Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cpr-22-2020.pdf
PDF · 95.1 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-8Cpr/22/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudkyňou JUDr. Máriou Krausovou v právnej veci žalobcu: BKP Trans, s.r.o, IČO: 51 484 889, so sídlom Ľ. Podjavorinskej 2575/3B, Nové Mesto nad Váhom, právne zastúpený Mgr. Petrom Studeným, advokátom so sídlom M. Waltariho 7, Piešťany, proti žalovanému: G. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. V., G. V. XXX, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnancom, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že okamžité skončenie pracovného pomeru vykonané listom žalovaného zo dňa 17.08.2020 označené ako „Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písmena b) ZP“ doručené žalobcovi dňa 20.08.2020 je n e p l a t n é.
II. Žalobcovi súd priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o konkrétnej sume tejto náhrady rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.10.2020, sa žalobca domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 17.08.2020 zo strany žalovaného ako zamestnanca podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, doručené žalobcovi dňa 20.08.2020 je neplatné. 1.1. Žalobu zdôvodnil s tým, že dňa 07.05.2020 uzavrel žalobca so žalovaným pracovnú zmluvu na dobu neurčitú s nástupom i do práce odo dňa 07.05.2020 na základe ktorej vykonával žalovaný prácu - vodič MKD na vozidle NM 253 CR, NM 548 YE. Dňa 10.07.2020 žalovaný ako zamestnanec počas jeho pracovnej cesty v Nemecku zišiel s vozidlom z vozovky a následne vozidlo, ktoré mu bolo zverené žalobcom ako zamestnávateľom na výkon práce opustil. Svojím nezodpovedným konaním ste spôsobil žalobcovi ako zamestnávateľovi škodu cca 4000 eur. Následne v pondelok 13.07.2020 žalovaný svojvoľne bez uvedenia dôvodu nenastúpil do práce. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca zaslal žalovanému list zo dňa 23.07.2020 - Okamžité skončenie pracovného pomeru, ktorým oznámil žalobca žalovanému, že s ním končí okamžite pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu, že vyššie uvedeným konaním žalovaný hrubo (závažne) porušil pracovnú disciplínu. Predmetný list (okamžité skončenie pracovného pomeru) bol zo strany žalobcu doručený žalovanému dňa 28.07.2020. Listom zo dňa 30.07.2020 žalovaný reagoval na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalobcu, v ktorom uvádzal, že nesúhlasí s dôvodmi uvedenými v liste žalobcu zo dna 23.07.2020 Okamžité skončenie pracovného pomeru, pričom žalovaný vo svojom liste neoznámil žalobcovi ako zamestnávateľovi, či požaduje, aby mu žalobca ako zamestnávateľ naďalej prideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy. Poukázal taktiež na to, že ani po ukončení práceneschopnosti žalovaného (po 31.07,2020), sa tento u žalobcu ako zamestnávateľa nedomáhal, aby mu zamestnávateľ naďalej prideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy. Žalovaný si najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť na základe okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa (t.j. odo dňa 28.07.2020, kedy mu bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa) neuplatnil na súde neplatnosť predmetného skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Žalovaný listom -Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa §69 ods. l písmeno b ZP zo dňa 7.08.2020, ktorý bol doručený žalobcovi dňa. 20.08.2020 oznámil žalobcovi, že s ním končí pracovný pomer podľa §69 ods. l písmeno b ZP. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným skončil dňa 28.07.2020 a to doručením listu žalobcu zo dňa 23.07.2020 - Okamžité skončenie pracovného pomeru žalovanému. Z uvedených dôvodov, keďže sa pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným skončil dňa 28.07.2020, je neskôr doručené okamžité skončenie pracovného pomeru vykonané listom žalovaného dňa 17.08.2020 označené ako „Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa §69 ods. l písmeno b) ZP“ doručené žalobcovi dňa 20.08.2020 nulitné, postihnuté absolútnou neplatnosťou. Keďže medzi stranami sporu je sporné, ktoré okamžité skončenie pracovného pomeru je platné, vyhovením žaloby sa odstráni právny stav neistoty. 2. Žalovaný sa vyjadril k žalobe s tým, že vyjadril nesúhlas s dôvodom, pre ktorý bol skončený pracovný pomer a v danej firme za daných okolností ani pracovať nechcel. Preto zaslal vyjadrenie s nesúhlasom o dôvode, ktorý bol úplne vymyslený a nepravdivo prekrútený. Konateľ mu hrubým spôsobom zamedzil vstup do areálu firmy a zadržoval neoprávnene jeho vozidlo. Podal trestné oznámenie, kde to bolo riešené. Takže nemohol aj keby chcel si uplatňovať pridelenie práce. Naopak. Žalobca mu zakázal prístup do firmy, neboli mu vyplatené dĺžne diéty a preto dal on z pravdivého dôvodu výpoveď. 3. Žalobca sa vyjadril dňa 25.03.2021 s tým, že zotrval na tvrdení, že žalovaný sa nedomáhal, aby mu žalobca ako zamestnávateľ naďalej prideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy. Poukázal nato, že ani po ukončení práceneschopnosti žalovaného (po 31.07.2020), sa tento u žalobcu ako zamestnávateľa nedomáhal, aby mu zamestnávateľ naďalej prideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy, čomu svedčí aj vyjadrenie žalovaného, ktorý uvádzal, že „V konečnom dôsledku je snaha o to isté, len išlo o dôvod“. Ďalej napr. poukázal na to, že žalovaný zablúdil počas pracovnej cesty použitím vlastnej navigácie, ďalej keď nedokázal pokračovať v jazde nekontaktoval hneď zamestnávateľa o vzniknutej situácii, aby mohol ju riešiť, pričom miestni občania až po hodine zavolali políciu a tá následne odťah, ktorá ho vykonala za neúmerné vysokú sumu. Žalovaný si v zápisnici o trestnom oznámení sám protirečí, keď uvádzal, že „Potom sa udialo to, že polícia ma prinútila zobrať si svoje osobné veci z kamiónu a odovzdala vozidlo odťahovej službe, ...“ a následne uvádza, že „V kamióne zostala moja vlastná navigácia, tachografická karta vodiča, tankovacie karty, všetky papiere od kamióna a moje osobné veci oblečenie, plynová bomba s varičom.“ Taktiež nie je pravda, že by žalobca neoprávnene zadržiaval žalovanému motorové vozidlo, o čom svedčí skutočnosť, že trestné oznámenie bolo odmietnuté. Napriek skutočnosti, že platnosť rozviazania pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa v tomto prípade už súd nemôže preskúmavať, ako aj z dôvodu, že okamžité skončenie pracovného pomeru vykonané listom žalovaného zo dňa 17.08.2020 označené ako „Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. l písmeno b) ZP doručené žalobcovi dňa 20.08.2020 je nulitné, postihnuté absolútnou neplatnosťou mal za to, že nie je potrebné vo veci ďalšie dokazovanie. 4. Žalovaný v replike dňa 06.04.2021 uviedol, že dostatočne predloženými zápisnicami preukázal, že mu firma-majiteľ zadržali auto, vyhrážal sa, preto bol na polícií 2 krát a dva krát podával trestné oznámenie a až za asistencie polície mu auto bolo uvoľnené a bol mu daný príkaz, aby už nikdy nevkročil do areálu firmy. Preto je logické, že za daných okolností už nemá záujem o prácu v danej firme. 5. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na svojich tvrdeniach v podanej písomnej žalobe a žiadal, aby s poukazom na to, že žalovaný nepodal žalobu o neplatnosť skončenia PP zo strany zamestnávateľa je jeho právny úkon a to okamžité skončenie PP absolútne neplatné a podľa ich názoru nie je potrebné vo veci vykonávať ani dokazovanie. Žaloba bola podaná vzhľadom na právnu neistotu. Uplatnil si trovy konania. 6. Žalovaný na pojednávanie uviedol, že výpoveď, ktorá mu bola podaná, s touto písomne nesúhlasil, dôvody v nej boli prekrútené. Samotný konateľ firmy uviedol do zápisnice v trestnom konaní, že mu zakázal vstup do firmy, nechcel ho tam vidieť. On ukončil pracovný pomer na základe toho, že mu neboli vyplatené peniaze, pochopil právny predpis tak, že má čakať 2 týždne od lehoty splatnosti a tak čakal, či mu to bude poslané. Keďže nebolo, ukončil pracovný pomer. Žalobca ani on nemajú záujem, aby pokračoval vo firme, dvakrát na neho zavolal políciu, nakoľko mu zadržiaval osobný majetok, podal to i na Inšpektorát práce, s ktorým nespolupracoval. Nechce tam pracovať, ani majiteľ to nechce. Uviedol, že nejaké jednanie je zbytočné, preto žiadal, aby to bolo v neprítomnosti, aby bolo rozhodnuté. Uviedol to, čo v písomnom vyjadrení, nemal záujem pre žalobcu pracovať, preto nepodal ani žalobu. Keď dostal skončenie pracovného pomeru zostal na PN a nepovažoval za potrebné to ani riešiť. 7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného oboznámením sa s listinnými dôkazmi - pracovnou zmluvou zo dňa 07.05.2020, Okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa
23.07.2020, dokladom o doručení, nesúhlasom s okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 30.07.2020, Okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 17.08.2020,Zápisnicou o trestnom oznámení zo dňa 13.07.2020 a zistil nasledovný skutkový stav: 7.1. Žalobca uzatvoril so žalovaným pracovný pomer na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 07.05.2020. Žalovaný bol prijatý do pracovného pomeru na druh práce podľa čl. III. vodiča medzinárodnej kamiónovej dopravy, v čl. II. miestom výkonu práce: sídlo firmy a pracovné cesty podľa pokynov zamestnávateľa, v čl. I. s nástupom do práce 07.05.2020, v čl. IV. na dobu neurčitú. V čl. V bola dohodnutá skúšobná doba jeden mesiac. 7.2. Žalobca doručil žalovanému dňa 28.07.2020 Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 23.07.2020 7.3. Žalovaný oznámil žalobcovi listom zo dňa 30.07.2020, že nesúhlasí z dôvodmi uvedenými v oznámení okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré mu bolo doručené dňa 28.07.2020. 7.4. Žalovaný listom zo dňa 17.08.2020 oznámil žalobcovi Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písmeno b) Zákonníka práce z dôvodu, že bol v spoločnosti zamestnaný na základe pracovnej zmluvy od 07.05.2020 ako vodič MKD. V pracovnej zmluve bol dohodnutý výplatný termín mzdy a cestovných náhrad na posledný kalendárny deň v mesiaci po mesiaci, za ktorý sa mzda vyplácala. Za mesiac jún 2020 nebola mzda a cestovné náhrady vyplatené v dohodnutom termíne do 31.07.2020. Nakoľko ubehlo 15 dní od výplatného termínu a mzda a cestovné náhrady do podania neobdŕžal v plnej výške, oznámil, že končí so žalobcom pracovný pomer v zmysle § 69 ods. 1 písmeno b) Zákonníka práce ku dňu 17.08.2020. 8. Právne posúdenie: 8.1. Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne. ( § 48 ods. 1 Zákonníka práce) 8.2. Zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náklady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti.( § 69 ods. 1 písmeno c), ods. 3 Zákonníka práce) 8.3. Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. ( § 70 Zákonníka práce) 8.4. Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. ( § 77 Zákonníka práce) 8.5. Ak dal zamestnanec neplatnú výpoveď alebo ak skončil neplatne pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a zamestnávateľ mu oznámil, že trvá na tom, aby naďalej vykonával prácu, jeho pracovný pomer sa nekončí. ( § 78 Zákonníka práce) 9. S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že podaná žaloba je dôvodná. Žalobou podľa ustanovenia § 77 Zákonníka práce môže zamestnanec aj zamestnávateľ uplatniť na súde neplatnosť právneho úkonu o skončení pracovného pomeru. V tomto smere nie je podstatné, či zamestnanec trvá alebo netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, resp. či zamestnávateľ trvá alebo netrvá na tom, aby zamestnanec naďalej vykonával prácu. Táto žaloba sleduje posúdenie existencie právnej skutočnosti (neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného pomeru), nie určenie, či právny vzťah nebo právo tu je alebo nie je; právny záujem na tomto určení, vyplýva priamo zo zákona. Keďže nie je potrebné v žalobe o určenie neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce tvrdiť a v konaní o nej preukazovať právny záujem na tomto určení, neprichádza vôbec do úvahy, aby sa v prípade podania takejto žaloby skúmala otázka naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti namietaného právneho úkonu o skončení pracovného pomeru. Z ustanovenia § 77 Zákonníka práce vyplýva, že ak zamestnanec alebo zamestnávateľ chce dosiahnuť, aby nenastali právne účinky vyplývajúce zo skončenia pracovného pomeru niektorým z uvedených spôsobov, musí v lehote dvoch mesiacov podať na súde žalobu na určenie, že právny úkon smerujúci k skončeniu pracovného pomeru je neplatný. Dvojmesačná lehota podľa § 77 Zákonníka práce je lehotou prekluzívnou (prepadnou) a na zánik práva súd prihliadne ex offo, t. j. aj keď to účastník konania nenamietne (porovnaj § 36 ods. 1 Zákonníka práce). To znamená, že účastník, ktorý chce zabrániť skončeniu pracovného pomeru niektorým zo spôsobov vypočítaných v § 77 Zákonníka práce, musí uplatniť svoj nárok na určenie neplatnosti žalobou
na súde tak, aby žaloba došla na súd najneskoršie posledný deň tejto lehoty. Ak nie je nárok na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce uplatnený včas, právo na určenie neplatnosti právneho úkonu smerujúceho k skončeniu pracovného pomeru zaniká a skončenie pracovného pomeru aj v prípade, že by bolo neplatné, je účinné. To, že márne uplynutie dvojmesačnej lehoty má za následok, že sa súd už nesmie zaoberať posudzovaním otázky platnosti tohto právneho úkonu, a to ani formou predbežnej otázky, znamená, že ak neplatnosť právneho úkonu o skončení pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce nebola určená právoplatným rozhodnutím súdu ( takáto žaloba vôbec ani podaná nebola), musí súd vychádzať z toho, že pracovný pomer účastníkov skončil (žalobou nenapadnutým právnym úkonom) platne. Zamestnanec a zamestnávateľ, resp. obaja spoločne k skončeniu pracovného pomeru môžu smerovať (použiť) viaceré právne úkony (urobené po sebe alebo aj naraz); Zákonník práce a ani iný predpis právneho poriadku to nezakazuje; účinok týchto úkonov nastáva samostatne. Jednotlivé právne úkony sa v takomto prípade skúmajú na základe včas podanej žaloby podľa § 77 Zákonníka práce napádajúcej ten - ktorý úkon, resp. úkony. Ani taký právny následok, akým by bolo skončenie pracovného pomeru na základe iného ako žalobou spochybneného právneho úkonu, teda že žalobou spochybnený právny úkon pre neexistenciu pracovného pomeru by už zánik tohto pomeru vyvolať nemohol, nevytvára ešte prekážku brániacu samotnému požadovanému určeniu neplatnosti namietaného úkonu. Tento úkon sa posudzuje so zreteľom na okolnosti, za ktorých bol urobený, teda v čase, kedy bol daný, nie so zreteľom na neskorší stav, resp. stav, aký je v čase rozhodovania súdu . 10. Žalobca uzatvoril pracovný pomer so žalovaným na základe pracovnej zmluvy zo dňa 07.05.2020, v zmysle ktorej mal vykonávať žalovaný prácu - vodiča medzinárodnej kamiónovej dopravy. Žalobca doručil dňa 28.07.2020 žalovanému Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písmeno b) Zákonníka práce, načo následne žalovaný žalobcovi listom zo dňa 30.07.2020 oznámil, že nesúhlasí z dôvodmi uvedenými v okamžitom skončení pracovného pomeru, pričom však netrval na tom, aby naďalej vykonával prácu u žalobcu v zmysle pracovnej zmluvy a nepodal žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru v 2 mesačnej zákonnej lehote, vzhľadom k čomu skončil pracovný pomer dňom doručenia oznámenia t.j. 28.07.2020. 11. Žalovaný zaslal žalobcovi listom zo dňa 17.08.2020 Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písmeno b) Zákonníka práce, kde ako dôvod skončenia pracovného pomeru uviedol, že mu nebola vyplatená mzda a cestovné náhrady za mesiac jún 2020 a žalobca podal v zákonnej dvojmesačnej lehote dňa 16.10.2020 žalobu na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného. 12. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. V danom prípade žalovaný zaslal okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcovi dňa 17.08.2020, teda už v dobe, kedy pracovný pomer bol platne ukončený zo strany žalobcu a skončil dňom 28.07.2020. 13. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 17.08.2020 zo strany žalovaného ako zamestnanca podľa § 69 odsek 1 písmeno b) Zákonníka práce, je neplatné. 14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v spore úspešný, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o konkrétnej sume tejto náhrady rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.