Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/96/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: Š. Y., W.. X.X.XXXX, F. Y. W. XX, XXX XX T., právne zastúpený PETRÁN A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o., so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 854 581 proti žalovaným: 1/ F. R., W.. XX.X.XXXX, F. C. XXX, XXX XX C., 2/ F. F., W.. X.X.XXXX, C. XXX, XXX XX C., obaja právne zastúpení JUDr. Ivan Jurčišin, advokát, so sídlom Hrnčiarska 2A, 040 01 Košice, IČO: 31 953 344 o určenie vlastníckeho práva k pozemku, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že žalobkyňa Y. Š., C.. H., W.. X.X.XXXX, C.. Č.. XXXXXX/XXXX, M. F. Y. W. XX, XXX XX T., štátne občianstvo SR, je vlastníčkou pozemku - parcely Z.-V., T.. Č.. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 81 m2, znázorneného Geometrickým plánom K.. E. M. Č.. X/XXXX zo dňa 28.09.2020, autorizačne ním overeného dňa 30.09.2020, úradne overeného dňa 20.10.2020 K.. U. C. T. Č.. J.-XXXX/XXXX, ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohu tohto rozsudku, a to v podiele 1/1 k celku.

II. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 607,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 14.11.2020 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobca má voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu 16.11.2020 sa žalobkyňa domáhala oproti žalovaným určenia vlastníckeho práva na tom skutkovom základe, že žalobkyňa sa týmto prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu domáha ochrany svojho vlastníckeho práva k pozemku - parcela Z.-V., T.. Č.. XXX, zastavané plochy a nádvorie, o výmere 651 m2, evidovanom na N. Č.. XX, V.. Ú.. C., I. C., I. T. (ďalej len „predmetná parcela“), ktorý priamo susedí s pozemkom patriacim žalovaným v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov - parcela Z.-V., T.. Č.. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 448 m2, evidovanom na N. Č.. XX, V.. Ú.. C., I. C., I. T. (ďalej len „susedný pozemok“). Žalobkyňa nadobudla predmetnú parcelu od svojich rodičov na základe darovacej zmluvy formou notárskej zápisnice zo dňa 01.03.1988, č. N 39/88 Nz 40/88 do jej výlučného vlastníctva. Spolu s predmetnou parcelou nadobudla aj stavby na nej umiestnené, ako aj ďalšie pozemky, ktoré tvoria jeden hospodársky celok. Tento predkovia žalobkyne užívali od začiatku minulého storočia. Pri zmienenom prevode bol vypracovaný znalecký posudok č. XX/XX A. R. L. na ocenenie nehnuteľností, pričom dávame do pozornosti, že na str. 6 tohto posudku sa konštatuje, že stodola umiestnená na predmetnej parcele bola postavená v r. 1931. Podľa vedomostí žalobkyne by tento údaj mal zodpovedať skutočnosti. V čase zmieneného prevodu a vypracovania znaleckého posudku neboli zmluvným stranám zrejmé žiadne pochybnosti o tvare predmetnej parcely, pretože táto bola dlhodobo v smere k susednému pozemku oplotená, a táto hranica

nebola nikdy sporná. Hranica užívania bola vymedzená plechovým plotom umiestneným za spomínanou stodolou. Táto hranica predmetnej parcely a susedného pozemku zobrazená za postavenou stodolou bola zrejmá aj zo starších mapových podkladov, napr. geometrický plán zo zamerania z r. 1949, alebo z kópie z pozemkovej mapy zo dňa 7.8.1980. Žalobkyňa na podnet žalovaných, ktorí si nechali zamerať hranicu medzi pozemkami sporových strán podľa aktuálneho stavu, zistila, že táto hranica je v katastrálnej mape zakreslená inak, ako je reálny užívaný stav pozemkov opísaný v texte vyššie. Hranica sa v katastrálnej mape tiahne priečne cez stavbu stodoly, čím sa o značnú plochu zmenšila výmera predmetnej parcely na úkor susedného pozemku. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa listom zo dňa 14.09.2018 požiadala orgán katastra o prešetrenie chyby v katastrálnom operáte, pričom orgán katastra jej listom zo dňa 16.10.2018 poskytol odpoveď, z ktorej vyplýva, že: a. v rokoch 1983 - 1986 sa realizovalo technicko-hospodárske mapovanie („THM“), pri ktorom došlo k novému zameraniu stavu v teréne a novému určeniu výmer parciel, b. pri THM vznikla chyba pri prešetrovaní vlastníckej hranice medzi predmetnou parcelou a susedným pozemkom, čo spôsobilo zmenu ich tvarov a výmer, c. je daný dôvod na začatie konania o oprave chyby podľa § 59 katastrálneho zákona. Následne žalobkyni orgán katastra oznámil listom zo dňa 28.05.2019 začatie konania o oprave chyby v katastrálnom operáte, kde sám orgán katastra navrhoval opraviť výmery dotknutých parciel v prospech žalobkyne. Keďže žalovaní s opravou chyby v intenciách nových závažných zistení nesúhlasili, orgán katastra rozhodnutím zo dňa 08.07.2019 žiadosť žalobkyne o opravu chyby zamietol. Vychádzal pritom z právnej úpravy, ktorá neumožňuje rozhodnúť o oprave chyby, ak by ňou bez súhlasu dotknutých osôb došlo k zmene ich vlastníckych práv. Toto rozhodnutie orgánu katastra potvrdil v odvolacom konaní aj Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov rozhodnutím zo dňa 15.12.2019. Z dôvodu, že výsledky šetrenia orgánom katastra boli výrazne v prospech žalobkyne, táto predžalobnou výzvou zo dňa 17.02.2020 upozornila žalovaných na nemorálnosť a nesprávnosť ich postupu a názoru, keď nesúhlasili s opravou jasne preukázanej chyby v znázornení hranice a tvaru predmetnej parcely a susedného pozemku. Zároveň žalovaných vyzvala na mimosúdne riešenie spornej situácie a v prípade ich nevôle oznámila zámer domáhať sa ochrany na súde. Žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 02.03.2020 žalobkyni odpovedali tak, že o ich vlastníctve spornej plochy predmetnej parcely niet pochýb, že táto časť pozemku je oplotená a užívaná zo strany žalobkyne nezákonne a preto žiadajú o jeho vydanie. Toto stanovisko sa do dnešného dňa nezmenilo. Z dôvodu nevyhnutnosti nezávislého zodpovedania otázky príčiny nesprávneho znázornenia spornej hranice, resp. nesprávneho znázornenia tvaru predmetnej parcely, bol na pokyn žalobkyne vypracovaný znalecký posudok znalca č. X/XXXX K.. E. M. (ďalej len „ZP“), ktorý jednoznačne konštatuje, že: a) ako je to znázornené na str. 8 a 9 , tvar predmetnej parcely a spornej hranice pred realizáciou THM v r. 1983 zodpovedal reálnej hranici užívania v súčasnosti predstavujúcej plechový plot medzi predmetnou parcelou a susedným pozemkom - viď aj str. 24 , b) realizátor THM nesprávne zakreslil tvar spornej hranice, keď namiesto spojnice lomových bodov č. 132 a 134 prechádzajúcej cez dávno existujúcu stavu stodoly mala byť zaznačená hranica na spojnici bodov 132 a 133 - viď str. 26 , c) nesprávnym zápisom spornej hranice je predmetná parcela ukrátená o plochu o veľkosti 81 m2, ktorá je identifikovaná Geometrickým plánom K.. E. M. Č.. X/XXXX zo dňa 28.09.2020, autorizačne ním overeného dňa 30.09.2020, úradne overeného dňa 20.10.2020 K.. U. C. T. Č.. J.-XXXX/XXXX, M. T. Č.. X V. A.. Žalobkyňa dôvodila, že má naliehavý právny záujem na určení, že plocha pozemku momentálne geometrickým určením pridruženého k susednej parcele je v jej výlučnom vlastníctve, pretože bolo preukázané, že aktuálne znázornenie spornej hranice medzi predmetnou parcelou a susedným pozemkom je nesprávne. Technicky je možné túto nesprávnosť odstrániť jedine vymedzením plochy, o ktorú bola žalobkyňa v dôsledku nesprávne zakreslenej hranice pozemkov ukrátená a určením jej vlastníctva žalobkyni. Táto žaloba je v dôsledku nesúhlasu žalovaných s konaním podľa KZ o oprave chyby jediným prostriedkom ochrany vlastníckeho práva žalobkyne. Navrhovaný rozsudok v spojení s predloženým geometrickým plánom je právne relevantným podkladom na dosiahnutie súladu zápisu údajov o geometrickom určení predmetnej parcely a právach k pozemku s právnym stavom. Snahou žalobkyne je odstrániť stav právnej neistoty, čím sa docieli, že údaje katastra budú zodpovedať parametrom hodnovernosti a záväznosti. Mala za to, že žalovaní pri obvyklej opatrnosti a starostlivosti mohli a mali vedieť vyhodnotiť dôvodnosť argumentov a nárokov žalobkyne, ktoré boli podporené názormi prezentovanými v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte vedenom na Okresnom úrade Prešov, katastrálny odbor pod č.k. I.-T.-V.-XXXX/XXXX (viď prílohy č. 10 - 13 žaloby). Žalovaní mohli kedykoľvek počas konania súhlasným návrhom podľa KZ spôsobiť nápravu nesprávneho zápisu

vlastníckeho práva a geometrického určenia predmetnej parcely, avšak s týmto postupom nesúhlasili. Napokon, aj na základe predžalobnej výzvy (príloha č. 14) boli žalovaní upovedomení, že ich zamietavý postoj im spôsobí vznik ďalších nákladov v prípadnom súdnom konaní. Tým, že žalovaní nedbali na obvyklú opatrnosť pri riešení sporu o vlastnícke právo, a to pri vedomosti, že príslušný štátny orgán v prospech žalobkyne konštatoval nesprávnosť geometrického určenia ich pozemku, zavinili, že žalobkyňa bola nútená na vlastné náklady zabezpečiť zhotovenie znaleckého posudku K.. M.. Znalecký posudok objednala a priamo uhradila v rámci zastúpenia žalobkyne advokátska kancelária, avšak tieto náklady žalobkyňa advokátskej kancelárii v celom rozsahu refundovala úhradou v hotovosti dňa 10.11.2020. Odmena znalca za vypracovanie znaleckého posudku a geometrického plánu predstavovala sumu 506,- EUR bez DPH, po refakturácii žalobkyni sumu 607,20 EUR s DPH, ktorá vzhľadom na okolnosti zároveň predstavuje škodu spôsobenú žalobkyni porušením prevenčnej povinnosti a taktiež povinnosti dbať na riadnu evidenciu údajov katastra nehnuteľností. Žalovaní zodpovedajú za škodu spoločne a nerozdielne podľa a . Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu predžalobnou výzvou zo dňa 10.11.2020 vyzvala žalovaných na náhradu vzniknutej škody o sume 607,20 EUR. Žalovaní si osobou F. F. predžalobnú výzvu prevzali dňa 12.11.2020, a teda ich dlh je splatný v zmysle dňa 13.11.2020. Od nasledujúceho dňa sú žalovaní v omeškaní. Žalobkyňa žiadala vydať rozsudok, ktorým by súd určil, že žalobkyňa Y. Š., C.. H., W.. XX.XX.XXXX, C.. Č.. XXXXXX/XXXX, M. F. Y. W. XX, XXX XX T., štátne občianstvo SR, je vlastníčkou pozemku - parcely Z.- V., T.. Č.. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 81 m2, znázorneného Geometrickým plánom K.. E. M. Č.. X/XXXX zo dňa 28.09.2020, autorizačne ním overeného dňa 30.09.2020, úradne overeného dňa 20.10.2020 K.. U. C. T. Č.. J.-XXXX/XXXX, ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohu tohto rozsudku, a to o podiele 1/1 k celku. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 607,20 EUR, spolu s úrokom z omeškania 5,0 % ročne zo sumy 607,20 EUR odo dňa 14.11.2020 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa má voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorého rozhodne súd obsadený vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti konania vo veci samej.

2. K žalobe sa písomným podaním zo dňa 9.2.2021 prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrili žalovaní, ktorí uviedli, že žalobu v celom rozsahu považujú za neodôvodnenú a žiadali ju v celom rozsahu zamietnuť. Dôvodili podrobným popisom genézy prevodov, či prechodov vlastníckych práv k predmetnému pozemku. Konštatovali, že to, že právni predchodcovia nezákonne zhabali pozemok žalovaných v 1.rade a 2.rade a títo sa nechceli domáhať svojich oprávnených vlastníckych práv k vlastnej parcele, nakoľko nemali dostatok finančných prostriedkov na súdne konanie, resp. nechceli sa súdiť, aby nezhoršili susedské vzťahy, nemôže byť na ťarchu - v neprospech žalovaných v 1. rade a 2.rade. konštatovali, že majú záujem riešiť danú situáciu mimosúdne zachovaním pôvodnej stodoly. K č. X/XXXX A. K.. E. M. uviedli, že tento považujú za účelový nepreskúmateľný, pričom zo nie je možné dostatočne vyvodiť závery o čase, v ktorom bola predmetná stodola a oplotenie postavené. Uviedli, že je nevyhnutné, aby v rámci predmetného sporu neboli ukrátené vlastnícke práva žalovaných, ktorí boli dobromyseľnými nadobúdateľmi predmetných nehnuteľností a nadobudli ich v stave v ako sú k dnešnému dňu zapísané v katastri nehnuteľností. Čo sa týka požiadavky na úhradu sumy 607,20 eur za vyhotovenie túto žalovaní považovali v celom rozsahu za nedôvodnú, nakoľko žalobkyňa nepreukázala existenciu predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu, ktorými sú vznik škody, protiprávne konanie a kauzálny nexus medzi zavineným protiprávnym konaním a vznikom škody. Na základe vyššie uvedeného navrhli, aby súd žalobu zamietol a priznal im náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Písomným podaním zo dňa 26.2.2021 sa k vyjadreniu žalovaných prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že žalovaní síce predostreli rozsiahlu genézu vývoja geometrického určenia spornej časti nehnuteľností, ktorá však nemá žiadny vzťah k podstate predmetu tohto konania, pričom k svojim tvrdeniam nepredložili žiadne dôkazy. Čo sa týka obvinenia, že právni predchodcovia žalobkyne mali nezákonne zhabať pozemok žalovaných z obsahu ani kontextu nie je zrejmé aký pozemok tým majú žalovaní na mysli, ak by však žalovaní chceli naznačiť, že zhabaná mala byť práve sporná časť pozemku je nutné pripomenúť, že táto je niekoľko desaťročí pokojne užívaná žalobkyňou a jej predchodcami takto je aj oplotená a táto v prírode plotom označená hranica susedných pozemkov nebola nikdy predmetom sporu. Obvinenia a podozrenia vznesené žalovanými sa nezakladajú na pravde a sú absolútne nepodložené. Poznamenala, že návrh na mimosúdne riešenie prišiel až v čase po začatí súdneho konania. Žalobkyňa považovala ňou predložený za objektívny a sú z neho zrejmé dôvody jeho záverov. Vo vzťahu k tendencii žalovaných opierať svoje domnelé vlastnícke právo k spornej časti

pozemku o dobromyseľnosť, táto u nich zjavne nebola daná, keďže nemohli byť dobromyseľní v tom, že im patrí pozemok, ktorý je súčasťou hospodárskeho celku užívaného inou osobou (žalobkyňou) navyše oddeleného vysokým plotom a sčasti zastavaného takmer 100ročnou stodolou. Žalovaní si teda po všetkých udalostiach mali byť vedomí toho, že im vlastnícke právo neprináleží a mali to dlhodobo možnosť vyriešiť bez akýchkoľvek nákladov, načo ich žalobkyňa niekoľkokrát neúspešne vyzývala. Žalobkyňa ešte uviedla, že bola nútená využiť možnosť súdnej ochrany ako možnosť ultima ratio, s čím bolo spojené aj vyhotovenie , bez ktorého by bol úspech v spore nemožný. Na základe uvedeného zotrvala na žalobe.

4. Písomným podaním zo dňa 3.5.2021 sa k vyjadreniu žalobkyne prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrili žalovaní, ktorí uviedli, že zotrvávajú na svojom predchádzajúcom vyjadrení v celom rozsahu. Navrhli žalobkyni riešenie súdneho sporu tak, že pozemok vo výmere, ktorá patrí žalovaným sa odčlení poza postavenú stodolu a vec sa vyrieši dohodou medzi žalobkyňou a žalovanými, pričom žalobkyňa s týmto návrhom žalovaných nesúhlasila. Uviedli, že v danom prípade nemohla žalobkyňa vec získať vydržaním, nakoľko vedela o stave pozemku po celú dobu užívania ako aj to, že ide o nezákonnú držbu. Z uvedeného vyplýva, že žaloba je nedôvodná a okupáciu cudzie pozemku nemôžeme chápať ako dobromyseľnú držbu na strane žalobkyne, pričom v danom prípade chýba aj naliehavý právny záujem na určenie vlastníckeho práva. Opätovne konštatovali, že veria vo vyriešenie veci zmierom.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne ako aj listinnými dôkazmi prečítaním obsahu celého spisu konštatovaním, že na č. l. 1 a nasl. sa nachádza samotná žaloba, na č. l. 7 je výpis z LV XX, k. ú. C., I. C., I. T., na č. l. 8 je výpis z LV č. XX k. ú. C., I. C., I. T., na č. l. 9 je notárska zápisnica N 39/88, Nz 40/88, na č. l. 10 a nasl. je č. XX/XX A. R. L. z januára 1988, na č. l. 20 je žiadosť žalobkyne o prešetrenie podľa katastrálneho zákona, na č. l. 21 a nasl. je odpoveď Okresného úradu Prešov, katastrálneho úradu na túto žiadosť, na č. l. 24 a nasl. je oznámenie o začatí konania o opravy chyby v katastrálnom operáte a výzva na vyjadrenie sa k veci, na č. l. 27 a nasl. je rozhodnutie č. X 102/2019/Bi, ktorým bola zamietnutá žiadosť v tomto konaní žalobkyne, na č. l. 30 a nasl. je rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov, na č. l. 34 a nasl. je predžalobná výzva návrh na uzavretie dohody, na č. l. 36 je reakcia žalovaných na túto výzvu, na č. l. 40 je ďalšia predžalobná výzva, na č. l. 42 a nasl. je znalca K.. E. M. Č.. X/XXXX, na č. l. 73 a nasl. je geometrický plán č. X/XXXX, na č. l. 88 a nasl. je vyjadrenie žalovaných prostredníctvom právneho zástupcu, na č. l. 92 je vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovaných, na č. l. 98 a nasl. je vyjadrenie žalovaných k vyjadreniu žalobkyne, pričom zistil tento skutkový stav:

6. Žalobkyňa je výlučným vlastníkom parcely Z. W. Č.. XXX zastavané plochy a nádvorie o výmere 651 m2, evidovanom na LV č. XX, k. ú. C., I. C., I. T..

7. Žalovaní sú vlastníkmi parcely Z. W. Č.. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 448 m2, evidovanej na LV č. XX, k. ú. C., I. C., I. T., pričom táto nehnuteľnosti priamo susedí s pozemkom žalobkyne.

8. Žalobkyňa nadobudla predmetnú parcelu od svojich právnych predchodcov (rodičov) na základe darovacej zmluvy formou notárskej zápisnice zo dňa 01.03.1988, č. N 39/88 Nz 40/88 do jej výlučného vlastníctva. Spolu s predmetnou parcelou nadobudla aj stavby na nej umiestnené, ako aj ďalšie pozemky, ktoré tvoria jeden hospodársky celok.

9. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca R. L. vyplýva, že stodola bola vybudovaná v roku 1931 z drevenej stĺpikovej konštrukcie jednostranne obitej doskami, pričom objekt je prízemný, jednopodlažný a nie je napojený na verejné siete (č. l. 13 spisu).

10. Zo žiadosti o prešetrenie podľa zo dňa 14.9.2018 adresovanej žalobkyňou Katastrálnemu odboru Okresnému úradu Prešov vyplýva, že dňa 13.9.2018 bolo geodetom premeraná hranica medzi pozemkom žalobkyne a pozemkom žalovaných, na základe čoho geodet zistil, že doteraz dlhoročne užívaná hranica nie je správna a že skutočná hranica podľa jeho merania značne zasahuje do pozemku žalobkyne popod stodolu, čiže pozemok žalobkyne by mal byť týmto zmenšený. V tomto podaní žalobkyňa uviedla, že nevie o ničom, na základe čoho by malo predtým dôjsť k zmene hraníc na jej pozemku a parcelách č. XXX E. Č.. XXX a medzi pozemkom žalovaných. Uviedla, že jej rodičia ani žalobkyňa neboli nikdy upozornení, resp. upovedomení o tom, že hranica

je iná a svoj pozemok v tejto časti užívajú neoprávnene. Na základe uvedeného žiadala Katastrálny odbor o prešetrenie tejto skutočnosti ako mohlo dôjsť k zmene priebehu hraníc bez vedomia skutočných vlastníkov, resp. aký je skutočný právny stav.

11. Písomným podaním Okresného úradu Prešov, katastrálny odbor zo dňa 16.10.2018 bolo odpovedané na žiadosť žalobkyne o prešetrenie podľa s tým výsledkom, že po podrobnom popísaní genéz prevodu, či prechodu vlastníckych práv k jednotlivým pozemkom správny orgán dospel k záveru, že v danej veci bol zápis predmetných parciel do katastra nehnuteľností v k. ú. C. v súlade s predloženými listinami. Na základe vyššie uvedených skutočností je dôvod na začatie konania o oprave chyby v katastrálnom operáte v zmysle katastrálneho zákona.

12. Písomným podaním zo dňa 28.5.2019 Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor oznámil o začatí konania o oprave chyby v katastrálnom operáte vyzval dotknutých na vyjadrenie sa k veci, pričom na základe zisteného stavu správny orgán navrhol na LV č. XX opraviť výmeru parcely registra Z. Č.. XXX z doterajšej výmere 651 m2 na novú výmeru 736 m2 a na LV č. XX navrhol opraviť výmeru parcely registra Z. Č.. XXX/X z doterajšej výmere 448 m2 na novú výmeru 363 m2.

13. Rozhodnutím č. X 102/2019/Bi zo dňa 8.7.2019 Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor rozhodol tak, že žiadosť v tomto konaní žalobkyne podľa o katastri nehnuteľností zo dňa 14.5.2019 zaevidovanou pod č. Č.K.X102/2019/Bi zamieta. Katastrálny odbor konštatoval, že účastníci konania sa nedohodli na priebehu hraníc, čiže nedošlo k dohode a stav v katastri nehnuteľností evidovaný podľa listín nie je možné opravu chyby vykonať. Zároveň správny orgán uviedol, že jeho predmetom nemôže byť rozhodovanie sporov týkajúcich sa práv k nehnuteľnostiam, pretože táto právomoc patrí výlučne súdom.

14. Rozhodnutím Okresného úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov č. XO 29/2019/MEA zo dňa 15.12.2019 odvolací orgán podľa ust. § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. X 102/2019/Bi zo dňa 8.7.2019 potvrdil. Vo svojom odôvodnení rovnako uviedol, že vo väčšine prípadov pri sporoch o hranice pozemkov ide o spor o vlastníctvo, ktorý patrí do rozhodovacej právomoci súdov Slovenskej republiky.

15. Písomným podaním zo dňa 17.2.2020 žalobkyňa zaslala žalovaným predžalobnú výzvu - návrh na uzatvorenie dohody vo vzťahu k prehodnoteniu postoja žalovaných pri vyporiadavaní chyby, ktorá sa stala pri THM v k. ú. C. v roku 1986 a vydanie súhlasu na opravu chyby na LV č. XX u parcely č. XXX a na LV č. XX u parcely č. XXX/X.

16. Písomným podaním zo dňa 2.3.2020 právny zástupca žalovaných k tejto predžalobnej výzve uviedol, že vlastnícke právo žalovaných k spornej parcele je bez akýchkoľvek pochybností a je nespochybniteľné. Zároveň v tomto podaní žiadal žalobkyňu o vypratanie spornej nehnuteľnosti a jej odovzdanie žalovaným v lehote do 10.3.2020, pričom po tomto termíne budú nútení podať žalobu o vypratenie nehnuteľností.

17. Z daňového dokladu na č. l. 37 a nasl. spisu vyplýva, že znalec K.. E. M. vyúčtoval zadávateľovi AK Petrán a partneri s.r.o. za vyhotovenie sumu 506 eur.

18. Z faktúry č. 2020/279 vyplýva, že AK Petrán a partneri s.r.o. fakturovala žalobkyni celkovú sumu k úhrade vo výške 607,20 eur za znalca K.. E. M..

19. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX znalca K.. E. M. vyplýva, že súčasné zobrazenie tvaru pozemku

- parcela Z. Č.. XXX, teda jeho geometrické určenie a zákres v katastrálnej mape vo vzťahu k susednej parcele Z. Č.. XXX/X je iné ako je skutočná držba a užívanie pozemkov v skutočnosti v teréne. Znalec konštatoval, že terajší zákres hranice parciel v katastrálnej mape je iný ako bol jej zákres v pôvodnej mape pozemkového katastra pred mapovaním a je v rozpore aj so zákresom pozemkovoknižnej mape. Znalec konštatoval, že príčinou súčasného nesprávneho zobrazenia predmetného ako aj susedného pozemku v katastrálnej mape je nesprávny zákres hranice v meračskom náčrte a následne nesprávny predpis kresby mapy a výpočtu výmery pozemkov. Chyba sa stala pri zaznačení hranice do náčrtu v jej označení nesprávnym číslom bodu na jednej strane hranice. Poukázal na to, že rozhodnutím súdu by sa iba odstránil nesúlad zákresu hranice parcely v katastrálnej mape, pričom v teréne nedôjde k žiadnej zmene v držbe a užívaní pozemkov. Zápisom geometrického plánu dôjde aj k náprave a k spresneniu

výmery pozemkov od čoho sa odvodzujú daňové poplatky, ceny pozemkov a pod. Poukázal na to, že hranica pozemkov bola doteraz nesporná a je chybne zobrazená v katastrálnej mape.

20. Z geometrického plánu č. X/XXXX Č.. J.-XXXX/XXXX vyplýva, že pri stotožnení právneho stavu s registrom Z. vzniká parcela č. XXX/X o výmere 81 m2.

21. Na pojednávaní konanom 15.6.2021 právny zástupca žalobkyne uviedol, že je preukázané, že súčasný stav je poznačený nesprávnym geometrickým zameraním, čo bolo preukázané aj znaleckým posudkom, ktorý nebol protistranou spochybnený. Uviedol, že žalobkyňa bola vždy vlastníčkou pozemku a tento užívala dlhodobo dobromyseľne, teda tej časti pozemku, ktorá je predmetom tohto sporového konania. Konštatoval, že z chyby v katastrálnom operáte nie je možné odvodzovať vlastnícke právo, pričom mal za to, že presne tak je tomu v danom prípade. Uviedol, že skutočnosti tvrdené v žalobe neboli žalovanou stranou účinne popreté. Navrhol zamietnuť žalovanou stranou navrhované dokazovanie, t. j. vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku, resp. výsluch svedkov, nakoľko je to z jeho pohľadu nehospodárne a narúša to koncentráciu konania. Žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť, v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania, nemal návrhy na doplnenie dokazovania.

22. Na tomto pojednávaní právny zástupca žalovaných uviedol, že nesúhlasí so znaleckým posudkom znalca K.. M., ktorý bol predložený žalujúcou stranou, tento považoval za nehodnoverný a uviedol, že rieši aj právny stav čo je neprípustné. Uviedol, že v roku 1905 bola hranica určená tak, ako je teraz, následne prešli dedičské konania po 3 až 4 generáciách, pričom držba žalobkyne je v súčasnosti neoprávnená. Konštatoval, že žalovaní trpeli tento stav, avšak nesúhlasili s tým. Navrhol, aby súd nariadil iného znalca a opätovne navrhol zmierlivé skončenie sporu s tým, že by súhlasili aj napriek prípadnému ukráteniu výmery žalovaných. Poukázal na to, že v minulosti boli dve stodoly susediace vedľa seba, napojené tak povediac na sebe podľa výpovede žalovaných, pričom od 50tich rokoch bola stodola v stave ako je dnes. Poznamenal, že okupácia nemôže byť oprávnenou držbou. Dôvodil s poukazom na technicko-hospodárske mapovanie (THM) č. XX/XXXX, z ktorého vyplýva, že sporná parcela nebola zapísaná do katastra. Z uvedeného dôvodu riešil sa právny stav týkajúci sa podielového spoluvlastníctva, poukázal na to a vychádzajúc z dedičských rozhodnutí, že je zrejmé, že žalovaná bola vlastníčkou tohto pozemku. Konštatoval, že žalobkyňa nepreukázala dobromyseľnosť držby. Konštatoval, že nedovoľuje odňať niekomu vlastnícke právo a uvedené sa prieči aj dobrým mravom. Opätovne zdôraznil, že navrhovali v tomto konaní ako aj pred týmto konaním zmier z dôvodu zachovania dobrých susedských vzťahov. Konštatoval ešte, že žalobcovia neuniesli v danom konaní dôkazné bremeno. Vo vzťahu k dokazovaniu navrhoval vykonanie dokazovania ďalším znaleckým posudkom. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť, v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania v rozsahu 100%.

23. Žalobkyňa na tomto pojednávaní vypovedala, že čo si pamätá už jej rodičia (otec sa narodil v roku 1918 a asi v roku 1941 sa oženil a od tohto momentu gazdoval na predmetnom území) a prarodičia, ako aj ona v súčasnosti, vlastnia tento pozemok, ktorého časť je súčasťou sporu. Konštatovala, že žalovaná niekedy v roku 2018 prišla za ňou a uviedla, že priestor za stodolou patrí im, nakoľko si našla nejaké informácie na internete. Ďalej konštatovala, že keď v roku 1989 začali žalovaní stavať dom bolo všetko v poriadku, ničoho sa nedomáhali. Poukázala ešte na to, že si ako 5-ročná pamätá, že tam tieto hranice boli tak ako sú v súčasnosti a mali tam nabité drevené kolíky, pričom stodola stojí už asi aj viac ako 100 rokov. Poukázala na to, že uvedené vyplýva aj z mapy z roku 1949, že ten kúsok parcely, ktorý je predmetom sporu za stodolou patrí žalobkyni, resp. jej právnym predchodcom a uvedené má vyplývať aj z mapy z roku 1972. Konštatovala, že tento pozemok v celosti dostala darovacou zmluvou od svojich rodičov v roku 1989 aj vtedy tam bol geodet, všetko to premeral a všetko bolo v poriadku. Záverom poukázala na to, že aj kataster si uznal chybu pri výmere tohto pozemku. Nikdy nemali pochybnosti o tom, že im tento pozemok patrí.

24. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

25. Podľa , každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

26. Podľa (ďalej len ) súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.

27. Podľa vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

28. Podľa všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

29. Podľa vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

30. Podľa obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

31. Podľa vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

32. Podľa ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

33. Podľa ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

34. Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) konanie o oprave chyby je konanie, v ktorom okresný úrad opravuje chybné údaje katastra, ktoré vznikli jeho vlastnou činnosťou alebo činnosťou iných štátnych orgánov, notárov alebo iných osôb na základe chybných podkladov okresného úradu. Oprava chyby sa vykoná zápisom do katastra na základe rozhodnutia o oprave chyby alebo protokolu o oprave chyby.

35. Podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

36. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

37. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle , musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musia na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). <http://www.najpravo.sk/judikatura/obcianske-procesne-pravo/ naliehavy-pravny-zaujem/naliehavy-pravny-zaujem-ako-procesna-podmienka-urcovacej-zaloby.html>

38. Žaloba o určenie vlastníckeho práva je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva. Základnými predpokladmi úspešnosti takejto žaloby sú preukázanie vlastníckeho práva žalobcu a skutočnosť, že žalovaný vec neprávom zadržuje, a pri určovacej žalobe aj preukázanie naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení.

39. V danom prípade mal vo vzťahu k otázke naliehavého právneho záujmu súd za to, že tento bol žalobcom preukázaný, keďže z vykonaného dokazovania vyvstalo, že žalovaní svojim postojom (domáhanie sa vypratania nehnuteľnosti) voči žalovanému svedčia existencii tohto naliehavého právneho záujmu.

40. Súd prvej inštancie mal za nesporné, že vlastnícke právo, resp. nadobúdací titul žalobcu (darovacia zmluva) alebo žalovaných boli základom pre vklad vlastníckeho práva strán sporu tak, ako je to uvedené v úvode skutkového stavu tohto rozsudku.

41. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

42. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

43. Súd prvej inštancie konštatuje, že žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno v tomto spore, ktoré bolo podporené listinnými dôkazmi, konkrétne znaleckými posudkami (znalcov L. E. M.), najmä však reálnym užívaním predmetných pozemkov, pričom hranica bola vymedzená plechovým plotom za stodolou žalobkyne.

44. Znalec K.. M. vo svojom znaleckom posudku jednoznačne uviedol, že geometrické určenie a zákres v katastrálnej mape vo vzťahu k parcele Z. Č.. XXX/X (vo vlastníctve žalovaných) je iné ako je skutočná držba a užívanie pozemkov v skutočnosti v teréne, pričom príčinou súčasného nesprávneho zobrazenia predmetného ako aj susedného pozemku v katastrálnej mape je nesprávny zákres hranice v meračskom náčrte a následne nesprávny predpis kresby mapy a výpočtu výmery pozemkov. Znalec ďalej uviedol, že chyba nastala pri zaznačení hranice do náčrtu v jej označení nesprávnym číslom bodu na jednej strane hranice.

45. Do pozornosti je treba tiež dať tú skutočnosť, že žalobkyňa svoje nehnuteľnosti zdedila po svojich rodičoch pred viac ako 30-timi rokmi (v roku 1988), pričom ohľadom užívania pozemkov, resp. vo vzťahu k vlastníckemu právu, neboli až doposiaľ žiadne spory.

46. Ďalším z nosných dôvodov pre vyhovenie žaloby je fakt, že písomným podaním zo dňa 28.5.2019 Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor oznámil začatie konania o oprave chyby v katastrálnom operáte, pričom vyzval dotknutých na vyjadrenie sa k veci, a zároveň na základe zisteného stavu správny orgán navrhol na LV č. XX (pozemok žalobkyne) opraviť výmeru parcely registra Z. Č.. XXX z doterajšej výmere 651 m2 na novú výmeru 736 m2 a na LV č. XX (pozemok žalovaných) navrhol opraviť výmeru parcely registra Z. Č.. XXX/X z doterajšej výmere 448 m2 na novú výmeru 363 m2.

47. Na uvedenú výzvu správneho orgánu žalovaní nereflektovali, preto žalobkyňa ani nemala inú možnosť ako domáhať sa ochrany svojich práv na súde, pričom je nutné akcentovať ten fakt, že rozhodnutím súdu žalobkyňa síce právne nadobúda novovytvorenú parcelu č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 81 m2, avšak fakticky v teréne k žiadnym zmenám nedochádza, pričom toto rozhodnutie súdu len odstraňuje nesúlad zákresu hranice parcely v katastrálnej mape, bez akejkoľvek reálnej zmeny užívania susediacich pozemkov vo vlastníctve strán sporu.

48. Podľa ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

49. Z ustanovenia , vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

50. Podľa nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

51. Čo sa týka povinnosti žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 607,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 14.11.2020 do zaplatenia, súd uvádza, že je nesporným, že žalobkyňa si na vlastné náklady dala vyhotoviť znalecký posudok ešte pred samotným začatím konania, pričom súd mal platbu žalobkyne za tento posudok za bezpochyby preukázanú, ako to vyplýva z vyššie zisteného skutkového stavu. Omeškanie žalovaných nastalo po doručení výzvy o náhradu tejto sumy žalovaným (13.11.2020), preto súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť aj príslušenstvo zo žalovanej sumy od 14.11.2020.

52. Súd prvej inštancie podrobil žalobný nárok aj tzv. testu proporcionality, pričom dospel k záveru, že bez rozhodnutia o určení vlastníckeho práva žalobkyne by uvedené predstavovalo neúmernú záťaž žalobcu v komparácii s potenciálnym benefitom žalovaných, všetko v kontexte dlhodobého užívania susediacich pozemkov.

53. Na tomto mieste súd považuje za nevyhnutné dať do pozornosti obidvoch sporových strán, že pri posudzovaní súdenej veci dospel k záveru, že problém medzi sporovými stranami je inde a predmetná kauza je len jedným z jeho prejavov. Je na stranách sporu, aby si uvedomili, že ich skutočný problém nedokáže vyriešiť žiadny štátny orgán svojim autoritatívnym výrokom. Žiadne rozhodnutie orgánu verejnej moci stranám sporu nedokáže zabezpečiť pokojné a harmonické spolunažívanie. Nastolenie optimálnej klímy, resp. aspoň znesiteľnosti spolužitia je výlučnou záležitosťou samotných strán sporu. Súd ako štátny orgán môže len apelovať na to, aby sa strany sporu zamysleli nad tým, či im stojí za to venovať svoj čas vytváraniu a živeniu konfliktov. Ani v tomto spore nie je nikto víťazom, ale obidve strany sú tými, ktorí stratili čas, či už útokmi alebo snahou brániť sa proti nim.

54. Vo všeobecnosti platí, že v medziľudských vzťahoch akéhokoľvek charakteru od druhého môže každý spravodlivo žiadať len to, čo je schopný a hlavne ochotný poskytnúť sám. Ak niekto požaduje pokoj tak musí i sám prispieť k jeho vytvoreniu. Inak sa nevyhneme bludnému kruhu negatívnych reakcií, či odplát (princíp tálionu), ktoré nikdy nič nevyriešia, ale len gradujú nežiaduci stav, ktorý bol vytvorený. Je na každom, aký modus spolužitia zvolí, resp. nastaví. V tomto ohľade existujú v zásade minimálne dve možnosti - buď nájsť spôsob ako s druhými vychádzať a eliminovať riziko vzniku konfliktných situácií alebo zmeniť prostredie pôsobenia, čo však vzhľadom na jednotlivé vlastnícke práva strán sporu ani nie je žiaduce. Ďalšou zákonitosťou života v spoločnosti je, že každý zodpovedá len za seba - za svoje reakcie, nie za reakcie druhých. V neposlednom rade treba mať tiež na pamäti, že nikto nedokáže ovplyvniť všetko to, čo sa mu deje, môže však ovplyvniť a ovplyvňuje to, akým spôsobom na to reaguje.

55. V nadväznosti na uvedené súd apeluje na obidve strany, aby zvážiac vlastné hodnoty a priority, zvlášť v situácii, že nejde o takpovediac úplne „cudzie“ strany sporu, ale o bezprostredných susedov, riešili všetky problémové situácie zmierlivo a snažili sa o to nájsť kompromisy, ktoré im zabezpečia pokojné užívanie ich majetku i korektné vzťahy minimálne na úrovni slušného správania sa a tolerovania toho druhého.

56. Napokon vo vzťahu k zamietnutiu návrhu na doplnenie dokazovania ďalším znaleckým posudkom, ako to navrhoval právny zástupca žalovaných je potrebné uviesť, že ďalší znalecký posudok považoval súd za nadbytočný, pričom mal za to, že dokazovanie v tomto smere by neprinieslo žiadne pre spor relevantné skutočnosti spôsobilé objasniť skutkové okolnosti danej veci. Súd tak rozhodol tiež so zreteľom na hospodárnosť konania a nenavyšovanie ďalších trov konania, všetko v kontexte zásady koncentrácie konania vo vzťahu k možnosti vykonávať dokazovanie.

57. Súd preto žalobe vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne závery vyhovel a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

58. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

59. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

60. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

61. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

62. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 v spojení s , podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní úspešný, preto má oproti žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, pričom v predmetnej veci súd nezvhliadol dôvody osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnej sporovej strane.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.