Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_25Co-30-2021.pdf
PDF · 111.51 KB
Case nature
Subarea
25Co/30/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr. Anton Jaček a JUDr. Peter Duman, v spore žalobcu: Poľovnícka organizácia - Svätý Dimitrij, so sídlom Lošonec 273, Smolenice, IČO: 51 099 268, zastúpenému advokátskou kanceláriou: MICHALIČKA advokáti, s.r.o., so sídlom Halenárska 18, Trnava, proti žalovanému: ST Reality, s.r.o., so sídlom Hlavná 25, Trnava, IČO: 50 787 683, zastúpenému advokátskou kanceláriou: HALADA advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Kapitulská 21, Trnava, o zaplatenie 5.000,- Eur s príslušenstvom, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 30C/28/2020-88 zo dňa 25.1.2021, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia (v celom rozsahu) zamietol.
2. Rozhodnutie odôvodnil právne na základe aplikácie ust. § 325 ods. 1 a § 328 ods. 1 CSP.
3. Prvoinštančný súd vychádzal zo záveru, že žalobca osvedčil, že žalovaný mal k 31.12.2019 vlastné imanie vo výške 805,- eur, zadlženosť žalovaného predstavovala 98,08 eur (zrejme %) a za rok 2019 zaznamenal žalovaný zníženie tržieb a dosiahol stratu. Spoločnosť ST Reality 2 s.r.o., ktorej konateľom je žalovaný, zvýšila tržby a dosiahla zisk. Žalovaný nedisponuje nehnuteľnosťou, ktorá by mohla byť predmetom zabezpečovacieho opatrenia. Naopak, súd nemal za osvedčené tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný bol v priebehu roka 2020 vedený v zozname dlžníkov sociálnej a/alebo zdravotnej poisťovne, že žalovaný bol, je, alebo mohol byť insolventný resp. spĺňať podmienky na vyhlásenie konkurzu. Žalobca nijako nepreukázal svoje tvrdenia o iných dlhoch žalovaného po splatnosti, ani netvrdí, že žalovaný má dlh po splatnosti (iný, ako je predmetom tohto konania).
4. Rezervačná zmluva, na základe ktorej záujemcovia o kúpu zaplatili žalovanému sumu 5.000,- eur, a ktorej vrátenia sa domáha žalobca v tomto konaní, bola uzavretá dňa 16.03.2020, platba bola žalovanému odoslaná dňa 17.03.2020. Údaje o stave spoločnosti žalovaného, z ktorých má vyplývať obava, že žalovaný presúva svoje aktíva zo spoločnosti, sú platné k dátumu 31.12.2019, t.j. pred vznikom spornej pohľadávky. Akákoľvek činnosť žalovaného v roku 2019 nemôže preukazovať realizáciu úkonov smerujúcich k sťaženiu alebo zmareniu budúcej exekúcie. Súd zobral do úvahy, že žalobca nemá možnosť získať informácie o stave majetku a záväzkov žalovaného za rok 2020. Z toho dôvodu by údaje o majetku a záväzkov spoločnosti za obdobie pred vznikom spornej pohľadávky mohli zakladať obavu o budúcu vymožiteľnosť pohľadávky za predpokladu, že by z nich jednoznačne vyplýval záver o tom, že spoločnosť je nemajetná resp. predlžená a stav jej majetku a záväzkov sa vyvíja tým smerom, že je tu dôvodný predpoklad zhoršenia situácie pre navrhovateľa. Avšak ani táto skutočnosť súdu z účtovnej závierky žalovaného za rok 2019 nevyplýva. Hoci vlastné imanie žalovaného predstavovalo k 31.12.2019
sumu 805 eur, za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie to bolo -1.195,- eur. Zadlženosť spoločnosti žalovaného k 31.12.2019 bola vo výške 98,09%, za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie však bola vo výške 102,01 %. Z uvedeného vyplýva, že oproti predchádzajúcemu obdobiu žalovaný zvýšil svoje vlastné imanie a znížil celkovú zadlženosť. Navyše tieto údaje samé o sebe nie sú spôsobilé odôvodňovať obavu, že exekúcia bude ohrozená, keď z účtovnej závierky nevyplýva, či ide o záväzky pred splatnosťou alebo po splatnosti. Žalovaný mal k 31.12.2019 majetok v účtovnej hodnote 42.187,- eur, preto nie je možné prijať záver, že nemá žiaden majetok.
5. Súd prvej inštancie zároveň nemal za osvedčenú obavu, že exekúcia bude ohrozená, z dôvodu, že žalovaný údajne presúva svoje aktíva na spoločnosť ST Reality 2 s.r.o., príp. ST Reality 3 s.r.o. Samotná skutočnosť, že spoločnosť žalovaného znížila svoje tržby a zároveň iná, hoci personálne prepojená spoločnosť, svoje tržby zvýšila, neodôvodňuje bez ďalšieho záver o úmyselnom presune aktív z jednej spoločnosti na druhú. Zároveň z obchodného registra vyplýva, že spoločnosť žalovaného je jediným spoločníkom spoločností ST Reality 1 s.r.o., ST Reality 2 s.r.o. a spoločnosti ST Reality 3 s.r.o. Zvyšovaním hodnoty spoločnosti ST Reality 2 s.r.o. (resp. ST Reality 1 s.r.o. a ST Reality 3 s.r.o.) by automaticky došlo k zvýšeniu hodnoty spoločnosti žalovaného, v ktorého majetku je obchodný podiel v spoločnosti ST Reality 1 s.r.o., ST Reality 2 s.r.o. a ST Reality 3 s.r.o. Dokonca aj v prípade, ak by bola skutočne presúvaná činnosť resp. aktíva zo spoločnosti žalovaného na spoločnosť ST Reality 2 s.r.o., s úmyslom neuspokojiť veriteľov žalovaného, títo by sa mohli uspokojiť aj prostredníctvom exekúcie na obchodný podiel v spoločnosti ST Reality 1 s.r.o., ST Reality 2 s.r.o. a ST Reality 3 s.r.o. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd nemal osvedčenú potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami ani obavu, že exekúcia bude ohrozená a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
6. Záverom prvoinštančný súd dodal, že neodkladné opatrenie je možné nariadiť iba v prípade, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Hoci žalobca uvádza, že žalovaný nedisponuje žiadnou nehnuteľnosťou, ktorá by mohla byť predmetom zabezpečovacieho opatrenia, z obchodného registra vyplýva, že žalovaný je spoločníkom v spoločnostiach ST Reality 1 s.r.o., ST Reality 2 s.r.o. a ST Reality 3 s.r.o., a preto žalobcom sledovaný účel je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, ktorým by bolo zriadené záložne právo na obchodný podiel. Aj v prípade návrhu na zabezpečovacie opatrenie by však navrhovateľ musel osvedčiť existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
7. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobca, pričom uplatnil odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a písm. h), že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a domáhal sa, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že nariadi neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uloží povinnosť do 20 dní zložiť do úschovy na súde peňažnú sumu 5.000,- Eur na bankový účet súdu.
8. Odvolateľ dôvodil tým, že pri zvažovaní existencie obavy o výkon exekúcie je potrebné zohľadniť konkrétne reálie. Už len skutočnosť, že žalovaný podniká na štyri bezmajetné „sročky“, ktoré predstavujú súbor účtovných jednotiek s najväčšou pravdepodobnosťou preto, aby nedosiahol v jednotlivých spoločnostiach obrat, na základe ktorého by sa stal povinný platcom DPH, vytvára legitímnu obavu, že po niekoľkoročnom spore nebude možné od takejto osoby exekvovať plnenie. Súd musí uznať, že každý obozretný subjekt by pociťoval oprávnenú obavu viesť spor s takouto nemajetnou „sročkou“, ktorú predstavuje žalovaný. Neposkytnutie súdnej ochrany sa javí ako míňajúce sa legitímnym očakávaniam subjektov práva.
9. K argumentácii súdu ohľadne nemajetnosti žalovaného odvolateľ uviedol, že sa javí ako irelevantná a to z dôvodu, že aj v insolvenčných konaniach je rozhodujúce predĺženie. Tvrdenie súdu, že žalovaný je majetný, keď má majetok vo výške 42.187,- Eur a preto neexistuje pri ňom obava o exekúciu, nemôže obstáť, nakoľko tento majetok je preukázateľne zadlžený a vlastné imanie žalovaného je len 805,- Eur, čo nestačí na úhradu pohľadávky žalobcu. Tvrdenie súdu o eventuálnom realizovaní zabezpečovacieho opatrenia v podobe zriadenia záložného práva na obchodný podiel, nekoliduje s reálnymi a praktickými potrebami bežného života. Zriaďovanie záložného práva na obchodný podiel nemajetných „sročiek“ je úplne zbytočné a neefektívne. Likvidita takého zálohu je nulová, je nespeňažiteľný.
10. Z uvedených dôvodov odvolateľ považuje odôvodnenie uznesenia za výlučne teoretické, ktoré vychádza z komentára k CSP, ale nereflektuje na skutočné potreby adresátov, ktorí žiadajú ochranu ich legitímnych záujmov vychádzajúcich z reálnych obáv a slovenského právneho a podnikateľského prostredia. Skutočnosť, že justícia takúto legitímnu obavu nedokáže reflektovať a napriek legitímnym požiadavkám ponecháva adresátov práva v týchto rizikách bez poskytnutia efektívnej súdnej ochrany, považuje za nezákonné a z hľadiska nesprávneho právneho posúdenia pojmu „obava, že exekúcia bude ohrozená“.
11. Odvolací súd doručil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie aj odvolanie žalobcu žalovanému na vyjadrenie sa (§ 329 ods. 1 CSP). Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu potvrdil a zaviazal žalobcu k náhrade trov odvolacieho konania. V plnom rozsahu sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie v uznesení, keď súd správne vyhodnotil, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Súd zároveň rozhodnutie vyčerpávajúco a presvedčivo odôvodnil, uznesenie je tak nielen vecne správne, ale aj riadne odôvodnené.
12. Žalovaný poukázal na to, že v odvolaní sám žalobca pripúšťa, že neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by žalovaný uskutočňoval akékoľvek úkony, ktorými by znižoval svoj majetok, a ktoré by smerovali k ohrozeniu hypotetickej exekúcie. Žalobca ale tvrdí, že žalovaný je už teraz nemajetný a táto skutočnosť zakladá obavu, že budúca exekúcia bude ohrozená. Toto tvrdenie žalovaný označil za nesprávne. Žalovaný nie je nemajetnou schránkovou spoločnosťou, ale štandardnou riadne fungujúcou spoločnosťou, s rôznymi druhmi aktív a pasív a s kladným vlastným imaním. Žalovaný nie je ani predlžený, ani platobne neschopný a je kedykoľvek schopný riadne plniť všetky svoje existujúce a splatné záväzky. Žalobca nepredložil jediný dôkaz, ktorý by preukazoval, že žalovaný nemá dostatočný majetok potrebný na plnenie daného záväzku. Obchodný majetok podnikateľa nie je tvorený len jeho vlastným imaním. Aj v prípade, ak má podnikateľ záväzky vo výške blížiacej sa hodnote jeho majetku, jednotlivé záväzky podnikateľa majú rôznu splatnosť. Len ťažko možno označiť za nemajetného podnikateľa, ktorý má síce vyššiu mieru zadlženia, ale jeho dlhy sú zväčša tvorené dlhodobými záväzkami, ktoré sa stanú splatnými postupne v dlhom časovom horizonte, pričom za tieto úvery nadobudol majetok, ktorý môže použiť na úhradu svojich krátkodobých záväzkov. Žalovaný má kladné vlastné imanie a nebol predlžený a takmer polovica všetkých jeho záväzkov ku koncu roku 2019 predstavovala práve dlhodobé záväzky.
13. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že aj dcérske spoločnosti žalovaného, v ktorých má žalovaný 100% majetkovú účasť sú nemajetné, toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, všetky tieto tri dcérske spoločnosti boli ku koncu roku 2019 v zisku, pričom každá z nich mala kladné vlastné imanie a nebola predlžená. Žalobcova argumentácia v tomto smere je aj rozporná, keď na jednej strane tvrdí, že žalovaný presúva svoje podnikanie a tvorbu aktív na spoločnosť ST Reality 2 s.r.o. a na druhej strane zároveň tvrdí, že aj táto spoločnosť je vlastne nemajetná a jej obchodný podiel nemá žiadnu hodnotu. Faktom je, že ako žalovaný, tak jeho dcérske spoločnosti sú riadne fungujúce spoločnosti, ktoré nie sú predĺžené, platobne neschopné a ktoré disponujú dostatočným majetkom na plnenie všetkých svojich existujúcich splatných záväzkov. Žalobca v konaní nepreukázal tvrdenie o nemajetnosti žalovaného, či jeho dcérskych spoločností, ani účelovom presúvaní majetku, či podnikateľských aktivít žalovaného na dcérske spoločnosti, čo by vzhľadom na 100% majetkovú účasť žalovaného v iných spoločnostiach ani nedávalo zmysel.
14. Za nesprávny žalovaný označil aj argument žalobcu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, podľa ktorého neodkladné opatrenie smeruje k zabezpečeniu „rovnakých procesných záruk pre spotrebiteľa“. V prvom rade zabezpečenie splnenia žalovanej pohľadávky formou súdnej úschovy sa žiadnym spôsobom nedotýka procesných práv a záruk žalobcu. Ide o otázku vymožiteľnosti domnelej pohľadávky žalobcu, ktorá žiadnym spôsobom nesúvisí s procesným postavením žalobcu. Navyše žalobca v konaní nemá postavenie spotrebiteľa. Hoci domnelá pohľadávka mala podľa tvrdení žalobcu vzniknúť zo spotrebiteľskej zmluvy, sám žalobca nie je spotrebiteľom a konanie vo veci nie je spotrebiteľským sporom. Spotrebiteľom môže byť len fyzická osoba, pričom žalobca je právnická osoba. Akákoľvek argumentácia žalobcu smerujúca k tomu, že žalobca má v konaní slabšie postavenie ako spotrebiteľ a že je potrebné uskutočniť akékoľvek opatrenia na jeho osobitnú ochranu, je nesprávna.
Žalovaný doplnil, že k otázke ne/dôvodnosti samotného žalobcovho nároku sa vyčerpávajúco vyjadril vo svojom vyjadrení k žalobe, na ktoré odkázal.
15. V závere žalovaný zhrnul, že napadnuté uznesenie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu a zo správneho právneho posúdenia veci, je riadne odôvodnené, obsahuje ustanovenia právnych predpisov, ktoré súd aplikoval, pričom ich aplikácia a výklad je správna. Postupom súdu nedošlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom, ani k žiadnej inej vade, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť.
16. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 CSP).
17. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, pri viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania uplatnenými žalobcom, bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie predmetného neodkladného opatrenia.
18. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (teda v zmysle § 343 a nasl. CSP zriadením záložného práva na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa...).
19. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ods. 2 písm. b) tohto ustanovenia neodkladným opatrením možno strane uložiť okrem iného najmä, aby zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde.
20. V zmysle § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
21. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
22. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že zákon predpokladá dva dôvody pre uplatnenie neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené. Súd poskytuje zabezpečenie prostredníctvom
neodkladného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda treba skúmať, či postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Pod potrebou dočasnej úpravy strán sa rozumie stav vzťahov strán, ktorý neznesie odklad. Navrhovateľ musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej. Je nevyhnutné aby mu svedčila vecná legitimácia, konkrétne aktívna, na podanie návrhu. Už v podanom návrhu musí navrhovateľ predložiť také dôkazy a osvedčiť také skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej. Práve s tým súvisí preukázanie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má ochrana poskytnúť. Neodkladné opatrenie musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Existencia právneho pomeru medzi stranami alebo nároku prípadne ich osvedčenie, samé osebe ešte netvoria zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až jeho ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť. Toto ohrozenie bezprostredne hroziacou ujmou musí byť konkrétne a aspoň osvedčené.
23. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity). Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
24. Súd prvej inštancie zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že nemal osvedčenú potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, ani obavu, že exekúcia bude ohrozená a tiež tým, že sledovaný účel je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, ktorým by bolo zriadené záložné právo na obchodný podiel žalovaného v spoločnostiach ST Reality 1 s.r.o., ST Reality 2 s.r.o., ST Reality 3 s.r.o. Otázkou pravdepodobnosti nároku žalobcu sa potom v súlade s princípom hospodárnosti konania (čl. 17 CSP) už osobitne nezaoberal.
25. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o osvedčené skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného uznesenia. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, reflektujúc odvolaciu argumentáciu žalobcu, dopĺňa nasledovné:
26. K námietke odvolateľa, že žalovaný podniká na štyri bezmajetné „sročky“, čo vytvára legitímnu obavu, že po niekoľkoročnom spore nebude možné od takejto osoby exekvovať plnenie, je potrebné uviesť, že toto tvrdenie v konaní nebolo ničím osvedčené. Podľa výpisov z obchodného registra žalovaný je výlučným spoločníkom so 100% účasťou v spoločnostiach ST reality 1 s.r.o., ST reality 2 s.r.o. a ST reality 3 s.r.o. s rovnakým sídlom a konateľom. Podľa účtovnej uzávierky za rok 2019 a údajov zo stránky FinStat o žalovanom (ktoré do spisu pripojil žalobca), žalovaný mal v tomto roku celkové výnosy 82.049,- Eur, zisk - 3.000,- Eur, aktíva 42.187,- Eur, vlastný kapitál 805,- Eur a celkovú zadlženosť 98,09 %, pričom, ako na to poukázal súd prvej inštancie, vlastné imanie oproti predchádzajúcemu účtovnému obdobiu roku 2018 sa zvýšilo zo sumy mínus 1.195,- Eur a zadlženosť sa znížila zo 102,01%. Žalovaný nie je predlžený, nebolo ani osvedčené, že je platobne neschopný. Súd prvej inštancie neuviedol, že
žalovaný je majetný, ako to tvrdí žalobca v odvolaní, ale uviedol, nie je možné prijať záver o tom, že nemá žiaden majetok, čo podľa vyššie uvedených údajov je pravdou. Žalovaný má teda kladný vlastný kapitál a nie je predlžený. Podľa jeho vyjadrenia v odvolaní polovica záväzkov žalovaného ku koncu roku 2019 predstavovala práve dlhodobé záväzky.
27. Nepodloženým je tiež tvrdenie odvolateľa, že zriadenie záložného práva na obchodný podiel nemajetných „sročiek“ je zbytočné a neefektívne, keďže záloh by bol nespeňažiteľný. V konaní totiž nebolo ničím osvedčené, že ďalšie tri dcérske spoločnosti žalovaného sú nemajetné. Z údajov z webstránky K. o spoločnosti ST reality 2 s.r.o. za rok 2018 vyplýva, že údaje o firme neboli k dispozícii. Podľa účtovnej uzávierky k 31.12.2019 spoločnosť ST reality 2 s.r.o. mala vlastné imanie 10.081,- Eur, výnosy z hospodárskej činnosti 49.220,- Eur, výsledok z hospodárenia 5.081,- Eur. Z tej istej verejne dostupnej stránky vyplýva, že spoločnosť ST reality 1 s.r.o. v roku 2019 mala celkové výnosy 49.149,- Eur, zisk 5.659,- Eur, aktíva 34.450,- Eur, vlastný kapitál 4.308,- Eur a celkovú zadlženosť 87,49 %. Spoločnosť ST reality 3 s.r.o. mala v roku 2019 celkové výnosy 2.000,- Eur, zisk 421,- Eur, aktíva 17.198,- Eur, vlastný kapitál 5.421,- Eur a celkovú zadlženosť 68,48 %. Z uvedeného vyplýva, že o žiadnej z daných spoločností nemožno tvrdiť, že sú nemajetné a predlžené, naopak rok 2019 skončili so ziskom. V konaní nebolo ničím osvedčené, že by žalovaný presúval svoje podnikanie a aktíva na dcérske spoločnosti, resp. na spol. ST reality 2 s.r.o., naviac zvyšovaním hodnoty spoločnosti ST reality 2 s.r.o. by automaticky došlo k zvýšeniu hodnoty spoločnosti žalovaného, v ktorého majetku je obchodný podiel vo všetkých troch dcérskych spoločnostiach. V dôsledku toho prichádza do úvahy aj uspokojenie pohľadávky veriteľa žalovaného exekúciou na obchodný podiel jeho dcérskych spoločností.
28. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd považoval tiež za správny záver súdu prvej inštancie, že sledovaný účel - zabezpečenie žalobcom tvrdenej pohľadávky voči žalovanému je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením a to zriadením záložného práva na obchodný podiel žalovaného v jeho dcérskych spoločnostiach v zmysle § 343 CSP, ktoré má vždy prednosť pred neodkladným opatrením a možnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia vylučuje možnosť nariadenia neodkladného opatrenia.
29. S poukazom na vyššie uvedené, v spojení s odôvodnením preskúmavaného uznesenia súdom prvej inštancie, odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade neboli naplnené základné zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia tým, že nebola osvedčená obava, že exekúcia bude ohrozená, teda, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy právam žalobcu a zároveň sledovaný účel je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, v dôsledku čoho bolo dôvodným návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť, už bez potreby riešiť otázku pravdepodobnosti nároku žalobcu, a bez ohľadu na to, či žalobca má alebo nemá v konaní postavenie spotrebiteľa, čo je vzhľadom k vyššie uvedeným záverom bezvýznamné.
30. Odvolací súd po vysporiadaní sa s relevantnou odvolacou argumentáciou žalobcu potom napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako vo výroku vecne správne, s použitím ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP, potvrdil.
31. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude konanie vo veci samej končiť (§ 262 v spojení s § 396 ods. 1 CSP).
32. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).