Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_12C-36-2020.pdf
PDF · 83.92 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/36/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v spore žalobkyne: K. S., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXXX/ X, G., zast.: Advokátska kancelária Law Service, s.r.o., so sídlom Stráž 3/223, Zvolen, proti žalovaným: 1. K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. O. XX, J. - O., 2. RNDr. K. I., nar. X.X.XXXX, bytom O. - O.- N. J. S. XXXX/XX, 3. Mgr. S. E., nar. XX.X.XXXX, bytom J.-L., Y. XXXX/XX, 4. D. P., nar. XX.X.XXXX, bytom K. X, K. P. E. XXX/X, P. V., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto
rozhodol:
I.Žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese J., obec J., katastrálne územie O., zapísaných na LV č. XXXX, parcely registra E, parcela číslo XXX/X orná pôda o výmere 68m2 v podiele 1/2-ica.
II.Súd žalobu vo vzťahu k žalovaným v 2.-4. rade zamieta.
III.Súd priznáva žalobkyni náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinný zaplatiť žalovaný v 1. rade s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Na Okresnom súde Nitra prebiehalo pod sp.zn. 12C/112/2016 konanie, kde sa žalobkyňa domáhala určenia, že žalobca bol podielovým spoluvlastníkom pozemku registra "C" parc. č. XXX/XXX, ostatná plocha o výmere 552 m2, pozemku registra "C" parc. č. XXX/XXX, ostatná plocha o výmere 1133 m2, pozemku registra "C" parc. č. XXX/XXX, ostatná plocha o výmere 503 m2, pozemku registra "C" parc. č. XXX/XXX, ostatná plocha o výmere 957 m2, všetko v podiele 1/2, všetko k. ú. O., obec J., okres J., ku dňu ich vyvlastnenia na základe rozhodnutia o vyvlastnení zo dňa 18.08.2016 Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, č. OU-NR-OVBP2-2016/031897-32 v spojení s rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odbor štátnej stavebnej správy zo dňa 10.10.2016, č. 24731/2016/B624-SV/63515/Ho. Druhým výrokom sa domáhala určenia, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemku registra "E" parc. č. XXX/X, orná pôda o výmere 68 m2 v podiele 1/2, v k. ú. O., obec J., okres J.. Podľa § 166 ods.1 CSP súd vylúčil konanie o určenie, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemku registra E, parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 68m2 v podiele 1/2 v kat. úz. O., obec J., okres J. zapísaná na LV č. XXXX na samostatné konanie a to bolo vedené pod sp.zn. 12C/36/2020.
2.Súd vo veci pojednával v súlade s ustanovením § 180 CSP v neprítomnosti žalobkyne a žalovaných.
3.Právny zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní uviedla, že žalobkyňa trvá na podanej žalobe. Ide o zosúladenie skutočného a právneho stavu. Bola uzatvorená písomná kúpna zmluva, ktorá spĺňa všetky hmotnoprávne predpoklady. Bol to jasný, zrozumiteľný a určitý právny úkon. Kúpna cena bola určená dohodou strán, aj bola riadne vyplatená. V katastri nehnuteľností je ako vlastník spornej parcely zapísaný
žalovaný 1. Žalobkyňa nebola zapísaná ako vlastník, pretože kataster nemôže rozhodnúť len o časti nehnuteľnosti a súčasťou kúpnej zmluvy boli aj iné parcely, ktoré boli predmetom vyvlastnenia.
4.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právnej zástupkyne žalobkyne, oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav:
Medzi žalovaným v 1. rade K. I. a jeho manželkou M. I. akou predávajúcimi a žalobkyňou ako kupujúcou bola dňa 15.7.2015 uzatvorená kúpna zmluva predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese J., obec J., katastrálne územie O., zapísaných na LV č. XXXX, parcely registra E, parcela číslo XXX/X orná pôda o výmere 68m2 v podiele 1/2-ica. Dohodnutá bola kúpna cena 3.025,35 eura, ktorá bola splatná pred podpisom kúpnej zmluvy.
Podľa vyjadrenia právnej zástupkyne žalobkyne kúpna cena bola aj zaplatená, avšak na liste vlastníctva zostali stále ako vlastníci evidovaní predávajúci teda I. K. a M. I..
Následne došlo v priebehu konania k úmrtiu M. I., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX.
Dedičské konanie prebehlo po nej pod sp.zn. 18D/12/2019, jej právnymi nástupcami sú pozostalý manžel a deti: K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. O. XX, J. - O., 2. RNDr. K. I., nar. X.X.XXXX, bytom O. - O.- N., J. S. XXXX/XX, 3. Mgr. S. E., nar. XX.X.XXXX, bytom J.-L., Y. XXXX/XX, 4. D. P., nar. XX.X.XXXX, bytom K. X, K. P. E. XXX/X, P. V. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu - nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese J., obec J., katastrálne územie O., zapísané na LV č. XXXX, parcely registra E, parcela číslo XXX/X orná pôda o výmere 68m2 v podiele 1/2-ica v rámci dedičského konania nadobudol žalovaný v 1. rade.
5.Podľa § 137 písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § 133 ods. 2 OZ, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
6.V prvom rade sa súd zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu, keďže v prípade podanej žaloby sa jedná o určovaciu žalobu, kedy žalobkyňa sa domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Súd ako prvé skúma naliehavý právny záujem žalobcu na podanej žalobe, pretože základným predpokladom, aby súd žalobe vyhovel je právny záujem žalobcu, jeho záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný, aby mal zmysel. Žalobca musí naliehavý právny záujem na určení preukázať, pretože v predmetnej veci sa naliehavý právny záujem nevyplýva z osobitného predpisu, ktorými sú Exekučný poriadok , zákon č. 233/1995 Z.z. a Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, zákon č. 7/2005 Z.z. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na podanej žalobe, ktorý je daný tým, že existuje aktuálny stav objektívnej neistoty medzi stranami sporu, keď žalobkyňa tvrdí, že je vlastníkom spornej nehnuteľnosti, pričom ako vlastník sporných nehnuteľností je na liste vlastníctva zapísaný žalovaný 1, tento stav objektívnej neistoty nemožno iným právnym prostriedkom ako podanou žalobou odstrániť a právne postavenie žalobkyne je tak neisté a ohrozené.
7.Ďalej sa súd v konaní zaoberal otázkou vecnej legitimácie. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť strán sporu vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten zo strán sporu, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. V prejednávanom spore súd dospel k záveru, že v konaní je pasívne vecne legitimovaný len žalovaný v 1. rade, nakoľko len on je zapísaný na liste vlastníctva ako vlastník sporných nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto sporu a ktorých určenia vlastníctva sa žalobkyňa domáha, ostatní žalovaní v 2. až 4. rade nie sú pasívne vecne legitimovaní, pretože nie sú ako vlastníci spornej nehnuteľnosti zapísaní na liste vlastníctva a žaloba tak oprávnene smeruje len proti žalovanému v 1. rade, preto žalobu vo vzťahu k žalovaným v 2. až 4. rade zamietol pre nedostatok ich pasívnej vecnej legitimácie.
8.Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade však bola žaloba podaná dôvodne a súd jej vyhovel , pretože medzi žalobkyňou a žalovaným 1 a jeho manželkou bola uzatvorená písomná kúpna zmluva, kúpna cena bola určená dohodou strán, aj bola riadne vyplatená, avšak v katastri nehnuteľností je aj naďalej ako vlastník spornej parcely zapísaný žalovaný 1. Uvedené skutočnosti žalovaný 1 nerozporoval, žaloba mu bola doručená do vlastných rúk, k podanej žalobe sa nevyjadril a skutočnosti uvádzané v žalobe súd teda považoval za nesporné a to s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Žalovaný 1 musel vedieť o aký právny úkon sa jedná keď uzatváral kúpnu zmluvu a musel vedieť aké sú jej právne dôsledky; zmluvu uzavrel v zákonom predpísanej písomnej forme, nič nenasvedčuje tomu, že by nejednal slobodne a bez nátlaku, že by prejav jeho vôle nemal byť je určitý a zrozumiteľný; že by pri uzatváraní zmluvy konal v omyle. Prevádzané nehnuteľnosti sú v kúpnej zmluve dostatočne presne označené údajmi z katastra a kúpna cena za ne bola určená dohodou účastníkov. Právnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je podľa § 133 ods. 2 OZ vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa zákona č. 162/1995 Z.z., toto platí pre pozemky bez výnimky. Napriek uzatvorenej kúpnej zmluve a vyplatenej kúpnej cene žalobkyňa ako vlastník nehnuteľností zapísaná na liste vlastníctva do dnešného dňa nie je. Podľa vyjadrenia právnej zástupkyne žalobkyne na katastri stále prebieha vkladové konanie, konanie nie je skončené. Vzhľadom na všetky zistené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a určil, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese J., obec J., katastrálne územie O., zapísaných na LV č. XXXX, parcely registra E, parcela číslo XXX/X orná pôda o výmere 68m2 v podiele 1/2-ica.
9.Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
10. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, nakoľko vo vzťahu k nemu mala vo veci plný úspech, nakoľko žalobe vo vzťahu k nemu bolo v celom rozsahu vyhovené, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa s poukazom na ust. § 257 CSP u strán sporu, ani v okolnostiach zistené neboli. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.