Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2To-113-2020.pdf
PDF · 90.06 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/113/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanej P. H., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom H. č. XXX, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení účinnom do 31.07.2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15.06.2021 o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 28.09.2020, sp. zn. 2T/71/2019, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 28.09.2020, sp. zn. 2T/71/2019 bola obžalovaná P. H. podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodená spod obžaloby Okresnej prokuratúry Partizánske č.k. Pv 157/18/3305-40 zo dňa 12.08.2019, doručenej súdu 13.08.2019, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení účinnom do 31.07.2019, na tom skutkovom základe, že
dňa 14.12.2017 v čase asi o 16.00 hod. v H. na ul. F. cesta č. XXXX/XXX v priestoroch predajne HM Q. odcudzila z regálu s cukrovinkami 3 ks Nugety arašidovej v balení 340 gramov tak, že si ich vložila do svojej kabelky, pričom pri platení nákupu tento tovar neuhradila a s tovarom prešla cez pokladničnú zónu a následne von z predajne, čím spôsobila spoločnosti Q. J., a.s. Slovenská republika škodu vo výške 6,87 €, pričom sa tohto konania dopustila napriek tomu, že dňa 26.08.2017 jej bola Obvodným oddelením PZ Partizánske uložená bloková pokuta vo výške 30,-€, evidenčné číslo bloku: XXX XXX XX za spáchanie priestupku proti majetku v zmysle § 50 ods. 1 Zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa taktiež dopustila drobnou krádežou veci, hoci bola za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdená rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 0T/151/2016 zo dňa 28.10.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.10.2016,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodeného Q. J. SR a.s., so sídlom T. -E. časť S., B. na J. 2, IČO: XX XXX XXX s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol ihneď po jeho vyhlásení napadnutý odvolaním prokurátora v neprospech obžalovanej. V písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že predmetný rozsudok považuje za nezákonný, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplýva, že skutok sa stal, tento je trestným činom a spáchala ho obžalovaná P. H.. Má za to, že prvostupňový súd sa pri hodnotení vykonaných dôkazov nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, starostlivo neuvážil všetky okolnosti prípadu jednotlivo i v ich súhrne, v dôsledku čoho vykonané dôkazy vyhodnotil nesprávne a tiež nevykonal všetky dôkazy navrhnuté obžalobou. Poukázal na výpoveď obžalovanej z prípravného konania v procesnom postavení obvinenej, kde sa dňa 15.03.2018 k spáchaniu uvedeného skutku v celom rozsahu priznala a svoje konanie úprimne oľutovala, pričom
podrobne popísala, akým spôsobom uvedený tovar odcudzila a tiež uviedla, že si je vedomá skutočnosti, že bola postihnutá v blokovom konaní políciou v Partizánskom pokutou nezaplatenou na mieste, kde dňa 26.08.2017 dostala pokutu vo výške 30,- €, nakoľko vtedy rovnako kradla v predajni P.. Dňa 14.05.2019 obvinená zmenila svoju výpoveď, čo zdôvodňovala nátlakom policajtov, vymyslela si tiež, že bola liečená u Dr. J. a dúfala, že vec sa bude riešiť uložením blokovej pokuty. Rovnako na hlavnom pojednávaní obžalovaná spáchanie skutku poprela, pričom uviedla, že policajti dali pred ňu čistý papier, že tam má hocičo napísať, a keď to spraví, dajú jej len desaťeurovú pokutu a pustia ju domov. Tak si vymyslela nugety aj dátum. Ju potom ale zobrali do druhej kancelárie, kde bol iný policajt. On nevedel ako sa s tými skôr dohodla, dával jej ku skutku otázky a ona odpovedala. Povedal jej napríklad, či to bolo ráno a ona, že poobede, atď., takto dopĺňala výpoveď. Dali jej podpísať nejaké papiere a po piatich hodinách ju pustili. Prokurátor však výpoveď obvinenej z hlavného pojednávania považuje za nevierohodnú, motivovanú snahou zbaviť sa trestnej zodpovednosti za spáchaný trestný čin. Pravdivosti výpovede obžalovanej z prípravného konania zo dňa 15.03.2020 nasvedčujú výpovede svedkov O.. E. Z. a I. A., ktorí v prípravnom konaní v podstate zhodne uviedli, že si spomínajú, ako sa obvinená na Obvodnom oddelení PZ sama dobrovoľne priznala k spáchaniu drobnej krádeže v Partizánskom v Q., kde im uviedla, že dňa 14.07.2017 poobede odcudzila z regála 3 ks nugety, ktoré si po vybratí z regála vložila do kabelky a prešla bez zaplatenia cez pokladňu. Potom tovar minula pre vlastnú potrebu. Návrh prokurátora na doplnenie dokazovania výsluchom menovaných svedkov však samosudca nedôvodne odmietol, čo zdôvodnil tým, že ide o dôkazy k okolnosti, ktorú možno zistiť inými, už skôr navrhnutými dôkazmi, k okolnosti naviac pre právne posúdenie skutku nepodstatnej, a tiež z dôvodov procesných, kde jednak neboli svedkami skutku, ich výpovede sa týkajú verzie obžalovanej o postupe a je logický predpoklad, že by verziu obžalovanej o tom, že by bol na ňu vyvíjaný nátlak, aby sa k nejakej o to viac vymyslenej krádeži v Q. priznala nepotvrdzovali. Ich postup vyplýva z úradného záznamu a zápisníc o úkonoch vo veci v ten deň. Podľa názoru prokurátora nemožno súhlasiť s názorom súdu, že výsluch policajtov by nebol spôsobilý rozptýliť pochybnosti o pravdivosti tej výpovede obžalovanej, počas ktorej sa v prípravnom konaní priznala. V tej súvislosti prokurátor poukázal na výsluch svedka O.. A. Z., ktorý rovnako nebol svedkom skutku a bol vypočutý práve k okolnostiam predvedenia obvinenej na Obvodné oddelenie PZ Partizánske v súvislosti s predmetným skutkom. Vzhľadom k trestnej minulosti obžalovanej a jej skúsenosťou s trestným konaním nie je dôvodné predpokladať, že je pravdivá jej verzia o tom, že si skutok vymyslela z dôvodu, aby bola prepustená domov s tým, že bola policajtom uisťovaná o tom, že dostane len 10 eurovú pokutu za priestupok, pokiaľ sa ku skutku prizná. Naopak obžalovaná si bola vedomá možných následkov za spáchanie trestnej činnosti v podobe uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody, čo vyústilo do snahy zmeniť jej pôvodnú výpoveď, v ktorej sa k spáchaniu skutku doznala. Obžalovaná tiež na hlavnom pojednávaní uvádzala, že v čase skutku pracovala v F., predávala syry, ktorá skutočnosť však z vykonaného dokazovania nevyplynula, nakoľko ju obžalovaná nevedela preukázať. Teda v čase spáchania skutku nemala žiadny príjem, rovnako nemala žiadny príjem ani jej priateľ O.. A. Z. a prostriedky k obžive, prípadne prostriedky k zadovažovaniu omamných látok, ktoré užívala si obžalovaná zabezpečovala pravdepodobne páchaním majetkovej trestnej činnosti. Obžalovaná sa opakovane dopúšťa protiprávneho konania, nakoľko doposiaľ bola dvakrát súdne trestaná, naposledy rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou 1 T/26/2019 zo dňa 08.07.2019, pre rovnakú trestnú činnosť, aká sa jej v súčasnosti kladie za vinu. Podľa názoru prokurátora vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že skutok kladený obžalovanej za vinu právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení účinnom do 31.07.2019 sa stal a tento spáchala obžalovaná P. H., kde jej vina bola preukázaná nielen jej výpoveďou z prípravného konania, ale taktiež ju bolo možné preukázať výpoveďami svedkov O.. E. Z. a I. A., ktorých výsluchy súd odmietol vykonať. V nadväznosti na uvedené sa nemožno stotožniť s hodnotením vykonaných dôkazov súdom prvého stupňa, ktoré považuje prokurátor za nesprávne, v prospech obžalovanej a preto nesúhlasím so záverom prvostupňového súdu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná. Preto navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a aby podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil Okresnému súdu Partizánske, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. K odvolaniu prokurátora sa vyjadrila obžalovaná prostredníctvom obhajcu, pričom obhajca uviedol, že nesúhlasí s názorom prokurátora okresnej prokuratúry v celej jeho argumentácii. Práve naopak okresný súd správne vec vyhodnotil a rozsudok je vecne správny. Plne súhlasí s jeho odôvodnením, keď na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy samostatne, ako aj vo vzájomnej súvislosti, súd dospel k právnemu záveru, že nebolo v rovine rozumnej istoty a bez dôvodných pochybností
preukázané, že sa skutok stal tak, ako je uvedené v obžalobe a preto aplikujúc zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovaného, obžalovanú spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. a/ Tr. por.
Obžaloba je založená na priznaní obžalovanej v procesnom postavení obvinenej v prípravnom konaní dňa 15.03.2018, a na výpovedi zástupcu poškodeného v tom zmysle, že si uplatňuje nárok na náhradu škody, výšku ktorej vyčíslil, v spojení s predchádzajúcimi rozhodnutiami o odsúdení, či postihnutí za priestupok proti majetku obžalovanej. Na takejto, na prvý pohľad jasnej dôkaznej situácii sa ukázali byť počas dokazovania také trhliny, že nielen vznikla dôvodná pochybnosť o pravdivosti doznania obžalovanej, ale o tom, či sa vôbec skutok stal. Obžalovaná ešte v prípravnom konaní ku skutku vypovedala opäť a uviedla, že sa doznala ku skutku, ktorý si v podstate vymyslela pod nátlakom polície za situácie, keď bola zadržaná, vypočúvaná niekoľko hodín, požiadaná o akúsi pomoc pri vylepšovaní štatistík polície pri objasňovaní drobných krádeží v Q., s tým, že bola uisťovaná, že dostane len 10 euro pokutu za priestupok. Chcela ísť čím skôr domov, nespala a pod tlakom, tak si zvolila rýchle riešenie a skutok si vymyslela podľa požiadaviek policajtov. Verzia o vymyslenom skutku „na požiadanie“ sa javí byť pravdepodobnejšia, ako verzia o „zázračnom“ odhalení majetkovej trestnej činnosti u poškodeného, ktorý si skutku ani len nebol vedomý. Poškodený nevedel vydokladovať čo mu chýba, pokiaľ by aj dohľadal výsledky inventúry, boli by z novembra 2018, teda aj prípadný druhovo totožný chýbajúci tovar by nebolo možné individualizovať, lebo mohlo sa stať, že takýto tovar bol odcudzený aj neskôr niekým iným. Trestné činy obdobného charakteru sa štandardne odhalia tak, že páchateľ je zadržaný priamo pri krádeži pracovníkom SBS alebo predavačkou, menšia časť trestnej činnosti na podklade krátkodobo uchovávaných kamerových záznamov, kde sa páchateľ, najmä pokiaľ ide o polícii „známu“ osobu identifikuje. V tomto prípade, ako vyplýva z výpovede zástupcu poškodeného, poškodený nemal k dispozícii kamerový záznam, páchateľ nebol zadržaný pri skutku, dokonca išlo o odhalenie páchateľa po viac než troch mesiacoch po údajnej krádeži. Poškodený bol v podstate prekvapený odhalením páchateľa a ani sám nepredložil zoznam schodku na tovare za dané obdobie, či vôbec eviduje schodok v predmetnom tovare. Len predložil pokladničný doklad, aj to len na účely ocenenia tovaru. Súd správne nepovažoval ani za pravdepodobné, že by vedela obžalovaná datovať spáchanie trestnej činnosti viac než tri mesiace do minulosti, a pamätala by si deň a čas kedy v podstate bezvýznamnú krádež spáchala. Trestné stíhanie začalo aj samotný úradný záznam o správe od „informátora“ je z 15.03.2018. Teda je zrejmé, že žiadne úkony trestného stíhania ani vo veci sa pred týmto dátumom nevykonali. To nasvedčuje verzii, že skutok sa „zistil“ a „odhalil“ páchateľ dňa 15.03.2018, teda len v dôsledku toho, že obžalovaná vypovedala o skutku. Pokiaľ ide o deň skutku obžalovaná uviedla 14.12.2018, že ju to napadlo, pretože XX.XX. má jej brat narodeniny. Z REGOB skutočne vyplýva, že jej brat má v onen deň narodeniny. Pokiaľ klamala, nemala dôvod hovoriť pravdu aj v ďalšej časti výsluchu, uvádza že sa liečila na kleptomániu u E.. J., no v skutočnosti sa u tejto psychiatričky nikdy neliečila. Znalkyňa E.. E. popisuje akcentovanú osobnosť obžalovanej, ktorej popis sedí s osobou, ktorá nekoná racionálne. Znalkyňa uvádza, že u obžalovanej je prítomný sklon k neuváženým a skratovým reakciám, ku konaniu bez dostatočného zvažovania možných riešení a výberu najvhodnejších prostriedkov k dosiahnutiu vytýčených cieľov. V tomto prípade svoj cieľ tiež „dosiahla“, vymyslela si skutok a bola prepustená domov. Tiež je zrejmé aj s poukazom na výpoveď svedka Z. a rodičov obžalovanej, že táto bola na políciu predvedená, neskôr sa im zdôverila s tým, že sa priznala k niečomu čo nespravila, chcela to odvolať, ale výsledok bola podaná obžaloba. Ako súd správne zistil, pre skutok, pri ktorom nielenže nebolo bez dôvodných pochybností preukázané, že ho spáchala obžalovaná, no ktorý sa s veľkou pravdepodobnosťou ani len nestal. To bol veľmi správne hlavný dôvod prečo súd obžalovanú napokon z dôvodu podľa § 285 písm. a/ Tr. por. spod obžaloby oslobodil. S poukazom na vyššie uvedené navrhuje odvolaciemu súdu, aby podané odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry v neprospech obžalovanej zamietol.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že sa pridržiava písomných dôvodov odvolania a navrhla, aby krajský súd po zrušení napadnutého rozsudku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju tento v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Obhajkyňa obžalovanej v súlade s písomným vyjadrením k odvolaniu prokurátora navrhla odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť, pretože rozsudok súdu prvého stupňa považuje za správny a zákonný. Obžalovaná taktiež navrhla odvolanie prokurátora zamietnuť.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.
Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na podklade podaného odvolania zistil, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné. Z obsahu odvolania je zrejmé, že prokurátor vytýka súdu prvého stupňa nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov, resp. ustálenie skutkového stavu, poukazujúc na vykonané dôkazy, ktoré podľa názoru prokurátora preukazujú, že skutok sa stal a spáchal ho obžalovaný. Súčasne vytýkal súdu, že odmietol vypočuť ako svedkov príslušníkov polície O.. E. Z. a I. A. k okolnostiam prvotného výsluchu obžalovanej, v postavení obvinenej. K tomu odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa logicky vysvetlil, prečo odmietol vykonať tieto dôkazy a s týmto odôvodnením možno súhlasiť. Odvolací súd ďalej uvádza, že v zásade nemožno vytýkať súdu prvého stupňa nezákonnosť napadnutého rozsudku len preto, že odvolateľ (v danom prípade prokurátor) dospel na základe vlastného hodnotenia dôkazov vo významnej časti k iným skutkovým a právnym záverom, než súd prvého stupňa, ktorý vykonal všetky potrebné dôkazy a vyhodnotil ich tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku. V prejednávanom prípade súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku podrobne konštatoval jednotlivé výpovede a listinné dôkazy a na základe ich vyhodnotenia tak jednotlivo, ako aj v súhrne dospel aj podľa názoru odvolacieho súdu k správnemu záveru, že nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná, pričom okresný súd svoje rozhodnutie riadne vysvetlil v odôvodnení, ktoré je v intenciách ustanovenia § 168 Tr.por. Je potrebné uviesť, že v zmysle § 2 ods.12 Tr. por. je súd povinný všetky dôkazy hodnotiť tak jednotlivo ako aj v súhrne s ostatnými dôkazmi a to podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu. V súlade s tým potom pre uznanie viny musí na základe vykonaného dokazovania dospieť k nespochybniteľnému záveru, že skutok sa stal, spáchala ho obžalovaná a tento skutok je trestným činom. V prejednávanom prípade je obžaloba založená výlučne na výpovedi obžalovanej z prípravného konania zo dňa 15.03.2018, kde sa k spáchaniu skutku priznala. Následne obžalovaná ešte v prípravnom konaní zmenila výpoveď v tom smere, že skutku sa nedopustila a na nej zotrvala i na hlavnom pojednávaní, pričom tiež uviedla dôvody, ktoré ju viedli v prvej výpovedi k priznaniu. V tej súvislosti krajský súd uvádza, že žiadny ďalší dôkaz usvedčujúci obžalovanú okrem jej prvotného priznania zadovážený nebol, pričom pokiaľ ide o výpoveď zástupcu poškodeného ten bol prekvapený, že vôbec malo k nejakej krádeži dôjsť a sám nepredložil zoznam schodku na tovare za dané obdobie, či vôbec eviduje schodok na predmetnom tovare, len doložil pokladničný doklad na účely ocenenia tovaru. Tak ako uviedol už súd prvého stupňa, nebol zabezpečený žiadny kamerový záznam z predajne, páchateľ nebol zadržaný pri, alebo krátko po skutku, pričom k odhaleniu páchateľa došlo po viac než troch mesiacoch po údajnej krádeži a trestné stíhanie vo veci a vznesené obvinenie pre krádež 3 ks Nugety bolo začaté až dňa 15.03.2018 na základe poznatku informátora polície. Tak ako je naznačené už vyššie, pre uznanie viny musí mať súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania sa stal a spáchala ho obžalovaná. Súd môže oprieť výrok o vine i o nepriame dôkazy, avšak len za predpokladu, že tvoria vo svojom súhrne logickú, ničím nenarušenú uzavretú sústavu dôkazov vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, z ktorých možno vyvodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť iný. V danom prípade ani podľa názoru odvolacieho súdu takýto záver o vine na podklade vykonaného dokazovania urobiť nemožno. Okresný súd sa dôsledne zaoberal celou dôkaznou situáciu a následne správne v zmysle zásady „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ spod obžaloby obžalovanú oslobodil podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku.
Uvedené skutočnosti sú len tie najdôležitejšie, na ktoré považoval odvolací súd za potrebné poukázať vzhľadom na dôvody odvolania, pričom s ďalším podrobnejším odôvodnením potom odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa v plnej miere stotožnil a tento v celom rozsahu považuje za správny a zákonný, vrátane výroku, ktorým bol poškodený Q. J. SR a.s., so sídlom T. -E. časť S., B. na J. 2, IČO: XX XXX XXX, podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces. Z vyššie uvedených dôvodov odvolanie prokurátora odvolací súd podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.