Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Cob-179-2022.pdf
PDF · 130.75 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/179/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu SG Shopping s.r.o., Staré Grunty 24, Bratislava, IČO: 43 896 375, práv. zast. advokátska kancelária MST PARTNERS, s.r.o., Laurinská 3, Bratislava, IČO: 36 861 545, proti žalovanému Tatra banka, a.s., Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, práv. zast. Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., Twin City Tower, Mlynské nivy 10, Bratislava, IČO: 47 239 921, o zaplatenie 137.836,38 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti výroku II. a IV. rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/29/2018-826 zo dňa 4.4.2022 jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/29/2018-826 zo dňa 4.4.2022 v napadnutom výroku II. a IV. z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom návrh na prerušenie konania zamietol, druhým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 122.898,83 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 122.898,83 EUR od 3.8.2018 do zaplatenia, tretím výrokom vo zvyšku súd žalobu zamietol a štvrtým výrokom rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi 78,32% trov konania, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil najmä nasledovne: Žalobou doručenou súdu dňa 27.3.2018 sa žalobca domáha od žalovaného zaplatenia sumy 137.836,38 EUR z dôvodu, že žalovaný spôsobil škodu vo výške žalovanej istiny tým, že porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o nájme nebytového priestoru uzavretej dňa 4.1.2010, na základe ktorej žalovaný ako nájomca užíval na 2. nadzemnom podlaží OC Cubicon priestory o výmere 152,64 m2 za účelom zriadenia a prevádzky pobočky banky, a to: bol v omeškaní s úhradou platby podľa zmluvy o viac ako 45 dní, zastavil/prerušil prevádzkovanie svojej činnosti v predmete nájmu a prevádzku neobnovil ani v dodatočnej lehote poskytnutej mu na tento účel prenajímateľom vo výzve prenajímateľa zo dňa 11.3.2016. Podľa žalobcu v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalovaných žalobcovi vznikla škoda vo výške 137.767,05 EUR, čo predstavuje rozdiel medzi tým, čo by žalobca získal od žalovaného, keby tento si plnil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o nájme a skutočne inkasovaným nájomným od nových nájomcov za obdobie od 8.4.2016 do 31.12.2017. Žalovaný s tvrdením žalobcu nesúhlasil, a to z nasledujúcich dôvodov: (i) nárok je premlčaný, (ii) žalovaný neporušil žiadne svoje zmluvné či zákonné povinnosti, (iii) k ukončeniu nájomnej zmluvy došlo výpoveďou žalovaného, (iv) žalobca konal protiprávne, keď ešte počas zmluvného vzťahu so žalovaným uzavrel ďalšie nájomné zmluvy na ten istý predmet nájmu, uzavrel nevýhodné zmluvy, (v) k vzniku škody nedošlo v príčinnej súvislosti s (údajným) porušením povinností žalovaného, pretože odstúpenie žalobcu od nájomnej zmluvy nebolo následkom údajného porušenia zmluvných povinností žalovaným, ale bolo priamym následkom uzatvorenia nových nájomných zmlúv, (vi) žalobca porušil svoju
prevenčnú povinnosť a nevynaložil primerané úsilie na predchádzanie vzniku škody a priestory prenajal za podstatne nižšie nájomné, (vii) škoda vyčíslená žalobcom je nepreukázaná.
3. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci dospel k záveru, že žalobca zákonným spôsobom preukázal porušenie povinností žalovaného, a to tým, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou platby podľa nájomnej zmluvy o viac ako 45 dní (medzi procesnými stranami ani nebolo sporné, že žalovaný uhrádzal platby podľa Nájomnej zmluvy len do konca roku 2015) a ďalej tým, že žalovaný prerušil/zastavil prevádzkovanie svojej činnosti v predmete nájmu k 31.12.2015 (ani táto skutočnosť nebola medzi procesnými stranami sporná). K obrane žalovaného spočívajúcej v tvrdení, že zmluvný vzťah skončil výpoveďou žalovaného zo dňa 14.12.2015, a teda žalovaný neporušil žiadne svoje zmluvné povinnosti súd uviedol, že výpoveď nájomcu z nájmu NP musí spĺňať všetky náležitosti v zmysle zákona č. 116/1990 Zb., ako aj všeobecné náležitosti právneho úkonu v zmysle § 34 OZ. Výpoveď z nájmu NP musí byť v súlade so zákonom a ako prejav vôle musí byť vykonaný určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Prejav vôle nájomcu obsiahnutý vo výpovedi z nájmu NP je určitý, ak je objektívne pochopiteľný, inak povedané - ak môže typický účastník v postavení adresáta výpoveď z nájmu a prejavenú vôľu v obsahu tejto výpovede bez rozumných pochybností o jeho obsahu zodpovedným spôsobom vnímať. V súdnom konaní sa nemôžu dôvody výpovede nahrádzať a dodatočne dopĺňať tak, aby boli v súlade s hmotným právom, ako aj určito a zrozumiteľne vyjadrené. V tomto prípade je vo výpovedi zo dňa 14.12.2015 uvedený ako dôvod výpovede - nevhodnosť predmetu nájmu pre neustálu zmenu nájomcov a štruktúry prevádzok, čo bolo spojené s dlhodobou realizáciou stavebných prác v OC sprevádzaných hlukom a ďalšími obmedzeniami. Z listu žalovaného zo dňa 2.9.2015, z výpovede žalobcu a z obsahu výpovede z nájmu bolo zrejmé, že skutočným dôvodom výpovede žalovaného boli žalovaným tvrdená nízka návštevnosť OC Cubicon a s tým spojené ekonomické dôvody - nedosahovanie predpokladaného zisku pobočky. Takto vymedzený dôvod však nezakladá nevhodnosť NP na dohodnuté užívanie. Žalovaný mohol priestor užívať a aj ho po celý čas trvania nájomného vzťahu užíval a prevádzkoval v ňom svoju pobočku. Právo rozhodovať o štruktúre prevádzok a spôsobe ich rozmiestnenia v obchodnom dome patrilo výlučne prenajímateľovi. Navyše žalovaný sa v zmluve zaviazal strpieť výkon akýchkoľvek a všetkých prác považovaných prenajímateľom za potrebné, a to vrátane stavebných úprav. Vzhľadom na uvedené súd konštatoval, že žalovaným uvádzaný dôvod uvedený vo výpovedi zo dňa 14.12.2015 neobstojí a súd túto výpoveď vyhodnotil ako neplatnú. Súd mal za to, že k ukončeniu nájomnej zmluvy došlo odstúpením žalobcu zo dňa 4.4.2016. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie považoval za preukázané splnenie prvého predpokladu na vznik nároku na náhradu škody, a to porušenie povinností žalovaného.
4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca zákonným spôsobom preukázal aj príčinnú súvislosť medzi porušením povinností žalovaného a vznikom škody: Súd mal za to, že v prípade, ak by nedošlo k ukončeniu prevádzky žalovaným a k neplateniu platieb z jeho strany podľa nájomnej zmluvy, žalobca by nebol nútený od zmluvy odstúpiť a škoda by mu nevznikla. Čo sa týkalo obrany žalovaného spočívajúcej v tvrdení, že samotný žalobca konal protiprávne, keď nebytový priestor prenajal „duplicitne“, resp. „triplicitne“, zo žiadneho dôkazu založeného v spise nevyplýva, že by noví nájomcovia užívali priestory pred 12.4.2016. Uvedená skutočnosť bola zrejmá aj zo samotného preberacieho protokolu, ktorým žalovaný priestor odovzdal žalobcovi. Ak aj došlo k uzavretiu nájomných zmlúv v priebehu marca 2016 (čo je však spochybnené čestnými prehláseniami nových nájomcov) - táto skutočnosť síce mohla byť porušením povinností žalobcu (ako tvrdí žalovaný), nemala však žiaden vplyv na vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením povinností žalovaného a vznikom škody. Súd mal za to, že z tohto prípadného protiprávneho konania žalobcu nevznikla žalovanému žiadna škoda a táto skutočnosť nemala ani vplyv na žalobcom uplatnenú škodu v tomto konaní. Javilo sa súdu ako logické a rozumné, že žalobca - ktorý dlhodobo sledoval snahu žalovaného o ukončenie prevádzky (minimálne od septembra 2015), ako podnikateľ v oblasti prenájmu nehnuteľností vyhodnotil situáciu a snažil sa na ňu adekvátne a zodpovedne reagovať, hľadal prijateľné riešenie a toto našiel v podobe nových záujemcov o užívanie nebytového priestoru po žalovanom. Ak aj pochybil tým, že pred ukončením nájmu so žalovaným neuzatvoril so záujemcami, napr. zmluvy o budúcej nájomnej zmluve, toto pochybenie nemalo ani len minimálny vplyv na škodu uplatnenú v tomto konaní, podľa názoru súdu nespôsobilo žiadnu škodu žalovanému a už vôbec nespôsobilo škodu, ktorú si žalobca uplatňuje v tomto konaní (ako tvrdí žalovaný). Súd zdôraznil, že samotné porušenie právnej povinností ešte nezakladá zodpovednosť za škodu. Súd mal za to, že žalobca správne kvantifikoval podnikateľské riziko, vyhodnotil možné riešenia a svojim rozhodnutím prenajať priestor novým nájomcom znížil nepriaznivé následky skutočnosti, že žalovaný nemal záujem prevádzkovať svoju pobočku v OC. Z uvedeného dôvodu súd považoval za
preukázané splnenie druhého predpokladu na vznik nároku na náhradu škody, a to príčinnú súvislosť medzi porušením povinností žalovaného a vznikom škody.
5. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca zákonným spôsobom preukázal aj tretí predpoklad pre úspešné uplatnenie náhrady škody, a to výšku škody.
6. Súd prvej inštancie mal ďalej za to, že existuje vysoká pravdepodobnosť, že žalobca by obdržal majetkový prínos v podobe platieb žalovaného v súlade so nájomnou zmluvou vo výške podľa čl. IV, VI. nájomnej zmluvy.
7. Celkovo teda do 31.12.2017 mal žalovaný uhradiť 135.763,54 EUR nájom + marketingový poplatok 5.832,53 EUR, t.j 141.596,07 EUR.
8. Spoločnosť Zrakové centrum - Vision Care spol. s r.o. mala uhradiť nájom 9.636,85 EUR + marketingový poplatok 2.169,35 EUR, t.j 11.806,20 EUR.
9. Spoločnosť Shield-Sk s.r.o. mala uhradiť nájom 6.098,40 EUR + marketingový poplatok 792,64 EUR, t.j. 6.891,04 EUR.
10. Potom rozdiel, ktorý predstavuje preukázanú škodu žalobcu, je podľa súdu prvej inštancie vo výške 122.898,83 EUR, a preto súd v tejto časti žalobe vyhovel. Zvyšný nárok mal súd za nepreukázaný a nepreskúmateľný a v tejto časti preto žalobu zamietol.
11. Čo sa týkalo obrany žalovaného spočívajúcej v tvrdení, že žalobca porušil prevenčnú povinnosť najmä tým, že uzavrel nájomné zmluvy za nižšie nájomné, ako bolo dojednané so žalovaným: súd dospel k záveru, že žalobca postupoval tak, aby škoda spôsobená žalovaným bola čo najnižšia.
12. Záverom k námietke žalovaného o premlčaní nároku súd uviedol, že žaloba, ktorou si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody za obdobie od 8.4.2016 do 31.12.2017 bola podaná na súd 27.3.2018. Uvedenú námietku, ktorú žalovaný bližšie nešpecifikoval a nie je súdu zrejmé, ako došiel k záveru o premlčanom nároku, súd preto vyhodnotil ako nedôvodnú.
13. O nároku na trovy konania rozhodol súd tak, že žalobca si uplatnil 137.836,38 EUR, úspešný bol v časti o zaplatenie 122.898,83 EUR, t.j. 89,16 %. Žalovaný bol teda úspešný - 10,84 %. Čistý úspech žalobcu predstavuje teda 78,32 % (89,16 % mínus 10,84 %).
14. Proti II. a IV. výroku rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p. Žalovaný má za to, že nie je daná príčinná súvislosť medzi tvrdeným porušením povinností žalovaného a vznikom škody na strane žalobcu, pričom súd prvej inštancie sa pri posudzovaní predmetnej otázky odklonil od judikatúry Najvyššieho súdu SR, a to bez toho, aby tento odklon riadne odôvodnil. Žalobca v konaní prezentoval skutkový stav veci tak, že mu vznikla škoda v príčinnej súvislosti s odstúpením žalobcu od Zmluvy o nájme nebytového priestoru uzavretej so žalovaným dňa 4.1.2010 (ďalej len „Zmluva TB“), t.j. že vznik škody na strane žalobcu predstavoval priamy následok porušovania zmluvných povinností zo strany žalovaného, pričom žalobcovi podľa jeho tvrdení vznikla škoda predstavujúca rozdiel medzi peňažným plnením, ktoré mohol žalobca získať na základe Zmluvy TB a peňažnými plneniami, nárok na ktoré žalobcovi vyplýva z nájomných zmlúv, ktoré žalobca uzavrel ako náhradné nájomné zmluvy s tretími osobami. V skutočnosti však žalobca predmet nájmu prenajal tretím osobám za nevýhodnejších podmienok skôr, než odstúpil od Zmluvy TB, ba dokonca ešte pred realizáciou obligatórnej výzvy žalobcu na dodatočné splnenie povinnosti žalovaného. Príčinou vzniku škody na strane žalobcu teda nie je žalobcom tvrdené porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného a žalobcovi nevznikol voči žalovanému nárok na náhradu škody titulom prenajatia predmetu nájmu za nevýhodnejších podmienok iným nájomcom. Žalovaný zároveň poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.9.2009, sp.zn. 4Obdo 15/2008, ktoré mal súd rešpektovať a aplikovať. Ďalej má za to, že súd dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že noví nájomcovia neužívali priestory pred odstúpením žalobcu od Zmluvy TB, pričom uvedený záver je v rozpore s vykonanými dôkazmi. Priamo obsah žalobcom predložených nájomných zmlúv uzavretých s novými nájomcami teda vyvracia skutkový záver súdu, že noví nájomcovia neužívali predmet nájmu pred 12.4.2016. Naopak, noví nájomcovia prevzali (a teda užívali) predmet nájmu odo dňa 11.3.2016 (Zrakové centrum - Vision Care spol. s r. o.) a
odo dňa 24.3.2016 (spol. Shield-Sk s. r. o.), teda ešte pred odstúpením žalobcu od Zmluvy TB. Neobstojí pritom poukaz súdu prvej inštancie na to, že odovzdávací protokol (Záznam z odovzdania a prevzatia nebytových priestorov) medzi žalobcom a žalovaným bol podpísaný dňa 12.4.2016. Sám žalobca totiž jasne uviedol, že žalovaný predmetný nebytový priestor neužíval už od 1.1.2016. Vzhľadom na uvedené, samotná skutočnosť, že dňa 12.4.2016 bol predmetný nebytový priestor formálne (na papieri) odovzdaný žalobcovi, nijako nepreukazuje, že v danom čase ešte nebol tento priestor odovzdaný do užívania novým nájomcom. Žalovaný v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkou žalovaného, že dosiahnutie nájomného v prvých mesiacoch (04-06/2016) trvania nájmu na podklade Zmluvy Vision zmaril žalobca vlastným neobozretným postupom, keď namiesto paušálneho nájomného dojednal na prvý rok trvania nájmu (v období od 10.3.2016 do 28.2.2017) nájomné z obratu, pričom spoločnosť Zrakové centrum - Vision Care spol. s r. o. začala dosahovať obrat až od 1.7.2016. Nárok žalobcu tak mal byť znížený o sumu, ktorú žalobca vyčíslil ako nájomné, ktoré by mu bolo inak patrilo na podklade Zmluvy TB za obdobie 04-06/2016 v časti týkajúcej sa priestoru neskôr prenajatému na podklade zmluvy Vision (54,99 m2), t. j. o sumu vo výške 23.535,25 EUR : 152,64 m2 x 54,99 m2, keďže dosiahnutie náhradného nájomného za predmetné obdobie žalobca sám zmaril. Tiež sa súd nevysporiadal s námietkou žalovaného, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že z jeho strany došlo k písomnému oznámeniu o posunutí Dňa zahájenia, ktoré je nevyhnutným predpokladom uplatnenia postupu podľa bodu 11.1 nájomných zmlúv uzavretých s novými nájomcami. Nárok žalobcu mal byť znížený o sumu marketingových poplatkov, ktoré si žalobca neuplatnil na podklade Zmluvy Vision za obobie 04-06/2016, t. j. o sumu vo výške 107,23 EUR x 3, nárok mal byť znížený o sumu Spoločných nákladov, ktoré si žalobca neuplatnil na podklade Zmluvy Vision za obobie 04/2016-12/2017, t. j. o sumu vo výške 357,44 EUR x 21 a mal byť znížený o sumu nájomného, ktoré si žalobca neuplatnil na podklade Zmluvy Shield za obobie 04-08/2016, t. j. o sumu vo výške 381,15 EUR x 5. Nárok žalobcu mal byť znížený o sumu marketingových poplatkov, ktoré si žalobca neuplatnil na podklade Zmluvy Shield za obobie 04-08/2016, t. j. o sumu vo výške 49,55 EUR x 5. Súd sa ďalej vôbec nevysporiadal s námietkou žalovaného, že žalobca vo svojom výpočte nijako nezohľadnil nárok voči spol. Shield-Sk s. r. o. na zaplatenie Spoločných nákladov. Nárok žalobcu tak mal byť znížený o sumu Spoločných nákladov, ktoré si žalobca neuplatnil na podklade Zmluvy Shield za obdobie 04/2016-12/2017, t. j. o sumu vo výške 165,17 EUR x 21. Taktiež súd prvej inštancie nedal odpoveď na to, že nájomné uhrádzané inými nájomcami bolo v polovičnej výške oproti nájomného žalobcu a súd sa nevysporiadal s námietkou, že žalobca vo výške príjmov nijako nezohľadnil úžitok vyplývajúci z využívania časti nebytového priestoru ako skladu. Súd tiež nedal žalovanému žiadnu odpoveď na argument, že žalobca v priebehu konania nepreukázal snahu predmetný priestor prenajať, pričom skutočnosť, že žalobca sa dobrovoľne vzdal príjmu z prenájmu predmetného priestoru nemôže byť na ťarchu žalovanému, a preto na tento priestor nemožno vôbec prihliadať pri výpočte peňažného plnenia, ktoré by bol mohol žalobca dosiahnuť na základe Zmluvy TB v období od 8.4.2016 do 31.12.2017. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamieta.
15. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca a uviedol, že žalovaný na ukončenie zmluvného vzťahu nemal právny nárok, zmluvný vzťah založený NZ TB bol dohodnutý na dobu určitú do 4.1.2020, žalobca mal svoje financovanie a úverové vzťahy s financujúcou bankou Slovenská sporiteľňa, a.s. (zabezpečené záložnými právami Slovenskej sporiteľne, a.s. na nehnuteľnosti tvoriace obchodné centrum Cubicon vo vlastníctve žalobcu - Dôkaz: Výpis z LV č. XXXX, časť C) založené taktiež na povinnosti preukazovania stanoveného cash flow voči financujúcej banke s povinnosťou doplnenia zabezpečenia úveru v prípade nedosahovania stanovených finančných ukazovateľov ako aj zosplatnením celého úveru v prípade riadneho neplnenia splátkového kalendára, vzhľadom na čo ukončenie dlhodobého kontraktu so žalovaným ním navrhovaným spôsobom nebolo pre žalobcu akceptovateľné (malo negatívne následky na jeho právne postavenie s presahom následkov vzniku škody uplatňovanej v tomto konaní, nakoľko žalovaný ohrozoval platobnú schopnosť žalobcu riadne plniť svoje záväzky podľa úverovej dokumentácie voči SLSP, a.s. nastavené v kontexte vzniknutých a existujúcich legitímnych očakávaní žalobcu v riadne plnenie existujúcich zmluvných záväzkov jednotlivých nájomcov vrátane žalovaného). Žalobca považuje výpoveď žalovaného za neplatnú, pretože dôvody uvedené žalovaným nie sú relevantnými dôvodmi pre ukončenie nájomnej zmluvy výpoveďou v zmysle článku XVII. bod 17.4. písm. b) nájomnej zmluvy, keďže nespôsobujú nevhodnosť prenajatého nebytového priestoru na dohodnuté užívanie. Žalobca žalovaného upozornil, že nájomný vzťah naďalej trvá a vyzval ho, aby dodržiaval svoje povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy a zdržal sa protiprávneho ukončenia prevádzky svojej pobočky v OC Cubicon. Žalobca preukázateľne vynaložil primerané úsilie, aby žalovaný pokračoval v nájme a plnení svojich povinností aj počas obdobia rokov
2016 a 2017. Žalovaný v období od 1.1.2016 do protokolárneho odovzdania nebytového priestoru (ďalej tiež ako „NP TB") žalobcovi 12.4.2016 NP TB neužíval, z jeho strany došlo k derelikcii predmetu nájmu a ukončeniu uplatňovania akýchkoľvek práv k NP TB. Ku dňu 12.4.2016 spoločnosť VISION ani SHIELD neužívala NP TB, ani neuplatňovala žiadne práva k NP TB, ktorých výkon by kolidoval s uplatňovaním práv k NP TB žalovaným, čo je zrejmé aj z odovzdávacieho protokolu spísaného stranami sporu 12.4.2016. Podstatné pre ustálenie otázky príčinnej súvislosti je to, že uzavretie nových nájomných zmlúv a odstúpenie žalobcu od Nájomnej zmluvy Tatra banka bolo zapríčinené práve a výlučne dlhšie trvajúcim porušovaním zmluvných povinností žalovaného a jeho neochotou zjednať nápravu. Ak by žalovaný neporušoval svoje zmluvná povinnosti, platil dohodnuté nájomné a poplatky za služby, prenajatý nebytový priestor napriek platnej a účinnej nájomnej zmluve svojvoľne neopustil a prevádzkoval v OC Cubicon svoju pobočku, žalobca by nemal žiaden ekonomický, ani právny dôvod hľadať na prenájom nebytového priestoru nového nájomcu, ani odstúpiť od Nájomnej zmluvy a ani by to neurobil, tak ako to neurobil do roku 2016. Žalobca vo svojom vyjadrení poukázal na to, že uznesenie NS SR sp. zn. 4 Obdo 15/2008 nemá precedenčnú záväznosť pre prejednávanú vec (a vzťahuje sa na iný právny vzťah a skutkovo inú situáciu), nemusel sa s ním súd v odôvodnení súd vôbec vysporiadavať. Ďalej poukázal na neexistenciu „Predmetu nájmu" NZ VISION a NZ Shield k dátumom 11.3.2016 a 24.3.2016, vzhľadom na čo uvedené subjekty nemohli prevziať predmetné vtom čase neexistujúce predmety nájmu, ani ich užívať. K odovzdaniu došlo až po zániku NZ TB a protokolárnom odovzdaní NP TB žalovaným žalobcovi. Žalobca používal formulárové zmluvy, ktoré pre nájomcov VISION a SHIELD pripravil Paul Blain Fogo (vtedajší zahraničný konateľ), pri ktorých omylom nedošlo k úprave znenia bodu 1.5 nezodpovedajúceho vtedajšiemu stavu. Za obdobie do 12.4.2016 žalobca nájomcom Zrakové centrum - Vision care s.r.o. a Shield-Sk s.r.o. nevystavil ani žiadnu faktúru za užívanie NP, ani nepožadoval náhradu za užívanie NP, nakoľko NP neužívali. Taktiež si žalobca uplatňoval voči nájomcovi SHIELD poplatok za služby vo výške 165,17 EUR/mesačne za obdobie 9/2016 až 12/2017 (v celkovej sume 2642,72 UER), úhradu ktorej zohľadnil v podanej žalobe a jej náhradu v žalobnom nároku neuplatňoval.
16. Žalovaný vo svojej odvolacej replike uviedol, že argumentácia žalobcu je irelevantná. Keďže žalobca prenajal predmet nájmu tretím osobám ešte pred odstúpením od Zmluvy TB, stáva sa vo vzťahu k potenciálnej škode žalobcu bezvýznamným, či zo strany žalovaného predtým došlo alebo nedošlo k porušeniu zmluvných záväzkov. Zároveň nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že vynaložil primerané úsilie, aby žalovaný pokračoval v nájme a plnení svojich povinností, keďže žalobca pred odstúpením od Zmluvy TB nezrealizoval obligatórnu výzvu na dodatočné splnenie povinnosti žalovaného v zmysle bodu 17.5 písm. k) Zmluvy TB. Žalovaný zároveň zdôrazňuje, že kým úkony žalobcu smerujúce k nájdeniu nových nájomcov neboli v rozpore s existujúcim nájomným vzťahom strán sporu, rovnaký záver nemožno urobiť vo vzťahu k prenajatiu predmetu nájmu tretím osobám ešte pred odstúpením od Zmluvy TB. Žalobca mohol a mal uzavrieť nové nájomné zmluvy s medzičasom nájdenými novými nájomcami až po ukončení nájomného vzťahu so žalovaným, príp. aspoň naviazať začiatok doby nájmu (a odovzdanie predmetu nájmu) na zánik nájomného vzťahu so žalovaným. Nájomca však uvedeným spôsobom nepostupoval a predmet nájmu prenajal za nevýhodnejších podmienok tretím osobám ešte pred odstúpením od Nájomnej zmluvy TB. Zo strany žalobcu teda nešlo o zákonom predpokladané uzavretie náhradných nájomných zmlúv, takýto postup žalobcu nemá oporu v platnej právnej úprave a žalovaný nezodpovedá za škodu, ktorá žalobcovi vznikla v dôsledku uvedeného postupu žalobcu. Vzhľadom na postup žalobcu, ktorý prenajal predmet nájmu tretím osobám za nevýhodnejších podmienok ešte pred odstúpením od Zmluvy TB, by totiž žalobcovi bola vznikla škoda vo výške rozdielu medzi plnením podľa Zmluvy TB a plnením podľa nových nájomných zmlúv aj v prípade, ak by žalovaný nebol porušil svoje povinnosti, príp. ak by ešte pred odstúpením žalobcu od Zmluvy TB svoje povinnosti splnil s dôsledkami podľa § 349 ods. 2 Obchodného zákonníka. Škoda teda žalobcovi vznikla práve v dôsledku jeho vlastného protiprávneho konania, t.j. skutočnou príčinou škody je tu porušenie povinnosti samotným poškodeným. Žalovaný má za to, že uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.9.2009, sp. zn. 4 Obdo 15/2008 je všeobecne aplikovateľným spôsobom ustaľuje existenciu vlastnej zodpovednosti osoby oprávnenej na odstúpenie od zmluvy za škodu vzniknutú tejto oprávnenej osobe uskutočnením nového (a nevýhodnejšieho) obchodu na ten istý predmet plnenia ešte pred odstúpením od skôr uzavretej zmluvy, t.j. uskutočnením obchodu, ktorý nie je náhradným obchodom. Keďže prípad, ktorý je predmetom tohto konania, je vo všetkých relevantných aspektoch podobný prípadu posudzovanému v predmetnom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, súd prvej inštancie bol povinný rešpektovať precedenčnú záväznosť predmetného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyplývajúcu z princípu právnej istoty a povinnosti rozhodovať v obdobných veciach rovnako. Ďalej žalovaný uviedol, že stavebné úpravy
boli realizované až po odstúpení žalobcu od Zmluvy TB, je irelevantné. Realizácia stavebných úprav totiž nepredstavovala nevyhnutný predpoklad užívania predmetu nájmu novými nájomcami a novým nájomcom reálne nič nebránilo užívať predmet nájmu ešte pred realizáciou stavebných úprav. Žalovaný zároveň zdôrazňuje, že pre vyhodnotenie postupu žalobcu bolo za rozhodujúcu potrebné považovať skutočnosť, kedy žalobca predmet nájmu zaťažil nájomnými právami nových nájomcov. Už uzavretím nových nájomných zmlúv dňa 10.3.2016 a dňa 23.3.2016, so začiatkom nájmu odo dňa uzavretia zmluvy, totiž žalobca vyvolal taký stav, že predmet nájmu bol súčasne zaťažený nájomným právom žalovaného aj nájomným právom nových nájomcov, pričom následné odstúpenie žalobcu od Zmluvy TB predstavovalo riešenie práve tohto stretu nájomných práv viacerých osôb.
17. Žalobca vo svojej duplike predložil rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/157/2019 zo dňa 23.6.2022, ktorým súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I, ktorý zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 29.328,29 EUR s prísl., ktorej zaplatenie žalobca uplatňoval z dôvodu nezaplatených zmluvných nárokov voči žalovanému (nájomné, poplatok za služby spojené s nájmom a marketingový poplatok za obdobie od 1.1.2016 do 7.4.2016) v nadväznosti na neplatnú výpoveď danú žalovaným dňa 14.12.2015 vo vzťahu k nájmu nebytového priestoru prenajatému žalobcom žalovanému na základe Zmluvy o nájme nebytového priestoru zo dňa 4.1.2010. Právoplatnosťou rozsudku Krajského súdu Bratislava má prejudiciálna otázka (neplatnosť výpovede nájmu nebytového priestoru žalovaného zo dňa 14.12.2015) povahu res iudicata aj pre odvolacie konanie voči rozsudku sp. zn. 33Cb/29/2018-826. Žalobca uzatvoril nájomné zmluvy s novými nájomcami v čase existencie dôvodu na odstúpenie od NZ so žalovaným (dôvod na odstúpenie podľa bodu 17.5. a) - omeškanie s úhradou akejkoľvek platby podľa NZ o viac ako 45 dní). Listom zo dňa 11.3.201 navyše žalobca vyzval žalovaného, aby v súlade s bodom 17.5. písm. k) nájomnej zmluvy (ďalej len „NZ“), „aby do 5 dní od jeho doručenia obnovil prevádzku pobočky Tatra banka, a.s. v OC Cubicon v súlade s platnou a účinnou nájomnou zmluvou. Výzva bola žalovanému doručená 18.3.2016, lehota na obnovu prevádzky uplynula 23.3.2016. Žalovaný prevádzku pobočky nikdy neobnovil, vzhľadom na čo v čase odstúpenia žalobcu od NZ boli dané dôvody na odstúpenie, rovnako tak v čase uzatvorenia nájomných zmlúv s novými nájomcami žalovaný pobočku v nebytovom priestore protiprávne neprevádzkoval, ani nemal v úmysle prevádzku obnoviť.
18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
19. Podľa § 389 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
20. Podľa § 265 Obchodného zákonníka: Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
21. Podľa § 373 Obchodného zákonníka: Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
22. Podľa § 379 Obchodného zákonníka: Ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.
23. Podľa §39 Občianskeho zákonníka: Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
24. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
25. Podľa § 344 Obchodného zákonníka: Od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
26. Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka: Odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.
27. Podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka: Odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20240301>, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.
28. V obchodných záväzkových vzťahoch platí zásada pacta sunt servanda. Odstúpením od zmluvy dochádza k zániku zmluvu ex nunc. Zodpovednosť a nárok na náhradu škody sa posudzuje podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. K vzniku škody v dôsledku porušenia zmluvných povinnosť však môže dôjsť ešte pred zánikom zmluvy odstúpením od zmluvy. Nárok poškodenej zmluvnej strany na náhradu škody tak ale nie je následkom odstúpenia od zmluvy dotknutý.
29. Odstúpenie od zmluvy sa nedotýka práva na náhradu škody, ktorá vznikla porušením zmluvných povinností. Omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená porušenie povinnosti, a preto má oprávnená zmluvná strana právo na náhradu škody, ktorá je v príčinnej súvislosti s porušením povinností zo zmluvy, ktoré boli právnym dôvodom pre odstúpenie od zmluvy (Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, s. 1792.komentár k § 351 OBZ).
30. ZSP 81/2004: Odstúpením od zmluvy podľa Obchodného zákonníka <https://app.beck-online.sk/ bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mjzheyv6njrgm&refSource=text> zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy okrem výnimiek vymedzených v ustanovení § 351 <https://app.beck- online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mjzheyv6njrgmxhaylsmftxeylgfuztkmi&refSource=text> ods. 1 Obchodného zákonníka. Všetky právne následky porušenia zmluvy, ku ktorým došlo do zániku zmluvy odstúpením však zostávajú zachované. Platí to aj pre úroky z omeškania, na ktoré vzniklo veriteľovi právo za dobu od splatnosti peňažného záväzku do zániku zmluvy.
31. Odvolací súd po preskúmaní napadnutých výrokov rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu zistil, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
32. Ušlý zisk sa v súlade s konštantou judikatúrou súdov definuje ako ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s pohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktíva, ako je tomu u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu. Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku alebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu veci (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti). Len všeobecné tvrdenie o strate z podnikateľskej príležitosti alebo zmarenie podnikateľského zámeru bez ďalšieho, nemôže byť základom pre vznik nároku na náhradu ušlého zisku, a to ani v prípade, ak by boli dôsledkom protiprávnej udalosti. Je potrebné súčasné naplnenie predpokladov vzniku a existencie zodpovednostného vzťahu, ktorými sú existencia škody (ušlého zisku) a príčinnej súvislosti medzi škodou a protiprávnym konaním. Dôkazné bremeno naplnenia týchto podmienok vzniku zodpovednosti za ušlý zisk pritom zaťažuje poškodeného. Aj existencia ušlého zisku musí byť vždy spoľahlivo preukázaná. V prípade ušlého zisku musia byť dokazované také konkrétne skutkové okolnosti (tvrdené poškodeným), ktoré pri logickej úvahe povedú súd k záveru, že ušlý zisk by skutočne vznikol nebyť protiprávnej udalosti, t.j. dokazuje sa pravdepodobnosť dosiahnutia ušlého
zisku u poškodeného v danom čase a podľa miery dokázanej pravdepodobnosti, je potom možné urobiť záver o tom, či by za daných okolností bol žalovaný ušlý zisk aj reálnym. Ušlý zisk je teda stratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitostí zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného je s ohľadom na existujúce okolnosti toho, ktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote. Pokiaľ žalobca nepreukáže existenciu týchto okolností a výšku ušlého zisku, ktorý mohol pri bežnom chode veci očakávať, nemôže byť v konaní úspešný.
33. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný listom zo dňa 14.12.2015 vypovedal Zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 4.1.2010 z dôvodu neustálej zmeny nájomcov a štruktúry prevádzok, čo bolo spojené s dlhodobou realizáciou stavebných prác v OC Cubicon, sprevádzaných hlukom a ďalšími obmedzeniami. Okresný súd Bratislava I vyhodnotil výpoveď žalovaného zo dňa 14.12.2015 ako neplatnú, a to rozsudkom č.k. 31Cb/86/2016-676 zo dňa 19.3.2019, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1Cob/157/2019 zo dňa 23.6.2022, zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 29.328,29 EUR s prísl., ktorej zaplatenie si žalobca uplatňoval z dôvodu nezaplatených zmluvných nárokov voči žalovanému (nájomné, poplatok za služby spojené s nájmom a marketingový poplatok) za obdobie od začiatku roka 2016 do ukončenia nájomného vzťahu dňa 7.4.2016 odstúpením od zmluvy žalobcom.
34. Nájomný vzťah bol založený Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 4.1.2010 a mal trvať na dobu určitú (10 rokov) do 4.1.2020.
35. Vychádzajúc z vyššie uvedeného (citovaných rozsudkov ako aj odôvodnenia napadnutého rozsudku) je potrebné totožne dospieť k záveru, že k zániku nájomného vzťahu došlo ku dňu doručenia písomného odstúpenia od zmluvy žalovanému, t. j. 7.4.2016 odstúpením od zmluvy žalobcom, čiže pred uplynutím platnosti nájomnej zmluvy uzatvorenej na dobu určitú.
36. Žalobca si v spore uplatnil nárok na ušlý zisk za obdobie od 8.4.2016 do 31.12.2017, t. j. za obdobie po zániku nájomného vzťahu v dôsledku odstúpenia od zmluvy žalobcom.
37. Nárok na ušlý zisk nemožno zamieňať s nárokom na nájomné, príp. na ďalšie zmluvné nároky, ktoré sa platia počas platnosti nájomnej zmluvy.
38. Pri posudzovaní nároku na ušlý zisk je potrebné vychádzať o. i. aj z okolností skončenia nájomnej zmluvy a v tomto kontexte posudzovať porušenie povinnosti na strane žalovaného, ako predpokladu vzniku nároku žalobcu na náhradu škody (ušlého zisku). Skutočnosť, že žalovaný nemal záujem na ďalšom užívaní prenajatého priestoru, porušoval svoje povinnosti z nájomnej zmluvy - viedla žalobcu k odstúpeniu od zmluvy. Jednalo sa však o podnikateľské rozhodnutie žalobcu (prenajímateľa) o nakladaní s predmetom nájmu.
39. V tomto spore k predčasnému ukončeniu nájomného vzťahu došlo právnym úkonom žalobcu, ktorý ak by od zmluvy neodstúpil, naďalej by žalobcovi vznikal nárok na zmluvné plnenia do ukončenia platnosti zmluvy (nájomné, ostatné zmluvné nároky).
40. Strany sporu sporili žalobný nárok vychádzajúc zo zazmluvnenia/užívania predmetu nájmu v prospech tretích osôb.
41. Podľa názoru odvolacieho súdu súbežné uzatvorenie nájomných zmlúv (bez ohľadu na užívanie novým „nájomcom“) do odstúpenia od zmluvy žalobcom (7.4.2016) je, vzhľadom na neplatné odstúpenie žalovaného od zmluvy, dôvodné posúdiť ako snahu žalobcu o elimináciu prípadnej škody. Rozhodujúce je, či žalovaný priestor neužíval z vlastného podnetu, vyvinul činnosť smerujúcu k ukončeniu zmluvného vzťahu a teda v danom prípade by nebolo možné žalobcovi brániť eliminovať výšku prípadnej škody, najmä ak žalovaný zmluvné plnenia neuhrádzal a priestor neužíval. S nárokom žalobcu na zmluvné platby sa súd vysporiadal rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, vyhodnotil výpoveď žalovaného zo dňa 14.12.2015.
42. Iná situácia podľa názoru odvolacieho súdu vzniká po odstúpení od zmluvy o nájme žalobcom.
43. Ak žalobca uzatvoril po ukončení nájomnej zmluvy (od 8.4.2016) na tento predmet nájmu nájomnú zmluvu s treťou osobu, nemohol žalobcovi vzniknúť nárok na náhradu škody (ušlý zisk) voči žalovanému.
44. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je dôvodný nárok žalobcu na ušlý zisk po uzatvorení nových nájomných zmlúv (zmluvy) s treťou osobou po odstúpení žalobcu od zmluvy pre absenciu priamej príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti žalovaného a tvrdenou škodou. V prípade opačného názoru by totiž žalobca mohol mať nárok na ušlý zisk až do uplynutia doby, na ktorú mala byť nájomná zmluva uzatvorená (4.1.2020), čiže by reálne nehnuteľnosť nemusel prenajať a uplatňoval by si ušlý zisk voči predchádzajúcemu nájomcovi niekoľko ďalších rokov napriek tomu, že s ním sám predčasne ukončil zmluvu (čiže ukončil zmluvné nároky). Taký výklad práva je podľa názoru odvolacieho súdu neprijateľný a nárok na ušlý zisk by bol v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku. Uzatvorením novej nájomnej zmluvy po odstúpení od zmluvy žalobcom, sa zo strany žalobcu jedná o nový nájomný vzťah. Skutočnosť, že nová výška nájomného nedosahuje výšku pôvodného nájomného, nie je možné posúdiť na ťarchu žalovaného, ale je výsledkom podnikateľskej činnosti žalobcu.
45. Odstúpenie od zmluvy nevylučuje nárok na náhradu škody pre porušenie povinnosti nájomcom, je však potrebné na posúdenie nároku na ušlý zisk vymedziť obdobie, za ktoré by mal mať žalobca uvedený nárok. Vzhľadom na uvedené je potrebné posúdiť dôvodnosť a výšku nároku na ušlý zisk za obdobie do uzatvorenia novej nájomnej zmluvy po odstúpení od zmluvy žalobcom.
46. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie pochybil a napadnutý rozsudok vo výroku II. a IV. je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže je potrebné ustáliť skutkový stav v súlade s vyššie uvedeným názorom odvolacieho súdu a opätovne v spore rozhodnúť. Vzhľadom na dôvody, pre ktoré došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, kedy súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, bude povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní s uvedeným vysporiadať a postupovať v súlade s relevantnými zákonnými ustanoveniami a teda preskúmať skutkové okolnosti sporu v intenciách vyššie uvedeného tak, aby bolo možné dospieť k záveru, či sú splnené zákonné predpoklady pre nárok na náhradu škody v podobe ušlého zisku, za aké obdobie a v akej výške.
47. Podľa § 396 ods. 3 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
48. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).