Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Co-28-2026.pdf
PDF · 148.17 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/28/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. C. XXX/XX, XXX XX D., zastúpená: Advokátska kancelária TRNKA s. r. o., IČO: 55 085 075, so sídlom Námestie SNP 9448/26A, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. J. XXXX/XX, XXX XX K., zastúpený: JUDr. Andrea Vladárová, advokátka, IČO: 51 407 442, so sídlom Veľká okružná 17, 010 01 Žilina, o zaplatenie 3.000 EUR s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 16. októbra 2025, č. k.: 11C/4/2025-170, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
o d ô v o d n e n i e :
Konanie v prvej inštancii 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „I. Súd žalobu zamieta. II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, ktoré je žalobca povinný zaplatiť žalovanému do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania.“
2. Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 23.08.2024 domáhala v upomínacom konaní vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného k úhrade sumy 3.000 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 3.000 Eur od 24.07.2024 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnila tým, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.02.2024 od žalovaného nadobudla do vlastníctva garáž so súpisným číslom XXXX, postavenú na pozemku C. D. I. L. XXX/X a pozemok registra C-KN s parc. Č. XXX/X, zastavaná plocha a plocha a nádvorie o výmere 21 m2, nehnuteľnosti v okrese K., v M. K., v katastrálnom území K. na ulici A. G..
3. Žalobkyňa kúpila od žalovaného kúpnou zmluvou z 19.02.2024 garáž (súp. č. XXXX, N. A. G., K.) s pozemkom za 21.000 EUR. Garáž bola v „pôvodnom stave" z 70. rokov, s plechovou strechou. Tvrdila, že po prevzatí zistila zatekanie strechy a žiadala zľavu z kúpnej ceny 3.000 EUR, čo predstavuje zľavu 14 %, s úrokom z omeškania 9,25 % ročne od 24.07.2024.
4. Vec začala ako upomínacie konanie – OS Banská Bystrica vydal platobný rozkaz (11.09.2024), žalovaný podal odpor, kde poprel vadu s tým, že garáž bola predaná „ako stojí a leží", kupujúca si ju
osobne obzrela a v zmluve to potvrdila, prípadné zatekanie je bežným opotrebením 50-ročnej strechy, a ani nájomca ani on sám zatekanie nikdy nezaznamenali.
5. Súd vypočul žalobkyňu, svedka A. J., nájomca do konca februára 2024, ktorý zatekanie nikdy nezaznamenal, garáž bola suchá, a svedka F. O. (klampiar, ktorý strechu vymieňal 15.08.2024), ktorý identifikoval jedno prehrdzavené miesto na falci, ale nevedel potvrdiť skutočné zatekanie; drevo pod strechou bolo suché a zdravé. Ďalej posudzoval kúpnu zmluvu, fotografie, SMS/telefonickú komunikáciu a meteorologické údaje (najmenej zrážok býva práve v januári–marci).
6. Pri právnom posúdení vychádzal z toho, že dôkazné bremeno o existencii vady zaťažuje žalobkyňu; ak by sa vada prejavila do 6 mesiacov od prevodu, platila by vyvrátiteľná domnienka jej existencie k dátumu prevodu (dôkazné bremeno by sa presunulo na žalovaného).
7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že existencia vady (zatekania) nebola preukázaná. Fotografie zachytávali len vlhkosť podlahy/stien bez preukázateľnej súvislosti so strechou, keď žalobkyňa sama pripúšťala, že vlhkosť mohla byť „zo zeme". Žalobkyňa mala cca 5 mesiacov (16.03.–15.08.2024) na riadne zdokumentovanie stavu a neurobila tak. Žiadny svedok zatekanie priamo nepotvrdil. Svedok F. O. len „hypoteticky" pripustil možnosť. Súd tiež prisvedčil pochybnosti žalovaného, či fotografie interiéru vôbec zobrazujú predmetnú garáž. Žalobu preto zamietol, žalovanému priznal náhrada trov konania 100 % (§ 255 ods. 1 CSP).
Odvolanie
8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý bol žalobkyni doručený dňa 28.11.2025, podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu v celom rozsahu odvolanie, ktoré odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, majúc za to, že napadnutý rozsudok je nezákonný, nesprávny a nespravodlivý.
9. Nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že nepreukázala vznik tvrdenej vady kúpenej garáže spočívajúcej v zatekaní strechy, a mala za to, že z vykonaného dokazovania naopak vyplynulo, že garáž v čase kúpy mala vadu, od ktorej odvodzovala svoj nárok na zľavu z kúpnej ceny.
10. K výhrade súdu prvej inštancie, že si v čase priameho zatekania strechy nevyhotovila kvalitnejšiu dokumentáciu, uviedla, že v momente zistenia zatekania musela urgentne riešiť vzniknutú situáciu a nezaoberala sa jej dokumentovaním pre účely prípadného súdneho sporu, keďže predpokladala, že žalovaný bude prístupný mimosúdnemu riešeniu veci; pripustila, že obdobie od 16.03.2024 do 15.08.2024 sa na prvý pohľad javí ako dostatočne dlhé, zároveň však namietala, že od nej nemožno spravodlivo požadovať, aby vyčkávala na výraznejšie zrážky a nechala garáž zatekať len s cieľom vyhotoviť potrebnú foto či video dokumentáciu, keďže takouto požiadavkou by bola fakticky tlačená do toho, aby trpela vznik väčšej škody na vlastnej veci.
11. Osobitne namietala záver uvedený v bode 28. odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie vyslovil pochybnosť, či interiér zachytený na predložených fotografiách zodpovedá interiéru garáže, ktorú od žalovaného kúpila; s poukazom na § 151 ods. 1 CSP argumentovala, že žalovaný mal so zreteľom na koncentráciu konania možnosť účinne poprieť jej skutkové tvrdenia už v odpore proti platobnému rozkazu, ako aj v duplike, keďže fotografie predložila už k návrhu na vydanie platobného rozkazu a žalovaný ich vtedy nijako nespochybnil, pričom tak urobil až v neskoršom štádiu konania, čo mal súd prvej inštancie vyhodnotiť ako účelovú procesnú obranu, a poukázala tiež na to, že ani svedok O., ktorému boli fotografie v rámci výsluchu predložené, nevzniesol pochybnosť o tom, že ide o fotografie predmetnej garáže, ani súd prvej inštancie počas pojednávaní obdobnú pochybnosť sám nevyjadril.
12. Za nesprávne označila aj hodnotenie výpovede svedka O. uvedené v bode 29. odôvodnenia rozsudku; pripustila, že svedok výslovne neuviedol, že by na vlastné oči videl, ako cez strechu garáže zateká, mala však za to, že vyjadril dôvodné podozrenie, že v dôsledku korózie strechy, ktorá nemala len povrchový charakter, môže k zatekaniu dochádzať, preto považovala záver súdu o čisto hypotetickej povahe jeho výpovede za nesprávny a mala za to, že bolo namieste vychádzať z toho, že je pravdepodobnejšie, že k zatekaniu strechy dochádzalo, než že k nemu nedochádzalo.
13. K samotnému mechanizmu zatekania uviedla, že za všeobecne známu skutočnosť považuje to, že miesto poruchy strechy nemusí byť totožné s miestom, na ktorom sa zatečenie prejaví v interiéri, keďže voda môže po prestupe cez otvor v streche stekať po drevených konštrukčných prvkoch až k stene a po nej ďalej na zem, čím vzniká vlhkosť zdokumentovaná na predložených fotografiách, bez toho, aby musela kvapkať alebo stekať kolmo z miesta poruchy.
14. Ďalej poukázala na to, že pozitívne rozhodnutie vo veci samej je možné založiť aj na nepriamych dôkazoch, pokiaľ tieto navzájom súvisia, podporujú sa a vo svojej previazanosti nepripúšťajú iný logický priebeh udalostí, s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo/2682/2013 zo dňa 26.06.2014, a mala za to, že hoci v prejednávanej veci chýba priamy dôkaz, napríklad vo forme videozáznamu, vykonané dôkazy majúce prevažne nepriamu povahu vo vzájomnej súvislosti nepripúšťajú iný logický záver než ten, že garáž, resp. jej strecha, mala tvrdenú vadu; v tejto súvislosti poukázala najmä na svoju výpoveď, ktorú označila za súvislú, logickú a bez vzájomných rozporov, na výpoveď svedka O. a na komunikáciu medzi ňou a žalovaným, pričom zdôraznila, že z predloženej SMS komunikácie (č. l. 104 až 107) vyplýva, že bezprostredne po tom, čo dňa 16.03.2024 zistila zatekanie strechy, kontaktovala žalovaného a v období od 18.03.2024 do 28.04.2024 sa s ním snažila vzniknutú situáciu riešiť, čo korešponduje aj s výpismi telefonických hovorov (č. l. 103), a že hoci obsah týchto hovorov nie je možné listinne preukázať, žalovaný účinne nepoprel jej tvrdenie, že ho kontaktovala práve v súvislosti so zatekaním, ba naopak to sám vo výsluchu potvrdil, rovnako ako svedok O. potvrdil, že ho kontaktovala s tým, že jej cez strechu tečie do garáže.
15. S poukazom na § 191 ods. 1 CSP mala za to, že z uvedených dôkazov vyplýva časová a logická nadväznosť jej krokov, ktorá nepripúšťa iný záver než dôvodnosť uplatneného nároku, keďže bezprostredne po zistení problému nemohla vedieť, ako sa žalovaný k jej oznámeniu postaví, a preto nemožno uvažovať o tom, že by jej motiváciou bolo vytvorenie si dôkazu pre prípadný budúci spor; zdôraznila napokon aj to, že svedok O. sa ako odborne spôsobilá osoba vyjadril, že porucha strechy vzniknutá v dôsledku korózie nemohla vzniknúť v krátkom čase po kúpe garáže.
16. Na základe uvedeného uzavrela, že vykonané dôkazy vytvárajú ucelenú reťaz priamych a nepriamych dôkazov postačujúcu na záver o dôvodnosti jej nároku čo do základu a že opačný záver súdu prvej inštancie je záverom čisto formálnym, nezohľadňujúcim osobitosti prejednávanej veci.
17. Pokiaľ ide o právne posúdenie, stotožnila sa so záverom súdu prvej inštancie, že najprv je potrebné ustáliť, či strecha garáže má tvrdenú vadu, a až následne posudzovať primeranosť požadovanej zľavy z kúpnej ceny, pričom okrajovo poukázala na to, že svedok O. sa vyjadril aj k hodnote opravy strechy, čo podľa ustálenej súdnej praxe predstavuje jeden z ukazovateľov primeranosti požadovanej zľavy, s tým, že v konečnom dôsledku ide o voľnú úvahu súdu; zastávala názor, že súd prvej inštancie aplikoval na vec správne právne normy, avšak v dôsledku nesprávneho hodnotenia dôkazov dospel k nesprávnemu záveru o nepreukázaní jej nároku čo do základu. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Vyjadrenie k odvolaniu
18. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý sa nestotožnil s tvrdením, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nezákonný, nesprávny a nespravodlivý, a mal za to, že súd prvej inštancie vyčerpávajúco odôvodnil, prečo z vykonaných dôkazov nebolo možné ustáliť, že by strecha predmetnej garáže mala vadu spočívajúcu v jej zatekaní, pričom podrobne vyložil princípy civilného sporového konania a procesné povinnosti strán sporu s odkazom na konkrétne ustanovenia Civilného sporového poriadku i na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (body 31. až 36. rozsudku), zdôraznil, že stranám bolo opakovane poskytnuté poučenie o sudcovskej koncentrácii konania (bod 37. rozsudku), vykonal všetky žalobkyňou navrhnuté dôkazy, a keďže žalobkyňa nepreukázala existenciu vady ako takej, ďalšími otázkami súvisiacimi s uplatneným nárokom sa už nezaoberal a žalobu zamietol.
19. K námietke žalobkyne smerujúcej proti vyhodnoteniu fotodokumentácie (bod 28. rozsudku) žalovaný uviedol, že toto vyhodnotenie je založené na logickej úvahe súdu, pričom nemožno opomenúť, že žalovaný namietal čas i miesto, ktoré majú fotografie zachytávať, a hoci žalobkyňa k fotografiám podávala vlastné tvrdenia, žalovaný poukázal na skutočnosti zakladajúce ich nevierohodnosť a nevierohodnosť toho, čo je na nich zachytené, s čím sa súd stotožnil a rozviedol vlastné úvahy.
20. Tvrdenie žalobkyne, že vzniknutú situáciu musela riešiť urgentne a nemala čas dokumentovať vzniknutý stav, označil za účelové, keďže súdu prvej inštancie neuniklo, že tak neurobila v období od 16.03.2024, kedy mala zatekanie zaznamenať po prvýkrát, až do výmeny strechy dňa 15.08.2024, čo predstavuje dostatočný priestor na relevantné zdokumentovanie a preukázanie existencie vady, od ktorej odvodzovala svoj nárok, a to tým skôr, že žalobkyňa v konaní tvrdila, že k zatekaniu strechy malo dochádzať opakovane; zdôraznil, že ak si žalobkyňa vedela vyhotoviť fotografie, o ktorých tvrdila, že pochádzajú z predmetnej garáže, v iných dňoch, nič jej nebránilo vyhotoviť fotografie, prípadne videozáznam z inkriminovaného miesta po tom, ako údajne podložila vedrá, do ktorých zo stropu tieklo, a že aj keď opisovala výdatné zatekanie strechy, z ňou produkovaných fotografií to nie je možné konštatovať, pre ktoré dôvody od nej nikto nič nespravodlivo nepožadoval, iba to, čo ukladá zákon, teda preukázanie nároku.
21. K námietke žalobkyne založenej na koncentrácii konania podľa § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorej žalovaný účinne nepoprel jej skutkové tvrdenia v odpore ani v duplike a fotografie priložené k návrhu na vydanie platobného rozkazu nespochybnil, žalovaný uviedol, že to nie je pravda, keďže zo súdneho spisu vyplýva, že poprel nárok žalobkyne ako taký, poprel existenciu vád v čase predaja, od ktorých žalobkyňa odvodzovala zľavu z kúpnej ceny, s tým, že garáž žiadne vady nemala a strecha nezatekala, pričom uviedol, že tvrdená vada je len v rovine tvrdení; poukázal na to, že jeho právna zástupkyňa už na pojednávaní dňa 27.05.2025, po jeho otvorení a ešte pred poskytnutím predbežného právneho posúdenia súdom, namietala predloženú fotodokumentáciu ako dôkaz, ktorý nie je objektívny, a opakovane po vyhlásení uznesenia súdu o vykonaní dokazovania listinnými dôkazmi v zmysle § 204 CSP namietala, že z fotografií nie je možné určiť, čoho konkrétne sa týkajú, ani presne určiť, že ide o garáž, ktorú žalovaný previedol na žalobkyňu.
22. Za zavádzajúce označil tvrdenie žalobkyne, že ani svedok O. pri predložení fotografií nevzniesol pochybnosti o tom, že ide o fotografie predmetnej garáže, keďže žalobkyňa sa tým snaží podsunúť odvolaciemu súdu stotožnenie viacerých fotografií svedkom, hoci svedok sa vyjadril a stotožnil len jednu fotografiu, a to na rube č. l. 14 spisu, ktorú mal vo svojom telefóne a ktorú zaslal žalobkyni, pričom v rámci výsluchu po nahliadnutí do telefónu s povolením súdu upresnil, že strechu bol pred realizáciou prác obhliadnuť raz, práce vykonal v letnom období, dátum obhliadky si presne nepamätal, vedel len, že vtedy nepršalo, obhliadku vykonal dňa 09.07., z ktorého dňa pochádza aj fotografia na rube č. l. 14, a opravu na garáži vykonal dňa 15.08.2024, pričom aj táto jediná stotožnená fotografia vo väzbe na celkovú výpoveď svedka nepreukazuje skutočnú existenciu zatekania strechy. K vyhodnoteniu výpovede svedka O. (bod 29. rozsudku) žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie správne zhrnul podstatné skutočnosti z jeho výpovede, teda že svedok identifikoval miesto, z ktorého mohlo dochádzať k zatekaniu, avšak či k zatekaniu skutočne dochádzalo, potvrdiť nevedel, že zvnútra garáže nevidel nič, že v tom čase nepršalo, že dosky pod plechovou strechou boli suché, resp. zosušené, a že hoci konštatoval povrchovú koróziu strechy, k tomu, či došlo k prehrdzaveniu spôsobilému vyvolať zatekanie, sa vyjadriť nevedel; s poukazom na jednotlivé časti výpovede svedka, tak ako boli zachytené v písomnej zápisnici i vo zvukovom zázname, žalovaný zdôraznil, že svedok videl len prehrdzavenie tzv. priečneho falcu, vysvetlil, že existujú aj pozdĺžne a spodné falce, ktoré však nie sú viditeľné, pretože sú dvakrát do seba zahnuté a nachádzajú sa vnútri, že videl len najvrchnejší falec, ktorý bol mierne odbitý a bola na ňom hrdza, avšak nevedel posúdiť, či cezeň tieklo, pričom na otázku, kedy mohlo prehrdzavenie vzniknúť, uviedol, že to nie je možné určiť, keďže nie je znaleckým ústavom, no zároveň sa vyjadril, že drevo pod plechovou strechou bolo úplne zdravé, z čoho podľa jeho názoru vyplýva, že k zatekaniu nedochádzalo dlhú dobu, a na otázku súdu, či v čase obhliadky alebo opravy bolo možné konštatovať, že z presne stotožneného miesta na fotografii do garáže zateká, odpovedal, že to nebolo možné určiť, keďže vtedy nepršalo a zvnútra garáže nevidel nič. Z uvedených dôvodov mal žalovaný za to, že neobstojí názor žalobkyne o nesprávnosti záveru súdu o hypotetickej povahe úvahy svedka vo vzťahu k zatekaniu, keďže z výpovede svedka je naopak nepochybné, že videl len prehrdzavenie jedného vrchného priečneho falcu a nevedel posúdiť, či tade tieklo, a zdôraznil, že žalobkyňa vôbec nespomína pre posúdenie tvrdenej vady významný fakt, na ktorý svedok poukázal, a to že dosky boli úplne suché, pričom naopak zameriava pozornosť na skutočnosti, ktoré neboli predmetom dokazovania a neboli tvrdené žiadnou zo strán sporu, týkajúce sa spádu strechy, prestupu vody cez otvor v streche, jej stekania po drevených doskách až k stene a kvapkania mimo miesta poruchy, s tým, že súdu neprináleží dotvárať skutkové tvrdenia strán a žalobkyňa v štádiu odvolacieho konania nemôže uvádzať skutočnosti, ktoré neboli predmetom prvostupňového konania.
23. K výpovedi svedka A. J. žalovaný uviedol, že ide o osobu, ktorá mala predmetnú garáž prenajatú pred jej predajom, a to od januára 2020 do februára 2024 za nájomné 50 Eur uhrádzané na účet, pričom dôvodom ukončenia nájmu bol predaj garáže, ku ktorému došlo koncom februára 2024, a hoci si svedok nepamätal presný dátum, vedel, že to bolo v nedeľu, k stavu garáže uviedol, že išlo o veľmi starú, no v dobrom stave udržiavanú garáž, ktorú navštevoval približne trikrát do týždňa, nezaznamenal žiadne zatekanie strechy ani zvýšenú vlhkosť a nevšimol si na nej žiadne vady; keďže kúpna zmluva bola uzavretá dňa 19.02.2024, čo bol pondelok, žalovaný mal výpoveď svedka za úplne vierohodnú, a to aj s prihliadnutím na úhrady nájomného tvoriace súčasť spisu.
24. K záveru súdu prvej inštancie, že výpoveď tohto svedka sama osebe nevylučuje, že garáž v čase uzavretia zmluvy mala tvrdenú vadu, keďže tá sa mohla prejaviť až po uzavretí zmluvy, keď už svedok v garáži nebol, žalovaný uviedol, že tomuto záveru niet čo vytknúť, avšak na výpoveď treba nahliadať v kontexte ostatných dôkazov, pričom označil za prinajmenšom zarážajúce, že strecha ešte cez víkend pred pondelkovým prevodom, kedy nájomca garáž vypratával, nezatekala, a napriek tomu by v deň prevodu mala vykazovať tvrdené výdatné zatekanie.
25. Vo vzťahu k vlastnej procesnej obrane žalovaný zopakoval, že v konaní poprel existenciu vady zatekania, o ktorom nikdy nemal vedomosť, pričom garáž navštevoval minimálne dvakrát mesačne, odsťahoval sa po rozvode zo Zvolena a garáž nadobudol vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov, naposledy v nej bol dňa 17.02.2024, čo korešponduje aj s SMS komunikáciou predloženou žalobkyňou, zatekanie nezaznamenala ani jeho bývalá manželka, ktorá je znalkyňou v odbore stavebníctvo, a garáž na predložených fotografiách nedokázal identifikovať, keďže sa podľa neho môže jednať o akúkoľvek inú garáž.
26. K SMS komunikácii a telefonickým hovorom žalovaný uviedol, že nesúhlasí s tým, že by preukazovali zatekanie strechy, a otázku žalobkyne, prečo by ho kontaktovala, ak by problém neexistoval, spolu s jej tvrdením, že nemožno uvažovať o pohnútke vytvoriť si dôkaz pre budúci spor, označil za bezvýznamnú z hľadiska rozhodnutia veci; poznamenal, že aj on má pochybnosti, či žalobkyňa uplatnením zľavy nesledovala cieľ získať finančné prostriedky na rekonštrukciu garáže z pôvodného do súčasného stavu, a hoci je presvedčený o špekulatívnej povahe žaloby, považoval aj túto okolnosť za irelevantnú pre rozhodnutie, pričom zdôraznil, že z SMS komunikácie nijako nevyplýva, že by potvrdil zatekanie strechy, naopak z výsluchu žalobkyne i z jeho výsluchu je nesporné, že sa k uvedenému postavil negatívne.
27. Z hľadiska namietaného hodnotenia dôkazov žalovaný uzavrel, že možno súhlasiť s názorom žalobkyne, že pozitívne rozhodnúť je možné aj na základe nepriamych dôkazov, pokiaľ tieto vzájomne súvisia, podporujú sa a vo svojej previazanosti nepripúšťajú iný logický priebeh udalostí, ako aj s jej odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo/2682/2013 zo dňa 26.06.2014, podľa ktorého nestačí, ak prichádza do úvahy len možnosť či pravdepodobnosť pravdivosti dokazovanej skutočnosti, mal však za to, že v prejednávanej veci na základe výsledkov hodnotenia dôkazov, tak ako sa ich snaží prezentovať žalobkyňa, rozhodne nemožno nadobudnúť istotu o tom, že tvrdená skutočnosť sa naozaj stala, a že naopak výsluchy svedkov vytvárajú takú logickú štruktúru, z ktorej možno vyvodiť, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno o existencii vady ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy, keďže nájomca svedok A. počas nájmu od roku 2020 až do predaja garáže na konci februára 2024 neevidoval žiadne zatekanie, klampiar konštatoval pod krytinou suché, neprehnité dosky, označil úplne iné miesto poškodenia, než tvrdila žalobkyňa, keď popisovala, že tieklo v pravom prednom rohu garáže, a nevedel s určitosťou určiť, že ním uvedené prehrdzavenie jediného vrchného falcu bolo miestom zatekania, ktoré v garáži nevidel, pričom ani z výpovede samotnej žalobkyne nemožno vyvodiť, že vada existovala v čase uzavretia kúpnej zmluvy, keďže žiadne výhrady k stavu garáže nemala a v kúpnej zmluve vyhlásila, že si garáž prehliadla a kupuje ju v stave, v akom sa ku dňu podpisu nachádza.
28. Žalovaný poprel tvrdenie žalobkyne, že si garáž neprehliadla, poukazujúc na to, že ňou predložená SMS komunikácia preukazuje, že sa s ním v sobotu 17.02.2024 tesne pred predajom stretla, čo je podporené aj jeho výpoveďou, podľa ktorej si žalobkyňa v rámci tohto stretnutia garáž prehliadla, a preto už v pondelok, kedy bola dňa 19.02.2024 uzavretá kúpna zmluva, nemala na ďalšej prehliadke záujem, pričom práve v tento víkend nájomca garáž definitívne vypratal.
29. Z obsahu kúpnej zmluvy zo dňa 19.02.2024 žalovaný zdôraznil, že z hľadiska špecifikácie predávanej garáže je nesporné, že garáž bola v pôvodnom stave (čl. II bod 1 zmluvy), že kupujúca prehlásila, že sa pred uzavretím zmluvy oboznámila so stavom garáže na základe osobnej obhliadky, jej stav jej bol dobre známy a nehnuteľnosti v tomto stave prebrala (čl. III bod 1 zmluvy), že predávajúci prehlásil, že mu neboli známe také závady a poškodenia, na ktoré by mal kupujúcu upozorniť (čl. III bod 2 zmluvy), a že predávajúci oboznámil kupujúcu so stavom nehnuteľností a kupujúca ich kúpila v stave, v akom sa ku dňu podpisu kúpnej zmluvy nachádzali (čl. V bod 2 zmluvy), z čoho vyvodil, že predával garáž, ktorá nebola novostavbou, ale bola v pôvodnom stave, čoho si bola kupujúca plne vedomá, keďže jej bol stav garáže postavenej v roku 1970 známy, o čom svedčia jej vyhlásenia, a voči tomuto stavu v čase uzatvárania zmluvy nemala žiadne výhrady.
30. Pokiaľ ide o právne posúdenie, žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie vykonané dôkazy vyhodnotil správne, na vec aplikoval správne právne normy a dospel k správnemu právnemu záveru, že nárok žalobkyne nebol čo do základu preukázaný, a keďže nebola preukázaná existencia vady ako takej, dôvodne sa už nezaoberal ďalšími otázkami súvisiacimi s uplatneným nárokom, teda požadovanou zľavou z kúpnej ceny a jej primeranosťou, čo je zachytené aj v odôvodnení rozsudku (bod 26.). Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdil s poukazom na § 387 ods. 1 CSP a zaviazal žalobkyňu na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.
Právne posúdenie odvolacím súdom 31. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
32. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
33. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom na vady konania podľa § 380 ods. 2 CSP prihliada aj bez ich uplatnenia, žiadnu takúto vadu však nezistil. Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie (§ 383 CSP), nezistiac dôvod na opakovanie ani doplnenie dokazovania v zmysle § 384 CSP, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a že napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny.
34. Podstatou oboch uplatnených odvolacích dôvodov — § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP — je tvrdenie žalobkyne, že súd prvej inštancie nesprávnym vyhodnotením vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu skutkovému záveru o nepreukázaní existencie vady kúpenej veci, čo následne vyústilo do nesprávneho právneho posúdenia dôvodnosti uplatneného nároku. Odvolací súd preto v prvom rade pripomína, že hodnotenie dôkazov je výsostnou doménou súdu prvej inštancie, ktorý podľa § 191 ods. 1 CSP hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, starostlivo prihliadajúc na všetko, čo počas konania vyšlo najavo. Do tejto úvahy odvolací súd nie je oprávnený zasiahnuť len preto, že by sám na základe tých istých dôkazov mohol dospieť k inému skutkovému záveru; oprávnený je zasiahnuť len vtedy, ak by hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie bolo vnútorne rozporné, priečilo sa zásadám logického myslenia, bolo založené na skutočnostiach, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplývajú, alebo ak by súd niektorý z rozhodujúcich dôkazov opomenul. Žiadny z týchto nedostatkov odvolací súd v postupe a úvahách súdu prvej inštancie nezistil, ako bude rozvedené nižšie pri jednotlivých námietkach.
35. K námietke týkajúcej sa vyhodnotenia fotodokumentácie a nedostatku jej dokumentovania (bod 28. napadnutého rozsudku) odvolací súd uvádza, že žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie jej nesprávne kládol na ťarchu, že si v čase tvrdeného zatekania nevyhotovila kvalitnejšiu dokumentáciu, argumentujúc, že vzniknutú situáciu musela riešiť urgentne a že od nej nemožno spravodlivo požadovať, aby vyčkávala na výdatnejšie zrážky a nechala garáž zatekať len s cieľom vyhotoviť fotografie či videozáznam. Odvolací súd túto námietku nepovažuje za spôsobilú spochybniť správnosť napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie žalobkyni neuložil žiadnu povinnosť nad rámec zákona; vychádzal len
zo základného pravidla, že dôkazné bremeno ohľadom existencie tvrdenej vady zaťažuje žalobkyňu ako stranu, ktorá z tejto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky (čl. 8 CSP, § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súd prvej inštancie logicky a presvedčivo vysvetlil, že z predložených fotografií (č. l. 15 až 17, č. l. 108 až 109) je zrejmá vlhkosť na podlahe a v spodnej časti stien, nie je však z nich možné ustáliť, že táto vlhkosť je následkom zatekania strechy, a nie napríklad vzlínajúcej vlhkosti zo zeme — pričom túto alternatívu naznačila vo svojej výpovedi sama žalobkyňa, keď uviedla, že sa domnievala, že vlhkosť pochádza „zo zeme", a že dala vykonať „zavakovanie" zadnej tehlovej steny práve preto, aby táto neťahala vlhkosť z vonkajšieho prostredia. Ak by pritom k zatekaniu zo strechy skutočne dochádzalo v rozsahu žalobkyňou opisovaného výdatného zatekania s nutnosťou podkladania vedier, bolo by možné dôvodne očakávať, že sa prejaví aj na strope či inak než len vlhkosťou pri podlahe. Za tohto stavu je úvaha súdu prvej inštancie o nedostatočnej dôkaznej hodnote fotografií logická a presvedčivá.
36. Argument žalobkyne, že by fakticky musela trpieť vznik väčšej škody, aby si dokumentáciu zabezpečila, neobstojí. Žalobkyňa sama v konaní tvrdila, že k zatekaniu dochádzalo opakovane a že v čase zatekania podkladala vedrá na miesto, kde voda stekala; nič jej teda nebránilo vyhotoviť fotografiu, prípadne videozáznam práve tohto stavu v okamihu, keď mal nastať. Z obsahu spisu je pritom zrejmé, že žalobkyňa fotografie, o ktorých tvrdila, že pochádzajú z predmetnej garáže, v iných dňoch bežne vyhotovovala, čo len zvýrazňuje, že jej v zaznamenaní tvrdeného zatekania nič objektívne neprekážalo. Časový priestor od 16.03.2024, kedy mala zatekanie zaznamenať po prvýkrát, až do výmeny strechy dňa 15.08.2024 bol na relevantné zdokumentovanie tvrdenej vady nepochybne dostatočný. Záver súdu prvej inštancie preto nepredstavuje nespravodlivú požiadavku, ale len dôsledok neunesenia dôkazného bremena.
37. Žalobkyňa namietala porušenie § 151 ods. 1 CSP a koncentrácie konania (identita garáže na fotografiách). Žalobkyňa s poukazom na § 151 ods. 1 CSP namietala, že žalovaný neúčinne poprel jej skutkové tvrdenia o tom, že fotografie zachytávajú interiér práve predmetnej garáže, keďže fotografie predložila už k návrhu na vydanie platobného rozkazu a žalovaný ich v odpore ani v duplike nespochybnil, čím mala byť jeho neskoršia námietka účelová a súd ju mal tak vyhodnotiť. Ani táto námietka nie je dôvodná, a to z dvoch samostatných dôvodov.
38. Predovšetkým z obsahu spisu vyplýva, že tvrdenie o nepreukázateľnosti a nevierohodnosti fotografií žalovaný nevzniesol až v „následnom konaní". Žalovaný poprel nárok žalobkyne ako taký už v odpore proti platobnému rozkazu, keď poprel existenciu akejkoľvek vady v čase predaja a uviedol, že tvrdená vada je len v rovine tvrdení. Námietku smerujúcu priamo proti fotodokumentácii vzniesla právna zástupkyňa žalovaného hneď na pojednávaní dňa 27.05.2025, po jeho otvorení a ešte pred poskytnutím predbežného právneho posúdenia súdom, keď fotodokumentáciu namietala ako dôkaz, ktorý nie je objektívny, a následne — po vyhlásení uznesenia o vykonaní dokazovania listinnými dôkazmi podľa § 204 CSP — výslovne uviedla, že z fotografií nie je možné určiť, čoho sa týkajú, ani že ide o garáž, ktorú žalovaný previedol na žalobkyňu. Táto procesná obrana bola teda uplatnená v medziach zákonnej i sudcovskej koncentrácie konania a nemožno ju hodnotiť ako oneskorenú alebo účelovú.
39. Nad tento rámec odvolací súd dodáva, že samotná aplikácia § 151 ods. 1 CSP, ktorej sa žalobkyňa dovoláva, na túto skutkovú okolnosť ani nedopadá tak, ako to prezentuje žalobkyňa. Uvedené ustanovenie viaže neúčinnosť popretia na skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú vlastného konania alebo vnímania popierajúcej strany. Otázka, či fotografie interiéru zachytávajú práve predmetnú garáž, sa netýka konania ani vnímania žalovaného v uvedenom zmysle, keďže žalovaný sám vypovedal, že na streche garáže nikdy nebol a stav interiéru bezprostredne nesledoval; nešlo teda o skutočnosť z jeho vlastnej sféry, ktorú by bol povinný pod sankciou fikcie nespornosti kvalifikovane popierať vlastnými tvrdeniami. Napokon je potrebné zdôrazniť, že aj keby odvolací súd prisvedčil žalobkyni v tom, že fotografie zachytávajú predmetnú garáž, na výsledku sporu by to nič nezmenilo. Rozhodujúcim totiž nebolo, či ide o interiér predmetnej garáže, ale to, či fotografie preukazujú tvrdenú vadu — zatekanie strechy. Ako už bolo uvedené, fotografie preukazujú nanajvýš vlhkosť pri podlahe a stenách, ktorej pôvod v zatekaní strechy z nich ustáliť nemožno. Táto námietka preto nie je spôsobilá privodiť pre žalobkyňu priaznivejšie rozhodnutie ani vtedy, ak by jej bolo možné čiastočne prisvedčiť.
40. K námietke nesprávneho vyhodnotenia výpovede svedka O. ako hypotetickej (bod 29. napadnutého rozsudku) odvolací súd konštatuje, že ťažiskovou odvolacou námietkou je tvrdenie žalobkyne, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výpoveď svedka O. ako čisto hypotetickú úvahu, hoci tento svedok mal vzhľadom na svoju odbornosť a na poznanie stavu korózie strechy vyjadriť kvalifikovaný predpoklad, že k zatekaniu dochádzalo, a to s vyššou pravdepodobnosťou, než že k nemu nedochádzalo. Odvolací súd túto námietku nepovažuje za dôvodnú.
41. Zo skutkových zistení vyplýva, že svedok O., ktorý strechu vymieňal dňa 15.08.2024, teda takmer šesť mesiacov po uzavretí kúpnej zmluvy, na streche identifikoval jediné prehrdzavené miesto na vrchnom priečnom falci v strede strechy, o ktorom uviedol, že cezeň „teoreticky mohlo tiecť", zároveň však opakovane a jednoznačne uviedol, že nevie posúdiť, či cez toto miesto skutočne tieklo, keďže v čase obhliadky ani opravy nepršalo a zvnútra garáže nevidel nič. Svedok ďalej uviedol, že spodné a pozdĺžne falce, ktoré sú zahnuté dovnútra, ani nevidel, a — čo je z hľadiska tvrdenej vady mimoriadne významné — že drevené dosky pod plechovou krytinou boli úplne zdravé a suché, z čoho podľa jeho názoru vyplýva, že k zatekaniu nedochádzalo dlhú dobu. Vyhodnotenie takejto výpovede ako výpovede, ktorá existenciu zatekania nepotvrdzuje, ale ju len ako možnosť pripúšťa, je plne v súlade s obsahom vykonaného dôkazu a nevykazuje žiadny logický rozpor.
42. Odvolací súd zdôrazňuje, že pre vznik nároku podľa § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepostačuje zistenie, že strecha bola spôsobilá zatekať (že zatekať „mohla"), ale musí byť preukázané, že vec vadu skutočne mala, teda že strecha zatekala a neplnila tak svoju základnú funkciu. Konštatovanie svedka, že určité miesto strechy bolo prehrdzavené a že cezeň teoreticky mohlo tiecť, je vyjadrením možnosti, nie preukázaním skutočnosti. Práve tento rozdiel pritom zdôrazňuje aj rozhodnutie, na ktoré sa odvoláva samotná žalobkyňa (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo/2682/2013), podľa ktorého skutočnosť preukazovanú nepriamymi dôkazmi možno považovať za preukázanú len vtedy, ak na základe ich hodnotenia možno nadobudnúť istotu o tom, že sa naozaj stala, pričom nepostačuje, ak prichádza do úvahy len možnosť či väčšia alebo menšia pravdepodobnosť jej pravdivosti. Výpoveď svedka O., vyhodnotená v spojení s tým, že dosky pod krytinou boli suché a zdravé, takúto istotu nezakladá; naopak, skôr svedčí proti dlhodobému zatekaniu. Ak žalobkyňa v odvolaní zdôrazňuje len tú časť výpovede, ktorá pripúšťa možnosť zatekania, a súčasne obchádza pre ňu nepriaznivé zistenie o suchom a zdravom dreve, ide o selektívne hodnotenie dôkazu, ktoré nemôže spochybniť komplexné a vnútorne súladné vyhodnotenie výpovede súdom prvej inštancie.
43. K novým skutkovým tvrdeniam o mechanizme zatekania (spád strechy, stekanie vody po doskách) odvolací súd uvádza, že žalobkyňa v odvolaní argumentovala tým, že miesto poruchy strechy nemusí byť totožné s miestom, kde sa vlhkosť prejaví v interiéri, keďže voda po prestupe cez otvor v streche môže vzhľadom na jej spád stekať po drevených doskách až k stene a po nej na zem. Odvolací súd konštatuje, že ide o skutkové tvrdenia týkajúce sa mechanizmu vzniku a prejavu tvrdenej vady, ktoré neboli predmetom konania pred súdom prvej inštancie a ktoré žalobkyňa uplatnila prvýkrát až v odvolaní. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za zákonom vymedzených podmienok; splnenie žiadnej z týchto podmienok žalobkyňa netvrdila a ani z obsahu spisu nevyplýva, keďže nešlo o skutočnosti, ktoré by nemohla uplatniť už v prvostupňovom konaní. Na tieto novoty preto odvolací súd nemôže prihliadať. Zároveň platí, že v sporovom konaní ovládanom prejednacou zásadou nie je úlohou súdu dotvárať skutkové tvrdenia strán; súd rozhoduje na základe skutkových tvrdení a dôkazov, ktoré strany uplatnili, a nemôže sám konštruovať mechanizmus vzniku škody, ktorý žiadna zo strán netvrdila a ktorý nebol predmetom dokazovania.
44. Žalobkyňa napokon namietala, že vo svojej vzájomnej súvislosti tvoria vykonané dôkazy — jej výpoveď, výpoveď svedka O. a komunikácia so žalovaným (SMS správy na č. l. 104 až 107 a výpis hovorov na č. l. 103) — ucelenú reťaz priamych a nepriamych dôkazov, ktorá nepripúšťa iný logický záver než ten, že strecha garáže mala tvrdenú vadu. Odvolací súd sa stotožňuje so všeobecným východiskom, že rozhodnutie vo veci samej možno založiť aj na nepriamych dôkazoch, avšak len za predpokladu, že tieto navzájom súvisia, dopĺňajú sa a vo svojej previazanosti tvoria uzavretý celok, ktorý vylučuje iný logicky možný priebeh udalostí a umožňuje nadobudnúť istotu o pravdivosti dokazovanej skutočnosti. Práve tento predpoklad však v prejednávanej veci splnený nie je.
45. Žalobkyňou označené dôkazy preukazujú, že žalobkyňa po tom, čo dňa 16.03.2024 zaznamenala vlhkosť, kontaktovala žalovaného a v období od 18.03.2024 do 28.04.2024 s ním komunikovala, a že následne oslovila svedka O. ako odborníka za účelom opravy, resp. výmeny strechy. Tieto dôkazy teda preukazujú, že žalobkyňa tvrdenie o zatekaní voči žalovanému uplatnila a že pristúpila k výmene strechy; nepreukazujú však, že strecha vadou zatekania v čase plnenia skutočne trpela. Uvedený sled krokov žalobkyne je totiž rovnako súladný s existenciou tvrdenej vady, ako aj s iným, rovnako logickým vysvetlením — totiž so snahou žalobkyne zveľadiť, resp. rekonštruovať staršiu garáž v pôvodnom stave. Reťaz nepriamych dôkazov, ktorej sa žalobkyňa dovoláva, teda nevylučuje iný logicky možný priebeh udalostí, a preto podľa vlastného kritéria uplatneného žalobkyňou (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo/2682/2013) nemôže viesť k záveru o preukázaní tvrdenej skutočnosti. Skutočnosť, že žalobkyňa žalovaného kontaktovala s tvrdením o zatekaní a že žalovaný sa k jej požiadavke postavil odmietavo, preukazuje len obsah ich komunikácie, nie však pravdivosť tvrdenia, ktoré bolo predmetom tejto komunikácie.
46. Naproti tomu ostatné vykonané dôkazy svedčia skôr proti záveru o existencii tvrdenej vady v čase plnenia. Svedok A., ktorý mal garáž v nájme od roku 2020 až do jej predaja koncom februára 2024, počas celého trvania nájmu nezaznamenal žiadne zatekanie ani zvýšenú vlhkosť a garáž označil za suchú a v dobrom stave, pričom jeho vierohodnosť podporujú aj doložené úhrady nájomného. Hoci táto výpoveď sama osebe nevylučuje, že sa vada prejavila až po odovzdaní garáže — ako správne uviedol súd prvej inštancie — v spojení s ostatnými dôkazmi je významné, že garáž ešte cez víkend bezprostredne predchádzajúci prevodu, kedy ju nájomca vypratával, nevykazovala žiadne zatekanie, a napriek tomu by mala byť podľa žalobkyne postihnutá výdatným zatekaním prakticky od okamihu prevodu. Ak sa k tomu pripojí zistenie svedka O. o suchom a zdravom dreve pod krytinou, ako aj zistenie z listinného dôkazu Slovenského hydrometeorologického ústavu, podľa ktorého býva najmenej zrážok práve v mesiacoch január až marec, potom vykonané dôkazy vo svojej súhrne rozhodne neumožňujú nadobudnúť istotu o tom, že strecha v čase plnenia zatekala.
47. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP — právne posúdenie veci odvolací súd uvádza, že žalobkyňa nesprávnosť právneho posúdenia neodvodzovala od nesprávnej aplikácie hmotnoprávnych noriem, ale výlučne od nesprávneho hodnotenia dôkazov; sama pritom pripustila, že súd prvej inštancie aplikoval správne právne normy. Odvolací súd napriek tomu považuje za potrebné právne východiská veci vysvetliť vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu.
48. Podľa § 499 Občianskeho zákonníka ten, kto prenechá inému vec za odplatu, zodpovedá za to, že vec v čase plnenia má vlastnosti výslovne vymienené alebo obvyklé, že ju možno použiť podľa povahy a účelu zmluvy a že nemá právne vady. Podľa § 596 Občianskeho zákonníka, ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný na ne kupujúceho pri dojednávaní kúpnej zmluvy upozorniť, a podľa § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že nevyhnutným predpokladom vzniku nároku na zľavu z kúpnej ceny je existencia vady veci v čase plnenia. Dôkazné bremeno ohľadom existencie vady zaťažuje kupujúceho ako stranu, ktorá z existencie vady vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Až v prípade, ak by kupujúci existenciu vady preukázal, bolo by možné pristúpiť k posúdeniu okamihu jej vzniku, pričom prípadná vyvrátiteľná domnienka o tom, že vada existovala už v čase plnenia (ak by sa prejavila v lehote šiestich mesiacov od prevzatia), by presúvala dôkazné bremeno na predávajúceho výlučne v otázke časového vzniku vady, nie v otázke jej samotnej existencie. Keďže v prejednávanej veci nebola preukázaná už samotná existencia tvrdenej vady, uvedená domnienka sa vôbec neuplatnila a žalovaného v tomto smere žiadne dôkazné bremeno nezaťažovalo. Súd prvej inštancie preto správne ustálil, že primárnou a pre rozhodnutie určujúcou bola otázka existencie vady, a keďže táto preukázaná nebola, dôvodne sa už nezaoberal ďalšími otázkami, teda okamihom vzniku vady, splnením upozorňovacej povinnosti podľa § 596 Občianskeho zákonníka, ani primeranosťou uplatnenej zľavy (bod 26. napadnutého rozsudku).
49. Odvolací súd sa stotožňuje aj so správnym rozlíšením, ktoré vykonal súd prvej inštancie medzi tvrdenou vadou zatekania a ostatnými nedostatkami veci. Zatekanie strechy by — ak by bolo preukázané — predstavovalo vadu bez ohľadu na vek a mieru používania stavby, keďže strecha, ktorá zateká, neplní svoju základnú funkciu spočívajúcu v oddelení stavby od vonkajšieho prostredia; táto vada však v konaní preukázaná nebola. Naproti tomu nedostatky ako vypadaná omietka či povrchová korózia plechovej
strechy predstavujú pri stavbe postavenej v roku 1970, predávanej výslovne v pôvodnom stave, zjavné vady, resp. prejav bežného opotrebenia primeraný veku a spôsobu používania veci. V zmysle § 500 ods. 1 Občianskeho zákonníka pritom pri zjavných vadách nemožno uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady, ibaže scudziteľ výslovne ubezpečil, že vec je bez akýchkoľvek vád, čo sa v prejednávanej veci nestalo — naopak, z článku II bodu 1, článku III bodov 1 a 2 a článku V bodu 2 kúpnej zmluvy vyplýva, že garáž bola predávaná v pôvodnom stave, že kupujúca vyhlásila, že sa s jej stavom oboznámila na základe osobnej obhliadky a že ju v tomto stave preberá, a že predávajúci vyhlásil, že mu nie sú známe závady, na ktoré by mal kupujúcu upozorniť. Žalobkyňa napokon svoj nárok od týchto zjavných nedostatkov ani neodvodzovala, keď ich považovala buď za následok primárnej vady — zatekania, alebo za primerané veku stavby. Právne posúdenie veci súdom prvej inštancie je preto správne.
50. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania správne ustálil, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní existencie tvrdenej vady — zatekania strechy garáže — od ktorej odvodzovala svoj nárok na zľavu z kúpnej ceny, vykonané dôkazy hodnotil v súlade s § 191 ods. 1 CSP a na zistený skutkový stav aplikoval správne hmotnoprávne normy, ku ktorým priradil aj vecne správne právne závery. Odvolacie námietky žalobkyne neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa v podstatnom stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie ich správnosti ich doplnil o vlastné úvahy k jednotlivým odvolacím námietkam. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
Trovy odvolacieho konania 51. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán vo veci. Keďže žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná a žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal odvolací súd žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V súlade s § 262 ods. 1 CSP rozhodol odvolací súd len o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
52. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.