Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoE-178-2020.pdf
PDF · 84.98 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/178/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Jany Dudíkovej, v exekučnej veci oprávneného: Mesto Košice, Tr. SNP 48/A, Košice, IČO: 00 691 135 proti povinnému: I. T., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X, T., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Ondášom, so sídlom exekútorského úradu Mlynárska 16, Košice pod sp. zn.: EX 1040/2011, v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 30 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 28.6.2019 č.k. 39Er/1104/2011-12 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť uhradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 46,04 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie spísanom vo forme zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 5.5.2011 domáhal vymoženia svojej pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je Blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. 106539 zo dňa 18.4.2010 vydaný Mestskou políciou Košice. Dňa 17.5.2011 bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor, ktorý dňa 13.2.2019 doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinného. Súd prvej inštancie po oboznámení sa so spisom súdneho exekútora, vychádzajúc z listinných dôkazov založených v súdnom spise skonštatoval, že z obsahu exekučného spisu súdneho exekútora mal za preukázané, že súdny exekútor na základe vykonaných lustrácií zistil, že povinný je nemajetný, dlhodobo nezamestnaný, má vyživovaciu povinnosť voči 5 deťom, je proti nemu neúspešne vedených 38 exekučných konaní a jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie skonštatoval, že do kompetencie exekučného súdu nespadá šetrenie majetkových pomerov povinného, nakoľko to je úlohou súdneho exekútora, ktorý v priebehu exekučného konania pri výbere najvhodnejšieho spôsobu vykonávania exekúcie preveruje aj majetkové pomery povinného a pokiaľ dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, podá na súd podnet na zastavenie exekúcie. Preskúmaním osobných a majetkových pomerov na strane povinného, súčinnosťou s orgánmi SR a vyhľadávaním v príslušných registroch súdny exekútor zistil, že povinný je nemajetný, a že jeho majetok nepostačuje na úhradu pohľadávky ani trov exekúcie. Súd po preskúmaní exekučného spisu dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, a preto exekúciu zastavil.
3. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 1,5 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, §3, §14 ods. 1,2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, §25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie spolu vo výške 46,04 Eur a
na ich úhradu v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
4. Proti tomuto uzneseniu, I. výroku o zastavení exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd zastavil exekučné konanie s tým, že úhrada trov exekúcie nebude určená oprávnenému, ale tieto bude znášať exekútor.
5. Oprávnený v odvolaní argumentoval, že súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie nesprávne, pokiaľ ju zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože exekúcia mala byť zastavená z iného dôvodu, a to podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože je neprípustná a je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. V tom prípade by trovy exekučného konania nemal platiť súdnemu exekútorovi oprávnený. Súdny exekútor sa podnetom na zastavenie exekúcie snažil o to, aby exekúcia bola zastavená v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, a to z dôvodu, aby dosiahol trovy konania. Oprávnený ďalej uviedol, že Exekučný poriadok stanovuje situáciu, kedy možno pri zastavení exekúcie rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Vyžaduje sa, aby exekúcia bola zastavená z dôvodu zavinenia oprávneného. Oprávnený zastával názor, že v tomto prípade by nemohlo dôjsť k zastaveniu exekúcie z dôvodu pochybenia. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný včas, pred uplynutím prekluzívnej lehoty a v tejto dobe sa exekúcia nielen začala, ale mohlo dôjsť aj k vymoženiu pohľadávky. Preto zastával názor, že nie je daný žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania znášal oprávnený, pretože oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie. Oprávnený ďalej poukázal na ustanovenie § 243j Exekučného poriadku, ktorým je súdu daná možnosť nepriznať exekútorovi trovy exekúcie v prípade, ak sa exekúcia zastavila a existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Takýmto dôvodom môžu byť aj zbytočné prieťahy v konaní alebo neefektívne a nehospodárne konanie exekútora. Dôvodom pre nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j Exekučného poriadku je nepodanie návrhu na zastavenie exekúcie exekútorom bezodkladne po nadobudnutí pochybnosti alebo zistení dôvodov zastavenia. Oprávnený taktiež poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR - nález ÚS IV. 297/2010-11 zo dňa 31.08.2010, kde sa uvádza, že exekútor má status verejného činiteľa, pričom na túto činnosť ho splnomocnil štát. Na druhej strane však je skutočnosťou, že túto činnosť vykonáva ako slobodné povolanie. V súlade s uvedeným súd zastával názor, že môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie. Riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Súd v tejto súvislosti konštatoval, že na toto exekučné konanie je primeraným spôsobom aplikovateľný aj právny názor Európskeho súdu pre ľudské práva vyjadrený v jeho rozhodnutí vo veci Van der Mussele proti Belgicku, viď. rozsudok z 23.11.1983, séria A, č. 70, podľa ktorého riziko spojené s výkonom určitej profesie, kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie (m. m. IV. ÚS 27/2008), a to bez ohľadu na to, že Európsky súd pre ľudské práva vyslovil tento právny názor vo vzťahu k výkonu povolania advokáta. Na základe uvedeného sa oprávnený nestotožnil s argumentáciou súdu o priznaní náhrady trov exekúcie.
6. Povinný a ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku potrebné potvrdiť.
8. Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvej inštancie zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 5.5.2011, kedy bol u súdneho exekútora podaný návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je Blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. 106539 zo dňa 18.4.2010 vydaný Mestskou políciou Košice, právoplatný dňa 18.4.2010 a vykonateľný dňa 3.5.2010. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 17.5.2011 vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor dňa 13.2.2019 podal súdu prvej inštancie návrh na zastavenie exekučného konania podľa §57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko lustráciou majetkovej podstaty povinného zistil, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň si uplatnil náhradu trov exekúcie. Dňa 24.4.2019 doručil súdny exekútor súdu oznámenie, že na majetok povinného bol uznesením Okresného súdu Košice I sp.zn: 26OdK/143/2019
dňa 4.4.2019 vyhlásený konkurz. Súd prvej inštancie rozhodol dňa 28.6.2019 uznesením, ktoré bolo napadnuté odvolaním oprávneného. Uvedeným uznesením exekúciu zastavil.
9. Odvolací súd z Obchodného vestníka zistil, že uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn.: 26OdK/143/2019 zo dňa 4.4.2019, bol na majetok povinného vyhlásený konkurz. Povinný bol zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Za správcu podstaty bol ustanovený JUDr. Juraj Biroš so sídlom kancelárie Rázusova 1, Košice, zn. správcu: S795.
10. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
11. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
12. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).
13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
14. Podľa § 167f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
15. Podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
16. Podľa ustanovenia § 166a ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň"), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.
17. Podľa § 167a ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení v Obchodnom vestníku.
18. Odvolací súd zistil, že ešte pred vydaním odvolaním napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie zastavil exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného, bol podľa § 167a zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii na majetok povinného vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Košice I sp.zn. 26OdK/143/2019 zo dňa 4.4.2019, zverejnený v Obchodnom vestníku č. 71/2019 dňa 10.4.2019.
19. Z citovaných ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z. vyplýva, že zákonným dôsledkom vyhlásenia konkurzu na majetok povinného je zastavenie exekúcie. Účinky vyhlásenia konkurzu nastávajú zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.
20. V danom prípade k vyhláseniu konkurzu na majetok povinného došlo ešte pred rozhodnutím súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Keďže súd prvej inštancie
exekúciu zastavil, odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku o zastavení exekúcie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, aj keď z iného dôvodu, nakoľko bolo vo výroku vecne správne. Odvolacími námietkami oprávneného sa preto odvolací súd už nezaoberal.
21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, a preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).