Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_71Cb-83-2025.pdf
PDF · 86.05 KB
Case nature
Area
Subarea
71Cb/83/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III sudcom Mgr. Ing. Františkom Krajčom v spore žalobcu: BORY HOME s.r.o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 48 099 171, právne zastúpeného: Škubla & Partneri s.r.o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 36 861 154, proti žalovanému: iBrand s.r.o., so sídlom Drieňová 1J, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 475 056, o zaplatenie 7.200 EUR s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7.200,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,25 % ročne zo sumy 7.200,- EUR odo dňa 24.08.2023 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 EUR, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 7.200 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,25 % ročne zo sumy 7.200 EUR od 24.08.2023 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 EUR a náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že si na základe objednávky č. 4915053764 zo dňa 31.01.2023 objednal u žalovaného zabezpečenie rádiovej kampane pozostávajúcej z 200 reklamných spotov v dĺžke 25 sekúnd v Rádiu Vlna za cenu 7.200 EUR s DPH. Cenu uhradil dňa 07.02.2023. Keďže žalovaný objednanú kampaň nezabezpečil a žalobca už o oneskorené plnenie nemal záujem, strany sa dohodli na zrušení objednávky a vrátení zaplatenej sumy. Žalovaný vystavil dobropis č. 2023150 na sumu 7.200 EUR so splatnosťou dňa 23.08.2023, avšak sumu žalobcovi nevrátil.
2. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení do konania predložil objednávku č. 4915053764 zo dňa 31.01.2023, faktúru č. 2023033, dobropis č. 2023150, výzvu na úhradu peňažnej pohľadávky spolu s poštovou zásielkou a e-mailovú komunikáciu strán týkajúcu sa vzniku objednávky, priebehu prípravy kampane, zrušenia objednávky, vystavenia dobropisu a následných výziev na jeho úhradu.
3. Okresný súd Banská Bystrica v konaní pod sp. zn. 35Up/654/2025 vydal platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal včas odpor. Žalovaný uviedol, že nárok neuznáva, namietal, že objednávka neobsahovala konkrétny časový harmonogram, bližšiu špecifikáciu predmetu plnenia ani spôsob dodania služby, a preto podľa neho nebolo zrejmé, či a v akom rozsahu došlo k plneniu ani či došlo k riadnemu zrušeniu zmluvy. Tvrdil, že z e-mailovej komunikácie vyplývala iba snaha vyriešiť vec mimosúdne a že vyjadrenia žalovaného nemožno považovať za právne záväzné uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka ani za dohodu zakladajúcu povinnosť plniť. Vystavenie dobropisu považoval iba za účtovnú korekciu, ktorá sama osebe nezakladá záväzok na vrátenie sumy 7.200 EUR.
Ďalej poukázal na to, že k neuskutočneniu kampane malo dôjsť v dôsledku externých faktorov, a namietal aj vznik, splatnosť a výšku uplatnených úrokov z omeškania. V odpore zároveň uviedol, že uplatnený nárok vedie vo svojom účtovníctve a predmetnú faktúru uviedol vo svojom kontrolnom výkaze.
4. Žalobca v žalobnej replike uviedol, že medzi stranami vznikol platný obchodný záväzkový vzťah, ktorého predmetom bolo zabezpečenie 200 rádiových spotov v Rádiu Vlna za dohodnutú odmenu 7.200 EUR. Žalovaný prijatie peňažného plnenia potvrdil faktúrou č. 2023033. Podľa žalobcu z komunikácie strán a z dobropisu jednoznačne vyplýva dohoda o zrušení objednávky a vrátení celej zaplatenej sumy so splatnosťou dňa 23.08.2023. Následné vyjadrenia žalovaného, ktorými opakovane žiadal o poskytnutie ďalšieho času na úhradu, podľa žalobcu potvrdzujú existenciu a splatnosť záväzku.
5. Súd vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili, či súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania podľa § 177 ods. 2 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Žalobca súhlas výslovne vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 24.06.2026. Žalovanému bola výzva doručená dňa 28.06.2026 spolu s poučením, že ak sa v určenej lehote nevyjadrí, súd bude podľa § 157 ods. 2 CSP prezumovať, že proti uvedenému procesnému postupu nemá námietky. Žalovaný sa v určenej lehote nevyjadril. Uvedený postup zodpovedá výkladovému stanovisku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky k § 157 ods. 2 CSP, podľa ktorého môže súd pri otázkach procesného charakteru pripojiť k výzve doložku, že ak sa strana v určenej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky. Stanovisko ako príklad uvádza výzvu na vyjadrenie súhlasu s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania s doložkou, že v prípade nevyjadrenia sa bude predpokladať, že strana nemá námietky. Súd preto vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Súd rozsudok verejne vyhlásil, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli dňa 06.08.2026 zverejnené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu spôsobom podľa § 219 ods. 3 CSP.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami predloženými do konania, a to objednávkou č. 4915053764, faktúrou č. 2023033, dobropisom č. 2023150, výzvou na úhradu peňažnej pohľadávky a predloženou e-mailovou komunikáciou strán. Iné dôkazné návrhy strany neuplatnili. Z objednávky č. 4915053764 zo dňa 31.01.2023 súd zistil, že žalobca si u žalovaného objednal rádiovú kampaň pozostávajúcu z 200 spotov za cenu 6.000 EUR bez DPH. Z e-mailovej komunikácie predchádzajúcej objednávke vyplýva, že malo ísť o 200 spotov v dĺžke 25 sekúnd v Rádiu Vlna, pričom balík bolo možné využiť v období marec až december 2023 a kampaň rozdeliť na viac častí. Z e-mailovej komunikácie zo dňa 31.01.2023 vyplýva potvrdenie výberu Rádia Vlna a následne bola žalovanému zaslaná objednávka žalobcu. Z e-mailovej komunikácie ďalej vyplýva požiadavka zo dňa 14.02.2023 na prípravu mediaplánu na mesiace máj a jún 2023 s rovnomerným rozdelením spotov. Žalovaný na túto požiadavku reagoval a oznámil, že mediaplán pripraví neskôr. Z faktúry č. 2023033 vystavenej dňa 10.02.2023 súd zistil, že žalovaný vyúčtoval žalobcovi sumu 7.200 EUR s DPH za sprostredkovanie 200 rádiových spotov v Rádiu Vlna a súčasne potvrdil úhradu zálohovej faktúry dňa 07.02.2023. Zaplatenie ceny žalovaný v konaní výslovne nepoprel a netvrdil, že by objednané spoty alebo ich časť boli odvysielané. Jeho všeobecné tvrdenie, že z listín nie je zrejmé, či a v akej miere došlo k plneniu, nepredstavuje vo vzťahu k jeho vlastnému konaniu kvalifikované popretie podľa § 151 ods. 2 CSP, keďže žalovaný neuviedol vlastnú verziu o tom, aké konkrétne plnenie, kedy a v akom rozsahu žalobcovi poskytol. Z e-mailu žalovaného zo dňa 12.06.2023 ďalej vyplýva, že žalovaný žalobcovi oznámil problémy svojho zmluvného partnera a uviedol, že ak sa kampane v danom mesiaci neuskutočnia, dôjde k vráteniu finančných prostriedkov. Dňa 17.07.2023 žalovaný žalobcovi oznámil, že objednávku bude rušiť, nebude vec ďalej odkladať a dal pokyn na vystavenie dobropisu. Žalovaný následne vystavil dobropis č. 2023150 zo dňa 24.07.2023 na celú sumu 7.200 EUR so splatnosťou dňa 23.08.2023 a dňa 25.07.2023 ho zaslal žalobcovi. Žalobca dňa 26.07.2023 jeho zaslanie potvrdil. Z ďalšej komunikácie súd zistil, že žalovaný na výzvy žalobcu nereagoval popretím záväzku, ale dňa 14.01.2025 oznámil, že vec bude v danom mesiaci určite vyriešená, a dňa 07.04.2025 požiadal o priestor na úhradu do konca apríla 2025 s tým, že má záujem vec ukončiť a sumu vyplatiť.
7. Ustálený skutkový stav súd posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 1 a 2, § 261 ods. 1, § 266 ods. 1 až 3, § 269 ods. 2, § 340 ods. 1, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1 a 2 a § 369c ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“), § 40 ods. 4, § 43c ods. 1, § 44 ods. 1, § 558, § 572 ods. 2 a 3 a § 573 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), § 1 ods. 2 a § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, a § 151, § 157 ods. 2, § 177
ods. 2 písm. b), § 219 ods. 3, § 232 ods. 3, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
8. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že záväzkový vzťah strán bol obchodným záväzkovým vzťahom medzi podnikateľmi v rámci ich podnikateľskej činnosti. Jeho obsahom bola povinnosť žalovaného zabezpečiť pre žalobcu odvysielanie dohodnutej rádiovej kampane a povinnosť žalobcu zaplatiť dohodnutú cenu. Keďže tento zmluvný typ nie je ako samostatná zmluva upravený v Obchodnom zákonníku, súd ho právne kvalifikoval ako nepomenovanú zmluvu podľa § 269 ods. 2 ObZ. Námietka žalovaného, že pôvodný záväzok nebol dostatočne určitý, súd nepovažuje za relevantnú. Predmet plnenia bol určený počtom 200 spotov, dĺžkou 25 sekúnd, rádiom, v ktorom mali byť odvysielané, a cenou 6.000 EUR bez DPH. Z komunikácie strán sporu bolo zároveň zrejmé obdobie využitia balíka a následná požiadavka na rozdelenie kampane medzi máj a jún 2023. Skutočnosť, že konkrétny mediaplán mal žalovaný vypracovať neskôr, nespôsobovala neurčitosť predmetu zmluvy, ale išlo o spôsob vykonania už dostatočne vymedzeného plnenia. Žalovaný objednávku prijal, cenu vyúčtoval a prijal, čím jej existenciu a obsah vlastným konaním potvrdil. Súd uvádza, že vznik povinnosti žalovaného vrátiť sumu 7.200 EUR nezaložil na samotnom vystavení dobropisu, ale táto povinnosť vznikla z dohody strán o zrušení nesplneného záväzku a z jej zákonných následkov podľa § 572 ods. 2 a § 573 OZ. Za návrh žalovaného na zrušenie nesplneného záväzku a vysporiadanie prijatého plnenia jeho vrátením súd považoval oznámenie zo dňa 17.07.2023, že objednávku bude rušiť a dal pokyn na vystavenie dobropisu, v spojení s následným vystavením a zaslaním dobropisu na celú zaplatenú sumu. Žalobca tento návrh prijal, keď na zaslaný dobropis dňa 26.07.2023 reagoval bez výhrad poďakovaním za jeho zaslanie. Z jeho ďalšieho konania zároveň vyplývalo, že požadoval vrátenie dobropisovanej sumy. Takéto konanie predstavovalo prijatie návrhu v zmysle § 43c ods. 1 OZ a dohoda bola uzavretá podľa § 44 ods. 1 OZ. Písomná forma bola zachovaná elektronickou komunikáciou umožňujúcou zachytiť obsah prejavov a určiť osoby, ktoré ich urobili. Keďže žalobca svoju povinnosť zaplatiť cenu už splnil, vznikol mu v dôsledku zrušenia záväzku podľa § 573 OZ nárok na vrátenie poskytnutého plnenia.
Obrana žalovaného, podľa ktorej neexistovala výslovná dohoda o vrátení peňažného plnenia ani právne záväzné uznanie dlhu, nebola dôvodná. Pre vznik uplatneného nároku nebolo potrebné formálne uznanie dlhu podľa § 558 OZ. Súd následné e-maily žalovaného neposúdil ako formálne uznanie dlhu, ale ako dôkazy o tom, ako žalovaný sám chápal obsah predchádzajúcej dohody a svoju povinnosť podľa nej. Žiadosť o ďalší čas „na úhradu“ a vyjadrenie záujmu sumu „vyplatiť“ sú v súlade so záverom, že strany sa dohodli na vrátení zaplatenej ceny, a nie s tvrdením, že žalovanému žiadna povinnosť nevznikla.
Tvrdenie žalovaného, že kampaň nebola uskutočnená v dôsledku externých faktorov, nebolo rozhodujúce pre posúdenie uplatneného nároku, keďže žalovaný netvrdil, že by táto okolnosť mala za následok zánik alebo obmedzenie povinnosti vrátiť cenu po zrušení objednávky. Žalovaný netvrdil, že sumu žalobcovi vrátil. Výška a splatnosť peňažného záväzku vyplývali z dobropisu č. 2023150, ktorý vystavil samotný žalovaný na celú prijatú sumu 7.200 EUR a určil v ňom dátum splatnosti 23.08.2023. Dobropis v spojení s dohodou o zrušení objednávky a jej vysporiadaní nebol iba jednostranným účtovným záznamom, ale listinným zachytením sumy a času plnenia pri vysporiadaní zrušenej objednávky. Keďže žalovaný sumu do 23.08.2023 nezaplatil, dňa 24.08.2023 sa dostal do omeškania.
Žalobca si uplatnil zákonný úrok z omeškania podľa § 369 ods. 2 ObZ v spojení s § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania predstavovala 4,25 % ročne a po zvýšení o deväť percentuálnych bodov bola zákonná sadzba 13,25 % ročne. Súd preto žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 13,25 % ročne zo sumy 7.200 EUR od 24.08.2023 do zaplatenia. Keďže omeškanie vzniklo v obchodnom záväzkovom vzťahu a žalobca nebol spotrebiteľom, vznikol žalobcovi podľa § 369c ods. 1 ObZ v spojení s § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. aj nárok na jednorazovú paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 EUR. Súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. Lehotu na plnenie súd určil podľa § 232 ods. 3 CSP na tri dni od právoplatnosti rozsudku.
9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd podľa § 255 ods. 1 CSP priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,