Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43C-82-2015.pdf
PDF · 109.06 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-39Ro/356/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Agátou Burkušovou v spore žalobkyne: G. K., G.. XX.XX.XXXX, C., proti žalovanej: N. E., G.. XX.XX.XXXX, K. P. X, C., zastúpená JUDr. Frederikou Birkovou, advokátkou, so sídlom Rosná 5, Košice, o zaplatenie 5.500,-Eur, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 03.10.2014 voči žalovanej domáhala zaplatenia sumy 5.500,-Eur a náhrady trov konania.
2. Podanie tejto žaloby odôvodnila tým, že žalobkyňa so žalovanou uzatvorili v mesiaci september 2009 Zmluvu o nájme bytu, na základe ktorej prenechala žalovaná žalobkyni do nájmu trojizbový byt č. XX zapísaný na LV č. XXXX, vedeného pre katastrálne územie B., obec C. - G. B., okres C. T., nachádzajúci sa na XX. poschodí obytného domu č. XXXX, na adrese P. X, C., vchod č. X, postaveného na parcele č. XXXX/XX o výmere 519 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria. Následne bola uvedená Zmluva nahradená Zmluvou o nájme, ktorá bola uzavretá dňa 22.09.2010 medzi žalobkyňou ako nájomcom a žalovanou ako prenajímateľkou. Touto Zmluvou sa žalovaná zaviazala prenechať byt do užívania žalobkyni zároveň sa žalobkyňa zaviazala uhrádzať žalovanej mesačné nájomné, ktoré malo byť v súlade s nájomnou zmluvou uhrádzané alebo k rukám žalovanej alebo k rukám nájomnou zmluvou na to splnomocnenej M.. K. O., anr. XX.XX.XXXX, bytom P. X, C., V mesačnej platbe nájomného boli zahrnuté aj preddavky na médiá a služby s užívaním bytu. Žalobkyňa prvýkrát uhradil nájomné 18.08.2009 a to vo výške 350,-Eur, pričom počas celej doby trvania nájmu žalobkyňa uhrádzala žalovanej nájom vo vyššej čiastke než 210,-Eur, ktorá bola dohodnutá v nájomnej zmluve. Žalobkyňa uhrádzala vyššie nájomné až do októbra 2013. Následne, po preštudovaní si obsahu nájomnej zmluvy zistila, že dohodnuté nájomné je len vo výške 210,-Eur a nie vo výške, v akej žalovaná realizovala úhrady nájomného. Na základe tohto zistenia, žalobkyňa žalovanej oznámila, že bude uhrádzať nájomné už len vo výške dohodnutej v nájomnej zmluve a to z dôvodu, že od roku 2009 jej vznikol preplatok na nájomnom v značnej výške. Žalovaná však nebola ochotná akceptovať uhrádzanie nižšieho nájomného a trvala na úhrade sumy 350,-Eur v rozpore s nájomnou zmluvou. Žalobkyňa za celú dobu trvania nájomného vzťahu teda od septembra 2009 do septembra 2014 uhradila nájomné v celkovej výške 19.305,-Eur, čo vyplýva z potvrdení o úhrade nájomného, podľa ktorého za rok 2009 zaplatila nájomné vo výške 3.205,-Eur, za rok 2010 vo výške 4.140,-Eur, za rok 2011 vo výške 4.180,-Eur, za rok 2012 vo výške 4.200,-Eur a za rok 2013 uhradila nájomné v celkovej výške 3.580,-Eur. V súlade s nájomnou zmluvou mala žalobkyňa žalovanej uhradiť nájomné iba vo výške 12.810,-Eur. V súlade s tým vznikol žalobkyni u žalovanej preplatok na nájomnom vo výške 6.495,-Eur. Žalobkyňa si uplatnila u žalovanej právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo titulom úhrad nájomného, avšak žalovaná na ústnu výzvu nereflektovala a písomnú výzvu odmietla prevziať.
3. V priebehu konania dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (CSP), ktorým došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.06.2016, Občiansky súdny poriadok (OSP). V súlade s ust. § 470 ods. 1 CSP súd po účinnosti tohto zákona vo veci postupoval podľa nového procesného predpisu pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali dovtedy, v zmysle ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP.
4. Žalobkyňa na podporu svojich tvrdení použila tieto prostriedky procesného útoku:
- fotokópiu Zmluvy o nájme zo dňa 22.09.2010
- fotokópiu podpisového hárku o prevzatí platieb nájomného za obdobie od septembra 2009 do septembra 2013
5. Vo veci bol dňa 21.11.2014 vydaný platobný rozkaz č.k. XXRo/XXX/XXXX - XX, proti ktorému podala žalovaná včas odôvodnený odpor, preto došlo zo zákona k jeho zrušeniu ( § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného ku dňu 30.06.2016).
6. Žalovaná v podaní doručenom súdu dňa 11.11.2014 ( v odpore proti platobnému rozkazu) uviedla, že nepopiera skutočnosť, že žalobkyňa so žalovanou sa v roku 2009 dohodli na tom, že žalovaná prenajme žalobkyni trojizbový byt č. XX na XX. poschodí obytného domu na P. F. X Z. C.T., ktorý bol v tom čase vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Najprv sa dohodli ústne, nakoľko žalovaná žila v zahraničí a neskôr uzavreli písomnú nájomnú zmluvu. Žalovaná však tvrdila, že sa dohodli na výške nájomného 350,-Eur mesačne, ktoré zahŕňalo aj preddavky za služby spojené s užívaním predmetu nájmu. Žalobkyňa sa do bytu nasťahovala v auguste 2009 a odvtedy uhrádzala nájomné k rukám splnomocnenej zástupkyne žalovanej vo výške 350,-Eur mesačne, o čom tvrdila, že nie je medzi stranami sporné.
7. Žalobkyňa až do októbra 2013 platila nájomné riadne vo výške 350,-Eur ( za november 2013 zaplatila 80,-Eur), preto ju žalovaná opakovane niekoľkokrát vyzývala na doplatenie nájomného, na čo žalobkyňa nereagovala až po upozorneniach na výpoveď z nájmu žalobkyňa uviedla, že nájomné neplatí z dôvodu preplatkov na nájomnom, ktoré jej vznikli za 4 roky. Nájomný vzťah sa skončil výpoveďou 30.09.2014 z dôvodu, že byt žalovaná chcela predať, čo aj v septembri 2014 urobila.
8. Písomným podaním doručeným súdu dňa 19.12.2014 žalobkyňa v reakcii na odpor podaný žalovanou uviedla, že v ich nájomnom vzťahu je sporná práve výške nájomného. Prvotné rokovania o náležitostiach nájomnej zmluvy prebiehali s matkou žalobkyne, ktorú žalobkyňa poverila dohodnutím podstatných náležitostí nájomnej zmluvy so žalovanou. Vtedy sa matka žalobkyne so žalovanou dohodli na nájomnom vo výške 210,-Eur avšak samotné mesačné úhrady mali predstavovať sumu 350,-Eur pričom rozdiel 140,-Eur mal slúžiť na to, aby si ho žalovaná započítala na úhradu nájomného v prípade, že by žalobkyňa nemala dostatok finančných prostriedkov na úhradu nájomného. Fakt, že samotné nájomné bolo dohodnuté vo výške 210,-Eur vyplýva aj z písomného vyhotovenia nájomnej zmluvy. Čo sa týka tvrdenia žalovanej, že za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy, tak žalobkyňa uviedla, že jej plnenie nie je možné považovať za neplatné pre nedostatok formy, pretože v takom prípade by nájomná zmluva, na základe ktorej žalobkyňa plnila žalovanej bola neplatná z dôvodu, že nebola urobená spôsobom, ktorý ustanovuje zákon, čo nie je pravdivé tvrdenie.
9. Na pojednávaní dňa 07.12.2015 žalovaná namietala premlčanie žalobkyňou uplatneného nároku a to počnúc septembrom 2009 do 03.10.2012. Tieto pohľadávky boli vo vyššej sume ako žalobkyňa uvádza v žalobe, preto bola vznesená námietka premlčania v zmysle uplatneného nároku žalobkyne vo výške 3.680,-Eur.
10. V písomnom podaní zo dňa 03.12.2015 žalovaná uviedla, že neuznáva nárok žalobkyne v celom rozsahu, pretože sa dohodli na nájomnom vo výške 350,-Eur mesačne, v ktorom bola zahrnutá aj odplata za služby spojené s užívaním bytu. Pretože žalobkyňa podala žalobu dňa 03.10.2014, nepremlčané sú jej pohľadávky splatné od 03.10.2012, čo je 1.820,-Eur ( 13 mesiacov x 140,-Eur, pretože žalobkyňa zaplatila žalovanej nájomné naposledy v októbri 2013). Keďže žalobkyňa od novembra 2013 do
skončenia nájomného vzťahu 30.09.2014 neplatila žiadne nájomné, ktoré podľa nájomnej zmluvy mala zaplatiť vo výške 2.310,-Eur ( 11x 210,-Eur), započítala žalovaná svoju pohľadávku s údajnou pohľadávkou žalobkyne, čím vzájomné pohľadávky zanikli momentom, kedy sa stretli, t.j. 15.09.2014 ( bolo splatné posledné nájomné).
11. V súvislosti s tým, že s účinnosťou od 01.07.2016 začal platiť nový procesný predpis, Civilný sporový poriadok, upravujúci postup súdu v civilnom konaní, súd v súlade s ust. § 160 CSP doručoval stranám sporu nové procesné poučenia o ich právach a povinnostiach v civilnom spore,. Žalobkyňa tieto poučenia o procesných právach a povinnostiach prevzala osobne dňa 02.08.2019, čo vyplýva z priloženej doručenky.
12. Na pojednávaní dňa 29.04.2021 sa zúčastnila len právna zástupkyňa žalovanej, ktorá ohľadne predmetu sporu v podstatnom uviedla to, čo predtým vo svojich písomných vyjadreniach.
13. Na pojednávaní dňa 15.06.2021 sa opäť zúčastnila len právna zástupkyňa žalovanej, ktorá ospravedlnila neúčasť žalovanej u dôvodu jej pobytu v zahraničí, ktorá žije v Nemecku. Žalobkyňa bola na toto pojednávanie predvolaná zverejnením oznámenia o predvolaní na pojednávanie na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu s tým, že toto predvolanie sa považuje za doručené dňa 25.05.2021 v súlade s ust. § 116 ods. 2 CSP. Súd v súlade s ust. § 180 CSP pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobkyne.
14. Súd vykonal vo veci dokazovanie a to listinnými dôkazmi uvedenými v bode 4. tohto rozsudku, písomnými vyjadreniami strán sporu a zistil tento skutkový stav:
15. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná ako prenajímateľ prenechala žalobkyni ako nájomníčke svoj trojizbový byt č. XX zapísaný na LV č. XXXX, vedeného pre katastrálne územie B., obec C. - G. B., okres C. T., nachádzajúci sa na XX. poschodí obytného domu č. XXXX, na adrese P. X, C., vchod č. X, postaveného na parcele č. XXXX/XX o výmere 519 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria do užívania a žalobkyňa ako nájomníčka bola povinná platiť dohodnuté nájomné. Práve výška nájomného sa stala spornou v tomto konaní. Sporné bolo aj to ako, kedy a v akej výške bolo dohodnuté nájomné. Obe strany zhodne uviedli, že najprv uzavreli nájomnú zmluvu ohľadne nájmu predmetného bytu ústne v septembri 2009 a potom aj v písomnej forme v septembri 2010. Žalovaná však tvrdí, že už pri ústnej dohode bolo dohodnuté nájomné vo výške 350,-Eur a žalobkyňa tvrdí opak, že pri ústnej dohode bolo dohodnuté nájomné vo výške 210,-Eur, čo bolo napokon obsiahnuté aj v písomnom vyhotovení nájomnej zmluvy, preto nevidí dôvod, prečo by sa mali dohodnúť najprv na sume 350,-Eur a následne by žalovaná do nájomnej zmluvy uviedla sumu nižšiu, teda 210,-Eur.
16. Žalovaná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaní uviedla, že trvá na všetkých doterajších vyjadreniach v súvislosti s nárokom žalobkyne. Uviedla, že v zmysle nájomnej zmluvy, ktorú ústne uzavreli strany sporu, sa dohodli na výške nájomného 350,-Eur, ktoré aj žalobkyňa do 10. mesiaca roku 2013 platila. Je pravdou, že strany sporu uzavreli nájomnú zmluvu v septembri 2010, kde uviedli v tejto zmluve výšku nájomného v súhrne 210,-Eur mesačne so splatnosťou k 15. dňu v mesiaci. V priebehu konania vzniesla žalovaná námietku premlčania a to k nárokom žalobkyne, ktoré predstavujú platby nad rámec nájomného 210,-Eur a ktoré boli zaplatené do 03.10.2012 a to z toho dôvodu, že žalobkyňa podala žalobu dňa 03.10.2014 a nároky z bezdôvodného obohatenia sa premlčujú v subjektívnej premlčacej lehote dvoch rokov od kedy sa oprávnený dozvedel o bezdôvodnom obohatení a kto za toto obohatenie zodpovedá. Suma, ku ktorej vzniesla žalovaná námietku premlčania, predstavuje sumu 3.400,-Eur a rozdiel medzi žalovanou čiastkou a sumou, ktorú by mala vydať žalovaná titulom bezdôvodného obohatenia žalobkyni žalovaná započítala, jednostranným zápočtom so svojou pohľadávkou voči žalobkyni v sume 2.230,-Eur, ktorá je titulom neuhradeného nájomného, keďže žalobkyňa posledný krát uhradila nájomné v októbri 2013, aj to len čiastočne 80,-Eur a za ďalších 10 mesiacov do skončenia nájomného vzťahu, t.j. do 30.09.2014 už žiadne nájomné neuhrádzala. A z toho dôvodu považovala žalovaná žalobu za bezdôvodnú, navrhuje ju zamietnuť a navrhuje priznať náhradu trov konania. Ďalej uviedla, že k ukončeniu nájomnej zmluvy došlo výpoveďou, žalobkyňa ani nenamietala ukončenie nájomného vzťahu k 30.09.2014, dokonca to uviedla aj vo svojom vyjadrení, resp. v žalobe a podľa záznamov, ktoré boli doložené do súdneho spisu, kde preberala platby podľa
nájomnej zmluvy p. O., z toho súhrnu je zrejmé, teda ako bolo uhrádzané nájomné a to isté je uvedené aj v žalobe a sedia tie spočítané čiastky, ktoré žalobkyňa súhrnne v žalobe uviedla.
17. Z predloženej písomnej nájomnej zmluvy vyplýva, že ju uzavreli žalobkyňa ako nájomníčka a žalovaná ako prenajímateľka, že predmetom bol vyššie uvedený trojizbový byt. Podľa článku 4, bod 1 zmluvy, prenajímateľka dňom 01.09.2010 odovzdáva nájomcovi byt spolu jeho zariadením v stave spôsobilom na jeho riadne užívanie. Podľa článku 7 bod 1 nájomný pomer vznikol dňom 01.09.2010 a bol uzavretý na dobu neurčitú. Podľa článku 8 sa zmluvné strany dohodli, že nájomca bude k rukám prenajímateľky resp. splnomocnenej K. O. uhrádzať mesačné nájomné vo výške 210,-Eur, pričom v platbe sú zahrnuté aj preddavky na médiá a služby spojené s užívaním bytu. Nájomné bolo splatné najneskôr do pätnásteho dňa príslušného mesiaca.
18. Súd takto zistený skutkový stav posúdil najmä podľa týchto zákonných ustanovení: 19. Podľa ust. § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), (1) Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
20. Podľa ust. § 686 ods. 1 OZ, Nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
21. Podľa ust. § 451 ods. 1, 2 OZ, (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
22. Podľa ust. § 456 OZ, Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
23. Podľa ust. § 458 veta prvá OZ, Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.
24. Podľa ust. § 100 OZ, (1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. (3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
25. Podľa ust. § 107 ods. 1, 2, 3 OZ, (1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. (2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. (3) Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
26. Podľa ust. § 580 OZ, Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
27. Podľa ust. § 147 ods. 1, 2, 3, 4 CSP, (1) Žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. (2) Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. (3) Na vzájomnú
žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe. (4) Vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú splnené podmienky na spojenie vecí.
28. Podľa ust. § 150 ods. 1 CSP, Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
29. V zmysle ust. § 151 ods. 1, 2 CSP, Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
30. Podľa ust. § 153 ods. 1, 2, 3 CSP, Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
31. Podľa ust. § 154 CSP, Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
32. 40/1964 - Občiansky zákonník <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-40/1964> Zobrazenie znenia § zákona priamo v rozsudku aktivujete zakúpením balíčka KOMPLET. Zároveň tým získate na zákony.judikaty.info najnovšie znenia zákonov a k § priradené právne vety s najvyššou relevanciou. V úvode dokazovania sa súd vysporiadal s otázkou medzi stranami spornou a to výškou nájomného. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v septembri 2009, pri uzavretí ústnej nájomnej zmluvy, sa zmluvné strany dohodli na nájomnom vo výške 350,-Eur, čo mal súd za preukázané tým, že žalobkyňa túto sumu žalovanej v takto dohodnutej výške pravidelne uhrádzala až do 22.09.2010, kedy strany uzavreli písomnú nájomnú zmluvu, v ktorej bola výška nájomného dohodnutá vo výške 210,- Eur mesačne. Tvrdenie žalobkyne, že v rozpore s nájomnou zmluvou platila nájomné vyššie ako mala, teda že namiesto 210,-Eur mesačne platila sumu 350,-Eur, súd považoval za dôvodné iba čiastočne. Za dôvodné toto tvrdenie považoval iba čo do obdobia od 01.09.2010, kedy dňa 22.09.2010 bola uzavretá písomná nájomná zmluva, v ktorej bolo dohodnuté nájomné vo výške 210,-Eur. Dovtedy považuje súd platenie nájomného vo výške 350,-Eur mesačne za dôvodné. Preto nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia, spočívajúce v prijatí platieb nájomného vyššieho ako bolo zmluvne dohodnuté zmluvnými stranami žalovanou vznikol až za platby realizované od 01.09.2010, kedy bolo v písomnej nájomnej zmluvy zo dňa 22.09.2010 dohodnuté, že nájomný vzťah vzniká dňom 01.09.2010 a nájomné bolo dohodnuté vo výške 210,-Eur so splatnosťou k 15. dňu príslušného mesiaca.
33. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyni teda vznikol za obdobie od 01.09.2010, kedy napriek nižšie dohodnutému nájomnému žalobkyňa uhrádzala nájomné vyššie.
34. Zároveň sa súd vysporiadal aj s námietkou premlčania, ktorú vzniesla žalovaná a ktorá sa týkala premlčania nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie predchádzajúce dňu 03.10.2012. Vznesenie námietky premlčania odôvodnila tým, že žalobkyňa žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia podala na súd dňa 03.10.2014, a keďže právna úprava subjektívnej premlčacej doby pri vydaní bezdôvodného obohatenia je 2 roky, nemožno jej nárok priznať za obdobie skoršie, predchádzajúce dvom rokom pred podaním žaloby, kedy sa začalo konanie na súde. Súd takto vznesenú námietku žalovanou považoval za dôvodnú. preto aj nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia posudzoval prihliadajúc na premlčanie časti nároku od 03.10.2012. Nárok uplatnený žalobkyňou od septembra 2009 do 03.10.2012 považoval vzhľadom na vznesenú námietku premlčania za nedôvodný.
35. Vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovanou, ktorú súd považoval za dôvodnú, posudzoval súd nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia až odo dňa 03.10.2012, kedy právo na vydanie bezdôvodného obohatenia nebolo premlčané. Žalobkyňa za obdobie, ktoré nie je premlčané, zaplatila žalovanej prebytok na nájomnom vo výške 1.806,56 Eur, čo súd považoval za bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej, ktoré je povinná žalobkyni vydať. Za obdobie roka 2012,
kedy právo na vydanie bezdôvodného obohatenia nebolo premlčané, teda za obdobie alikvotnej časti októbra, november a december zaplatila žalobkyňa celkovo sumu 1.016,12 Eur ( 28 nepremlčaných dní októbra vo výške 316,12 Eur + 2x 350,-Eur, za obdobie roka 2013 žalobkyňa žalovanej uhradila nájomné len za obdobie január až október vrátane v celkovej výške 3.500,-Eur). Ak by uhrádzala nájomné dohodnuté v zmysle písomnej nájomnej zmluvy (čiže vo výške 210,-Eur mesačne), zaplatila by žalovanej len sumu 2.709,56 Eur (28 nepremlčaných dní októbra vo výške 189,56 Eur + 2x 210,-Eur, za obdobie roka 2013 žalobkyňa žalovanej uhradila nájomné za obdobie január až október vrátane v celkovej výške 2.100,-Eur).
36. Avšak, žalovaná si uplatnila voči žalobkyni nárok na zaplatenie dlžného nájomného, ktoré žalobkyňa od decembra 2013 vôbec neuhrádzala. Pri sume 210,-Eur mesačne by bola žalobkyňa povinná žalovanej za toto obdobie až do skončenia nájomného vzťahu ku dňu 30.09.2014 zaplatiť nájomné vo výške 2.230,-Eur ( 210,-Eur x 9 mesiacov roka 2014 a 210,-Eur x 2 mesiace a to november a december 2013 mínus 80,-Eur za čiastočnú úhradu nájomného v novembri 2013).
37. Ako žalovaná uviedla, svoj nárok na zaplatenie dlžného nájomného započítala na nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia. V dôsledku započítania vzájomných pohľadávok považovala žalovaná žalobu za nedôvodnú, preto ju navrhla zamietnuť. Čo sa týka samotného započítania uviedla, že započítaním vzájomných pohľadávok tieto zanikli momentom, kedy sa stretli t.j. 15.09.2014, kedy bolo splatné posledné nájomné, nakoľko ku dňu 30.09.2014 nájomný vzťah zanikol. V zmysle ustanovení CSP o vzájomnej žalobe platí, že ak si žalovaný uplatní svoju pohľadávku na započítanie, musí si uplatniť viac ako žalobca voči nemu, inak sa takýto úkon považuje iba za procesnú obranu. V tejto súvislosti si žalovaná uplatnila viac ako žalobkyňa voči nej, avšak na zaplatení rozdielu netrvala, preto má súd za to, že vzájomné pohľadávky zanikli započítaním.
38. Pre úplnosť súd uvádza, čo sa týka dátumu narodenia žalovanej, že z rodného listu žalovanej mal súd za preukázané, že dátum narodenia žalovanej je XX.XX.XXXX/XXXX. Súd si túto skutočnosť overoval aj písomným dotazom na Okresné riaditeľstvo PZ v Košiciach, odbor poriadkovej polície, oddelenie dokladov Košice a zistil, že identifikačné údaje osoby, ktorej bol vydaný občiansky preukaz č. A. XXXXXX ( tak ako to vyplýva z písomnej nájomnej zmluvy) sú: N. E., nar. XX.XX.XXXX, rodné č. XXXXXX/XXXX, bytom P. XXXX/X,C. - G. B.. Žalobkyňa pri podaní žaloby vychádzala z údajov uvedených v nájomnej zmluve, nemohla myť vedomosť o tom, že je v roku narodenia žalovanej omyl a namiesto roku 1975 bol uvedený rok 1976. Súd sa s touto otázkou vysporiadal tak, že ju považoval za chybu v písaní, ktorá bola dodatočne vysvetlená a správne interpretovaná.
39. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd žalobu zamietol.
40. O trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP.
41. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42. Podľa ust. § 262 ods. 1, CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. Podľa ust. § 262 ods. 2, CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
44. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal v tomto konaní úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu, keďže bola v spore neúspešná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní aj spisová značka tohto konania) uvedie , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.