Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/61/2025

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX A., 2/ C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX D., obaja kvalifikovane právne zastúpení advokátkou: JUDr. Oľga Kmeťová, Csc., so sídlom Važecká 4, 040 12 Košice, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Prešov, so sídlom Kúpeľná 6663/6, 080 01 Prešov, za účasti ďalšieho účastníka konania: SPP – distribúcia, a.s., so sídlom Plátennícka 19013/2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 910 739, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 10870/46850/2025-15.1.2. zo 06.08.2025, o opakovanom návrhu žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Opakovaný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou 28.08.2025 Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“) sa žalobcovia v 1/ a 2/ rade (ďalej spolu len „žalobcovia“) domáhali z dôvodu nezákonnosti zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 10870/46850/2025-15.1.2. zo 06.08.2025, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie - stavebné povolenie Obce Janovík (ďalej len „stavebný úrad“) č. SÚ/4878/166803/2024 – Gr/095 z 30.10.2024 (ďalej len „stavebné povolenie“), ktorým bolo stavebníkovi SPP – distribúcia, a.s., so sídlom Plátennícka 19013/2, 821 09 Bratislava (ďalej aj len „stavebník“) povolené uskutočnenie „líniovej inžinierskej stavby „Rekonštrukcia VTL plynovodu v lokalite Janovík“, stavba realizovaná v k.ú. D., A. E. F., rekonštrukcia úseku medzištátneho plynovodu DN500, PN40 v dĺžke 1 820 m pre zabezpečenie bezpečnej a spoľahlivej prevádzky distribučnej siete na základe príslušnej projektovej dokumentácie“ (ďalej len „povolená stavba“), a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

2. Súčasťou žaloby bol návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ku ktorému žalobcovia uviedli, že predpokladom na vyhovenie tomuto návrhu je splnenie zákonných podmienok uvedomujúc si, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočným aktom, ktorého následkom je prelomenie právnych účinkov rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Žalobcovia si boli vedomí, že správny súd pri rozhodovaní o tomto návrhu posudzuje výhradne účinky výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia na status žalobcov, nejde o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej, ale účelom je ešte pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku jeho okamžitého výkonu alebo v priamej príčinnej súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobcovia uviedli, že existenciu, resp. hrozbu nastolenia uvedených negatívnych dôsledkov v žalobe nielen tvrdia, ale aj osvedčujú predloženými konkrétnymi dôkazmi, pričom uvedený návrh je potrebné vnímať v jednotnom kontexte s dôvodmi samotnej žaloby a zároveň nepochybne splnili dve zákonné procesné podmienky. Vo vzťahu k splneniu hmotnoprávnych podmienok bolo podľa žalobcov v prvom rade nevyhnutné skúmať dopad bezodkladného výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia na žalobcov, poukazujúc na prípad rekonštrukcie stavby VTL plynovodu Ličartovce - Drienovská Nová Ves, kedy sa spravodlivosť dosiahnutá priznaním porušeného práva súdom až v apríli 2025 minula účinkom

z dôvodu zrealizovania plynovodného potrubia na pozemkoch opomenutých účastníkov už v roku 2019. Žalobcovia tvrdili, že im hrozí nenapraviteľný následok a hospodárska škoda v podobe uloženia nového plynového potrubia v danom úseku na pozemkoch žalobcov do zeme vedľa, nie však na mieste existujúceho plynovodu, čím dôjde k zmene hraníc pôvodného ochranného a bezpečnostného pásma a vecného bremena, čo má za následok podstatnú zmenu rozsahu obmedzenia vlastníckeho práva žalobcov, odkazujúc na rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. z 23.05.2025, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 27.03.2024, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. z 30.05.2017 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 30.05.2018. Žalobcovia uviedli, že v zákone o energetike sa uvádzajú obmedzenia, ktoré sú s inštitútom vecných bremien a ochranných pásiem späté, pričom najväčším je zákaz zriaďovania stavieb a zákaz umiestňovania iných zariadení v ochrannom pásme energetických zariadení. Žalobcovia ďalej dôvodili tým, že navrátenie do pôvodného stavu by vzhľadom na charakter stavby, t.j. umiestnenie plynovodu v zemi, nebolo možné. Podľa názoru žalobcov priznanie odkladného účinku správnej žalobe v prejednávanom prípade nie je v rozpore s verejným záujmom, verejný záujem musí mať zákonný rámec a nesmie ísť na úkor žalobcov, pričom v tomto prípade nejde len o čisto majetkové záujmy žalobcov, ale aj veľkého počtu ďalších občanov obce a navyše stav pôvodných plynovodov nie je havarijný ani podľa tvrdení správnych orgánov a stavebníka.

3. Správny súd uznesením č. k. -118 zo 14.01.2026 (právoplatné 04.02.2026) zamietol návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu, že žalobcovia nepreukázali existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípade iného vážneho nenapraviteľného následku v príčinnej súvislosti s výkonom žalobou napadnutého rozhodnutia, t.j. neosvedčili naplnenie predpokladov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd svoje rozhodnutie v jeho podstatnej časti odôvodnil takto cit. «V rámci skúmania splnenia prvej hmotnoprávnej podmienky správny súd konštatuje, že žalobcovia neosvedčili naplnenie predpokladov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobcovia svoj návrh odôvodnili tvrdením o hrozbe vážneho nenapraviteľného následku a hospodárskej škody v podobe uloženia nového plynového potrubia v danom úseku na pozemkoch žalobcov do zeme vedľa, nie však na mieste, existujúceho plynovodu, čím dôjde k zmene hraníc pôvodného ochranného a bezpečnostného pásma a vecného bremena, čo má za následok podstatnú zmenu rozsahu obmedzenia vlastníckeho práva žalobcov. Povolením a realizáciou dnes existujúcej stavby VTL plynovodu (rozumej stavby, ktorá ma byť na základe žalobou vydaného rozhodnutia rekonštruovaná, pozn.), ktorá stavba bola povolená v čase účinnosti o výrobe, rozvode a využití vyhrievacích plynov (ďalej len „“) a v čase účinnosti o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (ďalej len „“), vzniklo zákonné vecné bremeno k pozemkom dotknutým touto stavbou, a to na základe cit „Plynárenským podnikom prislúcha oprávnenie zriaďovať a prevádzať na cudzích pozemkoch v rozsahu vyplývajúcom z rozhodnutia o prípustnosti stavby, plynovodné siete“ v spojení s cit „O oprávneniach uvedených v odseku 1, o náhrade škody za výkon týchto opatrení, o vecných bremenách, o práve domáhať sa zmeny alebo preloženia plynovodnej siete, prípadne podzemného zásobníka a o konaní, platia obdobne predpisy o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny“ (ktoré ustanovenie odkazuje na ) a cit „Oprávnenia podľa odseku 1 vznikajú povolením na stavbu vedenia a zanikajú zrušením vedenia. Ak nezriadil vedenie energetický podnik, nadobúda oprávnenia podľa odseku 1 aj iná organizácia štátneho socialistického sektora, ktorej bolo dané povolenie na stavbu vedenia (). Oprávnenie podľa odseku 1 nadobúdajú organizácie štátneho socialistického sektora aj nadobudnutím správy vedenia.“ Uvedené právne predpisy boli účinné do 30.06.1998, avšak takto vzniknuté zákonné vecné bremeno zostalo naďalej nedotknuté v súlade s o energetike (ďalej len „“) cit. „Oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú nedotknuté, ak tento zákon neustanovuje inak.“ V dôsledku dnes existujúcej stavby VTL plynovodu v súčasnosti už jestvuje obmedzenie vlastníckeho práva žalobcov k pozemkom, ktoré majú byť dotknuté uskutočnením povolenej stavby, pričom žalobcovia v čase pred iniciovaním povoľovacieho konania týkajúceho sa povolenej stavby toto obmedzenie vlastníckeho práva formou zákonného vecného bremena nerozporovali. Inými slovami povedané, už v čase pred vydaním žalobou napadnutého rozhodnutia, boli žalobcovia v súvislosti s dnes existujúcou stavbou VTL plynovodu už obmedzení na svojom vlastníckom práve a to tak zákonným

vecným bremenom, ako aj ochranným pásmom. Ako vážny nenapraviteľný následok a hospodársku škodu, ktorých vznik hrozí bezprostredným výkonom žalobou napadnutého rozhodnutia, žalobcovia identifikovali podstatnú zmenu rozsahu obmedzenia ich vlastníckeho práva, ktorá má byť následkom zmeny hraníc pôvodného ochranného a bezpečnostného pásma a vecného bremena tým, že dôjde k uloženiu nového plynovodu na pozemkoch žalobcov do zeme vedľa, nie v mieste, existujúceho plynovodu. Správny súd považuje za potrebné poukázať na , v zmysle ktorého je vlastník v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, ktoré základné atribúty vlastníka tvoria obsah jeho vlastníckeho práva. Obmedzenie vlastníckeho práva je vždy spojené s ochranou určitých hodnôt alebo verejného záujmu, pričom z hľadiska obsahu majú tieto obmedzenia najčastejšie povahu zákazu, povinnosti niečo konať alebo niečo strpieť a z formálnej stránky môžu mať podobu práve zákonných vecných bremien, pričom v prejednávanom prípade ide o zákonné vecné bremeno, ktorému zodpovedá právo oprávneného z vecného bremena (SPP – distribúcia, a.s.) na vstup na pozemok za účelom prevádzky, údržby a opráv plynovodu a naproti tomu povinnosť povinného z vecného bremena (žalobcov) strpieť takýto vstup na pozemok, zákaz zriaďovať v ochrannom a bezpečnostnom pásme plynovodu stavby a pod. Rozsah obmedzenia vlastníckeho práva žalobcov je tak po obsahovej stránke charakterizovaný konkrétnymi obmedzeniami (zákazmi a povinnosťami), ktoré sú žalobcovia na základe zákona povinní dodržiavať. Rozsah obmedzenia vlastníckeho práva žalobcov je v prejednávanom prípade čo do miesta pôsobenia zákonného vecného bremena nepochybne daný aj priestorom zriadeným ako na ochranu plynovodu (ochranné pásmo), tak aj na zabránenie porúch alebo havárií plynovodu a na ochranu života, zdravia a majetku osôb (bezpečnostné pásmo). Zmena rozsahu územného pôsobenia vecného bremena však v konkrétnych okolnostiach prípadu sama o sebe nepredstavuje podstatnú zmenu v rozsahu obmedzenia vlastníckeho práva žalobcov. Žalobcovia nepreukázali, žeby zmenou hraníc ochranného a bezpečnostného pásma mohlo reálne (fakticky) dôjsť k obmedzeniu ich vlastníckeho práva vo väčšej miere, ako je tomu už v súčasnosti. Uvedená situácia by mohla nastať napríklad v prípade, ak by v dôsledku zmeny hraníc týchto pásiem došlo k zásahu do vlastníckeho práva žalobcov v súvislosti s už jestvujúcou alebo plánovanou stavbou (realizovanie novostavby, prístavby atď.) Inými slovami, žalobcami deklarovaná podstatná zmena rozsahu obmedzenia vlastníckeho práva by tak mohla hroziť napríklad v prípade, keby žalobcovia preukázali, že v súčasnosti prebieha stavebné konanie týkajúce sa na dotknutých pozemkoch navrhovanej stavby, uskutočnenie ktorej by mohlo byť posunom ochranného a bezpečnostného pásma plynovodu zmarené. V uvedenom prípade by mohlo ísť o taký zásah do vlastníckeho práva žalobcov, ktorý by nad rámec už aj v súčasnosti pôsobiaceho obmedzenia vlastníckeho práva zaväzoval žalobcov na ďalšie povinnosti a zákazy. Z dôkazov predložených žalobcami nevyplýva ani skutočnosť, žeby konkrétne dotknuté pozemky vo vlastníctve žalobcov boli územným plánom určené na budúcu výstavbu, pričom ide o druhy pozemku orná pôda, ostatná plocha a záhrada, k znemožneniu užívania ktorých žalobcami na doterajší účel, ako je ich obhospodarovanie, nedôjde. Na základe uvedeného správny súd konštatuje, že žalobcovia nešpecifikovali, akým konkrétnym spôsobom by malo dôjsť k zmene doterajšieho obmedzenia rozsahu vlastníckeho práva žalobcov, t.j. v konkrétnych okolnostiach prejednávaného prípadu neidentifikovali vážny nenapraviteľný následok a hospodársku škodu, ktorá podľa ich názoru hrozí bezprostredným výkonom žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 30.05.2018, podľa ktorého hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť, tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Žalobcovia svoj návrh odôvodnili len všeobecnými tvrdeniami o hrozbe vážneho nenapraviteľného následku a hospodárskej škody, ktorá sa podľa názoru žalobcov má prejaviť formou podstatnej „zmeny“ v rozsahu obmedzenia vlastníckeho práva, avšak nekonkretizovali, o akú konkrétnu ujmu, resp. vážny nenapraviteľný následok a hospodársku škodu má ísť (akým konkrétnym spôsobom má byť vlastníckeho právo žalobcov obmedzené). Ide tak len o tvrdenie vo všeobecnej rovine, ktoré nemá pre správny súd z dôvodu jeho neurčitosti žiadnu relevanciu z hľadiska preukázania dôvodnosti návrhu žalobcov. Za náležité splnenie povinnosti tvrdenia zo strany žalobcov v zmysle uvedených konštatovaní nie je možné, práve pre nedostatočnú konkrétnosť, považovať len zovšeobecňujúci poukaz žalobcov na akúkoľvek zmenu rozsahu obmedzenia vlastníckeho práva. Tvrdené dôvody musia žalobcovia konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a tiež dostatočne osvedčiť. Žalobcovia žiadnymi konkrétnymi dôkazmi, ktoré by boli spôsobilé tieto tvrdenia osvedčiť, nepreukázali vznik priamej hrozby závažnej ujmy a preto tieto tvrdenia ostávajú v čisto hypotetickej rovine a zakladajú iba hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby. Pokiaľ by len samotná zmena obmedzenia vlastníckeho práva žalobcov (bez ohľadu na jej formu)

vyplývajúcu zo žalobou napadnutého rozhodnutia mala byť dôvodom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe bez potreby skúmania splnenia podmienok podľa , zákonodarca by priznal odkladný účinok správnej žalobe priamo zo zákona, čo však nie je aplikovateľné na daný prípad. Na základe uvedeného správny súd konštatuje, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, nakoľko svoje tvrdenia o hrozbe vážneho nenapraviteľného následku a hospodárskej škody žiadnymi dôkazmi nepreukázali. Preukázanie hrozby závažnej ujmy treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorá v tomto prípade nebola dodržaná. Správny súd poznamenáva, že nie je úlohou súdu vyhľadávať za žalobcov dôkazy, ktoré osvedčujú nimi uvedené tvrdenia, a je výlučne povinnosťou žalobcov ich tvrdenia hodnoverne preukázať predloženými dôkazmi. Správny súd v tomto prípade od žalobcov legitímne očakával, aby v návrhu na priznanie odkladného účinku uviedli nie len konkrétne tvrdenia a skutočnosti, ale aby tieto podložili konkrétnym dôkazmi a súčasne, aby preukázali príčinnú súvislosť medzi hroziacou závažnou ujmou a okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia. Správny súd vyhodnotil argumentáciu žalobcov ako všeobecné tvrdenia, na základe ktorých nemožno posúdiť, či žalobcom skutočne hrozí nimi deklarovaný vážny nenapraviteľný následok a hospodárska škoda.»

4. Opakovaným návrhom doručeným správnemu súdu 07.07.2026 sa žalobcovia opätovne domáhali priznania odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu, že po vydaní uznesenia správneho súdu č. k. -118 zo 14.01.2026 o zamietnutí pôvodného návrhu na priznanie správnej žalobe odkladného účinku nastali nové skutkové okolnosti, ktoré v čase rozhodovania súdu o predchádzajúcom návrhu žalobcov neexistovali a ktoré podstatným spôsobom menia intenzitu hroziacej ujmy s tým, že je ohrozený aj účel tohto súdneho konania. Za novú skutkovú okolnosť žalobcovia považujú verejnú vyhlášku, ktorá bola vyvesená na úradnej tabuli Obce A. a ktorou ďalší účastník konania (stavebník SPP – distribúcia, a.s.), ako držiteľ povolenia a prevádzkovateľ distribučnej siete plynu, v súlade s o energetike oznámil vstup na povolenou stavbou dotknuté pozemky nachádzajúce sa v kat. území A. za účelom vykonania rekonštrukcie plynárenského zariadenia s tým, že vstup vo verejnom záujme na cudzie pozemky a do cudzích objektov v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na výkon činnosti prevádzkovateľa distribučnej siete sa bude uskutočňovať v období od 17.08.2026 do 30.06.2027. Žalobcovia mali za to, že až zverejnením tejto verejnej vyhlášky vznikla bezprostredná a konkrétna hrozba realizácie stavebných prác, ktorých právny základ je predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní. Zdôraznili, že predmetom správnej žaloby je zákonnosť spôsobu, akým bol verejný záujem na bezpečnej a spoľahlivej prevádzke distribučnej siete plynovodov premietnutý do vydaného stavebného povolenia. Podľa žalobcov začatím stavebných prác ešte pred rozhodnutím správneho súdu dôjde k vytvoreniu skutkového stavu, ktorého zákonnosť je predmetom prieskumu v tomto konaní a k vzniku faktických následkov, ktorých odstránenie bude mimoriadne náročné aj vtedy, ak by žalobcovia boli vo veci samej v tomto konaní úspešní. Taký stav by podstatne oslabil praktickú účinnosť súdnej ochrany, ktorá je garantovaná SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s Protokolu č. 1 k Dohovoru. Podľa žalobcov teda v súčasnosti existuje predmetnou vyhláškou konkretizovaná bezprostredná hrozba realizácie stavebných prác od 17.08.2026, pričom súdna ochrana má byť fakticky účinná a nie len formálne dostupná, pretože v opačnom prípade je ohrozený účel súdneho konania. Poukázali na to, že účelom odkladného účinku správnej žaloby je aj zachovanie reálnej účinnosti súdneho prieskumu, ktorý nesmie byť zbavený praktického významu tým, že dôjde k nezvratnej realizácii žalobou napadnutého rozhodnutia ešte pred rozhodnutím súdu. Vzhľadom k uvedenému žalobcovia žiadali, aby správny súd prihliadol na nové skutkové okolnosti, ktoré v čase rozhodovania súdu o predchádzajúcom návrhu žalobcov na priznanie odkladného účinku neexistovali, a na tomto základe aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo 14.07.2026 k opakovanému návrhu žalobcov na priznanie správnej žalobe odkladného účinku konštatoval, že žalobcovia neuviedli argumentáciu, ktorá by preukazovala hrozbu konkrétnej závažnej ujmy a neuviedli takú podstatnú zmenu okolností, pre ktorú by správny súd mal priznať správnej žalobe odkladný účinok. Žalovaný mal za to, že žalobcovia aj v opakovanom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedli iba všeobecné a abstraktné tvrdenia, z ktorých nemožno identifikovať konkrétnu závažnú ujmu, ktorá by mala výkonom napadnutých rozhodnutí žalobcom hroziť. Keďže podľa žalovaného zverejnením verejnej vyhlášky nedošlo k takým novým skutkovým okolnostiam, ktoré by podstatným spôsobom menili intenzitu hroziacej ujmy v porovnaní s prechádzajúcim návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, žalovaný navrhol opakovaný návrh žalobcov zamietnuť ako nedôvodný.

6. Dňa 31.07.2026 bolo správnemu súdu doručené vyjadrenie ďalšieho účastníka konania (stavebníka SPP – distribúcia, a.s.) k opakovanému návrhu žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, v ktorom uviedol, že priznanie odkladného účinku by bolo v danom prípade v rozpore s verejným záujmom. Dôvodil, že predmetný VTL plynovod, ktorý sa má rekonštruovať, má strategický význam a je hlavným zásobovacím plynovodom pre časť severného Slovenska (Poprad a Vysoké Tatry). Ďalší účastník konania zdôraznil, že rekonštrukcia VTL plynovodu sa dotýka žalobcov iba v marginálnej časti inak rozsiahlej líniovej stavby a priznaním odkladného účinku žalobe žalobcov by bolo znemožnené realizovať celú stavbu, ktorá má charakter verejnoprospešnej infraštruktúry s významom presahujúcim individuálny záujem dvoch vlastníkov. Blokovanie realizácie celej stavby v dĺžke 1 820 m pre čiastkové úseky v dĺžke 173,5 m dotýkajúce sa žalobcov, považuje ďalší účastník konania za neprimerané najmä aj s ohľadom na to, že žalobcovia majú k dispozícii iné právne prostriedky v zmysle o energetike, ktoré môžu využiť, ak by boli v užívaní dotknutých pozemkov po rekonštrukcii a výlučne v jej dôsledku preukázateľne obmedzení vo väčšom rozsahu. Je vo verejnom záujem, aby stavba bola realizovaná a aby bola zabezpečená bezpečná a spoľahlivá prevádzka VTL plynovodu, a tým aj plynulá distribúcia zemného plynu do odberných miest a predchádzanie vzniku mimoriadnych udalostí. Ďalší účastník konania dodal, že znemožnením začatia alebo pokračovania v realizácii predmetnej stavby hrozí vznik škody ako na strane jeho ako stavebníka, tak aj na strane jeho zmluvného dodávateľa realizácie stavby. Ďalší účastník konania navrhol, aby súd opakovaný návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

7. Podľa (ďalej len „“), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

8. Podľa , správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

9. Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy.

10. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

11. V prvom rade je nevyhnutné poznamenať, že účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorou sa žalobca domáha súdneho prieskumu rozhodnutia orgánu verejnej správy, je poskytnúť ochranu tomu, voči komu toto rozhodnutie orgánu verejnej správy smeruje (žalobca), avšak priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a je tak zabezpečovacím procesným prostriedkom. Jedná sa teda o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v priamej príčinnej súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

12. Existenciu, resp. hrozbu nastolenia uvedených negatívnych dôsledkov, ktoré by mohli reálne nastať v dôsledku okamžitého výkonu opatrenia orgánu verejnej správy, ktorého prieskumu sa žalobca domáha, je v konaní o návrhu na vydanie tohto mimoriadneho procesného inštitútu povinný nie len tvrdiť, ale predovšetkým predloženými konkrétnymi dôkazmi aj osvedčiť predkladateľ tohto návrhu, t.j. dôkazné bremeno nesie žalobca. Pre vyhovenie návrhu je však v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hrozbe závažnej ujmy, značnej škody, či inom vážnom nenapraviteľnom následku pre žalobcu, ale táto hrozba musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol na tento účel vykonať a vyhodnotiť.

13. Je nevyhnutné mať taktiež na zreteli, že správny súd pri rozhodovaní vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ale posudzuje výhradne účinky výkonu takéhoto rozhodnutia na status žalobcu, ktorý sa jeho vydania domáha. Preto sa správny súd pri tomto rozhodovaní musí obmedziť iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého rozhodnutia na žalobcu bez toho, aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd môže buď iba správnej žalobe odkladný účinok priznať alebo takýto návrh zamietnuť, avšak nie je oprávnený autoritatívne nahradiť svojim rozhodnutím rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré oprávnenie správny súd nemá ani pri rozhodovaní vo veci samej.

14. V danom prípade žalobcovia navrhli priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa cit. , ktoré predpokladá na vyhovenie takémuto návrhu štyri kumulatívne podmienky a to dve procesného charakteru (vyžaduje sa podanie návrhu na priznanie odkladného účinku žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky sú hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy alebo značnej hospodárskej škody alebo finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu odkladného účinku s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto zákonných podmienok, tak nesplnenie ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

15. Po oboznámení sa so správnou žalobou, ktorej dôvody je nutné vnímať v jednotnom kontexte aj s návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd ustálil, že žalobcovia v tomto prípade nepochybne splnili dve vyššie zmienené zákonné procesné podmienky, preto správny súd pristúpil k preskúmaniu splnenia aj hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

16. V rámci skúmania splnenia prvej hmotnoprávnej podmienky správny súd konštatuje, že žalobcovia neosvedčili naplnenie predpokladov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobcovia svoj opakovaný návrh odôvodnili tým, že vo veci nastali nové skutkové okolnosti, ktoré v čase rozhodovania súdu o predchádzajúcom návrhu na priznanie žalobe odkladného účinku neexistovali, a ktoré zvyšujú intenzitu hroziacej ujmy. Za novú skutkovú okolnosť žalobcovia označili zverejnenie oznámenia ďalšieho účastníka konania (stavebníka SPP – distribúcia, a.s.), doručovaného formou verejnej vyhlášky vyvesenej na úradnej tabuli Obce Janovík o tom, že v období od 17.08.2026 do 30.06.2027 bude vo verejnom záujme vstupovať na povolenou stavbou dotknuté pozemky nachádzajúce sa v kat. území A., a to za účelom vykonania rekonštrukcie plynárenského zariadenia (t.j. za účelom realizácie povolenej stavby). Podľa žalobcov bola prostredníctvom verejnej vyhlášky konkretizovaná bezprostredná hrozba realizácie stavebných prác so začiatkom stanoveným na 17.08.2026. Správny súd poukazuje na to, že v zmysle možno priznať správnej žalobe odkladný účinok za predpokladu cit. „...ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.“ V ustanovení sú explicitne upravené základné zákonné podmienky, ktoré musia byť pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe splnené kumulatívne, pričom jednou z nich je aj existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku. Žalobcovia vo svojom návrhu uvádzajú, že v dôsledku vzniku novej skutkovej okolnosti už došlo ku konkretizovaniu bezprostrednej hrozby realizácie stavebných prác od 17.08.2026, na základe čoho sa javí, že žalobcovia ako tvrdenú ujmu definujú hrozbu realizácie stavebných prác s určitým pevne stanoveným začiatkom. Samotné oznámenie, resp. skutočnosť, že stavebník v dohľadnom čase reálne pristúpi k začatiu stavebných prác nepreukazuje, že žalobcom hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobcovia síce tvrdili a preukázali, že výkon žalobou napadnutého rozhodnutia prestáva byť iba hypotetickým a čo do času jeho začatia sa stáva konkrétnym, avšak neosvedčili, akú konkrétnu závažnú ujmu alebo iný nenapraviteľný následok má výkon napadnutého rozhodnutia spôsobiť. Žalobcovia v danom prípade stotožňujú hrozbu bezprostredného výkonu napadnutého rozhodnutia žalovaného s bezprostrednou hrozbou závažnej ujmy ale iného vážneho nenapraviteľného následku, čo však nie je jedno a to isté, ale ide o dva rôzne predpoklady obsiahnuté v hypotéze ustanovenia . Inak povedané,

žalobcovia osvedčili iba jeden z tam upravených predpokladov, a to že v dohľadnom konkrétnom časovom období fakticky dôjde k výkonu napadnutého rozhodnutia žalovaného, avšak nekonkretizovali a neosvedčili druhý predpoklad, a teda, aká ujma týmto výkonom (v príčinnej súvislosti s výkonom) reálne, nielen hypoteticky, hrozí. Zverejnenie (doručenie) oznámenia o plánovanom vstupe na dotknuté pozemky za účelom realizácie povolenej stavby samo o sebe nie je dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pretože bez ďalšieho neosvedčuje hrozbu závažnej ujmy. Správny súd zároveň dopĺňa, že samotná hrozba závažnej ujmy alebo iného vážneho nenapraviteľného následku musí byť kvalifikovaná tak, aby bola spôsobilá intenzívne zasiahnuť do práv alebo právom chránených záujmov žalobcov. Vzhľadom k uvedenému dospel správny súd k záveru, že žalobcovia svoj návrh podložili dôkazom o časovo konkrétnom (pevne stanovenom a blížiacom sa) výkone žalobou napadnutého rozhodnutia, avšak neosvedčili aká konkrétna ujma im v príčinnej súvislosti s týmto výkonom hrozí. Nová skutková okolnosť spočívajúca v blížiacom sa termíne začatia realizácie povolenej stavby nie je sama o sebe právne relevantnou a dostačujúcou pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobcovia žiadnymi konkrétnymi dôkazmi nepreukázali vznik priamej hrozby závažnej ujmy a teda v danom prípade neuniesli dôkazné bremeno. Preukázanie hrozby závažnej ujmy treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorá v tomto prípade nebola dodržaná. Správny súd v tomto prípade od žalobcov legitímne očakával, aby v návrhu na priznanie odkladného účinku uviedli nie len konkrétne tvrdenia a skutočnosti, ale aby tieto podložili konkrétnym dôkazmi a súčasne, aby preukázali príčinnú súvislosť medzi hroziacou závažnou ujmou a okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia. Správny súd vyhodnotil argumentáciu žalobcov ako všeobecné tvrdenia, na základe ktorých nemožno posúdiť, či žalobcom skutočne hrozí nimi deklarovaná závažná ujma alebo iný vážny nenapraviteľný následok.

17. Vzhľadom k uvedenému správny súd uzavrel, že na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, žalobcovia nesplnili prvú hmotnoprávnu podmienku a už z toho dôvodu nebolo možné návrhu na jeho priznanie vyhovieť. Z toho dôvodu preto už správny súd ani nebol povinný skúmať splnenie druhej hmotnoprávnej podmienky a to, či by priznanie odkladného účinku žalobe bolo alebo nebolo v rozpore s verejným záujmom. Aj napriek tomu, správny súd považuje za potrebné vyjadriť sa v stručnosti aj k tejto druhej hmotnoprávnej podmienke, keďže otázka verejného záujmu na realizovaní povolenej stavby sa javí byť na účely rozhodnutia o návrhu žalobcov na priznanie žalobe odkladného účinku v danom prípade významnou, a to aj napriek tomu, že jej posudzovanie prichádza na rad až sekundárne, t.j. až po posúdení splnenia prvej hmotnoprávnej podmienky.

18. Správny súd už vo svojom uznesení č. k. -118 zo 14.01.2026, ktorým zamietol predchádzajúci návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že verejný záujem na vykonávaní činností smerujúcich k zabezpečeniu bezpečnej, plynulej a spoľahlivej prevádzky distribučnej siete je v tomto prípade jasne daný a definovaný charakterom a účelom samotnej povolenej stavby – plynárenského zariadenia, a že takto definovaný verejný záujem v danom prípade prevyšuje v teste proporcionality nad záujmom spoločnosti na ochrane vlastníckeho práva jednotlivcov (žalobcov). V tejto súvislosti správny súd vzhliadol ako relevantné aj vyjadrenie ďalšieho účastníka konania (stavebníka SPP – distribúcia, a.s.) k opakovanému návrhu žalobcov na priznanie správnej žalobe odkladného účinku o tom, že ak by súd žalobe odkladný účinok priznal a tým by sa odložila vykonateľnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, do času rozhodnutia súdu vo veci samej by to znamenalo znemožnenie realizácie celej povolenej líniovej stavby (celého úseku plynovodu o dĺžke 1 820 m), ktorá má zabezpečovať energetické potreby širšieho okruhu fyzických a právnických osôb, a nielen odloženie realizácie povolenej stavby v rozsahu, v akom sa dotýka nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov. Vzhľadom k tomu je správny súd názoru, že odloženie realizácie povolenej stavby, t.j. v danom prípade rekonštrukcie strategickej energetickej infraštruktúry, by bolo v rozpore s verejným záujmom, ktorý ako už bolo vyššie zmienené, prevyšuje v posudzovanom prípade nad individuálnymi záujmami žalobcov.

19. Pre úplnosť správny súd dodáva, že rozhodnutie správneho súdu o zamietnutí opakovaného návrhu žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemá vplyv na samotný prieskum zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj procesného postupu, ktorý vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzal. Preskúmaním zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho procesného postupu žalovaného, sa správny súd bude zaoberať pri meritórnom prejednaní veci, výsledkom ktorého bude vydanie rozhodnutia súdu vo veci samej.

20. Na základe uvedených dôvodov, správny súd uzavrel, že opakovanému návrhu žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je možné vyhovieť, preto tento opakovaný návrh postupom podľa cit. zamietol.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná ( ).