Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Csp-7-2021.pdf
PDF · 155.15 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-3Csp/7/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Renátou Krajčiovou v spore žalobcu: H. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. X. Y. X, K. proti žalovanému: PROFI CREDIT s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35792752, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47233516, o určenie úverov za bezúročné a bez poplatkov, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že úver číslo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu 8500106940 zo dňa 13.03.2015 je bezúročný a bez poplatkov.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 624,47 eur titulom bezdôvodného obohatenia zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500106940 zo dňa 13.03.2015 do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
III. Súd u r č u j e , že úver číslo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu 8500106942 zo dňa 13.03.2015 je bezúročný a bez poplatkov.
IV. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 51,45 eur titulom bezdôvodného obohatenia zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500106942 zo dňa 13.03.2015 do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
V. V ostatnej časti súd žalobu z a m i e t a .
VI. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 38,24%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnutím, vydaným súdnym úradníkom.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Ružomberok dňa 19.02.2021 domáhal, aby súd určil, že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500106940 zo dňa 13.3.2015 je bezúročný a bez poplatkov a zaviazal žalovaného, aby zaplatil žalobcovi sumu vo výške 1572,35 Eur titulom bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500106940 zo dňa 13.3.2015. Zároveň, aby súd zaviazal žalovaného, aby zaplatil žalobcovi sumu vo výške 194,82 Eur titulom bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500106942 zo dňa 13.3.2015. Žalobca v odôvodnení žaloby uviedol, že dňa 13.3.2015 mal byť žalobcovi od žalovaného poskytnutý revolvingový úver vo výške 1500 Eur na základe zmluvy o revolvingovom číslo 8500106940. Žalobca v skutočnosti dostal na účet len sumu vo výške 1350 Eur o poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150 Eur menej. Nejedná sa o žiadny revolvingový úver. Ide o
bežný spotrebiteľský úver a zmluva je spotrebiteľská. Výška úveru nebola navyšovaná. Dňa 13.3.2015 mal byť žalobcovi od žalovaného poskytnutý revolvingový úver vo výške 300 Eur na základe zmluvy o revolvingovom číslo 8500106940. Žalobca v skutočnosti dostal na účet len sumu vo výške 270 Eur o poplatok za poskytnutie úveru vo výške 30 Eur menej. Nejedná sa o žiadny revolvingový úver. Ide o bežný spotrebiteľský úver a zmluva je spotrebiteľská. Výška úveru nebola navyšovaná. Predmetná zmluva číslo 8500106940 zo dňa 13.3.2015 neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti podľa §9 ods. 2 zákona 129/2010 Z.z. o úveroch a to: 1 - RPMN (skutočná výška), 2 - celková čiastka na zaplatenie (skutočná výška), 3 - výška úveru (skutočná výška), 4 - zročnosť jednotlivých splátok úveru, 5 -adresa veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, 6 -termín konečnej splatnosti (deň, mesiac a rok). Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi/Zmluva o revolvingovom úvere je jednostranne podpísaný dokument zo strany veriteľa ako žalovaného. Takýto dokument nie je možné považovať za zmluvu ani za súčasť zmluvy. Zákonom vyžadované náležitosti v spotrebiteľskej zmluve musia byť v písomnej forme. Odplata za poskytnutie služby - odklad splátok 3 mesiace vo výške 1229,76 Eur je neprimerane vysoká v rozpore s dobrými mravmi v porovnaní s výškou skutočne poskytnutých peňazí 1350 Eur. Žalobca túto službu nevyužil. Odplata za službu slúži len záujmom žalovaného ako veriteľa, aby sa viac obohatil a po materiálnej stránke žalobcovi ako spotrebiteľovi nebolo nič dodané. Odplata za poskytnutie služby -odklad splátok 3 mesiace vo výške 1229,76 Eur nie je započítaná v RPMN ani v celkovej čiastke na zaplatenie. Dohoda o poskytnutí služby č. 8500106940 bola uzatvorená v ten istý deň ako Zmluva o revolvingovom úvere. Celková čiastka na zaplatenie je v skutočnosti 3290,64 Eur a nie 2060,88 Eur ako je uvedené v zmluve. RPMN je v skutočnosti vo výške 90,82 %. A nie 26,87 % ako je uvedené v zmluve. Žalovaný má nárok len na výšku úveru vo výške 1350 Eur bez úrokov a bez poplatkov. Žalobcovi bola strhnutá suma prostredníctvom zamestnávateľa od novembra 2016 vo výške 2922,35 Eur, výška úveru: 1350 Eur (skutočná výška), 2922,35 mínus 1350 = 1572,35 (Preplatok), bezdôvodné obohatenie: 1572,35 Eur. Predmetná zmluva číslo 8500106942 zo dňa 13.3.2015 neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti podľa §9 ods. 2 zákona 129/2010 Z.z. o úveroch a to: 1 - RPMN (skutočná výška), 2 - celková čiastka na zaplatenie (skutočná výška), 3 - výška úveru (skutočná výška), 4 - zročnosť jednotlivých splátok úveru, 5 - adresa veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, 6 -termín konečnej splatnosti (deň, mesiac a rok). Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi/Zmluva o revolvingovom úvere je jednostranne podpísaný dokument zo strany veriteľa ako žalovaného. Takýto dokument nie je možné považovať za zmluvu ani za súčasť zmluvy. Zákonom vyžadované náležitosti v spotrebiteľskej zmluve musia byť v písomnej forme. Odplata za poskytnutie služby - odklad splátok 3 mesiace vo výške 245,88 Eur je neprimerane vysoká v rozpore s dobrými mravmi v porovnaní s výškou skutočne poskytnutých peňazí 270 Eur. Žalobca túto službu nevyužil. Odplata za službu slúži len záujmom žalovaného ako veriteľa, aby sa viac obohatili a po materiálnej stránke žalobcovi ako spotrebiteľovi nebolo nič dodané. Odplata za poskytnutie služby - odklad splátok 3 mesiace vo výške 245,88 Eur nie je započítaná v RPMN ani v celkovej čiastke na zaplatenie. Dohoda o poskytnutí služby č. 8500106942 bola uzatvorená v ten istý deň ako Zmluva o revolvingovom úvere. Celková čiastka na zaplatenie je v skutočnosti 657,84 Eur a nie 411,96 Eur ako je uvedené v zmluve. RPMN je v skutočnosti vo výške 113,35 %. A nie 26,82 % ako je uvedené v zmluve. Žalovaný má nárok len na výšku úveru vo výške 270 Eur bez úrokov a bez poplatkov. Žalobcovi bola strhnutá suma prostredníctvom zamestnávateľa od novembra 2016 vo výške 464,82Eur, výška úveru: 270 Eur (skutočná výška), 464,82 mínus 270 = 194,82, bezdôvodné obohatenie: 194,82 Eur.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 24.03.2021 uviedol, že námieta neprípustnosť žaloby v časti výrokov (i) a (iii), označenými výrokmi sa žalobca domáha, aby súd rozhodol určovacími výrokmi, hoci pre prípustnosť takto navrhovaných výrokov nie sú splnené procesné podmienky. Ani novela - zákon č. 279/2017 Z.z. - nezakotvila všeobecne použiteľné a procesne neobmedzené právo domáhať sa určenia bezúročnosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy. To účelom uvedeného zákona nebolo. Predmetná novela neznamená negáciu procesných podmienok prípustnosti určovacej žaloby s výnimkou jednej - umožniť podanie žaloby o určenie neplatnosti úverovej zmluvy v osobitnom zákone preto, aby bola splnená procesná podmienka prípustnosti takejto určovacej žaloby podľa § 137 písmeno c) Civilného sporového poriadku. Samotná možnosť podania žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere neznamená zrušenie procesných podmienok pre prípustnosť žaloby o určenie; znamená výhradne len spôsob splnenia jednej z podmienok prípustnosti v zmysle § 137 Civilného sporového poriadku. V nadväznosti na uvedené je potom dôležitá skutočnosť prípustnosti podanej určovacej žaloby ako „žaloby“, teda ako prostriedku ochrany ohrozeného alebo porušeného práva. „Všeobecným predpokladom, aby súd žalobe (akéhokoľvek druhu) vyhovel, je právny záujem žalobcu, teda záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný,
čiže užitočný (aby mal zmysel). Pri niektorých druhoch žalôb je právny záujem žalobcu inherentný. Napríklad pri žalobe na plnenie platí, že ak žalobca tvrdí, že žalovaný mu niečo dlží (že porušuje právnu povinnosť), potom je samozrejmé, že žalobca má právny záujem na získaní rozsudku (exekučného titulu). Skutkové a právne zistenie súdu, že žaloba je dôvodná (že žalovaný porušuje právnu povinnosť) už ipso facto znamená, že právny záujem žalobcu je daný. Pri určovacích žalobách však samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu ešte neznamená, že prípadný vyhovujúci určovací rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam, teda či bude sporové konanie užitočné alebo naopak zbytočné.“ Základným ustanovením CSP objasňujúcim podstatu, zmysel a účel žaloby je ust. § 131 CSP, podľa ktorého sa žalobou uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva, ktoré nadväzuje na ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde s tým, že podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon (článok 46 ods. 4 Ústavy SR). Následný (demonštratívny) výpočet týchto žalôb v systematicky nadväzujúcom ust. § 137 CSP vymedzuje podmienky pre prípustnosť jednotlivých typov žalôb. Pokiaľ nie je splnená podmienky všeobecná pravidla prípustnosti žaloby, ktorá je určená § 131 CSP, potom je zbytočná úvaha o skúmaní osobitných podmienok podľa § 137 CSP. Žalobca sa podanou žalobou domáha okrem určenia aj vydania bezdôvodného obohatenia, vo vzťahu ku ktorému (výroku) ide o výroky o predbežnej - prejudiciálnej otázke. V zmysle § 131 CSP preto žalobca v časti, ktorou sa žalobca domáha, aby súd samostatným výrokom rozhodoval o predbežnej otázke, je žalobou neprípustnou. Žalovaný ďalej poprel tvrdenia o neuvedení výšky úveru, nakoľko tento údaj zo zmluvy vyplýva. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu o neuvedení „adresy veriteľa na uplatnenie reklamácie alebo sťažnosti“, pretože zákon č. 129/2010 Z.z. žiadnu adresu veriteľa ako náležitosť zmluvy neurčoval a v uvedenom zákone sa v jeho znení účinnom ku dňu 25.10.2014 ako podobná náležitosť uvádzala „adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť“, čo ale nie je adresa veriteľa, pretože „veriteľ“ a „predávajúci“ podľa označeného zákona nie sú totožné subjekty. Adresa predávajúceho ako náležitosť zmluvy je aktuálna len v prípade, ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere. Zákon č. 129/2010 Z.z. pod „predávajúcim“ neoznačuje veriteľa, ale subjekt, ktorý spotrebiteľovi predáva tovar alebo poskytuje službu a ktorých cena (tovaru alebo služby) je financovaná z prostriedkov spotrebiteľského úveru. Zreteľne táto skutočnosť vyplýva z ustanovení § 15, kde napríklad v odseku 4 je upravený postup vyrovnania vzťahov veriteľ a predávajúci pri odstúpení od zmluvy spotrebiteľom. Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa nielen v listine označenej ako žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ale aj zmluvnými dojednaniami. Obsah zmluvy tvoria aj zmluvné dojednania, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a prílohy tvoriace súčasť zmluvy. Z ustanovenia článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, čím je splnená požiadavka vyplývajúca zo zákona. Žalovaný uviedol, že termín konečnej splatnosti úveru je riadne uvedený a je splnená zákonná požiadavka. Rovnako je uvedená aj splatnosť jednotlivých splátok. Zvýraznené ustanovenia sú jednoznačnou odpoveďou na to, že s termínom konečnej splatnosti nie je možné spájať následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Tvrdenie žalobcu o tom, že mu nebol poskytnutý revolving je zavádzajúce. Žalobca totiž opomenul uviesť to, že revolving mu nebol poskytnutý preto lebo nesplnil podmienky pre jeho poskytnutie a - to riadne splácanie úveru. V opačnom prípade by ho obdržal. Žalovaný popiera tvrdenie žalobcu o tom, že výška RPMN je určená nesprávne. Žalobca svoje tvrdenie ani neodôvodňuje. Žalovaný popiera aj tvrdenie o sume obohatenia, ktorá v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo 8500106940, má byť 1572,35 Eur. Ak žalobca tvrdí, že suma 1572,35 EUR je údajné bezdôvodné obohatenie, potom túto skutočnosť žiadnym spôsobom neodôvodňuje. Poukazuje len na prehľad ním realizovaných platieb. S poukazom na tento prehľad však nie je možné takýmto zjednodušujúcim a vecne nesprávnym postupom dospieť k záveru, že suma 1572,35 EUR je bezdôvodné obohatenie ako nárok, ktorý je vymáhateľný pred súdom. Ako dôležitú skutočnosť je potrebné uviesť, že žaloba bola na súd podaná dňa 19.02. 2021. Podľa dátumu na žalobe však bola vyhotovená už v roku 2019. V období medzi 19.02. 2018 - 19.02. 2021 došlo k úhrade sumy 1195,35 EUR. Zvyšná časť žalovaného nároku prevyšujúca uvedenú čiastku je premlčanou, žalovaný premlčanie namieta. Počas obdobia 19.02. 2018 - 19.02. 2021 bola posledná úhrada vykonaná dňa 08.08. 2019. Jednotlivé platby tvoriace čiastku 1195,35 EUR však neboli len úhradou úrokov, ale išlo o úhradu časti istiny a časti úroku zahrnutého do splátky. Okrem toho v jednotlivých platbách sa ďalej platil aj nárok podľa dohody o poskytovaní služieb. To znamená, že jednotlivými platbami nedochádzalo najskôr k úhrade istiny a až po tom úroku, ale súbežne k úhrade istiny a úroku. Preto nie je v žiadnom
prípade možné považovať za správne, aby sa úhrady najskôr považovali za úhradu istiny, keďže takýto spôsob splácania nebol realizovaný. V mesačnej splátke 53,08 Eur je časť na istinu 41,67 EUR a časť na úrok 11,41 EUR. Popri splátke 53,08 EUR žalobca uhrádzal aj platbu podľa dohody o poskytovaní služieb 34,16 EUR. To znamená, že v prípade úhrad od 19.02. 2018 do 08.08. 2019 (suma úhrad spolu : 1195,35 Eur) ide o úhradu 14 platieb á 53,08 EUR, na záväzok podľa dohody o poskytovaní služieb 13 platieb á 34,16 EUR a časť 14.platby 8,15 EUR. Na základe toho: na istinu bolo v období od 19.02. 2018 do 19.02. 2021 uhradených 583,38 EUR, na úrok bolo v období od 19.02. 2018 do 19.02. 2021 uhradených 159,74 EUR, na záväzok podľa dohody o poskytovaní služieb bolo v období od 19.02. 2018 do 19.02. 2021 uhradených 452,23 EUR. Na základe toho preto z čiastky 1195,35 EUR pripadá na úhradu istinu úveru suma 583,38 EUR. Táto čiastka nie je bezdôvodné obohatenie. V tejto časti je teda tvrdený nárok v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu zjavne nedôvodným. Suma 159,74 Eur je úhrada úrokov, suma 452,23 EUR je úhrada záväzku podľa dohody o poskytovaní služieb. Žalovaný poprel aj tvrdenie o sume obohatenia, ktorá v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo 8500106942 , má byť 194,82 Eur. Ak žalobca tvrdil, že suma 194,82 EUR je údajné bezdôvodné obohatenie, potom túto skutočnosť žiadnym spôsobom neodôvodňuje. Poukázal len na prehľad ním realizovaných platieb. S poukazom na tento prehľad však nie je možné takýmto zjednodušujúcim a vecne nesprávnym postupom dospieť k záveru, že suma 194,82 EUR je bezdôvodné obohatenie ako nárok, ktorý je vymáhateľný pred súdom. Ako dôležitú skutočnosť uviedol, že žaloba bola na súd podaná dňa 19.02. 2021. Podľa dátumu na žalobe však bola vyhotovená už v roku 2019. V období medzi 19.02. 2018 - 19.02. 2021 došlo k úhrade sumy 98,51 EUR. Zvyšná časť žalovaného nároku v súvislosti s touto zmluvou a prevyšujúca uvedenú čiastku je premlčanou, premlčanie žalovaný namieta. Jednotlivé platby tvoriace čiastku 98,51 EUR však neboli len úhradou úrokov, ale išlo o úhradu časti istiny a časti úroku zahrnutého do splátky. Okrem toho v jednotlivých platbách sa ďalej platil aj nárok podľa dohody o poskytovaní služieb. Jednotlivými platbami nedochádzalo najskôr k úhrade istiny a až po tom úroku, ale súbežne k úhrade istiny a úroku. Preto nie je v žiadnom prípade možné považovať za správne, aby sa úhrady najskôr považovali za úhradu istiny, keďže takýto spôsob splácania nebol realizovaný. V mesačnej splátke 10,61 Eur je časť na istinu 8,33 EUR a časť na úrok 2,28 EUR. Popri splátke 10,61 EUR žalobca uhrádzal aj platbu podľa dohody o poskytovaní služieb 6,83 EUR. To znamená, že v prípade úhrad od 19.02. 2018 do 08.08. 2019 (suma úhrad spolu : 98,51 Eur) ide o úhradu 6 platieb á 10,61 EUR, na záväzok podľa dohody o poskytovaní služieb 5 platieb á 6,83 EUR a časť 6.platby 0,70 EUR. Na základe toho : na istinu bolo v období od 19.02. 2018 do 19.02. 2021 uhradených 49,98 EUR, na úrok bolo v období od 19.02. 2018 do 19.02. 2021 uhradených 13,68 EUR, na záväzok podľa dohody o poskytovaní služieb bolo v období od 19.02. 2018 do 19.02. 2021 uhradených 34,85 EUR. Na základe toho preto z čiastky 98,51 EUR pripadá na úhradu istinu úveru suma 49,98 EUR. Táto čiastka nie je bezdôvodné obohatenie. V tejto časti je teda tvrdený nárok v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu zjavne nedôvodným. Suma 13,68 Eur je úhrada úrokov, suma 34,85 EUR je úhrada záväzku podľa dohody o poskytovaní služieb. Žalovaný žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k žalobe - replika zo dňa 27.04.2021 uviedol, že žalobca popiera vyjadrenie žalovaného. Žalobca zotrval na podanej žalobe. Žalobca zopakoval doterajšie tvrdenia a doplnil v reakcii na vyjadrenie žalovaného k žalobe, že právo sa nezakladá na právnických bludoch. Žaloba je prípustná podľa §11 ods. 4 zákona 129/2010 Z.z. o úveroch - Spotrebiteľ sa môže domáhať súdnou cestou, že úver je bezúročný a bez poplatkov a že zmluva je neplatná a netreba preukazovať naliehavý právny záujem. Paragraf 11 ods. 4 je platný od 1.1.2018. Len podaním žaloby sa môže spotrebiteľ dopracovať peňazí od žalovaných úžerníkov. Petit na konci žaloby a tohto vyjadrenia je vecne správny. Nárok žalobcu nie je premlčaný ani v prípade úveru č. zmluvy o revolvingovom úvere 8500106940, nárok žalobcu nie je premlčaný ani v prípade úveru č. zmluvy o revolvingovom úvere 8500106942.
4. Žalovaný vo svojej duplike zo dňa 13.05.2021 uviedol, že žalovaný trvá na predloženom vyjadrení v celom rozsahu. Podanie žalobcu neobsahuje žiadne skutočnosti a tvrdenia, ktoré by preukazovali nedôvodnosť tvrdení žalobcu. Ohľadne (ne)prípustnosti určovacích výrokov žalovaný okrem vyjadrenia k žalobe poukázal na ustálenú súdnu prax, ktorá jednoznačne vymedzila, že rozhodnutie o otázke, ktorá je len predbežnou k inému výroku, nemôže byť predmetom samostatného výroku. V rámci súdnej praxe je dlhodobo ustálené, že „Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je)
právny vzťah alebo právo“ (ZSP 78/2006). Ani zákon č. 279/2017 Z.z., ktorým sa novelizoval zákon č. 129/2010 Z.z., nezakotvil všeobecne použiteľné a procesne neobmedzené právo domáhať sa určenia bezúročnosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy. To účelom uvedeného zákona nebolo. Predmetná novela neznamená negáciu procesných podmienok prípustnosti určovacej žaloby s výnimkou jednej - umožniť podanie žaloby o určenie neplatnosti úverovej zmluvy v osobitnom zákone preto, aby bola splnená procesná podmienka prípustnosti takejto určovacej žaloby podľa § 137 písmeno c) Civilného sporového poriadku. Dôvodová správa bodu 39 zákona č. 279/2017 Z.z. uvádza, že s ohľadom na zavedenie obsahu žaloby podľa Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého sa medzi iným rozhoduje o určení právnej skutočnosti, ak tak vyplýva z osobitného predpisu, sa zavádza novým ustanovením možnosť spotrebiteľa podať žiadosť o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Samotná možnosť podania žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere neznamená zrušenie procesných podmienok pre prípustnosť žaloby o určenie; znamená výhradne len spôsob splnenia jednej z podmienok prípustnosti v zmysle § 137 Civilného sporového poriadku. Nie všetkých podmienok. K tvrdeniam o náležitostiach zmluvy uvádzame, že podanie žalobcu neobsahuje žiadne skutočnosti vyvracajúce tvrdenia žalovaného. Zopakoval svoje tvrdenia z vyjadrenia k žalobe, uviedol, že tvrdenia žalobcu o bezdôvodnom obohatení sú nesprávne nielen čo do základu, ale aj čo do výšky. Žalovaný poprel aj tvrdenie o sume obohatenia, ktorá v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo 8500106940, má byť 1572,35 Eur a v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo 8500106942, má byť 194,82 Eur. Podľa žalovaného ak žalobca tvrdí, že suma EUR je údajné bezdôvodné obohatenie, potom túto skutočnosť žiadnym spôsobom neodôvodňuje. Poukázal len na prehľad ním realizovaných platieb. S poukazom na tento prehľad však nie je možné takýmto zjednodušujúcim a vecne nesprávnym postupom dospieť k záveru, že uvedené sumy predstavujú bezdôvodné obohatenie ako nárok, ktorý je vymáhateľný pred súdom. Zotrval na vznesenej námietke premlčania. Zároveň zotrval na spochybnení vyčíslenia sumy bezdôvodného obohatenia - osobitne sa vyjadril, v ktorej časti je tvrdený nárok v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu zjavne nedôvodným.
5. Pojednávania konaného dňa 15.06.2021 sa nezúčastnil žalobca, žalovaný a ani jeho právny zástupca, ktorý podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.05.2021 ospravedlnil neúčasť svoju a žalovaného na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania, závažnej epidemiologickej situácie, pričom súhlasil s vykonaním pojednávania a rozhodnutím vo veci v ich neprítomnosti. Žalobca mal vykázané doručenie predvolania na pojednávanie na základe fikcie na adresu trvalého pobytu uvedeného v REGOB, resp. totožnú adresu uviedol aj na všetkých svojich podaniach. Preto súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, žalovaného a jeho právneho zástupcu.
5. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, a to najmä s oznámením žalovaného adresovaným žalobcovi o ukončení zmluvného vzťahu, dokladom k zrážkam zo mzdy, oznámením o schválení úveru č. zmluvy o revolvingovom úvere 8500106940, oznámením o schválení úveru č. zmluvy o revolvingovom úvere 8500106942, výpočtom RPMN pre úver č. zmluvy o revolvingovom úvere 8500106940, výpočtom RPMN pre úver č. zmluvy o revolvingovom úvere 8500106942, žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru č. zmluvy 8500106940, dohodou o poskytovaní služieb č. zmluvy 8500106940, rozhodcovskou zmluvou č. zmluvy 8500106940, zmluvnými dojednaniami zmluvy o úvere 8500106940, žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru č. zmluvy 8500106942, rozhodcovskou zmluvou č. zmluvy 8500106942, dohodou o poskytovaní služieb č. zmluvy 8500106942, zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere 8500106942.
6. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:
7. Podľa § 261 ods.6 písm. d) Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu 13.03.2015 touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu 13.03.2015 zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
9. Podľa § 1 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 13.03.2015, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
10. Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 13.03.2015, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
11. Podľa § 9 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 13.03.2015 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
12. Podľa § 9 ods.2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 13.03.2015, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
13. Podľa § 11 ods.1písm. b), d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 13.03.2015, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
14. Podľa § 11 ods.4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou
15. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 13.03.2015: (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 451 ods. 1,2 ,Občianskeho zákonníka: (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
17. Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka: Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
18. Podľa § 458 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka: Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.
19. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka: (1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. (2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
20. Predmetom konania bol uplatnený nárok žalobcu na určenie, že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500106940 zo dňa 13.3.2015 je bezúročný a bez poplatkov, na zaplatenie sumy vo výške 1572,35 Eur titulom bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového č. 8500106940 zo dňa 13.3.2015, ako aj určenie, že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500106942 zo dňa 13.3.2015 je bezúročný a bez poplatkov a na zaplatenie sumy vo výške 194,82 Eur titulom bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500106942 zo dňa 13.3.2015.
21. K otázke prípustnosti žaloby namietanej žalovaným. V prípade časti žaloby o určenie, že oba predmetné úvery sú bezúročné a bez poplatkov, ide o žalobu o určenie právnej skutočnosti, ktorá je podmienená ak to vyplýva z osobitného predpisu v zmysle § 137 písm. d) CSP. Podľa osobitného predpisu - § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. v aktuálnom znení spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Vzhľadom na uvedené súd má za to, že takáto žaloba je prípustná. Súd je toho názoru, že v prípade žaloby o určenie právnej skutočnosti za splnenia podmienky, ak to vyplýva z osobitného predpisu, zákon nevyžaduje splnenie podmienky naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení tak, ako je to zakotvené v ustanovení § 137 písm. c) CSP (žaloba o určenie, či tu právo je alebo nie je). Preto súd sa nazaoberal skúmaním otázky zmyslu, významu či užitočnosti takejto žaloby, sám zákondarca tým, že túto možnosť pre spotrebiteľa upravil v osobitnom predpise, potvrdil jej význam pre ochranu spotrebiteľa, pre ochranu jeho práv. Jednoznačné deklarovanie tejto právnej skutočnosti výrokom súdu definuje právny vzťah účastníkov zmluvy vyplývajúci z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v otázke rozsahu nároku veriteľa bez pochybností. Neobstojí ani poukaz, že ide o prejudiciálnu otázku k uplatnenému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže takáto žaloba vyplýva z osobitného predpisu, oba nároky sú samostatnými nárokmi - podľa názoru súdu je možné uplatňovať tieto dva druhy nárokov popri sebe. Námietka žalovaného v tomto smere je bezpredmetná. Súd dodáva, že žaloba o zaplatenie uvedených súm titulom vydania bezdôvodného obohatenia žalovaným žalobcovi v nadväznosti na plnenie žalobcu nad rámec oprávneného nároku žalovaného z oboch zmlúv o úvere je žalobou o splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a) CSP a tá je prípustná bez ďalšieho.
22. Súd zistil, že žalobca uzatvoril dňa 13.03.2015 so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500106940, na základe ktorej mali byť zo strany žalovaného žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 1.500,- eur. Zmluvné strany dojednali:výšku splátky 53,08 eur, počet splátok 36, celkovú čiastku, ktorú musí dlžník zaplatiť 2.060,88 eur, ročnú úrokovú sadzbu 17,77%. Uvedená bola priemerná hodnota RPMN 34,42 %. Údaj o predpokladanej RPMN v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru danej žalobcom žalovanému 27,03%. Údaj o RPMN za úver v schválení revolvingového úveru danom žalovaným žalobcovi 26,87%. Platba podľa Dohody o poskytovaní služieb 34,16 eur.Predpokladaná mesačná platba 87,24 eur.
23. Súd taktiež zistil, že žalobca uzatvoril dňa 13.03.2015 zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500106942, na základe ktorej mali byť zo strany žalovaného žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 300,- eur. Zmluvné strany dojednali: výšku splátky 10,61 eur, počet splátok 36, celkovú čiastku, ktorú
musí dlžník zaplatiť 411,96, ročnú úrokovú sadzbu17,72%.Uvedená bola priemerná hodnota RPMN 34,42%. Údaj o predpokladanej RPMN v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru 26,97 %. Údaj o RPMN sa úver v schválení revolvingového úveru 26,87 %. Platba podľa Dohody o poskytovaní služieb 6,83 eur. Predpokladaná mesačná platba 17,44 eur.
24. V konaní nebolo sporné, že v skutočnosti žalovaný poskytol peňažné prostriedky vo výške 1.350,- eur na zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500106940, keď zo sumy úveru si odpočítal poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150,- eur a vo výške 270,- eur na zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500106942, keď zo sumy úveru si odpočítal poplatok sa poskytnutie úveru vo výške 30,- eur. Takýto postup hodnotí súd ako neprípustný, nakoľko nezodpovedá zneniu zmlúv o revolvingovom úvere v časti vymedzenia výšky poskytnutých peňažných prostriedkov titulom úveru a súčasne v konečnom dôsledku má dopad na výpočet RPMN - výpočet môže byť zmätočný.
25. Zároveň súd poukazuje, že nebola zahrnutá do výpočtu RPMN suma splátky podľa Dohody o poskytovaní služieb, ktorá bola uzavretá v deň uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, nepochybne s ňou bezprostredne súvisí, resp. s poskytnutým úverom, nakoľko sa dotýka spoplatnených služieb, ktoré žalobca ani nemusel využiť, spojených s poskytnutým úverom (informácia o zostávajúcich záväzkoch, odklad splatnosti splátok, informácia pred splatnosťou splátky, informácia o prijatí platby, vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie, zmena zmluvy na podnet klienta, prepárovanie platieb na príslušnú zmluvu, druhá upomienka zdarma, podpora call centra a osobné stretnutie s viazaným finančným agentom). Tieto služby bežne v prípade poskytovania úverov predstavujú činnosti spoplatňované na základe cenníka poskytovaných služieb, avšak až v prípade, keď reálne nastane skutočnosť, ktorá je spoplatnená a nie vopred a paušálne bez akejkoľvek nadväznosti na výkon konkrétneho úkonu. Jedná sa teda o nesprávny údaj o RPMN v neprospech spotrebiteľa, a to v závažnej miere, nakoľko odmena dojednaná strana v tejto dohode je neprimeraná vysoká.
26. Súd po oboznámení sa s listinami založeným v spise, a to najmä žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500106940 a žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500106942 zistil, že údaje o požadovanom revolvingovom úvere sa nachádzajú v bode 5. zmlúv - dlžník pri zmluve č. 8500106940 požadoval dňa 11.03.2015 poskytnutie úveru s predpokladanou RPMN vo výške 27.03% a pri zmluve č. 8500106942 požadoval dňa 11.03.2015 poskytnutie úveru s predpokladanou RPMN vo výške 26,97%. Údaje o schválenom revolvingovom úvere sa nachádzajú v bode 6. zmlúv, ktoré sú zhodné s údajmi uvedenými v bode 5. s výnimkou údaja o RPMN - pri zmluve č. 8500106940 schválil veriteľ dňa 13.03.2015 poskytnutie úveru s RPMN vo výške 26,87% a pri zmluve č. 8500106942 schválil veriteľ dňa 13.03.2015 poskytnutie úveru s RPMN vo výške 26,87%. V prípade, ak zo strany adresáta návrhu na uzavretie zmluvy dôjde k zmene údaja o RPMN, je potrebné považovať ho za nový návrh zmluvy. Následne k uzavretiu zmluvy je potrebné, aby nový návrh zmluvy bol prijatý pôvodným navrhovateľom zmluvy. V tomto prípade k tomu nedošlo, preto súd má za to, že zmluvy uzavreté neboli (proces uzatvárania zmlúv upravený v ustanoveniach § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka) - v časti uvedenia údaja o RPMN zmluva je neplatná (zmluvy nie sú neplatné ako celok), nakoľko v zmluvách sú uvedené dva rozdielne údaje o RPMN. Naviac v zmluve nie sú uvedené predpoklady pre výpočet RPMN.
27. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet RPMN.
28. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r), y).
29. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
30. Vzhľadom k tomu súd dospel k záveru, že poskytnuté úvery sú bezúročné a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona č. 129/2010 Z.z., teda žalobcovi vznikla voči žalovanému povinnosť vrátiť len požičanú istinu úverov bez úrokov a bez poplatkov.
31. Predmetné zmluvy o spotrebiteľskom úvere neobsahujú platne dojednaný údaj o RPMN, resp. obsahujú nesprávny údaj o RPMN v neprospech spotrebiteľa, v dôsledku čoho súd dospel k záveru, že predmetné spotrebiteľské úvery sú bezúročné a bez poplatkov. Pokiaľ teda žalobca žiadal určiť predmetné úvery: úver číslo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu 8500106940 zo dňa 13.03.2015 a úver číslo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu 8500106942 zo dňa 13.03.2015 za bezúročné a bez poplatkov, súd je toho názoru, že tieto uplatnené nároky súd dôvodné a žalobe v uvedenej časti vyhovel.
32. Vzhľadom k nedostatku ohľadom údaja o RPMN v uzavretých zmluvách o spotrebiteľských úveroch s uvedeným následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov, súd neskúmal ďalšie tvrdené dôvody bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov uvedené v žalobe, nakoľko to považoval za neúčelné, nadbytočné a nehospodárne.
33. Ďalej súd konštatuje v nadväznosti na zistený záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti oboch uvedených úverov v časti uplatneného nároku titulom vydania bezdôvodného obohatenia, že žalovaný má nárok len na vrátenie ním poskytnutej istiny úverov. Žalovaný reálne poskytol žalobcovi úver č. zmluvy 8500106940 vo výške 1.350,- eur a úver č. zmluvy 8500106942 vo výške 270,- eur, pričom žalobca splatil žalovanému na úver uvedený ako druhý v poradí sumu 2.922,35 eur, t .j. o 1.572,35 eur viac ako mal žalovaný nárok a na úver uvedený ako druhý v poradí sumu 464,82 eur, t .j. o 194,82 eur viac ako mal žalovaný nárok. Suma uhradená žalobcom žalovanému nad rámec poskytnutých úverových istín predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného.
34. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uplatnil prostriedok procesnej obrany - vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v prípade oboch uvedených úverov. K námietke premlčania vznesenej žalovaným súd uvádza nasledovné
35. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, a preto sa premlčuje podľa ustanovenia § 100 ods. 1. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať tak v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej dobe (§ 107 ods. 2). Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. Začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Všeobecne možno povedať, že ide o okamih splnenia všetkých predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Aby bolo možné hovoriť o premlčaní práva, musí toto právo najskôr vzniknúť. Pri postupnom pokračujúcom získavaní majetkových hodnôt, treba z hľadiska premlčania za samostatné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia považovať nároky, ktoré vznikli zo samostatných oddeliteľných prípadov bezdôvodného obohatenia, aj keď ide o rovnaké subjekty a rovnaké skutkové podstaty zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Na uplatnenie každého takéhoto nároku začína plynúť premlčacia doba osobitne. Ak však nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tvorí jeden celok, premlčacie doby začínajú plynúť až po skončení bezdôvodného obohacovania sa. V desaťročnej premlčacej dobe sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí vtedy, keď bezdôvodné obohatenie bolo získané úmyselne. Úmysel (či už priamy alebo nepriamy) musí smerovať k bezdôvodnému obohacovaniu sa a musí existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Nestačilo by teda, keby povinný získal bezdôvodné obohatenie neúmyselne a potom by si ho úmyselne ponechal. Ak nie sú splnené podmienky na desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu, platí trojročná objektívna premlčacia doba, a to aj v prípade, keď povinný získanie bezdôvodného obohatenia vôbec nezavinil. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je zodpovednosťou objektívnou. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, než objektívne premlčacie doby. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Aj v tomto prípade rozhoduje skutočná, a nie predpokladaná znalosť okolností uvedených v ustanovení § 107 ods. 1. V súdnej praxi
niekedy dochádza k pochybnostiam pri výklade začiatku plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej doby.
36. Zmluvy medzi žalobcom a žalovaným sú nepochybne zmluvy spotrebiteľské, pretože uzatvorené zmluvy sú štandardné formulárové spotrebiteľské zmluvy, kde žalovaný vystupoval pri ich uzavieraní v rámci svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti na rozdiel od žalobcu. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj predmetné zmluvy spĺňajú uvedenú charakteristiku.
37. V prípade subjektívnej premlčacej doby relevantný pre začiatok jej plynutia je moment od kedy sa dotknutá osoba dozvie, že plniť nemala, t.j. rozhodujúce je poznanie skutkových okolností z porušenia práva v danom prípade práva z bezdôvodného obohatenia. V tomto smere sa žalobca nevyjadril, zostal pasívny - jeho replika (čl. 65) obsahuje len vyjadrenie, že jeho nárok premlčaný nie je plus citáciu § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Na druhej strane žalovaný plynutie subjektívnej premlčacej doby nenamietal, námietka premlčania vznesená žalovaným bola špecifikovaná tak, že týkala sa obdobia od 19.02.2018 do 19.02.2021, t.j. obdobia troch rokov, z uvedeného súd dôvodne predpokladal, že namietané bolo plynutie objektívnej premlčacej doby. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná v rámci plynutia 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby. Následne súd skúmal, či bola podaná v rámci plynutia objektívnej premlčacej doby. Predovšetkým bolo nutné zaoberať sa otázkou či je v rámci objektívnej premlčacej doby potrebné aplikovať na tento prípad 3-ročnú alebo 10-ročnú lehotu, pričom rozlišovacie kritérium je, či bezdôvodné obohatenie vzniklo neúmyselne alebo úmyselne. Znakom úmyslu je predchádzajúca vedomosť subjektu, ktorý sa neoprávnene obohatil o tom, že svojim konaním získava alebo môže získať hodnoty vyjadriteľné v peniazoch, ktoré mu nepatria, t.j posúdenie charakteru vzniku, resp. získania bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie v danom prípade vzniklo z dôvodu nedodržania zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v dôsledku čoho je táto postihnutá sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Vyvstáva tu otázka preukazovania úmyslu veriteľa - vedomostnej a vôľovej zložky konania veriteľa. V zmysle rozhodnutia judikatúry Najvyššieho súdu SR samotné všeobecné skutočnosti o profesionálnom podnikateľskom postavení subjektov v oblasti poskytovania úverov a doterajšia súdna prax týkajúca sa ochrany spotrebiteľov v obdobných prípadoch, samé o sebe bez ďalšieho nemôžu bez ďalšieho zakladať nepriamy úmysel veriteľa, preto je nutné skúmať vôľovú a vedomostnú zložku zavinenia aplikujúc analógiu podľa trestného práva hmotného pri právnom posúdením formy zavinenia, a to s dôrazom na čas konania protiprávneho úkonu, resp. získania bezdôvodného obohatenia. Na preukázanie tejto skutočnosti strany nenavrhli vykonať žiaden dôkaz, ani žalobca, ani žalovaný v tomto smere neuvádzali žiadne skutkové tvrdenia - je potrebné preukázať úmysel veriteľa v čase, kedy došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, aby bolo možné jednoznačne posúdiť, či je potrebné aplikovať 3- ročnú alebo 10- ročnú premlčaciu dobu (dôvod bezdôvodného obohatenia, kedy v danom prípade reálne k bezdôvodnému obohateniu došlo). Podľa názoru súdu k bezdôvodnému obohateniu došlo titulom plnenia bez právneho dôvodu (záver o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov - na platbu úrokov a poplatkov od žalobcu nemal žalovaný žiaden právny dôvod, právny dôvod neexistoval od začiatku), preto súd má za to, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil okamihom poskytnutia plnenia - úhradou splátok vo výške prekračujúcej úhradu istiny (v rozsahu úrokov, poplatkov, vrátane odmeny na základe dohody o poskytovaní služieb) od žalovaného. Týmto okamihom je teda určený začiatok objektívnej premlčacej doby, pričom úmysel, a to či už priamy alebo nepriamy, t.j. že žalovaný vedel a chcel, resp. vedel a bol s tým uzrozumený, že sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohacuje, súd preukázaný nemal. Vyvodzovanie úmyslu žalovaného s jeho závažnými právnymi dôsledkami pre tento prípad v súvislosti s premlčaním uplatneného nároku len zo všeobecných záverov týkajúcich sa predmetu podnikania žalovaného, z predpokladanej znalosti zákona o spotrebiteľských úveroch, osobitne náležitostí zmlúv o poskytnutí spotrebiteľských úverov, resp. z rozhodovacej praxe v obdobných prípadoch nie je dôvodné. Úmysel predstavuje kategóriu psychického charakteru, ktorú je však potrebné v konaní bezpečne objektivizovať na základe preukázania konkrétnych skutkových okolností. Takéto okolnosti však v konaní tvrdené neboli, ani neboli preukázané. Súd dodáva, že ani podnikanie v určitej oblasti nezabráni vzniku pochybení z nedbanlivosti pri výkone tejto činnosti. Na druhej strane aj spotrebiteľ by mal chrániť svoje práva a mal by zostať bdelý pri vstupe do úverového právneho vzťahu s nebankovou spoločnosťou. V žalobe neboli obsiahnuté žiadne tvrdenia, z ktorých by vyplynul akýkoľvek postup žalobcu zameraný k ochrane jeho práv po uzavretí zmluvy. Predsa žalobcom tvrdená skutočnosť týkajúca sa neprimerane vysokej odplaty v zmysle dohody za poskytovanie služieb, ktorá ani nemusela byť zo strany žalovaného
využitá, vo výške 1.229,76 eur (splátka vo výške 34,16 eur mesačne) dosahujúca takmer výšku poskytnutého úveru 1.350,- eur (splátka vo výške 41,67 eur mesačne) musela byť zrejmá žalobcovi už v čase uzavretia zmluvy v roku 2015, pričom žalobca ju vytýkal až v podanej žalobe v roku 2021, t.j. po cca šiestich rokoch od uzavretia zmluvy a po cca troch rokoch od splatnosti poslednej splátky úveru. Obdobná argumentácia platí aj u druhého poskytnutého úveru vo výške 270,- eur. Podľa názoru súdu len postavenie žalobcu - spotrebiteľa ako slabšej strany v právnom vzťahu bez zaujatia akéhokoľvek obranného postoja či upozornenia na nedostatky zmluvy voči veriteľovi v celom období plnenia zmluvy, o to viac, keď dochádzalo k výkonu zrážok zo mzdy, samo o sebe nemôže viesť k ustáleniu záveru o úmysle žalovaného bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobcu.
38. Súd poznamenáva, že boli uvedené žalovaným sumy, ktoré boli uhradené žalobcom na oba úvery za obdobie posledných troch rokov, tieto sumy žalobca nenamieta.. V prípade uplatneného nároku - nárok na bezdôvodné obohatenie objektívna premlčacia doba je tri roky a začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. V prípade zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500106940 bola za obdobie posledných troch rokov pred podaním žaloby /od 19.02.2018 do 19.02.2021/ uhradená suma 1.195,35 eur, súd postupoval následne tak, že uvedenú sumu delil výškou mesačnej splátky úveru 87,24 eur, a to vrátane splátky titulom dohody o poskytnutí služieb, výsledok vo výške 13,70 predstavoval počet uhradených splátok za obdobie posledných troch rokov pred podaním žaloby a tento vynásobil výškou splátky len čo do istiny 41,67 eur a dospel tak k sume 570, 88 eur, čo predstavuje oprávnený nárok žalovaného titulom istiny a zostatok vo výške 624,47 eur predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného titulom neoprávnene prijatých súm za úroky a poplatky v období posledných troch rokov pred podaním žaloby. V tejto časti nie je uplatnený nárok žalobcu premlčaný a preto súd žalobe v tejto časti žalobe vyhovel.
39. V prípade zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500106942 bola za obdobie posledných troch rokov pred podaním žaloby /od 19.02.2018 do 19.02.2021/ uhradená suma 98,51 eur, súd postupoval následne tak, že uvedenú sumu delil výškou mesačnej splátky úveru 17,44 eur, a to vrátane splátky titulom dohody o poskytnutí služieb, výsledok vo výške 5,65 eur predstavoval počet uhradených splátok za obdobie posledných troch rokov pred podaním žaloby a tento vynásobil výškou splátky len čo do istiny 8,33 eur a dospel tak k sume 47,06 eur, čo predstavuje oprávnený nárok žalovaného titulom istiny a zostatok vo výške 51,45 eur predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného titulom neoprávnene prijatých súm za úroky a poplatky v období posledných troch rokov pred podaním žaloby. V tejto časti nie je uplatnený nárok žalobcu premlčaný a preto súd žalobe v tejto časti žalobe vyhovel.
40. V časti uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nad rámec súdom priznaných súm súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
41. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, teda vyhovel žalobe v celom rozsahu.
42. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 2 CSP tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 38,24 %, čo predstavuje percentuálne vyjadrenie čistého procesného úspechu žalobcu vzhľadom na predmet sporu, ktorý predstavovali druhovo 2 časti, a to žaloba určenie, že úvery sú bezúročné a bez poplatkov, kde žalobca bol úspešný nepochybne v rozsahu 100%, nakoľko v tejto časti žalobe bolo vyhovené a žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia, kde bol zas úspešný žalovaný, nakoľko z uplatnenej sumy bezdôvodného obohatenia u oboch úverov spolu vo výške 1.767,17 eur, súd priznal žalobcovi sumu 675,92, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 38,24% pre žalobcu, teda úspech žalovaného predstavuj 61,76 %. Následne súd odpočítal od procesného úspechu žalobcu ohľadom žaloby o určenie, že úvery sú bezúročné a bez poplatkov v rozsahu 100% procesný úspech žalovaného ohľadom žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia u oboch úverov v rozsahu 61,76%, keď výsledkom je percentuálne vyjadrenie 38,24% v prospech žalobcu.
Podľa § 262 ods.1,2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods.3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.