Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_30P-33-2026.pdf
PDF · 117.39 KB
Case nature
Subarea
30P/33/2026
Uznesenie
Mestský súd Bratislava II v právnej veci manželky: R. I., W.. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ulica závodu Matador 4, Bratislava, toho času bytom Nejedlého 67, Bratislava, zastúpená: KLAČANSKÝ - Advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Mieru 1426/31, Topoľčany, IČO: 57 697 809 a manžela: X. J., R.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ulica závodu Matador 4, Bratislava, v konaní na návrh manželky o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: K. J., R.. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava a o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie nasledovného znenia:
Dočasne, na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, s a z v e r u j e maloleté dieťa: K. J., R.. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti navrhovateľky/matky: R. I., R.. XX.XX.XXXX. Otec: X. J., R.. XX.XX.XXXX, je povinný do 24 hodín odo dňa vykonateľnosti tohto neodkladného opatrenia odovzdať maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky.
II. Vo zvyšnej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom doručeným Mestskému súdu Bratislava II dňa 06.08.2026 sa matka maloletej K. A.omáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd nariadil, aby bol otec X. J. povinný do 24 hodín od vykonateľnosti tohto uznesenia odovzdať maloletú K. J., R. XX.XX.XXXX, do dočasnej osobnej starostlivosti matky R. I., aby sa maloletá K. J. do právoplatného skončenia konania vo veci samej dočasne zverila do osobnej starostlivosti matky R. I.. Ďalej sa navrhovateľka domáhala úpravy styku otca s maloletou do právoplatného skončenia konania vo veci samej každý párny kalendárny týždeň od piatka od skončenia vyučovania, najskôr však od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že otec prevezme maloletú v školskom zariadení; ak sa v piatok nevyučuje, prevezme ju o 17:00 hod. pred vstupom do bytového domu matky. V nedeľu otec odovzdá maloletú matke o 18:00 hod. pred vstupom do bytového domu matky.
2. Matka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že s manželom uzavreli manželstvo dňa 23.04.2019 na Ukrajine. Rozhodujúcim momentom v partnerskom konflikte bol nočný incident zo dňa 08.07.2026. Manžel navrhovateľku ťahal za vlasy, hodil jej do tváre vankúš, opakovane ju sotil a hlasno na ňu kričal. Následne silou hodil jej mobilný telefón o stenu a vážne ho poškodil. Maloletá bola v susednej izbe a vzhľadom na intenzitu konfliktu incident počula. Nasledujúce ráno manžel navrhovateľke odobral kľúče, vytlačil ju z bytu a navrhovateľka bola nútená spoločnú domácnosť opustiť bez maloletej dcéry. Od 08.07.2026 manželia nežijú spolu, nehospodária spoločne, nevedú
spoločnú domácnosť a neobnovili manželské spolužitie. Navrhovateľka návrat do spoločnej domácnosti nepovažuje za bezpečný a obnovenie manželského spolužitia vylučuje. Po rozchode sa správanie manžela ďalej vyhrotilo. Navrhovateľku označoval za "zradcu", tvrdil jej, že "stratila dcéru", vyhrážal sa jej a osobám, ktoré ju podporovali, a podmieňoval jej kontakt s maloletou splnením osobných a sexuálnych požiadaviek. Navrhovateľka bola týmito okolnosťami prinútená odísť z prostredia, kde jej bolo ubližované, kde bola urážaná a kde došlo k atakom na jej osobu. Manžel reagoval prenesením zodpovednosti na navrhovateľku a tvrdením, že osoba, ktorá vedome vyprovokovala emócie, sa nemôže považovať za nevinnú. Manžel opakoval, že je "hrozný nepriateľ" a manželka je "zradkyňa", preto so zradcom treba naložiť podľa vojenského zákona, a to len jedným spôsobom. Manžel počas vojnového konfliktu na Ukrajine pôsobil v oblastiach bojových operácií, čo znamená, že bol dlhodobo vystavený vojnovým udalostiam a ich následkom. Od narodenia maloletej zabezpečovala navrhovateľka prevažnú časť jej každodennej starostlivosti. Zabezpečovala denný režim, stravu, hygienu, prípravu do materskej školy, lekárske prehliadky, voľnočasové aktivity a bežné potreby. Otec sa zapájal podľa svojich časových možností. Dňa 28.07.2026 navrhovateľka vyzdvihla maloletú z materskej školy po predchádzajúcom informovaní otca. Po spoločnom čase ju vrátila. Otec jej pri odovzdaní povedal, že ak to urobí ešte raz bez jeho súhlasu, dcéru už nikdy neuvidí. Po tom, ako si navrhovateľka počas neprítomnosti otca odviezla svoje osobné veci, otec jej oznámil, že "stratila dcéru". Počas nočného telefonátu otec kričal, urážal navrhovateľku a opakovane tvrdil, že dcéru už neuvidí. Maloletá bola s otcom v jednej hotelovej izbe a telefonát počula. Neskôr sa matky pýtala, prečo sa "zle správala" a prečo "neposlúchala ocka". Takéto okolnosti vytvárajú reálne riziko konfliktu lojality a narúšania vzťahu dieťaťa k matke. Otec vytvoril fotomontáž, kde navrhovateľku zobrazil ako desivú postavu s nožom s ruským nápisom "?????????" ("ZRADCA") a túto fotografiu prilepil na chladničku v byte, v ktorom žije s maloletou. Umiestnenie takéhoto obrazu v bežnom priestore domácnosti je spôsobilé negatívne zasiahnuť vnímanie matky dieťaťom a jeho emocionálne bezpečie a zároveň vytvára o matke falošné predstavy v predstave dieťaťa. Po návrate z dovolenky (ktorú uskutočnil s maloletou od 16.07.2026 do 22.07.2026 s tým, že toto matke len oznámil a odišiel) dňa 23.07.2026 otec odmietol odovzdať maloletú matke a odovzdanie podmienil obnovením sexuálneho/intímneho vzťahu. Maloletá pritom podľa navrhovateľky opakovane hovorila, že chce ísť s matkou. Otec ju napriek tomu odviezol domov. Dňa 31.07.2026 matka žiadala, aby mohla stráviť s dcérou čas počas svojich narodenín. Otec sa jej opýtal, čo mu za to môže ponúknuť. Otec odmieta matke odovzdať cestovný pas maloletej, pobytový preukaz a preukaz poistenca, hoci matka počas času s dieťaťom nesie plnú zodpovednosť a doklady môže potrebovať pri zdravotnom ošetrení alebo preukazovaní totožnosti. Otec tiež odmietol umožniť spoločnú dovolenku matky s dcérou. Dňa 31.07.2026 otec počas telefonátu podľa navrhovateľky uviedol, že bude vojna o dieťa a kto ho ako prvý podvodným spôsobom odvezie do zahraničia. Keďže doklady maloletej sú v jeho výlučnej držbe, vyjadrenie zvyšuje potrebu okamžite a vykonateľne určiť, kto bude mať maloletú zverenú do výlučnej osobnej starostlivosti a zabrániť presunu dieťaťa za hranice. Faktický stav je vytvorený jednostranným konaním otca, ktorý má maloletú a jej doklady pri sebe a podľa vlastného uváženia rozhoduje o kontakte s matkou. Nejde o ukončený minulý konflikt, ale o pokračujúci stav. Matka sa nevie s dieťaťom spojiť ani na krátky ranný pozdrav, ak to otec nedovolí, kontakt je odkláňaný k ďalším podmienkam a často podmienený sexuálnym stykom matky s otcom a styk matky s dieťaťom závisí výlučne od vôle otca. Aby matka dosiahla styk s dieťaťom, musí s otcom viesť psychicky náročnú a rozsiahlu debatu, presviedčať ho, argumentovať, aby jej styk s dieťaťom umožnil. Otec tak využíva túžbu matky na kontakt s maloletou na to, aby s ním matka bola v kontakte a prišla k nemu domov. Ide o nátlak, ktorý musí strpieť matka zakaždým, keď chce dieťa vidieť. Bez okamžitého zásahu hrozí pokračovanie nepravidelného a podmieneného kontaktu matky s maloletou, prehlbovanie konfliktu lojality, narušenie citovej väzby s matkou, ďalšie vystavovanie dieťaťa konfliktom a možné premiestnenie dieťaťa s použitím dokladov, ktoré má otec v držbe. Urgentnosť zvyšuje nástup maloletej do školy od 31.08.2026.
3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia matka pripojila ftk. rodného listu maloletej K., fotografie č. l. 12-13, potvrdenie o povolenie na pobyt maloletej, list v anglickom jazyku č. l. 15, ftk. sobášneho listu, chatovú komunikáciu medzi matkou a otcom č. l. 18 - 33.
4. Súd v rámci rozhodovania o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z návrhu matky a pripojených listinných dôkazov a zistil tento skutočný a právny stav:
5. Maloletá K. pochádza z manželského vzťahu matky a otca, ktorí aktuálne spolu nežijú, netvoria spoločnú domácnosť. Maloletá sa aktuálne nachádza v starostlivosti otca. Maloletá má povolený prechodný pobyt na Slovensku.
6. Lustráciou vykonanou v Súdnom registri súd zistil, že doposiaľ nebolo ohľadom maloletej K. rozhodované.
7. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP"), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
11. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
12. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
13. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
14. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
15. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
16. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
17. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
18. Podľa § 367 ods. 1 až 5 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti (ods. 1). Ak súd neodkladným opatrením nariadi odovzdanie maloletého do starostlivosti zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, určí zároveň čas trvania neodkladného opatrenia, a to najdlhšie na šesť mesiacov (ods. 2). O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví (ods. 3). Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené (ods. 4). Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad, že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia, doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne (ods. 5).
19. Zo samotného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana, ako aj o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Navrhovateľ preto musí už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (§ 326 CSP).
20. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať vzhľadom na skutočnosť, že ide o súdnu úpravu bezprostredne dotýkajúcu sa záujmov maloletých detí (ktorým sa priznáva osobitný stupeň ochrany), avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, bez vykonania riadneho dokazovania, miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, či dokonca zdravie alebo život maloletého vážne ohrozené.
21. Názor súdu uvedený v odseku vyššie vychádza zo zákonných predpokladov formulovaných v niektorých ustanoveniach o neodkladných a iných opatreniach súdu (§ 360 až 368 CMP), ktorý počíta v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu (kam spadá aj konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých) s nariadením neodkladných opatrení najmä v prípadoch, kedy sa maloletý ocitne bez akejkoľvek starostlivosti a je nevyhnutné neodkladným opatrením zabezpečiť jeho ochranu, vo veciach výživného a vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého.
22. Po oboznámení sa s návrhom matky dospel súd k záveru, že v konaní bola čiastočne preukázaná naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania a sú dané podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd považoval za významnú eskaláciu konfliktu po faktickom rozchode rodičov. Podľa tvrdení matky ju otec označoval za "zradcu", tvrdil jej, že "stratila dcéru", vyhrážal sa jej a osobám, ktoré ju podporovali, a kontakt s maloletou mal podmieňovať splnením osobných, resp. sexuálnych požiadaviek. Osobitne závažné sú pritom podľa súdu vyjadrenia otca o tom, že je "hrozný nepriateľ", matka je "zradkyňa" a že so "zradcom" treba naložiť podľa vojenského zákona. Súd v tomto štádiu konania neposudzuje trestnoprávnu kvalifikáciu uvedeného konania ani neurčuje, či sa jednotlivé skutkové tvrdenia v celom rozsahu preukážu v konaní vo veci samej. Ich význam však nemožno pri posudzovaní potreby bezodkladnej úpravy pomerov prehliadnuť, keďže vypovedajú o mimoriadne vyhrotenej komunikačnej a vzťahovej situácii medzi rodičmi. Súd ďalej prihliadol na okolnosti, za ktorých je maloletá aktuálne v starostlivosti otca. Z návrhu vyplýva, že otec po návrate z dovolenky s maloletou dňa 23.07.2026 odmietol maloletú matke odovzdať, hoci táto podľa tvrdenia matky opakovane uvádzala, že chce ísť s matkou. Otec mal odovzdanie maloletej podmieňovať obnovením sexuálneho a intímneho vzťahu s matkou. Takéto konanie, pokiaľ sa v ďalšom konaní potvrdí, predstavuje neprípustné prepájanie rodičovského vzťahu dieťaťa s konfliktom medzi rodičmi a súd ho nemôže pri rozhodovaní o neodkladnej ochrane dieťaťa ponechať bez povšimnutia. Za osobitne významnú považuje súd skutočnosť, že podľa návrhu otec svoju komunikáciu s matkou v prítomnosti maloletej neobmedzuje spôsobom primeraným jej veku a potrebe ochrany pred konfliktom rodičov. Matka uviedla, že počas nočného telefonátu otec kričal a urážal ju a opakovane jej tvrdil, že dcéru už neuvidí, pričom maloletá bola v tom čase s otcom v jednej hotelovej izbe a tento telefonát počula. Následne sa maloletá matky pýtala, prečo sa "zle správala" a prečo "neposlúchala ocka". Uvedená reakcia maloletej je z hľadiska posúdenia jej psychického stavu významná minimálne v tom smere, že naznačuje, že konflikt rodičov sa už nemusí odohrávať výlučne mimo jej vnímania, ale môže sa premietať do jej predstáv o rodičoch a do jej vlastného prežívania situácie. Súd považuje za relevantné aj tvrdenie matky o tom, že otec vytvoril fotomontáž, na ktorej bola matka zobrazená ako desivá postava s nožom a s ruským nápisom "?????????" ("ZRADCA"), pričom túto fotografiu umiestnil na chladničku v byte, v ktorom žije s maloletou. Bez potreby v tomto štádiu konania prejudikovať dôvody a účel vytvorenia uvedenej fotografie súd konštatuje, že takéto zobrazenie rodiča v domácnosti, v ktorej sa nachádza maloleté dieťa, je objektívne spôsobilé zasahovať do spôsobu, akým dieťa vníma druhého rodiča, vyvolávať v ňom strach, neistotu alebo negatívne asociácie a prehlbovať konflikt lojality. O to významnejšie je to v prípade dieťaťa vo veku necelých siedmich rokov, ktoré je odkázané na rodičov pri vytváraní základného pocitu bezpečia a stability. Pri rozhodovaní súd vychádzal zo základnej zásady, podľa ktorej je najlepší záujem maloletého dieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Zákon o rodine pri jeho posudzovaní výslovne zdôrazňuje
najmä bezpečie dieťaťa, stabilitu prostredia, ochranu jeho dôstojnosti, duševného, telesného a citového vývinu, ako aj ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou. Táto zásada sa premieta aj do procesného postupu súdu, keďže súd v prípade, ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná v jeho najlepšom záujme. Súd zdôrazňuje, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je jeho úlohou vykonať dokazovanie v rozsahu potrebnom pre konečné rozhodnutie vo veci samej. Účelom neodkladného opatrenia je bezprostredná a dočasná ochrana práv a právom chránených záujmov v situácii, keď by čakanie na vykonanie dokazovania a rozhodnutie vo veci samej mohlo viesť k vzniku alebo prehĺbeniu ujmy. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení preto súd vyhodnocuje predovšetkým to, či sú tvrdené a predloženými podkladmi dostatočne osvedčené také okolnosti, ktoré odôvodňujú záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Ústavný súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti uvádza, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov je otázkou úvahy súdu, ktorá musí byť objektívne preskúmateľná z odôvodnenia rozhodnutia, pričom rozhodujúce je osvedčenie okolností zakladajúcich potrebu bezodkladného zásahu. Zákonný základ pre rozhodnutie súdu predstavuje predovšetkým § 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého môže súd neodkladným opatrením nariadiť, aby ten, kto má maloletého dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti osoby, ktorú súd určí. Zmyslom tohto ustanovenia je umožniť súdu bezodkladne zmeniť faktický stav starostlivosti o dieťa v prípade, ak pokračovanie existujúceho stavu nie je v najlepšom záujme maloletého a vyžaduje si bezprostrednú procesnú intervenciu. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že potreba bezodkladnej zmeny faktického stavu je osvedčená. Nejde pritom o jedinú izolovanú udalosť medzi rodičmi. Z návrhu vyplýva sled udalostí, ktorý sa začal fyzicky a verbálne eskalovaným konfliktom zo dňa 08.07.2026 a pokračoval aj po odchode matky zo spoločnej domácnosti. Následné správanie otca podľa tvrdení matky zahŕňalo vyhrážky odňatím dieťaťa, obmedzovanie kontaktu matky s maloletou, podmieňovanie kontaktu matky s dieťaťom intímnym vzťahom s otcom, zapájanie maloletej do konfliktnej komunikácie rodičov a vytváranie negatívneho obrazu matky v prostredí, v ktorom maloletá žije. Takto opísané okolnosti vo svojom vzájomnom súvise vytvárajú dôvodnú obavu, že zotrvanie maloletej v doterajšom prostredí bez okamžitého zásahu súdu by mohlo viesť k ďalšiemu narúšaniu jej psychickej stability a citového vývinu. Súd pritom nepovažuje za nevyhnutné, aby už v tomto štádiu bolo znaleckým dokazovaním potvrdené konkrétne psychické poškodenie maloletej. Požiadavka na takýto stupeň dokazovania by odporovala preventívnej funkcii neodkladného opatrenia. Pokiaľ sú okolnosti prípadu objektívne spôsobilé vyvolať vážnu psychickú ujmu a zároveň existuje reálna možnosť, že ich pôsobenie bude pokračovať, je namieste zasiahnuť už v štádiu, keď je potrebné ujme predísť, a nie až následne dokazovať jej plný rozsah. Súd osobitne zohľadnil vek maloletej. Maloletá sa nachádza vo vývinovom období, v ktorom je pre jej psychickú pohodu rozhodujúce stabilné a predvídateľné prostredie, jasné rodičovské hranice a ochrana pred konfliktom dospelých osôb. Opakované vystavovanie dieťaťa vyhrážkam medzi rodičmi, znevažovaniu jedného rodiča druhým rodičom alebo správaniu, ktoré dieťa stavia do pozície sprostredkovateľa či svedka konfliktu, môže vytvárať konflikt lojality a narúšať jeho pocit bezpečia. Súd pritom nepovažuje za rozhodujúce, či jednotlivé výroky otca boli formulované v afekte alebo v rámci vyhroteného partnerského konfliktu. Z hľadiska ochrany dieťaťa je podstatné, že maloletá sa podľa tvrdení matky s niektorými prejavmi konfliktu bezprostredne stretla, počula komunikáciu medzi rodičmi a následne na ňu reagovala otázkami smerujúcimi k správaniu voči otcovi. Súd prihliadol aj na doterajší spôsob zabezpečovania osobnej starostlivosti o maloletú. Podľa tvrdení matky od narodenia maloletej zabezpečovala prevažnú časť každodennej starostlivosti práve ona, najmä denný režim, stravu, hygienu, prípravu do materskej školy, zdravotnú starostlivosť, voľnočasové aktivity a ďalšie bežné potreby dieťaťa. Otec sa na starostlivosti podieľal podľa svojich časových možností. Súd tým nehodnotí otca ako rodiča nespôsobilého na starostlivosť o maloletú, ale pri dočasnej úprave pomerov zohľadňuje kontinuitu doterajšej starostlivosti, väzbu maloletej na matku a potrebu zabezpečiť jej stabilné prostredie v období, keď je rodičovský konflikt mimoriadne intenzívny. Za významnú okolnosť súd považuje aj to, že otec má podľa návrhu v držbe cestovný pas maloletej, jej pobytový preukaz a preukaz poistenca a odmieta ich matke odovzdať. Samotná držba dokladov ešte nepreukazuje úmysel maloletú premiestniť do zahraničia. V spojení s tvrdením otca, že medzi rodičmi bude "vojna o dieťa" a že ten z rodičov, kto dieťa "ako prvý podvodným spôsobom odvezie do zahraničia", bude mať výhodu, však táto okolnosť zvyšuje naliehavosť potreby jasne a vykonateľne upraviť, kto bude maloletú dočasne osobne opatrovať. Súd preto uvedenú skutočnosť vníma predovšetkým ako ďalší prvok nestability a neistoty, nie ako záver o existencii už uskutočneného alebo bezprostredne plánovaného neoprávneného premiestnenia. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov je zvýraznená aj blížiacim sa nástupom maloletej do školy dňa 31.08.2026. Za situácie, keď otec podľa tvrdení matky fakticky rozhoduje o tom, kedy a za akých podmienok bude matke umožnený kontakt s maloletou, by ponechanie faktického stavu
bez rozhodnutia súdu mohlo viesť k ďalšej destabilizácii pomerov pred začiatkom školského roka. Pre maloleté dieťa je pritom významné, aby do školského prostredia vstupovalo v predvídateľnom režime a bez pretrvávajúcej neistoty, u ktorého rodiča sa bude zdržiavať a akým spôsobom bude zabezpečovaná jeho každodenná starostlivosť. Súd preto dospel k záveru, že za daného skutkového stavu je v najlepšom záujme maloletej, aby bola dočasne odovzdaná do osobnej starostlivosti matky. Takéto rozhodnutie nepredstavuje konečné posúdenie rodičovských kompetencií ani definitívne rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov má byť maloletá zverená vo veci samej. Ide o dočasné procesné opatrenie reagujúce na aktuálnu potrebu ochrany maloletej a stabilizácie jej životných pomerov a prípadnej psychickej ujmy. Konečné rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností bude možné prijať až po riadnom zistení skutočného stavu a vykonaní potrebného dokazovania, vrátane posúdenia rodičovských kompetencií oboch rodičov, ich schopnosti spolupracovať, vzťahovej väzby maloletej k obom rodičom a prípadného vplyvu rodičovského konfliktu na psychický stav a vývin maloletej. Pri rozhodovaní o dočasnom odovzdaní maloletej matke súd zároveň zohľadnil, že matka bola z doterajšieho faktického výkonu starostlivosti vylúčená v dôsledku jednostranného konania otca. Podľa návrhu bola po odchode zo spoločnej domácnosti nútená o kontakt s dcérou opakovane žiadať a jeho realizácia bola závislá od rozhodnutia otca. Takýto stav nemožno považovať za stabilnú a predvídateľnú úpravu rodičovských práv a povinností. Súčasne nemožno od matky požadovať, aby na udržanie kontaktu s maloletou vstupovala do opakovaných konfliktov s otcom alebo pristupovala na podmienky, ktoré sa netýkajú samotného výkonu rodičovských práv, ale ich využívajú ako prostriedok nátlaku v partnerskom konflikte.
23. Pokiaľ ide o návrh matky na úpravu styku otca s maloletou, dospel súd k záveru, že v tomto štádiu konania nebola osvedčená naliehavá potreba bezodkladnej úpravy styku otca s maloletou, a preto súd styk otca s maloletou dočasne neupravil. Súd pri tomto závere vychádzal z účelu neodkladného opatrenia, ktorým je bezprostredná a dočasná ochrana maloletého dieťaťa v situácii, keď existujú okolnosti odôvodňujúce potrebu okamžitého zásahu do doterajších pomerov. Predmetom bezodkladného zásahu v prejednávanej veci je predovšetkým odstránenie aktuálneho faktického stavu, ktorý podľa záveru súdu môže predstavovať riziko pre psychickú a citovú integritu maloletej, a vytvorenie stabilného a predvídateľného prostredia, v ktorom bude možné následne riadne preskúmať všetky okolnosti rozhodujúce pre konečnú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Súd pri rozhodovaní osobitne prihliadol na skutočnosť, že dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia v časti odovzdania maloletej do osobnej starostlivosti matky nebola iba existencia konfliktu medzi rodičmi, ale súhrn okolností, ktoré podľa svojho obsahu a vzájomnej súvislosti vyvolávajú dôvodnú obavu z negatívneho vplyvu prebiehajúceho rodičovského konfliktu na maloletú. Súd pritom poukázal najmä na tvrdený fyzický incident medzi rodičmi, následnú eskaláciu ich konfliktu, vyhrážky a znevažujúce vyjadrenia voči matke, obmedzovanie jej kontaktu s maloletou, podmieňovanie kontaktu s dieťaťom osobným vzťahom medzi rodičmi, ako aj na okolnosti nasvedčujúce tomu, že maloletá bola konfliktu rodičov priamo alebo sprostredkovane vystavená. Za takto osvedčeného skutkového stavu súd nepovažoval za vhodné, aby súčasne s odovzdaním maloletej do osobnej starostlivosti matky upravil styk otca s maloletou v rozsahu navrhovanom matkou. Takýto postup by totiž v danom štádiu konania vyžadoval, aby súd bez vykonania potrebného dokazovania rozhodol nielen o tom, že maloletá má byť bezodkladne vyňatá z doterajšieho faktického prostredia a odovzdaná do starostlivosti matky, ale zároveň aj o tom, že má byť v pravidelných intervaloch opätovne odovzdávaná otcovi na určené časové obdobia. Takáto úprava by bola založená na skutkových predpokladoch, ktoré súd v tomto štádiu nemá dostatočne overené. Súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nemožno zamieňať potrebu okamžitej ochrany dieťaťa s potrebou komplexnej a konečnej úpravy výkonu rodičovských práv. Neodkladné opatrenie má reagovať na aktuálne riziko a stabilizovať pomery v rozsahu nevyhnutnom na jeho odvrátenie. Ak teda súd na základe osvedčených okolností dospeje k záveru, že doterajší spôsob výkonu starostlivosti o dieťa nie je možné bez ďalšieho ponechať, neznamená to automaticky, že súčasne disponuje dostatočným skutkovým podkladom na presné určenie rozsahu a podmienok styku druhého rodiča. V prejednávanej veci je navyše významné, že rodičovský konflikt dosiahol takú intenzitu, že súd považoval za potrebné bezodkladne zasiahnuť do existujúceho faktického usporiadania pomerov a dočasne zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky. Tento zásah bol odôvodnený potrebou odstrániť stav, v ktorom sa maloletá nachádzala v prostredí poznačenom intenzívnym konfliktom rodičov a v ktorom podľa tvrdení matky dochádzalo aj k správaniu spôsobilému negatívne ovplyvňovať jej vnímanie matky a jej vlastné psychické prežívanie. Práve z dôvodu tejto závažnosti súd nepovažoval za logické ani účelné vytvoriť súčasne režim pravidelného styku, ktorý by fakticky opätovne vystavoval maloletú situáciám a vzťahovým dynamikám, ktorých bezprostredné pôsobenie sa súd nariadením neodkladného opatrenia snaží dočasne eliminovať. Ak je bezprostredným cieľom opatrenia stabilizovať psychické a
citové pomery maloletej a oddeliť ju od prebiehajúceho rodičovského konfliktu, nemožno bez ďalšieho dokazovania súčasne predpokladať, že pravidelné preberanie maloletej otcom na dlhšie časové obdobia bude s týmto cieľom plne zlučiteľné. Neupravenie styku preto v danom prípade nie je založená na závere, že samotný kontakt maloletej s otcom je pre ňu nevyhnutne škodlivý, ani na definitívnom závere o nevhodnosti otca vykonávať rodičovské práva. Súd vyhodnotil, že vzhľadom na intenzitu a charakter osvedčeného rodičovského konfliktu nie je možné bez ďalšieho dokazovania spoľahlivo určiť, aká forma, rozsah, frekvencia a prípadné podmienky styku by boli v súčasnosti v najlepšom záujme maloletej. Súd považuje za podstatné aj to, že samotný návrh matky na úpravu styku vychádza z potreby nastaviť pravidelný režim kontaktu otca s maloletou. Takáto úprava však predpokladá určitú mieru stability a predvídateľnosti rodičovských vzťahov, ako aj schopnosť rodičov rešpektovať hranice stanovené súdom a zabezpečiť, aby maloletá nebola pri realizácii styku vystavovaná pokračujúcemu konfliktu rodičov. Z doteraz osvedčených okolností však vyplýva, že komunikácia medzi rodičmi je mimoriadne vyhrotená a že otázka kontaktu s maloletou sa stala súčasťou ich vzájomného konfliktu. Bez vykonania dokazovania však nemožno spoľahlivo určiť, akým spôsobom by sa obdobná dynamika premietla do realizácie styku otca s maloletou po jej odovzdaní matke. Súd zároveň prihliadol na potrebu chrániť maloletú pred konfliktom lojality. Vzhľadom na jej vek a na okolnosti opísané matkou nie je možné vylúčiť, že maloletá už konflikt rodičov vníma a že je vystavená tlaku, aby sa určitým spôsobom prikláňala k jednému z nich alebo aby vnímala svoj vzťah k jednému rodičovi ako možný dôvod nespokojnosti druhého rodiča. Za takejto situácie môže byť neuvážené zavedenie pravidelného styku bez stanovenia potrebných ochranných mechanizmov spôsobilé prehlbovať neistotu maloletej namiesto toho, aby jej poskytlo potrebnú stabilitu. Súd preto považoval za nevyhnutné rozlišovať medzi právom dieťaťa na zachovanie vzťahu s oboma rodičmi a okamžitou potrebou chrániť dieťa pred konkrétnymi rizikami, ktoré boli v tomto konaní osvedčené. Skutočnosť, že dieťa má mať možnosť udržiavať vzťah s oboma rodičmi, neznamená, že za každých okolností musí byť bezodkladne a bez ďalšieho dokazovania určený konkrétny režim styku. Forma a rozsah styku musia byť vždy podriadené najlepšiemu záujmu konkrétneho dieťaťa a musia zohľadňovať aktuálnu situáciu v rodine. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že pri tak závažnom zásahu, akým je dočasné odovzdanie maloletej jednému z rodičov z dôvodu obavy o jej psychickú a citovú integritu, nemožno otázku styku druhého rodiča posudzovať izolovane. Úprava styku je nevyhnutne spätá s posúdením toho, či a za akých okolností možno zabezpečiť, aby počas jeho realizácie nedochádzalo k pokračovaniu konfliktu, ovplyvňovaniu maloletej, znevažovaniu druhého rodiča alebo inému správaniu, ktoré by mohlo zmariť ochranný účel nariadeného neodkladného opatrenia. Súd preto dospel k záveru, že v súčasnom štádiu konania nie je dostatočne osvedčená naliehavá potreba vytvoriť osobitný režim styku otca s maloletou, ktorý by bol vykonateľný okamžite a bez toho, aby súd poznal všetky relevantné okolnosti rodinnej situácie. Týmto rozhodnutím súd nepredurčuje konečné rozhodnutie o styku otca s maloletou a nevylučuje jeho následnú úpravu, ak si to po zistení skutkového stavu a vyhodnotení najlepšieho záujmu maloletej vyžiada jej potreba.
24. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd v súlade s § 58 CMP v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (konanie vo veci samej).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 prvá veta CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 367 ods. 3 CMP, uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.