Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_61Csp-34-2020.pdf
PDF · 97.82 KB
Case nature
Area
Subarea
61Csp/34/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľudmilou Jančovičovou, v spore žalobcu: Inkasáreň s. r. o., IČO: 35 777 974, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, právne zastúpený: Mgr. Zuzana Bírová, advokátka, so sídlom Americká 2, Bratislava, proti žalovanému: B. R., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. námestie XXXX/XXA, P., o zaplatenie 70,70 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 70,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 70,70 eur od 29.05.2019 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3. dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .
III. Žalobcovi s a p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 42 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 30.10.2019 postúpenou na tunajší súd dňa 08.07.2020 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 70,70 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 70,70 eur od 29.05.2019 do zaplatenia, sumu 3,00 eur titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, sumu 26,40 eur titulom nákladov za predžalobnú výzvu a trovy konania.
2. Žalobu odôvodnil najmä tým, že žalovaný sa dňa 28.05.2019 o 07.55 hodine na linke č. 205 vozidla 6108 na výzvu kontrolného orgánu nepreukázal platným cestovným lístkom t.j. cestoval bez platného cestovného lístka. Žalovaný odmietol uhradiť cestovné vo výške 0,70 eur a sankčnú úhradu za nepreukázanie platného cestovného lístka počas jazdy vo výške 70 eur na mieste. Kontrolujúcou osobou právneho predchodcu žalobcu - Dopravným podnikom Bratislava bolo 28.05.2019 vystavené hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok číslo 19008187 (variabilný symbol - hlásenka).
3. Žalobca ďalej uviedol, že doporučeným listom zo dňa 13.09.2019 oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky. Právny zástupca žalobcu vyzval doporučeným listom zo dňa 18.09.2019 žalovaného na úhradu pohľadávky. Na základe uvedeného si žalobca uplatňuje náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume poštovného 2 x 1,20 eur spolu v sume 2,40 eur.
4. Súd dňa 26.10.2020 prostredníctvom poštového podniku doručil žalovanému do vlastných rúk žalobu spolu s listinnými dôkazmi, s poučením o procesných právach a povinnostiach strán sporu podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") a s uznesením č.k. 61Csp/34/2020-41 zo dňa 20.08.2020 s výzvou na vyjadrenie k žalobe podľa § 167 ods. 2 CSP.
5. Žalovaný sa vo veci nevyjadril, neuviedol žiadne skutočnosti na svoju obranu.
6. Súd z dôvodu, že boli splnené zákonné podmienky podľa § 297 písm. b) CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže ide o spotrebiteľský spor a ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Pri rozhodovaní súd prihliadol na obsah spisu, vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu a na základe uvedeného zistil tento skutkový stav podstatný pre rozhodnutie vo veci.
7. Dňa 28.05.2019 o 07:55 hodine žalovaný cestoval v Bratislave dopravným prostriedkom právneho predchodcu žalobcu linkou č. 205 (trolejbusom) a pri kontrole revízorom sa nepreukázal platným cestovným lístkom. Túto skutočnosť zaznamenal revízor na hlásení o porušení tarifných a prepravných podmienok VS 19008187. Totožnosť žalovaného bola pri vykonanej kontrole zistená na základe jeho občianskeho preukazu.
8. Listom zo dňa 13.09.2019 žalobca oznámil postúpenie pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, medzi Dopravným podnikom Bratislava, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom.
9. Listom zo dňa 18.09.2019 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy, neúspešne.
10. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd vec právne posúdil nasledovne.
11. Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 12. Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 13. Podľa § 526 ods. 1 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. 14. Podľa § 526 ods. 2 OZ ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. 15. Podľa § 760 OZ zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas. 16. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach tarifa cestovného obsahuje cestovné za dopravné služby, najmä základné cestovné a prepravné, osobitné cestovné pre vybrané skupiny cestujúcich a za psov so špeciálnym výcvikom (ďalej len "osobitné cestovné") a úhrady za prepravu batožiny, živých zvierat, motorových vozidiel, tovaru, iných vecí a zásielok, vrátane príplatkov a zliav, ako aj podmienky, za akých sa uplatňujú jednotlivé príplatky a zľavy. 17. Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach cestujúci, ktorý sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z dráhového vozidla nepreukáže platným prepravným dokladom osobe oprávnenej kontrolovať prepravné doklady, je povinný na mieste zaplatiť prirážku k základnému cestovnému (ďalej len „prirážka“) a cestovné od nástupnej stanice alebo zastávky do cieľovej stanice alebo zastávky podľa tarify cestovného, alebo preukázať sa dokladom totožnosti na zaznamenanie údajov potrebných na vymáhanie prirážky a cestovného. Ak cestujúci neuhradí na mieste cestovné a prirážku, bude vylúčený z prepravy na najbližšej stanici alebo zastávke. Tým nezaniká nárok dopravcu na zaplatenie prirážky a cestovného do stanice alebo zastávky, na ktorej bol vylúčený z prepravy. 18. Podľa § 8 ods. 6 zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach prirážka je v železničnej doprave najviac stonásobok základného cestovného v prvom tarifnom pásme bez príplatkov a zliav; v mestskej doprave je to najviac stonásobok základného cestovného. 19. Podľa § 16 ods. 4 písm. c) a d) zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach cestujúci je povinný preukázať sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z neho platným prepravným dokladom označeným osobám oprávneným kontrolovať prepravné doklady; preukázať sa preukazom totožnosti označenej osobe oprávnenej kontrolovať prepravné doklady, ak sa počas prepravy nemôže preukázať platným prepravným dokladom a neuhradí cenu cestovného a prirážku k cestovnému na mieste. 20. Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
21. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 22. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 23. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len "nariadenie č. 87/1995 Z.z.") výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 24. Podľa § 3 ods. 6 písm. d) zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov návrh nie je prípustný, ak sa uplatňuje nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo z iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a žalovaný nebol na jeho zaplatenie vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu. 25. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vyhláška upravuje spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za právne služby poskytované klientom na základe dohody alebo ustanovenia na to oprávneným orgánom. 1) 26. Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom (ďalej len "zmluvná odmena"); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14). 27. Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb môže advokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. 28. Podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: predžalobná výzva. 29. Podľa § 15 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb advokát má popri nároku na odmenu aj nárok a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy, b) na náhradu za stratu času (§ 17). 30. Podľa § 16 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb advokát sa môže dohodnúť s klientom na druhu a výške niektorých hotových výdavkov, ktorých vynaloženie sa predpokladá v súvislosti s poskytovaním právnych služieb. 31. Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ak sa advokát dohodne s klientom na zmluvnej odmene, môže sa s ním dohodnúť aj na paušálnej sume ako náhrade všetkých alebo niektorých hotových výdavkov, ktorých vynaloženie sa predpokladá v súvislosti s poskytovaním právnych služieb. Klient potom nemôže požadovať pri vyúčtovaní špecifikáciu týchto hotových výdavkov.
32. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd mal za preukázané, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu jeho povinnosti zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu určené cestovné za prepravu v dopravnom prostriedku dopravcu, čím dopravcovi a vzhľadom na následné postúpenie pohľadávky žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie cestovného v sume 0,70 eur a nárok na zaplatenie sankčnej úhrady za cestovanie bez platného cestovného lístka v sume 70 eur. Preto v tejto časti súd žalobe vyhovel. Vo zvyšnej časti súd uplatnený nárok žalobcu zamietol a v tejto súvislosti súd poukazuje na to, že náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ktoré si žalobca uplatnil mu nie je možné priznať, nakoľko oznámenie o postúpení pohľadávky je zákonnou povinnosťou (§ 526 ods. 1 OZ), pričom právny predchodca žalobcu nebol povinný pohľadávku postúpiť, bolo to jeho právo, ktorému však zodpovedá povinnosť bez zbytočného odkladu informovať o postúpení dlžníka, čo nemožno pripisovať na ťarchu dlžníka. Čo sa týka predžalobnej výzvy súd poukazuje na to, že žalobca podával žalobu na Okresný súd Banská Bystrica, upomínací súd, teda v zmysle § 3 ods. 6 písm. d) zákona č. 307/2016 Z.z. zo zákona bol povinný vyzvať žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy ako zákonnej podmienky prípustnosti podania návrhu na vydanie platobného rozkazu v zmysle zákona č. 307/2016 Z.z.. Navyše pokiaľ ide o predžalobnú výzvu túto realizoval advokát a v tejto súvislosti súd poukazuje na to, že ide o hmotnoprávny nárok (odlišný od trov konania) a žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal reálne vynaloženie týchto nákladov. Súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, či žalobca svojmu právnemu zástupcovi vynaloženie takýchto nákladov poskytol, dokonca ani len neuviedol skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie, a teda či bolo vynaloženie takéhoto druhu
výdavku s advokátom v súvislosti s poskytovaním právnych služieb dohodnuté, alebo bolo súčasťou paušálnych náhrad. Z uvedených dôvodov súd nepriznal žalobcovi sumu uplatňovanú v tomto konaní ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu a v dotknutej časti v sume 3 eur žalobu zamietol. Súd tiež nepriznal žalobcovi žalobou uplatnený nárok na zaplatenie sumy 26,40 eur ako ďalší náklad žalobcu spojený s uplatnením pohľadávky. Žalobca súdu v konaní síce predložil ako listinný dôkaz aj predsporovú (predžalobnú) výzvu, čím preukázal jej existenciu. Súd ale poukazuje na to, že samotné vypracovanie a zaslanie predžalobnej výzvy dlžníkovi nepredstavuje bez ďalšieho príslušenstvo pohľadávky. Je potrebné odlišovať trovy právneho zastúpenia ako trovy konania (§ 251 CSP) a príslušenstvo pohľadávky v podobe nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (§ 121 ods. 3 OZ), a to sa netýka len rozdielu samotného okamihu ich vzniku, či už vzniknú v rámci súdneho konania alebo nie. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky môžu vzniknúť aj v predsúdnom štádiu konania (napríklad cena znaleckého posudku pripojeného k žalobe a podobne, ide teda o náklady, ktoré priamo súvisia s uplatnením pohľadávky). Tieto náklady sa týkajú splatnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore. Ide ale o hmotnoprávny nárok odlišný od trov súdneho konania, ktoré vzniknú v konaní a na ktoré má nárok v spore úspešná strana. Pokiaľ teda ide o náklady spojené s uplatnením pohľadávky spojené s predžalobnou výzvou realizovanou advokátom pred začatím súdneho konania, ide o hmotnoprávny nárok (odlišný od trov konania) a žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal reálne vynaloženie týchto nákladov a dôvodnosť tohto nároku. Kým náhradu trov konania súd prizná strane podľa pomeru jej úspechu vo veci, príslušenstvo pohľadávky je hmotnoprávnym nárokom, ktorý je potrebné v spore preukázať, nestačí len odkaz na tarifnú odmenu advokáta v zmysle vyhlášky 655/2004 Z.z., pretože ide o náklad, ktorý si uplatňuje žalobca a ten je povinný pre úspech v konaní preukázať vznik takého nákladu. Pokiaľ aj jeho právny zástupca spísal a zaslal žalovanému predžalobnú výzvu, advokátovi síce za tento úkon právnej služby patrí odmena, ktorá sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom alebo, ak nedôjde k dohode použijú sa ustanovenia vyhlášky o tarifnej odmene. Avšak v danom prípade žalobca neuplatňuje trovy právneho zastúpenia, ale náklad ako príslušenstvo pohľadávky ako hmotnoprávny nárok, čo znamená, že v rámci sporového konania je strana pre úspech v konaní povinná nielen označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci ako aj podoprieť tieto svoje tvrdenia dôkazmi. Tak ako žalobca preukázal dôvodnosť príslušenstva v podobe zákonných úrokov z omeškania, je potrebné, aby pre úspech vo veci preukázal aj dôvodnosť príslušenstva v podobe nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Pokiaľ žalobca vynaložil náklady spojené s uplatnením pohľadávky tým, že svojmu právnemu zástupcovi zaplatil odmenu za predžalobnú výzvu (či už zmluvne dohodnutú odmenu za právne služby alebo vo výške tarifnej odmeny), čím by mu vznikol náklad spojený s uplatnením pohľadávky, túto skutočnosť nielenže v konaní nepreukázal, ale k uvedenému neuviedol ani žiadne relevantné skutkové tvrdenia, keď iba uviedol, že žalobca ako ďalší náklad spojený s uplatnením pohľadávky požaduje trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby (predsporovú výzvu), ktorej výšku odôvodnil tarifnou odmenou v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Žalobca v rámci skutkových tvrdení ani len neuviedol, akú si s právnym zástupcom dohodli odmenu a či vôbec. Či malo ísť o zmluvnú odmenu (hodinovú, paušálnu alebo podielovú alebo ich kombináciu) alebo odmenu vo výške tarifnej odmeny. Napokon ani len neuviedol, či taká odmena bola alebo nebola právnemu zástupcovi vyplatená, a teda či žalobcovi taký náklad aj reálne vznikol. Žalobca uvedené žiadnym spôsobom nepreukázal (napríklad dokladom o úhrade faktúry za právne služby). Z uvedených dôvodov súd nepriznal žalobcovi ani sumu 26,40 eur uplatňovanú v tomto spore ako ďalší náklad spojený s uplatnením pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu.
33. Vzhľadom na uvedené súd žalobe vyhovel len v časti uplatneného nároku a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. a II. výrokovej časti tohto rozsudku, pričom s poukazom na ust. § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. priznal žalobcovi nárok na zaplatenie zákonných úrokov v dôsledku omeškania so zaplatením dlžnej sumy, ktorá je predmetom tohto sporu titulom nezaplateného cestovného (0,70 eur) a prirážky (70 eur), a to odo dňa nasledujúceho po tom, ako vznikol nárok na zaplatenie cestovného a sankčného úroku.
34. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP). O tomto nároku súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca mal vo veci čiastočný úspech a čistý úspech vo veci predstavuje 42 % (žalobca mal úspech v časti istiny 70,70 eur s úrokmi z omeškania a žalovaný mal úspech v časti sumy 3 eur a 26,40 eur), súd rozhodol o jeho nároku na náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výroku III. výrokovej časti tohto rozsudku.
35. O výške náhrady trov konania, ktorú súd priznal žalobcovi rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie /§ 355 ods. 1 CSP/. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III /§ 362 ods. 1 CSP/.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 CSP/.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods. 2 CSP/.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie /§ 366 CSP/.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1 CSP/. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov /§ 220 ods. 1 CSP/.
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia /§ 368 CSP/.