Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3To-21-2024.pdf
PDF · 148.95 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/21/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaných A. B. a spol., pre pokračovací obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), písm. e) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona a iné, o odvolaní krajského prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 14.06.2023 pod sp. zn. 10T/19/2021, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17.09.2024 v Trnave, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie krajského prokurátora z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresného súdu bola obžalovaná A. B. podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodená spod obžaloby Krajskej prokuratúry Trnava, sp. zn. Kv 25/21/2200-90 zo dňa 04.11.2021, pre pokračovací obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d), ods. 2 písmeno e) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona na skutkovom základe, že A. B., C. D. a E. E. si najmenej od 04.12.2020 až do 26.03.2021 v rozpore so zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov nechávali z územia Českej republiky od E. F., nar. XX.XX.XXXX, občana SR zasielať na územie Slovenskej republiky prostredníctvom prepravnej spoločnosti PPL CZ s. r. o., Jažlovice omamné látky, a to konkrétne Cannabis (konopa), zaradený do I. skupiny omamných látok v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, konope ďalej distribuovali v Trnavskom kraji pre koncových užívateľov, pričom im takto bolo zaslaných najmenej šesť zásielok a to konkrétne: zásielka č. 20050229291 zo dňa 04.12.2020 o hmotnosti 8,4 kg s obsahom Cannabis (konopa) v nezistenom množstve, doručovaná dňa 08.12.2020 A. B. na adresu G., E. XX, zásielka č. 20050232857 zo dňa 28.12.2020 o hmotnosti 10,8 kg s obsahom Cannabis dňa 29.12.2020 A. B. na (konopa) v nezistenom množstve, doručovaná adresu G., E. XX, zásielka č. 20050233631 zo dňa 10.01.2021 o hmotnosti 3,3 kg s obsahom Cannabis (konopa) v nezistenom množstve, doručovaná dňa 14.01.2021 A. B. na adresu G., E. XX, zásielka č. 20050236349 zo dňa 25.01.2021 o hmotnosti 4 kg s obsahom Cannabis (konopa) v nezistenom množstve, doručovaná dňa 27.01.2021 C. D. na adresu G., E. XX, zásielka č. 20050238334 zo dňa 14.02.2021 o hmotnosti 1,65 kg s obsahom Cannabis (konopa) v nezistenom množstve, doručovaná dňa 17.02.2021 E. E. na adresu D., H. I. XX a zásielka č. 20050238966 zo dňa 22.02.2021 o hmotnosti 2,90 kg s obsahom Cannabis (konopa) v množstve 1272,9 g o hodnote minimálne 12.729,-€, konope bolo rozdelené do 6 balíčkov s popismi „G.", „J.", „E.", „XXX", „XX", „XX", pričom zásielka bola adresovaná A. B. na adresu G., E. XX, v procese doručovania bola zásielka zachytená colníkmi Českej republiky, jej obsah bol zamenený a takto upravená zásielka bola zaslaná na ďalšiu prepravu, A. B. zásielku neprevzala, namiesto toho požiadala E. E., aby prevzal
zásielku on, na základe čoho zasa tento požiadal K. F., nar. XX.XX.XXXX, aby prevzala zásielku ona, s čím táto súhlasila bez toho, aby vedela, čo je obsahom zásielky a zásielku dňa 26.03.2021 v presne nezistenom čase, najneskôr o 17:10 h prevzala v G. H. L. H. M. X od kuriérskej spoločnosti Slovak Parcel Service, s. r. o., Ivanka pri Dunaji, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná. Zároveň napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný C. D. podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby Krajskej prokuratúry Trnava, sp. zn. Kv 25/21/2200-90 zo dňa 04.11.2021, pre pokračovací obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d), ods. 2 písmeno e) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona na skutkovom základe, že A. B., C. D. a E. E. si najmenej od 04.12.2020 až do 26.03.2021 v rozpore so zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov nechávali z územia Českej republiky od E. F., nar. XX.XX.XXXX, občana SR zasielať na územie Slovenskej republiky prostredníctvom prepravnej spoločnosti PPL CZ s. r. o., Jažlovice omamné látky, a to konkrétne Cannabis (konopa), zaradený do I. skupiny omamných látok v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, konope ďalej distribuovali v Trnavskom kraji pre koncových užívateľov, pričom im takto bolo zaslaných najmenej šesť zásielok a to konkrétne: zásielka č. 20050229291 zo dňa 04.12.2020 o hmotnosti 8,4 kg s obsahom Cannabis (konopa) v nezistenom množstve, doručovaná dňa 08.12.2020 A. B. na adresu G., E. XX, zásielka č. 20050232857 zo dňa 28.12.2020 o hmotnosti 10,8 kg s obsahom Cannabis (konopa) v nezistenom množstve, doručovaná dňa 29.12.2020 A. B. na adresu G., E. XX, zásielka č. 20050233631 zo dňa 10.01.2021 o hmotnosti 3,3 kg s obsahom Cannabis (konopa) v nezistenom množstve, doručovaná dňa 14.01.2021 A. B. na adresu G., E. XX, zásielka č. 20050236349 zo dňa 25.01.2021 o hmotnosti 4 kg s obsahom Cannabis (konopa) v nezistenom množstve, doručovaná dňa 27.01.2021 C. D. na adresu G., E. XX, zásielka č. 20050238334 zo dňa 14.02.2021 o hmotnosti 1,65 kg s obsahom Cannabis (konopa) v nezistenom množstve, doručovaná dňa 17.02.2021 E. E. na adresu D., H. I. XX a zásielka č. 20050238966 zo dňa 22.02.2021 o hmotnosti 2,90 kg s obsahom Cannabis (konopa) v množstve 1272,9 g o hodnote minimálne 12.729,-€, konope bolo rozdelené do 6 balíčkov s popismi „G.", „J.", „E.", „XXX", „XX", „XX", pričom zásielka bola adresovaná A. B. na adresu G., E. XX, v procese doručovania bola zásielka zachytená colníkmi Českej republiky, jej obsah bol zamenený a takto upravená zásielka bola zaslaná na d'alšiu prepravu, A. B. zásielku neprevzala, namiesto toho požiadala E. E., aby prevzal zásielku on, na základe čoho zasa tento požiadal K. F., nar. XX.XX.XXXX, aby prevzala zásielku ona, s čím táto súhlasila bez toho, aby vedela, čo je obsahom zásielky a zásielku dňa 26.03.2021 v presne nezistenom čase, najneskôr o 17:10 h prevzala v G. H. L. H. M. X od kuriérskej spoločnosti Slovak Parcel Service, s. r. o., Ivanka pri Dunaji, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 1123-1134 spisu. Proti tomuto rozsudku ihneď, po jeho vyhlásení, zahlásil odvolanie krajský prokurátor a to proti oslobodzujúcemu výroku (č.l. 1118 spisu), ktoré dodatočne odôvodnil osobitným písomným podaním. V písomnom zdôvodnení odvolania krajský prokurátor po rekapitulácii záverov napadnutého uznesenia vyslovil názor, že s názorom súdu sa nestotožňuje, pretože sa súd dôsledne nevysporiadal s vykonanými dôkazmi. Predovšetkým po doplnení dokazovania nesprávne vyhodnotil, že akceptáciou dôkazu extrahovanej komunikácie medzi E. F. a C. D. cez aplikáciu Signal, ktorá bola zadovážená v trestnom konaní vedenom v Českej republike, by bolo zásadným spôsobom porušené právo obžalovaných na obhajobu poukazujúc na argumentáciu obhajoby (t. j. že dôkaz zadovážený v trestnom konaní vedenom v Českej republike nemôže byť použitý ako dôkaz v tomto trestnom konaní). S uvedeným názorom sa nestotožňuje aj z dôvodov, že Generálna prokuratúra SR pod sp. zn. v GPtm 47/22/1000-6 prevzala dňa 04.04.2022 z Českej republiky trestné stíhanie proti obv. E. F.. Následne vyšetrovateľ Krajského riaditeľstva PZ, odboru kriminálnej polície Trnava uznesením ČVS: KRP-37/1-VYS-TT-2022 zo dňa 21.06.2022 podľa § 199 odsek 1 Trestného poriadku a súčasne podľa § 206 odsek 1 Trestného poriadku vzniesol obvinenie občanovi Slovenskej republiky E. F. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno a), písmeno c), písmeno e) Trestného zákona účinného do 30.04.2022 (ďalej len „Trestného zákona") s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona spáchaného spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 odsek 1 Trestného zákona. V trestnom konaní vedenom v Českej republike
bol E. F. dňa 21.03.2021 odňatý mobilný telefón značky Samsung, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, D.: N., a to zákonným spôsobom, pričom z úkonu bol spísaný protokol o odňatí veci č. j. GŘC-263-64/ TC-2021-835110 zo dňa 21.03.2021. Na základe žiadosti policajného orgánu Českej republiky bol mobilný telefón podrobený odbornému skúmaniu. Podľa odborného vyjadrenia Krajského riaditeľstva Polície Juhomoravského kraja č. j.: KRPB-4948-28/TC-2021-060073-MF, Eč.: KRPB-1055- 2/KT-2021 zo dňa 04.11.2021 boli z predmetného mobilného telefónu zaistené a extrahované dáta, pričom vo vzťahu k tomuto trestnému konaniu je rozhodujúca extrahovaná komunikácia medzi E. F. a C. D., ktorá prebehla cez aplikáciu Signal a z ktorej vyplýva, že E. F. zaslal dňa 17.03. C. D. fotografie balíka prepravovaného spol. PPL CZ a zároveň sa ho spýtal: „A už to máš u seba?" V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 528 odsek 3 Trestného poriadku, z ktorého vyplýva, že po prevzatí trestnej veci má úkon urobený orgánmi dožadujúceho štátu (v tomto prípade Českej republiky) rovnakú platnosť v Slovenskej republike. Zároveň poukázal na ustálenú judikatúru (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tz 8/1998, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Tdo 43/2014 z 23.07.2014). Zároveň bol zo strany prokuratúry podaný alternatívny návrh, že ak by súd neakceptoval ako listinný dôkaz odborné vyjadrenie Krajského riaditeľstva Polície Juhomoravského kraja č. j.: KRPB-4948-28/TČ-2021-060073-MF, Eč.: KRPB-1055- 2/KT-2021 zo dňa 04.11.2021 (spolu s extrahovanými dátami), aby bol opätovne podrobený znaleckému dokazovaniu zaistený mobilný telefón, ktorý bol pripojený k vyšetrovaciemu spisu, čím by sa dalo aj preukázať, či došlo k dodatočnej manipulácii s mobilným telefónom. Vzhľadom k tomu, že na hlavnom pojednávaní došlo k prečítaniu odborného vyjadrenia, mal za to, že súd nezistil žiadne „vady" tohto dôkazu, keďže nezákonný dôkaz by sa na hlavnom pojednávaní nemal vykonať. V prípade, ak dodatočne dospel k záveru, že listinný dôkaz bol zabezpečený nezákonne (čo však bližšie nezdôvodnil, iba odkázal na stanovisko obhajoby), mal akceptovať návrh prokuratúry a pribrať do konania znalca k opätovnej analýze mobilného telefónu a k opätovnej extrakcii komunikácie E. F.. K absencii priamych dôkazov uviedol, že hoci E. E. a E. F. odmietli vypovedať, v trestnom konaní bol zabezpečený dostatok nepriamych dôkazov, ktoré vo svojom súhrne tvoria ucelenú reťaz a nepripúšťajú inú, a to ani málo pravdepodobnú, resp. výnimočnú variantu priebehu skutkového deja. Z výpovede J. D. vyplýva, že E. F. mu dodatočne povedal, že v poslednej zásielke je marihuana a táto bola adresovaná A. B.. Táto skutočnosť o adresátovi zásielky je potvrdená aj správou spoločnosti PPL CZ. Táto zásielka bola aj reálne doručovaná A. B.. Bez jej ingerencie by ani táto zásielka nemohla byť prevzatá inou osobou. Dôvod, pre ktorý zásielku neprevzala, je jednoznačne zrejmý zo zaznamenanej komunikácie. Podľa záznamu z uskutočnenej telekomunikačnej prevádzky z telefónnej stanice C. D. menovaný povedal: „...ešte som hovoril A., reku od Boha šťastie, že sme to vtedy neprebrali, reku, hneď by nás zobrali obidvoch.", načo J. D. povedal: „To nebolo od Boha šťastie. To bolo moje šťastie, že som vám zavolal, chlap." Hoci priamo v komunikácii nespomínajú prevzatie balíka obsahujúceho marihuanu, z uvedenej komunikácie vyplýva, že sa bavili o takej činnosti spočívajúcej v neprebratí niečoho, z ktorej by v kladnom prípade hrozilo, že by ich oboch s A. B. "zobrali", teda zjavne išlo o trestnú činnosť, pričom pred zadržaním menovaných pri páchaní trestnej činnosti ich zachránil telefonát od J. D.. Počas tejto zaznamenanej komunikácie sa C. D. baví s J. D. o tom: "že to bola jediná dobrá vec, že sme to proste od toho odstúpili a potom henten zo D. to riešil s volakú babu." E. E. nestihli vystríhať z dôvodu: "S ním sme sa zo D. nevedeli oné skontaktovať. Však ten si hneď telefón menil, neviem čo a naposledy sme za ním boli a on nám hovoril, že on tam poslal nejakú kolegyňu, že ona to zobrala a že hneď ju policajti brali." Táto komunikácia sa uskutočnila dňa 08.04.2021, teda krátko po tom, čo dňa 26.03.2021 bola zadržaná K. F. po prevzatí zásielky adresovanej A. B.. Z tejto komunikácie vyplýva I skutočnosť, že ich E. F. vystríhal listom z väznice z Brna, v ktorom bolo podrobne rozpísané, za čo je stíhaný: "Tam aj ako normálne bolo napísané, že oné, že A. mu dobrovoľne predala kartu, vieš, že aby si nakupoval, aby si spravil oné, potom, že opakovane sme posielali zásielky, vieš, každá jedna zásielka tam bola rozpisovaná na váhy, neviem čo." "No a to tam bolo normálne napísané, že oné, že E. F., že jedno bla bla bla, potom aj s ním a že sa dopustili tým, že po dohode s A. B., ktorá mu predala platobnú kartu, lebo však aj A. kartu, vieš, tam zadržali." "Vieš-vieš, že predala mu platobnú kartu, že na nákup onej, že techniky na pestovanie marihuany a že spolu s priateľom, akože so mnou, že posielali od 04.12., že balíky akože po Slovensku. Aj to tam bolo, že počet balíkov, že 6 kusov, že koľko váha, vieš." A tento list im prišiel "ten týždeň ako mal dojsť ten balík". Z komunikácie vyplýva, že E. F. ich aj inštruoval ako sa majú brániť:" "a ešte s perom tam dopisoval, že-že A. žiadny balík fyzicky neprebrala, že vždy voľakto druhý, aj k tej karte napísal, že oné, že ukradnutá mnou, vieš, že máme akože hovoriť." Vzápätí C. D. dodal: "Ale teda, ja som hovoril A., reku od Boha šťastie, že sa hento posledné neprebralo, že to prebrala tá baba volaká, reku, už len to nám zahralo do kariet, reku my o ničom nevieme." Mal za
to, že zaznamenaná komunikácia sa dostatočne zjavným spôsobom zaoberala poslednou zásielkou a explicitnejšie vyjadrenie sa o varovaní pred jej prevzatím si ani nevie predstaviť. O záujme obžalovanej A. B. na tejto poslednej zásielke (ktorú podľa jej vyjadrenia neočakávala) svedčí podľa jeho názoru aj prepis hovorov uskutočnených z telefónnej stanice registrovanej na jej meno, ktorá dňa 31.03.2021 komunikovala s C. D. ohľadom balíka a riešila, kde sa balík nachádza. Citoval: „Však oné, riešim, kde v p..i je ten balik, lebo kukala som oné, dala som sledovanie zásielky, píše mi, že ten balík bol doručený." Spoločne dedukovali, či zásielku prevzal obžalovaný E. E.. O ich vzájomnom kontakte nasvedčuje aj tá skutočnosť, že A. B. vedela o karanténe E. E. a aj kedy mu mala končiť. Zo záznamu ďalej vyplýva, že A. B. dňa 04.08.2021 telefonovala s osobou používajúcou t. č. XXXXXXXXXXXX, ktorej uviedla skutočnosti o vznesení obvinenia. Z obsahu telefónneho hovoru vyplýva, že volala s E. F., ktorému nadávala, že ich udal. Citoval: "Si povedal, že si v každom balíku posielal od 100 gramov do kila.", „Tak ty si mal povedať, že v tom nič nebolo, že si prvýkrát ten posledný skúšal. A nie ty kokos, všetko im tam vyklábosiť. Do p...če, ja neviem, kedy E. vypočúvajú, lebo s ním sa nedá akože už pekne dlhú dobu skontaktovať a mne to ani nenapadlo, takže k..tko, ty kokos, všetko hodil na nás, takže som zvedavá akože, čo sa bude teraz diať." „Mal si radšej povedať, že si bez nášho vedomia zneužil naše oné, naše adresy a neviem, čo všetko." E. F. vedel, že zásielku prevzal E. E. prostredníctvom K. F. a je vo väzbe: „E. je asi vo väzbe, lebo on tam poslal nejakú buchtu a ona-ona sa predstavila ako ty a iš-išla ten balík zobrať." Zo zaznamenanej komunikácie taktiež vyplýva, že E. F. o zásielke neinformoval E. E.. Uviedol: „Chápeš, lebo-lebo ja to tiež nechápem, ako sa to mohlo stať, lebo-lebo E. o tom ani nevedel, to znamená, že tam je kopec vecí, ktoré nedávajú logiku, ani význam, ani zmysel." „...on bol vyzdvihnúť balík, o ktorom ani nevedel a nechápem ako je to možné, chápeš?" Načo A. B. uviedla: „Ja som mu len písala, že voľajaký kuriér, že voľačo, ale reku, že som ten balík neprevzala, lebo to nechcem a on ten balík zrazu chcel, len bol v karanténe, tak tam poslal bývalú frajerku. V tejto súvislosti opätovne pripomenul, že bez ingerencie A. B. by sa E. E. nedozvedel o doručovaní zásielky, a teda by nemohlo prísť k prevzatiu zásielky zo strany K. F.. Okrem nespornej skutočnosti, že zásielka bola adresovaná A. B. táto zásielka obsahovala 6 balíčkov s popismi „G.", „J.", „E.", „XXX", „XX", „XX". G. a E. sú bežne používané domácke variácie krstných mien obžalovaných A. B. a E. E., pričom je irelevantné, ako sa kamaráti navzájom oslovujú, keďže je dostatočne identifikovaný adresát zásielky. V tejto súvislosti uviedol, že o zásielku prejavovali najväčší záujem práve títo menovaní, pričom A. B. bola adresátom celej zásielky a E. E. zabezpečil jej vyzdvihnutie, preto záver o tom, že balíček s názvom „G." bol určený pre obžalovanú A. B. a balíček s názvom „E." bol určený pre obžalovaného E. E., je logický a dostatočne opodstatnený. Taktiež poukázal na ďalšie oboznámené záznamy z uskutočnenej telekomunikačnej prevádzky, z ktorých vyplýva, že obžalovaní A. B. a C. D. sú zainteresovaní do distribúcie drog. Obaja utajeným spôsobom komunikovali s ďalšími osobami, pričom týmto napr. nechávali sáčky u nich v lavici v bledomodrej škatuľke od elektrickej cigarety. Citoval ďalšiu komunikáciu: „Nemáš, tak niečo kúsok na pre-na podarovanie, že by sme ti potom vrátili?", „Či mám pošéfovať nejaký gramik.", Tak teda porieš gramík." „Možno bude jeden gramik šmakocinky od nás. Keď to vyjde, tak prídem." C. D. dňa 09.04.2021 pri telefonickom rozhovore uviedol, že si chce dať na polroka pauzu, pretože toto všetko riešil cez chalana v tých oných Čechách, tak toho lapili." Z dílerstve svedčí aj nasledujúca veta: ....potom vytiahne naňho desinku a ešte ondzí, že nech mu tam prihodí..." Hoci podľa súdu gramík a šmakocinka nemusia znamenať drogu, súd určite prisvedčí, že za legálnu činnosť by nikoho nemuseli "lapit". V tomto prípade hovorili, že toho chalana, cez ktorého to riešili, lapilli v Čechách, čo vyslovene zodpovedá osobe E. F., ktorého zadržali v Českej republike za drogovú trestnú činnosť. O prepojení obžalovaných s E. F. svedčí aj skutočnosť, že menovanému vkladali na účet sumy, ktoré A. B. označila ako splácanie pôžičky, ktorej výšku nevedela konkretizovať. Určite je rozdiel splácať sumu 15.000 € a 20.000 €, najmä u ľudí, ktorých príjem z legálnej činnosti v tom čase nebol ani priemerný. Okrem toho z výpisu z účtu vyplýva, že celková suma finančných prostriedkov, ktoré vložila obž. A. B. na jej účet, od ktorého mal kartu E. F. a ktorý s touto kartou vyberal z účtu finančné prostriedky, bola v sume prevyšujúcej 25.000 €. Taktiež na tento účet vkladal finančné prostriedky obž. C. D., ktorý naň vložil sumu prevyšujúcu 15.000 €. Teda spolu viac ako 40.000 €, čo je viac ako dvojnásobok hornej hranice výšky dlhu, ktorý obžalovaná mala údajne mať voči E. F.. Táto suma aj výrazne prevyšuje zárobkové možnosti obžalovaných. Opakovane poukázal na časový súvis medzi vkladmi a zásielkami adresovanými obžalovaným. Poukazujúc na uvedené mal za to, že súd uvedené dôkazy nevyhodnotil v ich vzájomnom kontexte. Bolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že zásielka č. 20050238966 zo dňa 22.02.2021 o hmotnosti 2,90 kg s obsahom Cannabis (konopa) v množstve 1272,9 g o hodnote minimálne 12.729,-€, bola adresovaná A. B.. O zásielke boli obžalovaní vopred informovaný E. F., ktorý cez aplikáciu Signál zaslal C. D. fotografiu balíka s otázku, či ho prevzal. Zásielku vyzdvihla
dňa 26.03.2021 K. F. na základe žiadosti E. E., ktorý sa o zásielke dozvedel od A. B.. Táto ho informovala o tom, že zásielku neprevzala. Dôvod neprevzatia zásielky zo strany A. B. bol zistený zo záznamov telekomunikačnej prevádzky, z ktorých vyplýva, že J. D. tesne predtým vystríhal jej priateľa C. D.. Teda nie preto, že zásielku nečakala, ale pretože vedela o zadržaní E. F. v Českej republike. Taktiež zaznamenaná komunikácia obžalovaných B. a D. preukazuje ich napojenie na drogový biznis", o čom svedčí jednak použitá ,,terminológia“ ako gramík, gramík šmakocinky, ako prerušenie tejto činnosti po „lapení ich dodávateľa v Čechách. V kontexte so zaslanými sumami, ktoré časovo korešpondujú so zásielkami, ktoré boli adresované obžalovaným, mal za to, že bol v trestnom konaní zabezpečený dostatok dôkazov o vine obžalovaných. Tieto nepriame dôkazy vylučujú akýkoľvek iný priebeh skutkového deja a tvoria súvislú, logickú, uzatvorenú a ničím nenarušenú sieť dôkazov, ktoré sa vzájomne dopĺňajú a nadväzujú na seba a jednoznačne vedú k záveru o vine obžalovaných Vzhľadom k tomu navrhol, aby Krajský súd v Trnave podľa § 321 odsek 1 písmeno b), písmeno c) Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obžalovaní A. B. a C. D. sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie proti napadnutému rozsudku (č.l. 1118 spisu), pričom k odvolaniu krajského prokurátora sa vyjadrili osobitným písomným podaním prostredníctvom svojho obhajcu (č.l. 1143-1144 spisu).
Vo svojom vyjadrení obžalovaní uviedli, že podané odvolanie je opätovne založené na domnienkach, ktoré nevyplývajú z vykonaného dokazovania. Prokurátor si vysvetľuje niektoré indície podľa vlastných úvah, ktoré ale nemajú oporu v žiadnych iných dôkazoch a v niektorých častiach je odvolanie vyslovene zavádzajúce a nekorešponduje s reálnym stavom. Zastávali názor, že napadnutý rozsudok bol vydaný v súlade so zistenými skutočnosťami, ktoré neumožňovali prijať iný záver ako oslobodenie spod obžaloby. K listinným dôkazom, ktoré boli prečítané na hlavnom pojednávaní dňa 4.5.2023, teda po doplnení dokazovania po vrátení veci, uviedli, že jednak tieto listiny boli zabezpečené mimo trestného konania v ich trestnej veci a preto ich nemožno použiť ako dôkaz. Ďalej sa pridržiavali záverečnej reči prednesenej na hlavnom pojednávaní dňa 9.6.2023. K argumentácii prokuratúry týkajúcej sa prevzatia veci E. F. z Českej republiky na trestné stíhanie doplnili výhradu, že podľa názoru obžalovaných úmyselné znehodnotenie balíka poliatím farbou zo strany polície ČR za účelom vylákania osoby odosielateľa na určité miesto s cieľom zadržať ho, nie je v súlade s českým právnym poriadkom, ani s našimi predpismi. Keďže tieto listiny boli na hlavnom pojednávaní čítané, poskytli vyjadrenie z vecnej stránky a to, že z týchto dôkazov nevyplývajú žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by menili skutkový stav veci. To, že mal F. zaslať C. D. fotografiu znečisteného balíka, tento nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, pretože túto fotografiu mohol zaslať komukoľvek. Navyše na fotografiu balíka nenadväzuje žiadna relevantná komunikácia, ktorá by buď predchádzala, alebo nasledovala. Naznačený návrh prokuratúry na vypracovanie nového znaleckého posudku k zaistenému telefónu E. F. nie je potrebný, pretože z vecnej stránky by jeho obsah nepriniesol žiadny nový relevantný dôkaz. Pokiaľ prokuratúra argumentuje výpoveďou svedka J. D., tento C. D. poznal iba okrajovo a sám svedok uviedol, že spolu riešili zapaľovače. Svedok uviedol, že ho kontaktoval E. F. ohľadom zásielky, ktorú však nevedel presne špecifikovať. Podstatné je to, že meškanie nejakej zásielky riešil F. a D., nie D.. Z výpovede svedka J. D. nevyplýva žiadne jeho konanie vo vzťahu k drogovej trestnej činnosti, za ktorú je obžalovaný, t.j. jeho výpoveď nepopisuje žiadne protiprávne konanie, a to ani vo vzťahu k zásielke, ktorá je predmetom obžaloby. Tvrdenie o tom, že B. mala zo strachu odmietnuť prevziať zásielku, pretože C. D. mal byť vystríhaný J. D., nie je pravdivým tvrdením. Zaznamenaný hovor telekomunikačnej prevádzky, ktorý má prokuratúra na mysli, bol uskutočnený dňa 8.4.2021, pričom zásielku podľa obžaloby prevzala dňa 26.3.2021 svedkyňa F.. Nemohol byť vystríhaný v hovore, ktorý sa uskutočnil viac ako dva týždne po prevzatí zásielky. B. navyše vo výpovedi vysvetlila neprebratie poslednej zásielky uvedenej v obžalobe tým, že žiadnu ďalšiu zásielku už nečakala. Na margo tohto poukázali aj na časť telefonátu, v ktorom uviedla ,,...som ten balík neprevzala, lebo to nechcem...". Dôvod neprevzatia balíka je jednoznačne zistený jej výpoveďou, aj touto časťou telefonickej komunikácie. V súvislosti so všetkými zaznamenanými telefonickými hovormi je potrebné poukázať na fakt, že všetky tieto hovory boli uskutočnené po prevzatí balíka K. F., po zadržaní E. F. v ČR. Žiadny z týchto hovorov nepreukazuje, že by sa mali dopustiť konania, ktoré sa im dáva v obžalobe za vinu.
K záznamom z telekomunikačnej prevádzky možno navyše uviesť, že sa nejedná ani o nepriame dôkazy, jedná sa len o indície. Prokuratúra nemôže podľa vlastných svojvoľných úvah vykladať obsah hovorov tak, že osoby sa bavia o drogách, pretože k tomu nemá žiadny dôkaz. Pokiaľ ide o vkladanie peňazí na účet F., znovu sa jedná o zavádzajúce tvrdenie. Nikdy na účet E. F. nevložili žiadne peniaze. Z
vykonaného dokazovania vyplýva, že peniaze vložili na účet vedený v XXX F. na meno A. B.. Dostatočne vysvetlili, prečo na tento účet vkladali peniaze, svojich vyjadrení sa pridržiavajú. V žiadnom prípade sa nejednalo o výnos z drogovej trestnej činnosti, ako je uvedené v odvolaní. Jedná sa znovu len o svojvoľnú úvahu, nepodloženú žiadnym dôkazom. Suma vkladov, ktoré uvádza prokuratúra v odvolaní, je značne nadsadená a nekorešponduje s vykonaným dokazovaním.
Na záver považovali za potrebné uviesť, že prokuratúra v tomto konaní vo všeobecnosti tvrdí, že ak niekto zašle balík s drogami akémukoľvek adresátovi, tento adresát má byť stíhaný podľa toho, čo je obsahom balíku, hoci tento balík si neobjednal, nechcel ho prevziať a neprevzal ho. Uvedený názor prokuratúry je neakceptovateľný, pretože kriminalizuje osoby, ktoré sa nedopustili žiadneho protiprávneho konania. Vzhľadom k tomu, že odvolanie prokuratúry považujú za nedôvodné, navrhli, aby odvolací súd podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie prokuratúry zamietol.
Konanie na odvolacom súde: Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie a to dňa 17.09.2024 a to za prítomnosti prokurátorky krajskej prokuratúry, obžalovaných A. B. a C. D. a ich obhajcu. Menovaní obžalovaní boli o termíne verejného zasadnutia riadne upovedomený, upovedomenie prevzali A. B. 02.08.2024 a C. D. 01.08.2024. Zástupkyňa Krajskej prokuratúry v Trnave na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v konečnom návrhu uviedla, že sa pridržiava písomných dôvodov odvolania Krajskej prokuratúry a navrhla rozhodnúť v zmysle záverečného návrhu. Obhajca obžalovaných sa v konečnom návrhu pridržiaval písomného vyjadrenia k odvolaniu Krajskej prokuratúry a navrhol toto zamietnuť v zmysle § 319 Trestného poriadku. Obžalovaní A. B. a C. D. sa v konečnom návrhu stotožnili s návrhom obhajcu. Krajský súd, na základe riadne a včas podaného odvolania krajským prokurátorom, podľa § 317 odsek l Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie krajského prokurátora nie je dôvodné. Celkom na úvod krajský súd považuje za potrebné uviesť, že v predmetnom konaní už Okresný súd Trnava rozhodoval, keď rozsudkom zo dňa 10.05.2022, č.k. 10T/19/2021-928, obžalovaných A. B. a C. D. podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby Krajskej prokuratúry Trnava zo dňa 04.11.2021, sp. zn. Kv 25/21/2200-90, pre skutok právne kvalifikovaný ako pokračovací obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d), ods. 2 písm. e) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona na skutkovom základe tam uvedenom. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie krajský prokurátor čo do oslobodzujúceho výroku voči obom menovaným obžalovaným. Následne Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 20.09.2022, č. k. 3To/58/2022-1064, napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa § 321 ods. 1 písm. c), ods. 2 Trestného poriadku vo vzťahu k obžalovaným A. B. a C. D. v celom rozsahu zrušil a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Po zrušení a vrátení veci okresnému súdu bolo jeho úlohou vyhodnotiť v súlade s procesnými pravidlami potrebu doplnenia dokazovania v naznačenom smere krajskej prokuratúry (viď č.l. 1000-1046 spisu) a v prípade, ak sa ukáže nevyhnutnosť vykonať tieto dôkazy, následne posúdiť ich zákonnosť, obsah a relevanciu, následne vykonať (v prípade potreby) i ďalšie dôkazy, ktorých naliehavosť vyvstane z doplneného dokazovania a na záver vykonané dôkazy vyhodnotiť individuálne i vo vzájomných súvislostiach s už vykonanými dôkazmi a rozhodnúť o obžalobe v súlade so skutočným stavom veci a zákonom. Zo zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa 04.05.2023 (č.l. 1099-1100 spisu) vyplýva, že samosudca podľa § 269 Trestného poriadku vykonal dokazovanie a to oboznámením odborného vyjadrenia č. j. KRPB-4948-28/TČ-20231-060073-MF, EČ: KRPB-1055-2/KT-2021 zo dňa 04.11.2021 (č.l. 1002-1007), protokolu o odňatí veci (č.l. 1008-1009), fotodokumentácie (č.l. 1010-1017), žiadosti o prevzatie trestného stíhania zo dňa 01.03.2022 (č.l. 1018) a zo dňa 15.03.2022 (č.l. 1026), záznamu o prevzatí trestného stíhania zo dňa 04.04.2022 (č.l. 1028), úradného záznamu z vyhodnotenia stôp zo dňa 29.11.2022 (č.l. 1029) a mailovej správy s extrahovanými dátami (č.l. 1031-1047). Zo zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa 09.06.2023 (č.l. 1113-1114 spisu) vyplýva, že samosudca podľa § 269 Trestného poriadku vykonal dokazovanie a to oboznámením odpisu registra trestov na obžalovanú, odpisu registra trestov na obžalovaného, lustráciou CESDAP obžalovanej a lustráciou CESDAP obžalovaného.
Zo zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa 14.06.2023 (č.l. 1115-116 spisu) vyplýva, že na tomto samosudca oboznámil prítomné strany s priebehom konania a následne vyhlásil napadnutý rozsudok. Po preskúmaní obsahu spisového materiálu krajský súd v prvom rade zistil, že okresný súd rešpektoval povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 327 ods. 1 Trestného poriadku, teda viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu, keď postupoval podľa pokynov vyjadrených v uznesení Krajského súdu v Trnave zo dňa 20.09.2022, č. k. 3To/58/2022-1064 (okresný súd odstránil nedostatky, najmä vyhodnotil v súlade s procesnými pravidlami potrebu doplnenia dokazovania v naznačenom smere krajskej prokuratúry, ktoré následne vyhodnotil individuálne i vo vzájomných súvislostiach s už vykonanými dôkazmi), teda postupoval v súlade s Trestným poriadkom, na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dostupné dôkazy v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie skutkového stavu veci nevyhnutného pre zákonné a objektívne rozhodnutie. Okresný súd tiež dodržal všetky zákonné ustanovenia, zmyslom ktorých je zabezpečenie práva obžalovaných na obhajobu, následne v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku vykonané dôkazy vyhodnotil po uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a dospel tak ku správnym skutkovým zisteniam, ktoré zodpovedajú vykonaným dôkazom. V odôvodnení napadnutého rozsudku potom okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku stručne a jasne vyložil, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si vzájomne odporujú. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný súd riadil, keď rozhodol o nedostatku dôkazov pre uznanie viny obžalovaných zo skutkov, pre ktoré boli postavení pred súd. Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, toto vychádza zo skutkového stavu, ako bol tento zistený na hlavnom pojednávaní, krajský súd proti nemu nemá podstatné výhrady, a preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku v značnej miere osvojuje a v podrobnostiach na neho poukazuje. S prihliadnutím na obsah odvolacích námietok krajského prokurátora, v ktorých namieta v prvom rade zákonnosť dôkazu (extrahovanej komunikácie medzi svedkom F. a obžalovaným D.), dostatok dôkazov na usvedčenie obžalovaných zo spáchania stíhaného skutku a nesprávnosť postupu okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov, na základe ktorého hodnotenia dôkazov okresný súd dospel k záveru o oslobodení obžalovaných spod obžaloby. V uvedených dôvodoch odvolací súd identifikoval, že podaným odvolaním sú vytýkané chyby napadnutého oslobodzujúceho výroku, najmä pre jeho nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku a pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutého oslobodzujúceho výroku, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy v zmysle § 321 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Vzhľadom na uvedené odvolacie námietky prokurátora považuje odvolací súd za potrebné zosumarizovať základné úvahy o nedostatku dôkazov vo vzťahu k vine obžalovaných A. B. a C. D. nasledovne. Obaja menovaní obžalovaní vyhlásili, že sú nevinní zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, pričom z jeho spáchania mal byť usvedčovaní len výpoveďou svedka F., avšak ako správne ustálil už okresný súd v napadnutom rozsudku, túto výpoveď nie je možné použiť na účely dokázania viny obžalovaných, pretože bola vykonaná v inom trestnom konaní na území Českej republiky. Na účely tohto konania bolo možné použiť len výpoveď svedka F. zo dňa 07.10.2021, avšak v tejto menovaný odmietol vypovedať. Svedok D. vo svojej výpovedi uviedol, že o drogovej trestnej činnosti obžalovaných nič nevie. Uviedol, že obžalovanému D. pomáhal s nákupom zapaľovačov, riešili kryptomeny a osobu F. pozná, posielal mu listy po jeho zadržaní, popisoval mu jeho pocity po zadržaní a obvinení. Uviedol, že F. ho požiadal zistiť údaje o balíku, ktorý zostal niekde zaseknutý, čo D. urobil a o tomto balíku sa informoval. Vo výpovedi sa vyjadril aj k rozhovoru medzi ním a obžalovaným D., pričom však ani z tohto vyjadrenia nevyplýva trestná činnosť obžalovaného D.. Z výpovede svedka D. z prípravného konania vyplynulo, že aj predchádzajúce zásielky, ktoré mal zasielať svedok F., mali obsahovať konope, avšak túto skutočnosť svedok pri svojej výpovedi uskutočnenej na hlavnom pojednávaní poprel. Navyše krajský súd uvedenú skutočnosť považoval iba za tvrdenie, ktoré nebolo žiadnym relevantným spôsobom v konaní preukázané, pretože žiadna predchádzajúca zásielka nebola zadržaná a nebolo u nej zisťované, čo je predmetom zásielky. Rovnako trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaných nezakladajú ani telefonická komunikácia medzi svedkom D. a obžalovaným D. alebo komunikácia medzi svedkom F. a obžalovanou B. ohľadom obžalovaného E., nakoľko na vytvorenie reálneho obrazu o predmetnej zásielke a zostavenie určitej štruktúry trestnej činnosti, uvedenej v obžalobe, by bolo nevyhnutné v týchto komunikáciách tam uvedené tvrdenia potvrdiť alebo vyvrátiť výpoveďami buď obžalovaného E. (ktorý však odmietol
vypovedal a využil svoje zákonné právo) alebo svedka F. (ktorý odmietol vypovedať a využil svoje zákonné právo). Stotožniť menovaných obžalovaných ako osoby, ktoré mali predávať a kupovať omamné a psychotropné látky tak, ako im to kladie za vinu obžaloba, nie je možné iba na základe domnienky, že zásielka označená menom obžalovanej, jej aj patrila a ani z odposluchov ITP a zaistenej komunikácie medzi obžalovanými a svedkami. Totiž aj krajský súd zastáva názor, že z vykonaného dokazovania je síce zrejmé, že v komunikácii s obžalovanými bola používaná terminológia ako napr. ,,gramík“, ,,gramík šmakocinky“ alebo ako prerušenie tejto činnosti po ,,lapení“, hoci obžaloba tvrdí, že z tejto komunikácie jednoznačne vyplýva, že obžalovaní A. B. a C. D. sú zainteresovaní do distribúcie drog, toto sa v konaní ani podľa názoru krajského súdu bezpečne a jednoznačne preukázať nedalo. Nebol v tomto smere zabezpečený a vykonaný žiaden dôkaz, ktorý by jednoznačne potvrdil, že obžalovaní pod touto terminológiou označovali omamné a psychotropné látky. Nanajvýš za situácie, keď sa obžalovaný D. venoval predaju značkových zapaľovačov a tabakových výrobkov, ktoré mohol nazývať obdobne. Rovnako aj tvrdenie obžaloby o tom, že obžalovaná B. mala zo strachu odmietnuť prevziať zásielku, pretože obžalovaný D. mal byť vystríhaný J. D., nie je založené na žiadnom dôkaze, ale jedná sa len o domnienku. Zaznamenaný hovor telekomunikačnej prevádzky, na ktorý obžaloba poukazuje, bol uskutočnený dňa 08.04.2021, pričom zásielku podľa obžaloby prevzala dňa 26.03.2021 svedkyňa F.. Z tohto dôvodu nemohol byť obžalovaný vystríhaný v hovore, ktorý sa uskutočnil viac ako dva týždne po prevzatí zásielky. Okrem toho obžalovaná B. vo svojej výpovedi vysvetlila neprebratie poslednej zásielky uvedenej v obžalobe tým, že žiadnu ďalšiu zásielku už nečakala. Táto výpoveď je potvrdená aj telefonickou komunikáciou, v ktorej obžalovaná uviedla, že ,,...som ten balík neprevzala, lebo to nechcem...". V tomto smere možno preto uzavrieť, že dôvod neprevzatia balíka je jednoznačne zistený nielen výpoveďou obžalovanej, ale aj predmetnou telefonickou komunikáciou. Pokiaľ ide o vklady určitých súm na účet obžalovanej B., ako aj časový súvis medzi vkladmi a zásielkami adresovanými obžalovaným, tak vykonaným dokazovaním sa nepodarilo preukázať, že by získané finančné prostriedky, pripísané na účet obžalovanej, pochádzali z drogovej trestnej činnosti. Ide len o domnienku. Rovnako nemožno len na základe domnienky, teda bez relevantného dôkazu, ustáliť, že v tých zásielkach, ktoré neboli zadržané a ani nijak skúmané, sa mali nachádzať drogy, za ktoré mali obžalovaní prijímať finančné prostriedky. V tejto súvislosti neboli vykonané žiadne dôkazy, ktoré by namietané skutočnosti prokurátorom potvrdili. Potom konštatovanie okresného súdu, že nemožno ustáliť so stopercentnou istotou, že predmetné zásielky obsahovali konopu, len na tom, že boli v tom časovom období uskutočňované vklady na účet, zodpovedá skutočnosti. Tento nedostatok v dokazovaní ide na ťarchu obžaloby, ktorá ho nepokúsila odstrániť ani v odvolacom konaní. Obžalovaných tak s prijímaním finančných prostriedkov za drogovú trestnú činnosť nespojil žiaden priamy dôkaz. Navyše obžalovaní neboli priamo pristihnutí pri čine, nebolo preukázané, že by v zásielkach, ktoré im boli zasielané z Českej republiky na adresu na Slovensku, že by v týchto boli drogy (okrem poslednej zaistenej zásielky) a že by ich obsah distribuovali v Trnavskom kraji koncovým užívateľom. O priamom konaní obžalovaných, v konaní de facto neexistuje žiaden priamy hmatateľný dôkaz. Potom odvolacie námietky krajského prokurátora možno považovať len za hypotetické domnienky, nie však priame, ničím nespochybniteľné dôkazy. Vzhľadom na uvedené aj krajský súd dospel k záveru, že len na základe zabezpečených nepriamych dôkazov, ktoré vyplývajú z nejednoznačných odposluchov ITP, bez podstatných výpovedí svedkov, nie je možné vyskladať mozaiku stíhaného trestného činu a taktiež ustáliť vinu obžalovaných. V konaní teda nebolo bezpečne preukázané, že by práve obžalovaní boli tí, ktorí si najmenej od 04.12.2020 až do 26.03.2021 nechávali z územia Českej republiky od E. F. zasielať na územie Slovenskej republiky prostredníctvom prepravnej spoločnosti omamné látky, ktoré ďalej distribuovali v Trnavskom kraji pre koncových užívateľov, pričom im takto bolo zaslaných najmenej šesť zásielok obsahujúcich psychotropné látky, ako tvrdí obžaloba. Vyjadrené inak, po vyhodnotení všetkých vo veci vykonaných dôkazov má aj krajský súd za to, že všetky dôkazy vykonané v tejto veci sú voči obom obžalovaným iba nepriame. Teória trestného práva i judikatúra súdov pripúšťa situácie, kedy na odsúdenie páchateľa budú stačiť aj nepriame dôkazy. Avšak výrok o vine môže súd oprieť o nepriame dôkazy za situácie, že tieto nepriame dôkazy vo svojom súhrne tvoria logickú, ničím nenarušenú a uzavretú sústavu, kedy sa jednotlivé nepriame dôkazy vzájomne dopĺňajú, nadväzujú na seba a k preukázanej skutočnosti sú v takom príčinnom vzťahu , že umožňujú nielen záver o tom, že páchateľom je určitá osoba, ale súčasne tiež vylučujú reálnu možnosť, že by páchateľom mohla byť aj iná osoba. V tejto trestnej veci podľa názoru krajského súdu o takýto súhrn nepriamych dôkazov nejde, pretože štruktúra použiteľných usvedčujúcich dôkazov je v tejto trestnej veci natoľko slabá, že neumožňuje vysloviť nepochybný záver, že žalovaný skutok spáchali práve menovaní obžalovaní. I keď
indície v tomto smere sú, na ich usvedčenie v zhode s názorom okresného súdu chýba taká komplexná sústava dôkazov, ktorá by sa vzájomne doplňovala, bola by logická, ničím nenarušená a vo svojom celku by nielen spoľahlivo preukazovala všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčovala z jeho spáchania práve obžalovaných, ale súčasne by vylučovala možnosť akéhokoľvek iného záveru. V prejednávanej veci ale takýto stav nenastal. Výrok o vine zo spáchania trestného činu nie je možné založiť len na indíciách, domnienkach, alebo len na pravdepodobných skutkových záveroch. Výrok o vine musí byť založený na skutkovom stave, o ktorom nie sú dôvodné (rozumné) pochybnosti a ktorý nepochybne vyplýva z vykonaných dôkazov. Dôkazy vykonané v konaní proti obžalovaným A. B. a C. D. však nevedú k logickému, jednoznačnému a nespochybniteľnému záveru, že stíhaný skutok spáchali práve menovaní obžalovaní. V kontexte celej dôkaznej situácie aj podľa názoru odvolacieho súdu absentuje čo i len jeden priamy usvedčujúci dôkaz, na ktorom by bolo možné bezpečne prijať záver, že sa obžalovaní skutočne dopustili žalovaného skutku tak, ako sa im to kladie za vinu obžalobou. Ak potom vykonané dôkazy pred súdom nepostačujú na bezpečné preukázanie, že skutok, ktorý sa kladie obžalovaným za vinu, sa stal, tento skutok naozaj spáchali obžalovaní, pričom nebude možné vykonať iné dôkazy s cieľom vyvrátiť dôvodné pochybnosti, je tak nevyhnutné obžalovaných oslobodiť spod obžaloby tak, ako to bolo i v tu prejednávanej veci, a to všetko pri rešpektovaní zásady „in dubio pro reo“, t.j. v pochybnostiach v prospech obžalovaných. Čo sa týka odvolacej námietky prokurátora ohľadom zákonnosti, resp. nezákonnosti dôkazu (extrahovanej komunikácie medzi svedkom F. a obžalovaným D.), v tomto smere je potrebné dať za pravdu prokurátorovi, že po prevzatí trestnej veci má úkon urobený orgánmi dožadujúceho štátu rovnakú platnosť v Slovenskej republike. V danom prípade je však potrebné si uvedomiť, že dôkaz zadovážený orgánom cudzieho štátu (Českou republikou), na ktorý prokurátor v odvolaní poukazuje, nemá vzťah k prerokovávanej veci obžalovaných, ale bol zaistený pre inú trestnú vec a to pre trestné stíhanie proti obv. E. F. vedené na KR PZ, odboru kriminálnej polície Trnava pod ČVS: KRP-37/1-VYS-TT-2022. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť nebolo zo strany okresného súdu možné tento dôkaz vykonať, príp. v jeho súvislosti pribrať do konania znalca k opätovnej analýze mobilného telefónu a k opätovnej extrakcii komunikácie svedka F.. Okrem toho naznačený návrh prokuratúry na vypracovanie nového znaleckého posudku k zaistenému telefónu svedka F. by z vecnej stránky nepriniesol žiadny nový relevantný dôkaz postačujúci na usvedčenie obžalovaných. Okresný prokurátor vo svojom odvolaní obsiahlo poukazuje aj na jednotlivé výpovede svedkov a zabezpečené dôkazy (najmä odposluchy ITP), resp. poukazuje na nesprávnosť postupu okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov, na základe ktorého hodnotenia dôkazov okresný súd dospel k záveru o oslobodení obžalovaných spod obžaloby. V tomto smere krajský súd uvádza, že tieto námietky sú založené na vyhodnotení nepriamych dôkazov, ktoré majú svedčiť o tom, že v zaistenej komunikácii sa dá identifikovať zámer obžalovaných na páchaní drogovej trestnej činnosti, nepreukazujú však s potrebnou dávkou istoty, že súvisia alebo sú dôkazom o páchaní trestnej činnosti, za ktorú bola na nich podaná obžaloba. Uvedené nepriame dôkazy vedú iba k záverom, že pravdepodobne súvisia so stíhanou trestnou činnosťou obžalovaných, čo však nepostačuje na rozhodnutie, že sú vinní v zmysle obžaloby. Prvostupňový súd sa tak správne vysporiadal aj so zhodnotením nepriamych dôkazov, vychádzal zo správnych teoretických úvah o sile týchto dôkazov, ktoré potom aj správne aplikoval na konkrétne okolnosti prípadu. V tomto smere krajský súd dodáva, že súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov, lebo proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.08.2015, sp. zn. 4Tdo/36/2015). Krajský súd tiež poukazuje aj na judikatúru, ktorá konštatuje, že zásada zisťovania skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine len o jednoznačne zistené fakty a nie o konštrukcie skutkového deja, domnienky, indície, resp. vinu obžalovanej osoby vyvodzoval len na pravdepodobných skutkových záveroch. Tam, kde nie je možné bezpečne určiť, ktorá z variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, musí súd voliť tú, ktorá je
pre obžalovanú osobu najpriaznivejšia (obdobne pozri R 46/1963), pričom ani vysoký stupeň podozrenia sám osebe nemôže vytvoriť zákonný podklad pre odsudzujúci výrok. Z uvedených dôvodov preto nebolo možné prisvedčiť odvolacím námietkam prokurátora, ktoré boli v rozpore s touto základnou zásadou a ktoré smerovali len do iného hodnotenia vierohodnosti dôkazov o vine obžalovaných. Hoci v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní došlo k vyčerpaniu všetkých ďalších dôkazných možností (pričom aj podľa názoru odvolacieho súdu dôkazy navrhované prokurátorom by nemali pre posúdenie veci žiadnu relevanciu) je zrejmé, že tieto nepriame dôkazy, na základe ktorých prokurátor navrhuje uznať obžalovaných za vinných zo spáchania stíhaného skutku, sú nepresvedčivé, nevytvárajú ucelenú reťaz jednoliatych dôkazov svedčiacich v neprospech obžalovaných a preto odvolací súd je toho názoru, že rozhodnutie okresného súdu v zmysle zásady „in dubio pro reo“ je v súlade so zákonom. K ostatnej argumentácii krajského prokurátora vo vzťahu medzi spáchaným skutkom a osobami obžalovaných, ktorú uvádza vo svojich odvolacích námietkach, krajský súd konštatuje, že podstatným faktom je, že prokuratúre sa nepodarilo bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že práve obžalovaní boli tí, ktorí si najmenej od 04.12.2020 až do 26.03.2021 nechávali z územia Českej republiky od svedka F. zasielať na územie Slovenskej republiky prostredníctvom prepravnej spoločnosti omamné látky, ktoré ďalej distribuovali v Trnavskom kraji pre koncových užívateľov, pričom im takto bolo zaslaných najmenej šesť zásielok a to najmä vzhľadom na absentujúci priamy dôkaz usvedčujúci obžalovaných. Okolnosti, ktoré krajský prokurátor uvádzal v dôvodoch odvolania, vyznievajú skôr iba v podobe indícií, nie je však možné na základe týchto skutočností vysloviť jednoznačné závery o vine obžalovaných. Preto potom okresný súd správne oslobodil obžalovaných A. B. a C. D. podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali práve menovaní obžalovaní. Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd nepovažoval odvolanie krajského prokurátora za dôvodné, rozsudok súdu I. stupňa považoval za správny a zákonný, keďže nezistil chyby v napadnutom výroku, ani v odôvodnení rozsudku, ani v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.