Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Er/154/2011

Uznesenie

Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: BUAK - Bauarbeiter-Urlaubs- und Abfertigungskasse, so sídlom Kliebergasse 1a, Viedeň, Rakúsko, v konaní právne zast.: bnt attorneys- at-law, s. r. o., so sídlom Cintorínska 7, Bratislava, IČO: 35 886 978, proti povinnému: Ľ. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, O., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 19.527,39 eur s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, o námietkach povinného proti exekúcii

rozhodol:

Súd námietkam povinného proti exekúcii n e v y h o v u j e .

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 27.01.2011 domáhal voči povinnému vymoženia pohľadávky vo výške 19.527,39 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - európskeho platobného rozkazu vydaného Okresným súdom pre obchodné veci Viedeň, Rakúsko, pod sp. zn. EuM 1612/10b zo dňa 22.09.2010. Okresný súd Komárno vydal dňa 15.02.2011 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Stanislava Laifera (EX 124/2011).

2. Podaním zo dňa 13.03.2012 súdny exekútor zaslal tunajšiemu súdu námietky povinného proti exekúcii, pričom uviedol, že námietky povinného boli podané v zákonnej lehote. Povinný prevzal Upovedomenie o začatí exekúcie dňa 20.02.2012 a námietky boli podané na poštovú prepravu dňa 05.03.2012.

3. Povinný v námietkach proti exekúcii uviedol, že mu do dnešného dňa (t.j. 04.03.2012, pozn. súdu) nebol doručený európsky platobný rozkaz EuM 1612/10b zo dňa 22.09.2010, ktorý je uvedený v Upovedomení o začatí exekúcie č. EX 124/2011 zo dňa 24.11.2011 a teda povinnému bolo znemožnené vzniesť v zákonnej lehote námietky alebo odpor proti európskemu platobnému rozkazu, čím boli porušené jeho práva. Povinný má za to, že predmetná exekúcia naplnila hneď niekoľko závažných skutočností, ktoré bránia vykonateľnosti samotného exekučného titulu. Povinný vo svojej účtovnej agende nesplnený záväzok voči oprávnenému neeviduje, z čoho je zrejmé, že vymáhaná čiastka je mylná a nejestvujúca. Z objektívnych a jasných dôvodov preukazujúcich neopodstatnenosť samotného exekučného titulu povinný žiada o okamžité zastavenie exekúcie č. EX 124/2011 a prešetrenie tohto omylu.

4. Podľa prvá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného od 1.4.2017, ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

5. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

6. Podľa § 36 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh. Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).

7. Podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

8. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

9. Podľa , Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.

10. Podľa článku 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pôvodný článok 249 ZES), na účely výkonu právomocí Únie inštitúcie prijímajú nariadenia, smernice, rozhodnutia, odporúčania a stanoviská. Nariadenie má všeobecnú platnosť. Je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

11. Podľa článku 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (ďalej iba „nariadenie“), na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto pojmy: 1. „členský štát pôvodu“ je členský štát, v ktorom je európsky platobný rozkaz vydaný; 2. „členský štát výkonu“ je členský štát, v ktorom sa žiada o výkon európskeho platobného rozkazu; 3. „súd“ je akýkoľvek orgán v členskom štáte s právomocou vo vzťahu k európskym platobným rozkazom alebo akejkoľvek inej súvisiacej záležitosti; 4. „súd pôvodu“ je súd, ktorý vydáva európsky platobný rozkaz.

12. Podľa článku 16 ods. 1 nariadenia, odporca môže na súd pôvodu podať odpor proti európskemu platobnému rozkazu prostredníctvom vzorového tlačiva F, ako je uvedené v prílohe VI, ktoré sa mu zašle spolu s európskym platobným rozkazom.

13. Podľa článku 17 ods. 1 nariadenia, ak sa odpor podá v lehote ustanovenej v článku 16 ods. 2, konanie pokračuje na príslušnom súde členského štátu pôvodu v súlade s pravidlami riadneho občianskeho súdneho konania, pokiaľ navrhovateľ vyslovene nepožiadal o ukončenie konania v takomto prípade.

14. Podľa článku 18 ods. 1 nariadenia, ak v lehote ustanovenej v článku 16 ods. 2, po zohľadnení primeranej lehoty na doručenie odporu, nebol na súd pôvodu odpor doručený, súd bezodkladne vyhlási európsky platobný rozkaz za vykonateľný prostredníctvom vzorového tlačiva G ako je uvedené v prílohe VII. Súd pôvodu overí deň doručenia.

15. Podľa článku 18 ods. 2 nariadenia, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 1, formálne požiadavky na vykonateľnosť sa riadia právom členského štátu pôvodu.

16. Podľa článku 19 nariadenia, európsky platobný rozkaz, ktorý sa stal vykonateľným v členskom štáte pôvodu, sa uzná a vykoná v iných členských štátoch bez potreby doložky vykonateľnosti a bez akejkoľvek možnosti namietať proti jeho uznaniu.

17. Podľa článku 20 ods. 1 nariadenia, po uplynutí lehoty ustanovenej v článku 16 ods. 2 je odporca oprávnený podať návrh na preskúmanie európskeho platobného rozkazu na príslušnom súde členského

štátu pôvodu, ak: a) (i) bol platobný rozkaz doručený jedným zo spôsobov uvedených v článku 14; a (ii) doručenie sa bez zavinenia na jeho strane neuskutočnilo v primeranom čase na prípravu jeho obhajoby, alebo b) odporcovi bolo zabránené namietať proti pohľadávke z dôvodu vyššej moci, alebo z dôvodu mimoriadnych okolností bez jeho vlastného zavinenia, za predpokladu, že v oboch prípadoch koná bez zbytočného odkladu.

18. Podľa článku 20 ods. 2 nariadenia, po uplynutí lehoty ustanovenej v článku 16 ods. 2 je odporca oprávnený požiadať aj o preskúmanie európskeho platobného rozkazu na príslušnom súde členského štátu pôvodu, kde bol európsky platobný rozkaz zjavne chybne vydaný, s prihliadnutím na požiadavky ustanovené v tomto nariadení alebo z dôvodu iných výnimočných okolností.

19. Podľa článku 20 ods. 3 nariadenia, ak súd zamietne návrh odporcu s odôvodnením, že sa neuplatňuje žiaden z dôvodov na preskúmanie uvedených v odsekoch 1 a 2, európsky platobný rozkaz zostáva v platnosti. Ak súd rozhodne, že preskúmanie je odôvodnené jedným z dôvodov ustanovených v odsekoch 1 a 2, európsky platobný rozkaz sa stane neplatným.

20. Podľa článku 22 ods. 1 nariadenia, výkon sa na návrh odporcu príslušným súdom v členskom štáte výkonu odmietne, ak je európsky platobný rozkaz nezlučiteľný so skorším rozhodnutím alebo predtým vydaným rozkazom v akomkoľvek členskom štáte alebo v tretej krajine, za predpokladu, že: a) skoršie rozhodnutie alebo rozkaz sa týkalo toho istého predmetu sporu medzi tými istými stranami, a b) skoršie rozhodnutie alebo rozkaz spĺňa podmienky potrebné pre jeho uznanie v členskom štáte výkonu, a c) nezlučiteľnosť sa nemohla vzniesť ako námietka v súdnom konaní v členskom štáte pôvodu.

21. Podľa článku 22 ods. 2 nariadenia, výkon sa na návrh odmietne aj v prípade, ak už odporca uhradil navrhovateľovi sumu určenú v európskom platobnom rozkaze a v rozsahu, v ktorom tak urobil.

22. Podľa článku 22 ods. 3 nariadenia, v členskom štáte výkonu sa za žiadnych okolností nesmie skúmať vecná stránka európskeho platobného rozkazu.

23. Podľa článku 23 nariadenia, ak odporca požiadal o preskúmanie v súlade s článkom 20, príslušný súd v členskom štáte výkonu môže na návrh odporcu: a) obmedziť vykonávacie konanie na ochranné opatrenia, alebo b) podmieniť výkon poskytnutím takej záruky, akú stanoví, alebo c) za výnimočných okolností vykonávacie konanie prerušiť.

24. Konanie o námietkach proti exekúcii je vo svojej podstate sporom o to, či sa exekúcia začala oprávnene a či boli na podanie návrhu na začatie exekúcie splnené všetky zákonné predpoklady. V námietkach je možné uvádzať iba tvrdenia, ktoré pripúšťa ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, a to zánik vymáhaného nároku, okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku, dôvody pre neprípustnosť exekúcie a hmotnoprávnu legitimáciu oprávneného alebo povinného. V konaní o námietkach preskúmava exekučný súd existenciu prekážky výkonu exekúcie, ktorá nastala po vzniku exekučného titulu, ale pred začatím exekúcie.

25. V námietkach proti exekúcii povinný namieta vykonateľnosť exekučného titulu, pričom tvrdí, že mu bolo znemožnené vzniesť v zákonnej lehote odpor proti európskemu platobnému rozkazu z dôvodu, že mu nebol doručený. Ako ďalší dôvod neprípustnosti exekúcie povinný uvádza, že vo svojej účtovnej agende neeviduje žiadny nesplnený záväzok proti oprávnenému, z čoho je zrejmé, že vymáhaná čiastka je mylná a nejestvujúca.

26. Exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní je európsky platobný rozkaz vydaný Okresným súdom pre obchodné veci Viedeň, Rakúsko, pod sp. zn. EuM 1612/10b zo dňa 22.09.2010. Podľa pripojeného Vyhlásenia vykonateľnosti (Tlačivo G) sa európsky platobný rozkaz sp. zn. 008 001 EuM 1612/10b vydaný dňa 22.09.2010 a doručený dňa 21.10.2010 stal vykonateľným v súlade s článkom 18 citovaného nariadenia.

27. Exekučný titul bol vydaný na základe článku 12 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze. Konanie o vydanie európskeho platobného rozkazu je osobitným formalizovaným konaním umožňujúcim navrhovateľovi v prípade cezhraničných sporov v občianskych a obchodných veciach urýchlene dosiahnuť vydanie

exekučného titulu (európsky platobný rozkaz), ktorý oproti bežnému rozsudku v občianskej alebo obchodnej veci možno vykonať v cudzine podstatne zjednodušeným spôsobom. Podľa článku 19 nariadenia sa európsky platobný rozkaz, ktorý sa stal vykonateľným v členskom štáte pôvodu, uzná a vykoná v iných členských štátoch bez potreby doložky vykonateľnosti a bez akejkoľvek možnosti namietať proti jeho uznaniu. Na účely zjednodušenia konania sú pre jednotlivé procesné úkony účastníkov konania a pre rozhodnutia súdu v konaní o vydaní európskeho platobného rozkazu v prílohe nariadenia ustanovené vzory formulárov. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na , podľa ktorého právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Podľa článku 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pôvodný článok 249 ZES), nariadenie má všeobecnú platnosť, je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Exekučný súd preto musí predovšetkým použiť citované nariadenie a až keď toto nariadenie nemá osobitnú úpravu, môže použiť Exekučný poriadok a predpisy s ním súvisiace.

28. V súvislosti s námietkou povinného, že vo svojej účtovnej agende neeviduje žiadny nesplnený záväzok proti oprávnenému, z čoho je zrejmé, že vymáhaná čiastka je mylná a nejestvujúca, exekučný súd poukazuje na článok 22 ods. 3 nariadenia, podľa ktorého je vylúčené, aby exekučný súd skúmal vecnú stránku európskeho platobného rozkazu. Uvedená námietka povinného smeruje k prieskumu vecnej správnosti exekučného titulu. Námietky povinného proti exekúcii nie sú opravným prostriedkom povinného a exekučný súd nie je oprávnený v exekučnom konaní skúmať vecnú správnosť európskeho platobného rozkazu a prípadne revidovať výsledky konania o vydanie európskeho platobného rozkazu.

29. Povinný namietal aj proti vykonateľnosti exekučného titulu z dôvodu, že mu nebol doručený a nemal možnosť proti nemu podať odpor. Podľa článku 18 ods. 2 nariadenia, formálne požiadavky na vykonateľnosť sa riadia právom členského štátu pôvodu. V zmysle článku 19 nariadenia, európsky platobný rozkaz, ktorý sa stal vykonateľným v členskom štáte pôvodu, sa uzná a vykoná v iných členských štátoch bez potreby doložky vykonateľnosti a bez akejkoľvek možnosti namietať proti jeho uznaniu.

30. Vykonávacie konanie sa riadi právom členského štátu výkonu (článok 21 ods. 1 nariadenia). Exekučný súd môže odmietnuť výkon európskeho platobného rozkazu z dôvodov uvedených v článku 22 nariadenia, t.j. ak je európsky platobný rozkaz nezlučiteľný so skorším rozhodnutím alebo predtým vydaným rozkazom alebo ak už odporca uhradil navrhovateľovi sumu určenú v európskom platobnom rozkaze.

31. Nariadenie umožňuje exekučnému súdu prerušiť alebo obmedziť výkon európskeho platobného rozkazu (článok 23 nariadenia) v prípade, ak odporca požiadal o preskúmanie európskeho platobného rozkazu (preskúmanie je v zmysle článku 20 nariadenia možné vo výnimočných prípadoch). Predpokladom na takéto rozhodnutie exekučného súdu je podanie povinného, v ktorom požiadal o preskúmanie európskeho platobného rozkazu na príslušnom súde členského štátu pôvodu.

32. Podľa názoru Súdneho dvora Európskej únie vyjadreného v spojených veciach eco cosmetics GmbH & Co. KG proti Virginii Laetitii Barbare Dupuy (C-119/13), a Raiffeisenbank St. Georgen reg. Gen. mbH proti Tetyane Bonchykovej (C-120/13), zo dňa 4. septembra 2014, konanie o preskúmanie európskeho platobného rozkazu podľa článku 20 nariadenia nastane iba „vo výnimočných prípadoch“ stanovených vyčerpávajúcim spôsobom v tomto článku, pričom nesprávne doručenie nepatrí do týchto výnimočných prípadov. Nariadenie neupravuje prípadné prostriedky nápravy, ktoré má odporca k dispozícii, pokiaľ sa až po vyhlásení vykonateľnosti európskeho platobného rozkazu preukáže, že tento platobný rozkaz nebol doručený spôsobom, ktorý je v súlade s minimálnymi požiadavkami uvedenými v článkoch 13 až 15 tohto nariadenia. V takom prípade z toho vyplýva, že tieto procesné otázky sa naďalej riadia vnútroštátnym právom podľa článku 26 nariadenia. V prípade, ak sa nezrovnalosť v doručení objaví až po vyhlásení vykonateľnosti európskeho platobného rozkazu, odporca musí mať možnosť nahlásiť túto nezrovnalosť, ktorá v prípade, že je riadne preukázaná, musí spôsobiť neplatnosť tohto vyhlásenia vykonateľnosti.

33. Pokiaľ Súdny dvor Európskej únie v spojených veciach C-119/13 a C-120/13 uvádza, že procesné otázky v prípade nesprávneho doručenia sa riadia vnútroštátnym právom podľa článku 26 nariadenia, exekučný súd je toho názoru, že ide o vnútroštátne právo štátu pôvodu, ktorý Vyhlásenie vykonateľnosti

vydal a ktorým sa v zmysle článku 18 nariadenia riadia formálne požiadavky na vykonateľnosť. Súd výkonu môže odmietnuť výkon európskeho platobného rozkazu iba z dôvodov uvedených v článku 22 nariadenia, pričom námietka nedoručenia európskeho platobného rozkazu nie je jedným z dôvodov uvedených v článku 22 nariadenia. Doručenie európskeho platobného rozkazu, ktoré by nespĺňalo minimálne požiadavky na doručenie uvedené v článkoch 13 až 15 nariadenia je dôvodom na opätovné preskúmanie európskeho platobného rozkazu, avšak štát výkonu nie je oprávnený európsky platobný rozkaz opätovne preskúmať a odmietnuť jeho výkon z iných dôvodov ako z dôvodov taxatívne uvedených v článku 22 nariadenia. Na opätovné preskúmanie európskeho platobného rozkazu v predmetnej veci je preto príslušný súd členského štátu pôvodu, ktorý európsky platobný rozkaz vydal a osvedčil jeho vykonateľnosť.

34. Vychádzajúc z citovaných ustanovení nariadenia, ktoré má v zmysle prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, tunajší súd na skutočnosti uvedené povinným v námietkach proti exekúcii nemohol prihliadať z dôvodu, že nie je oprávnený posudzovať vecnú stránku európskeho platobného rozkazu (článok 22 ods. 3 nariadenia) a proti uznaniu európskeho platobného rozkazu nie je možné namietať (článok 19 nariadenia).

35. Pretože súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006 mohol výkon európskeho platobného rozkazu odmietnuť (článok 22 ods. 1 a 2 nariadenia), prerušiť alebo obmedziť (článok 23 nariadenia), súd rozhodol tak, že námietkam povinného proti exekúcii nevyhovel.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Komárno, ktorý napadnuté uznesenie vydal.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. Popri všeobecných náležitostiach podania (podľa treba v podaní uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a treba uviesť aj spisovú značku konania, ktorého sa týka, ak je urobené v prebiehajúcom konaní) sa v sťažnosti musí uviesť, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas sťažnosť, nenadobúda uznesenie právoplatnosť.

O sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.