nitra č. k. -205 zo dňa 15.06.2015. Odmeňovanie súdneho exekútora vychádza z ustanovenia § 1 Vyhlášky, v zmysle ktorého súdnemu exekútorovi patrí odmena za vykonanie exekučnej činnosti. Súdny exekútor si teda nemôže nárokovať odmenu, keď žiadne úkony nevykonal. Uvedené povinný odôvodňuje tým, že danú pohľadávku oprávneného nebolo potrebné nútene vykonať, keďže povinný istinu uhradil dobrovoľne sám, a to bez pomoci súdneho exekútora. Povinný má za to, že súdny exekútor sa na vymožení pohľadávky svojou činnosťou nepodieľal, jeho úkony neboli rozhodujúce pre úhradu istiny, pričom sa jedná o tzv. „bezpracný zisk“ pre súdneho exekútora. V zmysle uvedeného súdnemu exekútorovi neprináleží ani polovičná odmena podľa Vyhlášky č. , ani trovy exekúcie, ani náhrada paušálnych výdavkov. Povinný konštatoval, že je nutné rozlišovať pojmy pohľadávka uhradená pred začatím exekúcie a pohľadávka vymožená súdnym exekútorom s poukazom na tú skutočnosť, že v danej exekučnej veci súdny exekútor nevymohol pohľadávku oprávneného, ale povinný uhradil pohľadávku sám. Podľa ustanovenia Vyhlášky č. sa výška odmeny súdneho exekútora počíta vo výške 20% z vymoženej sumy, avšak v danom prípade sa uvedené ustanovenie nepoužije. Ústavný súd vyjadril názor, že okresný súd konal správne, keď sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu vyčíslenú v zmysle Vyhlášky, a to aj napriek námietke sťažovateľa, že boli splnené predpoklady na vznik nároku na odmenu v zmysle Exekučného poriadku, pričom Ústavný súd považoval námietku sťažovateľa za neopodstatnenú. Ústavný súd vo vyššie zmienenom uznesení ďalej konštatoval, že ustanovenie Exekučného poriadku je potrebné vykladať tak, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie a to za podmienok, ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania a po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Jedine za uvedeného predpokladu, je možné tvrdiť, že povinný uhradil pohľadávku pod tlakom exekučného konania, respektíve pod tlakom upovedomenia o začatí exekúcie. Ak by exekútor získal plnú odmenu za plnenie, ktoré dlžník uhradil sám bez priameho pričinenia súdneho exekútora, išlo by o nespravodlivé zvýhodnenie oproti ostatným exekútorom, ktorý reálne vykonávajú úkony, ako sú zrážky zo mzdy či dražby. V prípade, že sa bude dobrovoľné plnenie zahŕňať pod vymožené plnenie, bude takýto výklad odporovať výchovnej funkcii práva, keby nebola daná možnosť odmeniť to, že povinný splnil svoj záväzok sám a dobrovoľne. Povinný navrhuje, aby súd zastavil exekúciu v celom rozsahu.

5. Oprávnený sa vyjadril podaním zo dňa 17.07.2025, v ktorom sa vyjadril, že dňa 23.06.2025 bola na účet oprávneného pripísaná suma vo výške 468 EUR. Uvedená suma predstavujúca istinu vymáhanú v danej exekučnej veci však povinný uhradil až po začatí exekučného konania, t. j. po doručení návrhu na vykonanie exekúcie súdu dňa 02.06.2025 a vydaní poverenia č. 6125317444 zo dňa 02.06.2025. Oprávnený ďalej konštatoval, že pre úradu povinného na vymáhaní istiny netrvá, avšak nakoľko bola istiny uhradená povinný až po začatí exekúcie, trovy exekúcie hradí povinný.

6. Súdny exekútor predložil návrh povinného súdu na rozhodnutie dňa 18.07.2025. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa súdny exekútor konštatoval, že a stotožňuje s vyjadrením oprávneného, nakoľko povinný plnil po začatí exekučného konania , ako aj začatí exekúcie, pričom uvedené má vplyv aj na trovy exekútora, ktorému v tomto prípade prináleží odmena vo výške 10 % zo základu na jej určenie, ktorý predstavuje výška vymoženého plnenia.

7. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), exekučné konanie sa začína na návrh.

8. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

9. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj

bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

10. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

11. Podľa § 61k odsek 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

12. Podľa §61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.

13. Podľa §61l ods. 2 Exekučného poriadku na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.

14. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

15. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

16. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.

17. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

19. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

20. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.

21. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

22. Podľa § 199c ods. 2 Exekučného poriadku, ak povinný uhradí pohľadávku oprávneného pred začatím exekúcie, odmena ani náhrada výdavkov exekútorovi nepatrí; to neplatí, ak je tu dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať.

23. Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti , exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.

24. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 100 eur.

25. Podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.

26. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno- právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“

27. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

28. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno, spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp. iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného. Povinný je teda v prípade podania návrhu na zastavenie exekúcie povinný svoje tvrdenia podporiť dôkazmi za účelom preukázania ich pravdivosti.

29. Súd v prvom rade konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote v zmysle § 61k odsek 2 Exekučného poriadku, a preto takto podaný návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok.

30. Súd vopred dáva do pozornosti tú skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa súd nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými, ktoré považuje za rozhodujúce pre posudzovanie tohto návrhu.

31. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku s predloženými prílohami a tiež sa oboznámil s vyjadrením oprávneného k návrhu. Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, ak v priebehu konania súd zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

32. Po preštudovaní spisu súd dospel k názoru, že návrh povinného je nedôvodný. Exekučný súd nemá za preukázané, že ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie si povinný svoju povinnosť uloženú exekučným titulom splnil, a teda zastáva názor, že exekučné konanie ako aj exekúcia začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie žiada zastaviť exekúciu z dôvodu, že uhradil celú istinu, pričom tak vykonal sám, a preto súdny exekútor nemá nárok na odmenu exekútora ani paušálne výdavky.

33. V zmysle uvedeného je zrejmé, že sporným nebola úhrada povinného, ale skutočnosť, či túto úhradu považovať za dobrovoľné plnenie a či má poverený súdny exekútor nárok na odmenu. V prvom rade musí exekučný súd poukázať na významný rozdiel medzi začatím exekučného konania, ktoré v zmysle § 50 ods. 1 Exekučného poriadku nastáva momentom doručenia návrhu súdu a začatím exekúcie, ktorá v zmysle § 57 ods. 1 Exekučného poriadku začína momentom doručenia poverenia súdnemu exekútorovi. V rámci tejto exekučnej veci bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený súdu dňa 29.05.2025, t. j. moment začatia exekučného konania a následne súdom vydané poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 02.06.2025, t. j. moment začatia exekúcie. Z vyjadrenia povinného ako aj predloženého výpisu z účtu je zrejmé, že povinný uhradil sumu vo výške 468 EUR dňa 23.06.2025. Nemožno poprieť, že povinný uhradil pohľadávku oprávneného v celosti, pričom túto skutočnosť nepopiera ani oprávnený, ktorý uvedenú úhradu vo svojom vyjadrení nerozporoval. Uvedené však nemení nič na skutočnosti, že úhrada povinného bola vykonaná až po začatí nie len exekučného konania, ale predovšetkým až po začatí exekúcie. Kľúčovým pre posúdenie úhrad zo strany povinného nikdy nie je dátum či moment, kedy sa povinný dozvedel o začatí exekúcie, respektíve kedy mu bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie, ale naopak rozhodujúcim, je práve stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Berúc do úvahy uvedené sa exekučný súd nemôže stotožniť s argumentáciou povinného, že by tento plnil sám a dobrovoľne, respektíve, že nejde o konanie pod vplyvom či tlakom exekúcie, keďže ku dňu začatia exekučného konania ( a dokonca aj exekúcie) povinný nemal svoj dlh voči oprávnenému uhradený, keďže k úhrade došlo až po začatí exekučného konania ako i samotnej exekúcie, teda po dátume 02.06.2025. Povinný si teda svoj záväzok dobrovoľne nesplnil, v dôsledku čoho oprávnený pristúpil k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie, až po ktorej začatí povinný istinu uhradil. V danom prípade nemožno tvrdiť, že by povinný konal sám, keďže všetky účinky spojené s exekučným konaním ako aj exekúciou už voči povinnému nastali. Súd ma za preukázané, že daná exekúcia sa začala dôvodne.

34. Vo všeobecnosti platí, že ukončenie či zastavenie exekúcie je možné rozhodnutím exekučného súdu, rozhodnutím povereného súdneho exekútora alebo zo zákona. Exekučný súd o zastavení exekúcie rozhoduje v sporných prípadoch, ktoré prináleží posúdiť výlučne súdu a nie iba poverenému súdnemu exekútorovi. Ustanovenie § 61k, ktoré upravuje zastavenie exekúcie súdom, vymedzuje dôvody pre zastavenie exekúcie súdom, ktoré vyplývajú jednak z tej skutočnosti, že exekučný súd síce preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti už v štádiu posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, z ktorých bude vyplývať, že exekúcia ani nemala začať (resp. nemala začať v časti). Súd musí exekúciu zastaviť aj v prípade, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, napr. splnenie dlhu, avšak musí ísť o splnenie dlhu, ktoré nastalo po vydaní exekučného titulu a mimo rámca vykonávania exekúcie, t. j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Ak dôjde k splneniu (čo i len v časti) po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, návrh bol podaný dôvodne a teda nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku (a to ani v časti). Pre úplnosť súd dodáva, že dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku z dôvodu splnenia vymáhaného nároku zo strany povinného je daný len vtedy, ak ku splneniu pohľadávky oprávneného došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania, čo by v danom prípade znamenalo, že istina by musela byť uhradená do 29.05.2025. Úhradu povinného po podaní návrhu na vykonanie exekúcie tak nemožno pripočítať oprávnenému a exekúciu zastaviť (čo i len v časti), nakoľko moment uhradenia pohľadávky je čisto

na vôli povinného, či ju uhradí riadne a včas, nútene počas exekúcie alebo dobrovoľne v čase po podaní návrhu na vykonanie exekúcie. V prípade, že povinný uhradí vymáhanú pohľadávku priamo oprávnenému po začatí exekučného konania, robí tak aj pod ťarchou exekučného konania, ktoré sa voči nemu vedie. Všetky úhrady vymáhanej pohľadávky, ktoré povinný vykonal po začatí exekučného konania, sa považujú za vymožené v rámci exekučného konania a nie sú dôvodom na zastavenie exekúcie. V takom prípade pohľadávka bola vymožená v rámci exekúcie, ergo nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor v uhradenej časti fakticky upustí od vykonania exekúcie a už ju nevymáha. Súdny exekútor po čiastočnej úhrade vymáhanej pohľadávky oprávneného pokračuje už len vo vymáhaní jej zvyšku. K skončeniu exekučného konania preto dôjde len vtedy, keď je uhradená celá vymáhaná pohľadávka oprávneného vrátane trov exekúcie.

35. Tvrdenia povinného, bez ďalšieho nepreukazujú, že by si povinný splnil svoju povinnosť v zmysle exekučného titulu dobrovoľne, pričom ani argumentácia, že sa nejedná o plnenie pod vplyvom exekúcie neobstojí, keďže k plneniu zo strany povinného došlo až po začatí exekučného konania a exekúcie. Zánik vymáhaného nároku (ako v tomto prípade uhradením istiny) počas trvania exekučného konania nie je dôvodom na vyhovenie návrhu na zastavenie exekúcie, nakoľko v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúce to, či sa exekučné konanie začalo dôvodne, či boli splnené zákonné predpoklady na podanie návrhu na začatie exekučného konania. Skutočnosť, že povinný pohľadávku, ktorá je predmetom exekúcie uhradil, môže byť dôvodom na vyhovenie návrhu na zastavenie exekúcie len v prípade, ak k úhrade predmetného dlhu došlo v časovom rozmedzí od vydania exekučného titulu až po deň predchádzajúci dňu začatia exekučného konania, čo je v danom prípade dňa 28.05.2025.

36. V ďalšom súd poukazuje, že výkon rozhodnutia je zabezpečovaný prostredníctvom súdneho exekútora ako osoby určenej a splnomocnenej štátom na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, t.j. exekučných titulov. Činnosť súdneho exekútora vyplýva jednak zo zásady nestrannosti zakotvenej v ust. Exekučného poriadku, podľa ktorého súdny exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle a pri výkone svojej činnosti je viazaný len , ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa č. 7 ods. 2 a 5 , zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a jednak v zmysle ust. Exekučného poriadku je súdny exekútor povinný postupovať s odbornou starostlivosťou tak, aby bez zbytočných prieťahov bol dosiahnutý cieľ exekúcie, ktorým je vymoženie nároku oprávneného v prípade, ak povinný takýto nárok vyplývajúci z exekučného titulu nesplnil dobrovoľne. Exekútor je tak povinný zabezpečiť vykonanie exekúcie, pričom na uspokojenie práva na peňažné plnenie bezodkladne vykonáva potrebné úkony na zistenie majetku postihnuteľného exekúciou v rozsahu primeranom vymáhanému nároku.

37. K argumentácii povinného, že súdny exekútor nemá nárok na odmenu ani hotové výdavky, súd konštatuje nasledovné. Podľa § 196 Exekučného poriadku predstavujú trovy exekútora odmena exekútora a náhrada výdavkov, ktoré bližšie ustanovuje Exekučný poriadku ako aj Vyhláška. Odmena patrí súdnemu exekútori za výkon exekučnej činnosti, pričom jej výška pri peňažnom plnení sa určuje ako percento z vymoženého plnenia, avšak nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku. V danej exekučnej veci je poverený súdny exekútor aj platiteľom DPH, čím má nárok na navýšenie tejto odmeny o hodnotu dane z pridanej hodnoty. Zároveň Vyhláška jasne ustanovuje v § 6 prvej vete, že základom na určenie odmeny exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženého plnenia, pričom podľa § 7 ods. 2 platí, že ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, patrí exekútorovi odmena vo výške 10 % zo základu na jej určenie. Podľa vyjadrenia súdneho exekútora, tento oznámenú úhradu povinného akceptoval a svoju odmenu vypočítal v súlade s citovaným ustanovení § 7 ods. 2 Vyhlášky. Nárok na náhradu paušálnych výdavkov má súdny exekútor pri zastavení exekúcie vždy, a to bez ohľadu na výnimočné situácie, ktoré však zákonom nemožno vopred predvídať (napr. zánik oprávneného a povinného), pričom tieto majú byť uhradené primárne z čiastočne vymoženej odmeny. Z dikcie zákona preto vyplýva, že nárok na paušálnu náhradu výdavkov súdneho exekútora vzniká okamihom doručenia poverenia na vykonanie exekúcie, bez ohľadu na to, či exekúcia začala alebo nezačala dôvodne. Podľa ustanovenia § 198 ods. 2 Exekučného poriadku prináleží poverenému súdnemu exekútorovi náhrada výdavkov, ktoré znáša účastník konania, ktorý je povinný tieto trovy platiť. Jedine v prípade, ak by povinný uhradil pohľadávku oprávneného pred začatím exekúcie, odmena ani náhrada výdavkov exekútorovi nepatrí, tak ako to ustanovuje § 199c Exekučného poriadku, avšak v danej veci povinný pohľadávku oprávneného uhradil až po začatí exekúcie.

38. Berúc do úvahy uvedené, súd nemá za preukázané, že by povinný poukázal na niektorú skutočnosť v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, pre ktorú by mal súd exekúciu zastaviť. Povinnému sa nepodarilo uniesť dôkazné bremeno a zdôvodniť na poklade akých skutočností by mal exekučný súd prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Argumentácia povinného o odmene súdneho exekútora neobstojí, nakoľko uvedené sa povinnému neporadilo riadne preukázať. Povinný nijakým spôsobom svoje tvrdenia nepodložil a ani iným spôsobom nepreukázal súdu skutočnosti, pre ktoré by nebolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného priznanú exekučným titulom, respektíve v tomto prípade zostávajúcu odmenu súdneho exekútora. Povinný neuviedol žiadne skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by preukázali, že došlo k naplneniu niektorého z dôvodov v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Nakoľko povinný neuniesol dôkazné bremeno a súd nemá za preukázané, že skutočnosti namietané povinným bránia vo vykonateľnosti exekučného titulu alebo vo vymáhaní pohľadávky oprávneného, resp. zostávajúcej odmeny súdneho exekútora, a preto nemôže na ne v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku prihliadať.

39. Zároveň súd konštatuje, že predmetný nárok opravného bol priznaný právoplatným a vykonateľným rozsudkom príslušného súdu, z titulu ktorého si oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie. Súd mal za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný uloženú povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu nesplnil. Súd zastáva názor, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1,2 a § 48 Exekučného poriadku. K uvedenému súd konštatuje, že exekučné konanie ako aj samotná exekúcia sa začali dôvodne. Súd teda nevidí a po preskúmaní všetkých predložených dokumentov a písomností nenašiel žiadne nesprávnosti alebo prekážky, ktoré by bránili vo vymáhaní daného nároku zo strany oprávneného.

40. Súd dospel k záveru, že oprávnený sa domáha len toho, čo mu priznáva právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Nakoľko povinný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal súdu žiadny dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nevzhliadol niektorý z dôvodom umožňujúcich zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

41. Súd o trovách exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nerozhodoval, nakoľko oprávnený ani povinný si náhradu trov konania s v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.