Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_85P-163-2025.pdf
PDF · 104.41 KB
Case nature
Area
Subarea
85P/163/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín, sudca JUDr. Róbert Jankovský, vo veci navrhovateľky A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, D. B., právne zastúpenej ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ŠTRBÁŇ, s.r.o., so sídlom Dvory 1932, Púchov, IČO: 36 857 454, o rozvod manželstva s C. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, D. B., právne zastúpeným JUDr. Alenou Virdzekovou, advokátkou so sídlom F. Urbánka 804, Púchov, a o úpravu práv a povinností manželov na čas po rozvode k maloletým deťom B., E., nar. X.XX.XXXX a Nine, nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, pracovisko Púchov, takto
r o z h o d o l :
Súd manželstvo navrhovateľky A. B., B. C., nar. XX.X.XXXX a C. B., nar. X.X.XXXX, uzavreté F..X.XXXX G. D., zapísané v knihe manželstiev C. H. D. vo zväzku X ročník XXXX na strane XXX pod poradovým číslom X r o z v á d z a .
Súd s c h v a ľ u j e medzi rodičmi dohodu tohto znenia:
Maloleté deti B., E., nar. X.XX.XXXX a I., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú oprávnení obaja rodičia a otec sa z a v ä z u j e k povinnosti prispievať na ich výživu na maloletého E. po 220 eur a na maloletú I. po 180 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku, ktoré bude poukazovať do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletých.
Styk otca s maloletými deťmi sa n e u p r a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva so svojím manželom a úpravy práv a povinností manželov na čas po rozvode k maloletým deťom B., E., nar. X.XX.XXXX a Nine, nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloleté deti“) tak, že by súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že otca by súd zaviazal k povinnosti prispievať výživným na maloleté deti, E. a I. vo výške 550,- EUR mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a styk otca s maloletými deťmi by súd neupravil. V návrhu uvádzala, že navrhovateľka a jej manžel uzatvorili manželstvo dňa 07.05.2016 na matričnom úrade v Lednici, ktoré manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu v D., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X. U oboch manželov sa jedná o prvý manželský zväzok. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti E., nar. XX.XX.XXXX a I., nar. XX.XX.XXXX. K uzavretiu manželstva došlo po viac ako šesť ročnej známosti manželov. Ich vzťah po uzatvorení manželstva bol pomerne harmonický, s príležitostnými nezhodami, či výmenami názorov. Voľný čas, najčastejšie počas víkendov, trávili spolu, prípadne si každý z manželov riešil svoje veci tak,
ako potreboval. Manžel sa venoval dobrovoľným hasičom, pričom táto aktivita bola spočiatku len jeho voľnočasovou aktivitou. Manželia v prvých rokoch svojho spoločného života bývali v byte, až neskôr začali riešiť a realizovať stavbu ich spoločného rodinného domu. Po roku manželstva, v roku 2017, sa manželom narodil ich spoločný syn, E. B.. Prvé veľké konflikty a nezhody začala navrhovateľka vnímať v období druhého tehotenstva navrhovateľky, v roku 2022. V tomto období manželia žili už v rodinnom dome, ktorý si spoločne postavili. Navrhovateľka aj v tomto období vnímala pekné chvíle, spojené najmä s narodením dcéry, no odhliadnuc od toho malo manželstvo problémy, spočívajúce najmä v dokončovaní rodinného domu a úprav okolo domu. Navrhovateľka taktiež pociťovala, že z dôvodu pracovnej vyťaženosti manžela je starostlivosť o deti a domácnosť výlučne na nej, že manžel sa nedostatočne venuje deťom, domácnosti, aj jej samej. Navrhovateľka už v minulosti uvažovala nad podaním návrhu na rozvod manželstva, a to najmä po pretrvávajúcich nezhodách s manželom. K faktickému podaniu návrhu na rozvod manželstva však v minulosti nedošlo. Manžel sa v období druhého tehotenstva navrhovateľky, teda okolo roku 2022, vypracoval z dobrovoľného hasiča na veliteľa územnej organizácie DPO SR. Okrem toho bol aj poslancom na obecnom zastupiteľstve, pričom obom týmto prácam, či koníčkom venoval veľkú časť svojho času. Práve v období takéhoto pracovného vyčerpania manžela sa manželom narodilo druhé dieťa, dcéra I. B.. Navrhovateľka vnímala, že manžel nevenuje dostatok času domácnosti, deťom, ani jej samej, a teda ťarcha zabezpečenia fungovania domácnosti a rodinného života spočívala práve na navrhovateľke. Opísaný postoj manžela k rodine a domácnosti sa navrhovateľka snažila komunikovať priamo s ním, pričom žiadala aby sa manžel vzdal niektorej zo svojich voľnočasových aktivít, aby následne mohol tento čas venovať deťom, či domácnosti. K takémuto kroku však nedošlo. Navrhovateľka ďalej uvádza, že s manželom začali mať rozdielne názory na fungovanie domácnosti a výchovu detí, čo viedlo k ďalším hádkam a nezhodám. Okrem iného mali v tomto období manželia aj mierne finančné problémy, ktoré však nepredstavovali primárny problém manželstva. Obdobie, ktoré prebiehalo v duchu vyššie opísaných skutočností, trvalo približne 3 roky. V tomto období spoznala navrhovateľka muža, s ktorým sa následne aj stretla. K žiadnemu fyzickému kontaktu medzi navrhovateľkou a týmto mužom však do dnešného dňa nedošlo. Z dôvodu pretrvávajúcich nezhôd sa manžel dňa 01.11.2025 odsťahoval ku svojim rodičom, pričom navrhovateľka aj naďalej býva spolu s ich spoločnými deťmi v spoločnom rodinnom dome. Manžel s navrhovateľkou komunikoval spočiatku len zriedka, s maloletými deťmi sa stretáva najmä v čase, keď ich vyzdvihuje zo škôlky, resp. zo školy. V takto nastolenej situácií navrhovateľka považuje manželstvo za nefunkčné a obnovenie spoločného spolunažívania už nepovažuje za reálne. Keďže manželia dlhodobo trpeli manželskými problémami, spočívajúcimi v pravidelných nezhodách, rozdielnych názoroch a následne až faktickým odsťahovaním sa odporcu z ich spoločnej domácnosti, takýto spôsob manželstva je v rozpore s primárnym účelom manželského zväzku. Zohľadňujúc uvedené sa manželstvo navrhovateľky a manžela stalo iba formálnym a nefunkčným zväzkom bez toho, aby boli napĺňané akékoľvek funkcie manželstva. Netvorí tak trvalé a už vôbec nie harmonické životné spoločenstvo. Manželia jednak nemajú vôľu spolu žiť ako rodina, tráviť spoločne čas, neplnia si svoje manželské povinnosti, čím je znemožnené plnenie sociálnej, biologickej či výchovnej funkcie tohto zväzku, čím je daný kvalifikovaný rozvrat manželstva ako jedna z hmotnoprávnych podmienok rozvodu manželstva. Zo stany oboch manželov absentuje akákoľvek vôľa ich manželské spolužitie obnoviť, títo spolu nežijú v spoločnej domácnosti, spolu nehospodária. Citovo sa od seba odcudzili, pričom rozhodnutie navrhovateľky rozviesť sa je dôkladne uvážené a definitívne. Navrhovateľka (manželka) nemá akýkoľvek záujem na ďalšom zotrvaní v manželstve, ktoré je hlboko a trvalo rozvrátené. Manželstvo neplní a ani už nemôže plniť svoj spoločenský účel. Pokiaľ ide o vzťah maloletých detí k rodičom, tieto majú ako s navrhovateľkou, tak s manželom blízky vzťah spočívajúci v pravidelnom trávení spoločného času s nimi. Navrhovateľka trávi s deťmi každý deň, nakoľko aktuálne bývajú v spoločnej domácnosti. Manžel počas týždňa vyzdvihuje deti zo škôlky, resp. zo školy. Z uvedeného však možno konštatovať, že navrhovateľka sa o deti stará výrazne viac, deti bývajú s navrhovateľkou, pričom tá zabezpečuje ich výchovnú, psychickú či finančnú podporu. O maloleté deti sa v čase spoločného spolunažívania manželov starali obaja manželia, pričom z dôvodu pracovnej a voľnočasovej vyťaženosti, manžel trávil s deťmi výrazne menej času ako navrhovateľka. Navrhovateľka trávila takmer všetok svoj čas v domácnosti, pričom v rámci tohto času sa venovala najmä výchove detí a zabezpečeniu fungovania domácnosti ako takej. Manžel sa primárne venoval svojim pracovným a voľnočasovým činnostiam, z ktorého dôvodu sa v domácnosti zdržiaval len minimálne. Navrhovateľka žiadnym spôsobom nespochybňuje, že je v záujme maloletých detí, aby do budúcna mali možnosť rozvíjať aj svoj vzťah s otcom, tá je pripravená vytvárať im podmienky na stretávanie s otcom. Napriek tomu má však navrhovateľka jednoznačne za to, že prihliadnuc najmä na doterajšiu výchovu o maloleté detí, ktorú zabezpečovala takmer výhradne navrhovateľka a na útly vek maloletých detí, počas ktorého obdobia sa maloleté deti učia morálnym hodnotám a formám správania, má navrhovateľka
za to, že striedavá starostlivosť by sa minula svojmu účelu. Navrhovateľka je schopná zabezpečiť maloletým deťom tie najlepšie podmienky na život a dospievanie. U manžela by maloletým deťom neboli vytvorené optimálne podmienky na ich bežné fungovanie, a to najmä z dôvodu pracovnej a voľnočasovej vyťaženosti manžela, ktorej sa odmietal v čase trvania manželstva vzdať. Maloleté deti v súčasnej dobe žijú v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou, pričom zo strany navrhovateľky je im umožnené sa hocikedy s otcom stýkať, tá im žiadnym spôsobom styk nezakazuje a neobmedzuje, avšak v nadväznosti na uvedené trvá na zverení maloletých detí do jej osobnej starostlivosti. Samotné primerané mesačné náklady navrhovateľky ako aj náklady spojené s výživou maloletých detí, sú nasledovné: Elektrika: 170,- EUR, Internet, TV, mobil (celkovo): 90,- EUR, Strava: 400,- EUR až 450,- EUR (spočívajúce v depozite na stravu v ZŠ vo výške 38,- EUR a strave v domácnosti cca 200,- EUR na každé dieťa), Hygienické potreby, domácnosť a drogéria: 20,- EUR, Materská škola: 72,- EUR, J. klub detí: 15,- EUR, Oblečenie a obuv: 80,- EUR, Lieky: 30,- EUR (jesenné a jarné obdobie, keď v súčte počas približne 6 mesiacov sa vynakladá okolo 30,- EUR na lieky na každé dieťa, spolu v súčte teda 360,- EUR za rok / 12 sa rovná 30,- EUR mesačne), Iné výdavky: školské potreby cca 200,- EUR na nákup školských pomôcok ako napr. oblečenie na telesnú, potreby na výtvarnú výchovu, zošity, obaly, a. i., futbalový krúžok 30,- EUR mesačne poplatok do športového klubu D. B., ktorého členom je syn E.. Vo vyššie vymedzených nákladoch nie sú zahrnuté ďalšie jednorazové neočakávané a/alebo nepravidelné výdavky. Zdrojom mesačného príjmu manžela je jeho príjem zo zamestnania – priemerná čistá mesačná mzda vo výške 2 000,- EUR až 2 500,- EUR netto, prídavky na dieťa vo výške 200,- EUR, pričom je potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, že výživu maloletých detí zabezpečuje navrhovateľka primárne svojou osobnou starostlivosťou. Priemerný čistý mesačný príjem navrhovateľky predstavuje príjem z jej zamestnania vo výške cca 860,- EUR. Navrhovateľka navrhuje súdu, aby zaviazal otca na povinnosť prispievať na výživnom na maloleté deti spolu vo výške 550,- EUR mesačne, z toho čiastka 300,- EUR na syna E. a čiastka 250,- EUR na dcéru I.. Spolu s návrhom predložila navrhovateľka sobášny list manželov a rodné listy maloletých detí Repatých.
2. Súd vo veci vykonal informatívne stretnutie rodičov (ďalej len „ISR“), na ktorom navrhovateľka uviedla, že na návrhu trvá a chce sa rozviesť s manželom. Manžel navrhovateľky uviedol, že on sa rozviesť nechce, ale v prípade, že súd manželstvo rozvedie, je ochotný sa na úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva dohodnúť.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom manželov, kolízneho opatrovníka maloletých detí a prečítaním, resp. oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, a to sobášneho listu účastníkov, rodných listov maloletých detí, záznamu z ISR, písomného vyjadrenia manžela navrhovateľky a zistil nasledovné:
4. Manželka na pojednávaní uviedla, že nakoľko k obnoveniu manželského spolužitia medzi manželmi od podania návrhu nedošlo, navrhovateľka na podanom návrhu o rozvod trvá z tých dôvodov, ktoré uviedla v odôvodnení návrhu. V rámci ISR, ktoré sa konalo dňa 5.5.2026, došlo medzi rodičmi pre prípad rozvodu manželstva k uzatvoreniu čiastočnej dohody o úprave ich práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, v zmysle ktorej by obe deti E. a I. boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti, ktorá by sa vykonávala v týždňových intervaloch. Vzhľadom na skutočnosť, že otec maloletých detí dosahuje oveľa vyšší zárobok ako matka, v prípade striedavej osobnej starostlivosti matka na maloleté deti od ich otca požaduje výživné na každé po 100 eur mesačne, vychádzajúc z údajov, uvedených v priebehu konania otcom o výške jeho mesačného zárobku. V žiadnom prípade nesúhlasila so zverením maloletých detí do spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov pre nemožnosť vzájomnej komunikácie. V prípade, ak by otec navrhol výživné na maloletého E. po 250 eur a na maloletú I. po 200 eur mesačne, matka by bola ochotná v tomto smere s otcom maloletých detí uzatvoriť rodičovskú dohodu. Matka okrem maloletých detí E. a I. inú vyživovaciu povinnosť nemá, u svojho zamestnávateľa dosahuje priemerný mesačný zárobok vo výške 930 eur. Maloletý E. je žiakom 3. ročníka základnej školy, maloletá I. je v predškolskom veku, navštevuje materskú školu. 5. Manžel navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Pridržiaval sa skutočností, ktoré ohľadne otázky manželského spolužitia uviedol vo svojom písomnom vyjadrení k podanému návrhu, čiastočne sa stotožňuje s príčinami rozvratu vzťahu tak, ako ich manželka označila v odôvodnení podaného návrhu s tým, že vo svojom písomnom vyjadrení uviedol aj ďalšie dôvody, na ktorých trvá. Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností rodičov k deťom na čas po rozvode manželstva, navrhoval, aby deti boli zverené do spoločnej osobnej starostlivosti, neakceptoval návrh manželky na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti, nakoľko v jej výkone by mu bránili
jeho pracovné povinnosti, keďže pracuje v 4-smennej prevádzke a v čase vyhradenom pre osobnú starostlivosť by nebol schopný starostlivosť o deti vykonávať vo vymedzenom rozsahu. V prípade, že by obe deti boli zverené do výlučnej osobnej starostlivosti matky, na ich výživu by bol otec ochotný mesačne prispievať na každé z detí najviac sumou po 200 eur mesačne. Otec uviedol, že okrem maloletého E. a maloletej I. inú vyživovaciu povinnosť nemá. U svojho zamestnávateľa dosahuje priemerný mesačný zárobok vo výške cca 2.050 eur, vrátane daňového bonusu. 6. Rodičia zhodne uvádzali, že pre prípad rozvodu manželstva uzatvárajú rodičovskú dohodu, podľa ktorej budú obe maloleté deti E. a I. zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviaže k povinnosti prispievať na ich výživu na maloletého E. po 220 eur a na maloletú I. po 180 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku s tým, že otcovi rozsah styku s maloletými deťmi upravený nebude. Takto uzatvorenú dohodu navrhujú rodičia súdu schváliť. 7. Kolízny opatrovník maloletých detí na pojednávaní uviedol, že v prípade rozvodu manželstva doporučuje medzi rodičmi schváliť uzatvorenú rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností rodičov k deťom. 8. Manžel navrhovateľky sa k návrhu na rozvod vyjadril písomným podaním zo dňa 11.02.2026, v ktorom uvádzal, že s manželkou si už podobným rozchodom prešli v minulosti ešte pred uzavretím manželstva, preto verí, že opätovne začnú spolu žiť. K manželke naďalej prechováva city a je ochotný na ich manželstva popracovať a výrazne prehodnotil svoje doterajšie voľnočasové aktivity. Ich rozvod by mal výrazný vplyv na psychický stav detí. manželia bývajú v spoločnej domácnosti a na praktickej forme života fungujú. Manžel uvádzal, že pracuje v 4 – zmennej prevádzke a jeho priemerná mesačná mzda je v sume 2.120,- eur. Ak by došlo k rozvodu manželstva, manžel sa chce plnohodnotne podieľať na výchove a starostlivosti o deti.
9. Z obsahu sobášneho listu manželov súd zistil, že navrhovateľka a jej manžel uzatvorili manželstvo dňa 07.05.2016 na matričnom úrade v Lednici, ktoré manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu v Lednici, vo zväzku 5, ročník 2016, na strane 135, pod poradovým číslom 4.
10. Z obsahu rodných listov maloletých detí súd zistil, že z manželstva navrhovateľky a jej manžela pochádzajú dve maloleté deti, a to E., ktorý sa narodil. dňa 08.10.2017 a I., ktorá sa narodila dňa XX.XX.XXXX.
11. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
12. Podľa § 23 ods. 1 ZoR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
13. Podľa § 23 ods. 2 ZoR, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
14. Podľa § 23 ods. 3 ZoR, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
15. Podľa § 24 ods. 1 ZoR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
16. Podľa § 24 ods. 5 ZoR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
17. Podľa § 25 ods. 2 ZoR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
18. Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
19. Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
20. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
21. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Účelom manželstva je vytvorenie harmonického a trvalého životného spoločenstva, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Pri skúmaní, či sú vzťahy medzi manželmi vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel, súd berie do úvahy hlavne vzájomný vzťah medzi manželmi, doterajšie spolužitie, jeho dĺžku a intenzitu narušenia a rozvratu.
23. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi manželmi v súčasnej dobe pretrváva vážny manželský konflikt, ktorý spôsobil, že city medzi manželmi ochladli a vzťahy medzi manželmi sú v súčasnej dobe tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Uvedenú skutočnosť potvrdili vo svojich výpovediach pred súdom zhodne obaja manželia. Vzhľadom k tomu, že manželstvo navrhovateľky a jej manžela v súčasnosti nenapĺňa už žiadnu zo svojich funkcii, teda je iba formálnym zväzkom, súd manželstvo manželov rozviedol.
24. Následne súd pristúpil k otázke úpravy práv a povinností rodičov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. V priebehu celého konania prejavovali obaja rodičia úprimný a skutočný záujem podieľať sa na výchove svojich maloletých detí. V priebehu konania sa však vykonaným dokazovaním zistilo, že matka má v súčasnej dobe priaznivejšie pracovné a časové možnosti na výchovu maloletých detí ako otec, ktorý pracuje v 4 – zmennej prevádzke. Ako samotný otec vo svojej výpovedi uviedol, že v čase vyhradenom pre osobnú starostlivosť by nebol schopný starostlivosť o deti vykonávať vo vymedzenom rozsahu. K otázke vyživovacej povinnosti sa otec vyjadril v tom smere, že v prípade, ak by obe deti boli zverené do výlučnej osobnej starostlivosti matky, na ich výživu by bol ochotný mesačne prispievať na každé z detí najviac sumou po 200 eur mesačne, keďže u zamestnávateľa dosahuje priemerný mesačný zárobok vo výške cca 2.050 eur, vrátane daňového bonusu. 25. V priebehu konania rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu, podľa ktorej budú obe maloleté deti E. a I. zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviaže k povinnosti prispievať na ich výživu na maloletého E. po 220 eur a na maloletú I. po 180 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku s tým, že otcovi rozsah styku s maloletými deťmi upravený nebude. Takto uzatvorenú dohodu považuje súd, s poukazom na vyššie uvádzané okolnosti prípadu, za spravodlivú a v záujme maloletých detí. Pre deti tak bude zachovaná stabilita výchovného prostredia u matky a zároveň pravidelný kontakt s otcom, keďže rodičia sú schopní sa na styku otca s deťmi dohodnúť a túto žiadali neupraviť. Zároveň sa súdu javí primeraná aj výška výživného, ktoré bude otec poukazovať matke na maloleté deti, a ktorá odráža súčasné majetkové pomery oboch rodičov. Súd tiež prihliadol na tú skutočnosť, že rodičovskú dohodu v tomto znení odporučil schváliť aj kolízny opatrovník maloletých detí. Vzhľadom na uvedené potom súd rodičmi uzatvorenú dohodu, týkajúcu sa úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, schválil.
26. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 51 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nárok.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu, čo do výroku I., je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou Okresného súdu Trenčín – pracovisko Považská Bystrica na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky , čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods. 1 a 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Podľa § 122 Civilného mimosporového poriadku nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov, odvolanie.
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok), v prípade výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých podať na príslušný súd návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Ak povinný neuhradí dobrovoľne čo i len jednu splátku, môže sa oprávnený domáhať zameškaného výživného naraz, návrhom na exekúciu.