Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Csp-209-2020.pdf
PDF · 103.89 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/209/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Bratislava, Mýtna 48, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanej: R. B., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX, zast.: JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., so sídlom Žilina, Pavla Mudroňa 1191/5, o zaplatenie 6.874,01 eura s príslušenstvom, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 6.797,91 eura s 5 % - ným úrokom z omeškania ročne od 27.4.2018 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobu zamieta v časti o zaplatenie sumy 76,10 eura s prislúchajúcim úrokom z omeškania.
III. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 97,78 %, ktorú je povinná zaplatiť žalovaná s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Žalobca - pôvodne VÚB, a.s. sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 6.874,01 eura s príslušným úrokom z omeškania ako aj náhrady trov konania, čo odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovanou dňa 30.4.2012 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol úver vo výške 12.000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v dohodnutých 120 mesačných splátkach po 188,06 eura. Žalovaná uhradila sumu 13.435,06 eura. Žalobca úver zosplatnil dňa 19.4.2018. Žalovaná mala ku dňu podania žaloby uhradiť sumu 20.323,97 eura, po pripočítaní nákladov vo výške 76,10 eura a odpočítaní zaplatenej sumy 13.435,06 eura = žalovaná suma 6.874,01 eura.
2.Okresný súd Nitra vo veci vydal dňa 9.2.2021 platobný rozkaz č.k. 12Csp/209/2020-38, proti ktorému podala žalovaná odpor, kde namietala že neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, že žalobca nepredložil listinné dôkazy, ktoré by preukazovali vznik nákladov na vymáhanie pohľadávky, že nebola overená bonita klienta.
3.Pre podaný odpor bol platobný rozkaz zrušený uznesením č.k. 12Csp/209/2020-54 zo dňa 3.3.2021.
4.K podanému odporu sa písomne vyjadril žalobca, klientka uviedla príjem 960 eur, žalobca na základe dokladov vypočítal jej príjem na 920 eur, voľná platobná kapacita žalovanej vyšla na 344,18 eura a splátka bola 188,06 eura, čo sa týka nákladov, sú to náklady spojené s úkonmi počas mimosúdneho vymáhania pohľadávky, ich výška je daná percentuálnym podielom zo sumy vymoženej pohľadávky na základe čiastkových úhrad poukazovaných po zosplatnení, k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru sa vyjadril tak, že toto bolo zasielané obyčajnou poštou, predtým bola doručovaná výzva ja s doručenkou, žalovaná sa mohla o zosplatnení dozvedieť najneskôr z podanej žaloby.
5.Pred začatím pojednávania právny zástupca nového nadobúdateľa pohľadávky predložil súdu návrh na zmenu strany konania - žalobcu a žiadal, aby do konania na jeho miesto vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava. Tento návrh obsahoval aj súhlas nadobúdateľa pohľadávky so vstupom do konania na strane žalobcu, prílohu č.3 rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, oznámenie o postúpení pohľadávky. O zmene na strane žalobcu súd rozhodol uznesením č.k. 12Csp/209/2020-102 zo dňa 3.6.2021.
6.Žalovaná sa pred pojednávaním písomne vyjadrila k podanej žalobe prostredníctvom svojho právneho zástupcu, uviedla, že veriteľ nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď napriek značnej úverovej zaťaženosti poskytol žalovanej úver, čím hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti stanovené v § 7 ods. 1 ZoSÚ, preto sa úver považuje v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov a zároveň veriteľ nebol oprávnený vyžadovať od žalovaného jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Zo strany žalobcu nebol predložený žiadny listinný dôkaz o oprávnenosti nákladov na vymáhanie pohľadávky. Žalobca nepreukázal doručenie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru do dispozičnej sféry žalovanej.
7.Súd vo veci pojednával v neprítomnosti strán sporu, ich právnych zástupcov v súlade s ustanovením §180 CSP, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav:
8.Žalovaná dňa 30.4.2012 uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu Zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie pôžičky vo výške 12.000 eur s dohodnutým úrokom vo výške 14,09 % ročne, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 120 mesačných splátkach po 188,06 eura, z toho poistné bolo vo výške 7,06 eura. Celkové náklady spotrebiteľa boli 9.720 eur, celkovú čiastku mala zaplatiť 21.720 eur, RPMN bola 14,09 %, priemerná hodnota RPMN bola 12,45 %. Termín konečnej splatnosti bol 04/2022.
Žalovaná nesplácala úver riadne včas v zmysle dohodnutých splátok, uhradila sumu 13.435,06 eura.
Predžalobnou upomienkou zo dňa 28.2.2018 vyzval právny predchodca žalobcu žalovanú k úhrade nedoplatku na splátkach vo výške 452,24 eura, a upozornil ju na možnosť zosplatnenia celého úveru, ak do 5.4.2018 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 12/2017. Predžalobná upomienka bola žalovanej doručená do vlastných rúk dňa 8.2.2018 ako vyplýva z predloženej doručenky.
Žalovaná si neplnila svoje povinnosti a nezaplatila dlžnú sumu a preto právny predchodca žalobcu listom zo dňa 21.4.2018 vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. Doklad o doručení zásielky žalovanej predložený nebol, žalobca sa vyjadril, že zásielka bola žalovanej doručovaná obyčajnou poštou.
Predložený bol ako dôkaz prehľad splátok a úhrad, žalovaná uhradila sumu 13.435,06 eura.
Pohľadávka voči žalovanej bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky postúpená na žalobcu. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanej oznámené listom zo dňa 25.5.2021.
V prílohe č.1 k Zmluve o postúpení pohľadávok bola špecifikovaná postupovaná pohľadávka voči žalovanej ako suma 6.874,01 eura.
9.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právne formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa §53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.
Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
10.Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu bola uzatvorená dňa 30.4.2012 zmluva, ktorá vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy. Jedná sa o zmluvu o poskytnutí pôžičky - spotrebiteľského úveru v zmysle Občianskeho zákonníka a zároveň aj o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Na základe zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 12.000 eur, s dohodnutým úrokom vo výške 14,09 % ročne, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 120 mesačných splátkach po 188,06 eura, z toho poistné bolo vo výške 7,06 eura mesačne. Celkové náklady spotrebiteľa boli 9.720 eur, celkovú čiastku mala zaplatiť 21.720 eur, RPMN bola 14,09 %, priemerná hodnota RPMN bola 12,45 %. Žalovaná si svoje povinnosti zo zmluvy riadne a včas neplnila, preto právny predchodca žalobcu predžalobnou upomienkou zo dňa 28.2.2018 vyzval žalovanú k úhrade nedoplatkov na splátkach v celkovej výške 452,24 eura s upozornením na zosplatnenie úveru. Žalovaná dlžnú sumu neuhradila, preto právny predchodca žalobcu úver dňa 21.4.2018 zosplatnil. Pre spotrebiteľskú zmluvu je
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Zásielku s oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru doručoval právny predchodca žalovanej obyčajnou poštou. Podaním zo dňa 25.5.2021 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že ku dňu 20.5.2021 postúpil predmetnú pohľadávku na žalobcu spolu aj s príslušenstvom a právami z akéhokoľvek zabezpečenia. Súd sa v konaní zaoberal otázkou, či boli splnené podmienky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, či bol dodržaný postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a to najmä doručenie predžalobnej upomienky. Žalobca v konaní preukázal doručenie predžalobnej upomienky zo dňa 28.2.2018 do vlastných rúk žalovanej dňa 8.3.2018, v tom čase bola žalovaná v omeškaní so splátkou splatnou v mesiaci 12/2017 . Za daného skutkového stavu súd ustálil, že k zosplatneniu pohľadávky v tomto prípade došlo, nastala konečná splatnosť úveru k 21.4.2018. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je jednostranný úkon veriteľa, nemusí byť doručovaný do vlastných rúk, okamih účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru je viazaný na deň, ktorý určil veriteľ. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pričom z logického výkladu vyplýva, že pred vyhlásením zosplatnenia musí byť splnená podmienka v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských vzťahoch koriguje ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré veriteľovi umožňuje zosplatniť dlh až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky za súčasného upozornenia spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účelom tohto ustanovenia je ochrana spotrebiteľa pred dôsledkami okamžitej splatnosti celého dlhu, ku ktorej by podľa § 565 Občianskeho zákonníka mohlo dôjsť už aj pri krátkodobom omeškaní trvajúcom len niekoľko dní. Súd dospel k záveru, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v súlade so zákonom, preukázal, že žalovanú upozornil na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Ide o obligatórnu a zároveň kumulatívnu podmienku platného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy.
11.Súd sa ďalej v konaní zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatňované právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Súd sa musí v prvom rade zaoberať otázkou vecnej legitimácie. Keďže žalobca v konaní preukázal, že k oznámeniu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti predchádzala výzva, resp. upozornenie adresované žalovanej o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, súd dospel k názoru, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je platným právnym úkonom a keďže došlo k platnému zosplatneniu úveru, následne došlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Zosplatnená pohľadávka k danému obdobiu existovala, a zmluva o postúpení pohľadávky je platným právnym úkonom, v dôsledku čoho žalobca je subjektom aktívne vecne legitimovaným v prebiehajúcom spore. To znamená, že žalobca je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia a ktoré bolo uplatnené v tomto konaní.
12.Na prejednávaný spor sa vzťahuje aj ustanovenie § 92 ods.8 zákona o bankách, bolo na žalobcovi, aby v konaní preukázal aj splnenie podmienok pre platné postúpenie bankovej pohľadávky podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, pretože vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol z bankového úveru, ktorý je regulovaný špeciálnou právnou úpravou, a to Zákonom o bankách, ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom s charakterom lex specialis. Toto ustanovenie upravuje postup v prípade, ak dôjde k postúpeniu pohľadávky medzi bankou a nebankovým subjektom, pričom v takom prípade je okrem všeobecnej úpravy postúpenia pohľadávky podľa Občianskeho zákonníka potrebné zohľadniť aj špeciálnu úpravu týkajúcu sa postúpenia pohľadávky podľa Zákona o bankách, zakotvenú v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., pričom toto ustanovenie sprísňuje zákonné predpoklady postúpenia bankovej pohľadávky. Podmienkami v zmysle tohto ustanovenia sa zaoberal NS SR v rozhodnutiach 7Cdo 26/2017 zo dňa 28. marca 2018 a v rozhodnutí zo dňa 24. apríla 2018 sp. zn. 1Cdo/147/2017, publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky pod R 60/2018. Pre naplnenie správnosti postupu podľa § 92 ods. 2 zákona č. 483/2001 Z. z. musí byť splnená podmienka spočívajúca v existencii omeškania dlžníka so záväzkom nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a to všetko napriek písomnej výzve banky. Na to, aby výzva na plnenie banky vyvolala zamýšľané hmotnoprávne účinky, táto sa nevyhnutne musí dostať do dispozičnej sféry adresáta
- žalovanej, čo v danom prípade preukázané bolo a rovnako aj omeškanie žalovanej po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní čo vyplýva z predloženého prehľadu splátok a úhrad, po výzve zo dňa 28.2.2018 bola žalovaná v omeškaní nepretržite 90 dní, mesiace marec, apríl, máj 2018 kedy nerealizovala žiadnu úhradu, po zosplatnení 21.4.2018 bola žalovaná v omeškaní nepretržite 90 dní, nerealizovala žiadnu úhradu v mesiaci august, september, október 2018.
13.K námietka, že žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou súd uvádza, že sa s týmto názorom nestotožňuje, v čase uzatvorenia zmluvy bolo účinné ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. podľa ktorého, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Nebolo účinné ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42. V prejednávanom spore teda nie je možné riešiť otázku, či právny predchodca žalobcu hrubo porušil povinnosti, pretože v čase uzatvorenia zmluvy také ustanovenie zákon neobsahoval, je možné zaoberať sa len tým, či veriteľ konal s odbornou starostlivosťou a ak nie, potom by nebol oprávnený požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, s čím sa súd však nestotožňuje, pretože veriteľ predtým ako poskytol žalovanej úver skúmal zamestnanie a finančnú situáciu žalovanej, zisťoval jej príjem, okruh vyživovacích povinností, jej osobný stav, spôsob bývania, dosiahnuté vzdelanie, či sú jej vykonávané zrážky zo mzdy, či existujú mesačné splátky iných pôžičiek, leasingov, hypoték, či vlastní nehnuteľnosti, žalovaná uviedla príjem 960 eur, právny predchodca žalobcu na základe dokladov vypočítal jej príjem na 920 eur, voľná platobná kapacita žalovanej vyšla na 344,18 eura a splátka bola 188,06 eura. S poukazom na tieto zistené skutočnosti sa súd nestotožnil s názorom žalovanej, že by žalobca, resp. jeho právny predchodca nepostupoval s odbornou starostlivosťou.
14.K uplatňovaným nákladom na vymáhanie pohľadávky, ktoré si žalobca uplatňuje vo výške 76,10 eura súd uvádza, že s touto uplatňovanou položkou sa nestotožňuje a v tejto časti sa stotožňuje s argumentmi žalovanej, pretože súdu nie je jasné čo sa pod touto položkou skrýva, za čo ju má žalovaná zaplatiť, vysvetlenie žalobu je pre súd nepostačujúce, súdu nie je jasné o aké náklady na vymáhanie pohľadávky sa jedná, žiadne dôkazy v tomto smere produkované neboli, neboli ani navrhované, pričom žalobca vedel, že táto otázka je sporná a žalovanou od počiatku aj namietaná. V prehľade splátok a úhrad v stĺpci označenom ako MP3 je uvedená výška nákladov sumou 76,10 eura, uvádzané boli rôzne sumy v priebehu splácania úveru s popisom „manipulačný“. Podľa názoru súdu uvedené náklady slúžili právnemu predchodcu žalobcu na realizáciu jeho oprávnenia vyplývajúceho zo zmluvy, vôbec nevystihujú možné náklady súvisiace s vykonávaním takýchto úkonov, ale v prevažnej miere predstavujú ďalšiu „skrytú“ sankciu pre spotrebiteľa za porušenie jeho povinností včas a riadne v súlade so zmluvou platiť úver, ide pritom o náklady, ktoré nesúvisia s rozsahom využívania služieb spotrebiteľom, o ktoré by prejavil záujem, ale o poplatky, určené výlučne pre prípad porušenia zmluvných povinností spotrebiteľom. V prípade uvedených nákladov nešlo o individuálne dojednanú podmienku, náklady boli jednostranne stanovené právnym predchodcom žalobcu, je otázne, či výška nákladov uvádzaných v prehľade splátok a úhrad v stĺpci MP3 aj zodpovedajú prípadným možným nákladom vynaloženým s realizáciou činnosti, za ktorú boli vyúčtované.
15.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.797,91 eura s 5 % - ným úrokom z omeškania ročne od 27.4.2018 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pričom výška úroku z omeškania je v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. zvýšená o 5 percentuálnych bodov ako určuje ECB a počiatok omeškania je deň nasledujúci po doručení oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 21.4.2018, v ktorom bola daná lehota na plnenie po doručení tohto oznámenia. Súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie sumy 76,10
eura s prislúchajúcim úrokom z omeškania, jedná sa o uplatňovaný nárok na zaplatenie nákladov na vymáhania pohľadávky.
16.O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP tak, že v konaní čiastočne úspešný žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 97,78 %, keď úspech žalobcu predstavuje 98,89 % , úspech žalovanej je 1,11 %. /98,89 - 1,11 = 97,78 /. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník. O trovách konania súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 31,46 %-ta. Pričom prihliadol na to, že každá zo strán mala úspech len čiastočný a pri rozhodovaní vo veci bol súd viazaný právnym názorom vysloveným v predmetnej veci Krajským súdom v Nitre, ktorý vyslovil, že je namieste konštatovať prevažujúci úspech žalobcu (65,73%) oproti úspechu žalovaných v 1. a 2. rade v zamietajúcej časti (34,27%), čo v konečnom dôsledku predstavuje úspech žalobcu v spore v rozsahu 31,46%. Čo sa týka vedľajšieho účastníka (do 30. 06. 2016), tomu by právo na náhradu trov konania vzniklo len v prípade, ak by právo na náhradu trov konania vzniklo tej strane, na ktorej v konaní vystupoval, čo v danom spore splnené nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.