Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33C/84/2026

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/X, XXX XX E., zastúpenej advokátskou kanceláriou LEXANTE s. r. o., so sídlom Slávičie údolie 106, 811 02 Bratislava, IČO: 53 362 624, proti žalovanému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. XXX, XXX XX E. , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zdržať sa akéhokoľvek kontaktovania žalobkyne, a to osobne, písomne, telefonicky, prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými prostriedkami podobného charakteru.

II. Žalovaný je povinný zdržať sa približovania k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, s výnimkou súdnych konaní a vyšetrovacích úkonov.

III. Neodkladné opatrenie je vykonateľné jeho doručením.

IV. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným Mestskému súdu Bratislava IV dňa 13.08.2026 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému zakázal akýmkoľvek spôsobom ju kontaktovať a zároveň mu uložil povinnosť nepribližovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, s výnimkou súdnych konaní a vyšetrovacích úkonov. Návrh odôvodnila potrebou bezodkladnej ochrany svojej telesnej a duševnej integrity pred konaním žalovaného, s ktorým v minulosti tvorila partnerský pár.

2. Žalobkyňa v návrhu uviedla, že partnerský vzťah so žalovaným ukončila v apríli 2026, avšak žalovaný sa s ukončením vzťahu nezmieril a odvtedy proti jej vôli opakovane vyhľadáva jej osobnú prítomnosť. Má sa zdržiavať v blízkosti jej bydliska, ako aj jej pracoviska v OC Eurovea, čakať na ňu, sledovať ju a opakovane ju kontaktovať telefonicky a prostredníctvom elektronických komunikačných prostriedkov. Žalobkyňa zároveň poukázala na fyzické útoky zo strany žalovaného počas ich partnerského vzťahu a na postupne sa stupňujúcu verbálnu agresivitu po jeho skončení.

3. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný ju počas trvania partnerského vzťahu opakovane fyzicky napadol, najmä fackami, chytaním a ťahaním za vlasy, pričom jej mali vzniknúť modriny a ďalšie poranenia. Po ukončení vzťahu sa podľa jej tvrdenia fyzické násilie zmenilo najmä na sústavné prenasledovanie, vyhľadávanie osobného kontaktu, telefonovanie a elektronické kontaktovanie. Žalovaný sa jej mal vyhrážať aj fyzickým násilím, a to nielen voči nej, ale aj voči jej novému partnerovi.

4. Žalobkyňa na podporu svojich tvrdení predložila najmä zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 01.05.2026, obrazové záznamy elektronickej komunikácie a fotografie zachytávajúce poranenia na jej tele. Poukázala tiež na ďalšie materiály týkajúce sa kontaktovania a prenasledovania. Pre konanie

žalovaného podala dňa 01.05.2026 trestné oznámenie na Obvodnom oddelení Policajného zboru Karlova Ves, vedené pod ČVS: ORP-329/KV-B4-2026.

5. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.

8. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

9. Podľa , sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha . 10. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Účelom neodkladného opatrenia je poskytnutie rýchlej a efektívnej súdnej ochrany v prípadoch, keď vzhľadom na konkrétne okolnosti nemožno od účastníka spravodlivo požadovať, aby bez takejto ochrany znášal existujúci stav až do rozhodnutia vo veci samej. Vzhľadom na povahu tohto procesného inštitútu sa nevyžaduje úplné preukázanie všetkých rozhodujúcich skutočností v rozsahu potrebnom na meritórne rozhodnutie. Postačuje ich hodnoverné osvedčenie, teda dosiahnutie takej miery pravdepodobnosti, ktorá odôvodňuje záver o existencii nároku a zároveň o potrebe jeho okamžitej ochrany. Osvedčená musí byť aj existencia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami.

14. Pri neodkladných opatreniach podľa a je predmetom ochrany predovšetkým telesná a duševná integrita fyzickej osoby. Na ich nariadenie preto nie je nevyhnutné, aby už došlo k ďalšiemu fyzickému útoku alebo aby bolo v trestnom konaní právoplatne konštatované spáchanie trestného činu. Rozhodujúce je, či z osvedčených skutočností vyplýva reálne a dostatočne konkrétne ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity chránenej osoby a potreba zabrániť pokračovaniu alebo stupňovaniu takéhoto konania.

15. Po oboznámení sa s návrhom a predloženými listinnými a obrazovými dôkazmi súd dospel k záveru, že žalobkyňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení osvedčila existenciu konania žalovaného, ktoré objektívne môže ohrozovať jej telesnú a duševnú integritu, ako aj potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami.

16. Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 01.05.2026 súd zistil, že žalobkyňa už bezprostredne po skončení partnerského vzťahu popísala orgánom Policajného zboru správanie žalovaného spočívajúce v opakovanom vyhľadávaní jej prítomnosti. Uviedla, že žalovaný ju sleduje pri bytovom dome, v ktorom

býva, ako aj pri jej pracovisku v OC Eurovea, neustále jej píše správy a telefonuje. Zároveň aj počas výsluchu na obvodnom oddelené jej volal žalovaný z tel. čísla XXXX XXX XXX a informoval sa kde je a s kým je, a počas hovoru sa vyjadroval vulgárne voči jej osobe.

17. Zo zápisnice ďalej vyplynulo, že žalovaný sa opakovane zdržiaval pri bytovom dome žalobkyne, kde ho žalobkyňa vídavala aj z okna, a vyhľadával ju aj pri jej pracovisku. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný sa pohyboval v okolí jej pracoviska a pri jej odchode von k nej prichádzal a snažil sa s ňou komunikovať. V dôsledku toho žalobkyňa prestala vychádzať z pracoviska sama a chodila v sprievode kolegov. Za významnú súd považoval aj okolnosť, že podľa tvrdenia žalobkyne sa správanie žalovaného v prítomnosti ďalších osôb menilo, pričom ak bola sama, žalovaný sa snažil o kontakt alebo jej nadával.

18. Zo zápisnice súd zároveň zistil, že žalobkyňa sa pokúšala kontakt so žalovaným prerušiť jeho blokovaním. Tento postup však podľa jej výpovede neviedol k ukončeniu kontaktovania, pretože žalovaný jej následne volal z iných telefónnych čísel. Žalobkyňa žalovanému opakovane dávala najavo, že si ďalší kontakt neželá, žiadala ho, aby jej dal pokoj a aby ju nesledoval. Z uvedeného je podľa súdu osvedčené, že nejde o obojstranne udržiavaný kontakt medzi bývalými partnermi, ale o kontakt pokračujúci napriek výslovne prejavenej vôli žalobkyne vzťah a komunikáciu ukončiť.

19. Osobitný význam má obsah zápisnice v časti týkajúcej sa vyhrážok a predchádzajúceho násilia. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný jej v deň podania trestného oznámenia povedal, že ona a jej nový partner budú mať „rozbité papule“ a že keď ich uvidí spolu, „obaja dostanú na papuľu“. Zároveň uviedla, že približne dva mesiace pred podaním trestného oznámenia jej žalovaný počas hádky povedal, že ju zabije. Na otázku, či má obavu o svoj život a zdravie, odpovedala kladne a uviedla, že má strach, že jej žalovaný fyzicky ublíži.

20. Obava žalobkyne pritom podľa názoru súdu nemá iba abstraktný alebo subjektívny základ. V zápisnici o trestnom oznámení žalobkyňa uviedla aj predchádzajúce fyzické násilie zo strany žalovaného počas ich partnerského vzťahu, keď ju mal opakovane fackovať, chytať a trhať za vlasy. Tvrdenie o predchádzajúcom fyzickom násilí podporujú aj predložené fotografie tela žalobkyne, na ktorých sú vizuálne zachytené stopy poranení, najmä v oblasti ruky a hornej časti tela. Súd v tomto štádiu konania z fotografií nevyvodzoval medicínsky záver o mechanizme ani pôvode jednotlivých poranení; fotografie však v spojení s obsahom zápisnice podporujú hodnovernosť tvrdenia žalobkyne, že vo vzťahu medzi stranami už v minulosti dochádzalo ku konfliktom spojeným s fyzickým násilím.

21. Predložená elektronická komunikácia ďalej osvedčuje konfliktný, urážlivý a nátlakový charakter kontaktovania žalobkyne. V komunikácii sa opakovane objavujú požiadavky na stretnutie a príchod žalobkyne napriek tomu, že žalobkyňa vyjadruje nesúhlas s ďalším kontaktom, ako aj výroky smerujúce k tomu, že žalovaný za žalobkyňou príde sám. Z komunikácie je súčasne zrejmé používanie hrubých a ponižujúcich výrazov voči žalobkyni a jej partnerovi.

22. Za podstatnú súd považoval aj skutočnosť, že predložená komunikácia zachytáva kontaktovanie z viacerých telefónnych čísel, ako napr. +XXX XXX XXX XXX, + XXX XXX XXX XXX, +XXX XXX XXX XXX. Táto okolnosť korešponduje s výpoveďou žalobkyne v zápisnici o trestnom oznámení, podľa ktorej po zablokovaní žalovaného tento pokračoval v kontaktovaní z iných telefónnych čísel. Súd samotným obrazovým záznamom jednotlivých komunikácií nepriznáva význam nezvratného dôkazu o identite používateľa každého zachyteného telefónneho čísla; v spojení s ostatnými predloženými dôkazmi však komunikácia podporuje tvrdenie žalobkyne o pretrvávajúcom a nechcenom kontakte.

23. Súd pri posudzovaní návrhu prihliadol aj na dopad konania žalovaného na každodenný život žalobkyne. Žalobkyňa už pri podaní trestného oznámenia uviedla, že sa snaží nevychádzať z domu, bojí sa opätovného stretnutia so žalovaným, predovšetkým večer sa bojí vracať domov, mimo práce prakticky nikam nechodí a pri pracovisku nechodí sama, ale v sprievode kolegov. Takáto zmena spôsobu života presahuje rámec bežného emocionálneho konfliktu bývalých partnerov a osvedčuje, že konanie žalovaného má reálny negatívny vplyv na pocit bezpečia, slobodu pohybu a duševnú integritu žalobkyne.

24. Súd hodnotil jednotlivé predložené dôkazy vo vzájomných súvislostiach. Samotná existencia konfliktného partnerského vzťahu ani samotné zasielanie nevhodných správ by bez ďalšieho nemuseli odôvodňovať taký intenzívny zásah do práv žalovaného, akým je zákaz kontaktovania a približovania.

V predmetnej veci však nejde o izolovaný prejav nevhodnej komunikácie. Osvedčené skutočnosti vytvárajú ucelený obraz správania pozostávajúceho z predchádzajúceho fyzického násilia, následného odmietnutia akceptovať ukončenie partnerského vzťahu, opakovaného vyhľadávania žalobkyne pri jej bydlisku a pracovisku, pokračovania v kontaktovaní napriek blokovaniu a výslovným žiadostiam o jeho ukončenie, verbálnej agresivity a vyhrážok fyzickým násilím.

25. Práve kumulácia uvedených okolností je rozhodujúca. Predchádzajúce fyzické násilie zvyšuje závažnosť neskorších vyhrážok, opakované zdržiavanie sa pri bydlisku a pracovisku žalobkyne zvyšuje reálnosť možnosti osobného kontaktu a pokračovanie v komunikácii napriek blokovaniu a jednoznačne prejavenej vôli žalobkyne svedčí o tom, že menej intenzívne prostriedky zo strany žalobkyne neviedli k ukončeniu neželaného kontaktu. Súd preto nepovažoval obavu žalobkyne za hypotetickú alebo založenú výlučne na jej subjektívnom pocite.

26. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že o trestnom oznámení žalobkyne doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté. Civilný súd v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neposudzuje trestnoprávnu zodpovednosť žalovaného a ani neprejudikuje výsledok trestného konania. Pre rozhodnutie podľa a je rozhodujúce, či je osvedčené také konanie, ktoré môže ohroziť telesnú alebo duševnú integritu žalobkyne, a či vzhľadom na jeho povahu a intenzitu vznikla potreba okamžite upraviť pomery medzi stranami. Tieto predpoklady súd považoval za splnené.

27. Súd preto dospel k záveru, že žalobkyňa hodnoverne osvedčila potrebu bezodkladnej súdnej ochrany. Pokračovanie v doterajšom stave by znamenalo, že žalobkyňa by bola naďalej nútená znášať nechcené osobné a elektronické kontakty žalovaného a súčasne by pretrvávala možnosť jeho opakovaného vyhľadávania v blízkosti žalobkyne. Vzhľadom na predchádzajúce fyzické násilie a obsah zaznamenaných vyhrážok nemožno od žalobkyne spravodlivo požadovať, aby s poskytnutím súdnej ochrany čakala až do prípadného ďalšieho fyzického incidentu.

28. Za splnené považoval súd podmienky na uloženie zákazu kontaktovania podľa . Zákaz osobného, písomného, telefonického a elektronického kontaktovania priamo reaguje na osvedčený spôsob konania žalovaného. Jeho účelom je vytvoriť jednoznačnú hranicu medzi stranami a zabrániť pokračovaniu konania, ktoré u žalobkyne vyvoláva psychický tlak a obavu o jej bezpečnosť.

29. Rovnako súd považoval za dôvodné nariadenie zákazu približovania podľa . Samotný zákaz komunikácie by v danom prípade neposkytoval žalobkyni dostatočnú ochranu, keďže osvedčené konanie žalovaného nespočíva iba v telefonickom alebo elektronickom kontaktovaní, ale aj v opakovanom fyzickom vyhľadávaní žalobkyne v miestach jej bydliska a pracoviska.

30. Vzdialenosť 50 metrov súd vzhľadom na okolnosti veci považoval za primeranú. Takto určená vzdialenosť umožňuje žalobkyni vytvoriť si dostatočný bezpečnostný priestor a zároveň nepredstavuje neprimerané obmedzenie žalovaného nad rozsah potrebný na dosiahnutie sledovaného účelu. Výnimka pre súdne konania a vyšetrovacie úkony zároveň zabezpečuje, aby nariadené opatrenie nebránilo stranám v účasti na úkonoch orgánov verejnej moci, pri ktorých môže byť ich prítomnosť potrebná alebo uložená.

31. Pri posudzovaní proporcionality nariadeného opatrenia súd porovnal na jednej strane zásah do slobody pohybu a komunikácie žalovaného a na druhej strane potrebu ochrany života, zdravia, telesnej a duševnej integrity a súkromia žalobkyne. Uložené povinnosti neobmedzujú žalovaného všeobecne vo vzťahu k tretím osobám ani v jeho bežnom osobnom, pracovnom či spoločenskom živote; ukladajú mu iba povinnosť nekontaktovať konkrétnu osobu a nepribližovať sa k nej pod určenú vzdialenosť. Takýto zásah je vzhľadom na osvedčenú intenzitu a charakter doterajšieho konania žalovaného primeraný sledovanému legitímnemu cieľu.

32. Súd zdôrazňuje, že účelom neodkladného opatrenia nie je sankcionovať žalovaného za jeho doterajšie konanie, ale preventívne zabrániť ďalšiemu zásahu do telesnej alebo duševnej integrity žalobkyne. V situácii, keď žalobkyňa už žalovanému opakovane prejavila vôľu nepokračovať v

partnerskom vzťahu ani vo vzájomnom kontakte a žalovaný túto vôľu podľa osvedčených skutočností nerešpektoval, predstavuje súdom uložený zákaz primeraný prostriedok ochrany žalobkyne.

33. Súd preto návrhu žalobkyne vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek kontaktovania žalobkyne spôsobmi uvedenými vo výroku I. uznesenia a zároveň povinnosť zdržať sa približovania k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou súdnych konaní a vyšetrovacích úkonov, ako je uvedené vo výroku II. uznesenia.

34. Zároveň súd rozhodol, že neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením podľa .

35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s . Keďže žalobkyňa bola s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu úspešná, súd jej priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.