Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-155-2023.pdf
PDF · 176.97 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/155/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a členov senátu JUDr. Júliusa Tótha a JUDr. Igora Ragana, v spore žalobcu: CEMED, s.r.o., IČO: 36 448 389, Sídlisko I. 1009, 093 01 Vranov nad Topľou, zastúpený: Mgr. Matej Milovčík, advokát, Strojárska 590, Snina, IČO: 42 382 068, proti žalovanému: VT-KANAL s.r.o., IČO: 46 515 283, Juh 1063/24, 093 01 Vranov nad Topľou, zastúpený: JUDr. Igor Lakatoš, advokát, M.R. Štefánika 873/204, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 42 239 176, o zaplatenie 1.400,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 8Cb/30/2020-202 z 3. júna 2022, takto
rozhodol:
I. M e n í výrok I. a III. rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 8Cb/30/2020-202 z 3. júna 2022 tak, že žalobu zamieta a žalovanému priznáva proti žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.
II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.400,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.400,- eur od 13.5.2020 do zaplatenia (výrok I.), v prevyšujúce časti požadovaných úrokov z omeškania žalobu zamietol (výrok II.) a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100% (výrok III.).
2. Súd prvej inštancie uviedol, že podaným návrhom sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.400,- eur spolu s 0,05% úrokom z omeškania z dlžnej sumy denne od 24.09.2018 do zaplatenia a na trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný dňa 16.8.2018 vystavil faktúru č. 992018 vo výške 3.000,- eur za „Poradenstvo a sprostredkovanie jednaní ohľadom uskutočnenia obchodného plnenia na dodávku a montáž dvoch osobných výťahov pre Spoločenstvo vlastníkov bytov „Tri veže“ L3, Saleziánov 1283/6, Michalovce“ (ďalej aj „SVB „Tri veže“ Michalovce) ako jediný spoločník a konateľ firmy VT-KANAL s.r.o. pre firmu CEMED, s.r.o.. Žalobca faktúru neuznal ako oprávnenú, nezaevidoval ju do účtovníctva a obratom vrátil. Dňa 24.9.2018 p. A. B. ako konateľ firmy CEMED s.r.o. prevodným príkazom vo výške 1.400,- eur faktúru bez súhlasu spoločníka firmy čiastočne uhradil, čím porušil zákonnú povinnosť konateľa konať s odbornou starostlivosťou a uprednostnil záujmy spoločnosti, v ktorej bol jediným spoločníkom, čo je v rozpore so zákonom. Doposiaľ žalovaný nevrátil neoprávnene prevedenú čiastku 1.400,- eur.
3. Súd prvej inštancie vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 8Cb/30/2020-18 zo dňa 22.09.2020, proti ktorému podal žalovaný odpor. V odpore uviedol, že žalobu neuznáva v celom rozsahu a dodal, že medzi sporovými stranami bola dňa 11.08.2015 uzavretá mandátna zmluva, ktorou sa žalovaný zaviazal v mene žalobcu ako mandanta - sprostredkovateľa a v mene záujemcu poskytovať poradenstvo a
realizovať sprostredkovanie jednaní ohľadom uskutočnenia obchodného plnenia na dodávku a montáž dvoch osobných výťahov pre Spoločenstvo vlastníkov bytov „TRI VEŽE“ L3, bytový dom L3, ul. Saleziánov 1283/6, 071 01 Michalovce. Záujemca chcel uzavrieť zmluvu na toto plnenie, ale SVB do času, kým nevstúpil žalovaný do jednaní, túto ponuku neakceptovalo. Mandátnu zmluvu za CEMED, s.r.o. aj za VT-KANAL s.r.o., podpísal A. B., ktorý bol v oboch spoločnostiach štatutárny zástupca. Vedel, že dňa 07.08.2015 p. C. D., konateľ za CEMED, s.r.o. podpísal zmluvu o sprostredkovaní so záujemcom KONE, s.r.o.. Väčšinový spoločník a konateľ C. D. mu povedal, že akciu necháva naňho, že on nemá na také veci čas. Na účte CEMED, s.r.o. však neboli žiadne finančné prostriedky, ktorými by pokryl aspoň jeho vstupné náklady ako konateľa CEMED, s.r.o. spojené s cestovaním a reprezentačným. Ani nato mu C. D. nechcel prispieť. Na základe mandátnej zmluvy sa výdavky vznikajúce pri plnení a zabezpečovaní predmetu preniesli na spoločnosť VT-KANAL s.r.o. a p. B. ako jej konateľ bol osobne trikrát v Bratislave u záujemcu, a osobne oslovil potenciálneho zákazníka predsedu SVB Michalovce p.Vološa, kde mu prezentoval ponuku a referencie iných spokojných odberateľov. V podstate pendloval medzi Bratislavou a Michalovcami a v tom období zanedbával činnosť jeho spoločnosti. Presvedčil o výhodnosti ponuky záujemcu. Nato CEMED, s.r.o. oznámil KONE, s.r.o. možnosť uzavrieť Zmluvu o dielo s SVB Michalovce. Výťahy boli objednávateľovi dodané a faktúru za sprostredkovanie KONE, s.r.o. zaplatila CEMED-u, s.r.o. Následne VT-KANAL s.r.o. na základe mandátnej zmluvy vyfakturovala CEMED-u, s.r.o. svoje služby, a to fa. č. 642018 z 04.06.2018 sumu 5.500,- eur, z ktorej žalobca 11.06.2018 v hotovosti čiastočne plnil vo výške 4.000,- eur a 20.08.2018 prevodom sumu 1.500,- eur a fa. č.992018 z 16.08.2018 sumu 3.000,- eur, z ktorej bolo uhradené 1.400,- eur. Žalobca v žalobe neuviedol všetky pravdivé skutočnosti. Nepripojil Zmluvu o sprostredkovaní medzi KONE, s.r.o. a CEMED, s.r.o, ani odpoveď žalovaného z 22.05.2020 na predžalobnú výzvu z 20.04.2020. V nej (aj osobne) konateľovi p. C. D. vysvetlil, že svoje záujmy a plány s ním nekomunikoval, že konal na prospech CEMED, s.r.o., keď za sprostredkovanie dodávky výťahov nemusela ich spoločnosť vynaložiť absolútne žiadnu snahu a energiu, a najmä vlastné finančné prostriedky, a z pôvodnej vyplatenej provízie mohla rátať čistý zisk z tejto akcie 3.708,- €, že čiastočnú úhradu previedol pán B. až mesiac od jej splatnosti, že o jeho nesúhlase s preplatením faktúry 992018 sa dozvedel až z listu zo dňa 10.10.2018, doručeného 28.11.2018, t.j. 2 mesiace po jej zaplatení. Tým je vyvrátené tvrdenie žalobcu, žeby faktúru č. 992018 údajne obratom vrátil späť VT-KANAL s.r.o. Predmetná faktúra bola u žalobcu 17.08.2018. Faktúru listom z 10.10.2018, doručeným 28.11.2018 vrátil s tým, že ju neuznáva, lebo údajne nebola medzi nimi uzatvorená Zmluva o sprostredkovaní. Že vedel o uzavretí zmluvy, svedčia úhrady súm 4.000,- € a 1.500,- € a znenie bodu 4.1. Zmluvy o sprostredkovaní, v ktorom sa počítalo s medzičlánkom, so službami tretích osôb. Žalovaný namietal uplatňovanie úroku z omeškania vo výške 0,05% denne, keď podľa nar. vl. SR č. 21/2013 Z.z. v čase splatnosti faktúry tento úrok bol vo výške 0,02% denne.
4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca spochybnil žalovaným predloženú mandátnu zmluvu, ktorú podpísal p. B. sám za obe zmluvné strany, bez vedomia väčšinového spoločníka a konateľa spoločnosti CEMED, s.r.o. pána C. E. D.. K tvrdeniu žalovaného, že „Väčšinový spoločník a konateľ C. D. mi povedal, že akciu necháva na mňa, že on nemá na také veci čas...“ uviedol, že ak sa aj C. D. vyjadril, že nemá na akciu čas, neznamená to, že dal p. B. mandát na postúpenie sprostredkovania na firmu VT- KANAL s.r.o., ale na rozdelenie práce vo firme medzi konateľmi. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že firma VT-KANAL s.r.o. nemá sprostredkovanie obchodu a služieb v predmete činnosti, čiže nebola na predmet mandátnej zmluvy, ktorú žalobca spochybňuje, ani oprávnená. Mandátnu zmluvu p. B. podpísal za obe zmluvné strany. Spoločnosť CEMED, s.r.o. nevedie a ani nikdy neviedla túto zmluvu vo svojej evidencii. Na základe uvedených skutočností vzniká podozrenie o jej časovom vyhotovení za účelom dodatočne podložiť svoje nezákonné konanie. Suma 5.500,- eur bola uhradená na základe prijatej faktúry č. 642018 firme VT-KANAL s.r.o., pričom v texte faktúry nie je odkaz na žiadnu mandátnu zmluvu. Faktúra č. 992018 bola p. B. mailovou komunikáciou zo dňa 21.09.2018 vrátená aj s odôvodnením. Nie je pravdou, že sa o vrátení faktúry dozvedel až z listu zo dňa 10.10.2018. Žalobca zotrval na stanovisku, že p. A. B. porušil zákonnú povinnosť konateľa konať s odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami spoločnosti a jej spoločníkov (firma CEMED, s.r.o.) a uprednostnil záujmy spoločnosti, v ktorej bol jediným spoločníkom (VT-KANAL s.r.o.), čo je v rozpore s Obchodným zákonníkom.
5. Žalovaný ďalej v konaní uviedol, že na faktúre č. 642018 sú žalobcom zapísané dve poznámky o ním vykonaných úhradách vo výške 4.000,- eur a 1.500,- eur. Znamená to, že právna dôvodnosť i výška boli žalobcom skontrolované a porovnané s mandátnou zmluvou a posúdené ako oprávnené. Inak by žalobca faktúru ihneď vrátil a nezaplatil ju. Vtedy nerozporoval jej výšku, obsah ani znenie. Skutočnosť, že C. D. (konateľ a spoločník) vedel o jej uzavretí svedčí zaplatenie faktúry č. 642018
úhradou v hotovosti priamo z pokladne žalobcu a následne odsúhlasením prevodného príkazu aj druhej časti úhrady tejto faktúry. A vyplýva to aj zo zaslaného emailu z 21.9.2018. Tým je vyvrátené tvrdenie žalobcu o neevidovaní mandátnej zmluvy v účtovníctve a aj podozrenie o jej antidatovaní. Registrácia živnosti sprostredkovania v predmete podnikania VT-KANAL s.r.o. nie je pre tento prípad potrebná, lebo spoločnosť vykonávala konkrétne činnosti v súlade s uzavretou zmluvou s vopred označeným potenciálnym objednávateľom montáže, v mene žalobcu - sprostredkovateľa. Žalobca nespochybňuje, žeby dohodnutá mandátna činnosť nebola vykonávaná. Predloženú mandátnu zmluvu považuje žalovaný za výhodnú aj pre žalobcu vzhľadom na okolnosti, za ktorých bola uzavretá, priebeh a výsledok. Podľa informácií cena sprostredkovaného obchodu medzi KONE s.r.o. a SVB Michalovce bola vo výške 122.080,- eur a 10% provízia pre CEMED predstavovala výšku 12.208,- eur, pričom žalobca si mohol dohodnúť aj 20% províziu. Odmena žalovaného za služby vo výške 8.500,- eur netvorí 20% (podľa zákona) ani 44% (ako tvrdí žalobca) z ceny obchodu. Ide o náklady sprostredkovateľa pri obstaraní veci treťou osobou, nie o províziu. Ceny za takto poskytnuté služby nie sú a nikdy neboli zákonom limitované a tak celú vyplatenú sumu si mandant - žalobca mohol uplatniť ako svoje daňové výdavky v príslušnom roku. Ako bývalý konateľ žalobcu nebol pán B. nijako obmedzovaný spoločenskou zmluvou o založení s.r.o. ani uzneseniami z valného zhromaždenia. Zasadnutia valného zhromaždenia sa nekonali od jeho vstupu do spoločnosti CEMED. Žiadnu zákonnú povinnosť ako konateľ CEMED, s.r.o. neporušil, inak by C. D. určite zvolal mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti za účelom prerokovania jeho konaní a rozhodnutí.
6. V bode 5 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol dôkazy, z ktorých vychádzal pri zistení skutkového stavu. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov týkajúceho sa žalobcu, t.j. spoločnosti CEMED, s.r.o. boli konateľmi žalobcu v čase vystavenia spornej faktúry C. E. D., ako aj A. B. s tým, že za spoločnosť konal a podpisoval každý konateľ samostatne. A. B. bol spoločníkom a konateľom žalobcu v období od 15.11.2014 do 03.09.2019. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov žalovanej spoločnosti VT-KANAL s.r.o. vyplýva, že A. B. je jej jediným spoločníkom a konateľom, a to od 01.02.2012.
7. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný predložil súdu mandátnu zmluvu uzavretú dňa 11.08.2015 medzi mandantom - CEMED, s.r.o., Vranov nad Topľou a mandatárom - VT- KANAL s.r.o., Vranov nad Topľou. V preambule zmluvy sa uvádza, že mandátna zmluva vychádza zo Zmluvy o sprostredkovaní uzavretej medzi KONE, s.r.o., Bratislava a CEMED, s.r.o. Vranov nad Topľou, v ktorej sa sprostredkovateľ CEMED, s.r.o. zaviazal pre záujemcu KONE, s.r.o. získať obchodného partnera Spoločenstvo vlastníkov bytov “TRI VEŽE“ L3, bytový dom L3, D., s ktorým uzavrie zmluvu na dodávku, montáž a servis výťahov. Z dôvodu nedostatku personálneho a finančného zabezpečenia plnenia dohodnutého predmetu zmluvy zo strany CEMED, s.r.o. a v súlade s bodom 4.1 Zmluvy o sprostredkovaní uzavretej medzi KONE, s.r.o. a CEMED, s.r.o. sa uzatvára táto mandátna zmluva medzi uvedenými zmluvnými stranami. Predmetom zmluvy bol záväzok mandatára v mene mandanta a záujemcu poskytovať poradenstvo a realizovať sprostredkovanie jednaní ohľadom uskutočnenia obchodného plnenia na dodávku a montáž dvoch osobných výťahov pre Spoločenstvo vlastníkov bytov „TRI VEŽE“ L3, bytový dom L3, ul. Saleziánov 1283/6, Michalovce. V článku II. zmluvy si zmluvné strany dohodli odplatu za činnosti vo výške 8.500,- eur. V tejto odplate sú zahrnuté všetky náklady, ktoré budú vynaložené pri zabezpečovaní plnenia predmetu zmluvy. Podľa článku 2.2 zmluvy nárok na odplatu vznikne mandatárovi len v prípade úspešného splnenia predmetu zmluvy, t.j. uzavretie zmluvy medzi záujemcom a špecifikovaným SVB v termíne do 31.12.2015 na činnosť a v rozsahu podľa článku 1.1. a súčasne po úplnom uhradení záväzku záujemcu sprostredkovateľovi- mandantovi. V zmysle článku 2.3 zmluvy mandatár je oprávnený fakturovať mandantovi dohodnutú odplatu a to: a) sumu 5.500,- eur do 30 dní od oznámenia mandanta o splnení bodu 2.2., b) sumu 3.000,- eur do 90 dní od oznámenia mandanta o splnení bodu 2.2. V článku IV. mandátnej zmluvy bolo uvedené, že mandatár a mandant sú si vedomí, že záujem záujemcu uzatvoriť Zmluvy na dodávku, montáž a servis dvoch osobných výťahov so Spoločenstvom vlastníkov bytov - TRI VEŽE L3, Michalovce vzhľadom na podnikateľské aktivity a voľné kapacity trvá do 31.12.2015, ktorý je konečný a nemenný. V tomto termíne musí byť táto zmluva aj podpísaná. Mandátna zmluva zaniká uplynutím času, na ktorý bola uzatvorená. Podľa článku V. zmluva je platná a účinná dňom podpísania štatutárnymi zástupcami oboch zmluvných strán a uzatvára sa na dobu určitú do 31.12.2015. Zmluvu podpísal za obe zmluvné strany A. B. ako konateľ mandanta aj mandatára.
8. Faktúrou č. 642018 zo dňa 04.06.2018 fakturoval žalovaný žalobcovi sumu 5.500,- eur za poradenstvo a sprostredkovanie jednaní ohľadom uskutočnenia obchodného plnenia na dodávku a montáž dvoch
osobných výťahov pre Spoločenstvo vlastníkov bytov „TRI VEŽE“ L3, Salezianov 1283/6, Michalovce. Výdavkový pokladničný doklad žalobcu zo dňa 11.06.2018 potvrdzuje výplatu sumy 4.000,- eur pre žalovaného ako úhradu faktúry č. 642018. Dňa 16.08.2018 vystavil žalovaný pre žalobcu faktúru č. 992018 s fakturovanou sumou 3.000,- eur. Žalovaný fakturoval poradenstvo a sprostredkovanie jednaní ohľadom uskutočnenia obchodného plnenia na dodávku a montáž dvoch osobných výťahov pre Spoločenstvo vlastníkov bytov „TRI VEŽE“ L3, Salezianov 1283/6, Michalovce. Z výpisu z účtu žalobcu vedeného v OTP Banka Slovensko, a.s. vyplýva, že dňa 24.09.2018 bola z účtu poukázaná suma 1.400,- eur ako čiastočná úhrada faktúry č. 99/2018.
9. Listom zo dňa 20.4.2020 požiadal žalobca žalovaného o vrátenie neoprávnene vyplatených finančných prostriedkov vo výške 1.400,- eur, ktorý bol doručený žalovanému dňa 11.05.2020.
10. Žalobca ako sprostredkovateľ uzavrel so záujemcom - spoločnosťou KONE, s.r.o., Bratislava zmluvu o sprostredkovaní, predmetom ktorej bol záväzok sprostredkovateľa vyvíjať činnosť smerujúcu k získaniu obchodného partnera, s ktorým záujemca uzavrie zmluvu na dodávku, montáž a servis výťahov spoločnosti KONE, s.r.o. Podľa článku II. zmluvy sprostredkovateľovi vzniká nárok na odmenu za sprostredkovanie vo výške 12.208,- eur. Pre vylúčenie pochybností si zmluvné strany výslovne dojednali, že nárok na províziu vzniká pri uzavretí zmluvného vzťahu medzi Záujemcom a Obchodným partnerom, ktorým je Spoločenstvo vlastníkov bytov „TRI VEŽE“ l3, Saleziánov 1283/6, Michalovce a súčasne po riadnom a úplnom uhradení záväzkov Obchodného partnera vyplývajúcich z uzavretej zmluvy o dodávke Záujemcovi. Podľa bodu 2.5 zmluvy nárok na províziu vzniká aj v prípade, že k uzatvoreniu zmluvy na dodávku s Obchodným partnerom dôjde po uplynutí doby trvania tejto zmluvy avšak najdlhšie v lehote 3 mesiacov odo dňa ukončenia účinnosti tejto zmluvy, ak zmluva na dodávku bola uzatvorená na základe sprostredkovateľskej činnosti, t.j. pričinením Sprostredkovateľa. V zmysle článku 4.1 zmluvy sprostredkovateľ je povinný vyvinúť maximálne úsilie k úspešnej realizácii predmetu tejto zmluvy. Sprostredkovateľ je oprávnený použiť služby tretích osôb na svoje náklady. V článku V. zmluvy bolo dohodnuté, že zmluva sa uzatvára na obchodnú akciu dodávka, montáž a servis výťahov KONE pre Spoločenstvo vlastníkov bytov „TRI VEŽE“ l3, bytový dom L3, Michalovce, najdlhšie však do 31.12.2015. Zmluva zaniká uplynutím času, na ktorý bola uzavretá. Zmluvu o sprostredkovaní podpísal za sprostredkovateľa - CEMED, s.r.o. C. E. D. dňa 11.8.2015. Záujemca - KONE, s.r.o. podpísal zmluvu dňa 14.8.2015.
11. Súd prvej inštancie mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je dôvodný. Podľa údajov obchodného registra v spoločnosti CEMED, s.r.o., Vranov nad Topľou boli v období od 15.11.2014 do 3.9.2019 spoločníkmi C. E. D. s výškou peňažného vkladu 11.063,783775 eur a A. B. s výškou peňažného vkladu 4.425,-eur. Obaja spoločníci boli v danom období aj konatelia spoločnosti s oprávnením každého konateľa konať a podpisovať za spoločnosť samostatne. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vrátenia sumy 1.400,- eur, ktorá bola žalovanému vyplatená z účtu žalobcu dňa 24.9.2018 prevodným príkazom na základe pokynu pána A. B.. Žalobca uvádzal, že na vyplatenie tejto sumy žalovanému neexistoval právny dôvod. Naopak žalovaný tvrdil, že suma 1.400,- eur mu bola vyplatená právom a to na základe mandátnej zmluvy zo dňa 11.8.2015 uzatvorenej medzi žalobcom ako mandantom a žalovaným ako mandatárom. V súdnom konaní bolo potvrdené, že žalobca ako sprostredkovateľ uzatvoril so spoločnosťou KONE, s.r.o. zmluvu o sprostredkovaní, na základe ktorej mal žalobca vyvíjať činnosť smerujúcu k získaniu obchodného partnera, s ktorým by spoločnosť KONE, s.r.o., uzatvorila zmluvu na dodávku, montáž a servis výťahov spoločnosti KONE, s.r.o. Podľa článku 4.1 zmluvy o sprostredkovaní bol sprostredkovateľ oprávnený použiť služby tretích osôb. Zmluva o sprostredkovaní bola uzatvorená v písomnej forme dňa 14.08.2015. Mandátna zmluva medzi žalobcom a žalovaným, podpísaná za obe zmluvné strany konateľom pánom A. B., bola, podľa dokladov predložených žalovaným, uzavretá dňa 11.08.2015. V tento deň, t.j. 11.8.2015 nemal ešte pán B. oprávnenie, splnomocnenie, uzavrieť mandátnu zmluvu, ktoré vyplývalo z článku 4.1 zmluvy o sprostredkovaní, keďže zmluva o sprostredkovaní bola uzatvorená až dňa 14.08.2015. Žalobca popieral existenciu mandátnej zmluvy, jej uzatvorenie dňa 11.8.2015 a o tejto zmluve sa dozvedel až v priebehu súdneho konania. Žalovaný nedisponoval originálom tejto zmluvy. Podľa jeho tvrdení originál zmluvy odovzdal žalobcovi. Do súdneho spisu založil mandátnu zmluvu, ktorú mal uloženú v počítači a túto zmluvu vytlačil aj podpísal počas súdneho konania.
12. Súd prvej inštancie uviedol, že plnenie finančnej sumy 1.400,- eur z účtu žalobcu na účet žalovaného nemohol považovať za plnenie na základe mandátnej zmluvy zo dňa 11.08.2015. Podľa písomného
znenia tejto zmluvy bola zmluva uzatvorená na dobu určitú, do 31.12.2015. Uplynutím tohto času zmluva zanikla, čo bolo uvedené v článku IV. mandátnej zmluvy. Podľa článku 2.2 zmluvy nárok na odplatu mal vzniknúť len v prípade uzavretia zmluvy medzi záujemcom a Spoločenstvom vlastníkov bytov v Michalovciach v termíne do 31.12.2015. Keďže k uzavretiu zmluvy v tomto určenom termíne nedošlo, nevznikol mandatárovi - VT-KANAL s.r.o. nárok na odplatu. Mandátna zmluva zanikla 31.12.2015, teda prevod sumy 1.400,- eur z účtu žalobcu pre žalovaného dňa 24.09.2018 nemožno považovať za plnenie na základe takejto zmluvy.
13. V bode 28 odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie hodnotil uzatvorenie mandátnej zmluvy, na ktorej platné uzavretie sa nevyžaduje písomná forma a dôvodil, že ak by aj súd nebral do úvahy písomné znenie žalovaným predloženej mandátnej zmluvy, musel v konaní zisťovať, či došlo k uzavretiu mandátnej zmluvy v ústnej forme a aké boli podstatné náležitosti tejto zmluvy. Konateľ žalobcu aj konateľ žalovaného potvrdili, že obaja mali vedomosť o zmluve o sprostredkovaní, ktorú spoločnosť CEMED, s.r.o. uzatvorila so spoločnosťou KONE, s.r.o. Bratislava. Spoločnosť CEMED, s.r.o. mala na základe tejto zmluvy vyvíjať činnosť smerujúcu k uzavretiu zmluvy na dodávku, montáž a servis výťahov medzi spoločnosťou KONE, s.r.o. a Spoločenstvom vlastníkov bytov “TRI VEŽE“ L3, Michalovce. Obaja konatelia tiež potvrdili ústne vyjadrenie C. D., že akciu necháva na pána B., že on nemá čas. Uvedené vyhlásenie C. D. však nepostačuje na vznik oprávnenia druhého konateľa uzavrieť mandátnu zmluvu so spoločnosťou VT-KANAL, s.r.o. a nepreukazuje uzavretie zmluvy v ústnej forme (nepotvrdený vznik dohody o podstatných náležitostiach zmluvy, najmä o výške odplaty). Ani úhrada prvej faktúry žalovaného zo strany žalobcu vo výške 5.500,- eur nepreukazuje ústnu dohodu prípadných zmluvných strán mandátnej zmluvy o výške odplaty, teda nárok žalovaného na ďalšiu odplatu (okrem sumy 5.500,- eur, ešte suma 3.000,- eur).
14. Súd prvej inštancie sa ďalej v odôvodnení zaoberal aj pôsobnosťou štatutárneho orgánu kapitálovej obchodnej spoločnosti, ktorú možno rozdeliť do dvoch základných oblastí: obchodné vedenie (tzv. vnútorná funkcia) a konanie v mene spoločnosti (tzv. vonkajšia funkcia). Popri nich ešte zákon ukladá štatutárnym orgánom aj ďalšie povinnosti, ktoré nemožno zaradiť ani pod jednu z týchto kategórií (napr. povinnosť konateľa s. r. o. zvolať valné zhromaždenie). Pojem obchodné vedenie spoločnosti nie je definovaný, avšak najčastejšie sa chápe ako samotné riadenie spoločnosti, teda najmä organizovanie a riadenie podnikateľskej činnosti spoločnosti vrátane rozhodovania o podnikateľských zámeroch. Podľa Eliáša: „Obchodné vedenie zahrňuje predovšetkým rozhodovanie o prevádzkových záležitostiach spoločnosti vôbec, t. j. po stránke organizačnej, technickej, výrobnej, ekonomickej, obchodnej, personalistickej a pod.“ Obchodné vedenie spoločnosti s ručením obmedzeným nemožno previesť na iný orgán spoločnosti a nie je možné vytvoriť ani zvláštny orgán, ktorý by bol poverený vedením spoločnosti. Na rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti, ktoré patrí do pôsobnosti konateľov, sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, ak spoločenská zmluva neurčí vyšší počet hlasov. Na základe toho uzavrel, že podľa výpisu z obchodného registra žalobcu boli oprávnení obaja konatelia konať za spoločnosť navonok samostatne, každý sám. Organizovanie, riadenie podnikateľskej činnosti, rozhodovanie o podnikateľských zámeroch, o obchodných záležitostiach spadá pod pojem obchodné vedenie spoločnosti. Zámer obchodnej spoločnosti uzavrieť obchodnú zmluvu spadá pod obchodné vedenie a na takéto rozhodnutia sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov. Ak by sa preto obaja konatelia dohodli na uzatvorení mandátnej zmluvy v ústnej forme, následne už by v mene spoločnosti mohol konať jeden z konateľov. V prejednávanom spore však taká dohoda preukázaná nebola.
15. K tvrdeniu žalobcu, ktorý vo svojich vyjadreniach v priebehu súdneho konania poukazoval na povinnosť konateľa spoločnosti vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých spoločníkov tak ako to je uvádzané v § 135a Obchodného zákonníka súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade bola žaloba podaná voči žalovanej spoločnosti o vydanie bezdôvodného obohatenia, nešlo o žalobu voči konkrétnemu konateľovi na náhradu škody, ktorú konateľ spôsobil pri výkone jeho pôsobnosti.
16. Preto súd prvej inštancie mal s poukazom na uvedené skutočnosti za preukázané, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, keď získal plnenie (sumu 1.400,- eur) bez právneho dôvodu a preto je povinný obohatenie vydať podľa § 451 Občianskeho zákonníka.
17. V bodoch 33 a 34 sa súd prvej inštancie zaoberal priznanými úrokmi z omeškania a odôvodnením výroku II. svojho rozhodnutia. Uviedol, že žalovaný sa dostal do omeškania až po doručení výzvy zo dňa
20.04.2020, doručenej žalovanému dňa 11.05.2020. Dlžník tak mal plniť záväzok prvý deň po výzve, t.j. 12.5.2020. Od 13.5.2020 sa dlžník s plnením dostal do omeškania a od tohto dňa súd priznal žalobcovi úrok z omeškania stanovený zákonom a nariadením vlády vo výške 8% ročne z dlžnej sumy. Keďže žalobca požadoval žalobou priznať úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne (18,25 % ročne) z dlžnej sumy od 24.9.2018 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
18. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a keďže žalobca bol v súdnom konaní úspešný pokiaľ išlo o žalovanú istinu v celom rozsahu, priznal mu súd voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %.
19. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktorý napadnuté rozhodnutie považoval za nesprávne, nezákonné a prekvapivé. Odvolacie dôvody opieral o ustanovenie § 365 ods. 1 písm. a), d), f), h) a § 366 písm. a), c) CSP.
20. Žalovaný poukazoval na bod 25. a 28. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie kde je uvedené, že súd prvej inštancie návrhu vyhovel aj z dôvodu, že na uzavretie mandátnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným podpísanej za obe zmluvné strany p. B. dňa 11.08.2015, nemal tento konateľ tohto dňa splnomocnenie oprávnene ju uzavrieť, keďže zmluva o sprostredkovaní bola uzavretá až 14.08.2015. K tomu dodal, že ako vyplýva aj z pojednávania zo dňa 07.09.2021 mal od druhého konateľa C. D. ústny súhlas na uzavretie mandátnej zmluvy. Zmluva o sprostredkovaní už bola dňa 11.08.2015 za CEMED, s.r.o. uzavretá a úkony a činnosti, ktoré boli vykonané po 11.08.2015 zaväzovali žalovaného k aktivite pri zisťovaní a zosúlaďovaní záujmov a priorít SVB Michalovce a KONE, s.r.o. Až v prípade úspešného ukončenia dohodnutého okruhu činností, t.j. uzavretia zmluvy o dielo medzi možnými budúcimi obchodnými partnermi a až po prijatí platby od spoločnosti KONE, s.r.o. by bol žalobca zaviazaný na zaplatenie jeho odmeny. Zdôraznil, že súhlas konateľa nijakým spôsobom neovplyvňoval vznikajúcu zmluvu o sprostredkovaní medzi CEMED, s.r.o. a KONE, s.r.o., kedy ani jedna zo zmluvných strán nespochybňovala, nenapadala úkony žalovaného vykonané po 11.08.2015. Pokiaľ mu C. D. dal na to súhlas, hoci vedel, že zmluva o sprostredkovaní nie je za druhú stranu ešte podpísaná, uviedol ho do omylu. Avšak relatívnej neplatnosti podľa § 40 OZ sa nemôže dovolávať ten kto ju sám spôsobil (§ 49a OZ). Mandátnu zmluvu považoval za platnú a o dôvodoch jej neplatnosti sa dozvedal až v priebehu súdneho konania. Skutočnosť, že mandátnu zmluvu považoval za platnú aj žalobca svedčí to, že po prijatí faktúry č. 642018 od žalovaného a najmä pri čiastočnej úhrade vo výške 4.000,- eur, faktúru skontroloval čo do obsahu, úplnosti a jej podpisu, právny titul a výšku fakturovaného nároku porovnal s mandátnou zmluvou. Je zbytočné polemizovať, že kontrolu nevykonáva priamo pán C. D.. Rovnako kontrolu urobil žalobca aj pri čiastočnej dorovnávacej úhrade tejto faktúry vo výške 1.500,- eur.
21. Ďalej žalovaný odkazoval na stranu 5. zápisnice zo súdneho pojednávania z 07.09.2021, kde konateľ žalobcu C. D. potvrdil, že suma 4.000,- eur bola vyplatená z pokladne a suma 1.500,- eur bola prevedená. Tento konateľ na otázku „prečo ste vyplatili?“ odpovedal „lebo bola vystavená a sme ju uznali“ a pokračoval „ ... keď faktúra je vystavená, je napísaný text, tak sme ju zaplatili“. Rovnako potvrdil v tejto zápisnici, že ak v účtovníctve nie je zmluva, tak nedôjde k jej úhrade (strana 6. zápisnice). Žalovaný mal preto za nevysvetliteľné, že v jednom okamihu v rôznych dňoch 11.06.2018 a aj 20.08.2018 bola mandátna zmluva v účtovníctve žalobcu, ale po doručení faktúry č. 992018 z 16.08.2018 s dátumom splatnosti 23.08.2018, táto mandátna zmluva v účtovníctve žalobcu už chýbala. Poukazoval na to, že po dvojitej kontrole oprávnenosti nárokov uvedených v mandátnej zmluve prvú faktúru žalobca zaplatil a pri druhej faktúre namietal právny titul a finančný nárok, s ktorým s pred dvoch mesiacov súhlasil (prvá čiastočná úhrada) a dokonca 4 dni po doručení namietanej faktúry doplatil zvyšok. Pokiaľ žalobca uplatňuje vrátenie sumy vo výške 1.400,- eur vyplatenej z druhej faktúry, ale neuplatňuje vrátenie sumy aj vo výške 5.500,- eur z prvej faktúry a to na ním tvrdenom základe, že medzi účastníkmi údajne neexistuje právny titul, také konanie žalobcu sa potom vymyká pravidlám formálnej logiky. Vyplatením sumy 5.500,- eur potvrdil žalobca existenciu právneho titulu a u neho založenej mandátnej zmluvy a z nej vyplývajúce dva postupné finančné nároky žalovaného. Konateľ žalobcu nehovoril na pojednávaní pravdu o neudelení súhlasu s touto mandátnou zmluvou, lebo pri zachovaní zásady formálnej logiky by žalobca ihneď vrátil prvú faktúru (č. 642018) a vôbec by ju neuhradil a nezaevidoval vo svojom účtovníctve, lebo na jej základe a po jej kontrole uhradil prvú faktúru.
22. Žalovaný dával do pozornosti, že žalobca formuloval žalobu z 21.08.2020 o zaplatenie z titulu, že pán B. ako bývalý konateľ žalobcu nepostupoval v súlade so zákonom a záujmami žalobcu. Nekonal
s odbornou starostlivosťou a lojalitou. Až na súdnom pojednávaní dňa 01.03.2022 a v písomnom vyjadrení z 30.03.2022 okrajovo pripustil bezdôvodné obohatenie bez náležitého odôvodnenia a pokračoval vo svojej argumentácii konkretizáciou porušovania povinností z jeho strany. Zdôraznil, že žalobca nerozporoval, žeby od neho neprijal žiadnu alebo nedostatočnú službu, bol priebežne o všetkom informovaný. Súd prvej inštancie k veci zaujal dôkazmi nepodložený, chybný, nesprávny, skutkový a právny záver, ak žalobu posudzoval ako bezdôvodné obohatenie. Nijako sa nevysporiadal s ustanovením § 455 ods. 1, § 457 OZ a opätovne uviedol, že konateľ žalobcu o uzavretí mandátnej zmluvy vedel, mal ju v účtovníctve a na jej základe plnil. Súd prvej inštancie pri svojich úvahách a hodnotení výpovedí konateľov a ďalších listinných dôkazov sa neriadil týmito ustanoveniami Občianskeho zákonníka a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.
23. Dodal, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil aj dôvod zániku mandátnej zmluvy (bod 27. odôvodnenia) pokiaľ uviedol „keďže k uzavretiu zmluvy v tomto určenom termíne nedošlo, nevznikol mandatárovi VT-KANAL s.r.o. nárok na odplatu“. Skutočnosť, či bola v termíne do 31.12.2015 medzi SVB Michalovce a KONE, s.r.o. uzavretá zmluva o dielo, nespochybňoval žiaden z účastníkov tohto konania. Bolo preukázané, že sprostredkovateľ CEMED, s.r.o. vystavil faktúru č. 010170001 z 04.09.2017 na sprostredkovateľskú odmenu vo výške 12.208,- eur na ťarchu spoločnosti KONE, s.r.o. Táto nebola touto spoločnosťou vrátená (záujemcom) pre nesplnenie predmetu zmluvy v termíne. Naopak bola akceptovaná a podľa predloženého výpisu z účtu žalobcu za január 2018 aj vyplatená. Žalovaný odovzdal aj súdu oznámenie, že dňa 04.09.2015 sa uskutoční stretnutie medzi budúcimi obchodnými partnermi, pričom stretnutie dohodol žalovaný a oznámenie rozosielal žalobca. V zmysle čl. 2.2. mandátnej zmluvy túto skutočnosť nemusel žalovaný žalobcovi nijako preukazovať. Mandátna zmluva aj zmluva o sprostredkovaní zanikli splnením dohodnutého predmetu zmluvy, nie uplynutím času ako mylne, resp. nepreukázane uvádza v odôvodnení súd prvej inštancie. Preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie prijal aj nesprávne právne závery o pôsobnosti štatutárneho orgánu a povinností konateľa (bod 29. a 30. odôvodnenia) keď tvrdí, že na rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti, ktoré patrí do pôsobnosti konateľov sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, ak spoločenská zmluva neurčí vyšší počet hlasov“. Prípadné prekročenie zo strany konateľa, alebo konanie v rozpore s takým rozhodnutím rovnocenného konateľa, ale súčasne väčšinového spoločníka zákon, alebo spoločenská zmluva nespája s neplatnosťou takéhoto úkonu, len so vznikom zodpovednosti konateľa za škodu podľa § 135a Obchodného zákonníka. Dodal, že žalobcovi nespôsobil nijakú škodu, konal v jeho záujme, pri absolútnom zohľadnení jeho nulového stavu účtu, bez žiadneho angažovania sa žalobcu v tomto obchodnom prípade sprostredkovania s neistým výsledkom a so súvisiacou obavou o navrátenie nákladov vynaložených spoločnosťou VT–KANAL s.r.o. a stratou jeho času. Mandátna zmluva bola obojstranne výhodná.
24. Doplnil, že v obchodnom registri u spoločnosti žalobcu bol riadne zapísaný ako konateľ pán B., ktorý koná navonok samostatne. Ani vo vnútri tejto spoločnosti nebol uzneseniami valného zhromaždenia nijako obmedzovaný. Konateľ žalobcu pán C. D. hneď pri realizácii tejto akcie nikdy formálne ani neformálne nevytkol, nerozporoval jeho konanie a právne úkony za spoločnosť. Súhlas s uzatvorením mandátnej zmluvy ako riešením bez prvotnej finančnej záťaže žalobcu na výkon potrebnej nevyhnutnej činnosti cestou tretej osoby, bol oboma konateľmi vopred daný. Napadnutý rozsudok preto považoval za arbitrárny a prekvapivý, pretože trpí akútnou absenciou adekvátnych rozhodovacích dôkazov a z toho vyplývajúce zjavne iracionálne myšlienkové konštrukcie v odôvodnení rozhodnutia. Ide o prípad nesprávnej realizácie dôkazného konania, ktorý má za následok porušenie základných práv a to nedodržanie pravidiel vyplývajúcich zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, čím je rozhodnutie aj nepreskúmateľné.
25. Záverom žalovaný poukázal na list žalobcu z 10.10.2018, v ktorom tento výslovne uviedol, že úhradu tejto neuznanej faktúry v sume 1.400,- eur vykonanej pánom A. B. účtuje ako zálohu spoločníka a konateľa A. B. (č.l. 29. spisu). Nie je preto známe, či sa súd s touto listinou oboznámil, ale ak žalobca právne a účtovne vedie pohľadávku voči nemu ako fyzickej osobe, teda voči bývalému konateľovi a bývalému spoločníkovi z titulu údajného neoprávneného prevodu sumy 1.400,- eur, potom žalovaný VT- KANAL s.r.o. nie je pasívne legitimovaný v tomto súdnom konaní. Odvolanie podal aj voči výroku III. o náhrade trov, lebo tento závisí od výroku pod bodom I. napadnutého rozsudku. Preto navrhol odvolaciemu súdu, aby zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Alternatívne zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne a súčasne rozhodne
o náhrade trov konania žalovaného tak, že tomu priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov súdneho konania v rozsahu 100 %.
26. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP a odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP žalovaný nijako nekonkretizoval. Takisto neuviedol, žiadne novoty, ktoré by spĺňali podmienky podľa § 366 CSP. Mal za to, že odvolaním napadnutý rozsudok je zákonný, správny, vydaný po náležitom zistení skutkového stavu a správnom právnom posúdení. Je presvedčivo a podrobne odôvodnený. Žalovaný opiera svoje odvolanie o údajný súhlas na uzatvorenie mandátnej zmluvy, ktorá mala byť podľa žalovaného právnym titulom na fakturáciu odplaty, avšak žalovaný žiaden súhlas žalobcu s uzatvorením mandátnej zmluvy a ani súhlas konateľa žalobcu nepreukázal, keďže takýto súhlas neexistoval.
27. Súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal aj s otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného a preto je táto námietka nedôvodná. Listom žalobcu z 10.10.2018 žalovaný v doterajšom priebehu konania neargumentoval a neuvádzal aké skutočnosti ním preukazuje a nie je pravdou, že by žalobca evidoval akúkoľvek pohľadávku titulom žalobou uplatneného nároku vo výške 1.400,- eur ako uvádza žalovaný.
28. Žalobca mal za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o preukázaní skutočnosti, že žalobou uplatnená suma bola použitá v záujme spoločnosti CEMED, s.r.o. ako spoločnej obchodnej spoločnosti žalobcu a žalovaného v rozhodnom období, v čase odčerpania týchto peňažných prostriedkov bez súhlasu väčšinového spoločníka a druhého konateľa žalobcu. Žalobou uplatnená suma bola odčerpaná bez právneho titulu (právneho dôvodu). Žalovaný uzatvoril mandátnu zmluvu „sám so sebou“ a bez vedomia a preukázateľného súhlasu väčšinového spoločníka a druhého konateľa spoločnej spoločnosti. Žalobca nemal žiadnu vedomosť o uzavretí mandátnej zmluvy a táto sa do jeho dispozície dostala až po obdŕžaní odporu proti platobnému rozkazu aj to v neúplnom znení. Podľa názoru žalobcu, žalovaný nepredložil jediný dôkaz o platnom právnom titule (právnom dôvode), na základe ktorého bola žalovaná suma neoprávnene odčerpaná zo spoločnej spoločnosti, zo spoločnosti CEMED, s.r.o. Žalovaný v priebehu celého konania nedokázal súdu predložiť originál úplného znenia mandátnej zmluvy, ktorá je podľa neho právnym titulom odčerpania žalovanej sumy zo spoločnej obchodnej spoločnosti. Ak konateľ žalobcu nemal vedomosť o sporných úkonoch v čase ich vykonania, potom mu nie je možné klásť za vinu, že sa proti ním nebránil bezprostredne po ich vykonaní. Pokiaľ žalobca opakovane poukazuje na fakt, že predloženie mandátnej zmluvy súd uložil žalovanému na pojednávaní dňa 07.09.2021 tak, že zmluvu má predložiť do termínu pojednávania vytýčeného na deň 11.11.2021, bolo toto pojednávanie odročené a žalovaný ani do termínu odročeného pojednávania na 14.12.2021 (ktoré bolo zrušené) zmluvu ani faktúru (originál mandátnej zmluvy zo dňa 11.08.2015 a faktúru č. 992018 na sumu 3.000,- eur) nepredložil. Žalobca súdom uloženú povinnosť do termínu pojednávania splnil a predložil doklady, na predloženie ktorých bol vyzvaný (zmluvu o sprostredkovaní medzi spoločnosťou KONE, s.r.o. a CEMED, s.r.o., faktúru pre KONE, s.r.o. a výpis z účtu o zaplatení od KONE, s.r.o.). Argument, že žalovaný nevie preukázať originál zmluvy, na základe ktorej mala byť fakturovaná a vyplatená žalovaná suma len preto, že nedopatrením zmluva bola sponkou pripojená k faktúre odovzdanej žalobcovi podľa názoru žalobcu nie je relevantným argumentom pre nepreukázanie právneho titulu spornej úhrady. Bez rozumných pochybností nie je možné pripustiť, že žalobca vykonávajúc neštandardnú operáciu (sám so sebou) by nedopatrením odovzdal dva z dvoch dostupných exemplárov druhej strane a sám si neponechal žiaden originál. Preto v čase uzatvorenia mandátnej zmluvy, teda zmluva o sprostredkovaní ešte nebola platne uzatvorená. Ani faktúra č. 642018, uhradením ktorej žalovaný argumentuje neobsahuje odkaz na žiadnu mandátnu zmluvu.
29. Žalobca doplnil, že súd prvej inštancie precízne zisťoval, či mandátna zmluva nebola uzatvorená ústne, správne a priliehavo konštatoval, že vyhlásenie C. D. (o tom, že na akciu sprostredkovania dodávky, montáže a servisu výťahov nemá čas) nepostačuje na vznik oprávnenia druhého konateľa uzavrieť mandátnu zmluvu so spoločnosťou VT - KANAL s.r.o. a nepreukazuje dohodu o podstatných náležitostiach mandátnej zmluvy (najmä o odplate a jej výške) v ústnej forme. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že ani úhrada prvej faktúry vo výške 5.500,- eur nepreukazuje ústnu dohodu prípadných zmluvných strán mandátnej zmluvy o výške odplaty. Stotožnil sa s právnym záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého, ak by sa obaja konatelia dohodli na uzatvorení mandátnej zmluvy v ústnej forme, následne by už v mene spoločnosti mohol konať jeden z konateľov. V prejednávanom spore však uzatvorenie žiadnej takejto dohody nebolo zistené. Nepovažoval za pravdivé tvrdenie žalovaného, podľa
ktorého sa súd nevysporiadal s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení. Nárok žalobcu súd správne a nepochybne kvalifikoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu (bez mandátnej alebo akejkoľvek inej zmluvy), t.j. podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaný potom ako sa žalobca vyjadril, že predmetnú akciu (sprostredkovanie uzatvorenia zmluvy pre záujemcu) „necháva na neho“ (ako na druhého konateľa), žalovaný očakával, že medzi jeho vlastnou spoločnosťou a spoločnou spoločnosťou bude uzavretá mandátna alebo obdobná zmluva a jeho vlastná spoločnosť bude môcť spoločnej spoločnosti niečo fakturovať. Žiadna takáto zmluva uzatvorená nebola a preto právny titul na úhradu neexistuje/ neexistoval. Poukazoval na stanovisko Najvyššieho súdu SR sp. zn. Cpj 37/78 (R 1/79). Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil na trovy žalovaného.
30. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že súhlas druhého konateľa na uzatvorenie mandátnej zmluvy bol daný, čo bolo v súdnom konaní preukázané najmä úhradou faktúry č. 642018 dňa 10.06.2018 a 20.08.2018, jej nevrátením z titulu údajnej neexistencie mandátnej zmluvy, alebo opravou doplnením popisu jej textu. Pri týchto úhradách ani počas celého súdneho konania žalobca nespochybňoval dôvodnosť tejto faktúry, alebo úspešnosť projektu. Bolo dokázané, že odplata od záujemcu bola prevedená na jeho účet. Preto bol uvedený do omylu konateľom žalobcu vo veci podpísania tejto zmluvy. Žalobca od začiatku súhlasil s uzatvorením mandátnej zmluvy, po jej doručení sa mohol oboznámiť s jej znením a pri úhradách 10.06.2018 a 20.08.2018 sa aj oboznámil. Pri podaní odporu proti platobnému rozkazu zmluvu opätovne vytlačil a v plnom znení pripojil do prílohy pri svojom prvom úkone procesnej obrany a nemožno mu dávať za ťarchu, že žalobcovi súd opomenul zaslať jej druhú stranu. Žalobca pri faktúre č. 642018 už neuvádza, že jej text bol pre žalobcu dostatočný, vyhovujúci, jasný, mandátna zmluva sponkou pripojená a že práve preto bola aj táto faktúra uhradená a súhlasil s právnym dôvodom aj výškou a neuplatnil jej vrátenie.
31. Žalobca v odvolacej duplike zotrval na svojich vyjadreniach a mal za to, že žalovaný by mal mať jeden originál mandátnej zmluvy, ktorým by mohol bez rozumných pochybností dokázať, že mandátna zmluva bola skutočne uzavretá a že bola uzavretá po uzatvorení zmluvy o sprostredkovaní (uzatvorenej dňa 14.08.2015) a nie ešte pred jej uzatvorením (mandátnu zmluvu podpísal za obe zmluvné strany pán A. B. dňa 11.08.2015). Teda ide s najvyššou pravdepodobnosťou o antidatovanú mandátnu zmluvu. Pokiaľ konateľ žalovaného vníma ako originál (rovnopis) koniec zmluvy a schopnosť preukázať právny titul úhrady vykonanej zo spoločnej obchodnej spoločnosti tak, že postačuje kedykoľvek vyhotoviť a podpísať (za obidve zmluvné strany) akúkoľvek zmluvu a to podľa aktuálnej potreby. Pokiaľ bola zmluva údajne sponkou pripojená k faktúre odovzdanej žalobcovi, nie je to relevantný argument pre nepreukázanie právneho titulu spornej úhrady. Bez rozumných pochybností nie je možné pripustiť, že žalobca vykonávajúc neštandardnú operáciu (uzatvárajúc zmluvu „sám so sebou“) by nedopatrením odovzdal dva z dvoch dostupných exemplárov (rovnopisov) druhej strane a sám si neponechal žiaden originál (ak by naozaj v čase fakturácie zmluva existovala).
32. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
33. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
34. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. a), d), f), h) CSP a § 366 písm. a), c) CSP.
35. Odvolací súd v prvom rade nezistil, že by neboli splnené procesné podmienky konania alebo že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zároveň žalovaný odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a) a d) CSP vôbec bližšie nevymedzil, pričom zo strany odvolacieho súdu neboli z obsahu odvolania zistené žiadne novoty v zmysle § 366 písm. a), c) CSP.
36. Odvolací súd poukazuje nato, že zo strany súdu prvej inštancie bol náležite zistený skutkový stav, stranám sporu bola zo strany súdu prvej inštancie daná možnosť, aby v rámci procesného útoku
a procesnej obrany produkovali dôkazy na podporu svojich tvrdení, pričom súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy navrhované stranami a z týchto vychádzal. Následne súd prvej inštancie po záverečných rečiach strán sporu v zmysle § 182 CSP vyhlásil dokazovanie za skončené.
37. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
38. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP predpokladá, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
39. Odvolací súd má zato, že odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) boli splnené. Podľa názoru odvolacieho súdu nesprávny postup súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, ktorý sa premietol do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a právny názor súdu prvej inštancie opierajúc sa o dôkazy vykonané v konaní však neodôvodňujú prijatý právny záver o dôvodnosti podanej žaloby.
40. Odvolací súd neopakoval dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré vykonal súd prvej inštancie, keďže obsah takýchto listín sa ich opätovným prečítaním v odvolacom konaní nemení a obsah týchto listinných je stranám sporu známy.
41. Úvodom odvolací súd uvádza, že odôvodnenie súdu prvej inštancie v bodoch 29 a 30 napadnutého rozhodnutia sa týkajú tzv. vnútorného usporiadania v rámci spoločnosti, kde súd prvej inštancie dôvodil, že na rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti, ktoré patrí do pôsobnosti konateľov, sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, ak spoločenská zmluva neurčí vyšší počet hlasov a že zámer obchodnej spoločnosti uzavrieť obchodnú zmluvu spadá pod obchodné vedenie a na takéto rozhodnutia sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov. Preto ak by sa obaja konatelia dohodli na uzatvorení mandátnej zmluvy v ústnej forme, následne už by v mene spoločnosti mohol konať jeden z konateľov, avšak v prejednávanom spore taká dohoda (medzi konateľmi) preukázaná nebola.
42. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ spoločnosť vystupuje navonok voči tretím subjektom, pre právne účinky uzavretých zmlúv medzi spoločnosťou a tretím subjektom a pre ich platnosť je potrebné, aby zmluvy s tretími subjektami boli uzavreté v súlade s konaním spoločnosti navonok uvedené v spoločenskej zmluve, ktoré vyplýva z výpisu z obchodného registra, ktorý je verejne známy. Z obchodného registra žalobcu (ku dňu uzavretia predmetnej mandátnej zmluvy) vyplýva, že žalobca (CEMED s.r.o.) mal v tomto čase dvoch konateľov, ktorí boli oprávnení konať navonok v mene žalobcu každý samostatne. Táto skutočnosť nebola v konaní sporná. Teda pre platné právne účinky zmlúv uzavretých v mene žalobcu postačovalo, aby v mene žalobcu konal čo i len jeden z konateľov. Preto je pre posúdenie platnosti mandátnej zmluvy nepodstatné, či druhý konateľ na jej uzavretie dal, alebo nedal súhlas. Predmetná mandátna zmluva bola uzavretá s tretím subjektom – žalovaným, nie s p. B. ako fyzickou osobou. Pokiaľ však konateľ prekročí právomoci vyplývajúce mu z vnútornej hierarchie spoločnosti a jej pravidiel, má spoločnosť oprávnenie domáhať sa voči nemu určitých nárokov, napr. aj nároku na náhrady škody.
43. Súd prvej inštancie správne uzavrel v bode 31. napadnutého rozhodnutia, že žalobca podal žalobu voči žalovanému ako obchodnej spoločnosti a nie voči fyzickej osobe - p. A. B. ako konateľovi žalobcu, ktorý podľa tvrdení žalobcu nevykonával svoju pôsobnosť ako konateľ spoločnosti žalobcu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých spoločníkov tak ako to je uvedené v § 135a Obchodného zákonníka. Predmetom konania však nebol nárok žalobcu voči p. B. ako svojmu konateľovi, ale voči žalovanému – obchodnej spoločnosti z titulu bezdôvodného obohatenia. Teda pokiaľ by žalobca mal zato, že p. A. B. prekročil svoje právomoci ako konateľ žalobcu a nekonal s odbornou
starostlivosťou, mal sa žalobou domáhať nároku voči nemu ako fyzickej osobe a nie voči žalovanému ako obchodnej spoločnosti, ktorá v prípade uplatňovania si takéhoto nároku by nebola v spore pasívne legitimovanou, aj keď jej jediným spoločníkom a konateľom je p. A. B.. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že p. A. B. ako konateľ žalobcu mal oprávnenie uzavrieť Mandátnu zmluvu zo dňa 11.08.2015 za žalobcu so žalovaným ako tretím subjektom, aj keď bol zároveň konateľom a to aj keď jediným, žalovaného.
44. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná mandátna zmluva uzavretá medzi stranami bola antidatovaná, keďže podľa tvrdenia žalovaného bola uzavretá dňa 11.08.2015 avšak Zmluva o sprostredkovaní medzi žalobcom a KONE s.r.o. až dňa 14.08.2015, kedy spoločnosť KONE s.r.o. túto zmluvu o sprostredkovaní podpísala. Je nepochybné, že Zmluva o sprostredkovaní medzi žalobcom a KONE s.r.o. sa stala pre účastníkov tohto zmluvného vzťahu záväznou až podpisom oboch zmluvných strán, resp. v danom prípade podpisom druhej zmluvnej strany, t.j. dňa 14.08.2015. Z tejto Zmluvy o sprostredkovaní však vyplýva, že za spoločnosť žalobcu bola táto zmluvy podpísaná druhým konateľom žalobcu – p. D. už dňa 11.08.2015. Teda nemožno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie o antidatovaní predmetnej mandátnej zmluvy. Skôr táto skutočnosť iba potvrdzuje tvrdenia žalovaného, že už v tomto čase t.j. dňa 11.08.2015, mal žalobca vedomosť o sprostredkovaní nákupu výťahov pre potenciálneho zákazníka SVB „Tri veže“ Michalovce. Z faktúry č. 642018 zo dňa 04.06.2018, dátum splatnosti 11.06.2018 vystavenej žalovaným na sumu 5.500,- eur (č.l. 43 spisu) vyplýva, že táto smerovala na zaplatenie voči žalobcovi za Poradenstvo a sprostredkovanie jednaní ohľadom uskutočnenia obchodného plnenia na dodávku a montáž dvoch osobných výťahov pre Spoločenstvo vlastníkov bytov „TRI VEŽE“ L3, Salezianov 1283/6, Michalovce. Z tejto faktúry doloženej žalobcom k vyjadreniu k odporu vyplýva, že sú na nej uvedené poznámky: 4.000,- – pokl. – 11.06. a 1.500,- účet – 17.08..
45. Z Výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 11.06.2018 vystaveného spoločnosťou CEMED s.r.o. vyplýva, že dňa 11.06.2018 bola spoločnosti VT-KANAL, Vranov nad Topľou vyplatená suma 4.000,- eur v hotovosti na účel: úhr. Fa. č. 642018.
46. Z konania teda vyplynulo a nebolo to ani medzi stranami sporné, že žalobca v plnom rozsahu uhradil žalovanému sumu 5.500,- eur z fa. č. 642018 a to v dvoch platbách – dňa 11.06.2018 v hotovosti sumu 4.000,- eur a sumu 1.500,- eur prevodom na účet žalovaného, ktorú obdŕžal žalovaný podľa jeho vyjadrení dňa 20.08.2018.
47. Z faktúry č. 992018 zo dňa 04.06.2018 vystavenej žalovaným na sumu 3.000,- eur (č.l. 104 spisu) vyplýva, že táto smerovala na zaplatenie voči žalobcovi za Poradenstvo a sprostredkovanie jednaní ohľadom uskutočnenia obchodného plnenia na dodávku a montáž dvoch osobných výťahov pre Spoločenstvo vlastníkov bytov „TRI VEŽE“ L3, Salezianov 1283/6, Michalovce. Z tejto faktúry žalobca uhradil sumu 1.400,- eur a jej vrátenia sa domáha v tomto konaní z titulu bezdôvodného obohatenia. To znamená, že žalovaný sa domáhal zaplatenia sumy 3.000,- eur z tejto faktúry z rovnakého dôvodu ako zaplatenia faktúry č. 642018, ktorá mu bola v plnom rozsahu zaplatená.
48. Odvolací súd uvádza, že za nevyplývajúce z vykonaného dokazovania, možno považovať aj tvrdenie súdu prvej inštancie v bode 27. odôvodnenia napadnutého rozsudku o tom, že predmetná mandátna zmluva zanikla, keďže k uzavretiu zmluvy v termíne do 31.12.2015 nedošlo, t,j. Zmluvy o dielo medzi SVB „Tri veže“ Michalovce a spoločnosťou KONE s.r.o..
49. Odvolací súd zdôrazňuje, že takáto zmluva sa v spise ani nenachádza. Žiadna zo strán nepredložila do súdneho spisu Zmluvu na dodávku výťahov uzavretú medzi spoločnosťou KONE s.r.o. a obchodným partnerom: SVB „Tri veže“ Michalovce. Možno preto iba súhlasiť s odvolateľom, že skutočnosť, či bola v termíne do 31.12.2015 medzi SVB „Tri veže“ Michalovce a KONE, s.r.o. uzavretá zmluva o dielo, nespochybňovala žiadna zo strán sporu a preto táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná. V spise sa však nachádza Zmluva o sprostredkovaní uzavretá medzi spoločnosťou CEMED s.r.o. a KONE s.r.o..
50. Z čl. V., bod 5.2 – Zmluvy o sprostredkovaní vyplýva, že táto zmluva bola uzatvorená so žalobcom a spoločnosťou KONE s.r.o. na obchodnú akciu dodávka, montáž a servis výťahov KONE pre: Spoločenstvo vlastníkov bytov „TRI VEŽE“ L3, Bytový dom L3, ul. Saleziánov 1283/6, 071 01
Michalovce, najdlhšie však na do 31.12.2015. Najneskôr do 31.12.2015 musí byť uzatvorená Zmluva na dodávku (Zmluva o dielo) Záujemcu (KONE s.r.o.) s obchodným partnerom na vyššie uvedenú obchodnú akciu. Z bodu 5.3. vyplýva, že zmluva zaniká uplynutím času, na ktorý bola uzavretá. Zmluva môže zaniknúť aj písomnou dohodou zmluvných strán alebo z iných zákonom stanovených dôvodov. V zmysle čl. II. Odmena za sprostredkovanie a jej splatnosť bod 2.1.. bola stanovená odmena za sprostredkovanie vo výške 12.208,- eur bez DPH.
51. Odvolací súd dáva do pozornosti, že je nepochybné, že zo strany žalobcu bola v zmysle zmluvy o sprostredkovaní uzavretej medzi KONE s.r.o. a žalobcom zo dňa 14.08.2015 (odvolací súd uvádza tento dátum z dôvodu posledného podpisu zmluvnej strany a to spoločnosti KONE s.r.o.) vystavená faktúru č. 010170001 z 04.09.2017 na sprostredkovateľskú odmenu vo výške 12.208,- eur na ťarchu spoločnosti KONE, s.r.o., ktorú spoločnosť KONE s.r.o. aj uhradila. Až následne po úhrade zo strany spoločnosti KONE s.r.o. si žalovaný uplatnil nárok plynúci mu z predmetnej mandátnej zmluvy. Takýto postup spoločnosti KONE s.r.o. naopak preukazuje realizovanie diela pre SVB „Tri veže“ Michalovce a z neho vyplývajúci nárok žalobcu na zaplatenie sprostredkovateľskej provízie. Z pohľadu odvolacieho súdu ide o logickú súslednosť, keď spoločnosť KONE s.r.o. vyplatila spoločnosti CEMED s.r.o. sprostredkovateľskú odmenu v zmysle faktúry č. 010170001 z 04.09.2017 a následne si žalovaný uplatnil zaplatenie odmeny v zmysle predmetnej mandátnej zmluvy (fa. č. 642018 z 04.06.2018 sumu 5.500,- eur a fa. č.992018 z 16.08.2018 sumu 3.000,- eur).
52. Odvolací súd sa teda nemôže stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, ktorý mu vyplynul z vykonaného dokazovania, že medzi stranami sporu nedošlo k uzavretiu predmetnej Mandátnej zmluvy zo dňa 11.08.2015.
53. Súd prvej inštancie pri vyhodnocovaní náležite zisteného skutkového stavu, ako keby opomenul vo svojom odôvodnení a hodnotení dôkazov zohľadniť tú skutočnosť, že žalobca plnil žalovanému v celom rozsahu faktúru č. 642018 znejúcu na sumu 5.500,- eur. Žalobca neodôvodnil úhradu tejto faktúry a tvrdenie, že „bola tu faktúra tak sme ju zaplatili“ nepreukazuje v konečnom dôsledku neexistenciu predmetnej mandátnej zmluvy, ale práve naopak. Je nelogické, aby žalobca uhrádzal faktúry iba z dôvodu, že ich má vo svojej dispozícii bez náležitého vyhodnotenia potreby ich plnenia. Odvolaciemu súdu sa javí nelogické, aby žalobca nepreveroval úhrady jednotlivých faktúr a v prípade hoci aj neskoršieho zistenia ich neoprávneného vyplatenia by neprávom vyplatené sumy nepožadoval vrátiť. Z konania nevyplynulo, žeby sa žalobca domáhal voči žalovanému vrátenia sumy 5.500,- eur z titulu úhrady faktúry č. 642018, ktorú vyúčtoval žalovaný žalobcovi z dôvodu existencie sprostredkovania vyplývajúceho práve z predmetnej mandátnej zmluvy. Je nelogické, ak žalobca tvrdí, že žalovaný nemal nárok na žiadnu odplatu za sprostredkovanie obchodu, aby si od žalovaného neuplatňoval aj vrátenie peňažného plnenia v zmysle faktúru č. 642018, ktoré podľa právneho názoru vysloveného súdom prvej inštancie by takisto malo predstavovať bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného.
54. Podľa názoru odvolacieho súdu práve potvrdením o existencii zmluvného vzťahu medzi stranami sporu t.j. mandátnej zmluvy, sú platby žalobcu v prospech faktúry č. 642018 z 04.06.2018 vystavenej žalovaným na sumu 5.500,- eur. Táto faktúra bola vystavená v súlade s čl. II., bod 2.3. písm. a) predmetnej mandátnej zmluvy. Žalobca z tejto faktúry uhradil žalovanému dňa 11.06.2018 sumu 4.000,- eur v hotovosti a dňa 20.08.2018 sumu 1.500,- eur prevodom na účet žalovaného. Zaplatenie sumy 3.000,- eur si uplatnil žalovaný proti žalobcovi rovnako v zmysle čl. II., bod 2.3. písm. b) predmetnej mandátnej zmluvy a to faktúrou č. 992018 z 16.08.2018. Odvolaciemu súdu sa úplne nelogickým javí akákoľvek platba v prospech žalovaného v prípade neexistencie zmluvného vzťahu medzi stranami sporu týkajúca sa sprostredkovania nákupu výťahov zo strany žalovaného pre SVB „Tri veže“ Michalovce, pričom účel platby z oboch faktúr vyplýva a je totožný.
55. Faktúra aj keď nie je dôkazom preukazujúcim existenciu zmluvného vzťahu, keďže druhá strana nemusí vystavenú faktúru druhou stranou uznať a zaevidovať do účtovníctva z konania vyplynulo, že žalobca nielenže zaevidoval do účtovníctva obe faktúry vystavené žalovaným (fa. č. č. 642018 z
04.06.2018 ako aj fa. č. faktúry č. 992018 zo dňa 16.08.2018), ale na základe takto vystavených faktúr uskutočnil aj plnenie voči žalovanému, čo naopak preukazuje existenciu zmluvného vzťahu medzi nimi.
56. K existencii resp. neexistencii písomnej zmluvy medzi stranami sporu odvolací súd uvádza, že existencia písomnej formy zmluvy v prípade mandátnej zmluvy nie je podstatnou náležitosťou. Jej písomná forma, ktorú predložil žalovaný by sama osebe nepreukazovala existenciu takéhoto zmluvného vzťahu, avšak vzhľadom na iné dôkazy a skutočnosti z týchto dôkazov vyplývajúce, ktoré boli zo strany odvolacieho súdu uvedené vyššie nemožno mať pochybnosti o existencii zmluvného vzťahu medzi stranami sporu v zmysle predmetnej mandátnej zmluvy.
57. Odvolací súd uvádza, že z písomnej formy mandátnej zmluvy predloženej žalovaným čl. I. Predmet činnosti, bod 1.1. vyplýva, že sa týkala – záväzku mandatára (VT-KANAL s.r.o.) v mene mandanta (CEMED s.r.o.) a záujemcu (KONE s.r.o.) poskytovať poradenstvo a realizovať sprostredkovanie jednaní ohľadom uskutočnenia obchodného plnenia na dodávku a montáž dvoch osobných výťahov pre Spoločenstvo vlastníkov bytov „TRI VEŽE“ L3, bytový dom L3, ul. Saleziánov 1283/6, 071 01 Michalovce. Faktúra č. 642018 ako aj faktúra č. 992018 boli vystavené za Poradenstvo a sprostredkovanie jednaní ohľadom uskutočnenia obchodného plnenia na dodávku a montáž dvoch osobných výťahov pre Spoločenstvo vlastníkov bytov „TRI VEŽE“ L3, Salezianov 1283/6, Michalovce. Teda predmetné faktúry boli vystavené zo strany žalovaného v súlade s predmetom mandátnej zmluvy. V zmysle čl. II. tejto mandátnej zmluvy bola dohodnutá aj odplata za mandátnu činnosť a jej splatnosť, ktorú si žalovaný uplatnil voči žalobcovi v zmysle ich dohody vyplývajúcej z čl. II., bod 2.3. písm. a) a písm. b) predmentej mandátnej zmluvy, keďže prvá faktúra bola vystavená na sumu 5.000,- eur a druhá na sumu 3.000,- eur.
58. Súd prvej inštancie v rámci vykonaných dôkazov uviedol v bode 5 odôvodenia napadnutého rozhodnutia aj písomnú korešpondenciu strán sporu pred začatím súdneho konania. Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu zo strany žalovaného uviedol, že sporná faktúra č. 992018 bola p. B. mailovou komunikáciou zo dňa 21.09.2018 vrátená s odôvodnením a že nie je pravdou, že sa o vrátení faktúry dozvedel až z listu zo dňa 10.10.2018.
59. Žalobca ako súčasť svojho vyjadrenia k odporu proti platobnému rozkazu ako prílohu doložil do spisu na č.l. 42 spisu mailovú komunikáciu zo dňa 21.09.2018 adresovanú žalovanému, v ktorom žalobca uviedol, že vraciame vám fa. č. 992018 ako bezpredmetnú. Už prvou faktúrou vo výške 5.500,- eur ste si fakturovali 44% z ceny diela. Z daňového hľadiska si môže subjekt fakturovať najviac 20% na základe MZ alebo inej zmluvy. (Podľa § 17 ods. 19 zákona o dani z príjmov sú výdavky na odplaty (provízie) za sprostredkovanie u prijímateľa služby a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo obdobných zmlúv uzatvorených podľa Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonník, daňovými výdavkami najviac do výške 20% z hodnoty sprostredkovaného obchodu).
60. Odvolací súd má zato, že práve aj z tejto mailovej komunikácie medzi stranami sporu zo dňa 21.09.2018 vyplýva, že žalobca uznával existenciu mandátnej zmluvy medzi stranami sporu, avšak neuznával žalovaným uplatnenú výšku odmeny za sprostredkovanie a túto považoval za vysokú. Je potrebné však uviesť, že v rámci konania na súde prvej inštancie žalobca výšku odmeny za sprostredkovanie uplatnenej zo strany žalovaného v zmysle predmetnej mandátnej zmluvy nenamietal a preto posudzovanie primeranosti jej výšky ani nemohlo byť predmetom posudzovania zo strany súdu prvej inštancie a teda ani odvolacieho súdu.
61. Odvolací súd je vzhľadom na vyššie uvedené toho názoru, že medzi žalobcom a žalovaným existoval zmluvný vzťah, ktorý zaväzoval žalobcu na plnenie a žalovaný bol teda oprávnený prijať za sprostredkovanie peňažné sumy dohodnuté v rámci tohto zmluvného vzťahu. Prijatím týchto peňažných súm teda nemohlo na strane žalovaného nastať bezdôvodného obohatenie z titulu prijatia plnenia z neexistujúceho zmluvného vzťahu t.j. prijatia plnenia bez právneho dôvodu ako uzavrel súd prvej
inštancie, keďže z kontextu listinných dôkazov vyplýva potvrdenie existencie záväzkového vzťahu medzi stranami sporu.
62. Odvolací súd, keďže tu neboli splnené podmienky na potvrdenie ani zrušenie napadnutého rozhodnutia, napadnuté rozhodnutie v súlade s ustanovením § 388 CSP zmenil a žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.
63. O trovách konania na súde prvej inštancie ako aj odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a ods. 2 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania patrí nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže žaloba žalobcu bola zamietnutá v celom rozsahu. Preto odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil napadnuté rozhodnutie vo výroku III. tak, že priznal žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania proti žalobcovi v plnom rozsahu. Keďže v dôsledku podaného odvolania bol rozsudok súdu prvej inštancie zmenený a žaloba zamietnutá, čo znamená, že žalovaný ako odvolateľ bol v rámci odvolacieho konania úspešný, priznal odvolací súd žalovanému proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.
64. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).