Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20C-65-2020.pdf
PDF · 99.28 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-20C/65/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
M. súd T. II v právnej veci žalobkyne : T. N., nar. 3. XX. XXXX, bytom T., O. XX, zast. advokátom I.. P. V., AK, V. 5, T., proti žalovanému : C. T., W.: XXXXXXXX, Tr. D. XX/A, T., o zaplatenie X XXX,XX eur s prísl., sudkyňou I.. E. T.
rozhodol:
X. je povinný zaplatiť žalobkyni sumu X XXX,XX eur s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy X XXX,XX eur od XX. 4. XXXX do zaplatenia a to všetko do X dní po právoplatnosti rozsudku. D. priznáva žalobkyni náhradu trov konania v miere XXX %.
odôvodnenie:
1. X. podala M. súdu J. J. návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy X XXX,XX eur s prísl. na tomto skutkovom základe : X. je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXXXX, kat. úz. T. - X., vedeného T. úradom T., D. katastra T., vo veľkosti X/XX z celku a to : parc. reg, „ C „ č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere X XXX m2, parc. reg. „ C „ č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere XXX m2, parc. reg. „ C „ č. XXXX/XX - zast. plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc. reg. „ C „ č. XXXX/XX - zast. plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. reg. „ C „ č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere X XXX m2, parc. reg. „ C „ č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere XXX m2, parc. reg. „ C „ č. XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere XXX m2, vo veľkosti X/XX z celku.
2. A. pozemky užíva žalovaný od roku XXXX, kedy začal na nich realizovať výstavbu verejnej zelene. P. skutočnosť vyplýva z LV, ale aj z listín C. mesta T., z pozvánky zo dňa XX. 3. XXXXm, v ktorej žalovaný uviedol, že funkčné využitie parciel je v zmysle platného Z. plánu hospodársko-sídelnej aglomerácie, definované ako verejná zeleň. K. miestneho územného systému ekologickej stability, schváleného uznesením č. XXX/XXXX MZ, je táto lokalita špecifikovaná ako C. biocentrum regionálneho významu BC-RM.
3. X. niekoľkokrát vyzvala žalovaného k vyporiadaniu vzťahu, naposledy listom zo dňa XX. 1. XXXX.
4. G. žalobu odôvodnila citáciou ust. §§ X23 OZ, XXX ods. 1 OZ, XXX OZ, čl. XX ods. X Z., ako aj L. ÚS W. XXX/XX a rozsudkom NS SR sp. zn. XCdo/XX/XXXX.
5. E. bezdôvodného obohatenia požaduje v zmysle X.. posudku č. X znalca W.. C. E., G.., mult., ktorý stanovil všeobecnú cenu nájmu na rok/mX v sume X,XXX €/mX/rok, avšak žalobkyňa si uplatňuje iba sumu X,XXX eur/mX/rok. T. vlastní X/XX z celku, t. j. XXX,XX m2, pri náhrade vo výške X,XXX eur ročne
za XmX za obdobie od XX. 5. XXXX do XX. 5. XXXX je to suma X XXX,XX eur ( X,XXX eur x XXX,XX mX = X XXX,XX eur/rok ).
6. M. súd J. J. v upomínacom konaní, vedenom pod sp, zn. XXUp/XXXX/XX dňa XX. 6. XXXX vydal platobný rozkaz, ktorým žalobe vyhovel.
7. G. platobnému rozkazu podal žalovaný odpor. V odpore namietal záväznosť dokumentu, na ktorý sa odvoláva žalobca a to C. územný systém ekologickej stability, ktorý bol schválený uznesením č. XXX/ XXXX MZ v tom smere, že tento dokument nijako neobmedzuje žalobkyňu, nezavádza nový stav, ale len dokumentuje a žiadnym spôsobom neurčuje danú lokalitu na užívanie verejnosťou. L. správnosť záverov X.. posudku č. X/XXXX zo dňa XX. 5. XXXX W.. C. E., G.., mult. a to v tom smere, že nesúhlasí s použitou dobou návratnosti, ktorú stanovil znalec v trvaní XX rokov, keďže v zmysle platnej vyhlášky je tu rozmedzie XX až XX rokov. K. návratnosti v trvaní XX rokov podľa neho sa používa pre pozemky najvyšším výnosom spravidla v centre mesta. G. jeho názoru má byť použitá návratnosť v trvaní XX, nanajvýš XX rokov. G. X..posudok č. XX/XXXX zo dňa XX. 2. XXXX, vypracovaný znalcom W.. W. B., ktorý stanovil všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov, nachádzajúcich sa v lokalite J. háj, na sumu X,XXX eur/mX/rok. X. namietal požadovaný úrok z omeškania od XX. 1. XXXX, s poukazom na to, že žalobca zaslal žalovanému predžalobnú výzvu na úhradu dňa XX. 4. XXXX.
8. X. sa k odporu žalovaného vyjadril tak, že rozdiel v cene nájmu medzi znal. posudkom, vypracovaným W.. B. a W.. C. E., je rozdiel v cene X,XXX eur a žalobca si preto uplatnil sumu X,XXX eur, nakoľko už v uvedenej cene nájmu má viac, ako XX rozsudkov. G. na právoplatný rozsudok OS T. II sp. zn. XXC/XX/XXXX, ale aj ďalšie právoplatné rozsudky tun. súdu sp. zn. XXC/XX/XXXX, XXC/XX/XXXX, XXC/XX/XXXX, XXC/XXX/XXXX, XXC/XX/XXXX, ako aj právoplatné platobné rozkazy OS J. J. sp. zn. XXUp/XX/XXXX, XUp/XX/XXXX. G. výšku bezdôvodného obohatenia považoval súladnú nielen so znal. posudkom W.. E., ale aj so správaním sa žalovaného, ktorý prenajíma pozemky za oveľa vyššie sumy, ako to stanovuje znalec W.. B.. L.. na T. prenajíma pozemky - zeleň vyššieho občianskeho vybavenia za X,XX eur/m2, o čom predložil ako dôkaz L. zmluvu zo dňa XX. 1. XXXX. G. na to, že pokiaľ aj znalci stanovia cenu na odpredaj za cca XX eur/m2, mestské zastupiteľstvo schvaľuje na odpredaj za sumy aj o XX% vyššie, t.j. na sumu XXX - XXX eur/m2. G. sa nachádzajú vo vyhľadávanej lukratívnej lokalite, zastavanej rodinnými domami, ktorých sa cena za XmX pohybuje aj okolo XXX eur. G. na T. zmluvu zo dňa XX. 2. XXXX, ako aj článok z novín T. zo dňa XX. 2. XXXX. A., že pokiaľ žalovaný vystupuje v pozícii podnikateľa, prenajíma a odpredáva pozemky za trhové ceny, avšak kde by mal žalovaný vystupovať v pozícii platiaceho, tvári sa, že trhové ceny sú úplne inde a stanovuje si ich sám. K námietke stanovenia času zročnosti žalobca uviedol, že listom zo dňa XX. 1. XXXX požadoval vydanie bezdôvodného obohatenia za roky XXXX až XXXX, ale súčasne najskôr požadoval uzatvorenie nájomnej zmluvy a teda odstránenie protiprávneho vzťahu. Je logické, že žiadali uzavrieť nájomnú zmluvu do budúcna a keďže žalovaný tejto výzve nevyhovel, pozemky naďalej užíval, dostáva sa tým do omeškania. 9. X. ako dôkaz predložil L. zmluvu zo dňa XX. 1. XXXX, uzavretú medzi žalovaným a spoločnosťou E. Q., s. r. o., T. zmluvu zo dňa XX. 2. XXXX, uzavretú medzi žalovaným a uvedenou spoločnosťou, článok v novinách T. zo dňa XX. 2. XXXX.
XX. X. sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril tak, že zotrval na svojom stanovisku. A., že v konaní, vedenom na OS T. II sp. zn. XXC/XX/XXXX, súd vyhovel návrhu strán a ustanovil Z. súdneho inžinierstva v X. na vypracovanie posudku na zodpovedanie otázky určenia obdobia predpokladanej návratnosti investície pri výpočte nájmu za pozemky v J. háji.
XX. D. nariadil vo veci pojednávanie na deň XX. 6. XXXX. D. sporu zotrvali na svojich písomných stanoviskách.
XX. D. vo veci rozhodol na základe listinných dôkazov, predložených stranami sporu, na základe ktorých mal preukázaný tento skutkový stav : X. je podielovým spoluvlastníkom pozemkov, zapísaných na LV č. XXXXX, kat. úz. T. - X., bližšie špecifikovaných v ods. X zdôvodnenia tohto rozhodnutia. P. skutočnosť medzi stranami sporu sporná nebola. X. súd mal za preukázané, že predmetné pozemky užíva od roku XXXX žalovaný. V zmysle Z. plánu hospodársko-sídelnej aglomerácie T. je pre pozemky, ktoré sú súčasťou lokality „ J. háj „, definovaná funkcia verejnej zelene a lokalita je špecifikovaná ako C. biocentrum regionálneho významu
BC-RM. Je tiež nesporné, že žalovaný za uvedené pozemky, ktoré žalobca nemá vo sfére možnosti užívania, neplatí žalobcovi žiadne finančné prostriedky, nemá s ním uzatvorenú nájomnú zmluvu.
XX. D. konštatuje, že vzhľadom na charakter a užívanie pozemkov žalobcu ako verejné priestranstvo, je daná pasívna legitimácia žalovaného, ktorá v podstate žalovaným ani namietaná nebola, ale súd pre úplnosť uvádza : G. teória a prax chápe pod pojmom verejné užívanie verejného priestranstva užívanie všeobecne prípustných materiálnych statkov vopred neobmedzeným okruhom užívateľov. C. ísť pritom o také užívanie, ktoré zodpovedá povahe a účelu statku a ktoré nevylučuje z obdobného užívania toho istého statku iných, aj len potenciálnych užívateľov. O. sa dva druhy verejného užívania a to všeobecné a osobitné. M. druhy majú verejno-právnu povahu, vôľa vlastníka tu nehrá žiadnu rolu. E. užívanie nevyžaduje žiadne rozhodnutie správneho orgánu, nie je preň treba žiadne povolenie, okruh užívateľov je neobmedzený. M. užívanie vzniká na základe správneho rozhodnutia a len pre užívateľov v tomto rozhodnutí označených.
XX. G. teórie sú verejné priestranstvá ako materiálny statok jedným z možných predmetov verejného užívania, medzi ktoré patrí najmä voda, pozemné komunikácie, krajina, les, ovzdušie, niektoré druhy energií a kmitočtové spektrum. Aj keď vlastník má teoretické právo brániť sa všeobecnému užívaniu svojho majetku, vyňatie priestorov, vlastnených súkromnými subjektmi a splňujúcich zákonné znaky verejného priestranstva z verejno-právneho režimu verejného priestranstva, by viedlo k podstatnému sťaženiu, či znemožneniu právnej regulácie spoločenských vzťahov, na ktorých má obec ( mesto ) ako verejno-právna korporácia verejný záujem.
XX. C. T. ( obec ) má postavenie verejno-právnej korporácie, má vlastný majetok, vlastné príjmy a hospodári za podmienok, stanovených zákonom, podľa vlastného rozpočtu ( viď L. ÚS SR sp. zn. W. XXX/XX z 1. 4. XXXX ).
XX. Ak nie je v občiansko-právnej rovine ( napr. zmluvou ) upravené všeobecné užívanie verejného priestranstva zahŕňujúce aj len časti pozemkov vlastnícky patriace tretej osobe, má to za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane obce ( mesta ) plnením bez právneho dôvodu ( § 451 ods. X OZ ), pretože aj keď existuje právny dôvod užívania verejného priestranstva, nejde o titul, podľa ktorého by obci ( mestu ) vzniklo oprávnenie, aby takéto plnenie zo strany tretej osoby ( strpenie užívania jej majetku ) bolo poskytované bezplatne. G. opačnej možnosti by došlo k porušeniu základného princípu občiansko- právnych vzťahov, spočívajúceho v rovnosti účastníkov ( § X ods. 2 OZ ).
XX. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobcom uplatnený nárok je čo do základu dôvodný. X. bez akejkoľvek dohody a odplaty užíva nehnuteľnosti v rozsahu, aká mu vlastníckym právom neprináleží.
XX. D. odkazuje už aj na vydané rozhodnutia tunajšieho a odvolacieho súdu v obdobných veciach sp. zn. XXC/XX/XXXX, XXC/XX/XXXX, XXC/XXX/XXXX, XXC/XXX/XXXX, XXC/XX/XXXX.
XX. V uvedených rozhodnutiach, ktoré boli potvrdzované odvolacím súdom, je konštatované právo vlastníkov pozemkov v tzv. J. háji na adekvátnu odplatu.
XX. C. súd cituje z rozhodnutia NS ČR zo dňa XX. 1. XXXX sp. zn. XXOdo/XXX/XXXX, aplikovateľné aj na prejednávajúci prípad, v ktorom sa uvádza : „ K bezdôvodnému obohateniu užívaním pozemkov vlastnícky nepatriacich obci a pritom tvoriacich verejné priestranstvo docháza nielen pokiaľ obec takéto pozemky vyhlási za verejné priestranstvo, ale i v prípade, že pozemly sú s ohľadom na svoj charakter zo zákona verejným priestranstvom a sú predmetom verejného užívania.“
XX. C. rozhodnutie NS ČR, uznesenie zo dňa XX. XX. XXXX sp. zn. XXOdo/XXX/XXXX : „ G. mesto v rámci svojej samostatnej pôsobnosti vyhlásilo všeobecne záväznými vyhláškami pozemok iného vlastníka za verejné priestranstvo ako súčasť parku určeného na každodennú rekreáciu občanov mesta a užívalo by ho s tým, že park slúži na rekreáciu verejnosti bez toho, aby s vlastníkom uzavrelo nájomnú zmluvu, vznikol vlastníkovi pozemlu nárok na zaplatenie náhrady za užívanie pozemku z titulu bezdôvodného obohatenia v zmysle § 45X OZ. „
XX. G. § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov, nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
XX. G. § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
XX. G. § 45X ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
XX. G. § 451 ods. X OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech, získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech, získaný z nepoctivých zdrojov.
XX. G. § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
XX. G. § 458 ods. X OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
XX. G. § X36 ods. 1 OZ vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
XX. G. § 136 ods. X OZ spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. J. spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
XX. G. § X37 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru ako sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva ku spoločnej veci.
XX. G. § X39 ods. 1 OZ z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
XX. G. § 139 ods. X OZ o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci, väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. G. rovnosti hlasov alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
XX. G. ide o samotnú finančnú náhradu, súd mal za to, že žalobcovi patrí náhrada vo výške nájomného, ktoré by jej bolo poskytnuté pri riadne uzavretom právnom vzťahu oboch zainteresovaných sporových strán. P. sa to tak výšky bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaný na úkor žalobcu získal, ako aj náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobcu.
XX. G. určení výšky bezdôvodného obohatenia, či náhrady za užívanie, súd vychádzal zo záverov X.. posudku č. X W.. C. E., G.., mult., ktorý sa týka sporných nehnuteľností. D. nemal žiaden právny, ani skutkový dôvod pochybovať o znalcom stanovenej doby návratnosti, ktorú znalec stanovil v trvaní XX rokov. T. právne predpisy, ktoré znalec pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia aplikoval, obsahujú rozmedzie pre stanovenie doby návratnosti XX až XX rokov, bolo úlohou znalca a prislúcha to k jeho odbornej činnosti stanoviť dobu návratnosti. X. v znal.posudku v časti mimoriadne riziká uviedol, že sporné nehnuteľnosti sa nachádzajú v lokalite, ktorá je podľa platného A. hospodársko-sídelnej aglomerácie T. definovaná ako verejná zeleň a vzhľadom na uvedené sa nepredpokladá v dohľadnej budúcnosti zmena spôsobu využívania nehnuteľností a to predstavuje pre vlastníkov nehnuteľností obmedzenie vlastníckeho práva na využívanie.
XX. X. namietal dobu návratnosti stanovenú znalcom a uvádzal vlastný názor doby návratnosti, pričom k tomuto tvrdeniu predložil X.. posudok č. XX/XXXX vypracovaný W.. W. B.. Je však potrebné zdôrazniť, že uvedený znal. posudok sa netýka pozemkov, ktoré sú predmetom tohto sporu. G. W.. B. bol vypracovaný XX. 2. XXXX a netýka sa sporných nehnuteľností. G. W.. E.,na základe ktorého súd rozhodol, bol vypracovaný v roku XXXX a týka sa sporných nehnuteľností. D. rozhoduje o výške bezdôvodného obohatenia za roky XXXX - XXXX. G. nie je možné konštatovať, že žalovaný dôkazom preukázal svoju námietku, ktorá sa týkala odbornej otázky, ktorú znalci rozdielne stanovili rozdielne ( t. j. dobu návratnosti ).
XX. X., majúc vedomosti o námietkach žalovaného, týkajúcej sa doby návratnosti v znal. posudkoch, znížil znalcom W.. E. stanovenú hodnotu nájmu za mX/rok zo sumy X,XXX eur na sumu X,XXX eur a preto rozdiel medzi ním stanovenou výškou bezdôvodného obohatenia a žalovaným ( keď poukazuje na posudok W.. B. ) je X,XXX eur/mX/rok. D. prisvedčuje tvrdeniu žalobcu, že žalovaný sa v otázke výšky nájmu, resp. bezdôvodného obohatenia stavia rozdielne podľa toho, v akej pozícii vystupuje. G. žalovaný vystupuje v pozícii podnikateľa, keď prenajíma pozemky a odpredáva pozemky, tak tieto prenajíma a odpredáva za trhové ceny, keď však vystupuje v pozícii platiaceho, snaží sa znižovať cenu prenájmu, resp. výšku bezdôvodného obohatenia. K tomuto tvrdeniu žalobca predložil nájomné zmluvy a kúpne zmluvy.
XX. X. preto súd zhrňuje, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, najmä v otázke vysoko odbornej, doby návratnosti, keďže ním predložený dôkaz sa netýka nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania a preto súd vo veci rozhodol v zmysle dôkazov, predložených žalobcom. D. je viazaný návrhom žalobcu a preto, pokiaľ aj znal.posudok W.. C. E. stanovuje vyššiu cenu nájmu, t. j. X,XXX eur/mX/rok, avšak žalobca si uplatňuje nižšiu sumu X,XXX eur/rok, súd v zmysle jeho návrhu rozhodol.
XX. K. je preto žalobcom uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a náhrady za užívanie nehnuteľností za obdobie od XX. 5. XXXX do XX. 5. XXXX v žalovanej sume. D. nepovažoval za hospodárne prisvedčiť tvrdeniu žalovaného a rozhodnúť o prerušení konania vzhľadom k tomu, že na tunajšom súde pod sp. zn. XXC/XX/XXXX bolo nariadené znalecké dokazovanie Z. súdneho inžinierstva v X., v ktorej by sa znalec mal vyjadriť k dobe nájmu, nakoľko podľa vyjadrenia strán sporu toto znal. dokazovanie trvá niekoľko mesiacov, nie je ani predpoklad skoršieho rozhodnutia a preto má súd za to, že by to aj v predmetnej právnej veci spôsobovalo zbytočné prieťahy v konaní. D. tiež zdôrazňuje, že je vydaných niekoľko súdnych rozhodnutí v obdobných právnych veciach, keď sa výška bezdôvodného obohatenia stanovila na základe žalobcom predkladaného znal.posudku.
XX. G. § 563 OZ, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
XX. G. § 5X7, ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
XX. G. § 517 ods. X OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
XX. G. § 3 L. vlády SR č. XX/XXXX Zb. výška úrokov z omeškania je o X percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba R., platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
XX. Z. sadzba R., platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu od XX. 5. XXXX predstavuje X,XX%, základná úroková sadzba v prípade omeškania je 5% p.a.
XX. X. nevyhovel výzve na vydanie bezdôvodného obohatenia, určenej listom zo dňa XX. 4. XXXX, preto sa dostal do omeškania a súd priznal žalobcovi úroky z omeškania, počnúc od XX. 4. XXXX.
XX. G. § 262 ods. X Q. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
XX. G. § 255 ods. X Q. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
XX. Žalobca mal v konaní plný úspech vo veci, preto mu súd priznal náhradu trov konania v plnom, teda 100% rozsahu účelne vynaložených trov konania.
Poučenie:
Podľa § 355 ods. 1 C.s.p. proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje. Podľa § 356 CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku a/ vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania, podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia, b/ pre zmeškanie okrem prípadov odvolania, podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 362, ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365, ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.