Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Er-187-2017.pdf
PDF · 76.38 KB
Case nature
Subarea
15Er/187/2017
Uznesenie
Okresný súd Galanta v právnej veci exekúcie oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35937874, so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, proti povinnému: BEXON PNEUSERVIS, s.r.o., IČO: 46 641 238, so sídlom Horné Saliby č. 665, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Pavel Šajánek, Exekútorský úrad Ružová 63/5, Skalica, o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 77,20 Eur a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd zastavuje exekúciu.
II. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu trov exekúcie vo výške 44,75 Eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Na návrh oprávneného sa začalo exekučné konanie, kde vykonaním exekúcie súd poveril súdneho exekútora JUDr. Pavla Šajáneka, poverením vydaným Okresným súdom Galanta č.k. 15Er/187/2017 - 6 zo dňa 23.02.2017 na uspokojenie uloženej povinnosti vo výške 77,20 Eur a trov exekúcie, na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia, Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pobočka v Galante, č.k. 1603460013 zo dňa 02.11.2016.
2. V priebehu exekúcie súdny exekútor dňa 11.02.2021 doručil tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor v predloženom podnete na zastavenie exekúcie uviedol, že si uplatňuje trovy exekúcie a predložil ich špecifikáciu spolu s exekučným spisom.
3. Súd doručil podanie súdneho exekútora oprávnenému spolu s výzvou na vyjadrenie sa k podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie. Oprávnený uviedol, že súhlasí s návrhom súdneho exekútora na zastavenie exekúcie.
4. Podľa § 243h ods. 1 prvej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok"), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.3.2017.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Pri rozhodovaní súd prihliadal aj na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť exekučného konania. Súd podotýka, že pre rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení, exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je daná vždy).
8. Z obsahu exekútorského spisu súd zistil, že exekúcia voči povinnému je vedená od roku 2017. Súdny exekútor prešetril majetkové pomery povinného prostredníctvom žiadosti o poskytnutie súčinnosti na osoby a orgány, ktoré vedú evidenciu osôb a majetku bezodplatne a tiež využil služby spoločností, ktoré za poplatok poskytujú informácie o majetku povinného, teda - bánk, registra obyvateľov, evidencie motorových vozidiel. Súdny exekútor zistil, že povinný nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky. Povinný je právnickou osobou a má evidovaného jedného zamestnanca, ktorý je pravdepodobne konateľom spoločnosti nakoľko nemá evidovaných iných zamestnancov ani brigádnikov. Povinný nie je vlastníkom bankového účtu. Povinný je vlastníkom motorových vozidiel, bez platnej technickej a emisnej kontroly a vzhľadom na ich komerčnú hodnotu neboli blokované a to vzhľadom na to, že na predmetných hnuteľných veciach je vedených 7 exekúcií a ich prípadným predajom v poradí prvým exekútorom by nebola uspokojená pohľadávka oprávneného ani sčasti. Na adrese sídla povinného boli pokusy súdneho exekútora o doručovanie výzvy na úhradu pohľadávky neúspešné. Povinný je evidovaný v Obchodnom registri a riadnu účtovnú závierku uložil do Zbierky listín naposledy za rok 2019. Na základe údajov z databázy finstatu je povinný zároveň dlžníkom Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne. Súdny exekútor zároveň uvádza, že konateľ povinného bol odsúdený v zahraničí pričom na území Slovenskej republiky sa nachádzal počas doby 7 mesiacov vo väzbe. Negatívna majetková podstata povinného je podopretá aj výpisom z Centrálneho registra exekúcií (kde je na povinného vedených 7 exekúcií). Súdny exekútor zároveň doručil oprávnenému informáciu o stave a priebehu exekučného konania. Oprávnený s návrhom súdneho exekútora na zastavenie exekúcie súhlasil.
9. Súd je toho názoru, že jediným, zákonom aprobovaným subjektom, ktorý je oprávnený a zároveň povinný vykonať dôsledné šetrenie majetkových pomerov povinného, je súdny exekútor. V zmysle § 57 ods. 4 Exekučného poriadku je exekútor ,,povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie." Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak exekútor dospeje šetrením majetkových pomerov povinného k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, je povinný túto skutočnosť oznámiť súdu a súd následne rozhodne, či v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastaví alebo nie. Zastavenie exekúcie pre tzv. nemajetnosť povinného podľa uvedeného ustanovenia prichádza do úvahy v prípade, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nemajetnosť musí mať súd podloženú šetrením súdneho exekútora, ktorý je poverený výkonom exekúcie. Pri posudzovaní nemajetnosti je potrebné zisťovať nielen hnuteľný a nehnuteľný majetok, ale aj jeho príjmy v možnej exekvovateľnej časti, pohľadávky povinného, ako aj iné majetkové práva podliehajúce exekúcii. Súdny exekútor vykonáva potrebné úkony za účelom zistenia majetku povinného na základe ustanovení Exekučného poriadku, pričom ich vykonáva sám, bez súdnych zásahov, resp. príkazov. Disponuje pritom rozsiahlymi oprávneniami umožňujúcimi mu zistiť majetok povinného. Pri výkone exekučnej činnosti, ktorá je výkonom verejnej moci, má exekútor postavenie verejného činiteľa. Z uvedeného pre súd vyplýva, že ak predloží konajúcemu súdu exekučnú veci na zastavenie, tento nemá dôvod pochybovať o vážnosti a opodstatnenosti prejavu exekútora, ktorým konštatoval a prognózoval nemajetnosť povinného a tým aj nevymožiteľnosť pohľadávky oprávneného. Súd nesupluje činnosť exekútora, dohliada nad zákonnosťou jeho činnosti, hodnovernosť uvádzaných dôkazov porovná s obsahom predloženého exekučného spisu. Vzhľadom na to, že súd má za dostatočne preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, rozhodol tak ako je to uvedené v bode I. výroku tohto uznesenia.
10. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinného možno konštatovať jeho nemajetnosť a ďalšie vedenie exekúcie by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Na základe uvedených skutočností a zároveň súhlasu oprávneného s návrhom súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, súd rozhodol tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.
11. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
12. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie ( §196).
13. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
14. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
15. V danom prípade exekúcia bola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, súd preto v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávneného.
16. Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ktorá sa vzťahuje na exekučné konania začaté po 1.5.2008, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
17. Podľa § 22 ods. 1 cit. Vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
18. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 44,75 Eur s DPH - pozostávajúce z odmeny v minimálnej výške 33,19 Eur, z náhrady hotových výdavkov vo výške 4,10 Eur (pozostávajúcich z poplatku za súčinnosť dopravného inšpektorátu vo výške 0,25 Eur, poplatku za súčinnosť banky vo výške 0,25 Eur a poštovného spolu vo výške 3,60 Eur) a 20% DPH vo výške 7,46 Eur.
19. Súd po preskúmaní špecifikácie trov konania dospel k záveru, že súdny exekútor si odmenu a náhradu hotových výdavkov v rámci doteraz vzniknutých trov exekúcie vyčíslil správne, a preto sa s predloženou špecifikáciou stotožnil. Na základe uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 44,75 Eur, pričom na ich úhradu zaviazal oprávneného.
20. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.3.2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako je to pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.3.2017) výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí byť na ňom uvedená spisová značka konania. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho podal.
Proti II. výroku tohto uznesenia nie je možné podať odvolanie.