Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28Csp-55-2020.pdf
PDF · 154.66 KB
Case nature
Area
Subarea
28Csp/55/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudcom JUDr. Martou Szántaiovou v spore žalobcu: Poštová banka, a.s. so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpeného Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o. so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, proti žalovanej: F. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. R. XX, zastúpenej JUDr. Petrom Vachanom, LL.M, advokátom so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, o zaplatenie 1167,23 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie 50,38 eur z a s t a v u j e.
II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 956,50 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1006,88 eur od 15.05.2020 do 10.06.2020, vo výške 5 % ročne zo sumy 999,78 eur od 11.06.2020 do 26.10.2020, vo výške 5 % ročne zo sumy 980,24 eur od 27.06.2020 do 16.12.2020, vo výške 5 % ročne zo sumy 962,02 eur od 17.12.2020 do 13.01.2021, vo výške 5 % ročne zo sumy 957,82 eur od 14.01.2021 do 17.02.2021, vo výške 5 % ročne zo sumy 957,16 eur od 18.02.2021 do 22.03.2021, vo výške 5 % ročne zo sumy 956,50 eur od 23.03.2021 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
IV. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 72,52 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu istiny 1006,88 eur, úroky 35,17 eur, úroky z omeškania 89,18 eur a poplatky 36 eur s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 1006,88 eur od 15.05.2020 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodil tým, že žalobca ako veriteľ uzavrel dňa 21.07.2017 so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1240 eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky žalobcu. Žalovaná sa zaviazala splatiť úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami ako aj inými peňažnými plneniami podľa zmluvy. V rozpore so zmluvnými dojednaniami žalovaná svoj záväzok uhrádzať splátky úveru neplnila riadne a včas, v dôsledku čoho žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný dňa 17.09.2018. Po vyhlásení predčasnej splatnosti žalovaná uhradila celkom 106,50 eur. Žalobca uviedol, že si neuplatňuje riadny úrok po zosplatnení úveru, ale len istinu 1006,88 eur, úrok vyčíslený z istiny 35,17 eur ako súčet dlžného zmluvného úroku a zákonného úroku z omeškania od momentu poskytnutia úveru do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, úrok z omeškania 89,18 eur od zosplatnenia úveru do vykonania poslednej úhrady, poplatky a úroky z omeškania z dlžnej istiny.
3. Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu žalovanej trval na tom, že trval na tom, že zmluva má všetky povinné náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. Uviedol, že bonitu žalovanej skúmal dopytom na Sociálnu poisťovňu, spoločný register bankových informácií a register EOS KSI. Mal za to, že zo zákona ale ani smernice EP a Rady č. 2008/48/ES z 23.04.2008 nevyplýva povinnosť uvádzať v zmluve matematický vzorec pre výpočet RPMN. Žalobca poprel, že by v zmluve chýbalo uvedenie predpokladov pre výpočet RPMN, pretože tieto sú výslovne uvedené v bode 2.2 zmluvy a predpokladmi bola výška úveru, dátum čerpania, počet a výška splátok. Poukazoval na to, že matematický vzorec výpočtu RPMN je pre laika zložitý a nemôže si sám na základe neho overiť správnosť výpočtu RPMN. K nesprávnej priemernej hodnote RPMN uvádzal, že za 1. štvrťrok 2017 pre spotrebiteľské úvery so splatnosťou od 5 do 10 rokov bola priemerná hodnota RPMN 9,81 %, a preto je uvedená informácia správna. Vychádza sa pritom z priemernej hodnoty RPMN novoposkytnutých úverov bankami. Namietané náležitosti týkajúce sa úrokovej sadzby považoval za neopodstatnené, pretože úroková sadzba sa po celú dobu trvania zmluvného vzťahu nemenila, keďže bola fixná.
4. V ďalšom konaní žalobca zotrval na predošlých argumentoch a zdôraznil, že pri uzatváraní zmluvy so žalovanou skúmal jej platobnú schopnosť dopytom formou verifikačných otázok Sociálnej poisťovni, overením výdavkov vyplývajúcich zo spoločného registra bankových informácií (SRBI) a dopytom do databázy najväčšieho správcu pohľadávok na trhu, ktorým je spoločnosť EOS KSI. Deklarovaný druh a výšku dôchodku žiadateľky banka overila z externého nezávislého zdroja a akceptovala dôchodok vo výške 425 eur, v rámci posudzovania mala banka k dispozícii kompletné informácie o úverových záväzkoch klientky/ výdavky zo spoločného úverového registra informácií. Podľa dát z EOS KSI nemala žiadateľka v čase posudzovania žiadosti evidované žiadne spisy. Žiadateľka uvádzala rodinný stav vdova a žiadne vyživované deti. Finančná analýza, platná v tom čase, bola vyhovujúca pre poskytnutie úveru vo výške 1240 eur na 6 rokov s mesačnou splátkou 21,45 eur. Zopakoval, že zmluva obsahovala aj amortizovaný výpis a to až nad rámec zákona, z ktorého je zrejmá výška nákladov úveru za predpokladu riadneho plnenia zo strany veriteľa. Najčastejšie sa pri výpočte RPMN používa Newtonova metóda alebo polenie intervalu. RPMN sa zo vzorca vypočíta pomocou aproximácie. Poukázal na detail z tlačovej správy NBS, z ktorého vyplýva jasný záver a to, že síce je daný jednotný vzorec pre výpočet RPMN, samotné dosádzanie premennej a voľba postupu spôsobí rozdielne výsledky pri výpočte rozdielnymi subjektami.
5. Žalobca ako dôkaz označil a predložil výpis z úverového účtu žalovanej, podacie hárky zo dňa 15.05.2020, 21.08.2018 a 18.09.2018, predžalobnú výzvu zo dňa 14.05.2020, výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 17.09.2018, upozornenie - výzvu na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 20.08.2018, zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.07.2017, spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu zo dňa 21.07.2017, súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za 1. štvrťrok 2017, dáta dopytu.
6. Žalobca ako prostriedky procesného útoku použil skutkové tvrdenia uvedené v odseku 1 až 4 a návrhy na vykonanie dôkazov uvedené v odseku 5.
7. Žalovaná v odpore k platobnému rozkazu žiadala žalobu zamietnuť. Namietala, že zmluva neobsahuje uvedenie predpokladov, ktoré boli použité pre výpočet RPMN, pretože nestačí len uvedenie výšky RPMN. Všetky predpoklady použité pre výpočet RPMN mohol žalobca preukázať tak, že do zmluvy uvedenie výpočet RPMN, teda vzorec výpočtu RPMN s dosadenými a vysvetlenými veličinami. Namietala, tiež, že nie je uvedená povinná náležitosť zmluvy, a to podmienky upravujúce uplatňovanie úrokovej sadzby, index alebo referenčnú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby naviazaná a časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby. Tiež namietala nepreukázanie skúmania bonity žalovanej pred uzatvorením zmluvy a tiež to, že v zmluve je nesprávne uvedená hodnota priemernej RPMN, keď správne má byť táto vo výške 15,70 %, ale zmluva uvádza 9,81 %. Úver je tak podľa nej bezúročný a bez poplatkov.
8. V ďalšom konaní žalovaná vo vyjadrení uviedla, že v čase uzavretia zmluvy (21.07.2017) bola starobná dôchodkyňa a mala viaceré úvery od iných veriteľov, a to úver zo dňa 10.05.2017 od Poštová banka, a.s. v sume 3200 eur, úver zo dňa 09.03.2017 od Slovenská sporiteľňa, a.s. v sume 1200 eur a tiež zo dňa 03.09.2015 v sume 11 000 eur, a od Home Credit Slovakia, a.s. mala zmluvu o refinančnom úvere. Podľa nej žalobca nepreukázal, že pri poskytnutí úveru konal s odbornou starostlivosťou. Veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet,
a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť, stravu, príp. nezaopatrené deti). Veriteľ vyššie uvedeným spôsobom nepostupoval (keď posudzoval schopnosť žalovanej splácať úver bez riadnych údajov o jej príjmoch a výdavkoch). Z dikcie ust. § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že obligatórnou náležitosťou nie je len uvedenie úrokovej sadzby, ale aj ďalších náležitostí vzťahujúcich sa k úrokovej sadzbe, čo podľa nej nebolo naplnené. Ohľadom neuvedenia predpokladov použitých pre výpočet RPMN doplnila s poukazom na dôvodovú správu, že zákonodarca používa pojem výpočet RPMN a podľa názoru žalovanej pod pojmom predpoklady použité na výpočet RPMN, treba jednoznačne chápať veličiny dosadené do vzorca na výpočet RPMN, ktorý tvorí prílohu zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Slovnú formuláciu uvedenú v Informácii o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) zo dňa 23.07.2013 nemožno považovať za predpoklady použité na výpočet RPMN, pretože z tejto formulácie nie je zrejmé, aké predpoklady boli použité na výpočet RPMN, a teda takéto znenie predpokladov nenapĺňa dikciu daného ustanovenia. K údaju o priemernej hodnote RPMN uvádzala, že z dôvodovej správy vyplýva, že zákonodarca zdôrazňuje že údaj o priemernej RPMN má vychádzať zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi, teda nie iba zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk. Zo žiadnej novely zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, dôvodovej správy k takejto novele ani všeobecného právneho predpisu vydaného Ministerstvom financií SR nevyplýva, že by sa údaj o priemernej RPMN mal posudzovať podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk.
9. Žalovaná ako dôkaz označila a predložila zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 09.03.2017, zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 03.09.2015.
10. Žalovaná ako prostriedky procesného útoku použila skutkové tvrdenia uvedené v odseku 7 a 8 a návrhy na vykonanie dôkazov uvedené v odseku 9.
11. Podľa § 180 C.s.p. súd vec prejednal v neprítomnosti riadne a včas predvolaných strán sporu. Žalobca mal predvolanie na pojednávanie doručené riadne a včas, svoju neúčasť, na pojednávaní písomne ospravedlnil a súhlasil s prejednaním sporu aj v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti jeho právneho zástupcu. Žalovaná mala rovnako predvolanie na pojednávanie doručené riadne a včas, svoju neúčasť písomne ospravedlnila a súhlasila, aby súd konal a rozhodol v jej neprítomnosti žalovanej a v neprítomnosti jej právneho zástupcu. Súd preto pojednával v neprítomnosti oboch strán sporu.
12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise, a to výpisu z úverového účtu žalovanej, podacích hárkov zo dňa 15.05.2020, 21.08.2018 a 18.09.2018, predžalobnej výzvy zo dňa 14.05.2020, výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 17.09.2018, upozornenia
- výzvy na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 20.08.2018, zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.07.2017, spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 21.07.2017, súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za 1. štvrťrok 2017, dát dopytu, zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 09.03.2017, zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 03.09.2015 a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
13. Žalobca ako veriteľ uzavrel dňa 21.07.2017 so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o úvere - lepšia splátka (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške 1240 eur. V čl. 2 zmluvy o úvere sú uvedené náležitosti zmluvy, a to účelový úver určený na refinancovanie, v sume 1240 eur na 72 mesiacov, záväzok dlžníka zaplatiť úver v 72 mesačných splátkach po 21,45 eur pozostávajúcej úrokov a istiny úveru, výška poslednej splátky je 50,56 eur. Poistenie schopnosti splácať úver nebolo dohodnuté. Úver mal byť splácaný pri fixnej ročnej úrokovej sadzbe 7,50 % s tým, že dátum splatnosti prvej splátky bol 20.08.2017, každá ďalšia plátka mala byť zaplatená k 20.temu dňu v mesiaci a dátum končenej splatnosti je dňa 20.07.2023. RPMN bola uvedená vo výške 7,80 %, priemerná hodnota RPMN vo výške 9,81 % a celková čiastka k zaplateniu bola určená na sumu 1543,51 eur. Úver bol určený na splatenie úveru v sume 1184 eur v Slovenská sporiteľňa, a.s. Predpoklady uvedené pre výpočet RPMN boli určené nasledovne: RPMN bola vypočítaná za predpokladu, že dlžníkovi bude poskytnutý úver v schválenej výške, jednorazovo v deň uzavretia zmluvy, že zmluva ostane platná dohodnutý čas a dlžník a banka budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách uvedených v zmluve o úvere. Na účely výpočtu RPMN sa použili celkové náklady dlžníka
spojené so zmluvou o úvere s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie záväzkov ustanovených v zmluve o úvere. Súčasťou zmluvy je aj amortizačná tabuľka a prehľad poplatkov.
14. Žalobca predložil listiny preukazujúce rozsah skúmania schopnosti žalovanej splácať úver, a to lustráciu v registri Sociálnej poisťovne zo dňa 20.07.2017, z ktorej vyplýva sumár verifikačných odpovedí a otázok na ne. Vyplýva z nej, že žalovaná bola poberateľkou starobného dôchodku aspoň v sume 403 eur. V registri EOS KSI žalovaná žiaden záznam nemala. Ďalej z lustrácie v registri klientských informácií zo dňa 20.07.2017 vyplynulo, že v čase uzavretia zmluvy žalovaná bola dlžníčkou titulom troch skorších splátkových úverov (naproti tomu mala 8 ukončených zmluvných úverových vzťahov). Živý úver predstavovala úverová zmluva na sumu 1200 eur so zostatkom úveru a príslušenstva v sume 1192 eur a 0 omeškanými splátkami po lehote splatnosti. Ďalší živý úver predstavovala úverová zmluva na sumu 11 000 eur so zostatkom úveru a príslušenstva v sume 9839 eur a 0 omeškanými splátkami po lehote splatnosti. Ďalší živý úver predstavovala úverová zmluva na sumu 3200 eur so zostatkom úveru a príslušenstva v sume 3984 eur a 0 omeškanými splátkami po lehote splatnosti. Uvedené zistenia korešpondujú s tvrdeniami žalovanej, že mala v čase uzavretia zmluvy úver v Slovenskej sporiteľni, a.s. v sume 1200 eur a na sumu 11000 eur. Z vyhláseného, ale doposiaľ neprávoplatného rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. 28Csp/97/2019 zo dňa 24.01.2020 súd zistil, že zmluva o úvere s veriteľom Home Credit, a.s., na ktorý úver poukazuje žalovaná ako na záväzok existujúci v čase uzavretia zmluvy so žalobcom, bola uzavretá dňa 22.05.2017.
15. Podľa súhrnných informácií o novoposkytnutých úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 1. štvrťrok 2017, priemerná hodnota RPMN pri spotrebiteľských úveroch nad 5 do 10 rokov predstavovala 9,81 %.
16. Podľa výpisu z úverového účtu žalovaná vyčerpala sumu 1240 eur, čo nebolo v konaní sporné. Zaplatené splátky predstavovali sumu 126,62 eura a 106,50 eur. Po začatí konania zaplatila sumu 50,38 eur. Celkové úhrady predstavujú 283,50 eur.
17. Žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlžnej časti úveru výzvou zo dňa 20.08.2018 s upozornením, že pohľadávka vo výške 112,80 eur je viac ako 3 mesiace po splatnosti a ak nedôjde k úhrade úveru v lehote 15 dní, môže žalobca využiť oprávnenie vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Táto výzva bola žalovanej doručovaná poštou, ako to vyplýva z poštového podacieho hárku, a to dňa 21.08.2018. Žalovaná nerozporovala doručenie tejto písomnosti. Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 17.09.2018 žalobca z dôvodu, že žalovaná bola v omeškaní so splácaním úveru, vyhlásil ku dňu 17.09.2018 mimoriadnu - predčasnú splatnosť úveru a vyzval žalovanú na úhradu dlžnej čiastky vo výške 1184,55 eur v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy. Dlžná suma pozostávala z istiny vo výške 1113,38 eur, úrokov vo výške 35,17 eur, poplatkov za upomienky vo výške 36 eur. Uvedená listina bola žalovanej doručovaná poštou, ako to vyplýva z poštového podacieho hárku, a to dňa 18.09.2018. Žalovaná nerozporovala doručenie tejto písomnosti.
18. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov sSpotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
21. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
22. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
23. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.
24. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.
25. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
26. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
27. Podľa § 53 ods. 9 Obč. zák. ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
28. Podľa § 565 Obč. zák. ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
29. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. v znení účinnom v čase omeškania ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
30. Podľa § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase omeškania výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
31. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
32. Podľa § 146 ods. 1, 2 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
33. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorý žalobu v časti o zaplatenie 50,38 eur zobral pred prvým pojednávaním späť z dôvodu úhrad vykonaných žalovanou, súd konanie v tejto časti výrokom I. rozsudku podľa § 145 ods. 2 C.s.p. zastavil.
34. Z listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalobca si uplatňoval voči žalovanej nároky titulom uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 21.07.2017. Predmetnou zmluvou vznikol medzi žalobcom a žalovanou právny vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka v spojení so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, nakoľko podľa § 52 a nasl. Obč. zák. je táto zmluva je typovou spotrebiteľskou zmluvou. Zmluvou sa žalobca v rámci predmetu svojej činnosti zaviazal poskytnúť žalovanej ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi peňažné prostriedky a žalovaná sa tieto zaviazala splácať v pravidelných splátkach.
35. Podľa predloženej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej úver vo výške 1240 eur, z ktorého žalovaná uhradila do dňa vyhlásenia rozsudku len sumu 283,50 eur. Uvedené zistenia neboli medzi stranami sporné.
36. Nakoľko súd uzavrel, že sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., súd najskôr zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Po jej preskúmaní súd zistil, že zmluva obsahuje všetky povinné náležitosti vyžadované predmetným zákonným ustanovením a neabsentuje žiadna taká náležitosť, ktorá by znemožňovala spotrebiteľovi určiť rozsah svojho záväzku. Žalovaná namietala, že chýbajú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. i/ cit. zákona, keď namietala, že nestačí uviesť len úrokovú sadzbu, ale je potrebné vymedziť aj podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto
zmeny. Súd sa s touto argumentáciou nestotožnil. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj formulára o štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že úroková sadzba bola dohodnutá ako fixná v sadzbe 7,5 % ročne. Za takéhoto stavu, keď ide o úrokovú sadzbu, ktorá je ako jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.), nie je nutné uvádzať akékoľvek ďalšie parametre, ktoré sa používajú a majú význam iba pri variabilných úrokových sadzbách. Žalovanou vytýkané údaje ako chýbajúce sú doplňujúcimi údajmi umožňujúcimi spotrebiteľovi predvídať, za akých podmienok je možné úrokovú sadzbu dohodnutú ako pohyblivú meniť, teda ktorých cieľom je zabezpečiť transparentnosť pravidiel jej zmeny, zakotviť časové úseky, kedy k zmenám môže dôjsť tak, aby tieto zmeny neboli len jednostranným svojvoľným rozhodnutím veriteľa bez vopred určených a predvídateľných pravidiel. Nakoľko v prejednávanej veci nie je možné po celú dobu trvania zmluvného vzťahu výšku úrokovej sadzby meniť, nie je nutné, aby zmluva uvádzala pravidlá zmien úrokovej sadzby, keďže akúkoľvek jej jednostrannú zmenu v neprospech spotrebiteľa zo strany banky by bolo nutné vždy považovať za porušenie zmluvných dojednaní. V konečnom dôsledku, ak by bola v zmluve dohodnutá fixná úroková sadzba a súčasne by boli dojednané aj pravidlá na zmenu úrokovej sadzby, v konečnom dôsledku by to do zmluvných dojednaní vnieslo nejasnosť o tom, aký typ úrokovej sadzby vlastne si mienili zmluvné strany dohodnúť, keď na jednej strane je vymedzené, že táto sa meniť nemôže a na druhej strane uvedenie ostatných doplňujúcich informácií by indikovalo, že k jej zmene naopak dôjsť môže. Takýto postup, ktorého sa žalovaná domáha, by mohol predstavovať neurčitosť zmluvného dojednania a tým prípadnú jeho neplatnosť. Naopak, je jasne stanovené, že úroková sadzba je pevná, fixná v konkrétnej sadzbe, nemôže byť pochýb, že k jej zmenám nemožno pristúpiť, čo dáva spotrebiteľovi istotu nemennej úrokovej sadzby, s vedomím ktorej zmluvu o úvere na začiatku uzatváral a akékoľvek ďalšie informácie nad rámec uvedeného nie sú nijakým spôsobom potrebné a pre spotrebiteľa ani užitočné.
37. Ďalej žalovaná namietala, že podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. je síce uvedená RPMN, ktorej správnosť sa nenamieta, ale chýba uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Súd uvádza, že ani s touto argumentáciou sa nestotožnil, nakoľko zmluvná dokumentácia uvádza konkrétne informácie, z ktorých je jasné, aké parametre sú použité pre výpočet RPMN. Tieto sú zhrnuté jednak v ustanovení samotnej zmluvy označenom ako predpoklady výpočtu RPMN a tiež v, žalovanou podpísanom, formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere v sekcii RPMN, kde sa uvádza, že RPMN je počítaná pri údajoch o výške úveru, výške anuitnej splátky, celkovom počte anuitných splátok a fixnej úrokovej sadzbe (všetko údaje totožné podľa zmluvy). Z uvedeného je tak celkom jasne možné vyvodiť, aké vstupné údaje sú použité pre výpočet RPMN a z akých predpokladov výška RPMN v konkrétnom prípade vychádza. Ak žalovaná namieta, že v zmluve je možné túto náležitosť vymedziť prakticky len tým, že sa uvedie vzorec pre výpočet RPMN podľa prílohy k zákonu č. 129/2010 Z.z. a dosadia sa do neho všetky vstupné veličiny, súd konštatuje, že povinnosť uvádzať výpočet RPMN so vzorcom priamo v zmluve nevyplýva zo zákona č. 129/2010 Z.z. a jeho uvedenie nie je zakotvené ako povinná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V konečnom dôsledku si bežný spotrebiteľ sám ani nevie vzorec pre výpočet hodnoty RPMN dosadiť a vypočítať na základe neho výslednú hodnotu, resp. skontrolovať správnosť dosadených veličín a učiniť na základe vzorca konečný výsledok. Ak je v zmluve uvedená výška RPMN a súčasne sú spotrebiteľovi známe vstupné veličiny, ktoré veriteľ používa na jej výpočet (čo bolo splnené), tak absencia vzorca samotného (aj vzhľadom na zložitosť matematickej operácie, ktorú nie je schopný bežný spotrebiteľ uchopiť), nepredstavuje absenciu takej náležitosti, pre ktorú by spotrebiteľ nevedel určiť rozsah svojho záväzku voči veriteľovi (Rozsudok Súdu EÚ voveci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s./Klára Bíróová), čo je predpoklad pre to, že môže byť považovaný úver za bezúročný a bez poplatkov. Uvedené však podľa názoru súdu nebolo v tomto prípade naplnené.
38. Čo sa týka namietania nesprávne určenej hodnoty priemernej RPMN, ani s touto argumentáciou sa súd nestotožnil, pretože má za to, že táto bola v zmluve uvedená správne. Žalobca vychádzal zo súhrnných informácií o novoposkytnutých úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 1. štvrťrok 2017, priemerná hodnota RPMN pri spotrebiteľských úveroch nad 5 do 10 rokov predstavovala 9,81 %. Bola použitá správna časová verzia tohto dokumentu, naproti tomu žalovaná vo svojom vyjadrení nesprávne vychádza z časovej verzie informácií z prvého štvrťroku 2017 pri úveroch od 1500 do 6500 eur. Poskytnutý úver však bol v sume 1240 eur. V súlade s § 9 ods. 2 písm. z) zákona č. 129/2010 Z.z. bolo nutné použiť údaje o zmluvách zo 1. štvrťroku 2017. Podľa § 2 vyhl. MF SR č. 289/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy totiž v posledný pracovný deň kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po uplynutí príslušného kalendárneho štvrťroka, sa na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky zverejnia ustanovené informácie o novo poskytnutých úveroch. Za druhý štvrťrok 2017 (apríl - jún 2017), sa tak zverejnili potrebné údaje až v posledný pracovný deň mesiaca júl 2017. Nakoľko zmluva bola uzavretá do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok (21.07.2017), nebolo možné použiť údaje z druhého štvťroka roku 2017, ale z prvého štvťroka roku 2017. Sporným ostáva, či sa ma vychádzať zo súhrnných informácií zverejnených za všetkých veriteľov na trhu, alebo len z informácií za banky a pobočky zahraničných bánk. Súd má za to, že rozhodným podkladom sú informácie za banky a pobočky zahraničných bánk a obdobné produkty nimi poskytované. Žalobca úver žalovanej poskytoval ako banka, a preto je logické, aby bol tento úverový produkt porovnaný s čo najbližšími úverovými produktmi obdobného veriteľa na trhu. Súd pri tomto závere vychádza aj zo znenia ust. § 1 ods. 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré uvádza, že na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/87/20150101> sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Za takéhoto stavu, keď pre spotrebiteľa má byť podstatná čo do posúdenia výšky najvyššej prípustnej odplaty výslovne priemerná hodnota RPMN bánk, je logické, aby hodnota priemernej RPMN uvedená na zmluve bola tá, ktorá má v tomto prípade byť pre spotrebiteľa smerodajnou a tá, s ktorou má možnosť spotrebiteľ aj iné parametre jemu poskytovaného úveru porovnávať (tu spomínanú odplatu). Navyše, veriteľ v tomto prípade bola banka, a preto práve údaje o obdobných úverových produktoch poskytovaných inými bankami sú tie, ktoré má zmysel vzájomne porovnávať, nakoľko, ak by do zmluvy bol býval veriteľ zahrnul údaje zozbierané od všetkých veriteľov (teda aj od nebankových subjektov), tieto údaje by vzhľadom na rôznorodosť (ale aj štandardné menej výhodné úvery poskytované nebankovými subjektmi), boli značne skresľujúce a v zásade by sa porovnávali produkty nie rovnocenného charakteru. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že priemerná hodnota RPMN v zmluve bola uvedená tiež správne. Zhrnúc uvedené súd konštatuje, že zmluva má všetky zákonom vyžadované náležitosti podľa § 9 ods. 2 cit. zákona a z tohto dôvodu nemožno konštatovať bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.
39. Žalovaná ďalej namietala, že žalobca neskúmal jej schopnosť splácať úver s odbornou starostlivosťou. Žalobca preukázal, že pri poskytovaní úveru skúmal riadne bonitu klientky, a to jednak jej overením v Sociálnej poisťovni, ako aj v registri obsahujúcom údaje o všetkých výdavkoch žalovanej vynakladaných na splátky iných úverov, ako aj v registri dlžníkov spol. EOS KSI. Okrem toho zo zmluvy vyplýva, že žalovaná bola klientkou žalobcu, keď čerpala úver na svoj účet v Poštovej banke, a.s. a je jasné, že veriteľ mal prehľad o jej debetných a kreditných obratoch na bežnom účte. Je zrejmé, že v čase čerpania úveru žalovaná poberala starobný dôchodok, mala celkom 2 iné toho času ešte nesplatené úvery v registri, pričom ani na jednom z nich nebol žiaden dlh, čo indikovalo jej riadnu platobnú disciplínu a schopnosť úver splácať. Jeden z dvoch živých úverov splácala splátkou v sume 21,28 eur mesačne a druhý splátkou v sume 188,01 eur mesačne, čo je spolu 209,29 eur vynakladaných na splátky úverov, ktoré bola schopná riadne splácať. Okrem toho úver, ktorý čerpala a ktorý je predmetom tohto konania, bol úverom na refinancovanie úveru v Slovenská sporiteľňa, a.s. v sume zostatku úveru 1184 eur, a teda sa predpokladalo, že ním bude tento skorší úver splatený. Treba dodať, že z výpisu z úverového účtu vyplýva, že žalovaná aj úver, ktorý je predmetom tohto konania, splácala pravidelne riadne od augusta 2017 do apríla 2018, a teda z uvedeného príjmu bola schopná úver splácať, s jeho splácaním nebola v omeškaní od počiatku. Žalovaná síce tvrdila, že v tom čase mala ešte úver od Home Credit, a.s. (ktorý je predmetom konania pod sp.zn. 28Csp/97/2019), avšak tento nemal žalovaný možnosť prešetriť žiadnym jemu dostupným dopytom a tento mala uviesť žalovaná. Súd konštatuje, že žalobca preukázal, že skúmal schopnosť žalovanej úver splácať a to lustráciou vo viacerých dostupných registroch, nespoľahol sa tak len na údaje od žalovanej, ale údaje o nej ako dlžníčke si riadne overoval v dostupných databázach. Podľa názoru súdu sa v danom prípade nejedná o hrubé porušenie povinnosti veriteľa tak, ako tvrdí žalovaná, ktoré by malo mať za následok bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru, nakoľko za hrubé porušenie povinnosti sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. K takémuto ne/konaniu zo strany žalobcu nedošlo, pretože mal údaje o žalovanej, o jej príjmoch (deklarovaný dôchodok bol overený v Sociálnej poisťovni), výdavkoch (výdavky na iné splátky zistené v registri, vrátane údajov z bankového účtu vedeného u žalobcu), jej rodinných pomeroch (žalobca uvádzal, že vychádzal z tvrdení o tom, že žalovaná je vdova a bez vyživovacej povinnosti,
ktoré okolnosti zohľadnil), rovnako tak nahliadol do úverového registra, aby získal tak prehľad o iných úverových záväzkoch, ktoré žalovaná spláca. Podľa názoru súdu veriteľ zisťoval a overoval dostupné informácie v dostatočnom rozsahu pre vytvorenie si obrazu o tom, aké sú predpokladané platobné možnosti žalovanej. Je zrejmé, že tomu prispôsobil aj poskytovaný úver, keď jeho splácanie bolo rozvrhnuté na 72 nižších splátok a navyše, jeho čerpanie bolo určené na splatenie iného úveru, a teda sa dôvodne dalo očakávať, že poskytnutím tohto úveru (ak bude dodržaný účel jeho poskytnutia) sa zníži úverové zaťaženie žalovanej. Nič preto podľa názoru súdu neindikovalo, že by žalovaná po niekoľkých mesiacoch mala stratiť schopnosť splácať úver. Je možné dôvodné sa domnievať, že v prípade, ak žalovaná nepoužila tento úver na splatenie skoršieho úveru spôsobilo, že žalovaná sa čas ocitla v situácii, že nahromadené úvery nebola ďalej v takom rozsahu schopná pravidelne splácať. Súd však s prihliadnutím na vyššie uvedené zistenia dospel k záveru, že veriteľ si splnil svoju povinnosť, keď s odbornou starostlivosťou pristúpil pri rozhodovaní sa o tom, či žalovanej úver poskytne, k skúmaniu jej schopnosti úver splácať.
40. Žalobca si uplatnil istinu v sume 1006,88 eur, po čiastočnom späťvzatí v sume 956,50 eur. Z výpisu z úverového účtu vyplýva, že žalovaná vyčerpala istinu úveru v sume 1240 eur. Podľa výpisu do vyhlásenia predčasnej splatnosti žalovaná na istine v splátkach, ktoré dovtedy splatila, uhradila sumu 126,62 eur. V čase vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru tak dlžná istina predstavovala sumu 1113,38 eur, čo korešponduje s údajom o výške dlžnej istiny na listine, ktorou žalobca predčasne úver zosplatňoval. Po vyhlásení predčasnej splatnosti žalovaná uhradila 156,88 eur (vrátane sumy 50,38 eur zaplatenej počas konania) celkovo sumu 283,50 eur, ktorá bola započítaná na úhradu dlžnej zosplatnenej istiny. Nezaplatené na istine tak ostalo 956,50 eur (1006,88 - 283,50), a preto súd konštatuje, že žalobca si uplatnil sumu dlžnej istiny správne. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná pohľadávku žalobcu na vrátenie peňažných prostriedkov titulom nesplatenej istiny úveru vo výške 956,50 eur uhradila, súd v tejto časti súd žalobe vyhovel. Dlh bol v celom rozsahu riadne preukázaný, a preto súd žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej v tejto časti vyhovel.
41. Žalobca sa ďalej domáhal zaplatenia poplatkov 36 eur, súčtu kapitalizovaných úrokov a úrokov z omeškania 35,17 eur a kapitalizovaných úrokov z omeškania 89,18 eur. Súd v tejto časti však žalobu vyhodnotil ako nedôvodnú. V prvom rade treba konštatovať, že tieto nároky nevyplývajú zo žiadnych z predložených listinných dôkazov, keď nie je ani z výpisu z úverového účtu jasné, že v spojitosti s predmetným úverom vznikla žalovanej povinnosť uvedené čiastkové nároky zaplatiť. Žalobca navyše ani nijakým spôsobom nešpecifikoval, o aké poplatky sa jedná, keď jediným odôvodnením nároku čo do poplatkov je jedna veta v žalobe, kde uvádza, že sa jedná o poplatky v sume 36 eur. Nie je jasné, o aké poplatky sa jedná, za aké úkony boli na vrub žalovanej účtované, na akom podklade boli účtované, či sa jedná o poplatky zhrnuté v bode 3.1 zmluvy o úvere, alebo o iné poplatky a pod. Žalobca vo vzťahu k tomuto nároku neprodukoval ani riadne skutkové tvrdenia a súdu znemožnil preskúmať (nešpecifikoval poplatky, nepreukázal ich dôvodnosť žiadnymi listinami), či tieto boli účtované v súlade so zmluvou, za dohodnuté úkony, v dohodnutej výške, alebo nie. Čo sa týka kapitalizovaných úrokov a úrokov z omeškania (35,17 eur) do vyhlásenia predčasnej splatnosti) a úrokov z omeškania (89,18 eur) od zosplatnenia do poslednej úhrady, ani vo vzťahu k nim žalobca neuviedol, súčet za aké konkrétne čiastkové obdobia predstavujú tieto kapitalizované úroky, z akých konkrétnych súm sú účtované v akých sadzbách sú počítané, a preto súd nemohol preskúmať, či si toto kapitalizované príslušenstvo uplatnil žalobca správne, v dohodnutých sadzbách, len zo súm, s ktorými skutočne bola žalovaná v omeškaní a len za tie časové úseky, za ktoré by na toto príslušenstvo nárok vznikol (či bola skutočne v tom čase žalovaná v omeškaní). Čo do sumy 35,17 eur ani nie je jasné, aké časť z uvedenej sumy má tvoriť úrok z omeškania a aká časť úrok z úveru. Čo do kapitalizovaného úroku obsiahnutého v sume 35,17 eur žalobca tým, že nepredniesol žiaden spôsob, akým sa k uvedeným sumám dopočítal, súd ani nemal možnosť zistiť, z akých súm boli tieto počítané, či len z dlžnej istiny a či takto kapitalizované úroky neboli náhodou počítané aj z úrokov obsiahnutých v každej anuitnej splátke (úroky z úrokov by prípustné totiž neboli). Zhrnúc uvedené, žalobca nepreukázal dôvodnosť takýchto jednou sumou bez bližšieho výpočtu a špecifikácie uplatnených čiastkových nárokov, a preto súd žalobu v tejto časti zamietol.
42. Súd tiež rozhodol o žalobcom uplatnenom príslušenstve pohľadávky a uplatnený úrok z omeškania posúdil podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Žalobca sa domáhal zaplatenia úrokov z omeškania 5,00 % ročne z neuhradenej istiny 1006,88 eur a následne z istiny poníženej o čiastočné úhrady, ktoré boli žalovanou realizované po podaní žaloby (po lehote splatnosti). Žalobca pritom správne zohľadnil tieto čiastkové platby, o ktoré sumu, z ktorej si uplatňuje
úroky z omeškania, vždy postupne znižoval. Sadzba úrokov z omeškania, v akej boli úroky z omeškania uplatnené, nepresahuje najvyššiu prípustnú výšku úrokov z omeškania určenú podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Nakoľko zmluvný vzťah vznikol po 31.01.2013 má žalobca nárok na úroky z omeškania určené súčtom základnej úrokovej sadzby ECB a 5 %. Úroky z omeškania boli priznané od 15.05.2020 tak, ako boli uplatnené. V tento deň žalovaná už bola v omeškaní s úhradou dlhu. Splatnosť úveru pritom nastala už dňa 17.09.2018. Na vyhlásenie predčasnej splatnosti boli dodržané podmienky, keď bol dodržaný postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaná bola pred zosplatnením úveru vyzvaná na úhradu dlhu a upozornená na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu, a to výzvou zo dňa 20.08.2018. Ako vyplýva z výpisu z úverového účtu, v tom čase bola už v omeškaní s úhradou mesačných splátok dlhší čas, pretože poslednú splátku, ktorú uhradila riadne a včas, bola splátka splatná v apríli 2018 a následne v roku 2018 nevykonala žiadnu úhradu (až v apríli 2019 čiastočnú úhradu). Nakoľko v stanovenej lehote žalovaná dlžné splátky nedoplatila, žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti k 17.09.2018, čím sa úver stal splatným v celom rozsahu. V konaní nebolo sporným, že žalovanej boli tieto písomnosti doručené. Žalovaná tak v súlade s § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka stratila výhodu splátok, a bola povinná uhradiť úver splatný k 17.09.2018 celkom. Možnosť veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru v prípade omeškania so splácaním splátok je pritom výslovne obsiahnutá v čl. 4 bode bode 4.6 zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak žalovaná dlh včas neuhradila, dostala sa do omeškania nasledujúcim dňom po jeho splatnosti (splatný ešte v roku 2018), a preto žalobcovi dôvodne patria úroky z omeškania, ktoré súd priznal tak, ako boli (po čiastočnom späťvzatí žaloby) uplatnené.
43. Lehotu na splnenie povinnosti, 3 dni od právoplatnosti tohto rozhodnutia, určil súd podľa § 232 ods. 3 C.s.p.
44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 2 C.s.p. Žalobca si uplatňoval celkom sumu 1167,23 eur s príslušným úrokom z omeškania. Žalobca bol úspešný len v časti o zaplatenie sumy 956,50 eur s príslušným úrokom z omeškania. Okrem toho za úspech žalobcu treba považovať aj časť, v ktorej súd konanie zastavil (50,38 eur), nakoľko k späťvzatiu žaloby v tejto časti došlo pre správanie sa žalovanej, ktorá túto sumu uhradila až po podaní žaloby. Procesné zavinenie tak na zastavení predmetnej časti konania nesie v tejto časti teda žalovaná. Úspech žalobcu tak predstavuje suma 1006,88 eur, čo z celku predstavuje jeho úspech v rozsahu 86,26 %. Neúspech žalobcu predstavuje zamietnutie žaloby vo zvyšku, a teda žalovaná bola úspešná v rozsahu 13,74 %. Z uvedeného vyplýva, že úspešnejším bol žalobca, ktorého čistý úspech (úspech - neúspech) je 72,52 %. Súd tak podľa pomeru úspechu a neúspechu žalobcovi ako strane sporu, ktorá mala vo veci čiastočný úspech, priznal nárok na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva podľa pomeru jeho úspechu a neúspechu v konaní, t.j. v rozsahu 72,52 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 127 ods. 1, 2 C.s.p. v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.