Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23Sa-40-2021.pdf
PDF · 72.05 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/40/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: V.. W. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XX, W. T., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, Bratislava, IČO: 47 238 232, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29 augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 5844-6/2021-BA zo dňa 03. 02. 2021, takto
rozhodol:
Súd žalobu o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 31. 03. 2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 01. 04. 2021, postúpenou Krajskému súdu v Nitre uznesením č. k. 7Sa/38/2021 -23 zo dňa 17. 05. 2021, domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 5844-6/2021-BA zo dňa 03. 02. 2021, ktorým žalovaná zastavila konanie o proteste prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava, č. Kd 397/19/1100-3 zo dňa 18. 05. 2020, ktorý podal prokurátor proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne
- ústredie č. 27362-2/2017-BA zo dňa 09. 06. 2017, pretože prokurátor vzal podaný protest prokurátora späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté.
2. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci po oboznámení sa s obsahom podanej žaloby a žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej č. 5844-6/2021-BA zo dňa 03. 02. 2021 dospel k záveru, že žalobcom podanú žalobu je potrebné podľa ust. § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietnuť ako neprípustnú.
3. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) , b) , c) SSP , na účely tohto zákona sa rozumie a) administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov, b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka, c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
Podľa § 7 písm. e) SSP , správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
Podľa § 97 SSP , ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
Podľa § 177 ods. 1 SSP , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 178 ods. 1 SSP , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
4. Správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania správnych orgánov. Podstata vyňatia rozhodnutí a opatrení uvedených v § 7 písm. e) zo súdneho prieskumu je založená na tom, že predbežné, procesné a poriadkové rozhodnutia a opatrenia vo svojom súčte predstavujú v podstate len samotný procesný postup orgánu verejnej správy v administratívnom konaní s tým, že prípadné pochybenie alebo vady v tomto konaní sa môžu, ale i nemusia preniesť do zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia vydaného v tomto konaní vo veci samej alebo toho rozhodnutia, resp. opatrenia, ktorým sa administratívne konanie končí. Inak povedané, ak sa dotknutý účastník domnieva, že príslušné predbežné, procesné alebo poriadkové rozhodnutie či opatrenie je nezákonné, môže túto skutočnosť namietať ako porušenie procesných predpisov, ktoré sa odrazilo v nezákonnosti prijatého a žalobou napadnutého meritórneho alebo konečného rozhodnutia alebo opatrenia. Procesným rozhodnutím alebo opatrením je také rozhodnutie alebo opatrenie, ktoré v rámci administratívneho konania upravuje určitú procesnú otázku.
5. Z obsahu podanej žaloby a jej príloh mal správny súd za preukázané, že rozhodnutím č. 5844-6/2021- BA zo dňa 03. 02. 2021 žalovaná zastavila konanie o proteste prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava, č. Kd 397/19/1100-3 zo dňa 18. 05. 2020, ktorý podal prokurátor proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne - ústredie č. 27362-2/2017-BA zo dňa 09. 06. 2017, pretože prokurátor vzal podaný protest prokurátora späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté.
6. Protest prokurátora je jedným z prostriedkov prokurátorského dozoru, ktorý prokurátor vykonáva vo vzťahu k orgánom verejnej správy. Prokurátor môže podať protest proti právoplatnému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, ktorým bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis, a ktorým boli založené, zmenené alebo zrušené práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Správny súd iba zdôrazňuje, že pokiaľ účastník podá podnet na podanie protestu prokurátora, ide ďalej o fakultatívny postup prokurátora, či tento protest podá alebo nie. Nie je preto na mieste ani spochybňovať jeho ďalšie dispozičné úkony, akým je aj späťvzatie jeho protestu. Fyzické a právnické osoby napokon nie sú aktívne legitimované na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti a postupu správneho orgánu ani v prípade rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora (porovnaj uznesenie NS SR sp. zn. 5Sžo/219/2015 zo dňa 22. 03. 2016).
7. Takéto rozhodnutie, ktorým bolo zastavené konanie o proteste prokurátora, ktorý vzal svoj protest späť, preto nepochybne predstavuje rozhodnutie procesnej povahy, nakoľko ním nedošlo k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej a taktiež nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu.
8. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 31. 03. 2021 teda domáhal preskúmania zákonnosti takého rozhodnutia, ktoré treba považovať za rozhodnutie procesnej povahy a ktoré je podľa ust. § 7 písm. e) SSP vylúčené zo súdneho prieskumu.
9. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a žalobu žalobcu zo dňa 31. 03. 2021 odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. e) SSP .
10. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP ).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1 , 2 , 3 SSP ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1 , 2 SSP . V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.