Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/118/2026

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Štillovej a členiek senátu JUDr Miroslavy Korbašovej, JUDr. Petry Lackovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, F., zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Martin Bartko - JUDr. Silvia Bartková, so sídlom Piaristická 6667, Trenčín a otca: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX I., F. - H., za účasti Krajskej prokuratúry v Trenčíne v konaní o návrhu matky na úpravu styku a zákaz styku otca s maloletým dieťaťom, o nariadení neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. -562 zo dňa 20. apríla 2026, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie matky do výroku I. uznesenia okresného súdu o d m i e t a .

II. Uznesenie okresného súdu vo výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

10

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trenčín (ďalej aj len ako „súd prvej inštancie“) vo výroku I. rozhodol o začatí bez návrhu konania o uloženie výchovného opatrenia podľa § 37 ods. 2 písmeno d) Zákona o rodine. Vo výroku II. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým otcovi, matke a maloletému uložil výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa psychologickému alebo inému odbornému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny Trenčín - Zlatovce, Na dolinách 27, Trenčín s cieľom obnovy a podporovania kontaktu otca s maloletým, zistenia najvhodnejšej úpravy styku otca s maloletým, zmiernenia rodičovského konfliktu, a to po dobu šiestich mesiacov od vykonateľnosti tohto uznesenia. Centrum pre deti a rodiny Trenčín - Zlatovce bude povinné súdu zasielať správy o realizácii a výsledkoch výchovného opatrenia v intervale každý mesiac po dobu trvania výchovného opatrenia. Matke uložil povinnosť spolupracovať s Centrom pre deti a rodiny Trenčín - Zlatovce tak, že zabezpečí účasť mal. A. na psychologickom a inom poradenstve s tým, že stretnutia budú realizované v deň a hodinu po dohode Centra pre deti a rodiny Trenčín - Zlatovce s rodičmi za prítomnosti najmenej troch zamestnancov Centra pre deti a rodiny Trenčín - Zlatovce.“ Výrokom III. zrušil uznesenie Okresného súdu Trenčín, č. k. -20 zo dňa 20.12.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. -50 zo dňa 18.09.2024.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami a , , , , a , , a , , , a , Zákona o rodine, keď konštatoval, že nariadenie neodkladného opatrenia je odôvodnené vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, teda ak je

splnený predpoklad naliehavosti požadovanej úpravy, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Neodkladné opatrenie si vyžaduje naliehavosť takéhoto opatrenia, osvedčenie danosti práva a nevyhnutnosť potreby takejto úpravy. Predpokladom jeho nariadenia je teda existencia tak naliehavej potreby včasného operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov. V každej veci, ktorá sa týka maloletého dieťaťa, je zároveň potrebné vždy prihliadnuť aj na záujem maloletého dieťaťa. V rámci vykonaného dokazovania súd prvej inštancie vzhliadol vážne dôvody na to, aby vo veci bezodkladne uložil výchovné opatrenie. Na základe týchto skutočností bez návrhu začal konanie o nariadení neodkladného opatrenia vo veci uloženia výchovného opatrenia. V konaní sp. zn. súd prvej inštancie v merite veci rozhoduje o úprave styku otca s maloletým dieťaťom a zákaze styku otca s maloletým. Z výsluchu účastníkov konania a vykonaného znaleckého dokazovania mal dostatočne preukázané, že vzťahy medzi rodičmi maloletého dieťaťa sú komplikované, rodičia nie sú schopní navzájom kooperovať, čo sa prejavuje napätou komunikáciou a u maloletého dieťaťa vyvoláva emočnú neistotu. Styk otca s maloletým bol na základe neodkladného opatrenia súdom dočasne zakázaný, a to v dôsledku závažného konania otca spočívajúceho v neoprávnenom premiestnení maloletého do zahraničia dňa 17. 12. 2023, kedy bol maloletý odlúčený od matky na niekoľko mesiacov. Po návrate maloletého na Slovensko v auguste 2024, sa maloletý, s výnimkou interakcie u znalkyne, s otcom nestretol. Na základe Znaleckého posudku číslo 202602 mal súd prvej inštancie osvedčené, že maloletý síce spontánne neodmieta otca, avšak jeho prejavy svedčia o emočnej neistote a zvýšenej potrebe stability. Zároveň neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali úplné vylúčenie otca zo života maloletého z hľadiska ochrany jeho psychického alebo fyzického zdravia. Naopak, znalkyňa jednoznačne uviedla, že úplné odlúčenie maloletého od otca predstavuje pre dieťa emočnú záťaž a že potreba obnovenia kontaktu s otcom je v súčasnosti naliehavá. Naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia v predmetnej veci bola daná konkrétnymi zistenými okolnosťami, ktoré presahujú rámec všeobecných odborných odporúčaní a poukazujú na bezprostrednú potrebu zásahu súdu. Zo záverov znaleckého dokazovania jednoznačne vyplynulo, že dlhodobá, približne 21-mesačná separácia maloletého od otca už aktuálne predstavuje pre maloletého zdroj emočnej záťaže a neistoty. Ďalšie pretrvávanie tohto stavu bez akejkoľvek intervencie by mohlo viesť k prehlbovaniu negatívnych dopadov na jeho psychický vývin a narušeniu rodičovskej väzby. Znalkyňa explicitne označila potrebu obnovenia kontaktu za naliehavú, čím signalizovala existenciu bezprostredného rizika spojeného s pokračujúcou absenciou kontaktu, ktoré neznesie odklad do času rozhodnutia vo veci samej. Takéto odporúčanie samo osebe naznačilo, že situácia si vyžaduje okamžitý zásah a že najväčším rizikom predmetnej veci je práve pokračujúca separácia maloletého od otca. Naliehavosť potreby zásahu súdu bola v konaní podporená nielen závermi znalkyne, ale aj stanoviskom kolízneho opatrovníka a prokurátora, ktorí sa zhodne vyjadrili, že obnovenie kontaktu otca s maloletým je potrebné realizovať bezodkladne, a to za odbornej asistencie v prostredí Centra pre deti a rodiny Trenčín – Zlatovce. Znalkyňa konkretizovala aj vhodnú formu realizácie kontaktu ako inštitucionálne vedený, cyklický a systematický kontakt za prítomnosti tretej osoby, čo zodpovedá aktuálnym potrebám maloletého, minimalizuje riziká vyplývajúce z konfliktov medzi rodičmi a zároveň rešpektuje v súčasnosti platný zákaz priblíženia otca k matke. Nariadené výchovné opatrenie je časovo obmedzené, realizované za odbornej asistencie a nepredstavuje konečnú úpravu styku rodičov s maloletým, ale len prechodné riešenie smerujúce k stabilizácii pomerov a ochrane psychického vývinu dieťaťa. Takto koncipované opatrenie nevytvára ireverzibilný stav, naopak, vytvára priestor pre následné meritórne rozhodnutie na základe riadneho dokazovania. Súd prvej inštancie prihliadal aj na princíp najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, ktorý je bezprostredne ohrozený pokračujúcou absenciou kontaktu s otcom, pričom v kombinácii s jeho vekom a emočnou nezrelosťou predstavuje reálne riziko narušenia jeho zdravého psychického vývinu. Okamžitý prechod na inštitucionálne vedený kontakt je jedinou cestou, ako začať proces rekonštrukcie vzťahov, pričom tento proces nemožno odkladať, ak má byť zachovaný princíp kontinuity vzťahovej väzby. Výchovné opatrenie nefunguje ako trest alebo odmena pre rodičov, ale ako nevyhnutný preventívny nástroj na stabilizáciu psychického komfortu dieťaťa v záťažovej situácii. Na základe uvedeného preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že sú splnené všetky zákonné podmienky pre začatie konania bez návrhu o nariadenie výchovného opatrenia, ako aj pre jeho nariadenie formou neodkladného opatrenia, keďže ide o situáciu, ktorá neznesie odklad a vyžaduje bezprostrednú úpravu pomerov maloletého v záujme ochrany jeho priaznivého vývinu. Súd prvej inštancie považoval za nevyhnutné, aby stretávanie otca s maloletým A. dočasne prebiehalo v CDR Trenčín – Zlatovce za účasti odborných pracovníkov CDR. Zároveň týmto rozhodnutím súd prvej

inštancie reflektoval obavy matky z možného opakovania správania otca zo dňa 17. 12. 2023, pričom samotná znalkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že takéto riziko nemožno ani potvrdiť, ani vylúčiť. Súd teda naviazal povinnosť matky spolupracovať s CDR a zabezpečiť účasť maloletého A. na odbornom poradenstve na podmienku, že interakcie budú prebiehať za prítomnosti najmenej troch zamestnancov CDR, čo podľa názoru súdu poskytuje dostatočné garancie bezpečnosti pre matku aj maloletého a zároveň vytvára priestor pre postupnú adaptáciu maloletého na kontakt s otcom. Zároveň súd prvej inštancie vychádzal z odporúčaní znalkyne, aby obaja rodičia pracovali na svojich osobných a emocionálnych nastaveniach. U matky považoval za potrebné odborné poradenstvo zamerané na spracovanie strachu, ochranárskeho postoja a prenášania obáv z otca na maloletého, pričom znalkyňa zdôraznila potrebu postupného budovania pocitu bezpečia pri kontakte dieťaťa s otcom. U otca odporúčala odbornú pomoc a prácu na zvládaní impulzívnych, skratových a kritických reakcií vyplývajúcich z jeho hraničných osobnostných čŕt s cieľom predchádzať neprimeraným reakciám v záťažových situáciách a stabilizovať jeho správanie vo vzťahu k maloletému a k matke. Výrokom III. zrušil uznesenie Okresného súdu Trenčín číslo konania -20 zo dňa 12. 12. 2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline číslo konania -50 zo dňa 18. 09. 2024, ktorým bol dočasne zakázaný styk otca s maloletým A.. Dôvodom bola zmena okolností a potreby nahradiť pôvodne uložené opatrenie vhodnejším a primeranejším zásahom v najlepšom záujme maloletého dieťaťa a aby nedochádzalo k súbehu viacerých opatrení sledujúcich obdobný účel. Nové opatrenie lepšie zodpovedá aktuálnym potrebám maloletého aj zásade proporcionality zásahu do rodičovských práv.

3. Proti uzneseniu podala odvolanie matka maloletého dieťaťa, ktoré bolo súdu doručené dňa 14. 05. 2026 (č. l. 174), a navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil. Namietala ho z dôvodov podľa , a . Poukázala na Zákona o rodine, podľa ktorého je výchovné opatrenie možné nariadiť len v prípade, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a bolo zistené nevhodné správanie sa detí, či porušovanie povinností rodičov vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností alebo zneužívanie ich práv, prípadne si rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností. Podľa matky o takýto prípad však zjavne v posudzovanej veci nejde. Poukázala na to, že súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie na posúdenie otázky úpravy styku otca s maloletým a odvolaním napadnutým uznesením rovnakú otázku uložil riešiť v Centre pre deti a rodiny Trenčín – Zlatovce. V zmysle ust. Zákona o sociálnej ochrane detí a sociálnej kuratele, Centrum pre deti a rodiny neslúži na nejaké návštevy rodičov a detí a už vôbec nie je kompetentné posudzovať odborné psychologické otázky, ako zistenie najvhodnejšej úpravy styku otca s maloletým, ktorých riešenie je vyhradené súdnym znalcom zapísaným Ministerstvom spravodlivosti v príslušnom odbore a odvetví, pričom v danom konaní už bol vypracovaný znalecký posudok. Súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s tým, že otec má zákaz priblížiť sa k nej ako k matke uložený v civilnom, tak aj v trestnom konaní ako náhradu za väzbu. Okresný súd Trenčín uznesením č. k. -66 zo dňa 08. 02. 2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne číslo konania -153 zo dňa 22. 06. 2023 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal povinnému otcovi dieťaťa priblížiť sa k matke dieťaťa na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov, s výnimkou spoločnej účasti matky a otca na procesných úkonoch súdu v priestoroch budovy súdu alebo na akýchkoľvek procesných úkonoch orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených na dobu vykonania jednotlivých procesných úkonov.Dôvodom tohto rozhodnutia bola potreba zabrániť ďalšiemu útoku otca na matku, ktorý vzhľadom na doterajšie opísané správanie sa otca, je možné očakávať, najmä z dôvodu, že otec v tomto čase bol trestne stíhaný za viacero trestných činov, vrátane nebezpečného vyhrážania, ktorých sa mal dopustiť voči nej ako matke dieťaťa. Otec podal návrh na zrušenie tohto neodkladného opatrenia, ktorý bol zamietnutý, a toto rozhodnutie bolo odvolacím súdom potvrdené ako vecne správne. V súčasnej dobe je otec trestne stíhaný za zločin vydierania, za trestný čin poškodzovania cudzích práv, trestný čin nebezpečného vyhrážania, trestný čin nebezpečného prenasledovania, trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia a trestný čin zanedbania povinnej výživy. Znalkyňa ustanovená súdom v predmetnej veci bola vypočutá na pojednávaní dňa 20. 04. 2026, kedy uviedla, že z výsledkov psychopatologických čŕt otca vyšlo až 9 hraničných porúch osobnosti otca, čo je podľa nej skutočne extrém, a ona si nedovolí povedať, že by pri krízovej situácii otec únos znova nezopakoval. U otca sú také keď to nepôjde podľa otcových predstáv, krízová, záťažová situácia sa u otca môže nastaviť skratovo a znova môže reagovať takýmto spôsobom. Znalkyňa uviedla, že pokiaľ by otec s uvedenými poruchami osobnosti, respektíve s ich hraničnými hodnotami, nezačal nič robiť,

tak s pribúdajúcim vekom sa to môže zhoršovať. Znalkyňa opakovane uviedla, že nemôže vylúčiť, že otec znovu unesie maloletého A.. Aj znalkyňa ustanovená orgánmi činnými v trestnom konaní v Znaleckom posudku číslo 09/2024 výslovne uviedla, že u otca je vyššia prognóza recidívy a úspešnosť resocializácie je tým pádom nižšia. V danom prípade otec maloletého bol tým rodičom, ktorý absolútne neprípustným spôsobom vykonával svoje rodičovské práva tak, že maloletého syna uniesol do Gruzínska, pričom do starostlivosti matky bol vrátený až po pol roku. Bol vo veľmi zlom psychickom stave, matka s ním pomocou odborníkov dlhodobo pracovala, aby sa nebál cudzích ľudí a aby sa dokázal odlúčiť od matky aspoň na krátky čas. Keď sa ako-tak maloletý A. z únosu otca spamätal, matka má začať vodiť maloletého A. na asistovaný styk do Centra pre deti a rodiny, pričom všetci doteraz ustanovení znalci sa vyjadrili, že otec trpí výraznou poruchou osobnosti, ktorá je v podstate neliečiteľná, pričom riziko, že toto protiprávne konanie zopakuje, je mimoriadne vysoké a potvrdené niekoľkými znalcami. Matka má za to, že v danom prípade by súd mal chrániť práva maloletého syna, a nie práva otca. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.

4. Okresná prokuratúra Trenčín vo vyjadrení k odvolaniu matky v podaní doručenom 18.05.2026 (č. l. 585) uviedla, že v prejednávanej veci boli osvedčené také skutočnosti, z ktorých vyplynula potreba nariadenia neodkladného opatrenia formou výchovného opatrenia uloženého rodičom maloletého, maloletému na dobu šiestich mesiacov. Poukázala na to, že v situácii, keď rodič, otec, nemá upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu právoplatným a vykonateľným rozhodnutím, s prihliadnutím na to, že v minulosti sa rodičia nezúčastnili žiadneho psychologického poradenstva (aj napriek zákazu styku), čím by mohlo dôjsť k zlepšeniu komunikácie medzi nimi, má prokuratúra za to, že v súčasnom štádiu konania je účelné nariadiť toto výchovné opatrenie formou neodkladného opatrenia. Povinnosťou každého z rodičov je viesť maloleté dieťa k rozvíjaniu vzťahov aj k druhému rodičovi a nepodporovať ho v negatívnom postoji voči druhému rodičovi. Aj počas pojednávania na Okresnom súde Trenčín 20. 04. 2026 zostalo nesporné, že komunikácia medzi rodičmi je výrazne narušená, rodičia sa vzájomne nevedia na ničom dohodnúť, matka s právnym zástupcom komunikovala výlučne na všetkých pojednávaniach cez videohovor. Preto prokuratúra rovnako ako aj súd zastáva názor, že matka maloletého A. má rovnakú povinnosť ako otec aktívne prispievať k tomu, aby sa maloletému A. dostala potrebná odborná podpora, aby matka vyvinula patričnú súčinnosť na naplnení cieľa tohto poradenstva a nezastávala k veci negatívny, pasívny postoj. Navyše sama matka v podanom odvolaní uviedla, že výchovné opatrenia sú súčasťou systému, ktorý komplexne zabezpečuje riešenie vzťahov medzi rodičmi a deťmi. Je pravdou, že voči otcovi maloletého dieťaťa G. B. sú na Okresnom súde Trenčín vedené viaceré trestné konania, o ktorých súd ešte právoplatne nerozhodol. Avšak maloletý A. nebol objektom páchania jeho trestnej činnosti, a teda otec nevystupuje ako subjekt trestného stíhania voči maloletému, ale len voči matke maloletého, s ktorou majú významnou mierou narušené vzájomné vzťahy. Tunajšou prokuratúrou nebola podaná žiadna obžaloba na Okresný súd Trenčín voči otcovi maloletého za trestný čin únosu podľa . Maloletý má v súčasnosti skoro 5,5 roka a už nie je potrebné z preventívnych dôvodov udržiavať zákaz styku. Je teda na mieste, aby rodičia ako aj maloletý absolvovali výchovné opatrenie, na ktorom sa ukáže, aký postoj maloletý zastáva k stretávaniu sa s otcom a k zodpovedaniu otázky prijatia jeho osoby do svojho života. Okresná prokuratúra Trenčín tak dospela k záveru, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď neodkladné opatrenie takto nariadil. Navrhla odvolaciemu súdu, aby uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

5. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín v podaní doručenom súdu dňa 10. 6. 2026 (č. l. 603) zopakovala skutočnosti uvádzané v podanom odvolaní a zároveň uviedla, že je pravdou, že Okresnou prokuratúrou Trenčín nebola podaná žaloba/obžaloba voči otcovi maloletého za trestný čin únosu, avšak na otca maloletého bola podaná obžaloba za trestné činy poškodzovania cudzích práv a vydierania s tým, že trestné konanie je vedené Okresným súdom Trenčín pod spisovou značkou , z ktorého citovala. Napriek tomu, že na otca nebola podaná obžaloba za trestný čin únosu, z uvedeného odôvodnenia prokurátora vyplynulo, že otec maloletého útek so svojím maloletým synom z územia Slovenskej republiky dlhodobo plánoval, ba dokonca sa výslovne vyhrážal, že pri nesplnení podmienok matkou nebude o ňom a o maloletom viac počuť.

Preto matka nesúhlasí s vyjadrením prokurátora, že maloletý A. nebol objektom páchania jeho trestnej činnosti a otec nevystupuje ako subjekt trestného stíhania voči maloletému, ale len voči matke. Okrem toho sú podané aj ďalšie obžaloby, a to pre pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania, kde je trestné konanie vedené pod spisovou značkou , ďalej pre prečin nebezpečného prenasledovania, vedené v súčasnosti pod spisovou značkou a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia, vedené pod spisovou značkou . Napriek tomu, že otcovi bol zatiaľ odporúčaný len asistovaný kontakt s maloletým A. v prítomnosti troch zamestnancov Centra pre deti a rodiny, otec sa listom adresovaným riaditeľke súkromnej materskej školy naďalej domáha, aby mohol maloletého navštevovať počas jeho pobytu v materskej škole, čím opätovne nerešpektuje súdne rozhodnutie. Podľa informácií matky sa otec maloletého v súčasnej dobe dlhodobo zdržiava na školskom internáte pri D. J. K. L. B. M. K. N. XX, F., a nájom, ktorý je otec povinný za ubytovanie platiť, neplatí, pričom matka sa dozvedela, že otec sa údajne týmto spôsobom pripravuje na ďalší únos maloletého. Matka má za to, že otcovi nezabránia ani traja zamestnanci CDR, nakoľko agresivita otca sa v obdobnej situácii už prejavila, čo malo byť zistené aj znalkyňou, ktorá bola ustanovená v trestnom konaní, v ktorom sa rieši protiprávne premiestnenie maloletého A. otcom do Gruzínska.

6. Okresná prokuratúra Trenčín vo vyjadrení k vyjadreniu matky v podaní doručenom súdu (č. l. 640) zotrvala na prvom vyjadrení k odvolaniu matky.

7. Podaním zo dňa 14. 7. 2026 (č. l. 670) oznámila Krajská prokuratúra v Trenčíne prebratie vstupu do konania. Odvolací súd preto v záhlavovej časti svojho rozsudku uviedol Krajskú prokuratúru v Trenčín, a táto skutočnosť si nevyžadovala vydanie samostatného rozhodnutia za aplikácie ust. .

8. Krajský súd ako súd odvolací ( v spojení s ) po zistení, že odvolanie podal oprávnený účastník konania ( a v spojení s ) v zákonom stanovenej lehote ( v spojení s ), preskúmal vec v rozsahu danom v až 67 a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( v spojení s a contrario, za súčasnej aplikácie a ) odvolanie matky do výroku I. uznesenia súdu prvej inštancie odmietol vo výroku I. podľa a vo výrokoch II., III. uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa , v spojení s .

9. Podľa (ďalej len „“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

13. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

14. Podľa súd môže bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo nastali dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

15. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

16. Vo vzťahu k podanému odvolaniu odvolací súd uvádza, že matka napadla uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu vrátane výroku I., ktorým súd prvej inštancie začal bez návrhu konanie o uložení výchovného opatrenia podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine. Zároveň predmetom odvolacieho konania boli aj výroky II. a III. uznesenia súdu prvej inštancie, ktorými bolo nariadené neodkladné opatrenie o uložení výchovného opatrenia otcovi, matke a maloletému, ako aj výrok III., ktorým sa zrušilo uznesenie o dočasnom zákaze styku otca s maloletým.

17. Čo sa týka prvého výroku, tak odvolací súd konštatuje, že proti výroku I. uznesenia súdu prvej inštancie nie je prípustné odvolanie, vychádzajúc z v spojení s . Z tohto dôvodu odvolací súd odvolanie matky do výroku I. uznesenia súdu prvej inštancie odmietol v súlade s .

18. Vo vzťahu k podanému odvolaniu do výrokov II. a III. odvolací súd, vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého uznesenia okresného súdu a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení uznesenia súdu prvej inštancie, odkazuje za aplikácie , na odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie v tejto časti. Z titulu aplikácie v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. nie je pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho uznesenia zopakoval tie závery napadnutého rozhodnutia okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (, , ), a tým je postačujúce len odkázať cez (do 30.06.2016 cez ) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom uznesení súdu prvej inštancie. Odvolací súd si na základe vykonaného odvolacieho prieskumu osvojil vecné závery, o ktoré súd prvej inštancie uloženie výchovného opatrenia vo forme neodkladného opatrenia oprel.

19. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese, ktorý nemá charakter konečného rozhodnutia a ktorého účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Možno ho nariadiť len ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená a v prípade konania podľa aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem. Nevyhnutným predpokladom pre vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Súd v konaní o nariadení neodkladného opatrenia zisťuje len elementárne skutočnosti, ktoré majú byť základom pre jeho nariadenie. Súd pri nariadení neodkladného opatrenia sleduje predovšetkým záujem maloletého dieťaťa. V zmysle Dohovoru o právach dieťaťa musí byť záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

20. V posudzovanej veci súd prvej inštancie rozhodol o uložení povinnosti rodičom maloletého dieťaťa, ako aj maloletému dieťaťu podrobiť sa psychologickému alebo inému odbornému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny Trenčín-Zlatovce, a to po dobu šiestich mesiacov od vykonateľnosti jeho uznesenia s tým, že Centrum pre deti a rodiny Trenčín-Zlatovce je povinné súdu zasielať správy o realizácii a výsledkoch výchovného opatrenia v intervale každý mesiac po dobu trvania výchovného opatrenia. Súd prvej inštancie rozhodoval bez návrhu, to znamená, že začal ex offo konanie o uložení výchovného opatrenia podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine. Z obsahu preskúmavanej veci vyplynulo, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, vzťahy medzi rodičmi sú komplikované, nie sú navzájom schopní kooperovať, čo sa prejavuje napätou komunikáciou u maloletého dieťaťa. Prebieha konanie vo veci samej o úprave styku a zákazu styku otca s maloletým. Prebieha pod sp. zn. aj konanie vo veci pozbavenia výkonu rodičovských práv a povinností otca maloletého. Z úradnej činnosti mal odvolací súd zistené, že bolo skončené odvolacie konanie vyhlásením rozsudku o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh matky na pozbavenie výkonu rodičovských práv a povinností otca dňa 12.08.2026 pod sp. zn. . Rovnako je zrejmé, že prebiehajú aj viaceré trestné konania, v ktorých je poškodenou matka maloletého dieťaťa, pričom v rámci civilného konania bolo zároveň vydané neodkladné opatrenie, ktorým bol otcovi uložený zákaz priblížiť sa k matke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou úkonov pred súdmi. Styk otca s maloletým bol dočasne zakázaný neodkladným opatrením v dôsledku závažného konania otca spočívajúceho v neoprávnenom premiestnení maloletého do zahraničia dňa 17. 12. 2023, kedy bol

maloletý odlúčený od matky na niekoľko mesiacov a bol vrátený matke v auguste 2024. Od tejto doby sa však maloletý, s výnimkou interakcie u znalkyne, s otcom nestretol. Rovnako bolo preukázané, že bol vypracovaný Znalecký posudok č. 202602 ( č. l. 311 spisu) v spoločnom konaní o úprave styku a zákaze styku.

21. Odvolací súd po preskúmaní dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne konštatoval splnenie zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení výchovného opatrenia obom rodičom, ako aj maloletému dieťaťu. Mal osvedčené pretrvávajúce výrazné konflikty medzi rodičmi, neschopnosť rodičov vzájomne komunikovať a zároveň mal aj zo znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný vo veci samej, osvedčenú okamžitú potrebu obnovenia kontaktu otca s maloletým, keď styk otca s maloletým nebol realizovaný od augusta 2024. Aj znalkyňa explicitne označila potrebu obnovenia kontaktu za naliehavú, čím signalizovala existenciu bezprostredného rizika spojeného s pokračujúcou absenciou kontaktu, ktorá neznesie odklad do času rozhodnutia vo veci samej, pričom potrebu nariadenia výchovného opatrenia spočívajúceho v odbornom poradenstve vzhliadla v záveroch svojho znaleckého posudku, ako aj vo výsluchu na nariadenom pojednávaní. V tomto smere odvolací súd odkazuje na odseky 24., 25., 26., 27. a 28. odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, v ktorých súd prvej inštancie správne vyhodnotil splnenie zákonných podmienok na nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa s uvedenými závermi stotožňuje a v podrobnostiach na nich odkazuje. Za dôvodné považoval odvolací súd uloženie výchovného opatrenia spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu i preto, že je potrebné prihliadať na záujem maloletého dieťa, na vybudovaní a upevňovaní zdravého vzťahu k otcovi, keď celkom nepochybne je tento vzťah výrazne narušený. Obaja rodičia by však, podľa odvolacieho súdu, mali mať záujem zúčastniť sa psychologického poradenstva vzhľadom na ich rozchod, a hlavne udalosť spojenú s neoprávneným premiestnením maloletého do zahraničia dňa 17.12.2023, musia sa snažiť správať sa hlavne v záujme spoločného dieťaťa, čo je základným predpokladom zdravej výchovy maloletých detí, pričom i dieťa takto získava vzor pre riešenie konfliktných situácií v budúcnosti. Ak matka v odvolaní spochybňovala vhodnosť nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k maloletému, tak odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že toto bolo nariadené k stabilizácií pomerov a ochrane psychického vývinu dieťaťa, bezprostredne ohrozeného pokračujúcou absenciou kontaktu s otcom. Práve terapeutická práca s oboma rodičmi, ako aj s maloletým vytvára pozitívny predpoklad na zapojenie sa do reparácie vzájomných vzťahov medzi rodičmi, otcom a maloletým, čo je veľmi dôležité.

22. Odvolací súd dodáva, že v prejednávanej veci boli osvedčené také skutočnosti, z ktorých vyplynula potreba nariadenia neodkladného opatrenia formou výchovného opatrenia uloženého rodičom a maloletému po dobu šiestich mesiacov. V preskúmavanej veci otec nemal výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu upravený právoplatným a vykonateľným rozhodnutím. Zároveň existuje rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení, ktorým bol v podstate vydaný dočasný zákaz styku otca s maloletým. V minulosti sa rodičia, ako aj maloletý, nepodrobili žiadnemu psychologickému poradenstvu, a to aj vzhľadom na uvedený zákaz styku. Práve neodkladné opatrenie nariadené formou uloženia výchovného opatrenia by mohlo dopomôcť k zlepšeniu komunikácie medzi rodičmi, ako aj k zisteniu názoru maloletého na obidvoch rodičov a na spôsob, akým sa chce stretávať s otcom, keďže je výhradne v osobnej starostlivosti matky. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že povinnosťou každého z rodičov je viesť maloleté dieťa k rozvíjaniu vzťahu k druhému rodičovi a nepodporovať ho v negatívnom postoji k druhému rodičovi. Nariadené výchovné opatrenie by tak malo prispieť k riešeniu vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom. Súd je povinný vykonávať dohľad nad realizáciou tohto výchovného opatrenia. V danom prípade sa tým sleduje základný cieľ starostlivosti o maloleté dieťa, ktorým je jeho najlepší záujem. Matka v podanom odvolaní poukazovala na viaceré trestné konania, ktoré sa vedú voči otcovi maloletého dieťaťa. Ani jedno z týchto trestných konaní však nebolo právoplatne skončené. Zároveň je potrebné konštatovať, že v rámci týchto trestných konaní ani v jednom nevystupuje ako poškodený maloleté dieťa, ale poškodenou je matka maloletého dieťaťa.

Znalkyňa, ktorá vypracovala znalecký posudok vo veci samej, v rámci jej výpovede na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 20. 04. 2026 vo veci samej, zodpovedala otázky účastníkov konania a zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku s tým, že na týchto záveroch nemala potrebu nič meniť. Odpovedala na otázky účastníkov konania - matky a otca, pričom v súvislosti s kontaktom otca s maloletým uviedla, že odporúča, aby bol styk otca s maloletým realizovaný inštitucionálne a systematicky, a to v prostredí príslušnej inštitúcie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na odpoveď znalkyne na predmetnom pojednávaní, v ktorej uviedla, že: „Jediným problémom matky je, že ona k veci pristupuje emočne a vracia sa k tomu, čo bolo, čomu ja na jednej strane rozumiem, avšak na druhej strane to môže vo výchove do budúcnosti zväzovať aj maloletého, a teda ovplyvňovať vedenie jeho výchovy. To znamená, že matka chápe, že rola otca je v živote dieťaťa dôležitá, avšak vzápätí nabehnú tie emócie, nabehne to skresľovanie udalostí a racionalizácia toho, že by to predsa len bez otca bolo najlepšie.“ Takto znalkyňa odpovedala na otázku otca, ktorý jej pri výsluchu matky položil otázku, či si vie predstaviť styk otca s maloletým. Odpoveď matky bola, že si ho nevie predstaviť vôbec. Znalkyňa uviedla, že vychádza z toho, že maloletý má s otcom pozitívny vzťah. Rola otca môže byť významná, matka mu však nedovolí vstúpiť do prostredia, kde by bol s maloletým sám. Preto odporučila inštitucionálne vedený, cyklický a systematický kontakt maloletého dieťaťa s otcom v krátkom, napríklad hodinovom časovom intervale. Znalkyňa potvrdila aj to, že úplné odlúčenie maloletého A. od otca by pre dieťa predstavovalo emočnú záťaž, keďže ide o vzťahovú osobu a významnú úlohu zohráva aj rola muža vo vývine dieťaťa. Maloletý na svoj vek, emočnú zrelosť a zvýšenú citlivosť, nedisponuje dostatočnými psychickými kapacitami na to, aby sa s takouto stratou vyrovnal bez rizika negatívneho dopadu. Z psychologického hľadiska preto nepovažuje zákaz styku za úplne vhodný. Znalkyňa uviedla, že otec si viedol veľmi dobre, čo sa týka interakcie, ktorá prebehla, chcel by, aby do budúcna maloletý vedel, že má otca, vedel, že ho pozná, a aby si postupne s pribúdajúcim vekom dokázal k nemu nájsť cestu, čo znalkyňa považovala za správne. Na otázku súdu, či je potreba styku otca s maloletým v súčasnosti naliehavá, znalkyňa uviedla jednoznačne, že: „Áno.“

23. Výrokom III. súd prvej inštancie zrušil uznesenie, ktorým bol dočasne zakázaný styk otca s maloletým v spojení s uznesením odvolacieho súdu, vzhľadom na to, že nariadil neodkladné opatrenie vo forme uloženia výchovného opatrenia, a bolo potrebné, aby sa mu podrobili obaja rodičia, ako aj maloletý, a preto by nebolo možné súčasne vykonávať aj pôvodne nariadené neodkladné opatrenie. Súd prvej inštancie mal správne za to, že pominuli dôvody, pre ktoré bolo toto neodkladné opatrenie nariadené, a preto ho v súlade s ustanovením zrušil.

24. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III. potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa , .

25. O trovách spojených s konaním o nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd s poukazom na nerozhodoval, nakoľko v prípade rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci nejde zatiaľ o konečné rozhodnutie. O trovách konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

2

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa , dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa , dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa , v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.