Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/60/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Jakubom Obertom v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, zastúpeného: Mestská časť Bratislava-Ružinov, so sídlom Mierová 21, Bratislava, IČO: 00 603 155, proti žalovaným: 1/ S. A., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. J. XX, U., 2/ X. M., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. J. XX, U., zastúpenej: Mgr. Hana Volšíková, advokátka, so sídlom Záhradnícka 64, Bratislava, IČO: 50 244 949, o vypratanie bytu, takto

rozhodol:

I. Žalovaná 2/ je povinná vypratať a odovzdať žalobcovi byt č. X nachádzajúci sa na X. poschodí vo vchode J. XX T. U. v bytovom dome súpisné č. XXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Q., obec U. - J. Č. N., okres U. Z., vedenom na Okresnom úrade Bratislava - katastrálnom odbore, a to v lehote 30 dní po tom, čo jej žalobca zabezpečí náhradné ubytovanie.

II. Žalovaný 1/ je povinný vypratať byt č. X nachádzajúci sa na X. poschodí vo vchode J. XX T. U. v bytovom dome súpisné č. XXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Q., obec U. - J. Č. N., okres U. Z., vedenom na Okresnom úrade Bratislava - katastrálnom odbore, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a bez povinnosti žalobcu zabezpečiť žalovanému 1/ bytovú náhradu.

III. Žalobca má voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.09.2019 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť vypratať a odovzdať byt číslo X, kategória I, nachádzajúci sa na R. v bytovom dome na J. I. Č.. XX, súpisné číslo XXX T. U., ktorý je vybudovaný na parcelách číslo XXXX/XX, XXXX/XX G. XXXX/ XX a zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Q., obec U. - J.. Č.. N.Z., okres U. Z., vedenom na Okresnom úrade Bratislava, katastrálnom odbore. Uviedol, že je vlastníkom predmetného bytu, pričom na základe protokolu o zverení majetku zo dňa 31.12.1991 č. XX/XX bol v zmysle o majetku obcí predmetný byt zverený do správy Mestskej časti Bratislava- Ružinov. Mestská časť Bratislava-Ružinov v zmysle zákona o majetku obcí koná v mene hlavného mesta SR Bratislavy pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku obce, ktorý spravuje. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaní neplatili nájomné riadne a včas. V zmysle článku 3 bodu 3 zmluvy o nájme bytu uzavretej dňa 09.07.1997 sa žalovaní zaviazali uhrádzať mesačné nájomné a úhradu za služby poskytované s užívaním bytu najneskôr do 5. dňa nasledujúceho mesiaca. Z dôvodu, že žalovaní nezaplatili nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dobu dlhšiu ako 3 mesiace, dal žalobca podľa žalovaným listom zo dňa 12.02.2015 sp. zn. U. XXXX/XXXX/X/VAL výpoveď z nájmu bytu. V čase vypracovania výpovede z nájmu bytu predstavovali nedoplatky na nájomnom a úhradách za služby spojené s užívaním bytu ku dňu 31.01.2016 sumu vo výške 18.952,83 eur. Do žalovaní doposiaľ nedoplatky nezaplatili (ku dňu

23.08.2019 predstavuje nedoplatok sumu vo výške 26.523,67 eur) a byt nevypratali, pričom byt naďalej užívajú bez právneho titulu. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že nájom bytu žalovaným zanikol dňa 30.06.2016, a to uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty. Odo dňa 01.07.2016 žalovaní užívajú byt bez právneho titulu. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na znenie ust. , , a .

2. Žalobca v žalobnom návrhu (petite) urobil chybu v písaní, keď (pravdepodobne omylom) označil predmetný byt ako "byt č. XX" (namiesto správneho "byt č. X"). K tomu konajúci súd uvádza, že žalobu posudzoval ako celok, pretože žalobný nárok netvorí len obsah petitu, ale i jeho skutkové odôvodnenie. Požiadavku, aby z návrhu na začatie konania bolo zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha, nemožno vykladať reštriktívne tak, že by žalobca bol povinný urobiť presný návrh znenia výroku rozsudku súdu. Pretože iba súd, ktorý pozná právo, rozhoduje o tom, ako bude výrok jeho rozhodnutia formulovaný, aby bol aj materiálne vykonateľný, takže návrhom žalobcu na znenie tohto výroku nie je viazaný, avšak pri formulácii výroku rozhodnutia súd dbá na to, aby z obsahového hľadiska celého návrhu vyjadroval to, čoho sa žalobca žalobou domáhal (porovnaj napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 07.10.2015 sp. zn. ). Z obsahu samotnej žaloby, ako aj z obsahu ďalších písomných a ústnych prednesov žalobcu v konaní bolo pritom nepochybné, že žalobca sa domáha vypratania bytu č. X, a nie bytu č. X. Súd preto ani nevyzýval žalobcu na odstránenie vady žaloby.

3. Žalobca k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy: nájomná zmluva k bytu zo dňa 09.07.1997, záznam zo šetrenia zo dňa 26.10.2015, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, protokol o zverení majetku zo dňa 31.12.1991 č. XX/XX, list (výpoveď z nájmu bytu) zo dňa 12.02.2015 sp. zn. U. XXXX/XXXX/X/VAL spolu s doručenkami, sumárna analýza platieb zo dňa 23.08.2019.

4. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 30.12.2019 uviedol, že žalobu v celom rozsahu neuznáva a že doklady a vyjadrenie dodá do 31.01.2020. Podaním doručeným súdu dňa 03.02.2020 žalovaný 1/ požiadal o odklad vyjadrenia k sporu do 29.02.2020. V podaní doručenom súdu dňa 03.03.2020 žalovaný 1/ uviedol, že ku dňu doručenia výpovede boli s manželkou dlhodobo v hmotnej núdzi; on ako ťažko sluchovo postihnutý sa v tej dobe nemal ako zamestnať, pretože politika zamestnanosti bola voči hendikepovaným veľmi nepriaznivá. Ďalej bol toho názoru, že bola naplnená podstata premlčacej lehoty. Žalovaný 1/ sa viac k žalobe nevyjadril a v konaní zostal ďalej nečinný.

5. Žalovaná 2/ vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobu v celom jej rozsahu neuznáva a považuje ju za nedôvodnú. Podľa jej názoru treba v tejto právnej veci vypratania bytu, ktorý slúži na jej trvalé bývania od roku 1997, brať ohľad aj na okolnosti hodné osobitného zreteľa. Poukázala na skutočnosť, že už viackrát sa osobne na úrade žalobcu, ale aj v písomných žiadostiach bezúspešne domáhala svojich práv nájomcu zo spoločného nájmu bytu, ako aj doriešenia jej právneho postavenia a plnenia si povinností s tým súvisiacich, t. j. platenie nájomného a plnenia úhrad za bývanie. Žalobca aj napriek viacnásobným žiadostiam žalovanej 2/ o informácie a vystavenie platobného výmeru, ani na vôľu žalovanej 2/ vyrovnať v splátkach prípadné vzniknuté nedoplatky na nájomnom vôbec nereagoval. Žalobca dlhodobo žalovanej 2/ upieral akékoľvek práva nájomcu a aj právo na informácie o nájme s tým odôvodnením, že žalovaná 2/ podľa vyjadrení zamestnancov úradu žalobcu nebola so žalobcom v žiadnom nájomnom vzťahu. Podľa vyjadrení zamestnancov úradu žalobcu bol nájomcom na základe nájomnej zmluvy k bytu zo dňa 09.07.1997 len žalovaný 1/. Postupom žalobcu sa žalovaná 2/ dostala do právnej neistoty ohľadne otázky bývania, pretože v predmetnom byte trvale žije od roku 1997, tento byt je jej jediné bývanie, je dôchodkyňa a navyše nemá ani finančné prostriedky na zabezpečenie si iného náhradného bývania. Osobné pomery žalovanej 2/, jej životná situácia a právne postavenie sú podľa jej názoru okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré by súd mal prihliadať pri rozhodovaní o vyprataní žalovanej 2/ z bytu. Žalovaná 2/ ďalej poukázala na to, že jej v zmysle uzavretím manželstva so žalovaným 1/ vznikol spoločný nájom k predmetnému bytu. Ich manželstvo bolo uzatvorené dňa XX.XX.XXXX. Uzatvorením manželstva sa aj žalovaná 2/ stala zo zákona nájomcom predmetného bytu. Žalovaná 2/ bola tiež toho názoru, že výpoveď z nájmu bytu zo dňa 12.02.2015 nemá voči spoločným nájomcom žiadne právne účinky, a to z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok. Výpoveď z nájmu bytu zo dňa 12.02.2015 nebola doposiaľ riadne doručená obidvom nájomcom, ktorí majú byt v spoločnom nájme. Z dôvodu, že výpoveď z nájmu nebola žalovaným doposiaľ riadne doručená, nemohli žalovaní ani napadnúť neplatnosť výpovede na súde.

6. Žalovaná 2/ k svojmu vyjadreniu pripojila nasledovné listiny: žiadosť žalovanej 2/ zo dňa 23.06.2015, žiadosť žalovanej 2/ zo dňa 20.09.2015, žiadosť o poskytnutie pokynu pre ďalší postup vo veci zo dňa 22.02.2016.

7. Žalobca vo svojej replike uviedol, že aj naďalej trvá na vyprataní predmetného bytu. Žalovaní tento byt doposiaľ užívajú aj napriek zániku nájmu, pričom žalovaní od roku 2012 neuhradili žiadnu čiastku za užívanie bytu. Celkový dlh na nájomnom a úhradách za plnenia poskytované s užívaním bytu predstavuje ku dňu 12.03.2020 sumu 27.661,63 eur. Žalobca ďalej poukázal na rozsudok tunajšieho súdu č. k. -149 zo dňa 27.09.2006. Uviedol tiež, že námietka žalovanej 2/ o nedoručení výpovede obom žalovaným sa nezakladá na pravde. Žalovaná 2/ si zásielku s výpoveďou prevzala dňa 04.03.2016, žalovaný 1/ si zásielku neprevzal v odbernej lehote a tá sa vrátila žalobcovi dňa 22.03.2016.

8. Žalobca k replike pripojil sumárnu analýzu platieb zo dňa 12.03.2020 a rozsudok tunajšieho súdu č. k. -149 zo dňa 27.09.2006.

9. Žalovaná 2/ vo svojej duplike uviedla, že zo strany žalobcu s ňou nebolo vôbec komunikované ohľadom nájomného vzťahu a platieb nájomného, a to písomne ani ústne. Žiadne písomnosti ohľadom vzniku, zmeny a zániku nájomného vzťahu a ani platobné výmery jej neboli vôbec doručované, a to aj napriek tomu, že sa týchto informácií u žalobcu písomne aj osobne dožadovala. Poukázala na to, že je dôchodkyňa v hmotnej núdzi, ktorá si vo svojej životnej situácii nemôže zabezpečiť pre seba adekvátnu bytovú náhradu.

10. Žalovaná 2/ vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 21.12.2020 uviedla, že jej príjem v rozhodujúcom období nedosahuje ani výšku životného minima stanovenú pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Navyše, dôchodca je v hmotnej núdzi vtedy, keď jeho príjem nedosahuje sumu nárokov stanovenú v o pomoci v hmotnej núdzi, keď pri posudzovaní hmotnej núdze sa za príjem nepovažuje 25 % starobného dôchodku. V tejto súvislosti poukázala na to, že je od roku 2016 právoplatne rozvedená, pričom ešte pred rozvodom s bývalým manželom nežila v spoločnej domácnosti a ani s ním spoločne nehospodárila. Ďalej prehlásila, že nevlastní žiaden majetok, ktorým by si mohla zabezpečiť alebo zvýšiť príjem, pričom jej jediným príjmom je starobný dôchodok vo výške tak, ako jej bol priznaný rozhodnutím Sociálnej poisťovne o výmere starobného dôchodku.

11. Žalovaná 2/ k svojmu vyjadreniu pripojila rozhodnutia Sociálnej poisťovne o výmere starobného dôchodku za roky 2017, 2018, 2019 a 2020 a potvrdenie o poberaní dávky v hmotnej núdzi zo dňa 14.12.2020.

12. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie dňa 03.12.2020 a dňa 15.06.2021 v súlade s (ďalej len ""), na ktoré predvolal obe sporové strany. Žalobca (v zastúpení zástupcom) na pojednávaní uviedol, že žalovaní po uplynutí výpovednej doby, t. j. od 01.07.2016 užívajú predmetný byt bez právneho titulu. Ak by žalovaní preukázali, že boli v tom čase v hmotnej núdzi, predĺžila by sa im výpovedná lehota v zmysle o ochrannú lehotu 6 mesiacov. Toto však žalovaní nepreukázali. Ak by sa nachádzali v hmotnej núdzi, mali by tiež nárok na náhradné bývanie v zmysle . Ani to však žalovaní nepreukázali. Inak by mali nárok len na prístrešie, a to v prípade, ak by išlo o dôvod hodný osobitného zreteľa. Žalobou uplatnené nároky podľa žalobcu nie sú premlčané, pretože vlastnícke právo sa v zmysle nepremlčuje. Žalovaný 1/ vykonáva podnikateľskú činnosť, preto nemôže byť v hmotnej núdzi. Keby žalovaná 2/ chcela, mohla si od svojho bývalého manžela vypýtať platobné údaje. Napriek tomu však žalovaní nič neplatia. K nezrovnalostiam ohľadne výmery bytu žalobca uviedol, že v evidenčnom liste bytu je uvedené, že úžitková plocha je 61,09 m2, z toho obytné miestnosti tvoria 31,50 m2. K nezrovnalostiam ohľadne toho, či ide o byt na R. alebo na X. poschodí, žalobca uviedol, že zo žaloby a z listu vlastníctva je jasné, o ktorý byt ide. Žalobca (v zastúpení zástupcom) na pojednávaní dňa 15.06.2021 predložil e-mail R. M. zo dňa 04.02.2021 (zamestnanca Prvej ružinovskej spoločnosti, a.s., ktorá vykonáva správu predmetného bytového domu). Žalovaná 2/ (v zastúpení právnou zástupkyňou) na pojednávaní namietla, že v žalobnom petite je uvedené nesprávne číslo bytu a že vo výpovedi je uvedená iná výmera ako v nájomnej zmluve a je tam uvedené, že byt sa nachádza na R., pričom z listu vlastníctva vyplýva, že byt sa nachádza na

X. poschodí. V predmetnom bytovom vchode sa pritom nachádzajú aj byty na R., z tohto dôvodu je predmetný byt č. X na X. poschodí. Je teda rozpor v tom, aká nehnuteľnosť sa vypratáva. V listinách sa nachádzajú pisárske chyby, ktoré bolo potrebné špecifikovať, a to už aj vo výpovedi. Z tohto dôvodu je otázna pasívna vecná legitimácia žalovanej 2/. Žalovaná 2/ ďalej tvrdila, že výpoveď z nájmu bytu jej nebola doručená. Poukázala tiež na to, že je nemajetná, že je dôchodkyňa, že jej nemajetnosť potvrdilo aj Centrum právnej pomoci, ktoré jej priznalo bezplatnú právnu pomoc. Predmetný byt je jej jediným bývaním. Nemá si ako zabezpečiť náhradné bývanie. Žalovaná 2/ sa snažila vysporiadať svoje vzťahy so žalobcom.

13. Žalovaná 2/ vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, sa snažila dať vreci do poriadku, avšak z Prvej ružinovskej spoločnosti jej pán M. povedal, že si to má vybaviť so svojím manželom. Nechceli sa s ňou o tom baviť, takisto na obci sa s ňou o tom odmietli baviť. Nemala žiadne zloženky, šeky. Nebola vedená ako nájomníčka, nemohla preto platiť za byt. Platenie bytu nebol jej problém. Zastupovala ju advokátka N., aby mohla dlh zaplatiť, ale žalobca na ňu nereagoval. Štyri roky zostala bez plynu a bez elektriky z tohto dôvodu. Na otázky sporových strán (resp. zástupcov) žalovaná 2/ uviedla, že žalovaný 1/ do bytu sporadicky chodil aj v roku 2015, keď túto záležitosť riešila s advokátkou N.. Chodil si tam po poštu a pod. Rozviedli sa dňa XX.XX.XXXX. Návrh na rozvod podal žalovaný 1/ v roku 2012, ale celý čas sa naťahovali o predmetný byt, že na koho prejde právo nájmu k bytu. Chcela, aby byt prešiel na ňu, aby mohla zaplatiť dlh za byt a v byte ďalej bývať. Pán M. z Prvej ružinovskej spoločnosti o tom vedel. Bola túto vec vybavovať osobne aj na mestskej časti, ale nič tam nevybavila. Odmietli sa s ňou baviť z dôvodu, že nebola vedená ako nájomníčka. Išlo o pani N.. O nový platobný výmer nežiadala, keďže nebola vedená ako nájomníčka, a teda nemala žiadnu istotu. O výpovedi z nájmu bytu sa dozvedela v decembri 2019, keď to začala riešiť a hneď sa obrátila na Centrum právnej pomoci. K doručenke zo dňa 04.03.2016 sa nevedela vyjadriť, žiadne listiny k tomu nemá k dispozícii. Ďalej uviedla, že nevlastní žiadny majetok, nemá sa preto kam vysťahovať. Na starobnom dôchodku je od roku 2014. Dôchodok má vo výške 210,- eur. Ďalej uviedla, že má syna, ktorý žije v Bratislave, ktorý však nemá svoje vlastné bývanie. Býva v prenajatej garsónke, má jednu dospelú dcéru vo veku 26 rokov a priateľku. K záznamu zo šetrenia v byte č. X zo dňa 26.10.2015 uviedla, že tento sa nezakladá na pravde, v byte doposiaľ býva, je možné sa na to opýtať aj druhých susedov. V hmotnej núdzi sa nachádza stále, posledných 20 rokov. Na otázku súdu, či sa pri rozvode manželstva riešilo, na koho prejde nájom bytu, žalovaná 2/ uviedla, že v čase rozvodu riešila to, aby nezostala na ulici, aby mohla zostať v predmetnom byte. Predmetom konania o rozvode však nájom bytu nebol.

14. Súd v súlade s vykonal dôkaz lustráciou v evidencii Sociálnej poisťovne, z ktorého vyplynulo, že žalovaná 2/ je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 242,- eur mesačne (ku dňu 03.12.2020), resp. vo výške 251,40 eur (ku dňu 14.06.2021). Žalovaný 1/ je od 01.07.2014 zamestnancom spoločnosti REPRE, s.r.o., pričom vymeriavací základ od roku 2018 až po súčasnosť je zhruba vo výške 800,- eur mesačne. Žalovaný 1/ je ďalej poberateľom invalidného dôchodku vo výške 163,40 eur (ku dňu 03.12.2020), resp. vo výške 167,80 eur (ku dňu 14.06.2021).

15. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej 2/, lustráciou v evidencii Sociálnej poisťovne, oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

16. Žalobca je výlučným vlastníkom bytu číslo X, nachádzajúceho sa na X. poschodí v bytovom dome na J. I. Č.. XX, súpisné číslo XXX v Bratislave, ktorý je vybudovaný na parcelách číslo XXXX/XX, XXXX/ XX G. XXXX/XX a zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Q., obec U. - J.. Č.. N., okres U. Z., vedenom na Okresnom úrade Bratislava, katastrálnom odbore.

17. Na základe nájomnej zmluvy k bytu zo dňa 09.07.1997, uzavretej medzi Bytovým podnikom m. č. Ružinov ako prenajímateľom a žalovaným 1/ ako nájomcom, bol predmetný byt prenechaný do prenájmu žalovanému 1/ na dobu neurčitú.

18. Žalovaný 1/ a žalovaná 2/ uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa XX.XX.XXXX.

19. Listom zo dňa 12.02.2015 zn. U. XXXX/XXXX/X/VAL, označeným ako "výpoveď z nájmu bytu", dal žalobca obom žalovaným výpoveď z nájomnej zmluvy k bytu z dôvodu meškania s platením nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, a to v súlade s čl. 2 bodom 3 nájomnej zmluvy a . Predmetný byt bol vo výpovedi špecifikovaný ako "byt číslo X, kategória I, nachádzajúci sa na R., na J. I. Č.. XX T. U. a pozostávajúci z dvoch izieb, kuchyne a príslušenstva o podlahovej ploche 61,09 m2". Zásielka obsahujúca predmetnú výpoveď bola žalovanej 2/ doručená do vlastných rúk dňa 04.03.2016, ako to vyplýva z priloženej doručenky. Žalovaný 1/ si predmetnú zásielku s výpoveďou neprevzal v odbernej lehote, zásielka sa preto vrátila dňa 22.03.2016 odosielateľovi.

20. Predmetný byt doposiaľ užíva žalovaná 2/, ktorá ho odmietla vypratať. Žalovaná 2/ predmetný byt užíva sama, so žalovaným 1/ nežije v spoločnej domácnosti a ani s ním spoločne nehospodári. Žalovaný 1/ predmetný byt a spoločnú domácnosť so žalovanou 2/ opustil niekedy v roku 2015, kedy si ešte do bytu sporadicky chodil po poštu.

21. Zo sumárnej analýzy platieb zo dňa 12.03.2020 vyplýva, že dlh žalovaných na nájomnom, resp. na platbách za služby spojené s užívaním bytu predstavuje sumu 27.661,63 eur.

22. Z e-mailu R. M. zo dňa 04.02.2021 (zamestnanca Prvej ružinovskej spoločnosti, a.s., ktorá vykonáva správu predmetného bytového domu) vyplýva, že žalovaní neplatili zálohové mesačné predpisy za predmetný byt v období od 01.01.2000 do 31.12.2020, a to s výnimkou dvoch úhrad: dňa 29.05.2007 vo výške 396,50 eur a dňa 05.10.2017 vo výške 449,81 eur. K 31.12.2020 vznikol na byte nedoplatok vo výške 29.475,20 eur. Dňa 21.10.2013 prišla do Prvej ružinovskej spoločnosti, a.s. riešiť nedoplatok žalovaná 2/, pričom prisľúbila dlžnú sumu uhradiť. Z tohto dôvodu jej bola daná sumárna analýza platieb so všetkými údajmi, a to výška nedoplatku, variabilný symbol, číslo účtu a mesačné zálohové predpisy. Ročné vyúčtovanie služieb bolo doručené každý rok, a to s výnimkou rokov 2004, 2006, 2010, 2013 a 2014, keď sa doporučená zásielka vrátila späť v odbernej lehote ako neprevzatá.

23. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 01.12.2016 vyplýva, že starobný dôchodok žalovanej 2/ je od 01.01.2017 vo výške 184,20 eur mesačne. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 30.11.2017 vyplýva, že starobný dôchodok žalovanej 2/ je od 01.01.2018 vo výške 192,60 eur mesačne. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 29.11.2018 vyplýva, že starobný dôchodok žalovanej 2/ je od 01.01.2019 vo výške 201,30 eur mesačne. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 28.11.2019 vyplýva, že starobný dôchodok žalovanej 2/ je od 01.01.2020 vo výške 210,70 eur mesačne.

24. Zo žiadosti zo dňa 20.09.2015 vyplýva, že žalovaná 2/ (v zastúpení advokátkou J.. T. N.) požiadala žalobcu o zápis ako nájomcu predmetného bytu. Požiadala tiež o poskytnutie všetkých informácií týkajúcich sa daného bytu, najmä ohľadom záväzkov

25. V rámci právneho posúdenia veci vychádzal súd z nasledovných ustanovení právnych predpisov:

26. Podľa (ďalej len "") výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

27. Podľa prvej vety premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

28. Podľa vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

29. Podľa , ak sa niektorý z manželov stal nájomcom bytu pred uzavretím manželstva, vznikne obom manželom spoločný nájom bytu uzavretím manželstva.

30. Podľa , ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.

31. Podľa nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.

32. Podľa , ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.

33. Podľa , ak bola daná výpoveď z dôvodu podľa , že nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a preukáže, že ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, výpovedná lehota sa predlžuje o ochrannú lehotu, ktorá trvá šesť mesiacov.

34. Podľa prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.

35. Podľa dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. 36. Podľa neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.

37. Podľa náhradným ubytovaním je byt s jednou obytnou miestnosťou alebo obytná miestnosť v slobodárni, ubytovni alebo v iných zariadeniach určených na trvalé bývanie alebo podnájom v zariadenej alebo nezariadenej časti bytu u iného nájomcu. Byt alebo obytnú miestnosť môžu užívať viacerí nájomcovia.

38. Podľa , ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má právo len na náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie.

39. Podľa nájomca, ktorý má byt vypratať, je povinný uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady; ak nájomnú zmluvu bezdôvodne neuzavrie, jeho nárok na bytovú náhradu zanikne.

40. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu proti žalovaným o vypratanie predmetného bytu je dôvodná, avšak súd zároveň konštatuje, že žalovaná 2/ má právo na poskytnutie náhradného ubytovania v zmysle .

41. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané (a medzi stranami to ani nebolo sporné), že žalobca je výlučným vlastníkom predmetného bytu č. X, nachádzajúceho sa na X. poschodí v bytovom dome na J. I. Č.. XX T. U.. Medzi žalobcom a žalovaným 1/ vznikol na základe nájomnej zmluvy k bytu zo dňa 09.07.1997 nájomný vzťah na dobu neurčitú, a to v zmysle a nasl. . Uzavretím manželstva medzi žalovaným 1/ a žalovanou 2/ dňa XX.XX.XXXX vznikol žalovanému 1/ a žalovanej 2/ spoločný nájom bytu v zmysle . Rozvodom manželstva žalovaných by tento spoločný nájom bytu nezanikol (porovnaj ), avšak v prejednávanom prípade došlo k jeho zániku výpoveďou ešte pred rozvodom žalovaných (pozri ďalej).

42. Vykonaným dokazovaním bolo ďalej preukázané, že listom zo dňa 12.02.2015 zn. U. XXXX/XXXX/X/ VAL, označeným ako "výpoveď z nájmu bytu", dal žalobca obom žalovaným výpoveď z nájomnej zmluvy k bytu z dôvodu meškania s platením nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, a to v súlade s čl. 2 bodom 3 nájomnej zmluvy a . Zásielka obsahujúca predmetnú výpoveď bola žalovanej 2/ doručená do vlastných rúk dňa 04.03.2016, ako to vyplýva z doručenky predloženej žalobcom. Na tejto doručenke je výslovne uvedená aj značka žalobcu (CS 5350/2016/3) zhodná so značkou uvedenou na výpovedi z nájmu bytu. Žalovaná 2/ síce doručenie výpovede z nájmu bytu poprela, neuviedla však vlastné tvrdenia o predmetnej skutkovej okolnosti; takéto popretie skutkových tvrdení žalobcu je preto neúčinné (porovnaj ). Navyše, na doručovanie výpovede z nájmu bytu sa v zmysle primerane použijú ustanovenia o doručovaní. V zmysle sa údaje v doručenke považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Súd preto vychádzal z toho, že výpoveď z nájmu bytu bola žalovanej 2/ doručená dňa 04.03.2016. Žalovaný 1/ si zásielku obsahujúcu výpoveď z nájmu bytu neprevzal v odbernej lehote, výpoveď sa preto považuje v zmysle za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky (t. j. dňom 22.03.2016), a to aj vtedy, ak sa adresát (žalovaný 1/) o tom nedozvedel.

43. Žalovaní mali v zmysle právo uplatniť neplatnosť výpovede na súde v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Keďže žalovaní toto svoje právo nevyužili, súd by sa námietkami žalovaných spochybňujúcimi platnosť výpovede ani nemal zaoberať. Napriek tomu súd uvádza, že výpoveď z nájmu bytu danú žalobcom z dôvodu podľa považuje za platnú. Vykonaným dokazovaním bolo predovšetkým dokázané, že žalovaní v čase dania výpovede porušovali hrubým spôsobom svoje povinnosti nájomcov (a doposiaľ porušujú), keď dvadsať rokov neplatili a neplatia nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu. Tento dôvod aj bol v súlade s skutkovo vymedzený vo výpovedi tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Žalovaní ďalej namietali, že v čase dania výpovede boli v hmotnej núdzi. Odhliadnuc od toho, že žalovaní toto svoje tvrdenie nepreukázali, hmotná núdza žalovaných ako nájomcov by ani nemohla spôsobiť neplatnosť výpovede, ale by len viedla k predĺženiu výpovednej lehoty o ochrannú lehotu v trvaní šiestich mesiacov v zmysle .

44. Žalovaná 2/ v rámci procesnej obrany namietala, že vo výpovedi z nájmu bytu sa nachádzajú nezrovnalosti v identifikácii predmetného bytu. K tomu konajúci súd uvádza, že tieto nezrovnalosti v žiadnom prípade nemali za následok neplatnosť výpovede, keďže predmetný byt bol vo výpovedi identifikovaný nezameniteľným spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti. Žalovaná 2/ namietala, že vo výpovedi z nájmu bytu je uvedená výmera bytu 61,09 m2, zatiaľ čo v nájomnej zmluve je uvedená výmera bytu 31,50 m2. Zástupkyňa žalobcu v tejto súvislosti na pojednávaní zrozumiteľne vysvetlila, že výmera 31,50 m2 sa týka len obytnej plochy, pričom z evidenčného listu bytu vyplýva, že úžitková plocha bytu (vrátane kuchyne a príslušenstva) je 61,09 m2. Žalovaná 2/ ďalej namietala, že vo výpovedi nájmu z bytu bol byt identifikovaný ako byt na R., pričom v zmysle listu vlastníctva a aj v skutočnosti sa byt nachádza na X. poschodí. K tomu konajúci súd uvádza, že ide o pomerne častú chybu zamieňajúcu si X. poschodie s X. R. (R.J.), keďže v liste vlastníctva býval často uvedený údaj "X. R.." (ako je tomu aj v prejednávanej veci), z ktorého nebolo možné určiť, či ide o poschodie alebo podlažie. Je všeobecne známe, že v niektorých bytových domoch sú byty postavené aj na prízemí, v iných na vyvýšenom prízemí a v niektorých až od prvého poschodia. Ako však súd uviedol už vyššie, táto chyba nemohla spôsobiť neplatnosť výpovede, keďže byt bol vo výpovedi identifikovaný nezameniteľným spôsobom. V predmetnom vchode bytového domu na J. I. Č.. XX T. U. sa nepochybne nachádza len jeden byt č. X vo vlastníctve žalobcu, ktorý si prenajímajú žalovaní. Žalovaní tak v žiadnom prípade nemohli mať pochybnosti o tom, o aký byt ide.

45. Žalovaná 2/ ďalej namietala, že žalobca s ňou ako nájomcom odmietal komunikovať a odmietal ju informovať o výške nedoplatku a o platobných údajoch. Súd vyhodnotil túto procesnú obranu žalovanej 2/ ako účelovú. Žalovaná 2/ bývala v predmetnom byte od roku 1997, pričom dlhé roky v tomto byte bývala spolu so svojím manželom (žalovaným 1/). V zmysle bežné veci týkajúce sa spoločného nájmu bytu (medzi ktoré nepochybne platí aj platenie nájomného a úhrad) môže vybavovať každý zo spoločných nájomcov. V zmysle sú spoloční nájomcovia z právnych úkonov týkajúcich sa spoločného nájmu bytu oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne. V zmysle uvedeného bola žalovaná 2/ už od vzniku manželstva povinná (spoločne a

nerozdielne so žalovaným 1/) platiť nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu. Bolo teda povinnosťou aj žalovanej 2/ zabezpečiť platenie nájomného a úhrad. Žalobca nemal žiadnu povinnosť zasielať žalovanej 2/ opätovne platobné údaje (platobný výmer), keďže tieto mal k dispozícii žalovaný 1/. Žalovaná 2/ v konaní žiadnym spôsobom nevysvetlila, prečo si tieto platobné údaje nevyžiadala od svojho manžela, čo by malo byť považované v manželskom súžití za prirodzené. Naopak, podľa čl. V. nájomnej zmluvy mal žalovaný 1/ povinnosť informovať žalobcu o počte a zozname osôb vrátane ich vzťahu k nájomcovi, ktorí budú s nájomcom v byte bývať. Nájomca mohol zvýšiť počet osôb v byte len po predchádzajúcom súhlase prenajímateľa. Ak bol touto osobou manžel nájomcu, nájomca bol povinný oznámiť túto skutočnosť prenajímateľovi do 30 dní od jej vzniku. Nedodržanie tejto povinnosti nemôže byť dávané na ťarchu žalobcovi, pričom žalovaná 2/ v konaní netvrdila a ani nepreukazovala, že žalovaní túto povinnosť splnili. Okrem toho, z e-mailu R. M. zo dňa 04.02.2021 (zamestnanca Prvej ružinovskej spoločnosti, a.s., ktorá vykonáva správu predmetného bytového domu) vyplýva, že dňa 21.10.2013 bola žalovanej 2/ daná sumárna analýza platieb so všetkými údajmi, a to výška nedoplatku, variabilný symbol, číslo účtu a mesačné zálohové predpisy. Navyše, na dresu predmetného bytu (na ktorej majú obaja žalovaní adresu trvalého pobytu) žalobca každý rok zasielal ročné vyúčtovanie služieb, z ktorého sú tieto údaje takisto zrejmé. Záverom konajúci súd uvádza, že žalovaná 2/ v konaní preukázala len toľko, že listom zo dňa 20.09.2015 (v zastúpení právnou zástupkyňou) požiadala žalobcu o zapísanie do zoznamu nájomcov a o informáciu o záväzkoch spojených s užívaním bytu. V tom čase však už bola niekoľko mesiacov daná výpoveď z nájmu bytu zo dňa 12.02.2015).

46. Uplynutím výpovednej lehoty tak došlo k zániku nájmu predmetného bytu. Trojmesačná výpovedná lehota uplynula v zmysle dňa 30.06.2016 (uplynutím troch mesiacov od doručenia výpovede žalovanému 1/ dňa 22.03.2016 a žalovanej 2/ dňa 04.03.2016, pričom výpovedná lehota začala plynúť prvým dňom nasledujúceho mesiaca). Od tohto okamihu žalovaní užívali predmetný byt bez právneho dôvodu, žalobca mal preto v zmysle právo domáhať sa vypratania tohto bytu. Žalovaní v priebehu konania namietali premlčanie tohto práva žalobcu. Avšak, ak je už raz účinne daná výpoveď z nájmu bytu, nájom bytu končí uplynutím výpovednej lehoty a plynutím času sa neobnovuje. Keďže vlastnícke právo sa v zmysle nepremlčuje, vlastník sa môže domáhať vypratania bytu v zmysle kedykoľvek (aj niekoľko rokov) po uplynutí výpovednej lehoty. Ani táto námietka žalovaných tak nebola dôvodná.

47. Medzičasom sa však žalovaná 2/ stala starobnou dôchodkyňou, pričom preukázala, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov. Žalovaná 2/ nevlastní žiaden iný majetok a nemá žiaden iný príjem (s výnimkou starobného dôchodku). Od žalovanej 2/ ako starobnej dôchodkyne pritom objektívne nie je možné požadovať, aby si svoj príjem zvýšila. Z evidencie Sociálnej poisťovne vyplýva, že žalovaná 2/ poberá starobný dôchodok vo výške 251,40 eur. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 28.11.2019 vyplýva, že žalovaná 2/ má od 01.01.2020 starobný dôchodok vo výške 210,70 eur mesačne. V zmysle o pomoci v hmotnej núdzi (ďalej len "") hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Podľa o životnom minime v spojení s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. bolo s účinnosťou od 01.07.2020 životné minimum 214,83 eur mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu. Súd mal pritom vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaná 2/ žije v domácnosti sama. V zmysle sa za príjem na účely tohto zákona nepovažuje 25 % zo starobného dôchodku bez jeho zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku a z predčasného starobného dôchodku. Z uvedeného je zrejmé, že príjem žalovanej 2/ nedosahuje sumy životného minima (na účely ) a že žalovaná 2/ je osobou v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov. Žalobca síce v konaní poukazoval na to, že žalovaná 2/ má dospelého syna, žalobca však v tomto smere neprodukoval žiadne konkrétne skutkové tvrdenia a ani nenavrhol vykonanie žiadnych konkrétnych dôkazov, ktorými by preukázal, že syn žalovanej 2/ je schopný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči svojej matke, resp. je schopný jej poskytnúť adekvátne ubytovanie. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že jej syn žije v prenajatej garsónke spolu so svojou dospelou dcérou a partnerkou, pričom žalobca tieto tvrdenia nijako nevyvrátil.

48. Žalovanej 2/ teda vzniklo v zmysle v spojení s právo na poskytnutie náhradného ubytovania. Súd preto v súlade s a s rozhodol tak, že žalovaná 2/ je povinná vypratať a odovzdať predmetný byt žalobcovi v lehote 30 dní po tom, čo jej žalobca zabezpečí náhradné ubytovanie (výrok I.).

49. Súd mal síce vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaní sa rozviedli a že nežijú v spoločnej domácnosti, opustenie spoločnej domácnosti žalovaným 1/ však podľa názoru súdu súčasne neznamená, že žalovaný 1/ predmetný byt vypratal. Keďže súd mal opustenie spoločnej domácnosti preukázané len výpoveďou žalovanej 2/, pričom žalovaný 1/ môže aj naďalej disponovať kľúčmi od predmetného bytu, resp. mu žalovaná 2/ môže umožniť opätovné užívanie tohto bytu, súd uložil povinnosť vypratať predmetný byt aj žalovanému 1/. Súd v tejto súvislosti zohľadnil aj to, že žalovaný 1/ vo svojich vyjadreniach popieral žalobou uplatnený nárok a bránil sa vyprataniu z bytu. Keďže žalovaný 1/ má pravidelný mesačný príjem vo výške približne 800,- eur a navyše poberá aj invalidný dôchodok, súd mu uložil povinnosť vypratať predmetný byt bez povinnosti žalobcu zabezpečiť mu bytovú náhradu (výrok II.).

50. Nad rámec už uvedeného konajúci súd uvádza, že v prejednávanom prípade nevzhliadol žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré poukazovala žalovaná 2/ vo svojich podaniach. Podľa žalovanej 2/ mal súd brať ohľad na to, že žalovaná 2/ je v hmotnej núdzi a že v predmetnom byte býva od roku 1997. Súd však bral ohľad predovšetkým na to, že žalovaná 2/ (spolu so žalovaným 1/) za byt dlhodobo (20 rokov) neplatili ani časť nájomného, ktoré sa pritom ani len neblíži trhovým hodnotám porovnateľného nájmu bytu v danom mieste a čase. Konajúci súd uvádza, že sa s takým prípadom dlhodobého "neplatičstva" ešte nestretol. Žalovaný 1/ má pravidelný príjem a invalidný dôchodok, žalovaná 2/ má starobný dôchodok (a v minulosti mohla pracovať), napriek tomu však žalovaní roky neplatili žalobcovi ani minimálnu sumu. Takéto správanie je podľa názoru súdu hodné spoločenského odsúdenia. Súd to pritom vníma ako špekulatívne konanie zo strany žalovanej 2/, aby mohla v predmetnom byte bývať "zadarmo" čo najdlhšie. Je zrejmé, že žalovaná 2/ naakumulovaný dlh v astronomickej výške 29.475,20 eur (k 31.12.2020) nikdy nezaplatí, keďže je poberateľkou starobného dôchodku, a teda nie je predpoklad nárastu jej príjmov či majetku. Žalovaní dlhodobo a sústavne porušovali a porušujú vlastnícke právo žalobcu, čo súd nemôže ponechať bez povšimnutia. Úlohou súdu je poskytovať rýchlu a spravodlivú ochranu porušeným právam a právom chráneným záujmom, pričom medzi základné piliere občianskoprávnych vzťahov patrí aj nedotknuteľnosť vlastníctva. Žalovaní však tým, že užívajú byt vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu, pričom za toto bezdôvodné užívanie neplatia ani len najmenšiu odplatu, hrubo zasahujú do vlastníckeho práva žalobcu. Takéto konanie súd vníma ako rozporné s dobrými mravmi, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. Navyše, súd už hmotnú núdzu žalovanej 2/ zohľadnil, keď jej priznal nárok na poskytnutie náhradného ubytovania. Ďalšie zohľadnenie jej hmotnej núdze preto nebolo potrebné (a nepripúšťa ho ani zákon).

51. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle v spojení s tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.