Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-8T/20/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ladislavom Blaškom v trestnej veci proti obžalovaným H. R. a spol., pre zločin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa k , , , s poukazom na , a iné, na hlavnom pojednávaní konanom v Skalici dňa 14. júna 2021, takto

rozhodol:

Obžalovaní:

H. R., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom T. I. XXX, na slobode,

I. R., nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom T. I. XXX, na slobode,

L. R., nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom T. I. XXX, na slobode,

sa u z n á v a j ú z a v i n n ý c h , ž e

dňa 18.09.2016 v čase asi o 14.45 hod. v Gbeloch, sa obvinení spoločne prišli pomstiť maloletej Q.. L.., nar. XX.XX.XXXX za to, že deň predtým mala fyzicky napadnúť ich dcéru a sestru maloletú U.. R.. a za tým účelom násilím vnikli do rodinného domu č. XXX na ulici C. T. v užívaní rodiny L. tak, že po zazvonení a otvorení dverí domácou osobou N. L., nar. XX.XX.XXXX trvale bytom C. T. XXX, R., sa H. R. domáhal privolať jeho dcéru maloletú Q.. L.., nar. XX.XX.XXXX, ktorá keď prišla k dverám tak H. R. jej začal cez dvere nadávať, na čo ho N. L. upokojoval, následne H. R. chcel maloletú Q.. L.. napadnúť cez dvere v čom mu N. L. bránil telom a snažil sa dvere zatvoriť, na čo ho H. R. od dverí odsotil dovnútra domu a spolu s I. R. a L. R. vstúpili do chodby domu, kde sa snažili všetci traja maloletú Q.. L.. napadnúť fyzicky, ktorú N. L. bránil vlastným telom, L. R. ho udrel do chrbta, následne z izby vyšiel N. Z., nar. XX.XX.XXXX, ktorý ich vyzval, aby išli z domu preč, na čo ho H. R. otvorenou rukou udrel do tváre, medzitým I. R. udrela otvorenou rukou do tváre maloletú Q.. L.., ktorú následne aj H. R. udrel päsťou do oblasti tváre a do oblasti tela, medzitým ich N. L. spolu s manželkou Y. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. T. XXX, R., márne vyzývali, aby prestali s útočením na ich dcéru, pričom z domu odišli až po výzve, že privolajú políciu, pričom konaním H. R., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom T. I. XXX, maloletej Q.. L.. nar. XX.XX.XXXX, spôsobil otras mozgu, vyvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice, ktoré zranenia si vyžiadali jednorazové ošetrenie v nemocnici v Skalici a liečenie a práceneschopnosť od 18.09.2016 do 30.09.2016, počas ktorej bol sťažený jej obvyklý spôsob života,

t e d a

H. R.,

- spoločným konaním neoprávnene vnikli do obydlia iného a taký čin spáchali najmenej s dvoma osobami a z osobitného motívu - z pomsty a na chránenej osobe - dieťati,

- inému úmyselne ublížil na zdraví,

I. R.,

- spoločným konaním neoprávnene vnikli do obydlia iného a taký čin spáchali najmenej s dvoma osobami a z osobitného motívu - z pomsty a na chránenej osobe - dieťati,

L. R.,

- spoločným konaním neoprávnene vnikli do obydlia iného a taký čin spáchali najmenej s dvoma osobami a z osobitného motívu - z pomsty a na chránenej osobe - dieťati,

t ý m s p á c h a l i

H. R.

zločin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa k , , , s poukazom na , a prečin ublíženia na zdraví podľa ,

I. R.

zločin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa k , , , s poukazom na , ,

L. R.

zločin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa k , , , s poukazom na , .

Z a t o i m u k l a d á

H. R.

podľa , s použitím s poukazom na , , ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa s poukazom na sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň sa mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa sa mu určuje skúšobná doba 4 (štyri) roky.

Podľa sa obžalovanému ukladá povinnosť počas skúšobnej doby sa písomne ospravedlniť poškodeným Q. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š.-U., L. XXX/XX a N. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š.-U., L. XXX/XX.

I. R.

podľa , s poukazom na , , trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa s poukazom na sa obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň sa jej ukladá probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe.

Podľa sa jej určuje skúšobná doba 2 (dva) roky.

Podľa sa obžalovanej ukladá povinnosť počas skúšobnej doby sa písomne ospravedlniť poškodeným Q. L.Í., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š.-U., L. XXX/XX a N. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š.-U., L. XXX/XX.

L. R.

podľa , s poukazom na , , trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa s poukazom na sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň sa mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa sa mu určuje skúšobná doba 2 (dva) roky.

Podľa sa obžalovanému ukladá povinnosť počas skúšobnej doby sa písomne ospravedlniť poškodeným Q. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š.-U., L. XXX/XX a N. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š.-U., L. XXX/XX.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Skalica podal na Okresný súd Skalica dňa 24.05.2017 obžalobu č. -15 na obžalovaných H. R., I. R. a L. R., pre zločin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa k , , , s poukazom na , a iné na skutkovom základe, že dňa 18.09.2016 v čase asi o 14.45 hod. v R., sa obvinení spoločne prišli pomstiť maloletej Q.. L.., nar. XX.XX.XXXX za to, že deň predtým mala fyzicky napadnúť ich dcéru a sestru maloletú U.. R.. a za tým účelom násilím vnikli do rodinného domu č. XXX na ulici C. T. v užívaní rodiny L. tak, že po zazvonení a otvorení dverí domácou osobou N. L., nar. XX.XX.XXXX trvale bytom C. T. XXX, R., sa H. R. domáhal privolať jeho dcéru maloletú Q.. L.., nar. XX.XX.XXXX, ktorá keď prišla k dverám tak H. R. jej začal cez dvere nadávať, na čo ho N. L. upokojoval, následne H. R. chcel maloletú Q.. L.. napadnúť cez dvere v čom mu N. L. bránil telom a snažil sa dvere zatvoriť, na čo ho H. R. od dverí odsotil dovnútra domu a spolu s I. R. a L. R. vstúpili do chodby domu, kde sa snažili všetci traja maloletú Q.. L.. napadnúť fyzicky, ktorú N. L. bránil vlastným telom, L. R. ho udrel do chrbta, z izby vyšiel N. Z., nar. XX.XX.XXXX, ktorý ich vyzval aby išli z domu preč, na čo ho H. R. otvorenou rukou udrel do tváre, medzitým I. R. udrela otvorenou rukou do tváre maloletú Q.. L.., ktorú následne aj H. R. udrel päsťou do oblasti tváre a do oblasti tela, medzitým ich N. L. spolu s manželkou Y. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. T. XXX, R., márne vyzývali, aby prestali s útočením na ich dcéru, pričom z domu odišli až po výzve, že privolajú políciu, čím H. R., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom T. I. XXX, maloletej Q.. L.. nar. XX.XX.XXXX, spôsobil otras mozgu a vyvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice, ktoré si vyžiadalo jednorazové ošetrenie v nemocnici v Skalici a práceneschopnosť od 18.09.2016 do 30.09.2016.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním výpovedi obžalovaných H. R., I. R. a L. R. z prípravného konania, výsluchom svedkyne poškodenej Q. L., výsluchom svedka poškodeného N. L., výsluchom svedkov N. Z., Y. L. mladšej, Y. L.Í. staršej, I. R., U. R., P. Z. ako aj prečítaním podstatných listinných dôkazov v spise, odpismi z registra trestov, výpismi z ústrednej evidencie priestupkov MVSR a zistil skutkový stav tak, ako je opísaný vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný H. R. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný, pričom využil svoje právo a odmietol vypovedať. Na návrh prokurátora bola prečítaná výpoveď obžalovaného z prípravného konania č.l. 38-40 spisu, v ktorej uviedol, že v sobotu v septembri dcéru U. mala zbiť Q. L. tak, že ju kopala na zemi, chcela ju hodiť na koľajisko. U. mala roztrhané pery, krvácala z nosa. Prišiel pre dcéry na hlavnú stanicu v Bratislave. U. bola malátna a krvácala. Zobral ich domov, k lekárovi na ošetrenie nešli. S manželkou sa rozprával ako to budú riešiť. Manželka sa rozhodla, že zavolá na políciu do Gajar, aj tam volala. Povedali jej, ak chce podať oznámenie, aby prišli na oddelenie. Medzi tým prišiel svokor I. R., ktorý povedal, že aby nechodili na políciu, že on L. pozná osobne a že to vyriešia normálnou cestou. Na druhý deň v nedeľu sa rozhodol, že pôjde do Gbelov. Žena mu povedala, že pôjde s ním lebo on

je sprostý. Do Gbelov išli on, manželka I. R., syn L. R., ktorý šoféroval a svokor I. R.. Po príchode do Gbelov sa opýtali niekoho kde bývajú L.Í., tento im vysvetlil kde bývajú. Po príchode k ich domu zazvonil na zvonček, ktorý majú na bránke na oplotení. Dvere otvoril pán L.. Následne prešli s manželkou na pozemok k dverám domu. L.Í. sa v kľude spýtal, či je T. doma, že sa s ňou chce rozprávať. Náhodou prišla sama k dverám, ako ho zbadala sa schovala za otca. Spýtal sa jej za čo dobila jeho dcéru, začal zvyšovať na ňu hlas a kričať. Potom prišla jej matka, ktorá povedala, že si to s ňou vybaví. Nejak medzi dvermi sa dohadovali, potom L. urobil nejaký pohyb z čoho usúdil, že ho chce napadnúť, tak ho odsotil dovnútra domu, ale na zem nespadol. Potom prišiel N. Z., ktorý povedal, aby nekričal, že má niekde vedľa malé decko. Na to povedal žene, že keď tu má malé decko tak, aby odišli domov. Tak odišli. Pri dverách boli len on a manželka. Syn L., jeho priateľka P. Z. a svokor čakali celú dobu pri aute. Q. sa ani nedotkol. Zranenia jej možno boli spôsobené pri incidente na stanici. Nevie čo motivovalo N. Z., aby ich následne napadol.

Obžalovaná I. R. na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že je nevinná, využila svoje právo a odmietla vypovedať. Na návrh prokurátora bola prečítaná výpoveď obžalovanej z prípravného konania č.l. 38-40 spisu, v ktorej uviedla, že dňa 17.09.2016 napadla jej dcéru U., Q. L. a ďalšie neznáme osoby. Zbila ju tak, že ju udierala, ľahla si na ňu a búchala jej hlavu o zem, nejaká druhá osoba ju kopala do ľadvín. Volala manželovi, aby šiel pre dcéry na stanicu. Keď prišla U. domov mala spodnú peru opuchnutú a zakrvácanú a bolela ju hlava. Plakala, nechcela ísť na pohotovosť a že nepôjde ani do Bratislavy do školy lebo sa bála ľudí z osady, že ju zase zbijú. V ten deň asi o 20.00 hod. bola ošetrená na pohotovosti v Malackách. V ten deň ešte volala na políciu do Gajar, kde jej povedali, aby to prišla oznámiť osobne. Rozprávala sa so svojim otcom I. R., ktorý ju odhováral, aby to riešila cez políciu, že sa to vyrieši inak, pretože on tú rodinu pozná osobne. Chceli to inak riešiť, pretože U. sa bála chodiť vlakom, aby nestretla Q.. Dohodli sa, že sa o tom pôjdu porozprávať s matkou Q.. Na druhý deň išli do Gbelov ona, manžel H. R., jej otec I. R., syn L. R. a jeho priateľka P. Z.Á.. Niekoho na ulici sa spýtali kde bývajú L. a tento im ukázal kde bývajú. Po príchode k ich domu H. zazvonil na zvonček na bránke, dvere otvoril L.. Následne sa spýtal L. či je dcéra doma, on sa spýtal ktorá, on povedal, že Q.. L. Q. zavolal. Ako prišla k dverám a uvidela ich cúvla naspäť a schovala sa za otca. Vtedy H. prešiel do predzáhradky a začal sa hlasno pýtať Q.Í., prečo musela dobiť U., že až musela ísť do nemocnice. H. jej naznačil rukami, aby vyšla von a povedal jej „poď, teraz si sadnem ja na teba a budem ti trieskať hlavu o zem či sa ti to bude ľúbiť“. Po tomto prešla aj ona do predzáhradky a spýtala sa Q., prečo to urobila. Odpovedala jej, že to nebolo zadarmo, U. jej povedala: „že som kurva vyjebaná“. Na to vyšiel nejaký iný muž, ktorý bol za dverami v prítmí a povedal, aby boli ticho, že tu má malé bábo. H. mu na to povedal: „ty sa netras, teba sa to netýka, zalez do izby“. N. sa na to zavrel v izbe. Ale v ten moment stíchli. Potom prišla k dverám matka Q., ktorá na ceste uvidela jej otca I. a povedala mu, že my sa poznáme. Medzi dverami stále stál L., L. a Q. stáli za ním v chodbe. Nevie čo chcel H. urobiť, či chcel chytiť Q. a vytiahnuť ju von. Proste sa po nej natiahol, ale L. mu chytil ruku a odhodil mu ju z čoho H. asi usúdil, že ho L. asi chce udrieť. L. stál medzi dverami a chránil Q.. Medzi H. a L. inak k inému kontaktu nedošlo. Následne H. začal zasa kričať „poď, poď“. Tým myslel, aby Q. išla von. Na to L. povedala, aby nekričali, lebo tam majú bábo a aby odišli preč lebo zavolá políciu. Aj L. povedala, aby zavolal políciu. Na to odtiaľ odišli. V predzáhradke pri dverách bola len ona a H.. Syn L. s jeho priateľkou a jej otec I. boli celú dobu pri aute na ceste. Zranenia Q. podľa jej názoru vznikli tak, že ju dobila jej mama lebo počula, že ju bíjava ako chlapa.

Obžalovaný L. R. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný, využil svoje právo a odmietol vypovedať. Na návrh prokurátora bola prečítaná výpoveď obžalovaného z prípravného konania č.l. 44-45 spisu, v ktorej uviedol, že Q. L. mala jeho sestru U. dosť surovo zbiť. V ten deň bola U. aj na ošetrení na pohotovosti v Malackách. Na druhý deň rodičia s dedom riešili čo budú robiť ďalej. Rodičia mu povedali, že matka chcela zavolať na políciu, ale dedo ju odhovoril, že on L. pozná, že pani L. je vzdialená rodina, aby sa to doriešilo bez polície osobne s rodičmi Q.. Otec H. sa rozhodol, že pôjde do Gbelov. Išla matka I., dedo I., lebo ich pozná a on s priateľkou P.. Prečo išiel on nevedel uviesť. Po príchode do Gbelov k domu L. buď otec alebo mama zazvonili na zvonček. Dvere otvoril L., otec sa ho spýtal, či je dcéra doma, spýtal sa ktorá, odpovedal, že Q.. L. zavolal Q., ktorá prišla k nemu a spýtal sa jej čo zase vyviedla. Otec prešiel do predzáhradky a najprv normálnym tónom sa Q. spýtal prečo musela U. tak surovo zbiť. Q. bola ticho nič nepovedala. Jeho matka jej tiež nejak nadávala. Otec aj matka zvýšili hlas, kričali. On stál pri aute. L. sa nejak rukou načiahol po otcovi. Otec mu tu ruku chytil a pretlačil mu ju. Bol tam krik. Niekto tam kričal, že tam je malé dieťa. Jeho rodičia boli vonku pred dverami v predzáhradke a L. boli v chodbe domu za dverami. K inému fyzickému kontaktu nedošlo. Po tom ako niekto povedal, že v dome je dieťa

a pani L. povedala, že zavolajú policajtov tak jeho rodičia odišli. Cestou domov ich napadla rodina Z.. On s priateľkou a dedom boli celú dobu pri aute.

Svedkyňa poškodená - Q. L. na hlavnom pojednávaní uviedla, že deň pred incidentom sa pobila s dcérou H. R. a I. R.. V čase skutku bola doma, medzitým niekto zazvonil na zvonček. Otec išiel otvoriť avšak nevedel kto zvoní, vyšiel von a H. mu povedal nech zavolá T., nevedel o čo ide preto ju zavolal. Prišla ku dverám, oni prišli a začali jej hnusne nadávať. Otec stál vo dverách H. sa ku nej snažil prebiť, lenže otec stál vo dverách následne ho odsotil. Prišli všetci dovnútra H., I. aj L. do chodby tým spôsobom, že sa tam predrali cez jej otca, ktorého odsotili. Tam jej začali nadávať a H. R. sa jej naviac vyhrážal, že keď pôjde na vlak a on ju tam uvidí, chytí ju a hodí pod vlak. Najprv jej dala I. R. facku do tváre, medzitým udrel H. R. a L. R. jej otca. Stála vzadu a H. R. sa k nej pretlačil a dal jej päsťou do hlavy a do rebier. Medzitým vyšiel z izby N. Z. a povedal, aby tam nekričali, že tam má malé dieťa. H. R. mu povedal, že nech sa netrasie a udrel ho a N. sa na to zamkol v izbe lebo sa bál o dieťa. Matka, otec aj N. obžalovaných prosili, aby odišli. Jej matka povedala, že zavolá políciu a až po výzve odišli. Pamätala si ako sa N. zamkol v izbe a H. R. tlačil kľučku, pretože sa chcel dostať za ním. Správanie obžalovaných bolo agresívne, išlo im len o to, aby sa jej pomstili a aby ju zbili a tak isto všetkých čo boli pri nej. Napadli ju, jej otca N. L. a N. Z.. V ten deň pre ňu prišla záchranka. Bola na neurológii, na CT hlavy a zistili jej, že má otras mozgu a vyvrtnutú a natiahnutú krčnú chrbticu a maródovala 12 dní. Čo sa týka jej napadnutia v tom čase mala 15 rokov, strašne plakala, lebo sa strašne bála a najprv to bolo tak, že ju udrel H. päsťou do hlavy a ako sa zohla, tak ju udrel aj do rebier. Spadla na zem a jej mama ju zdvihla a zamkla v kuchyni. Po incidente nikam nechodila, pretože ho mala stále pred očami. Bála sa, že ich niekde stretne a znova ju zbijú. So U. pravidelne necestuje vlakom do Bratislavy, pretože chodí do školy do Holíča. Incident medzi ňou a U. R. vznikol tak, že si nadávali, potom ju U. ťahala za vlasy, spadli na zem a začali sa biť. Kamarátka sa do bitky nezapojila, povedala, že sa nemá biť. Po tejto ich vzájomnej potýčke jej neboli spôsobené žiadne zranenia, mala iba vytrhnuté vlasy, pričom ani U. nemala žiadne viditeľné zranenia.

Svedok poškodený - N. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dátum si presne nepamätá bolo to v roku 2016 zazvonil zvonček na bráne, otvoril dvere na dome a tam videl obžalovaných L. R., pána R. a pani R., pričom vonku stál ešte nejaký starší pán. Obžalovaných pred tým nikdy nevidel. Stáli vonku pri bránke a následne došli ku dverám všetci traja obžalovaní. Stáli pred dverami a pýtali sa na T.. Ona vyšla z kuchyne a vtedy začal ten incident. Obžalovaný H. R. začal nadávať na jeho dcéru, následne chcel na ňu zaútočiť, preto sa postavil pred neho, následne ho H. odsotil a potom udrel dcéru. Medzitým ako ho odsotil tak ho udrel aj obžalovaný L. R. do chrbta. Potom kričal na ženu, aby zavolala políciu a až následne obžalovaní odišli. Obžalovaných pustil iba po dvere, dovnútra sa cez neho pretlačili, vo vnútri boli všetci traja. Obžalovaní boli agresívni. Viackrát ich vyzýval, aby odišli. Toho času boli v dome on, jeho manželka, dcéra Q., dcéra Y. a zať, ktorý obžalovaných upozorňoval, aby nekričali lebo má malé bábo. Obžalovaná I. R. udrela Q. a následne ju udrel obžalovaný H. R. kde ju presne udrel nevedel uviesť. Potom čo ho udrel obžalovaný H. R. a následne aj obžalovaný L. R. padol a ležal na zemi, tak presne nevidel, kde dcéru H. udrel. Obžalovaný H. R. Q. povedal, že keď ju stretne ju vyhodí aj z vlaku. Po incidente Q. zobrala záchranka a marodila asi 2 týždne.

Nakoľko sa svedok odchýlil v časti od svojej výpovede z prípravného konania súd na návrh prokurátora odstraňoval tieto rozpory (v detailoch), pričom svedok zotrval na prečítanej časti svojej výpovedi z prípravného konania.

Súd pri hodnotení tejto výpovede bude vychádzať z prečítanej časti zápisnice z prípravného konania.

Svedok N. Z. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bolo to v septembri 2016, dňa 03.09.2016 sa mu narodila dcéra. Bol doma s priateľkou Y. v izbe. Počul ako niekto prišiel dovnútra. Počul veľký krik v dome tak tam dobehol, že čo sa deje. Počul aj svokra N. L., ktorý hovoril „Dite von, dite von, za čo bijete moju dcéru“. Povedal, že čo sa tu deje a počul pána R. ako kričal na T., „kde máš tú tvoju dcéru“ a potom videl svokra ako zatváral dvere. Následne Q. vyšla odniekiaľ už si nepamätal, z ktorej miestnosti. H. R. ako uvidel Q. hneď sa po nej vrhol. Ako tam stáli svokor a svokra tak svokor bránil Q., aby k nej obžalovaný H. nešiel, potom videl ako L. R. dal svokrovi úder do hlavy. Na to povedal H. čo tu kričíte, ja tu mám malé dieťa choďte von. Na to mi povedal H., že čo sa strasiem, čo sa trasiem a on sa na to zamkol vnútri v izbe, pretože som sa bál o dcéru aj o priateľku. Potvrdil, že všetci traja obžalovaní boli vo vnútri domu. Keď vyskočil z okna na ulici videl starého pána a už nevidel nič. Následne sadol

do auta a išiel preč. Potvrdil, že mal potom konflikt s obžalovaným, za ktorý bol právoplatne odsúdený a ktorého detaily nechcel uviesť.

Nakoľko sa svedok odchýlil v časti od svojej výpovede z prípravného konania súd na návrh prokurátora odstraňoval tieto rozpory (detailov), pričom svedok zotrval na prečítanej časti svojej výpovedi z prípravného konania v ktorej uviedol, že H. R. mu dal facku na tvár. Uvedenú skutočnosť neuviedol, pretože sa obžalovaných bojí. Začul šramot nejakej rany a údere a potom začal krik z poza dverí ešte počul ako T. plače a pán L. a jeho manželka kričali: „Choďte preč, prečo nás bijete,“ a počul slová o polícii, niečo v tom zmysle: „Mamino zavolaj políciu.“

Súd pri hodnotení tejto výpovede bude vychádzať z prečítanej časti zápisnice z prípravného konania.

Svedkyňa - Y. L. mladšia na hlavnom pojednávaní uviedla, že v inkriminovaný čas bola vo svojej izbe a počula ako zazvonil zvonček. Otec išiel otvoriť dvere a keď otvoril tak niekto zakričal: „Zavolaj T..“ Potom počula mužsky aj ženský hlas ako jej začali nadávať a ten mužský hlas povedal, že keď ju niekde chytí tak ju hodí pod vlak. Potom povedala priateľovi N.Á. Z. nech ich ide ukľudniť lebo malá začala plakať, mali týždňové dieťa. Potom keď sa vrátil naspäť jej povedal, že dostal facku. Potom počula ako mama zakričala, že zavolá políciu. Pozrela sa von z okna a videla ako odchádzajú z domu žena, muž a chlapec (všetci traja obžalovaní) a pred bránkou ešte niekto stál. O incidente jej Q. povedala, že ju niekto udrel a v ten deň pre ňu došla aj záchranka. Obžalovaní boli vnútri, pretože ich počula ako z chodby kričia. N. Z. jej povedal, že dostal facku, avšak nepovedal kto mu ju dal. Ako zavrel dvere N. videla, že niekto sa tlačí dovnútra do izby, preto zamkol.

Svedkyňa - Y. L. staršia na hlavnom pojednávaní uviedla, že zazvonili u nich R., jej manžel im išiel otvoriť a pýtali sa na Q.. Muž ju potom zavolal. I. R., H. R. a L. R. sa prestrčili dovnútra domu a následne I. R. dala facku jej dcére, ktorú muž bránil telom, ale syn H. R. sotil jej manžela a on padol na zem. Využil to H. R., ktorý bol ako nepríčetný a nadával Q. pričom jej povedal, že keď ju niekde uvidí vo vlaku, že ju hodí pod vlak a dal jej päsťou do tváre a do oblasti tela. Q. začala následne plakať, bola na zemi preto ju chytila za ruku a ťahala ju do kuchyne. Následne začala kričať, že čo si toto dovoľujú, že zavolá policajtov. Neskôr policajtov aj zavolali. Keď kričala, že zavolá policajtov potom všetci poutekali. Jej zať, ktorý mal vedľa spálňu vyšiel zo spálne a povedal, že nech sa ukľudnia, že majú malé bábo. Následne mu H. R. dal facku a povedal mu: „Čo sa traseš?“ oni sa následne zamkli v izbe. Obžalovaným nikto nedovolil vstúpiť do domu nikto ich nepozval, sami sa prestrčili dovnútra. Dôvod prečo prišli bol ten, že Q. mala mať s ich dcérou konflikt. Sama im vtedy hovorila, že sú to deti, oni sa občas pobijú a aby sa všetko v kľude vyriešilo, avšak oni ju vôbec nepočúvali, nedali si to vysvetliť.

Svedok - I. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že prišli tam autom spolu s dcérou I. R., zaťom H. R. a vnukom L. R., ktorí si išli vybaviť nejaké papiere a on zostal v aute fajčiť. Stál asi 50 m on, P. Z., L. a následne dcéra a zať prišli za chvíľu naspäť. Oni sa netvárili, že by sa niečo stalo, následne nastúpili do auta a išli preč. Tých svedkov, ktorí tu boli dnes prítomní nepozná, poznám iba toho chlapca, ktorý vytiahol krompáč z auta. Nevedel uviesť prečo tam išli, či dobili dcéru alebo vnučku. Vnučka sa mala pohádať s niektorou odtiaľto, išli tam s nejakými papiermi, nevie akými a potom prišli naspäť, za 10 minút boli pri aute a išli sme preč. V čase incidentu bol v aute a sedel na zadnom sedadle spolu s L. R. a P. Z. počúvali hudbu, nevedel uviesť čo sa dialo vonku. Po chvíli sa obžalovaní vrátili, neboli nervózni. Šoférovala asi I. R. a vedľa vpredu sedel H. R.. Svedok k rozporom na otázku prokurátora uviedol, že išli tam najskôr traja a následne P. Z. na L. zakričala a on sa asi po 10 m vrátil naspäť.

Svedkyňa - U. R. na hlavnom pojednávaní uviedla, že bola na hlavnej stanici kde stretla Q.I.. Tá jej začala kričať, že aká je k**** a začali sa biť. Keď vystúpila z nástupišťa tak jej Q. dala facku, následne jej dala facku ona, na to jej dala päsťou, ona jej začala trhať vlasy a tým ako ju trhala za vlasy ju hodila o zem, dávala jej päsťami na zemi a potom aj ona jej dávala päsťami. Boli tam ešte kamarátky Q., ktoré ju kopali. Potom jej kamarátka dala Q. z nej dole a potom Q. kopla na zemi. Po tomto incidente Q. tiekla krv z pery a následne Q. ušla, pretože ju hľadala jej sestra. Q. udrela si 5 alebo 6-krát do hlavy. Bitka na zemi prebiehala tak, že ona ležala na zemi, Q. sedela na nej a dávala jej päsťou do tváre, pričom ona zas dávala päsťou do tváre Q..

Svedkyňa - P. Z. na hlavnom pojednávaní uviedla, že prišli do Gbelov pred dom, vystúpili z auta. H. R. išiel zazvoniť. Ona, L. R. a I. R. zostali stáť pred autom, pričom ona a I. R. fajčili. V tom ako zazvonil zvonček vyšiel Q. otec lebo išli tam odniesť lekársku správu. Vyšiel von a spýtal sa jej, čo si zasa spravila, zavolali ju. Oni vlastne ukazovali papier jej otcovi. Začali sa tam dohadovať potom, pričom stáli po celú dobu v predzáhradke pred dverami. Nakoniec vyšiel ten N.Á. a zakričal, že tam má malé bábo, aby sa utíšili, tak sa utíšili a odišli preč. L. sestra U. R. a Q. L. sa pobili vo vlaku deň predtým. Ďalej svedkyňa uviedla, že L. R. ich išiel odviesť, ona išla s ním. Lekársku správu ako sa oni pobili išli odniesť piati: I. R., L. R., I. R., H. R. a ona. Nebola svedkyňou žiadneho fyzického kontaktu medzi obžalovanými a poškodenými. I. R. stretli po ceste pýtal sa kam idú, povedali mu, že idú do Gbelov a za kým idú a on na to povedal, že ide s nimi, pretože ich pozná. I. R. nevedel presne kde bývajú, ale pozná tej L. mamu.

Nakoľko sa svedkyňa odchýlila v časti od svojej výpovede z prípravného konania súd na návrh prokurátora odstraňoval tieto rozpory (detailov), pričom svedkyňa zotrvala na prečítanej časti svojej výpovedi z prípravného konania.

Súd pri hodnotení tejto výpovede bude vychádzať z prečítanej časti zápisnice z prípravného konania.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní i ďalšie dôkazy, podľa prečítal alebo oboznámil podstatné listinné dôkazy z vyšetrovacieho spisu a to: lekárske správy (č.l. 6,7,8,10 spisu) zo dňa 18.09.2016, 22.09.2016, potvrdenie o PN lekárky MUDr. Marcela Stromčeková, zo dňa 10.10.2016 (č.l. 12 spisu), záznam o podaní oznámenia o spáchaní priestupku zo dňa 19.09.2016 (č.l. 15 - 16 spisu), fotodokumentácia zo dňa 05.10.2016 (č.l. 17 - 20 spisu), kniha služieb s oznámením poškodenej o napadnutí Q. (č.l. 22 spisu), lekárska správa MUDr. Marcela Strončeková zo dňa 06.02.2017 (č.l. 61 spisu), správa ÚPSVaR Senica zo dňa 01.03.2017 (č.l. 138 spisu), správa zo ZŠ spolu s materskou školou Gbely zo dňa 31.01.2017 (č.l. 136 spisu), správa z obce Malé Leváre na obž. H. R. zo dňa 05.04.2017 (č.l. 142 spisu), správa z obce Malé Leváre na obž. I. R. (č.l. 143 spisu), správa z obce Malé Leváre na obž. L. R. (č.l. 144 spisu), výpis z ústrednej evidencie priestupkov na obž. H. R. (č.l. 145 spisu), výpis z ústrednej evidencie priestupkov na obž. I. R. (č.l. 146 spisu), výpis z ústrednej evidencie priestupkov na obž. L. R. (č.l. 147 spisu), odpis z registra trestov na obž. H. R. (č.l., 148 a 322 spisu), odpis z registra trestov na obž. I. R. (č.l. 149 a 325 spisu), odpis z registra trestov na obž. L. R. (č.l. 150 a 328 spisu), rozsudok OS Malacky sp. zn. zo dňa 27.09.2017, lustrácia v GP na obž. H. R. (č.l. 323-324 spisu), lustrácia v GP na obž. I. R. (č.l. 326-327 spisu), lustrácia v GP na obž. L. R. (č.l. 329-330 spisu).

Zo správy FNsP Skalica z urgentného príjmu (č.l. 6-8 spisu) vyplýva, že dňa 18.09.2016 bola Q. L., nar. XX.XX.XXXX ošetrená MUDr. Matejom Ševčíkom, v dôsledku zbitia neznámou osobou do oblasti hlavy, tváre a panvy. Vyšetrená na neurológii so záverom diagnózy otrasu mozgu. Bol jej daný krčný golier.

Zo správy FNsP Skalica z chirurgickej ambulancie (č.l. 10 spisu) vyplýva, že dňa 22.09.2016 bola Q. L., nar. XX.XX.XXXX u MUDr. Marcela Mokrohájskeho, s určením diagnózy vyvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice. Bolesti pretrvávajú, bez nauzey, afebrilná, NCP v norme, CT mozgu a chrbtice negatívne. Doporučenie dorsiflex, analgetiká, kľudový režim, kontrola o 7 dní. Dňa 29.09.2016 na kontrole s doporučením rozcvičovať c-chrbticu, analgetiká.

Zo správy MUDr. Marcely Strončekovej (č.l. 12, 61 spisu) vyplýva, že Q. L., nar. XX.XX.XXXX bola PN od 18.09.2016 do 30.09.2016 s diagnózou vyvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice, ktorý utrpela 18.09.2016 pri napadnutí cudzou osobou. Z knihy fonogramov a hlásení (č.l. 21-22 spisu) vyplýva, že dňa 18.09.2016 o 14:51 hod. pani L., R., C. T.N. XXX oznámila na linku 158 napadnutie jej dcéry.

Zo správy zo Základnej školy s materskou školou Gbely (č.l. 136 spisu) vyplýva, že Q. L. v priebehu školskej dochádzky a školského roka 2016/2017 nejaví príznaky fyzického, či psychického domáceho násilia.

Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Senica, pracovisko Skalica (č.l. 138 spisu) vyplýva, že Q. bola prvýkrát riešená na úrade na podklade podnetu Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, odbor železničná polícia vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu ČPS: KRP-P-360/Ž-BA- BA-2016. Dňa 07.11.2016 bol vykonaný pohovor s Q. a jej matkou. Matka sa vyjadrila, že nemá s

ňou žiadne výchovné problémy, rodičov rešpektuje, školskú dochádzku si plní riadne. Q. sa vyjadrila, že ku konfliktu prišlo na podnet U. R., ktorá po nej začala kričať, nadávať a vyhrážať. Vyjadrila sa, že nie je bitkárka, avšak na vyhrážky reagovala tak, že prišlo k incidentu. Svoje konanie oľutovala stalo so to prvýkrát. ZŠ Gbely uviedla, že Q. navštevuje X ročník, dosahuje veľmi dobré výsledky, na vysvedčení mala jednotky a vojky. Vymeškané hodiny má ospravedlnené. K spolužiakom a vyučujúcim má pozitívny, nekonfliktný, bezproblémový vzťah. Nespôsobuje výchovné problémy. Spolupráca z rodičmi je bezproblémová, jedenkrát ročne sa zúčastňujú rodičovských združení, neprítomnosť dcéry vždy ohlásia telefonicky. Mesto Gbely uviedlo, že v minulosti ani v súčasnosti pracovníci mesta neriešili žiadne problémy v rodine. Ošetrujúca lekárka MUDr. Strončeková sa vyjadrila, že riešila zdravotný stav Q., ktorú napadla iná osoba.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy nezávisle podľa vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa , ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.

Podľa , kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky

Podľa , odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) závažnejším spôsobom konania, b) prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu, c) najmenej s dvoma osobami, alebo d) z osobitného motívu.

Podľa , odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a) voči chránenej osobe, alebo b) ako člen nebezpečného zoskupenia.

Podľa , chránenou osobou sa rozumie dieťa.

Podľa , dieťaťom sa rozumie osoba mladšia ako osemnásť rokov, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , osobitným motívom sa rozumie spáchanie trestného činu z pomsty.

Podľa , kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.

Podľa , ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

Podľa , trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.

K vine obžalovaných:

Obžalovaní H. R., I. R. a L. R. od začiatku popierali spáchanie trestnej činnosti. Ich výpovede však navzájom sú rozporuplné v podstatných skutočnostiach.

Vina obžalovaných je však jednoznačne a bez pochybností preukázaná s poukazom na výpovede svedkov Q. L., Y. L. staršej a N. L.. Títo svedkovia zhodne uviedli, že všetci traja obžalovaní boli agresívni,

H. R. a I. R. vulgárne nadávali Q. L., pričom sa predrali cez svedka N. L. na chodbu rodinného domu, v ktorom bývali, kde obžalovaný H. R. povedal Q. L., že keď ju stretne na stanici, tak ju hodí pod vlak, krátko na to obžalovaná I. R. dala Q. L. facku a následne Q.I. L. obžalovaný H. R. udrel päsťou do hlavy a rebier, čím jej spôsobil zranenia otras mozgu a vyvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice, čo vyplýva aj z vyššie uvedených lekárskych správ. Naviac Q. L. bola počas obdobia od 18.09.2016 do 30.09.2016 práceneschopná a počas tohto obdobia bol sťažený aj jej obvyklý spôsob života tým, že nechodila do školy, mala sťažený pohyb ako aj výkon bežných aktivít (šport, hry, učenie, spánok, atď.) a to najmä v dôsledku nosenia krčného goliera. Súčasne jej boli predpísané aj analgetiká na pretrvávajúcu bolesť. Je potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že poškodená mala v čase útoku iba 14 rokov, pričom ju napadol veľký urastený najmenej 100 kilový chlap. Svedkovia N. L. a Y. L. staršia opakovane vyzývali obžalovaných, aby odišli z domu preč, pričom odišli až potom ako svedkyňa Y. L. staršia volala na linku Polície. Uvedená skutočnosť je preukázaná aj s poukazom na listinný dôkaz (č.l. 21-22 spisu). Pravdivosť výpovedí týchto svedkov potvrdzuje aj výpoveď svedka N. Z. a Y. L. mladšej, ktorí sa nachádzali v čase incidentu vo vedľajšej izbe. Svedok N.W. Z. potvrdil, že všetci traja obžalovaní sa nachádzali v dome, pričom ich aj on sám vyzval, aby odišli, pretože v izbe sa nachádzalo jeho iba niekoľko dňové dieťa. Obžalovaný H. R. svedkovi N. Z. povedal, že čo sa trasie a dal mu facku. Túto skutočnosť potvrdila aj obžalovaná I. R., avšak zatajila, že svedkovi H. R. dal facku. Hoci svedok N.W. Z. na hlavnom pojednávaní skutočnosť o facke zamlčal z dôvodu, že sa obžalovaných bojí zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania, v ktorej túto skutočnosť uviedol. Naviac to, že obžalovaný H. R. mu dal facku vyplýva aj z výpovede svedkov Y. L. staršej a Q. L., preto súd nemal pochybnosti o vierohodnosti výpovede tohto svedka. Rovnako aj svedkyňa Y. L. mladšia uviedla, že svedok N. Z. dostal facku, nepovedal však od koho, pričom následne sa zamkli v izbe, pretože niekto začal otvárať dvere, čo svedkyňa Y. L.P. upresnila, že sa snažil do izby dostať obžalovaný H. R..

Svedkovia Q. L., N. L., Y. L. staršia, N. Z. a Y. L. mladšia jednoznačne usvedčujú obžalovaných, že všetci traja obžalovaní sa nachádzali vo vnútri domu, ktorý v tom čase obývali v úmysle pomstiť sa Q. L. a zotrvali v nehnuteľnosti aj po opakovaných výzvach pričom odišli až potom, ako svedkyňa Y. L. staršia zavolala na Políciu. Podľa názoru súdu uvedení svedkovia nemajú motiváciu klamať alebo si vymýšľať, obžalovaných pred incidentom nepoznali a videli ich prvýkrát až počas tohto incidentu teda nemajú motiváciu ich nejakým spôsobom kriminalizovať. Výpovede svedkov sú v podstatných skutočnostiach konzistentné, logické a zhodné.

Výpovede obžalovaných, ktoré mali potvrdzovať ich verziu priebehu udalostí však boli navzájom diametrálne odlišné.

Obžalovaný H. R. vo výpovedi tvrdil, že U. zbila Q. tým spôsobom, že ju kopala na zemi a chcela ju hodiť na koľajisko. Tvrdil, že U. mala roztrhané pery a krvácala z nosa. K lekárovi však na ošetrenie nešli. Obžalovaná I. R. zas tvrdila, že U. zbila Q. tým spôsobom, že jej hlavu udierala, sadla si na ňu a búchala jej hlavu o zem a nejaká druhá osoba ju kopala do ľadvín. Mala spodnú peru opuchnutú a zakrvácanú a bolela ju hlava. Tvrdila však opak ako obžalovaný H. R., že večer okolo 20.00 hod. bola U. ošetrená na pohotovosti v Malackách. Obžalovaný L. R. v podstate uviedol, že Q. mala U. surovo zbiť a rovnako ako obžalovaná I. R. tvrdil, že U. bola ošetrená na pohotovosti v Malackách.

Všetci traja obžalovaní zhodne uviedli, že svedok I. R. im povedal, že on L. pozná a že sa to vyrieši kľudným spôsobom.

Rovnako výpovede obžalovaných sa rozchádzajú aj v tom kto išiel do Gbelov. Obžalovaný H. R. tvrdil, že do Gbelov išli on, I. R., L. R., ktorý šoféroval a I. R., pričom až v závere svojej výpovedi uviedol, že on s I. R. boli pri dverách a L. R., I. R. a P. Z. čakali celú dobu pri aute. Obžalovaná I. R. vo výpovedi uviedla, že do Gbelov išli ona, H. R., L. R., I. R. a P. Z.. Obžalovaný L. R. vo svojej výpovedi uviedol, že do Gbelov išli H. R., I. R.Á., I. R., ktorý pozná L., P. Z. a on. Prečo išiel on uviesť nevedel.

Výpovede obžalovaných sa ďalej rozchádzali aj v časti fyzického kontaktu medzi obžalovaným H. R. a N. L..

Obžalovaný H. R. vo výpovedi uviedol, že sa spýtal Q. prečo dobila U., následne začal zvyšovať hlas a kričal. N. L. urobil nejaký pohyb, z ktorého usúdil, že ho chce napadnúť, preto N. L. odsotil dovnútra domu, avšak nespadol. Obžalovaná I. R. vo výpovedi opísala predmetnú situáciu odlišne a to tak, že H. sa začal hlasno pýtať Q. prečo musela tak dobiť U., že musela ísť až do nemocnice. Naznačil jej rukami aby vyšla von a povedal jej: „poď, teraz si sadnem ja na teba a budem ti trieskať hlavu o zem či sa ti to bude ľúbiť“. Na to vyšiel nejaký iný muž, ktorý bol za dverami v prítmí a povedal, aby boli ticho, že tu má malé bábo. H. mu na to povedal: „ty sa netras, teba sa to netýka, zalez do izby“. N. sa na to zavrel v izbe. Ale v ten moment stíchli. Potom prišla k dverám matka Q., ktorá na ceste uvidela jej otca I. a povedala mu, že my sa poznáme. Medzi dverami stále stál L., L. a Q. stáli za ním v chodbe. Nevie čo chcel H. urobiť, či chcel chytiť Q. a vytiahnuť ju von. Proste sa po nej natiahol, ale Petrík mu chytil ruku a odhodil mu ju z čoho H. asi usúdil, že ho L. asi chce udrieť. L. stál medzi dverami a chránil Q.. Medzi H. a L. inak k inému kontaktu nedošlo. Následne H. začal zasa kričať „poď, poď“. Tým myslel, aby Q. išla von. Obžalovaný L. R. vo svojej výpovedi popísal tento konflikt tak, že H. aj I. zvýšili hlas, kričali. On stál pri aute. L. sa nejak rukou načiahol po H.. H. mu tu ruku chytil a pretlačil mu ju. Bol tam krik. Niekto tam kričal, že tam je malé dieťa. Jeho rodičia boli vonku pred dverami v predzáhradke a L. boli v chodbe domu za dverami. K inému fyzickému kontaktu nedošlo.

Aj v časti odchodu obžalovaných sa výpovede obžalovaných diametrálne líšili. Obžalovaný H. R. vo výpovedi uviedol, že prišiel N. Z., ktorý povedal, aby nekričal, že má niekde vedľa malé decko. Na to povedal žene, že keď tu má malé decko tak, aby odišli domov. Tak odišli. Obžalovaná I.N. R. uviedla, že L. povedala, aby nekričali, lebo tam majú bábo a aby odišli preč lebo zavolá políciu. Aj L. povedala, aby zavolal políciu. Na to odtiaľ odišli. Obžalovaný L. R. vypovedal, že ako niekto povedal, že v dome je dieťa a pani L. povedala, že zavolajú policajtov tak jeho rodičia odišli.

Súd k vyššie rozobratým častiam výpovedi obžalovaných uvádza, že obžalovaní majú právo namietať skutočnosti, ktoré uznajú za vhodné, môžu sa brániť a predkladať dôkazy na preukázanie svojej neviny, popierať vinu a najmä môžu uvádzať na rozdiel od svedkov, ktorí sú pod prísahou aj nepravdu a aj vedome klamať. Súd považoval z dôvodu vyššie popísaných rozporov výpovede obžalovaných za nedôveryhodné a tendenčné s cieľom sa vyviniť, pričom udalosti priebehu skutku popisujú zhodne ako svedkovia a poškodení až do momentu vstupu do obydlia a napadnutia Q..

Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že deň pred incidentom dňa 17.09.2016 prišla do konfliktu Q. L.Á. so U. R., čo potvrdili obžalovaní, svedkyňa Q. L. ako aj svedkyňa U. R.. Obžalovaní teda na druhý deň išli do Gbelov nie normálnym spôsobom si vydiskutovať tento konflikt dvoch 14 ročných dievčat v puberte ako to tvrdili obžalovaní, ale išli sa pomstiť Q., ktorú obžalovaný H. R. následne brutálnym spôsobom aj napadol a zaútočil na ňu ako keby voči nemu stál veľký trénovaný chlap. Je potrebné uviesť, že intenzita útoku voči len 14 ročnému dievčaťu útleho zrastu bola surová a nevyberavá. Obrana obžalovaných, že svedok I. R. pozná L. a mal v konflikte zohrávať „mediátora“ bola vyvrátená práve jeho samotnou výpoveďou, keď jednoznačne uviedol, že L. nepozná a na pojednávaní ich videl po prvýkrát. Naviac všetci obžalovaní, svedok N. L. následne potvrdili, že svedok I. R. zostal pri aute, teda je nelogická obrana obžalovaných, keď svedok, ktorý pozná L. zostane pri aute a nezapojí sa do riešenia situácie.

Svedok I. R. vo svojej výpovedi najskôr uviedol, že tam prišli spolu s I. R.P., H. R. a L. R., ktorí si išli vybaviť nejaké papiere a on zostal v aute fajčiť. Následne však uviedol, že stál asi 50 metrov spolu s P. Z. a L. R.. Svedok na ďalšiu otázku prokurátora čo robili pokiaľ sa obžalovaní vrátili zas uviedol, že bol v aute spolu s P. Z. a L. R., pričom sedeli všetci vzadu. Na odstránenie rozporu ohľadne skutočnosti kto išiel do domu uviedol, že najskôr tam išli traja, ale P. Z. na L. R. zakričala a on sa vrátil po 10 metroch späť k autu. Výpoveď tohto svedka súd považoval za nevierohodnú z dôvodu rozporov s výpoveďami samotných obžalovaných, pretože obžalovaní netvrdili, že mali L. ukázať nejaké dokumenty, resp. lekársku správu, pretože aj skutočnosť, či vôbec bola U.Ň. R. na pohotovosti medzi obžalovanými bola sporná. Listinný dôkaz o jej ošetrení absentuje v spise a nebol zo strany obhajoby ani produkovaný. Alibi obžalovaného L. R., že bol po celý čas pri aute so svedkom I. R. a P. Z. sú taktiež nedôveryhodné s poukazom na to, že sám svedok I. R. sa zamotal, pričom najskôr uviedol, že tam išli všetci traja a keď si to uvedomil sa opravil a tvrdil, že k domu išli iba obžalovaní H. R. a I. R. s tým že po 10 metroch sa vrátil k nim. Je tiež neuveriteľné, že obžalovaný L. R. ako jediný si pamätá ako skutok prebiehal, pričom svedkovia P.

Z. ako aj I. R. k incidentu konkrétne nevedeli nič uviesť napriek tomu, že mali stáť všetci spolu pri aute, resp. mali sedieť spolu v aute na zadných sedadlách.

Svedkyňa P. Z.P. rovnako nepotvrdila obhajobnú verziu obžalovaných naopak tvrdila odlišne od obžalovaných ako aj svedka I. R., že po ceste stretli svedka I. R., ktorému povedali kam idú, pričom on im povedal, že L. pozná a že ide s nimi.

Z výpovede svedkyne U. R. zas vyplýva, že deň pred incidentom sa pobila s Q. tak, že Q. jej dala prvá facku ona jej ju vrátila a dala jej päsťou do tváre. Q. ju začala ťahať za vlasy a hodila ju o zem. Q. si na ňu sadla a udierala ju päsťami do tváre, pričom ona ju tiež súčasne udierala päsťou do tváre. Kamarátky Q. ju kopali. Potom jej kamarátka dala Q. z nej dole a následne Q. kopla na zemi. Q. po bitke tiekla krv z pery. Priebeh bitky popísaný U. R. je neuveriteľný v samotnom priebehu. Je nelogické, aby U. ležala na zemi, Q. ju bila päsťami, pričom sa vôbec nesnažila rukami kryť, ale naopak udierala päsťami Q.. Rovnako je nelogické, aby kopali U.Ň. Q. kamarátky na zemi a hneď na to, kamarátka U. dala Q. zo U. dole bez toho, aby aj ju kamarátky Q.I. nenapadli. Potom vyznieva neuveriteľne aj to, že nakoniec ešte U. kopla Q. na zemi. Z predmetnej výpovede v podstate vyplýva, že U. bola „víťaz bitky“ a teda potom je nelogické, prečo išli obžalovaní tento incident riešiť, keď U. sa nič nestalo.

Z vyššie uvedeného výpovede svedkov I. R., P. Z. ako aj U. R. súd považuje za nedôveryhodné a účelové, ktoré sú navzájom rozporné s výpoveďami samotných obžalovaných ako aj s ich výpoveďami navzájom.

K zásadným obhajobným námietkam súd uvádza nasledovné: Obhajoba namietala, že vo výpovediach poškodených sa vyskytujú závažné rozpory. Uvedené však nie je pravdou, práve naopak ich výpovede sú konzistentné a zhodné v podstatných skutočnostiach. Námietka obhajoby, že Q. L. poprela, že jej rodina následne po údajnom spáchaní predmetného skutku sa pomstila obžalovaným je vo vzťahu k Q. L. irelevantná, nakoľko ona sa žiadneho napadnutia obžalovaných nezúčastnila a teda nebola svedkom takejto udalosti. Z uvedeného dôvodu súd nemôže považovať jej výpoveď za nedôveryhodnú. Svedok N. Z. potvrdil vo výpovedi, že mal incident s obžalovanými, za ktorý bol aj právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. -243 zo dňa 27.07.2017. Čo sa týka rozporov u svedka N. L., na návrh prokurátora súd odstraňoval rozpory vo výpovedi tohto svedka, avšak svedok zotrval na výpovedi z prípravného konania, výpoveď teda vedome nemenil a neprispôsoboval. Svedok I. R. potvrdil, že obžalovaní nemali v úmysle fyzicky napadnúť nejaké osoby, ale chceli si len vyjasniť okolnosti incidentu U. a Q.. Uvedená obrana je však s poukazom na výpoveď svedka I. R. irelevantná a tendenčná, pretože sám svedok vo svojej výpovedi tvrdil, že L. nepozná a ani sa do „objasnenia“ nezapájal, pretože sa nachádzal aj podľa jeho výpovede pri aute. Čo sa týka zranení, ktoré boli spôsobené Q. tieto jej mala spôsobiť U. R. pri ich vzájomnom incidente, čo sa však ukázalo s poukazom na lekárske správy, výpovede obžalovaných, výpoveď svedkyne Q. L., Y. L. staršej, N. L. ako aj s poukazom na správu zo školy a z ÚPSVaR (č.l. 136, 138 spisu) ako nepravdivé. K obrane obžalovaných, že ak by si OČTK stiahli komunikáciu z elektronických médií v tom období ako to navrhovali, tak by evidentne zistili, že majú pravdu, lebo všetky tieto skutočnosti z vyššie uvedenej komunikácie poškodenej Q. L. a jej rodiny vyplývali. K uvedenej námietke súd poznamenáva, že nie je zrejmé čo predmetnou námietkou obhajca mal na mysli, akú komunikáciu, medzi akými osobami, ktorý deň mala komunikácia prebehnúť, na akej sociálnej sieti alebo na akom telefóne, čo malo byť predmetom tejto komunikácie a čo jej obsahom chce preukázať. Naviac z obsahu vyšetrovacieho spisu ako aj z návrhov na vykonanie dokazovania pred súdom takýto návrh obhajcom nebol produkovaný a ani ho nežiadal zabezpečiť do konania, pričom uvedenú skutočnosť nenamietal ani pri záverečnom preštudovaní spisu, ktorého úkonu sa nezúčastnil. S poukazom na vykonané dokazovanie sú aj námietky obhajoby ohľadne právnej kvalifikácie skutku irelevantné.

Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrne a dospel k jednoznačnému záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti sa stal, že ho spáchali spoločne obžalovaní H. R., I. R. a L. R. a že boli splnené všetky podmienky na vyvodenie trestnej zodpovednosti obžalovaných H. R., I. R. a L. R., ktorí sa dopustili konania, ktoré napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty zločinu porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa k ,

písm. c), písm. d), ods. 3 písm. a) s poukazom na , tak po objektívnej stránke ako aj subjektívnej stránke, pretože spoločným konaním neoprávnene vnikli do obydlia iného a taký čin spáchali najmenej s dvoma osobami a z osobitného motívu - z pomsty a na chránenej osobe - dieťati. Obžalovaný H. R. sa ešte dopustil prečinu ublíženia na zdraví podľa , pretože inému úmyselne ublížil na zdraví, pričom poškodenej Q. L. spôsobil také poškodenie zdravia, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného (minimálne v rozsahu7 dní).

Z hľadiska subjektívnej stránky obžalovaní H. R., I. R. a L. R. konali v priamom úmysle podľa , teda chceli ohroziť alebo porušiť záujem chránený .

Pri spolupáchateľstve sa nevyžaduje, aby každý spolupáchateľ vykonal celú objektívnu stránku skutkovej podstaty trestného činu. Postačuje ak ju páchatelia naplnia spoločným konaním.

Súd posúdil dôkazy jednotlivo i v celku a dospel k záveru, že tieto dávajú ucelenú, jednotnú, logickú, ničím nenarušenú reťaz dôkazov smerujúcich jedine k uznaniu viny obžalovaných.

K výroku o treste obžalovaného H. R.:

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení a až ods. 5 , pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy a kto z obžalovaných akou mierou prispel k spáchaniu trestného činu. Súd spravodlivo zohľadňoval konanie obžalovaného H. R. pričom vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu).

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného z miesta bydliska súd zistil, že jeho správanie nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku.

Z odpisu z registra trestov (č.l. 148,322 spisu) súd zistil, že obžalovaný bol jedenkrát súdne trestaný Okresným súdom Senica sp. zn. zo dňa 01.03.1993 pre trestný čin krádeže spolupáchateľstvom podľa k , za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace s podmienečným odkladom a skúšobnou dobou 13 mesiacov. Osvedčil sa dňa 10.06.1994.

Z výpisu evidencie priestupkov (č.l. 145 spisu) vyplýva, že obžalovaný sa do 25.04.2017 nedopustil žiadneho priestupku.

Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd priznal obžalovanému jednu poľahčujúcu okolnosť podľa , t.j. pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, napriek tomu, že bol odsúdený v roku 1993 pre trestný čin krádeže, nakoľko obžalovaný od roku 1994 do 2016 (po dobu 22 rokov) sa nedopustil žiadneho priestupku a ani trestného činu. Súd súčasne u obžalovaného zistil aj jednu priťažujúcu okolnosť podľa , že spáchal viac trestných činov.

Nakoľko pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností bol rovnaký, súd pri ukladaní trestu aplikoval ustanovenie , a ukladal v zákonnej trestnej sadzbe úhrnný trest podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, t.j. podľa v rozpätí 3 roky až 8 rokov.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že účel trestu v zmysle tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby a to vo výmere 3 (tri) roky, ktorý nebude bezprostredne spojený s obmedzením jeho osobnej slobody, preto súd rozhodol o podmienečnom odklade výkonu uloženého trestu odňatia slobody podľa a súčasne podľa obžalovanému uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe s určením skúšobnej doby 4 roky podľa ,

pretože trest neprevyšuje tri roky a vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Súd pri ukladaní trestu bral do úvahy aj celkový nekritický postoj obžalovaného počas konania k spáchaniu trestnej činnosti ako aj mieru, ktorou sa výrazne podieľal na spáchaní trestnej činnosti, nakoľko on sám bol iniciátorom riešenia situácie v Gbeloch a spáchal aj dva trestné činy.

Súčasne súd uložil obžalovanému počas skúšobnej doby jednu povinnosť podľa a to písomne sa ospravedlniť poškodeným Q. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š.-U., L. XXX/XX a N. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š.-U., L. XXX/XX.

Podľa názoru súdu takto uložený trest obžalovanému teda plní zákonom požadovanú ochrannú funkciu ako aj funkciu individuálne a generálnej prevencie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení a súd vzhľadom na tieto pomenované dôvody, považuje tento uložený trest obžalovanému za adekvátny, spravodlivý a primeraný spáchanému skutku.

K výroku o treste obžalovanej I. R.:

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení a až ods. 5 , pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy a kto z obžalovaných akou mierou prispel k spáchaniu trestného činu. Súd spravodlivo zohľadňoval konanie obžalovanej I. R. pričom vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu).

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovanej z miesta bydliska súd zistil, že jej správanie nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku.

Z odpisu z registra trestov (č.l. 149,325 spisu) súd zistil, že obžalovaná nemá záznam v registri trestov.

Z výpisu evidencie priestupkov (č.l. 146 spisu) vyplýva, že obžalovaná sa dňa 22.04.2015 dopustila priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, pričom v rozkaznom konaní Okresným úradom Malacky jej bola uložená sankcia pokarhanie.

Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd zistil u obžalovanej jednu poľahčujúcu okolnosť podľa , t.j. pred spáchaním trestného činu viedla riadny život, pričom nezistil žiadnu z priťažujúcich okolnosti podľa .

Nakoľko prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami, súd pri ukladaní trestu aplikoval ustanovenie . Ak teda prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa podľa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3. Pre zločin porušovania domovej slobody podľa ustanovuje zákonnú trestnú sadzbu v rozmedzí 3 roky až 8 rokov, pričom s prihliadnutím na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností sa táto sadzba upravila na 3 roky až 6 rokov a 4 mesiace.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že účel trestu v zmysle tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby a to vo výmere 3 (tri) roky, ktorý nebude bezprostredne spojený s obmedzením jej osobnej slobody, preto súd rozhodol o podmienečnom odklade výkonu uloženého trestu odňatia slobody podľa a súčasne podľa obžalovanej uložil probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe s určením skúšobnej doby 2 roky podľa , pretože trest neprevyšuje tri roky a vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Súd pri ukladaní trestu bral do úvahy aj celkový nekritický postoj obžalovanej počas konania k spáchaniu trestnej činnosti ako aj mieru, ktorou sa podieľala na spáchaní trestnej činnosti, pričom

podiel obžalovanej I. R. a obžalovaného L. R. súd vyhodnotil ako rovnaký, avšak s nižšou závažnosťou ako u obžalovaného H. R., preto im určil skúšobnú dobu o polovicu nižšiu ako obžalovanému H. R..

Súčasne súd uložil obžalovanej počas skúšobnej doby jednu povinnosť podľa a to písomne sa ospravedlniť poškodeným Q. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š.-U., L.Á. XXX/XX a N. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š.-U.Ž., L. XXX/XX.

Podľa názoru súdu takto uložený trest obžalovanej teda plní zákonom požadovanú ochrannú funkciu ako aj funkciu individuálne a generálnej prevencie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení a súd vzhľadom na tieto pomenované dôvody, považuje tento uložený trest obžalovanej za adekvátny, spravodlivý a primeraný spáchanému skutku.

K výroku o treste obžalovaného L. R.:

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení a až ods. 5 , pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy a kto z obžalovaných akou mierou prispel k spáchaniu trestného činu. Súd spravodlivo zohľadňoval konanie obžalovaného L. R. pričom vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu).

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného z miesta bydliska súd zistil, že jeho správanie nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku.

Z odpisu z registra trestov (č.l. 150,328 spisu) súd zistil, že obžalovaný nemá záznam v registri trestov.

Z výpisu evidencie priestupkov (č.l. 147 spisu) vyplýva, že obžalovaný sa dňa 25.08.2014 dopustil priestupku za požívanie alkoholických nápojov za čo mu bola Mestskou políciou Malacky uložená bloková pokuta 5,- eur.

Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť podľa , t.j. pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, pričom nezistil žiadnu z priťažujúcich okolnosti podľa .

Nakoľko prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami, súd pri ukladaní trestu aplikoval ustanovenie . Ak teda prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa podľa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3. Pre zločin porušovania domovej slobody podľa ustanovuje zákonnú trestnú sadzbu v rozmedzí 3 roky až 8 rokov, pričom s prihliadnutím na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností sa táto sadzba upravila na 3 roky až 6 rokov a 4 mesiace.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že účel trestu v zmysle tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby a to vo výmere 3 (tri) roky, ktorý nebude bezprostredne spojený s obmedzením jeho osobnej slobody, preto súd rozhodol o podmienečnom odklade výkonu uloženého trestu odňatia slobody podľa a súčasne podľa obžalovanému uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe s určením skúšobnej doby 2 roky podľa , pretože trest neprevyšuje tri roky a vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Súd pri ukladaní trestu bral do úvahy aj celkový nekritický postoj obžalovaného počas konania k spáchaniu trestnej činnosti ako aj mieru, ktorou sa podieľal na spáchaní trestnej činnosti, pričom podiel obžalovaného L. R. a obžalovanej I. R. súd vyhodnotil ako rovnaký, avšak s nižšou závažnosťou ako u obžalovaného H. R., preto im určil skúšobnú dobu o polovicu nižšiu ako obžalovanému H. R..

Súčasne súd uložil obžalovanému počas skúšobnej doby jednu povinnosť podľa a to písomne sa ospravedlniť poškodeným Q. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š.-U., L.Č. XXX/XX a N. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š.-U.Ž., L. XXX/XX.

Podľa názoru súdu takto uložený trest obžalovanej teda plní zákonom požadovanú ochrannú funkciu ako aj funkciu individuálne a generálnej prevencie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení a súd vzhľadom na tieto pomenované dôvody, považuje tento uložený trest obžalovanému za adekvátny, spravodlivý a primeraný spáchanému skutku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou Okresného súdu Skalica na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (/1 ). Odvolanie má odkladný účinok. (/2 ).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (/1a ) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (/1,2 ). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (/2 )

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (/1b ) a to len vo svoj prospech (/2 )

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (/2 ).

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (/2 ).

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (/1 ).

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (/1c ), a to v neprospech obžalovaného (/1 ). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (/1d )

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.