Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11P-6-2020.pdf
PDF · 118.17 KB
No categories available
11P/6/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou vo veci starostlivosti o maloletého Q. P., nar. X.X.XXXX a Q. P., nar. X.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Košice, deti rodičov matky: Ing. V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX/C, K. a otca Q. P., nar. X.X.XXXX, bytom H. N. X, K., zastúpeného JUDr. Renátou Smajdovu, advokátkou so sídlom Floriánska 16, Košice, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností takto rozhodol
rozhodol:
I. Maloletého Q. P., nar. X.X.XXXX a Q. P., nar. X.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
II. Obaja rodičia budú z a s t u p o v a ť a s p r a v o v a ť ich majetok.
III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého Q. sumou 100 EUR mesačne a Q. sumou 100 EUR mesačne od 22.1.2020 do budúcna vždy od 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
IV. D l ž n é v ý ž i v n é na maloletého Q. za obdobie od 22.1.2020 do 31.5.2021 vo výške 1.422,20 EUR povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 EUR spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok s tým, že splatnosť prvej splátky je po právoplatnosti rozsudku.
V. D l ž n é v ý ž i v n é na maloletého Q. za obdobie od 22.1.2020 do 31.5.2021 vo výške 1.422,20 EUR povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 EUR pod následkom straty výhody splátok spolu s bežným výživným s tým, že splatnosť prvej splátky je po právoplatnosti rozsudku.
VI. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi každý kalendárny párny týždeň od piatka od 17,00 hod. do nedele do 16,00 hod., počas letných prázdnin v mesiaci júl 3. až štvrtý týždeň od pondelka od 9,00 hod. do nedele do 16,00 hod. a v mesiaci august 3. týždeň od pondelka od 9,00 hod. do nedele do 16,00 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme v stanovený deň a hodinu pred bytom matky, kde mu táto deti odovzdá a vráti jej ho na tom istom mieste v stanovený deň a hodinu.
VII. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka návrhom doručeným súdu dňa 22.1.2020 sa domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Navrhla maloleté deti zveriť do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na ich výživu sumou po 160 EUR mesačne na jedno maloleté dieťa od podania návrhu do budúca. Úpravu styku navrhla v rozsahu doterajšej praxe, jedenkrát v mesiaci.
2. Otec so zverením maloletých detí do starostlivosti matky súhlasil. Vzhľadom na jeho majetkové zárobkové pomery je ochotný prispievať na výživu detí po 50 EUR mesačne. Súčasne navrhol úpravu styku v širšom rozsahu než navrhuje matka.
3. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletých detí navrhol zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, zo strany otca určiť výživné s poukazom na odôvodnené potreby maloletých detí, príjmy a majetkové pomery oboch rodičov, upraviť stretávanie otca s mal. deťmi.
4. Okresný súd Košice I dňa 10.11.2020 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zaviazal otca prispievať na výživu maloletých detí sumou po 30 EUR mesačne a upravil styk otca s maloletými deťmi. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.11.2020.
5. Z výpovede matky súd zistil, že s otcom maloletých detí sa rozišli v januári 2018. V spoločnej domácnosti nežijú od mája 2018 kedy sa otec nasťahoval do chaty, ktorú kúpil po vysporiadaní a zrušení podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, v ktorej matka momentálne s deťmi a súčasným partnerom žije. V novembri 2019 otcovi z tejto nehnuteľnosti zrušila trvalý pobyt, keďže tak neučinil po viacnásobnom vyzývaní. Od rozchodu sa otec o deti nezaujímal, neinformoval sa o stave detí a odmietal s ňou komunikovať ináč ako formou SMS správa alebo krátkych telefonických hovorov. Jeho prípadná komunikácia s ňou bola urážlivá a vulgárna. Stávalo sa, že deťom bez jej vedomia telefonoval a sľuboval im stretnutie bez konzultácii s ňou, pričom nie vždy sa stretnutia uskutočnili. S deťmi sa doteraz stretával neobmedzene. Bolo to však len 5x za prvý rok, druhý rok už 10 x vrátane prespania u otca. Okrem toho cez letné prázdniny 2018 a 2019 boli deti na týždeň u jeho rodičov, taktiež počas vianočných sviatkov. Matke nevyhovuje a nie je v záujme detí, že otec s ňou odmieta komunikovať, nevie mu dať inštrukcie ohľadom starostlivosti o deti. V súčasnosti sú deti psychicky vysporiadané s ich otcom a doma sa na neho bežne nepýtajú.
6. Matka je zamestnaná s príjmom vo výške 1.300 EUR mesačne. Uviedla, že je vlastníčkou bytu, ktorý prenajíma za sumu 360 EUR mesačne. Vlastní chatu, v ktorej s partnerom a deťmi bývajú. Motorové vozidlo nevlastní. Výdavky sú nasledovné: náklady na bývanie 431 EUR mesačne (324 EUR hypotéka, 27 EUR elektrina, 18 EUR voda, 50 EUR drevené palety, 12 EUR poplatok za odpad). Do práce cestuje autom, ktoré je vo vlastníctve jej matky, pohonné hmoty 110 EUR mesačne. Ďalej platí životné poistenie 40 EUR mesačne, pričom je to aj zároveň investičné poistenie 15 EUR mesačne. Poistenie oboch nehnuteľností, 12 EUR daň z nehnuteľnosti, v ďalšom náklady na stravu, krmivo, kozmetika, drogéria 400 EUR, internet 14 EUR, hypotéka za byt, ktorý prenajíma 184 EUR.
7. Výdavky na maloletého Q. a Q. sú rovnaké strava 100 EUR na jedno dieťa, krúžok Aikido 15 EUR, ŠKD jazyková škola 17 EUR mesačne, 30 EUR na každé dieťa šport, nakoľko maloletí lyžujú, ďalej oblečenie 20 EUR, aktivity plaváreň, divadlo, letné prázdniny - letné tábory 26 EUR mesačne pre každé dieťa.
8. Matka uviedla, že otec na základe neodkladného opatrenia od novembra 2020 platí po 30 EUR mesačne výživné na jedno maloleté dieťa.
9. Z výpovede otca súd zistil, že je ochotný prispievať na deti po 50 EUR mesačne. V čase podania návrhu bol bez príjmu vedený na úrade práce bez nároku na podporu. Splácal mesačne spotrebný úver 150 EUR, telefón 40 EUR, elektrina 20 EUR a 200 EUR strava. Vlastní chatu bez vody a elektriny, vlastní motorové vozidlo, ktoré je nepojazdné.
10. V ďalšom uviedol, že od 1.12.2020 si otvoril živnosť - stolársku dielňu. Doposiaľ nemal žiadne zákazky. Privyrába si brigádnicky na rôznych fuškách. Voľný čas investuje do rekonštrukcie chaty, v ktorej nie je voda, plyn, elektrina i zavedené zálohové platby vo výške 30 EUR mesačne. Finančné prostriedky, ktoré prostredníctvom brigád zarobí, sa snaží investovať do stavebných materiálov, aby svoje bývanie dal do obývateľného stavu, v ktorom by sa mohol stretávať s maloletými deťmi. Stretávanie s deťmi prebieha buď na uvedenej chate, alebo u jeho rodičov. Potvrdil, že výživným prispieva po 30 EUR mesačne na jedno maloleté dieťa od novembra 2020. V ďalšom otec uviedol, že má partnerku, u ktorej spolu s deťmi niekedy prespáva. Jeho príjem je v priemere asi 350 EUR mesačne.
11. Matka predložila listinné dôkazy preukazujúce výdavky.
12. Otec predložil listinné dôkazy a to dohodu č. 20/41/54U/67 o poskytnutí finančného príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť v rámci projektu „Pracuj, zmeň svoj život“ - Aktivita č. 1 „ Podpora SZČO“.
13. Otec v ďalšom predložil osvedčenie o živnostenskom oprávnení zo dňa 16.11.2020 so vznikom živnostenského oprávnenia 1.12.2020.
14. Matka predložila výpisy z katastra nehnuteľností o vlastníctve nehnuteľnosti.
15. Matka predložila daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2018, z ktorého vyplýva, že v uvedenom období základ dane činil 17.164 EUR.
16. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný mesačný príjem za obdobie od 10/2019 do 9/2020 bol vo výške 1.338 EUR netto, za obdobie 10/2020 do 2/2021 vo výške 1.918 EUR netto, za obdobie 3/2021 do 4/2021 vo výške 1584 EUR netto.
17. Z oznámenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 29.3.2021 bolo zistené, že otec v období od 1.10.2020 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od 10.5.2019 do 30.11.2020. Vyradený bol pre vykonávanie SZČ. Menovaný v dotazovanom období za obdobie od 1.10.2020 nepoberal žiadnu dávku v hmotnej núdzi, ani iné sociálne dávky.
18. Podľa ust. § 36 ods. 1,2 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane.
19. Podľa ust. § 24, ods. 1,3,4,5 citovaného zákona, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
20. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
22. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
23. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
24. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
25. Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach k maloletým deťom súd prihliadol na to, aby sa rešpektovalo právo detí na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, ktorému z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o maloleté deti a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky majú vytvorené u matky. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka sa podieľa na výchove a výžive detí. Prihliadol na citové väzby a vývinové potreby a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné prostredie pre deti. Z uvedeného dôvodu súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky.
26. Obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine).
27. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, strava, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a nápady súvisiace s plnením školských povinností pred práva a poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladov bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade zárobky, jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnú starostlivosť o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určeným súdnym rozhodnutím. Zákonnými kritériami určenia rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom sú na jednej strane odôvodnené potreby toho, ktorého dieťaťa ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Rodičia si takto plnia vyživovaciu povinnosť k deťom a teda uspokojujú ich odôvodnené potreby nie v rovnakom rozsahu, ale pomerne v rozsahu spovedajúcom možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerov toho ktorého z rodičov, ak aj pomeru rodičov na zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Výživné má byť určené tak, aby rodič zabezpečujúci osobnú starostlivosť o dieťa po zohľadnení jeho vyživovacej povinnosti a osobnej starostlivosti o dieťa, mohlo z tohto výživného uspokojovať odôvodnené potreby dieťaťa. Rodičov, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti takto nevzniká žiadna povinnosť prispievať nad rámec stanoveného výživného. Na plnenia počas styku sa neprihliada. Nepravidelné platby ako napríklad kúpa športových potrieb, zdravotných pomôcok a podobne sa hradia z naakumulovaných
prostriedkov, z pravidelných mesačných príspevkov výživného. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby detí, sú nimi nielen náklady na výživu vo vlastnom zmysle slova, teda zabezpečenie stravy, ale aj hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom ich záujmov, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, pričom miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku každého dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky, či predškolskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ako rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie, to znamená, že bežné potreby dieťaťa nevybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky, je možné považovať za všeobecné známu skutočnosť a nie je potrebné osobitne dokazovať. Matka v prejednávanom prípade prezentovala rozsah odôvodnených potrieb maloletých zjavne nevybočujúcich z rámca potreby iných detí v rovnakom veku s prihliadnutím na vek, majetkové a zárobkové pomery ako aj jeho výdavky. Súd stanovil výživné na maloleté deti v sume 100 EUR mesačne. Pri určení výšky výživného vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí, na počet vyživovacích povinností na strane matky, na strane otca, na osobnú starostlivosť matka o maloleté deti a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu detí bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Maloleté deti sú vo veku desiatich rokov. Matka má výdavky spojené s ich výchovou, výživou, ošatením, záujmovou činnosťou, zdravotnou starostlivosťou s prihliadnutím i na to, že ide o dvojičky a teda výdavky matky musia byť vynaložené súčasne na obe maloleté deti. Súd zohľadnil skutočnosť, že matka je v súčasnosti zamestnaná s príjmom vo výške 1.300 EUR mesačne a otec vykonáva podnikateľskú činnosť. V čase podania návrhu bol otec evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný, následne od 1.12.2020 sa stal živnostníkom. Otec vykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti stolárskych prác. Ide o remeslo, ktoré je v súčasnej dobe veľmi žiadané a súd nemá pochybnosti o tom, že otec pri aktívnom prístupe vo vzťahu k podnikateľskej činnosti bude mať zákazky a príjem. Pokiaľ otec prezentuje svoje náklady s výstavbou chaty, súd poukazuje na § 62 ods. 5 Zákona o rodine, ktorý zdôrazňuje mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne keď rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby detí. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. Zákon v zásade nerozlišuje, či má ísť o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby, či výdavky. Súd ani nemá povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča o vyživovacej povinnosti, ktorého sa koná. Preukázanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojim deťom. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k deťom nebolo ohrozené. Všeobecne možno konštatovať, že pokiaľ rodič plánuje zmeny, či už v oblasti zamestnania, bývania, investícii, musí mať na zreteli už vždy existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby plnenie žiadnym spôsobom neohrozil a to aj s predpokladom na neustále sa zvyšujúce potreby detí. Matkou predložené doklady ohľadne výdavkov na maloleté deti súd hodnotil komplexne, nakoľko je nepochybné, že každé dieťa potrebuje niekde bývať, stravovať sa a mať primerané oblečenie, zabezpečené školské pomôcky, či záujmovú činnosť s tým, že odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku finančne náročnej záujmovej činnosti alebo štúdia, ktoré skutočnosti je potrebné považovať za všeobecne známu skutočnosť a ktorú nie je potrebné podľa zákona ani osobitne dokazovať. Pri určení vyživovacej povinnosti prihliadol i k tomu, že matka je zamestnaná a vlastní nehnuteľnosť, z ktorej má príjem a teda vie zabezpečiť všetky potreby maloletých detí aj s výživným, ktorým má prispievať otec. Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napríklad bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb detí. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytnutím vecných plnení ako je bývanie, strava, nákup, ošatenie zabezpečením zdravotnej starostlivosti a podobne a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.
28. Súd v súlade s ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 100 EUR mesačne na mal. Q. a vo výške 100 EUR mesačne na mal. Q. je primerané.
29. Podľa ust. § 232 ods. 2,3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
30. Vyživovacia povinnosť na maloleté deti bola určená od podania návrhu od 22.1.2020 do budúcna. Dlžné výživné bolo vypočítané za obdobie od 22.1.2020 do 31.5.2021 nasledovne: alikvotná časť za mesiac 1/2020 = 100 EUR : 31 = 3,22 EUR x 10 dní = 32,20 EUR, 2/2020 do 12/2020 = 11 mesiacov x 100 EUR = 1.100 EUR, 1/2021 do 5/2021 = 5 mesiacov x 100 EUR = 500 EUR, spolu 1.632,20 EUR. Od uvedenej sumy súd odpočítal platby otca vo výške 210 EUR na jedno dieťa (nebolo sporné). Takto dlžné výživné na jedno maloleté dieťa je vo výške 1.422,20 EUR.
31. O možnosti splácať dlžné výživné v splátkach po 50 EUR mesačne súd otcovi povolil splácať s prihliadnutím na jeho majetkové a zárobkové pomery.
32. Podľa ust. § 25 ods. 1,2 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
33. Výrok rozsudku týkajúci sa úpravy styku otca s maloletým dieťaťom sa viaže na ustanovenie § 25 ods. 2 Zákona o rodine. Ide zásadne o úpravu styku toho z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. V tomto prípade ide o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom.
34. Podľa ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa najmä na jeho citové väzby i vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia ako schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
35. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Súd zdôrazňuje, že pre akékoľvek rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov, o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavami o výkone rodičovských práv a povinností. Súd takto komplexne vyhodnocuje aktuálne pomery dieťaťa rodičov, zohľadňuje vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, prípadne školskú dochádzku, mimoškolskú činnosť, vzdialenosť bydlísk rodičov, pracovné zaťaženie rodičov, výchovné pôsobenie rodičov na dieťa a podobne tak, aby aj z týchto aspektov bol určený styk úspešne realizovateľný. V konaní pred súdom majú byť prijaté opatrenia vždy v najlepšom záujme dieťaťa (článok 3 Dohovoru o právach dieťaťa). To sa týka aj rozhodovania o úprave styku dieťaťa s rodičom, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti. Pokiaľ ide o otázku čo je najlepším záujmom dieťaťa, je nutné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade v rovnakej miere zabezpečovať starostlivosť o dieťa a podieľať sa na jeho výchove s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov a pokiaľ je rozhodnutím súdu zverené do starostlivosti jedného z rodičov, tak by dieťaťu malo byť umožnené stretávať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bol postulát rovnej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takého usporiadanie je spravidla vždy „v najlepšom záujme dieťaťa“, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou iného dostatočne silného legitímneho záujmu a konkrétne skutočnosti, o ktoré
sa tento záujem opiera. Súd pristúpil k úprave styku otca s maloletými deťmi v rozsahu jeho stretávania sa počas párneho týždňa od piatku do nedele, úprava styku počas letných prázdnin v mesiaci júl a august. Matka neuviedla žiadne relevantné dôvody, pre ktoré by nebolo vhodné realizovať styk dieťaťa s otcom a prípadne prihliadať na doterajší stretávanie sa otca s deťmi, pričom jej subjektívne úvahy o takejto úprave nie sú podporené žiadnymi argumentmi a dôkazmi. Súd považuje za potrebné dodať, že je všeobecné známou skutočnosťou, že maloleté deti sú vo veku kedy už nie sú fyzicky závislé od matky a práve v uvedenom období sa vytvárajú ďalšie sociálne väzby dieťaťa k blízkym osobám ako aj okoliu, preto je nevyhnutné dieťa začleňovať nielen do kolektívu ale umožňovať mu aj rozvoj citových väzieb vo vzťahu k druhému rodičovi, ktorý nezabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa ako aj širšiemu okoliu. Pre dieťa a jeho budúcnosť má veľký význam právo obdobie rastu a je potrebné, aby sa do tejto výchovy zapojili obaja rodičia tak, aby dieťa mohlo čo najviac ťažiť zo znalostí, skúseností výchovných a pedagogických schopností oboch rodičov a nielen jedného z nich. Okrem toho možnosť širšieho zapojenia rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti do výchovy dieťaťa v období rastu má význam i pre prehĺbenie vzájomných väzieb medzi nimi a taktiež vedie tohto rodiča k zodpovednosti za budúcnosť dieťaťa. V danom prípade teda nejde len o právo oboch rodičov podieľať sa na výchove dieťaťa ale aj na sledovaní jeho „najlepšieho záujmu“, keď styk otca s maloletým dieťaťom prínosom a obohatením. Takéto rozhodnutie súd považuje v súlade so záujmom dieťaťa, pričom vychádzal z premisy, že sú to práve primárne rodičia, ktorí rozhodujú o osude svojho dieťaťa. Účelom konania vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je ochrana ich záujmov, ktorým je aj nastavenie určitého režimu výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu za účelom vytvorenia, udržania alebo obnovenia narušených vzťahov medzi rodičom a dieťaťom. Úprava styku napomôže pri budovaní citovej väzby medzi otcom a maloletou, keďže je nepochybne v záujme dieťaťa, aby udržiaval rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a dostal tak príležitosť rozvíjať svoj vzťah s ním ako aj prejaviť city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča, prípadne rodinných príslušníkov. Je dôležité, aby rodičia eliminovali napätie a konflikty pri vzájomných stretnutiach a v konečnom dôsledku docielili uskutočnenie styku v pokojnej atmosfére. Ďalšie argumenty matky súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadať. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasnený skutkový stav a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Irelevantná argumentácia matky nebola spôsobilá ovplyvniť rozhodnutie súdu o úprave styku otca s maloletými deťmi a ponechať ju v rozsahu navrhovanom matkou .
36. Záverom súd dodáva, že zákon o rodine ani iný právny predpis nemá ustanovenia, z ktorých by striktne vyplývali kritériá pre stanovenie spôsobu realizácie styku rodiča s dieťaťom. Spoločným znakom konaní vo veciach starostlivosti o maloletých je, že v týchto konaniach ide predovšetkým o záujem maloletých detí v zmysle článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Určenie spôsobu súdom akým sa bude realizovať styk maloletého dieťaťa s rodičom, je vždy výsledkom posúdenia konkrétnych skutkových okolností každej prejednávanej veci (možnosti a schopnosti oboch rodičov zabezpečiť podmienky pre stretávanie sa s maloletým dieťaťom, potrieb, osobností, citových väzieb maloletého dieťaťa a mnohých ďalších faktorov). Vďaka tomu potom môže súd prijať celkom jedinečné a konkrétne závery „šité na mieru“, pre ten ktorý prípad a dosiahnuť tak v súdnom konaní vo veciach starostlivosti o maloletých sledovaný cieľ, t.j. najlepší záujem maloletého dieťaťa a zachovanie práva rodičov na ich vzťah k maloletému dieťaťu.
37. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.