Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Co-86-2026.pdf
PDF · 109.84 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/86/2026
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členiek senátu JUDr. Jany Dudíkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v právnej veci navrhovateľky 1.: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, B. a navrhovateľky 2.: D. B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. B. F., XXX/ XX, B. - D., zastúpených IURISTICO s.r.o., so sídlom Cimborkova 13, Košice, IČO: 36 588 041, proti povinnej: B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, B., zastúpenej advokátkou D. G. H., D. X, B., IČO: 42 406 901, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateliek 1. a 2. proti uzneseniu Mestského súdu Košice z 21.5.2026, č.k. 73C/17/2026-61 t a k t o
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e uznesenie.
Navrhovateľky 1. a 2. sú povinné nahradiť povinnej 100% trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľky sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhajú uloženia povinnej zabezpečiť, aby obe navrhovateľky mali stále k dispozícii funkčný kľúč od vchodových dverí do bytu č. 10, ktorý je na 3. poschodí, vo vchode č. 1, súpisného č. 214 na adrese C. XXX/X I. B., a aby povinná umožnila navrhovateľke 2. bezproblémový vstup do vyššie špecifikovaného bytu a krátkodobé a nevyhnutné užívanie tohto bytu za účelom osobnej asistencie a starostlivosti o navrhovateľku 1..
2. Návrh v podstatnom odôvodnili tým, že vlastníctvo bytu číslo 10, na 3. poschodí, vo vchode č. 1, súpisného č. 214 v rámci obytného domu C. X,X, evidovaného Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom na LV č. XXXXX pre okres: Košice II, obec: B. - J., k. ú.: K. (ďalej len „byt“) nadobudla povinná darovacou zmluvou ako obdarovaná uzavretou dňa 29.07.2020 s navrhovateľkou 1. ako darkyňou, pričom v prospech navrhovateľky 1. bolo zriadené vecné bremeno, ktorému zodpovedá právo doživotného užívania bytu, ktoré už toho času je zrušené, podľa názoru navrhovateľky 1. bez jej vedomia, nakoľko si nie je vedomá, že by bola dala súhlas s jeho zrušením. Navrhovateľka 1. je matkou navrhovateľky 2. a povinnej. Podľa tvrdení navrhovateliek došlo medzi navrhovateľkou 1. a povinnou k zhoršeniu pôvodne bezproblémových vzťahov (pozn. súdu: naopak po darovaní bytu odporkyni boli zhruba 5 rokov narušené vzťahy medzi navrhovateľkami navzájom, nakoľko navrhovateľka 2. sa na navrhovateľku 1. kvôli tomu hnevala č.l. 41), vytýkajúc povinnej správanie voči navrhovateľke 1. ako hrubo porušujúce dobré mravy, k čomu malo dôjsť po zistení zániku vecného bremena zo strany navrhovateľky 1. , ktorá sa domáhala jeho obnovy a po výzve na vrátenie daru - dotknutého bytu, ktorá bola povinnej doručená dňa 13.03.2026. Navrhovateľka 1. ďalej v podstatnom uviedla, že jej zdravotný stav je zhoršený, trpí rôznymi závažnými ochoreniami, ťažko sa pohybuje a potrebuje asistenciu, ktorú vykonáva navrhovateľka 2. Povinná v apríli 2026 vymenila zámok na dotknutom byte a kľúč od vchodových dverí navrhovateľkám odmietla odovzdať, pričom povinná nie je v byte sústavne, nakoľko pracuje a zdržiava sa aj u svojho partnera, obmedzuje tak slobodu navrhovateľky 1. a navrhovateľke 2. „telefonicky alebo cez sms správy doslova diktuje, teda určuje podmienky, kedy navrhovateľka 2. môže prísť do bytu za navrhovateľkou 1., kedy ju môže odviezť z bytu, pričom vstup a opustenie bytu
určuje jedine povinná.“ Dňa 06.05.2026 odporkyňa oznámila navrhovateľke 2., že bude hospitalizovaná v nemocnici, pričom „neposkytne kľúče od bytu a nebude možné, aby sa navrhovateľka 2/ mohla starať o navrhovateľku 1/ v byte, pokiaľ odporkyňa bude v nemocnici.“ Uvedeného dňa si navrhovateľka 2. prevzala navrhovateľku 1. vo dverách bytu, odvtedy je navrhovateľka 1. u nej. Na túto situáciu navrhovateľky neboli pripravené v byte sa nachádza ošatenie, lieky patriace navrhovateľke 1. .
3. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a povinnej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
4. Právne posúdil vec podľa § 324 ods.1,3, § 325 ods.2 písm. d), § 326 ods.1, § 329 ods.1 veta prvá CSP a vychádzajúc z obsahu návrhu a z obsahu k nemu priložených listinných dôkazov (najmä z sms komunikácie medzi navrhovateľkou 2. a povinnou ) konštatoval, že v danom prípade ide o realizáciu osobnej starostlivosti o rodiča - navrhovateľku 1. a v tejto súvislosti o spor navrhovateľky 2. a povinnej, ako dvoch dcér o spôsob a formu realizácie tejto osobnej starostlivosti, ktorú nazývajú starostlivosťou striedavou, navzájom si vytýkajúc nepochopenie obsahu tejto formy starostlivosti. Spor dvoch detí o spôsob a formu realizácie starostlivosti o rodiča však postráda akýkoľvek súkromnoprávny prvok, ktorému by mohla byť v tomto konaní poskytnutá ochrana. Navrhovateľkami opísaný súčasný stav je výsledkom ich osobných, rodinných diskrepancií, ktoré ďaleko presahujú rámec súkromnoprávnej regulácie. Z návrhu vyplýva, že navrhovateľkám nejde o dočasnú úpravu pomerov k dotknutému bytu, ale v skutočnosti o úpravu podmienok starostlivosti, cestou zabezpečenia neobmedzeného prístupu navrhovateľky 2. k navrhovateľke 1. v dotknutom byte bez toho, aby bolo nutné tento prístup osobitne vopred komunikovať s povinnou, resp. nutnosti získať jej súhlas ako vlastníčky dotknutého bytu, o čom svedčí predložená sms korešpondencia medzi navrhovateľkou 2. a povinnou. Obsahovou náplňou korešpondencie sú bezo zvyšku odlišné predstavy ohľadne starostlivosti o matku, bez čo i len náznaku sporu o prístup navrhovateľky 1. do dotknutého bytu. Napokon je potrebné zdôrazniť, že podaným návrhom sa navrhovateľka 1. ani prístupu do bytu nedomáha, nakoľko návrh nesmeruje k zabezpečeniu užívania nehnuteľnosti navrhovateľkou 1.. Z obsahu podaného návrhu je ďalej zrejmé, že skutočným zámerom je domáhať sa vo veci samej určenia vlastníckeho práva k dotknutému bytu v nadväznosti na doručenú výzvu na vrátenie daru; podstatou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je však len požiadavka navrhovateľky 2. na zabezpečovanie starostlivosti o matku. Osobný spor a usporiadanie, ktorého sa navrhovateľky dovolávajú neodkladným opatrením nemajú súkromnoprávny základ a nakoľko teda nebola hodnoverne osvedčená dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, súd návrh na nariadenie neodkladného oparenia zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1CSP. Nakoľko návrh zamietol, povinná bola úspešnou sporovou stranou, ale keďže jej žiadne trovy v konaní nevznikli a ani vzniknúť nemohli , súd jej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
5. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľky 1. a 2. formálne uplatniac odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil, ich návrhu v celom rozsahu vyhovel s priznal im voči povinnej plný nárok na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania. Namietali, že súd nesprávne vyhodnotil vec, ako spor o starostlivosť, hoci ide o zásah do užívacieho práva navrhovateľky 1. z dôvodu protiprávneho konania povinnej, ktorý spočíva v tom, že navrhovateľka 1. sa od 6.mája 2026 nevie dostať do bytu, ktorý má právo užívať, kde má trvalý pobyt , má v ňom všetky osobné veci a znáša úhradu všetkých nákladov spojených s užívaním bytu, okrem dane z nehnuteľnosti. S právnym názorom súdu, že ich návrh na nariadenie neodkladného opatrenia postráda súkromnoprávny prvok sa nestotožňujú , keďže tento je jednoznačne zrejmý z návrhu a spočíva v riadnom užívaní bytu, ktorý v minulosti patril navrhovateľke 1., kde jej užívacie právo bolo neskôr súčasťou vecného bremena, na zrušenie ktorého nedala súhlas. Majú za to, že ochrana zdravia navrhovateľky 1. je nadradená súkromnoprávnemu základu pre dôvodnosť nároku na vydanie neodkladného opatrenia, ktorý moment súd vôbec nepostrehol. Zdravotný stav navrhovateľky 1. si vyžaduje takmer nevyhnutnú prítomnosť ďalšej osoby, pričom povinná takúto starostlivosť nepretržite nevie zabezpečiť, preto je nevyhnutné, aby súkromnoprávny prvok odvíjajúci sa od užívacieho práva navrhovateľky 1. bol podmienený aj osobnou starostlivosťou navrhovateľky 2. v byte, ku ktorému má navrhovateľka 1. citovú väzbu a je jej domovom. Tým, že navrhovateľka 1. nemá kľúč od bytu, nemá prístup k osobným veciam a liekom, je nevyhnutné aby ním disponovala a mohla tak bezproblémovo realizovať svoje užívacie právo k bytu, je daný súkromnoprávny základ neodkladného opatrenia, ktorý je spojený aj s ochranou jej života a zdravia, ako aj zabezpečením nevyhnutných priaznivých životných podmienok. Naliehavosť držby kľúča od bytu je pre navrhovateľku
1. nielen pre potreby vstupu a zdržiavania sa v byte pre napĺňanie jej osobnej slobody, ale aj pre potreby ochrany jej zdravia, či bezpečnosti všetkých osôb nachádzajúcich sa v bytovom dome v prípade požiaru alebo podobných nepredvídaných okolností, keďže ju povinná v minulosti ponechávala samú zamknutú v byte. Vzhľadom na zdravotný stav navrhovateľky 1. je nevyhnutné, aby kľúčom od bytu disponovala aj navrhovateľka 2., a by jej nebol obmedzovaný vstup do bytu. Poukázali na nálezy Ústavného súdu SR I.ÚS 358/2021 a III. ÚS 458/2022 a konštatovali, že súd sa v napádanom uznesení vôbec nezaoberá v rozpore s nálezom III. ÚS 458/2022, či je tu právo navrhovateliek na nariadenie neodkladného opatrenia, preto je arbitrárnym excesom a porušením základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. V priebehu odvolacieho konania doručili súdu oznámenie o podaní žaloby spolu so žalobou o vrátenie daru.
6. Postupom podľa § 369 ods.1 veta druhá CSP odvolací súd umožnil povinnej vyjadriť sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolaniu navrhovateliek. Povinná sa vo vyjadrení plne stotožnila s právnym záverom súdu prvej inštancie, že návrh je v skutočnosti pokusom o riešenie hlbokých rodinných a osobných nezhôd s absenciou akéhokoľvek popisu rozhodujúcich skutočností, ktoré by odôvodňovali potrebu okamžitého zásahu súdu, pričom subjektívne rodinné nezhody a snaha vynútiť si prístup do bytu bez právneho titulu, nemôže zakladať naliehavý právny záujem na neodkladnú dočasnú úpravu pomerov. Ako vyplýva z navrhovateľkami predložených listín, navrhovateľka 1. nie je nikým vyháňaná z bytu, súčasný stav, že sa v byte nenachádza, nie je spôsobený svojvôľou povinnej, ale bol dôsledkom závažného zhoršenia jej zdravotného stavu s indikovanou intenzívnou psychiatrickou liečbou s poučením o nevhodnosti zabezpečovať opatrovníctvo blízkej osoby, k čomu predkladá správu o kontrolnom psychiatrickom vyšetrení z 29.5.2026 vystavenú D. G. L., psychiatrom, ako aj s ohľadom na plánovanú náročnú operáciu oka v celkovej anestézii v Prešovskej nemocnici, preto bolo ponechanie starostlivosti o matku, druhej dcére (navrhovateľke 2.) jediným logickým a zodpovedným riešením vzniknutej situácie. O uvedenom vopred a riadne informovala navrhovateľku 2 s cieľom nájsť dočasné riešenie starostlivosti o matku, ktorú situáciu však navrhovateľka 2. zneužila na vyhrotenie konfliktu a navrhovateľku 1. z bytu 6.6.2026 odviedla, odvtedy odmieta vecne a konštruktívne o záležitosti komunikovať. Výmena zámku od vchodových dverí bola realizovaná ako legitímna ochrana jej obydlia a súkromia pred neohlásenými a agresívnymi zásahmi navrhovateľky 2., nie s cieľom obmedziť navrhovateľku 1.. V ďalšom uvádza, že doposiaľ sa navrhovateľky ani raz nedomáhali vydania osobných vecí navrhovateľky 1., ktoré je jej pripravená kedykoľvek dobrovoľne odovzdať. Vo vzťahu k tvrdeniam týkajúcim sa vrátenia daru, poukazuje na skutočnosť, že vrátenie daru je viazané na splnenie prísnych podmienok podľa OZ a otázka, či došlo k platnému a účinnému zrušeniu darovacej zmluvy je otázkou meritórneho konania, ktorú otázku nie je možné prejudikovať v konaní o neodkladnom opatrení. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je vnútorne rozporný, keďže navrhovateľka 1. nežiada o možnosť byt užívať, pričom navrhovateľka 2. požaduje vstup do bytu, kvôli osobnej asistencii pre navrhovateľku 1. Keďže chýba prepojenie medzi pobytom asistovanej osoby a miestom výkonu asistencie, súd správne uzavrel, že takéto neodkladné opatrenie nesmeruje k deklarovanému cieľu, preto navrhuje uznesenie potvrdiť a priznať jej plnú náhradu trov konania.
7 . Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie navrhovateliek ako podané včas (§ 362 CSP), oprávnenými osobami (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadísk odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a okolnostiam prípadu primerane odôvodnené, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil stotožniac sa zároveň s jeho dôvodmi.
8. Odvolateľky svojimi odvolacími námietkami nastolili predmetom odvolacieho prieskumu ťažiskovo správnosť spôsobu právneho posúdenia otázky splnenia/nesplnenia zákonných predpokladov pre okamžitú úpravu pomerov strán, zabezpečením funkčných kľúčov od bytu povinnou pre navrhovateľky 1. a 2. a umožnením navrhovateľke 2. bezproblémový vstup do tohto bytu, ako aj krátkodobé a nevyhnutné užívanie tohto bytu navrhovateľke 2. za účelom osobnej asistencie a starostlivosti o navrhovateľku 1.
9. Procesné podmienky a predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia v civilnom sporovom konaní sú upravené v ust. §§ 324 až 326 CSP, ktoré správne použil aj súd prvej inštancie. Podľa ust. § 324 ods. 1 a ods. 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. (3) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ust. § 326 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Neodkladné opatrenie je opatrením súdu, ktorým sa upravujú (dočasne alebo aj trvale) pomery sporových strán, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov pre nariadenie NO v zmysle § 325 ods. 1 CSP je neodkladné opatrenie prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a) sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, ktorý si vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov strán alebo ak je daná obava z ohrozenia exekúcie (kumulácia nie je vylúčená), b) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), c) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, d) právne účinky NO neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a e) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). Pretože pri nariaďovaní samotného NO prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, z tohto dôvodu súd nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia (vo veci samej). Súd rozhoduje spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom neodkladného opatrenia, bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Inak postupuje iba vo výnimočných a odôvodnených prípadoch (§ 329 CSP). Riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené. Navrhovateľ opísaním rozhodujúcich skutočností a predložením dostupných dôkazných prostriedkov musí osvedčiť najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, z ktorých vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu a vecnou argumentáciou musí presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Miera osvedčenia sa pritom riadi situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle riešenie takej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, príp. hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zároveň zvážiť, či v dôsledku tohto sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov v súlade s princípom proporcionality.
11. Týmto predpokladom zodpovedá požiadavka osobitných náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom podľa zákonného vymedzenia musí navrhovateľ opísať rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Z povahy veci vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia, a preto v návrhu musí navrhovateľ opísať tiež skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Zákonná požiadavka hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania chráneného nároku oproti potrebe (len) osvedčenia ostatných právne významných skutočností vychádza tiež z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie ako potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenie exekúcie. Z toho je možné vyvodiť, že súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá jasné určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných listinných dôkazov a elementárnu právnu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok je dôvodný a trvá. Alebo inak povedané, hodnoverné osvedčenie nároku vo veci
samej musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s 1540, str. 1108). Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov; regulácia faktických pomerov je teda z povahy veci vylúčená (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s 1540, str. 1092). 12. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, z ktorého v podstatnom vyplýva, že navrhovateľky opisom rozhodujúcich skutočností a na ne nadväzujúcimi listinnými dôkazmi neosvedčili dôvodnosť požadovaného uloženia povinností povinnej formulovaných v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a to v dvoch rovinách. Jednak medzi navrhovateľkou 2. a povinnou nebola osvedčená a nijako ju nemožno ani vyvodiť, existencia vzťahu vyplývajúceho z hmotného práva, ktorému by bolo možné poskytnúť súdnu ochranu, ako základnej podmienky nariadenia neodkladného opatrenia, keďže ako bolo uvedené vyššie, pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu vzťahov právnych, úprava faktických pomerov strán je z povahy veci vylúčená. Do kategórie faktických pomerov je bezpochyby potrebné zaradiť i nezhody navrhovateľky 2. a povinnej o forme, či mieste zabezpečovania starostlivosti o navrhovateľku 1., keď navrhovaným usporiadaním pomerov, ktorého sa navrhovateľka 2. podaným návrhom domáha, má byť zabezpečený jej bezproblémový vstup do obydlia navrhovateľky 1. a povinnej, za účelom osobnej asistencie pre navrhovateľku 1. vrátane zabezpečenia funkčného kľúča. 13. V druhom rade je potrebné uviesť, že medzi navrhovateľkou 1. a povinnou je síce možné vyvodiť existenciu právneho vzťahu vyplývajúceho zo sporu o vlastníctvo bytu vyvolaného aktivitou navrhovateľky 1. smerujúcou k vráteniu daru, predmetného bytu, avšak z formulácie povinnosti, ktorej sa podaným návrhom (petitom) domáha – zabezpečiť jej funkčné kľúče od bytu, nemožno zjavne zabezpečiť nerušené užívanie bytu navrhovateľkou 1., ktorého sa v zmysle odvolacej argumentácie mienila domôcť. Navrhovanou úpravou pomerov v tomto smere teda nebol naplnený princíp efektívnosti neodkladného opatrenia, nakoľko uložením požadovanej povinnosti objektívne nemožno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľka 1. domáha. Pre úplnosť sa žiada dodať, že z hľadiska formulovaného petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a dôvodov, pre ktoré sa navrhovateľky jeho nariadenia domáhajú, v mnohosti skutkových tvrdení takmer výlučne sa sústreďujúcich na zdravotné problémy navrhovateľky 1., z toho vyplývajúcej potreby zabezpečenia starostlivosti o jej osobu a nezhôd o forme jej zabezpečenia medzi navrhovateľkou 2. a povinnou, či obmedzovania osobnej slobody navhovateľky1., prakticky absentuje zámer navrhovateľky 1. domôcť sa nerušeného užívania bytu, ktorý zámer napokon i v podanom odvolaní je opäť zastretý rovnakou argumentáciou ako v návrhu samotnom. 14. Napokon pozornosti odvolacieho súdu neunikol fakt, vyplývajúci z predloženej SMS komunikácie medzi navrhovateľkou 2. a povinnou, že predmetný byt je obydlím povinnej, ktorého nedotknuteľnosť je chránená čl. 21 Ústavy SR, ktoré ho formálne približuje k ústavne garantovanému ľudskému právu na ochranu súkromia podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy SR. Ďalšou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je naplnenie princípu proporcionality (primeranosti) t.z., že účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. 15. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení smerujúcemu k uloženiu zákazu nakladať s určitými vecami alebo právami alebo zákazu niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, musí súd zvážiť tiež primeranosť ujmy, ktorá by nariadením neodkladného opatrenia vznikla povinnému, ktorá ujma nesmie byť zrejme neprimeraná výhode, ktorú získa jeho nariadením navrhovateľ, pričom bremeno osvedčenia primeranosti návrhu je na navrhovateľovi. Pokiaľ primeranosť požiadavky k ujme druhej strany z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva, nie je možné takémuto návrhu vyhovieť (por. Uznesenie ÚS ČR sp.zn. II.ÚS 537/2003).
16. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia však nevyplýva, že by sa navrhovateľky čo i len okrajovo pokúsili osvedčiť primeranosť nimi požadovaného zásahu do ústavou garantovaných práv povinnej na nedotknuteľnosť obydlia a ochranu súkromia povinnej, preto je daný i ďalší dôvod, pre ktorý návrhu nemožno vyhovieť.
17. Záverom odvolací súd dodáva, že odvolateľkami učinený odkaz na rozhodnutia Ústavného súdu SR (III.ÚS 458/2022 a I. ÚS 358/2021) paradoxne len potvrdzuje správnosť úvah a v konečnom dôsledku i procesného postupu súdu prvej inštancie, keďže nález III. ÚS 458/2022 sa týkal opačnej situácie, kedy súd nariadil neodkladné opatrenie bez predbežného právneho posúdenia pravdepodobnosti uplatneného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením, v tom smere, či
bola osvedčená existencia danosti uplatneného nároku v rovine hmotnoprávnej, teda aké konkrétne právo navrhovateľa vyplývajúce z hmotného práva má byť chránené, ktoré nie je možné odôvodniť len všeobecným odkazom na prebiehajúce konanie, v ktorom sa má vyriešiť určitá otázka, čo v prejednávanej veci súd prvej inštancie zjavne učinil. Nález I. ÚS 358/2021 sa zoberal spôsobom verifikácie okolností tvrdených navrhovateľom neodkladného opatrenia v kontexte ust. § 329 ods. 1 vety prvej CSP a z toho vyplývajúcej povinnosti navrhovateľa opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré hodnoverne osvedčujú danosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, z čoho vyplýva, že rozhodovanie súdu o neodkladnom opatrení nevyžaduje nutnosť vykonať dokazovanie, ani zisťovať všetky konkrétne skutočnosti a ich verifikovať tak, ako je tomu v rámci rozhodovania vo veci samej. V kontexte ďalšej argumentácie odvolateliek, že v návrhu opísali rozhodujúce skutočnosti a teda osvedčili „dôvodnosť neodkladného opatrenia“..., je zrejmé, že mylne interpretujú osvedčenie existencie danosti hmotnoprávneho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadením neodkladného opatrenia, s opísaním skutočností, na základe ktorých sa domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia. Práve ústavný súd v navrhovateľkami zmienenom náleze III. ÚS 458/2022 výstižne uviedol: „12. Osvedčenie práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením, neznamená len osvedčenie niečoho, čo sa stalo a čo je medzi stranami skutkovo nesporné, ale aj osvedčenie toho, že po právnom posúdení nesporného skutkového základu možno predpokladať danosť práva, ktorému sa poskytuje neodkladná a predbežná ochrana. Osamotený odkaz na riešenie tejto otázky v konaní vo veci samej bez akejkoľvek ďalšej argumentácie nie je naplnením zákonom predpokladaného osvedčenia práva, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. ...Osvedčiť právo v rovine nároku na odôvodnenie neodkladného opatrenia neznamená len to, že niečo sa javí ako preukázané – niečo sa pravdepodobne stalo (procesné skutkové posúdenie), ale aj to, že to, čo sa asi stalo, vyvoláva právne následky v podobe pravdepodobnosti uplatneného nároku (predbežné či neodkladné hmotnoprávne posúdenie).“. I v prejednávnom prípade navrhovateľky síce osvedčili, že sa niečo pravdepodobne stalo, avšak neosvedčili, že to čo sa stalo, vyvoláva právne následky v podobe pravdepodobnosti nimi uplatneného nároku vyplývajúceho z petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Napokon je potrebné zdôrazniť, že v civilnom sporovom kontradiktórnom konaní nemôže súd vyhľadávať dôkazy, domýšľať si argumentáciu navrhovateľa, či rozhodnúť ultra petitum, aby mohol návrhu vyhovieť.
18. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods.1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že povinnej, ktorá mala plný procesný úspech v odvolacom konaní , priznal nárok na 100% trov odvolacieho konania proti neúspešným navrhovateľkám, pričom nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. § 257 CSP.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).