Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42Ek/905/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/X, XXX XX T. proti povinnému T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, XXX XX P., právne zastúpený JUDr. Dušan Jovankovič, advokátom, Doležalova 5, 821 04 Bratislava, o vymoženie 13.808,67 eur s prísl. vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrou Bednárikovou, Exekútorský úrad Nové Zámky, Björnsonova 2, 940 01 Nové Zámky, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 05.08.2020 takto

rozhodol:

I. Sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 05.08.2020 z a m i e t a.

II. Povinný n e m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti so sťažnosťou.

odôvodnenie:

1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. zo dňa 05.08.2020, ktoré vydal vyšší súdny úradník, návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 30.06.2020 bolo povinnému doručené upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. vedené na základe notárskej zápisnice, ako exekučného titulu č. N 91/2008, Nz 8754/2008; zo dňa 03.03.2008. Právny zástupca povinného v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že povinný nemá žiadnu vedomosť o ukončení exekučného konania so sp. zn. EX 415/2008, a preto namieta prekážku litispendencie. Právny zástupca povinného ďalej uviedol aj rozpor výkonu exekučného titulu s verejným poriadkom a že predmetná notárska zápisnica predstavujúca v tejto veci exekučný titul vychádza zo zmluvy o pôžičke zo dňa 06.09.2005, ktorá však obsahuje neprijateľné a teda neplatné dojednanie o zmluvnom úroku vo výške 48 % ročne. V samotnej notárskej zápisnici je uvedená aj zmluvná pokuta vo výške 0,5 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania, čo predstavuje ročne 182,5% -ný ročný úrok. Právny zástupca povinného má za to, že podľa čl. II. notárskej zápisnice na základe zmluvy o bezúročnej pôžičke zo dňa 06.09.2007 bola povinnej osobe oprávnenou osobou poskytnutá bezúročná pôžička vo výške 416.000,- Sk (13.808,67 eur) bezúročne do 06.05.2008. Podľa čl. III osoba povinná vyhlásila, že zo strany oprávnenej prišlo k plneniu podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 06.09.2007 a tento svoj záväzok v plnom rozsahu, čo do základu i čo do výšky uznáva. Podľa čl. IV. osoba povinná sa zaväzuje splatiť pôžičku v hotovosti do rúk osoby oprávnenej v lehote do 06.05.2008. Osoba oprávnená a osoba povinná sa dohodli, že v prípade omeškania splatenia pôžičky vo výške 416.000,- Sk (13.808,67 ), osoba povinná uhradí spolu s pôžičkou zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % denne z dlžnej sumy za každý kalendárny deň omeškania až do zaplatenia pôžičky do rúk osoby oprávnenej. V čl. V. povinná osoba vyhlasuje, že v prípade nevrátenia pôžičky vo výške 416.000,-Sk spolu so zmluvnou pokutou v lehote do troch mesiacov od termínu splatnosti pôžičky (06.05.2008), t. j. do 06.08.2008 výslovne súhlasí s vykonateľnosťou a s tým, aby sa predmetná notárska zápisnica stala vykonateľným titulom na exekúciu podľa § 41 ods. 2 písm.

c) o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) na všetok jej hnuteľný a nehnuteľný majetok v prospech oprávnenej osoby. Notárska zápisnica obsahuje právny záväzok, v ktorom sú vyznačené osoba oprávnená: Miloslav Kvasnica, nar. 30.08.1963, bytom Závršky 1112/6, 907 01 Myjava, osoba povinná: Michal Kročian, nar. 28.10.1976, bytom Hurbanova 933/7, 907 01 Myjava, právny dôvod: zmluva o pôžičke, predmet plnenia: zaplatenie 416.000,- Sk zo zmluvy o pôžičke bližšie špecifikovaných v bode IV. notárskej zápisnice, dobu plnenia: osoba povinná sa zaväzuje splatiť pôžičku za podmienok bližšie, špecifikovaných v bode IV. notárskej zápisnice a osoba povinná súhlasí s vykonateľnosťou a exekúciou v zmysle Exekučného poriadku. Na záver právny zástupca povinného uviedol, že nedostatkom notárskej zápisnice N 91/2008, Nz 8754/2008, NCRIs 8688/2008 zo dňa 03.03.2008 spísanej notárom Mgr. Evou Holčíkovou, so sídlom Notárskeho úradu v Myjave, ktorá obsahuje osvedčenie o vyhlásení povinnej osoby o uznaní dlhu (záväzku) a súhlase s vykonateľnosťou je, že vyhlásenie povinnej osoby o uznaní dlhu v notárskej zápisnici vzniklo dňa 03.03.2008, pričom splatnosť záväzku povinného v zmysle notárskej zápisnice a zmluvy o pôžičke nastala až dňa 06.05.2008 a je teda zrejmé, že v čase uznania dlhu žiadny dlh neexistoval - existoval len záväzok povinného vrátiť poskytnutú pôžičku a do budúcna bolo možné len predpokladať, že by mohol dlh vzniknúť, nebolo však určité ani v akej výške. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má povinný za to, že exekúcia by mala byť zastavená.

3. K návrhu na zastavenie exekúcie sa vyjadril aj oprávnený, ktorý uviedol, že v skutkovom stave povinný uvádza pôžičku zo dňa 06.09.2005 na sumu 200.000 Sk s čiastočnými úhradami, ktorá však nemá nič spoločné s pôžičkou v sume 416.000 Sk poskytnutú od 06.09.2007 do 06.05.2008, ku ktorej sa viaže predmetná notárska zápisnica. Oprávnený ďalej skonštatoval, že predmetná notárska zápisnica bola exekučným titulom v minulosti, kde OS Nové Mesto nad Váhom vydal dňa 04.02.2009 poverenie na vykonanie exekúcie. Oprávnený poukázal, že predmetná notárska zápisnica bola povinným napadnutá ako neplatná, avšak proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom podal oprávnený odvolanie, na základe ktorého Krajský súd Trenčín uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zrušil, pričom konštatoval spôsobilosť predmetnej notárskej zápisnice. Oprávnený ďalej uviedol, že sa v žiadnom prípade nejedná o litispedenciu, nakoľko exekučné konanie so sp. zn. bolo ukončené a oprávnený podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie. Na záver povinný (správne malo byť uvedené oprávnený) dodal, že notárska zápisnica bola riadne spísaná a uznaná, nemôže sa jednať o nespôsobilý exekučný titul a preto žiada súd, aby návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol

4. Vyšší súdny úradník ďalej v uznesení uviedol, že nemožno považovať za relevantné, pokiaľ povinný namietal, že nemal žiadnu vedomosť o ukončení exekučného konania so sp. zn. EX 415/2008, a preto namieta prekážku litispedencie. Tu súd zdôraznil, že exekučné konanie vedené pod sp. zn. 334EX 388/20 je nové exekučné konanie, ktoré bolo začaté na základe opätovne podaného návrhu na vykonanie exekúcie. Pôvodné exekučné konanie vedené pod sp. zn. bolo zastavené podľa o zastavení niektorých exekučných konaní a o zmene doplnení niektorých zákonov. Súd k námietke povinného, že nedostatkom notárskej zápisnice má byť skutočnosť, že v čase uznania dlhu žiadny dlh neexistoval konštatoval, že súd skúmal, či boli splnené formálne ako aj materiálne podmienky vykonateľnosti predmetnej notárskej zápisnice ako exekučného titulu a má za to, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 06.09.2007 Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej sa povinný zaviazal vrátiť oprávnenému poskytnutú sumu pôžičky 13.808,67 eur v lehote do 06.05.2008. V zmluve bol dojednaný spôsob splatenia dlhu v hotovosti, zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 0,5 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania až do zaplatenia pôžičky, ako aj vyhlásenie povinného, že v prípade nevrátenia pôžičky v lehote troch mesiacov od termínu splatnosti pôžičky súhlasí s vykonateľnosťou. Súd mal za preukázané, že povinný dal súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a v čase spísania predmetnej notárskej zápisnice existoval záväzok povinného voči oprávnenému. Čas plnenia v notárskej zápisnici je totožný so splatnosťou peňažnej povinnosti, ktorá vyplývala zo Zmluvy o pôžičke do 06.05.2008 s tým, že pokiaľ povinný pôžičku nevráti v lehote do troch mesiacov od termínu splatnosti pôžičky výslovne súhlasí s vykonateľnosťou. Súd na záver konštatoval, že predmetná notárska zápisnica spĺňa zákonom predpokladané náležitosti a boli splnené formálne aj materiálne náležitosti notárskej zápisnice. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne relevantné skutočnosti ani nepripojil žiadne dostačujúce dôkazy, ktorými by preukázal dôvody na zastavenie exekúcie v zmysle Ex. por. - že sú tu skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, alebo iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná alebo ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie, rovnako nepreukázal, že by bol exekučný titul zrušený, alebo že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Súd vychádzal

pri rozhodovaní z dôkazných prostriedkov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení a dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Ex. por., v spojení so skutočnosťou, že súd ani z úradnej povinnosti nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie, a preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Ex. por. v celom rozsahu zamietol.

5. Proti tomuto uzneseniu podal povinný prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej skonštatoval, že dňa 03.03.2008 bola u notárky spísaná notárska zápisnica ako exekučný titul N 91/2008, Nz 8754/2008, NCRIs 8688/2008, kde povinný uznal svoj fiktívny záväzok voči oprávnenému vo výške 416.000,- Sk z titulu údajného poskytnutia pôžičky. Oprávnený však povinnému nikdy neposkytol pôžičku vo výške 416.000,- Sk. Žiadna zmluva o pôžičke zo dňa 06.09.2017 nebola uzatvorená a to ani v ústnej ani v písomnej forme s tým, že by ju zmluvné strany uzatvorili za účelom splnenia záväzku a nikdy neprišlo k žiadnemu plneniu. Vzhľadom na vyššie uvedené povinný uzavrel, že právny titul, na základe ktorého bola spísaná notárska zápisnica ako exekučný titul, nikdy neexistoval.

6. Ďalej povinný poukázal na rozpor exekučného titulu s verejným poriadkom. Povinný citoval . O nedovolenosť a teda aj o absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide tiež v prípade, keď sa tento prieči dobrým mravom. Ide o prípady, keď účastník koná v rozpore so základnými, všeobecne uznávanými v spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi. Podľa prevažujúcich názorov súdnej praxe i právnej literatúry možno pod pojmom ,,dobré mravy“ rozumieť pravidlá morálneho charakteru. V autoritatívnom diele prvej republiky k poznaniu vtedajšieho slovenského obyčajového práva povinný poukázal na Komentář k obecnému zákonníku občanskému autorov Vladimíra Fajnora a Petra Zátureckého, ktorí uvádzajú, že slovenské právo je zhodné s ustanovením vtedajšieho všeobecného platného v českých krajoch, ktoré bolo čo do obsahu v podstate zhodné s dnešným ustanovením . V citovanom diele sa k obsahu tohto ustanovenia uvádza, že dobré mravy uznali za dobré príslušná spoločnosť a sudca. Rozhodujúce sú kultúrne normy národa, kde platí právny poriadok, obsahujúci odkaz na dobré mravy. Na základe dovtedajšej judikatúry bolo možné vyčleniť v zásade šesť oblastí rozporu s dobrými mravmi: a) zmluvy urážajúce sexuálnu morálku: b) zmluvy ohrozujúce inštitút manželstva a rodičovstva, c) zmluvy dotýkajúce sa náboženstva: d) zmluvy nadmerne obmedzujúce osobnú alebo hospodársku slobodu jednotlivca, e) zmluvy, ktoré viažu konanie, trpenie alebo opomenutie na peňažné plnenie, hoci na také viazanie podľa dobrých mravov niet miesta: f) iné prípady, medzi ktoré vtedajšia súdna prax zaradila napr. dohodnutú premrštenú províziu.

7. Z citovaných prameňov možno vysledovať, že právna prax na území Slovenskej republiky prijímala ako súčasť dobrých mravov okrem iného aj pravidlo hospodárskej vyváženosti postavenia zmluvných strán dvojstranných právnych úkonov a najmä z posledného uvedeného rozhodnutia možno tiež vyvodiť, že súčasťou dobrých mravov je aj zásada, že nikto sa nesmie nemorálne (bez náležitého hospodárskeho alebo iného zreteľného dôvodu) nadmerne obohacovať na úkor iného. Neplatnosť pre rozpor s dobrými mravmi možno navyše považovať za určitý „posledný filter“ takých právnych úkonov, ktoré neodporujú síce žiadnemu výslovnému zákonnému zákazu, avšak napriek tomu celkový obsah a okolnosti, za ktorých boli urobené, uráža elementárnu ľudskú slušnosť a ľudské cítenie. Nie je pritom správna častá argumentácia, podľa ktorej zmluva, s ktorou obidve strany svojím podpisom súhlasili, nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy (ako kritérium absolútne) sú totiž prostriedkom ochrany nielen strán zmluvy, ale aj spoločenského a morálneho poriadku spoločnosti. V tomto zmysle tak dobré mravy pôsobia nie ako výsada strán právneho úkonu, ktorej by sa mohli vzdať podpisom tohto právneho úkonu, ale ako objektívny strážca hodnôt spoločnosti, ktoré chránia účastníkov zmluvy aj proti ich vôli. Hrubý nepomer plnení dvoch zmluvných strán predstavuje v našom právnom poriadku súčasť kvalifikačného kritéria úžery v zmysle , ku ktorému je však nevyhnutné aj ďalšie kvalifikačné kritérium, a to „tieseň, neskúsenosť alebo rozumová slabosť alebo niečie rozrušenie“. Úžerný úkon je neplatný priamo pre rozpor so zákonom (). Na jeho neplatnosť podľa občianskeho práva pritom nie je podstatné, či (ako je tomu v trestnom práve existuje aspoň nepriamy úmysel páchateľa, t. j. toho, kto pre seba získa úžerné plnenie alebo aspoň výhodu, ale postačí objektívna existencia úžerných kritérií právneho úkonu, ak súčasťou exekučného titulu predstavovaného notárskou zápisnicou je aj zmluva, na ktorú sa zápisnica odvoláva, nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že tu skúmaniu súladnosti so zákonom podlieha aj takáto zmluva. Exekučný súd pritom nie je pri skúmaní súladu so zákonom odkázaný na tzv. sporové konanie, pretože aj na exekučný súd dopadá tá časť úpravy procesného práva, podľa ktorej je súd viazaný len určitými rozhodnutiami a inak je oprávnený si

otázky prejednateľné inými orgánmi posúdiť sám. Predmetná notárska zápisnica predstavujúca v tejto veci exekučný titul vychádza z jedinej skutočnej a realizovanej zo zmluvy o pôžičke zo dňa 06.09.2005, ktorá však obsahuje neprijateľné a teda neplatné dojednanie o zmluvnom úroku vo výške 48 % ročne. V samotnej notárskej zápisnici je uvedená aj zmluvná pokuta vo výške 0,5 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania, čo predstavuje ročne 182,5% -ný ročný úrok.

8. Nakoniec povinný poukázal na nespôsobilosť exekučného titulu. Uviedol, že nedostatkom notárskej zápisnice N 91/2008, NZ 8754/2008, NCR s 8088/2008 zo dňa 03.03.2003 spísanej notárom Mgr. Evou Holčikovou, so sídlom Notárskeho úradu v Myjave, ktorá obsahuje osvedčenie o vyhlásení povinnej osoby o uznaní dlhu (záväzku) a súhlase s vykonateľnosťou je, že vyhlásenie povinnej osoby uznaní dlhu v notárskej zápisnici vzniklo dňa 03.03.2008, pričom splatnosť záväzku povinného v zmysle notárskej zápisnice a zmluvy o pôžičke až dňa 06.05.2008. Je teda zrejmé, že v čase uznania dlhu žiadny dlh neexistoval, nakoľko žiadna pôžička na sumu 416.000,- Sk nebola poskytnutá ani medzi oprávneným a povinným neexistoval žiaden záväzkový vzťah s takýmto predmetom plnenia a to ani v písomnej ani ústnej forme, v exekučnom titule sa deklaruje iba záväzok povinného: „pôžičku popísanú v čl. II splatiť v hotovosti do rúk veriteľa do 6.5.2008“, poskytnutú pôžičku a do budúcna bolo možné len predpokladať, že by mohol dlh vzniknúť, nebolo však určité ani v akej výške. Exekučný titul je preto neurčitý, nezrozumiteľný a nepreskúmateľný, čo má za následok skutočnosť, že exekučný titul nie je materiálne vykonateľný. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu predstavuje vlastnú realizovateľnosť rozhodnutia, ktorá predpokladá reálnu existenciu oprávneného a povinného a ich presnú a jednoznačnú identifikáciu a tiež presné vymedzenie vymáhaného nároku a jeho rozsahu. Výsledkom splnenia požiadavky materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia je exekučný titul, ktorý presne stanovuje práva a povinnosti jednotlivých subjektov tak, aby z neho bolo zrejmé, čo sa má nútene uskutočniť. Čo v tomto prípade však absentuje. Ak v čase spísania notárskej zápisnice neexistoval dlh a nebola v tomto čase známa ani jeho výška, nemohol povinný realizovať právo dlh uznať. Povinný na záver navrhol zmeniť napadnuté uznesenie tak, že súd exekúciu zastaví a zároveň rozhodne o trovách konania.

9. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

10. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

11. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

12. Podľa a proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

13. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

14. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

15. Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

16. Podľa č. 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

17. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia

pojednávania v súlade s ust. a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Pokiaľ ide o prvý dôvod obrany povinného, a to že právny úkon učinený v exekučnom titule v notárskej zápisnici je neplatný pre rozpor s dobrými mravmi, ergo že uvedený úkon spĺňa kritéria úžery a to s poukazom na dojednané úroky a zmluvnú pokutu, tu musí exekučný súd uviesť, že predmetom návrhu na vykonanie exekúcie je iba istina. Pri oddeliteľnosti posudzovania platnosti právnych úkonov nemožno považovať samotnú časť týkajúcu sa istiny za neplatne dojednanú. V tomto smere argumentácia povinného ide mimo predmetu v danej veci a nemožno ju akceptovať a prihliadať na ňu.

18. Pokiaľ sa povinný bráni tým, že vôbec žiadna zmluva o pôžičke zo dňa 06.09.2007 nebola uzavretá a že nikdy neprišlo k žiadnemu plneniu a že povinný uznal svoj fiktívny záväzok, tomu tiež nemožno prisvedčiť. Tu exekučný súd musí uviesť, že povinný zostal len pri konštatácii uvedeného bez toho, aby k tomu predložil nejaký dôkaz, resp. protidôkaz, ktorým by spochybnil či vyvrátil nárok oprávneného. Samotné popretie existencie zmluvy i nároku oprávneného zo strany povinného nepresúva dôkazné bremeno na oprávneného, najmä ak nárok oprávneného je doložený verejnou listinou notárskou zápisnicou. Oprávnený má a aj predložil do exekučného konania notársku zápisnicu, v ktorej ako právny dôvod je uvedená zmluva o pôžičke a v tomto sme oprávnený už nemá povinnosť ďalšími inými dôkaznými prostriedkami dokazovať, že predmet pôžičky poskytol povinnému. Ak povinný podpísal túto notársku zápisnicu s údajmi, ktoré boli v nej uvedené, pričom do notárskej zápisnice bola inkorporovaná i samotná zmluva o pôžičke a ak tak povinný učinil s vedomím, že bez súdneho procesu bude môcť by na neho vedená exekúcia, je potrebné poskytnutie pôžičky v uvedenej sume považovať za preukázané.

19. Napokon súd podáva stanovisko i k poslednej námietke, resp. k obrane povinného spočívajúcej v tom, že notárska zápisnica je nespôsobilý exekučný titul z dôvodu neexistencie dlhu, pretože pohľadávka nebola ešte v čase spísania notárskej zápisnice splatná. K tomu tiež nemožno prisvedčiť. Uvedená obrana povinného v tomto smere nadväzuje na obranu o neexistencii zmluvy o pôžičke zo dňa 06.09.2007, avšak zvláštnym spôsobom. Pokiaľ v prvej časti obrany povinný nepripúšťal existenciu zmluvy o pôžičke zo dňa 06.09.2007, v tomto ďalšom bode obrany ju pripúšťa. V tomto smere považuje súd obranu povinného za vnútorne rozpornú. Ako exekučný súd uviedol vyššie, existenciu tejto zmluvy má preukázanú a teda i nárok oprávneného za preukázaný. Uvedenú obranu nemožno prijať, najmä ak notárska zápisnica - exekučný titul bola spísaná takmer polrok po uzavretí zmluvy o pôžičke, t. j. dňa 03.03.2008. Pokiaľ ide o splatnosť jej vzťah k možnosti spísať notársku zápisnicu ako spôsobilý exekučný titul, tu musí exekučný súd uviesť, že splatnosť nie je tým momentom, kedy je prípustné spísať notársku zápisnicu ako riadny exekučný titul. Ustálená judikatúra najvyšších súdnych autorít dovodzuje, že tým medzným okamihom spísania takejto notárske zápisnice ak právnym dôvodom je zmluva o pôžičke, je moment odovzdania predmetu pôžičky a teda moment vzniku zävazkovo-právneho vzťahu. Bez existencie záväzkovo-právneho vzťahu nie je možné spísať notársku zápisnicu ako riadny exekučný titul. Z časového hľadiska notárska zápisnica ako exekučný titul môže byť spísaná po, resp. súčasne so vznikom záväzkovo-právneho vzťahu. V danej veci ako už bolo uvedené záväzok medzi účastníkmi existoval zmluvou o pôžičke zo dňa 06.09.2007 a teda možno vyvodiť, že notárska zápisnica N 91/2008, NZ 8754/2008, NCRs 8088/2008 zo dňa 03.03.2003 spísaná notárom Mgr. Evou Holčikovou je riadnym exekučným titulom a to aj formálne a materiálne vykonateľným.

20. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 05.08.2020 zamietol.

21. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

22. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Pokiaľ si povinný uplatnil nárok na náhradu trov konania, súd rozhodol, že povinný nemý právo na náhradu trov konania v súvislosti s podanou sťažnosťou, nakoľko povinný nebol v konaní o sťažnosti úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.