Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-8-2021.pdf
PDF · 105.65 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/8/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu REKLAMAbratislava, s.r.o., so sídlom Pribišova 47, 841 05 Bratislava, IČO: 46108980, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Katarína Filová, s.r.o., so sídlom Konventná 625/7, 811 03 Bratislava, IČO: 47256460, proti žalovanému SENIOR DOBRÁ NIVA, n.o., so sídlom Slobody 364/122, 962 61 Dobrá Niva, IČO: 45023395, zastúpený LEGES Advisory, s.r.o., so sídlom Pod Urpínom 923/5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52147762, o zaplatenie 10.000,- EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a.
II. Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Dňa 22.07.2020 bola na Okresný súd Banská Bystrica doručená žaloba žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal toho, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 10.000,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.000,- EUR od 26.03.2020 do zaplatenia, ako i nahradiť trovy konania. Žalobu žalobca zdôvodnil tým, že dňa 20.01.2017 uzavrel so žalovaným darovaciu zmluvu, ktorou žalobca ako darca daroval žalovanému ako obdarovanému sumu 10.000,- EUR na podporu jeho činnosti (ďalej len „darovacia zmluva“). Žalobca však darovaciu zmluvu spolu s inými zmluvami podpísal nedobrovoľne a pod nátlakom. Žalobca v žalobe tiež uviedol, že predmetnú darovaciu zmluvu a ďalšie súvisiace zmluvy resp. dokumenty uzavrel dňa 20.01.2017, kedy sa stretol W.. E. J., konateľ žalobcu s C.. S.. K. E., ktorý je zakladateľom žalovaného, v kancelárii I.. W.. D. D., advokátky - právnej zástupkyne žalovaného, s tým, že predmetnú darovaciu zmluvu bol donútený podpísať v dôsledku toho, že C.. S.. K. E. začal podnikať kroky v rámci stavebného konania, týkajúceho sa realizácie stavebného projektu prístavby a prestavby nájomných bytov v obci Dobrá Niva, ktorý pripravovala ďalšia z firiem W.. E. J. BH SM, s.r.o., s tým, že C.. S.. K. E. požadoval finančnú „odmenu“ vo výške 100.000,- EUR za to, že sa nebude angažovať a robiť ďalšie prieťahy v predmetnom stavebnom konaní, pričom sa vyhrážal, že v opačnom prípade zmarí realizáciu tohto projektu. Keďže v danom čase žalobca disponoval finančnými prostriedkami len vo výške 10.000,- EUR, bola suma 100.000,- EUR rozdelená na 10.000,- EUR z titulu darovacej zmluvy a zvyšok, teda 90.000,- EUR si mal C.. S.. K. E. uplatniť na základe fiktívnej kúpnej zmluvy prostredníctvom zmluvnej pokuty, ktorá bola dohodnutá. Žalobca poukázal na to, že priebeh spisovania a uzatvárania zmlúv je zachytený na audiozázname, z ktorého je zrejmé aj antidatovanie kúpnej zmluvy. Bezodkladne po podpise predmetných zmlúv a úhrade finančných prostriedkov v zmysle darovacej zmluvy uviedol žalobca, že žalovaný zobral svoje námietky a odvolanie v rámci stavebného konania späť. Žalobca tiež uviedol, že W.. J. podal dňa 03.07.2019 trestné oznámenie, na základe ktorého bolo začaté trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin vydierania. Po právnej stránke žalobca žalobu zdôvodnil odkazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 451, § 457 a § 458 Občianskeho zákonníka,
s tým, že z uvedených skutočností vyplýva, že právne úkony, ktoré vykonal žalobca, neboli urobené slobodne ani vážne, v dôsledku čoho je takýto úkon absolútne neplatný. Okrem toho žalobca poukázal na to, že všetky právne úkony, na vykonanie ktorých bol žalobca prinútený, predstavujú formu legalizácie príjmov z protiprávnej činnosti, čiže takýto úkon odporuje zákonu a je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi, v dôsledku čoho táto vada predstavuje ďalší dôvod absolútnej neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy. Pritom na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd prihliadať z úradnej povinnosti - ex offo a takáto absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí priamo zo zákona ex lege, od počiatku ex tunc, bez ohľadu na to, či sa takejto neplatnosti niekto dovolal. Na záver žalobca uviedol, že je nepochybné, že na strane žalovaného došlo v dôsledku absolútne neplatného právneho úkonu - darovacej zmluvy k bezdôvodnému obohateniu a vzhľadom k tomu, že žalovaný nekonal dobromyseľne, patria žalobcovi aj úžitky z predmetu bezdôvodného obohatenia, s tým, že úrok z omeškania si uplatnili odo dňa podania žaloby.
2. Okresný súd Banská Bystrica postúpil dňa 15.03.2021 prípisom zo dňa 23.02.2021 vec na tunajší súd v zmysle ustanovenia § 41 a 43 C.s.p., keďže žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti.
3. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu sa vyjadril k podanej žalobe podaním zo dňa 08.03.2021, v ktorom okrem iného uviedol, že skutočnosti uvedené žalobcom v žalobe sú subjektívne, účelové, špekulatívne a nezakladajú sa na pravde, s tým, že žalobca sa dodatočným ohýbaním skutočnosti snaží získať späť dar, ktorý daroval žalovanému. Uviedli, že žalovaný vzhľadom na jeho činnosť bežne prijíma dary od klientov, ich príbuzných, ako i tretích osôb, ktoré podporujú všeobecne prospešné činnosti vykonávané žalovaným. Žalobca resp. s ním personálne prepojené spoločnosti v snahe nakloniť si verejnú mienku pri budovaní investičného zámeru spoločnosti BH SM, s.r.o. v obci Dobrá Niva, poskytol žalovanému finančný dar vo výške 10.000,- EUR, s tým, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti v susedstve realizovaného investičného zámeru, pričom podľa vedomostí žalovaného obdobný dar žalobca poskytol aj obci Dobrá Niva, resp. iným subjektom v obci. Žalovaný poprel, že by on resp. osoby konajúce v jeho mene akýmkoľvek spôsobom vykonávali nátlak na W.. J. alebo iné osoby v snahe donútiť ho poskytnúť predmetný dar. Tieto tvrdenia žalobcu sa nezakladajú na pravde a nemajú oporu v skutkovom stave. Žalovaný ako vlastník nehnuteľností v susedstve realizovaného investičného projektu realizoval svoje práva a upozorňoval na pochybenia, ku ktorým v rámci stavebného konania dochádzalo. Žalovaný nemá vedomosť, že by v súčasnosti prebiehalo iné súdne konanie a rovnako tak nemá vedomosť, že by voči C.. S.. K. E. bolo vedené nejaké trestné konanie, tak ako to uvádzal žalobca v žalobe. Zároveň žalovaný vzniesol námietku premlčania akéhokoľvek eventuálneho nároku žalobcu. Vzhľadom k týmto skutočnostiam žiadali, aby súd žalobu zamietol a žalobcu zaviazal k úhrade trov konania žalovaného v rozsahu 100 %.
4. Dňa 30.04.2021 bolo na tunajší súd formou elektronického podania doručené vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 29.04.2021, ktorý prostredníctvom svojho právneho zástupcu okrem iného k veci uviedol, že tvrdenie žalovaného, že tento bežne prijíma dary, nie je dôkazom toho, že aj v prípade žalobcu išlo o bežnú situáciu a dobrovoľný dar poskytnutý bez nátlaku. V tomto konkrétnom prípade existuje časový aj vecný súvis medzi úkonmi žalovaného v rámci stavebného konania a poskytnutým darom a rovnako existuje súvis medzi konaním spoločnosti MedicLive, s.r.o., personálne prepojenou so žalovaným. Žalobca bol nútený darovať žalovanému finančné prostriedky, ktoré nikdy nemal záujem darovať a tiež podpísať zmluvnú dokumentáciu, ktorú ani jedna zo strán nemala záujem resp. možnosť reálne plniť. Tiež dôvodom, prečo žalobca na uzavretie darovacej zmluvy so žalovaným pristúpil, bola časová tieseň a hrozba vzniku škody, ktorá žalobcovi hrozila v dôsledku úkonov žalovaného v rámci stavebného konania, keďže škody hroziace žalobcovi resp. ďalším spoločnostiam W.. J. vysoko prevyšovali stratu, ktorá mu v dôsledku „daru“ a uplatnenia „zmluvnej pokuty“ vznikla. Žalobca totiž poukázal na to, že ak by žalovaný opravné prostriedky v rámci stavebného konania podával výlučne za účelom uplatnenia svojich práv a upozornenia na pochybenia, nie je im zrejmé, prečo by svoje podania bral späť bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom vykonala náprava žalobcom tvrdených pochybení bez toho, aby nadriadený orgán o týchto pochybeniach rozhodol. S poukazom na tieto skutočnosti zotrval žalobca na podanej žalobe v celom rozsahu.
5. Dňa 09.06.2021 formou elektronického podania bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaného zo dňa 08.06.2021 k vyjadreniu žalobcu, v ktorom žalovaný okrem iného k veci uviedol, že žalobca účelovo spája obchodný prípad inej spoločnosti s darom pre inú organizáciu, pričom ide o dve rozdielne
záležitosti, fakticky a skutkovo spolu nesúvisiace, za účelom dosiahnutia vrátenia daru, ktorý v minulosti slobodne a vážne poskytol. Pokiaľ aj žalobca poskytnutým darom sledoval nejaký svoj sekundárny záujem, o tejto skutočnosti žalovaný nemal a nemohol mať žiadnu vedomosť. Údajný časový či vecný súvis medzi úkonmi žalovaného v rámci stavebného konania a poskytnutým darom, nezakladajú dôvod na to, aby žalobca dar neposkytol a žalovaný ho neprijal. Žalovaný tiež k veci uviedol, že do predmetného stavebného konania vstupovalo viac než 30 rôznych dotknutých subjektov, s tým, že žalovaný sám nemohol mať vplyv na stavebné konania ako také, aby svojim postupom projekt ohrozil alebo spôsobil žalobcovi časovú tieseň, či hrozbu vzniku škody veľkého rozsahu. Stavebník alebo investor si musí byť vedomý okolností súvisiacich so stavebným konaním a znášať prípadné časové sklzy vyvolané účastníkmi stavebného konania, keď uplatnenie práv v stavebnom konaní nie je možné vnímať ako nátlak, hrozbu alebo vydieranie. Na záver žalovaný uviedol, že akýkoľvek obrazový alebo zvukový záznam predložený žalobcom vyhotovený bez súhlasu osôb, ktoré by na ňom mali byť zaznamenané, je dôkaz získaný nezákonne a v konaní je neprípustný.
6. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 14.06.2021, na ktoré sa dostavili obaja právni zástupcovia strán sporu, ktorí mali obaja doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Na pojednávanie sa nedostavil žalobca a sú mal za to, že sa na pojednávanie nedostavil ani žalovaný, keďže súd vyhodnotil, že menovací dekrét, na ktorý odkázal právny zástupca žalovaného v spise na č.l.65, nezodpovedá riadnej plnej moci na zastupovanie žalovaného v konaní pred súdom prostredníctvom C.. S.. K. E.. S poukazom na to súd postupoval v súlade s ustanovením § 180 C.s.p., vec na tomto pojednávaní meritórne prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a žalovaného. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložili strany sporu v priebehu konania a to: darovaciu zmluvu zo dňa 20.01.2017 z č.l.6, kúpnu zmluvu zo dňa 03.10.2016 z č.l.7-8, výpis z LV č.XXXX pre k.ú. Nové Mesto zo dňa 26.03.2020 z č.l.9-12, odvolanie účastníka konania proti rozhodnutiu o povolení zmeny stavby pred ich dokončením z č.l.13-16, oznámenie o podanom odvolaní z č.l.17, predloženie odvolania z č.l.18-19, späťvzatie oznámenia z č.l.20, späťvzatie odvolania z č.l.20, späťvzatie námietok z č.l.21, uznanie záväzku a dohoda o splátkach z č.l.22-24, výpis z Obchodného registra na firmu ASSET MANAGER, s.r.o. z č.l.25-26, výpis z Obchodného registra na firmu MedicLive, s.r.o. z č.l.27, výpis z Obchodného registra žalobcu z č.l.28, výpis z Registra neziskových organizácií na žalovaného z č.l.29, zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 03.07.2019 z č.l.30-32, zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam z č.l.33-35, upovedomenie o začatí trestného stíhania zo dňa 10.10.2019 adresované W.. E. J., a tiež sa oboznámil s prednesmi právnych zástupcov strán sporu na pojednávaní, pričom zistil tento skutkový stav. Z Darovacej zmluvy zo dňa 20.01.2017 súd okrem iného zistil, že ako darca je tu uvedený žalobca, ako obdarovaný je uvedený žalovaný, pričom predmetom tejto zmluvy bol dar - finančné prostriedky vo výške 10.000,- EUR, ktoré darca daroval darovanému na podporu jeho činností, s tým, že finančné prostriedky mali byť poskytnuté obdarovanému darcom formou bankového prevodu v deň podpisu tejto darovacej zmluvy v prospech účtu obdarovaného uvedeného v záhlaví zmluvy. Z prednesu právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní súd okrem iného zistil, že sa v celom rozsahu pridržala podanej žaloby a ich ďalšieho vyjadrenia k veci a nad rámec toho uviedla, že trvajú na tom, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie, s tým, že síce dôkazy, ktoré boli predložené sú nepriame, avšak vytvárajú ucelený sled udalostí tak, ako boli zo strany žalobcu prezentované. Tiež zotrvala na tom, že pri tomto právnom úkone úplne absentuje prejav vôle žalobcu uzavrieť slobodne takýto právny úkon, s tým, že podľa ich názoru nárok žalobcu uplatnený v súdenej veci nie je premlčaný, keďže sa jedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie, a teda premlčacia doba v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka neuplynula. Tvrdenie žalovaného, že bežne prijímal dary, označila ako nepravdivé, keď poukázala na to, že z registra účtovných závierok je možné zistiť, že napríklad v rokoch 2015-2016 žiadne dary žalovaný neprijal, v roku 2017 účtovná závierka absentuje a v roku 2018 tiež priamo v tomto roku žiadne dary neboli prijaté a je tam len zmienka o tom, že boli predtým dary vo výške 11.000,- EUR. Z prednesu právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní súd okrem iného zistil, že tiež zotrvali na ich písomných vyjadreniach a nad rámec toho k veci uviedli, že podľa ich názoru sa nejednalo o simulovaný právny úkon a ani absolútne neplatný právny úkon, a teda zotrvali na tom, že dar bol poskytnutý slobodne a vážne. Za účelom preukázania nimi tvrdených skutočností navrhli výsluch C.. S.. E. a W.. J.. Pokiaľ žalobca odkazoval na to, že na základe trestného oznámenia W.. E. J. bolo dňa 03.10.2019 začaté trestné stíhanie za obzvlášť závažný zločin vydierania, poukázal na to, že v tejto trestnej veci bol C.. S.. E. vypovedať na polícii vo februári 2020, s tým, že doteraz nemá vedomosť o tom, že by voči jeho osobe bolo vznesené obvinenie, a teda je otázne, či vôbec toto trestné konanie ešte prebieha. Na záver
uviedol, že podľa ich názoru žalobca nepreukázal, že by nárok uplatňovaný v konaní nebol premlčaný, naopak podľa ich názoru žalobca žaluje premlčaný nárok. Tiež majú za to, že žalobca nepreukázal, že by bol nútený uzavrieť predmetnú darovaciu zmluvu, avšak pokiaľ bol žalobca toho názoru, že bol nejakým spôsobom nútený, takúto zmluvu uzavrieť, mal od roku 2017 dostatočný časový priestor, aby sa svojich nárokov domáhal, či už podaním žaloby alebo iným spôsobom. K otázke späťvzatia námietok resp. odvolania v rámci stavebného konania by sa vedel bližšie vyjadriť C.. S.. E., ktorý je z Dobrej Nivy a kde sa hovorilo o tom, že má blokovať výstavbu nájomných bytov v Dobrej Nive práve on, a teda aj toto bol jeden z dôvodov, prečo žalovaný netrval na svojich námietkach v stavebnom konaní. K námietke protistrany, že v účtovných závierkach nie sú uvádzané dary v prospech žalovaného, právny zástupca uviedol, že sa k tomu nateraz nevie vyjadriť, s tým, že možno boli zaúčtované inak, však to je iná otázka.
7. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Podľa § 458 ods. 2 OZ, s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
8. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané a medzi stranami to nebolo ani sporné, že došlo k uzavretiu darovacej zmluvy dňa 20.01.2017, kde ako darca vystupoval žalobca a ako obdarovaný žalovaný, pričom v deň podpisu tejto zmluvy boli zároveň žalovanému zo strany žalobcu poskytnuté finančné prostriedky vo výške 10.000,- EUR, t.j. predmetný dar. S poukazom na tvrdenia žalobcu súd vychádzal z toho, že pri uzavretí tejto darovacej zmluvy žalobca nekonal slobodne, resp. že uzavretím tohto právneho úkonu došlo k legalizácii príjmov z protiprávnej činnosti, teda tento právny úkon mal odporovať zákonu a priečiť sa dobrým mravom, to znamená, že žalobca tvrdil, že predmetný právny úkon - darovacia zmluva zo dňa 20.01.2017 je s poukazom na vyššie citované ustanovenia § 37 ods. 1 resp. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný právny úkon, v dôsledku čoho na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, a teda touto žalobou sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v predmetnej výške 10.000,- EUR, predstavujúcu hodnotu daru - poskytnutých finančných prostriedkov vrátane príslušenstva. Nakoľko žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení k podanej žalobe vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu, bol súd povinný, v súlade so zásadou hospodárnosti konania, primárne sa vysporiadať s dôvodnosťou resp. nedôvodnosťou tejto námietky premlčania. Súd v tejto súvislosti poukazuje na tiež vyššie citované ustanovenie § 107 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, upravujúce premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. V zmysle právnej teórie platí, že v prípade neplatného právneho úkonu je pri posudzovaní bezdôvodného obohatenia potrebné rozlíšiť, či sa jedná o neplatnosť absolútnu alebo relatívnu. V prípade absolútne neplatného právneho úkonu začína objektívna premlčacia doba pre vydanie bezdôvodného obohatenia plynúť okamihom poskytnutia plnenia, s tým, že táto premlčacia doba je buď trojročná alebo v prípade úmyselného
bezdôvodného obohatenia desaťročná. Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu, táto začína plynúť momentom, kedy sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. S poukazom na skutkové okolnosti uvádzané žalobcom, ako i ním tvrdený dôvod absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu, súd dospel k záveru, že v súdenej veci žalobca ako oprávnený už v čase uskutočnenia tohto predmetného právneho úkonu disponoval vedomosťou, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia, aj to, kto ho získal a v akej výške. To znamená, že v tomto konkrétnom prípade začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba v ten istý deň ako objektívna premlčacia doba. Totiž pokiaľ žalobca tvrdí, že od počiatku bol nútený podpísať darovaciu zmluvu nedobrovoľne a pod nátlakom, musel už v okamihu uzavretia predmetnej darovacej zmluvy a poskytnutého plnenia vedieť, že na strane žalovaného ako obdarovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, a že práve žalovaný ako obdarovaný sa obohatil na jeho úkor, a to konkrétne vo výške poskytnutého daru, t.j. v sume 10.000,- EUR. Keďže ohľadne vzájomného vzťahu subjektívnej a objektívnej premlčacej doby platí, že pokiaľ márne uplynie aspoň jedna z týchto premlčacích dôb a druhou stranou je vznesená námietka premlčania, nemôže súd oprávnenému, v tomto prípade žalobcovi právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia priznať, v dôsledku čoho súd musel žalobu v celom rozsahu zamietnuť, práve s poukazom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, ktorú súd vyhodnotil ako dôvodnú, keďže súd má za to, že v súdenej veci uplynula márne subjektívna premlčacia doba, pretože žaloba bola na Okresný súd Banská Bystrica doručená až dňa 22.07.2020. Nakoľko súd žalobu zamietol z dôvodu premlčania, súd ďalej nepreskúmaval žalobu z vecnej stránky, t.j. či by bol nárok žalobcu voči žalovanému ako taký dôvodný, a to s poukazom na zásadu hospodárnosti konania, a z tohto istého dôvodu súd sa bližšie neoboznamoval a nevyhodnocoval ďalšie listinné dôkazy predložené stranami sporu a tiež z tohto dôvodu súd nevyhovel návrhom právnych zástupcov strán sporu na výsluch žalobcu prostredníctvom jeho konateľa W.. J. resp. výsluchom C.. S.. E. ako svedka, a taktiež v konaní nevykonal žalobcom predložený audiozáznam na CD nosiči formou jeho prehratia na pojednávaní, keď súd zastáva názor, že za určitých podmienok by vykonanie tohto dôkazu bolo v súlade s článkom 16 v spojení s článkom 3 ods. 1 Základných princípov Civilného sporového poriadku, avšak vzhľadom k tomu, že súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalobcom uplatnený nárok bol premlčaný, súd vyhodnotil, že za takýchto podmienok by vykonanie tohto dôkazu neprešlo tzv. testom proporcionality, najmä pokiaľ ide o posúdenie potrebnosti vykonania takéhoto dôkazu za daných okolností.
9. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku tak, že nakoľko bola žaloba zamietnutá a teda žalovaný bol v celom rozsahu úspešný v tomto konaní, bol mu priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá C.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C.s.p.).
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.