Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_22C-2-2025.pdf
PDF · 140 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/2/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou Mgr. Janou Mičekovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, D., proti žalovanému: E. F. B., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXX, o zaplatenie 18.770 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica, upravenou na základe výzvy Okresného súdu Banská Bystrica, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 10.1.2025 domáhal zaplatenia sumy 18.770 eur spolu s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 8.500 eur od 1.9.2024 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 10.270 eur od 31.5.2024 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 27.3.2020 uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o pôžičke na sumu 8.500 eur na kúpu chaty. Dlžník sa zaviazal dlžnú sumu vo výške 8.500 eur uhradiť do 31.8.2024. Zmluvné strany sa dohodli na úroku z omeškania vo výške 1 % denne za každý deň omeškania. Dňa 1.8.2024 žalobca vyzval žalovaného na úhradu pôžičky vo výške 8.500 eur, na ktorú však žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval. Dlžník si do dnešného dňa svoj záväzok vyplývajúci mu zo zmluvy o pôžičke nesplnil a to ani na základe písomnej výzvy. Žalovaný reagoval na výzvu na mimosúdny zmier tvrdením, že nárok neuznáva. Žalobca poskytoval žalovanému službu osobného šoféra v období od 1.4.2024 do 30.4.2024. Žalobca vystavil dňa 5.5.2024 na základe rozpisu jázd faktúru žalovanému č. 1/2024 vo výške 10.270 eur. Faktúra bola splatná dňa 30.5.2024. Faktúra nebola zo strany žalovaného uhradená. Dňa 7.8.2024 bola žalovanému zaslaná výzva na úhradu faktúry, na ktorú však žalobca nereagoval a faktúru neuhradil. Dňa 7.10.2024 žalovaný prevzal výzvu na mimosúdny zmier a v reakcii na túto výzvu svoj preukázateľný záväzok neuznal.
3. Okresný súd Banská Bystrica žalobe žalobcu vyhovel vydaním platobného rozkazu, proti ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že si nie je vedomý toho, že by od žalobcu čerpal akúkoľvek pôžičku. Žalobcu pozná, avšak žiadnu zmluvu o pôžičke s ním nepodpisoval, ani od neho neprijal žiadnu hotovosť v sume 8 500 eur, ani v žiadnej inej sume. Podpis na zmluve je síce čiastočne podobný jeho podpisu, avšak vôbec sa nejedná o jeho podpis a je názoru, že zmluva je sfalšovaná. Ako osoba s právnickým vzdelaním by určite nepodpísal zmluvu s 1 % úrokom denne, teda s úrokovou sadzbou 365 % ročne, čo je nesporne úžernícka sadzba. Pokiaľ ide o druhý nárok, teda o údajnú knihu jázd, ktorú predložil žalobca, táto je tiež vykonštruovaná. Žalovaný využíval taxislužby pána B., avšak vždy mu platil
okamžite po skončení jazdy, a platil mu aj viac než si žalobca účtoval. Poukázal aj na to, že ani pri jednej z jázd nie je podpis zákazníka, čo opätovne svedčí o vykonštruovaní predmetných listín.
4. K odporu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalovaný si od neho chcel požičať peniaze bez akéhokoľvek dokladu, s čím nesúhlasil a preto vypracoval zmluvu o pôžičke v predloženom znení, ktorú žalovaný sám podpísal pred jeho domom pri prevzatí finančných prostriedkov. Úrok uvedený v zmluve o pôžičke navrhol pri spísaní zmluvy nakoniec žalovaný, ale tento úrok si v konaní na súde neuplatňuje a uplatňuje si len úrok, ktorý mu podľa zákona patrí. Žalobca uviedol, že poskytoval žalovanému službu osobného šoféra v období od 1.4.2024 do 30.4.2024. Žalobca vystavil dňa 5.5.2024 na základe rozpisu jázd faktúru žalovanému č. 1/2024 vo výške 10.270 eur. Faktúra bola splatná dňa 30.5.2024. Žalobca ďalej uviedol, že tvrdenia žalovaného, že mu za jazdu platil vždy po nej, nie sú pravdivé. Žalobca uviedol, že žalovaný ho dňa 24.12.2024 opätovne skontaktoval za účelom vykonania jazdy totožnej s jazdami uvedenými v rozpise jázd.
5. Žalobca ďalej argumentoval tým, že čo sa týka ceny za službu, a to poskytovanie kuriérskych vodičských služieb, ide o cenu obvyklú, ide o bežnú taxu taxikárov, resp. vodičov z povolania, ktorú žalovaný nikdy nenamietal a ani v súčasnosti pri poskytovaní služieb žalobcom túto nikdy nespochybňoval, teda sa jedná o cenu obvyklú, ktorá je pri poskytovaní takýchto služieb úplne bežnou taxou. Žalovaný SMS správou odoslanou žalobcovi dňa 27.2.2025, žiadal o zrušenie súdu a zároveň uviedol, že dlh uhradí. Ide o písomný prejav vôle, z ktorého je zrejmé, že žalovaný uznal svoj záväzok čo do dôvodu a výšky vo veci vymáhaného nároku, z čoho vyplýva existencia dlhu minimálne v čase jeho uznania, t.j. dňa 27.2.2025.
6. Žalovaný ďalej argumentoval tým, že podpis na zmluve o pôžičke nie je jeho a žiadal, aby súd nariadil znalecké dokazovanie. Čo sa týka rozpisu jázd, na rozpise jázd nie je ako podpis oprávnenej osoby uvedený jeho podpis a jednak si jazdy neobjednal a ani nepotvrdil ich vykonanie. Nie sú ním odsúhlasené výkony, na ktoré bola táto suma fakturovaná. Žalovaný uviedol, že si nepamätá, že predmetné SMS písal, bol pravdepodobne pod vplyvom alkoholu a teda to nebola jeho pravá prejavená vôľa.
7. Žalobca bol vypočutý na pojednávaní a pri svojom výsluchu uviedol, že žalovaný si od neho požičal 8.500 eur, kde svedkyňou bola jeho priateľka. On mu peniaze odovzdal. Nie len od neho si požičal peniaze, ale aj od jeho priateľky, dokopy 22.000 eur, 16 tisíc eur jej mal splatiť do konca decembra, splatil jej zatiaľ 6.000 eur. Jazdy boli vykonané. Žalovaný bol vyhodený z domu, preto chodil s ním taxíkom, tam kam mu prikázal. Jeho obľúbená trasa skoro každý deň bola Kolárovo, kde si dal pečenú klobásu, Žemberovce penzión, kde sa vždy naobedoval. Odtiaľ ho vždy požiadal, aby ho zobral do obce Prietržka, okres Skalica. Následne F. H. chodil s nimi, bol závozníkom, chodili po celom Slovensku, kam chcel ísť žalovaný, po všetkých erotických salónoch. Nikdy neplatil, vždy povedal, že potom mu to všetko naraz zaplatí, ako minulý rok, lebo minulý rok mu bol tak isto dlžný 12.000 eur, ktoré mu čestne vrátil. Aj následne žalovaného vozil, ale tieto cesty mu musel dopredu zaplatiť. Po vykonaní týchto ciest ho jeho manželka doma nechcela prijať, preto ho zobral, aby sa ubytoval na penzióne Pereš v Cabaj Čápore, kde poškodil zariadenie, ktoré musel následne uhradiť. Poprosil ho, aby tú škodu zaplatil, pretože už nemá peniaze, v SMS ho poprosil. On mu napísal, že mu dlhuje s úrokmi 21.000 eur, že prečo by mal platiť škodu, na čo mu napísal, že mu všetko vráti. Boli dohodnutí, že mu za každý kilometer žalovaný zaplatí 1 euro, v mesiaci apríl s ním spravil 10 000 km, teda 9550 km a je tam zarátané čakanie, čakanie účtovali 10 eur/hodina. Bolo tam 72 hodín čakania, to je 720 eur. Predmetom tej dohody bolo, že mu to uhradí hneď, ako predá pozemok. Zmluva o pôžičke bola podpísaná pred jeho bytovkou, na ulici I. X, D., v poobedných hodinách. Žalobca uviedol, že bola vyhotovená v 1 vyhotovení a bola podpísaná na kapote, teda na streche jeho motorového vozidla. Zmluvu podpísal žalovaný. Žalobca uviedol, že bola prítomná aj jeho priateľka. Peniaze boli vyplatené v hotovosti žalovanému, pred motorovým vozidlom, hneď po podpise zmluvy. Boli tam päťdesiatky a stovky. Iné nie. Jazdy boli vykonané v mesiaci apríl, celý apríl, zodpovedá to rozpisu, ktorý súdu predložil. Začínalo sa väčšinou ráno, v skorých ranných hodinách. Končili neskoro v noci. Aj do polnoci aj po polnoci, dokedy sú otvorené erotické salóny. Žalobca uviedol, že chcel žalovaného zobrať domov, ale jeho manželka ho nepustila, tak žalovaný väčšinou spával v jeho motorovom vozidle alebo po hoteloch a na Veľkú noc spal žalovaný u svedka H.. Dva dni.
8. Na pojednávaní bol vypočutý žalovaný, ktorý uviedol, že na zmluve nie je jeho podpis. Peniaze neprevzal. Od mája 2024 do augusta 2024 mal problémy s alkoholom, bol na liečení. Nemal robotu, preto nemal možnosť ako zarobiť, a tak by nebol podpisoval záväzok, ktorý je splatný do 08/2024. Pokiaľ
ide o dohodu na 1 euro /km alebo 10 eur za hodinu státia, nespomína si, že by také niečo uzatvoril, takéto niečo nebolo. Nikdy sa so žalobcom nebavili o cene, žalobca mu vždy povedal toľko a toľko stojí daná služba, z bodu A do bodu B a on mu toľko zaplatil.
9. Súd vo veci nariadil vykonanie znaleckého dokazovania a za znalca ustanovil znalca z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo, ktorý mal zodpovedať na otázky, či podpis na zmluve o pôžičke zo dňa 27.3.2024 patrí žalovanému. Ustanovená znalkyňa Mgr. Eva Forgácsová znalecký posudok nevypracovala, pretože jej nebol predložený originál zmluvy o pôžičke, pričom znalkyňa uviedla, že kópia sporného podpisu písmoznaleckému skúmaniu nevyhovuje. Súd vyzval na predloženie originálu zmluvy o pôžičke tak žalobcu ako aj žalovaného. Žalobca súdu oznámil, že originál sa stratil pri sťahovaní z jeho bývalej adresy a z dôvodu straty nevie zabezpečiť originál pre súdneho znalca. Následne na pojednávaní uviedol, že nevie predložiť originál zmluvy s tým, že ju niekam zapatrošil alebo má také podozrenie, že mu ho zobral žalovaný, lebo originál zmluvy nosil v aute v kastlíku v odkladacom priestore vpredu a on žalovaného nosil po pojednávaní ešte v aute, pričom žalovaný mal zvyk sa mu prehrabávať v aute. Žalovaný uviedol, že zmluvu nikdy nepodpísal.
10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, so žalobou, vyjadreniami strán sporu, výsluchmi strán sporu, výsluchom svedkov a predloženými listinnými dôkazmi, a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
11. V zmluve o pôžičke je uvedené, že dňa 27.3.2024 si žalovaný požičal sumu 8.500 eur od žalobcu na kúpu chaty. Zmluvou sa zaväzuje, že dlžnú sumu 8.500 eur splatí najneskôr do konca augusta 2024. Za každý deň omeškania sa navyšuje dlžná suma o 1 % z dlžnej čiastky.
12. Z faktúry č. 1 vyplýva, že žalobca vystavil žalovanému dňa 5.5.2024 predmetnú faktúru na sumu 10.270 eur, ktorou žalobca žalovanému vyúčtoval kuriérske služby- službu osobného šoféra od 1.4. do 30.4.2024.
13. Z prehľadu jázd vyplýva, že žalobca vykonal jazdy dňa 18.4., 19.4, 20.4., 23.4., 24.4., 25.4., 26.4., 27.4., 28.4., 29.4. a celkovo urobil 9550 km a čakal 72 hodín.
14. V správach zo dňa 27.2. je uvedené: A. prepáč mi ja ti všetko vrátim. Aj tú faktúru cesty všetko ti splatím do konca apríla. Zruš ten súd dohodneme sa A. žena ma zasa vyhodila. V ďalšie správe je uvedené: A. prosím nehnevaj sa všetko ti vrátim aj Jane prisahám tebe 19.000 a Jane 16.000 len prídi.
15. Na pojednávaní bola ako svedkyňa vypočutá E. B., ktorá uviedla, že žije so žalobcom a vie kedy žalovaného vozil a kedy nevozil. V jedno poobedie zavolal žalovaný žalobcovi, aby mu robil taxík. Trvalo to niekoľko dní, čo strávil žalovaný s ním. Nevie na koľkých miestach boli. V jeden deň žalovaný zavolal žalobcovi, že či mu môžu požičať 8.500 eur, na to jej volal žalobca, či požičajú žalovanému 8.500 eur alebo nie. Potom prišiel žalovaný pred ich dom spolu so žalobcom. Žalovaný zostal dole v aute, žalobca išiel za ňou hore, kde spísal zmluvu a išli dole pri auto, kde bol žalovaný a kde mu odovzdal peniaze, 8.500 eur a kde podpísal žalovaný na kapote auta zmluvu o pôžičke. Svedkyňa uviedla, že to videla. Na základe toho, že toto nie je prvá pôžička žalovaného, keďže aj pred tým si nejaké peniaze požičal aj od nej. Nevie, čo sa stalo s jeho pani manželkou, či mu zakázala platiť. Priznáva sa aj v SMS, že mu manželka zakázala platiť peniaze a že im dlží peniaze. Jeho manželka bola asi zaľúbená do žalobcu, vypisovala mu správy. On ju odmietol, tak zakázala žalovanému platiť peniaze. Žalovaný sa v správe aj priznáva, že manželka mu zakazuje platiť, potvrdzuje, že aj jej dlží 16.000 eur. Žalobca žalovaného vozil celý mesiac, boli na rôznych miestach, či Tatry, každý boží deň, aj v noci mu vyvolával a vozil ho mesiac v kuse. Svedkyňa uviedla, že žalovaný aj pred 18.4. volal žalobcovi a volal ohľadne toho, že chce ísť von. Nevie kde boli, žalovaný volal taxi a nevolal len 18.4., ale aj pred týmto termínom aj po termíne. Svedkyňa potvrdila, že zmluvu o pôžičke podpísal žalovaný. Žalovaný volal okolo 10:30-11:30 a potom čakal dole a potom okolo obeda bola zmluva podpísaná. Bola na jednom papieri napísaná. Jednu dostal žalovaný, jednu žalobca. Boli dve vyhotovenia zmluvy. Ona so žalobcom išli hore, napísali zmluvu, išli dole za žalovaným na I. X, D., kde žalovaný sedel v aute, priniesli zmluvu, žalovaný vystúpil z auta a podpísal zmluvu a pritom mu žalobca odovzdával sumu 8.500 eur, ktorú videla. Samozrejme, videla tie peniaze, lebo ich niesli so žalobcom zhora, to mu dali ich peniaze. Samozrejme, že videla v akých boli hodnotách, a to v stovkách, päťdesiatkach a v dvadsiatkach.
16. Na pojednávaní bol ako svedok vypočutý F. H., ktorý uviedol, že chodili do erotických salónov a žalobca všetko platil aj jemu aj žalovanému. Aj alkohol aj ženy. Vyšli z jedného erotického salónu do druhého erotického salónu. Potom prespali v hoteli a potom sa najedli, všetko to A. platil, aj hotel, všetko, vždy všetko platil on. Žalobca platil žalovanému a platil aj jemu. Všetko platil žalobca aj benzín do auta, všetko platil. Svedok uviedol, že on bol vždy pozvaný žalobcom a pri tom sa zastavili a zobrali aj žalovaného, u neho na byte v G., myslí žalovaného. Stále bol napitý. Do týždňa boli asi dvakrát, v pondelok a v piatok, došli v pondelok, dali žalovanému 2 litre slivovice. Potom išli oni preč sa zabávať, títo dvaja, žalobca a žalovaný, to bol pondelok. Potom bol piatok, zas títo dvaja došli k nemu a zas chcel slivovicu žalovaný a ten piatok išli traja do erotického salónu. Na druhý týždeň to bolo zasa to isté, vždy to bol len pondelok a piatok a vždy v piatok s nimi išiel do erotického salónu, lebo robí od pondelka do piatku, preto chodil ten piatok. Niekedy ostali v tom erotickom salóne aj v sobotu aj v nedeľu a v nedeľu ráno išli domov. To ho ešte aj odniesol domov. A odtiaľ si zas zobral žalovaný 2 litre slivovice. Na G. týždeň zas pokračovalo to isté. V pondelok s nimi nemohol ísť, lebo to chodí do práce, aj utorok, stredu štvrtok, až v piatok. Po robote prišli žalobca a žalovaný k nemu, dali si slivovicu a išli sa zabávať do erotického salónu a predtým sa zastavili najesť. Pretože erotický salón otváral až o 20:00 niekedy o 21:00 hod. Ako ktoré mesto otvára erotický salón. Celý deň jazdili krížom krážom po meste, po Šali alebo po Galante, všelikade, na benzínke sa zastavili, žalobca natankoval a išli ďalej. Čakali dokedy sa otvorí erotický salón. A to takto pokračovalo týždeň po týždni. Najďalej boli Poprad Tatry až do Prešova. Aj 1800-2000 km mohli spraviť za jeden víkend, niekedy aj za jeden deň. Jazdili krížom krážom po meste. Bolo to každý týždeň v mesiaci apríl. V sobotu a v nedeľu a v piatok. Vždy sa vrátili v nedeľu ráno, okolo 9, 8 hodiny sa vracali. Išli odviesť žalovaného domov.
17. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:
18. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej ako Občiansky zákonník) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
19. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
20. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
21. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
22. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
23. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
24. Žalobca sa podanou žalobou domáhal dvoch nárokov. Prvým nárokom sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 8.500 eur spolu s úrokom z omeškania titulom písomne uzatvorenej zmluvy o pôžičke, keďže tvrdil, že podľa zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 27.3.2020 prenechal žalovanému predmetnú sumu a žalovaný mu mal predmetnú sumu vrátiť do 31.8.2024, avšak tak neurobil.
25. Medzi stranami sporu bolo sporné, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke a že žalobca odovzdal žalovanému sumu 8.500 eur. Žalovaný popieral, že by so žalobcom uzatvoril zmluvu o pôžičke a že by mu žalobca odovzdal sumu 8.500 eur.
26. Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom), ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním krátkou cestou. Pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá aj ústne alebo konkludentne. Odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi je predpokladom uzavretia zmluvy o pôžičke. Základnou povinnosťou dlžníka je vrátiť vec
rovnakého druhu, v rovnakom množstve a rovnakej kvality. Pre úspech v konaní je potrebné, aby žalobca preukázal, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, k odovzdaniu predmetu pôžičky a k dohode o tom, že dlžník vráti po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
27. Z hypotézy hmotnoprávnej normy uvedenej v citovanom § 657 Občianskeho zákonníka, ktorá vymedzuje obsah povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti veriteľa vyplýva, že v spore o vrátenie pôžičky má žalobca ako veriteľ bremeno tvrdenia, že zo žalovaným dlžníkom uzatvoril zmluvu o pôžičke, že dlžníkovi predmet pôžičky odovzdal a že dlžník požičané peniaze riadne a včas nevrátil. Z tohto bremena tvrdenia potom vyplýva pre žalobcu ako veriteľa dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že zmluva o pôžičke bola uzatvorená, teda, že medzi veriteľom a dlžníkom došlo k dohode o tom, že dlžník vráti veriteľovi veci rovnakého druhu (v tomto prípade finančné prostriedky) a že na základe tejto zmluvy odovzdal žalovanému ako dlžníkovi finančné prostriedky, teda že došlo k skutočnému poskytnutiu (v tomto prípade finančných prostriedkov vo výške 8.500 eur). Pokiaľ žalobca neunesie bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno v tomto smere, nie je možné rozhodnúť v prospech žalobcu.
28. Žalobca preukazoval uzatvorenie zmluvy o pôžičke a odovzdanie sumy 8.500 eur písomnou zmluvou o pôžičke špecifikovanou v bode 11. odôvodnenia, svedeckou výpoveďou pani E. B. a SMS žalovaného zo dňa 27.2.2025.
29. Žalobca v konaní predložil písomnú zmluvu o pôžičke, v ktorej je uvedené, že si žalovaný od žalobcu požičiava sumu 8.500 eur a dlžník sa v nej zaviazal dlžnú sumu splatiť najneskôr do konca augusta 2024. Samotná zmluva teda nepreukazuje reálne odovzdanie sumy 8.500 eur, keďže z nej nevyplýva, že táto suma bola skutočne odovzdaná dlžníkovi. Predmetná zmluva je podpísaná, pričom podpis je uvedený tak pri mene žalobcu ako aj pri mene žalovaného. V prípade predmetnej zmluvy žalovaný argumentoval tým, že podpis na pôžičke nie je jeho, keďže predmetnú pôžičku nepodpísal a na preukázanie tohto svojho tvrdenia navrhol vykonanie znaleckého dokazovania ohľadne toho, či podpis na zmluve o pôžičke patrí jemu. Súd v konaní ustanovil znalca z príslušného odboru a odvetvia na zodpovedanie predmetnej otázky, avšak znalecké dokazovanie nebolo možné vykonať, keďže žalobca ani na výzvu súdu nepredložil originál zmluvy o pôžičky s odôvodnením, že originál sa stratil pri sťahovaní z jeho bývalej adresy a z dôvodu straty nevie zabezpečiť originál pre súdneho znalca. Následne na pojednávaní uviedol, že nevie predložiť originál zmluvy s tým, že ju niekam zapatrošil alebo má také podozrenie, že mu ho zobral žalovaný, lebo originál zmluvy nosil v aute v kastlíku v odkladacom priestore vpredu a on žalovaného nosil po pojednávaní ešte v aute, pričom žalovaný mal zvyk sa mu prehrabávať v aute. Žalovaný uviedol, že zmluvu nikdy nepodpísal a teda je logické, že nemohol predložiť originál predmetnej zmluvy. Okrem uvedeného sám žalobca uviedol, že zmluva bola vyhotovená iba v jednom vyhotovení.
30. Súd poukazuje na to, že sama znalkyňa Mgr. Eva Forgácsová uviedla, že kópie písmoznaleckému skúmaniu nevyhovujú, keďže kópia neumožňuje skúmať detaily podpisu a vylúčiť použitie niektorej z metód technického falšovania pri vyhotovení podpisu.
31. S poukazom na vyššie uvedené má súd za to, že bolo na žalobcovi, aby preukázal, že medzi ním a žalovaným bola skutočne uzatvorená písomná zmluva o pôžičke, a to predložením originálu predmetnej zmluvy, keďže žalovaný spochybnil existenciu zmluvy a spochybnil, že podpis na zmluve je jeho. Žalovaný tým, že tvrdil, že listinu nepodpísal a že zmluvu o pôžičke so žalobcom neuzavrel, poprel pravosť a správnosť predmetnej listiny, teda bolo na žalobcovi, aby existenciu a pravosť tejto listiny preukázal predložením jej originálu. Od žalovaného totiž nemožno spravodlivo požadovať preukázanie neexistencie právneho úkonu, keďže takýto dôkaz je vzhľadom na zásadu tzv. negatívnej dôkaznej teórie spravidla objektívne nemožný. Keďže žalobca originál zmluvy súdu nepredložil, súd nemohol fotokópiu predmetnej listiny považovať za dostatočný dôkaz o uzatvorení, resp. existencii zmluvy o pôžičke medzi stranami sporu.
32. Zároveň v súvislosti s nepredložením originálu zmluvy zo strany žalobcu ani na základe výzvy súdu, súd poukazuje na to, že žalobca nebol konzistentný vo svojich tvrdeniach ohľadne toho, prečo nepredložil súdu originál zmluvy o pôžičke, keďže najskôr tvrdil, že originál zmluvy nemôže predložiť, pretože sa stratil pri sťahovaní a neskôr na pojednávaní tvrdil, že má také podozrenie, že mu originál zmluvy zobral žalovaný, lebo originál zmluvy nosil v aute v kastlíku v odkladacom priestore vpredu a on
žalovaného nosil po pojednávaní ešte v aute, pričom žalovaný mal zvyk sa mu prehrabávať v aute. Uvedené tvrdenie však žalobca nijakým spôsobom nepreukázal. Okrem uvedeného súd poukazuje na to, že v prípade ak by si bol žalobca vedomý toho (ako to tvrdil na pojednávaní), že originál zmluvy sa nachádza v jeho aute v odkladacom priestore, musel si byť tejto skutočnosti vedomý už pri koncipovaní odpovede na výzvu súdu, ktorou súd vyzval žalobcu na predloženie originálu zmluvy o pôžičky a teda nebol dôvod, aby na výzvu súdu uviedol, že originál zmluvy nepredložil, pretože sa stratil pri sťahovaní sa z jednej nehnuteľnosti do druhej, (keďže toto tvrdenie žalobcu predpokladá, že originál zmluvy mal v nehnuteľnosti, v ktorej býval a nie v aute).
33. Žalobca existenciu zmluvy o pôžičke, ako aj odovzdanie sumy 8.500 eur žalovanému preukazoval aj svedeckou výpoveďou svojej priateľky E. B.. Hoci svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že bola prítomná pri podpise zmluvy o pôžičke žalovaným a pri odovzdaní sumy 8.500 eur žalobcom žalovanému, súd po vyhodnotení jej výpovede v spojení s výpoveďou žalobcu zistil viaceré podstatné rozpory týkajúce sa rozhodujúcich okolností uzatvorenia zmluvy a odovzdania peňažných prostriedkov. Žalobca uviedol, že zmluva o pôžičke bola podpísaná v poobedných hodinách, pričom svedkyňa uviedla, že bola podpísaná okolo obeda. Rozdielne boli aj ich výpovede o nominálnych hodnotách bankoviek, v ktorých mala byť suma 8.500 eur žalovanému odovzdaná. Žalobca uviedol, že žalovanému bola suma 8.500 odovzdaná v hotovosti a v sto a päťdesiateurových bankovkách a iné nominálne hodnoty bankovky nemali. Svedkyňa výslovne uviedla, že videla v akých hodnotách bola hotovosť odovzdaná, lebo peniaze niesli so žalobcom a uviedla, že to bolo v stovkách, päťdesiatkach a dvadsiatkach. Výpoveď žalobcu a svedkyne sa odlišovala aj v tom v koľkých vyhotoveniach bola zmluva vyhotovená, keď žalobca uviedol, že v jednom vyhotovení a svedkyňa uviedla, že boli dve vyhotovenia zmluvy, jednu dostal žalovaný a jednu dostal žalobca, pričom svedkyňa uviedla, že žalobca išiel hore, kde spísal zmluvu o pôžičke a následne výslovne uviedla, že so žalobcom išli hore, napísali zmluvu a išli dole za žalovaným. Vzhľadom k tomu, že zmluvu o pôžičke mal spisovať žalobca so svedkyňou, má súd za to, že tak žalobca ako aj svedkyňa by si mali rovnako pamätať, či boli vyhotovené dve vyhotovenia zmluvy alebo len jedna. Vzhľadom na uvedené rozpory vo výpovediach žalobcu a svedkyne, ktoré sa týkali podstatných okolností uzatvorenia zmluvy o pôžičke a odovzdania finančných prostriedkov, súd dospel k záveru, že svedecká výpoveď nepredstavuje vierohodný dôkaz spôsobilý preukázať tvrdenie žalobcu, že medzi stranami bola uzatvorená zmluva o pôžičke a že žalobca žalovanému skutočne odovzdal sumu 8.500 eur.
34. Žalobca ďalej preukazoval uzatvorenie zmluvy o pôžičke a odovzdanie sumy 8.500 eur žalovanému obsahom SMS správ z 27.2.2025, v ktorých žalovaný žiadal žalobcu, aby zrušil súd, a zároveň uviedol, že žalobcovi vráti 19.000. Žalobca zastával názor, že uvedené SMS správy predstavujú uznanie dlhu čo do dôvodu aj výšky, z čoho podľa jeho názoru vyplýva domnienka, že dlh v čase jeho uznania existoval. Súd sa s touto argumentáciou nestotožnil. Z obsahu predmetných SMS správ totiž nevyplýva právny dôvod vzniku záväzku, keďže žalovaný v nich nijakým spôsobom nešpecifikoval, že ide o dlh vzniknutý z titulu zmluvy o pôžičke, resp. z nevrátenia finančných prostriedkov poskytnutých žalobcom. Rovnako v nich absentuje jednoznačné určenie výšky uznávaného záväzku. Hoci žalovaný v správach uviedol, že vráti sumu 19.000 eur, táto suma nezodpovedá žalobcom uplatneným nárokom. Samotná pôžička mala podľa tvrdení žalobcu predstavovať sumu 8.500 eur, pričom ďalší uplatnený nárok vyplýval z poskytnutia služieb osobného šoféra, pri ktorom sa žalobca nedomáhal vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov, ale zaplatenia odmeny vo výške 10.270 eur. Súčet oboch uplatnených nárokov pritom predstavuje sumu 18.570 eur, a nie 19.000 eur uvedených v SMS správe. Za tejto situácie súd dospel k záveru, že predmetné SMS správy nespĺňajú zákonné náležitosti uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, keďže z ich obsahu nemožno jednoznačne určiť ani dôvod, ani výšku uznávaného záväzku. Nemožno preto s nimi spájať právne účinky uznania dlhu, najmä vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky, že dlh v čase uznania existoval.
35. V nadväznosti na uvedené súd konštatuje, že dôkazné bremeno o tom, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke a že žalobca žalovanému skutočne poskytol peňažné prostriedky vo výške 8.500 eur, zaťažovalo žalobcu. Na preukázanie týchto skutočností žalobca predložil fotokópiu zmluvy o pôžičke, SMS správy a navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedkyne. Hodnotením týchto dôkazov sa súd zaoberal v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia. Po ich vzájomnom zhodnotení jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach súd dospel k záveru, že žiadny z vykonaných dôkazov, ani ich súhrn, spoľahlivo nepreukazuje, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o pôžičke, ani že žalobca žalovanému skutočne odovzdal sumu 8.500 eur. Fotokópia zmluvy o pôžičke bez predloženia jej originálu nebola spôsobilá preukázať existenciu zmluvného vzťahu, svedecká výpoveď obsahovala
podstatné rozpory s výpoveďou žalobcu a SMS správy nepredstavovali uznanie dlhu ani dôkaz, z ktorého by bolo možné jednoznačne vyvodiť existenciu zmluvy o pôžičke alebo reálne odovzdanie peňažných prostriedkov. Samotná skutočnosť, že žalovaný v SMS správach žiadal žalobcu o zrušenie súdu a uviedol, že uhradí sumu 19.000, bez ďalšieho nepreukazuje vznik záväzku zo zmluvy o pôžičke ani poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 8.500 eur. Z obsahu týchto správ totiž nemožno spoľahlivo identifikovať právny dôvod uvádzaného záväzku ani jeho výšku. Súd preto dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu uzatvorenia zmluvy o pôžičke ani vo vzťahu k preukázaniu skutočného odovzdania sumy 8.500 eur žalovanému.
36. Vzhľadom k vyššie uvedenému nebolo možné návrhu žalobcu uplatneného titulom zmluvy o pôžičke vyhovieť.
37. Druhý nárok, ktorý si žalobca v žalobe uplatnil bol nárok na zaplatenie sumy 10.270 eur s príslušenstvom, ktorú sumu si žalobca uplatnil z titulu, že žalovanému poskytoval služby osobného šoféra, za ktoré mu žalovaný nezaplatil. Žalovaný poprel, že by si jazdy u žalobcu objednal, poprel dohodu na 1euro/km a 10 eur za hodinu státia. Uviedol, že kniha jázd je vykonštruovaná. Medzi stranami tak bol sporný uplatnený nárok žalobcu ako aj výška uplatneného nároku.
38. Súd má za to, že z tvrdení žalobcu vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným mala byť uzatvorená nepomenovaná zmluva. V danom prípade nemohlo ísť o zmluvu o preprave podľa § 760 Občianskeho zákonníka, s poukazom na to, že žalobca nie je dopravcom, keďže toto nepreukázal, ale ani netvrdil. Z faktúry na č.l. 7 vyplýva, že žalobca vystavil žalovanému faktúru na svoju živnosť, na IČO: XX XXX XXX a vyfakturoval mu nárok uplatnený žalobou ako kuriérske služby, ktoré má zapísané aj ako predmet činnosti. Zároveň z tvrdení žalobcu vyplýva, že žalobca poskytoval žalovanému prepravné služby na svojom motorovom vozidle, teda nemohlo ísť o poskytovanie služby vedenia cudzieho motorového vozidla, ktorý predmet činnosti má žalobca zapísaný vo výpise zo živnostenského registra. Kuriérske služby ako ani poskytovanie služby vedenia cudzieho motorového vozidla, ktoré sú voľnými živnosťami a ktoré má žalobca zapísané ako predmety podnikania vo výpise zo živnostenského registra (č.l.91), žalobcu neoprávňujú na poskytovanie služby taxislužby. Vzhľadom k uvedenému súd dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená nepomenovaná zmluva.
39. Z tvrdení žalobcu vyplýva, že predmetom zmluvy malo byť poskytnutie prepravnej služby spočívajúcej v tom, že žalobca zabezpečil vlastným motorovým vozidlom dopravu žalovaného do ním určeného miesta, zotrval na tomto mieste podľa potreby žalovaného a následne vykonal ďalšiu prepravu žalovaného a za poskytnutie tejto služby sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi dohodnutú odmenu.
40. V prípade tohto nároku žalobca tvrdil, že pre žalovaného vykonal prepravu v rozsahu ako táto vyplýva z rozpisu jázd, teda v dni, ktoré sú uvedené v zozname jázd do miest špecifikovaných v zozname jázd, ktorá preprava predstavovala 9550 km a že čakanie na žalovaného pri preprave trvalo 72 hodín a že sa so žalovaným dohodol na odmene za poskytnutie prepravy a za čakanie. Obrana žalovaného spočívala v tom, že uviedol, že rozpis jázd je vykonštruovaný, jazdy si u žalobcu neobjednal a ani ich nepotvrdil, dohoda na 1euro/km a 10 eur za hodinu státia nebola. Pre úspešnosť žaloby tak bolo potrebné, aby žalobca preukázal, že pre žalovaného vykonal prepravu v rozsahu ako táto vyplýva z rozpisu jázd, teda v dni, ktoré sú uvedené v zozname jázd, do miest špecifikovaných v zozname jázd, v rozsahu spolu 9550 km a v rozsahu čakania 72 hodín a že sa so žalovaným dohodol na odmene za poskytnutie prepravy a za čakanie, a to vo výške 1 euro/km a 10 eur za hodinu čakania.
41. V danom prípade žalobca na podporu svojich tvrdení o vykonaní prepravy žalovaného tak ako je táto špecifikovaná v rozpise jázd predložil faktúru č. 1, rozpis jázd, cenník iných taxislužieb, SMS žalovaného a navrhol výsluch svedkov pani E. B. a pána F. H..
42. Súd má za to, že faktúra č. 1, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému kuriérske služby a služby osobného šoféra od 1.4. do 30.4.2024 vo výške 10.270 eur a rozpis jázd, na ktorom sú špecifikované dátumy prepravy, ktoré mal žalobca pre žalovaného vykonať a takisto špecifikovaný cieľ cesty a uvedené kilometre a čas čakania nepreukazujú, že žalobca vykonal pre žalovaného prepravu tak ako to vyplýva z rozpisu jázd a z vyúčtovanej faktúry. Predmetné listiny sú vyhotovené zo strany žalobcu a nie sú potvrdené žalovaným. Faktúra je iba daňovým dokladom a rozpis jázd je podpísaný iba zo strany žalobcu ako vodiča bez toho, aby bolo vykonanie prepravy na predmetnom zozname potvrdené zo strany
žalovaného. Vzhľadom k uvedenému predmetné doklady nijakým spôsobom nepreukazujú, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k vykonaniu prepravy podľa rozpisu jázd.
43. Žalobca ďalej súdu predložil cenník iných taxislužieb B. J. B., K. D., z ktorých vyplýva, že jazdné na kilometer je 0,90 eur a že za čakanie taxislužby účtujú poplatok 1 euro za 5 minút (12 eur za hodinu). Z predmetných cenníkov však vyplýva iba to aká cenová politika taxislužieb avšak nepreukazujú, že žalobca pre žalovaného skutočne vykonal tvrdenú prepravu, ani že medzi stranami bola dohodnutá odmena vo výške 1 euro za kilometer a 10 eur za každú hodinu čakania. V danom prípade je irelevantné aký je cenník taxislužieb.
44. Takisto ani výsluchom svedkov, ktorí boli vypočutí na pojednávaní na návrh žalobcu nebolo preukázané, že žalobca skutočne vykonal pre žalovaného prepravu tak, ako to vyplýva z rozpisu jázd. Pani E. B., svedkyňa iba uviedla, že vie kedy žalobca žalovaného vozil a kedy nevozil, v jedno poobedie zavolal žalovaný žalobcovi, aby mu robil taxík. Trvalo to niekoľko dní, čo strávil žalovaný s ním, nevie na koľkých miestach boli. Svedkyňa uviedla, že v mesiaci apríl vozil žalobca žalovaného celý mesiac, boli na rôznych miestach, či tatry, každý boží deň, aj v noci mu vyvolával a vozil ho mesiac v kuse. Svedkyňa uviedla, že žalovaný volal pred 18.4., že chce ísť von, nevie kde boli a nevolal len 18.4., ale aj pred týmto termínom aj po tomto termíne.
45. Svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla iba všeobecne, že žalobca bol so žalovaným na rôznych miestach. Spomenula iba tatry, pričom iné konkrétne miesta nešpecifikovala a sama uviedla, že nevie kde boli. Takisto svedkyňa uviedla, že žalovaný žalobcovi telefonoval už pred 18.4., ako aj po tomto dátume. Svedkyňa tak konkrétne miesta, dátumy jednotlivých jázd ani ich rozsah nešpecifikovala. Z predmetnej výpovede svedkyne súd nemal preukázané, že žalobca skutočne vykonal pre žalovaného tvrdenú prepravu vyplývajúcu z rozpisu jázd na č.l. 8. Svedkyňa dokonca v rozpore s rozpisom jázd uviedla, že žalobca vozil žalovaného celý mesiac, teda aj pred 18.4.2024. Vzhľadom k uvedenému predmetnou výpoveďou nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že pre žalovaného vykonal prepravu podľa rozpisu jázd, teda že bol žalovanému oprávnený účtovať jazdy tak ako sú tieto uvedené v rozpise jázd v rozsahu 9550 km za prepravu a 72 hodín za čakanie.
46. Ani výsluch ďalšieho svedka pána F. H. nepreukázal tvrdenie žalobcu, že pre žalovaného vykonal prepravu v rozsahu uvedenom v rozpise jázd. Z výsluchu toho svedka síce vyplynulo, že žalobca svedka a žalovaného vozil, avšak svedok uvádzal, že k nemu žalobca a žalovaný prišli v mesiaci apríl 2024 vždy v pondelok a potom odišli preč a potom prišli v piatok a vždy v piatok išiel s nimi do erotického salónu a niekedy ostali v tom erotickom salóne aj v sobotu aj v nedeľu a v nedeľu ráno išli domov. Následne svedok uviedol, že v apríli 2024 ich žalobca vozil vždy piatok, sobotu a nedeľu. Svedok uviedol, že jazdili krížom krážom po Šali a Galante, všelikade sa zastavili. Najďalej boli Poprad Tatry až Prešov. Uviedol, že to bolo každý víkend v mesiaci apríl.
47. Hoci z uvedenej výpovede možno vyvodiť, že medzi žalobcom a žalovaným dochádzalo k určitým spoločným cestám, táto výpoveď však nepreukazuje, že žalobca vykonal prepravu v rozsahu tvrdenom v žalobe, t. j. podľa rozpisu jázd v celkovom rozsahu 9.550 kilometrov, s dobou čakania v rozsahu 72 hodín. Svedok nevedel konkretizovať jednotlivé trasy ani počet najazdených kilometrov. Uviedol len orientačne, že počas jedného víkendu mohli absolvovať približne 1800 až 2000 kilometrov, pričom dodal, že takýto počet kilometrov mohli niekedy najazdiť aj za jediný deň. Rovnako všeobecne uviedol, že najďalej boli v Poprade a Prešove, hoci tieto destinácie sa v žalobcom predloženom rozpise jázd vôbec nenachádzajú. Výpoveď svedka zároveň presne nezodpovedá ani časovým údajom uvedeným v rozpise jázd. Podľa svedka sa preprava uskutočňovala pravidelne každý víkend (od piatka do nedele) a každý pondelok počas mesiaca apríl, teda v termínoch 1.apríla, 5. až 7. apríla, 8. apríla, 12. až 14. apríla, 15. apríla, 19. až 21. apríla, 22. apríla a 26. až 28. apríla 2024 a 29. apríla. Žalobca však v rozpise jázd uviedol jazdy uskutočnené v období od 18. apríla do 20. apríla a od 23. apríla do 29. apríla 2024. Ani v tomto smere preto svedecká výpoveď úplne nekorešponduje s tvrdeniami žalobcu. Súd zároveň prihliadol aj na vnútorné rozpory vo výpovedi svedka. Na jednej strane uviedol, že on bol vždy pozvaný žalobcom a pritom sa zastavili a zobrali aj žalovaného na byte v G., na druhej strane však vypovedal, že žalobca so žalovaným došli k nemu vždy v pondelok a v piatok a že svedok s nimi išiel v piatok do erotického salóna, čiže sám svedok nevypovedal konzistentne ohľadne toho, či žalobca prišiel k nemu so žalovaným alebo svedok išiel so žalobcom pre žalovaného. Takisto svedok najskôr uvádzal, že v apríli 2024 išli v piatok do erotického salónu a niekedy tam ostali aj v sobotu aj v nedeľu, z čoho vyplýva, že nie vždy preprava
trvala od piatku do nedele a následne uviedol, že počas celého apríla ich žalobca vozil vždy v piatok, sobotu a nedeľu.
48. Za tejto dôkaznej situácie súd dospel k záveru, že výpoveď predmetného svedka nepreukazuje, že žalobca vykonal pre žalovaného prepravu v rozsahu vyplývajúcom z predloženého rozpisu jázd, ani že žalobca čakal na žalovaného 72 hodín ako to vyplýva z rozpisu jázd.
49. Žalobca aj v súvislosti s nárokom na zaplatenie odmeny za poskytnutie služby osobného šoféra a stojného preukazoval svoje tvrdenia obsahom SMS správ žalovaného zo dňa 27.2.2025, kde žalovaný žiadal o zrušenie súdu, uviedol, že faktúru cesty všetko splatí a následne v ďalšej SMS uviedol, že žalobcovi vráti 19.000. Žalobca uvádzal, že v danom prípade ide o uznanie záväzku čo dôvodu a výšky, čo predpokladá, že dlh v čase uznania existoval. Súd sa s uvedenou argumentáciou žalobcu nestotožnil. Predmetné SMS nemôžu byť považované za uznanie dlhu zo strany žalovaného, keďže z obsahu SMS nevyplýva, že by v nich žalovaný uviedol právny dôvod vzniku dlhu, t.j. že ide o dlh vzniknutý z dôvodu nezaplatenia odmeny za vykonanú prepravu a za čas čakania. Rovnako z obsahu SMS správ nemožno jednoznačne určiť ani výšku uznávaného záväzku. V prvej SMS nie je vôbec špecifikovaná výška záväzku a v ďalšej SMS nie je presne špecifikovaná výška záväzku, ktorý žalovanému vznikol z titulu nezaplatenia ceny za prepravu a stojné, ktorá podľa tvrdení žalobcu predstavovala sumu 10.270 eur. Žalovaný iba uviedol, že žalobcovi vráti 19.000, avšak ako vyplýva zo žaloby, záväzok žalovaného z titulu nezaplatenia ceny za prepravu a za stojné bol iba vo výške 10.270 eur. Zároveň nejde o záväzok, pri ktorom by mal žalovaný žalobcovi „vracať“ určitú sumu, ale o peňažný záväzok spočívajúci v povinnosti uhradiť dohodnutú odmenu za poskytnutú službu. Súd pri posudzovaní obsahu predmetných SMS správ prihliadol aj na požiadavku určitosti právneho úkonu uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Určitosť prejavu vôle je potrebné posudzovať objektívne, pričom z písomného prejavu musí byť zrejmé, aký dlh dlžník uznáva, a to tak z hľadiska dôvodu jeho vzniku, ako aj jeho výšky. Nestačí, ak je dôvod a rozsah záväzku známy iba samotnému dlžníkovi alebo veriteľovi, ak tieto skutočnosti nemožno jednoznačne vyvodiť z obsahu písomného prejavu. Na základe uvedeného má súd za to, že z obsahu ani jednej z SMS nie je daná určitosť prejavu žalovaného uznať dlh čo do dôvodu a výšky. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že predmetné SMS správy nemožno považovať za uznanie dlhu zo strany žalovaného podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Z ich obsahu totiž nie je možné jednoznačne určiť ani dôvod vzniku uznávaného záväzku, ani jeho výšku. Nemožno preto s týmito SMS správami spájať právne účinky uznania dlhu, a to vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky, že dlh v čase jeho uznania existoval.
50. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR z 30.9.2008 sp.zn. 33 Odo 1344/2006 nestačí, že dlžníkovi, ktorý jednostranný právny úkon urobil, prípadne veriteľovi, ktorému bol tento úkon adresovaný, bol jasný tak dôvod uznávaného dlhu, ako aj jeho výška, ak to nie je poznateľné z textu listiny. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a takýto prejav vôle by nemal dôvodne vzbudzovať pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb. Uznaním dlhu preto nie je napríklad záväzok dlžníka, aj keď písomný, vrátiť v určitom termíne požičané peniaze (záväzok zo zmluvy o pôžičke), ale treba, aby dlžník písomne uznal, že splní svoj dlh, uviedol dôvod jeho vzniku a výšku (rozsah), v akej ho uznáva.
51. V nadväznosti na uvedené súd konštatuje, že dôkazné bremeno o tom, že žalobca skutočne poskytol žalovanému služby prepravy a čakania v rozsahu tvrdenom v žalobe s poukazom na rozpis jázd, zaťažovalo žalobcu. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil faktúru, rozpis jázd, cenníky poskytovateľov taxislužieb a SMS správy, pričom zároveň navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedkov. Hodnotením týchto dôkazov sa súd zaoberal v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia. Po ich vyhodnotení jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach súd dospel k záveru, že vykonané dôkazy nepreukazujú, že žalobca žalovanému skutočne poskytol služby osobného šoféra v rozsahu uvedenom v rozpise jázd. Predložená faktúra a rozpis jázd predstavujú jednostranné listiny vyhotovené žalobcom, cenníky iných taxislužieb nepreukazujú rozsah poskytnutých služieb a výpovede svedkov neboli spôsobilé potvrdiť, že preprava bola vykonaná v rozsahu rozpisu jázd. SMS správy nepredstavovali uznanie dlhu a samotný obsah SMS správ, v ktorých žalovaný žiadal žalobcu o zrušenie súdu, uviedol, že faktúru cesty všetko splatí, a následne deklaroval, že žalobcovi vráti sumu 19 000 nepreukazuje, že žalobca skutočne poskytol žalovanému služby prepravy a čakania v rozsahu tvrdenom žalobcom v rozpise jázd. Súd preto dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu, že žalobca žalovanému skutočne poskytol služby prepravy a čakania v rozsahu vyplývajúcom z predloženého rozpisu jázd. Z vykonaného dokazovania zároveň nevyplynulo ani to, že
by sa strany sporu dohodli na odmene za poskytovanie predmetných služieb vo výške 1 euro za každý prejdený kilometer a 10 eur za každú hodinu čakania.
52. Vzhľadom k vyššie uvedenému nebolo možné vyhovieť ani druhému nároku žalobcu na zaplatenie sumy 10.270 eur s príslušenstvom.
53. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
54. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
55. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
56. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, t. j. podľa úspešnosti v spore, keďže súd nezistil a ani v konaní neboli tvrdené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP. Žalovanému ako strane, ktorá mala v konaní plný úspech, súd priznal právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
57. O výške náhrady trov rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.