Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/564/2015

Potvrdené rozhodnutím 5Co/83/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa v spore žalobcu: Pozemkové spoločenstvo združenia bývalých urbárnikov obce Machulince, Machulince, Krovinská 126, IČO: 37 968 165, zastúpené: Advokátska kancelária Gabriel Orlík, s.r.o., Topoľčianky, Žitavanská 20, IČO: 36 858 722, proti žalovanému: Miloš Ondrejka KAM-ON, Machulince, Žitavská 100, IČO: 37 323 296, v konaní o zaplatenie 32.155,91 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 25C/564/2015-340 z 15. júna 2021, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e. Žalovanému voči žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: Pozemkové spoločenstvo združenia bývalých urbárnikov obce Machulince, Krovinská 126, Machulince, IČO: XX XXX XXX, zast. AK Gabriel Orlík, s.r.o., Žitavanská 20, Topoľčianky, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: L. G. B.-ON, S. XXX, L., IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Ružena Gräffová, advokát, Hlavná 118, Topoľčany, v konaní o zaplatenie 32.155,91 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je povinný zaplatiť Okresnému súdu Nitra výdavky štátu v sume 1.177,21 eura do 15-tich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Žalovanému voči žalobcovi súd p r i z n á v a plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podaným návrhom doručeným dňa 21.08.2014 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 32.155,91 eura s príslušným úrokom z omeškania. So žalovaným uzavrel dňa 27.11.2006 zmluvu o nájme nehnuteľností - lesných pozemkov za 50.000,-Sk ročne. Dodatkom zo dňa 08.01.2007 sa zmenila výška nájomného. Žalovaný ani na základe výziev neuhradil vystavené a splatné faktúry v sume 31.492,40 eura, vyčíslené úroky z omeškania v sume 663,51 eura a úrok z omeškania.

2. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz proti ktorému žalovaný podal včas odpor s odôvodnením. Namietal nesprávne vyčíslený nájom, keď v roku 2007 ťažba kameňa neprebiehala, v nasledujúcich rokoch boli otvorené dva ťažobné priestory. Nájom uhrádzal dopredu a mali ústnu dohodu o predĺžení nájmu, ktorá sa nakoniec nerealizovala, preto vyčíslený nájom neuhradil.

3. Okresný súd Nitra rozsudkom zo dňa 18.10.2018 žalobu zamietol. Na základe odvolania žalobcu krajský súd v Nitre rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vrátil mu na ďalšie konanie. Rozhodnutie prvostupňového súdu nebolo dostatočne odôvodnené ( najmä nebolo odôvodnené z akých skutkových zistení prišiel prvostupňový súd k právnym záverom), nepresvedčivý, závery odôvodnenia boli rozporné.

4. Do prvého rozhodnutia prvostupňový súd zistil tento skutkový a právny stav: Žalobca sa podaným návrhom doručeným dňa 21.08.2014 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 32.155,91 eura ( splatné faktúry v sume 31.492,40 eura, vyčíslené úroky z omeškania v sume 663,51 eura ) s príslušným úrokom z omeškania. So žalovaným uzavrel dňa 27.11.2006 zmluvu o nájme nehnuteľností - lesných pozemkov za 50.000,-Sk ročne. Zmluvou zo dňa 08.01.2007 sa zmenila výška nájomného na sumu 5.000,-Sk ročne. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 27.11.2006 do 31.12.2012. Dňa 07.08.2007 uzavreli dodatok k zmluve zo dňa 08.01.2007 podľa ktorej sa cena zvýšila na sumu 250.000,-Sk ročne,

s vysvetlením, že za lesné pozemky bude nájom 50.000,-Sk a za nájom za inú hospodársku činnosť jedného ťažobného priestoru bude suma 200.000,-Sk. Predmetom dodatku bol aj súhlas žalobcu ako prenajímateľa na ťažbu kameňa, po nadobudnutí povolení kompetentných úradov. Súhlas bol na jeden ťažobný priestor. Dňa 17.02.2008 vydal žalobca žalovanému povolenie na odlesnenie 2ha lesa na účel ťažby kameňa. Žalobca špecifikoval, že jeden ťažobný priestor má 0,5ha. Priestor sa bude považovať za ťažobný až do jeho úradnej rekultivácie. Ťažobný priestor sa v teréne zamerá a vyznačí za prítomnosti výboru žalobcu. Odlesnenie sa bude vykonávať postupne na otváraný ťažobný priestor. Doba ťažby kameňa za bude počítať na roky, bez ohľadu na trvanie ťažby v roku hneď po vydaní súhlasu na odlesnenie ťažobného priestoru. Obvodný lesný úrad v Nitre vydal povolenie na odlesnenie 2ha lesných pozemkov dňa 26.05.2008. Obvodný banský úrad v Bratislave dňa 18.11.2008 povolil dobývanie nerastu - doskovitého andezitu na ploche 20.000 m2 do 31.12.2012. Dňa 28.07.2008 obec L. vydala územné rozhodnutie podľa stavebných predpisov s názvom Ložisko andezitu - L. pre žalovaného ako bolo zakreslené v projekte I.. U.. Podľa podmienok umiestnenia stavby išlo o lesný pozemok s novým plánovaným využitím - dobývanie nerastnej suroviny, ťažobná plocha 20.000 m2, plošný rozsah dobývacej plochy 15.000 m2, plošný rozsah manipulačnej plochy 4.500 m2. Dňa 05.08.2008 požiadal žalovaný žalobcu o súhlas na otvorenie 2 ťažobného priestoru. Zároveň žiadal o odlesnenie 0,5ha pozemku na skladovanie plochy skrývkovej zeminy. Výdavkovým dokladom z 10.08.2007 zaplatil žalovaný žalobcovi platbu za nájom za rok 2007 v sume 240.000,-Sk, keď predtým uhradil sumu 10.000,-Sk. Žalobca žalovaného fakturoval ročne za prenájom lesa a ťažbu za prenájom ťažobného priestoru, počet MJ 1,000. Za rok 2008 za dva ťažobné priestory a za roky 2009 až 2012 za tri ťažobné priestory. Odlesnená plocha je podľa žalobcu totožná s ťažobným priestorom. Podľa žalobcu žalovaný nemal uhradené všetky faktúry ( celková suma 92.942,92 eura, uhradené 69.749,05 eura) a vyzval ho na úhradu sumy 31.492,40 eura výzvou zo dňa 28.07.2014 za nájom lesa a ťažbu kameňa. Dňa 05.06.2013 žalovaný podpísal žiadosť o splátkový kalendár na sumu 31.492,40 eura. Žalovaný uvádzal, že vo faktúrach ani pri splátkovom kalendári neriešil, či išlo o dva alebo tri ťažobné priestory. Nemal prehľad o identifikácii platieb. Bolo to aj z dôvodu, že bola ústna dohoda o predĺžení nájmu. Ťažobný priestor si dal zamerať a podľa geodeta L. F. v mesiaci december 2012 mal ťažobný priestor výmeru 9.642 m2. Priestor bol ohraničený odlesnenou časťou a vrcholom najvyššej časti násypu. Žalovaný trval na tom, že v roku 2007 neprebiehala ťažba a následné roky využíval dva ťažobné priestory. celkovo mal uhradiť 76.346,05 eura a uhradil 78.047,55 eura. Po konfrontácii akceptovaných nárokov žalobcu žalovaným a uhradených platbách nakoniec žalovaný konštatoval, že nemá žiadny dlh voči žalobcovi. Svedkovia reálnu dobu ťažby neuvádzali, vedeli o dlhu žalovaného a že to tom vedel aj on. Vo veci bol vyhotovený znalecký posudok s dodatkom znalkyňou I.. L. Q.. Podľa posudkov hranica odlesnenia a vnútorná hrana násypov predstavuje plochu 8.937 m2, s hornou hranicou násypov je to plocha 10.222 m2 a s vonkajšou stranou násypov resp. hranicou odlesnenia je to 12.940 m2. Podľa znalkyne od ťažby ubehlo päť rokov a vzhľadom na vonkajšie poveternostné vplyvy nebolo možné zistiť stav v roku 2012. Priestor reálnej ťažby bol ohraničený viditeľnými zárezmi do svahu a z druhej strany násypom nepoužitých kameňov, ktorý nevznikol reálnou ťažbou. Išlo o nepoužitý materiál potlačený mechanizmami dolu svahom do priestoru, kde sa ťažba nevykonávala. Násypy po skončení ťažby sa zosúvali, aj počas zameriavania. Na pojednávaní, kde súd vyhlásil rozsudok žalobca žiadal žalovanú sumu aj z dôvodu, že žalovaný mal rekultivovať priestor ťažby a dokedy tak neurobil majú nárok na prenájom ťažobného priestoru od roku 2013 v rozsahu žalovanej sumy. Žalovaný nebol prítomný na pojednávaní pri tomto rozšírení dôvodov nároku žalobcu.

5. Právny zástupca žalobcu sa pridržiaval doterajších písomných vyjadrení ako aj odvolania v danej veci, kde popisuje čo je ťažobný priestor. A jednotlivé dohody strán z týchto skutočností vyplýva nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy žalovaným. Má za to, že v danej veci ide o obchodnoprávny vzťah v zmysle §261 ods. 9 O.Z., a teda žalovaný aj uznaním a čiastočným zaplatením uznal celý dlh. Na podporu svojich tvrdení žalobca predložil výškové a objemové zmeny v kameňolome, z ktorých vyplýva, že hranica územia zasiahnutého ťažbou bola v rozsahu troch ťažobných priestorov pričom tieto zmeny nenastali po roku 2012. Nemal návrhy na doplnenie dokazovania.

6. Štatutárny zástupca žalobcu uviedol, že boli písomné a ústne dohody medzi stranami, ktoré zakladajú nárok na žalovanú sumu, to že boli 3 ťažobné priestory nebolo v priebehu ťažby sporné, podľa jeho názoru aj skládka nerastu je ťažobným priestorom.

7. Súd podľa pojednával v neprítomnosti žalovaného a jeho právnej zástupkyne

8. Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: odvolaním žalobcu č.l.257-262, vyjadrením žalovaného č.l.270-271, uznesením KS č.l.287-297, vyjadrením žalobcu č.l.313, vyjadrením žalovaného č.l.317, vyjadrením žalobcu zo dňa 8.6.2021, stanoviskom výškových a objemových zmien v kameňolome na parc. č. 2363 a zistil tento doplňujúci skutkový a právny stav :

9. Predmetom opätovného rozhodovania prvostupňového súdu nebola povinnosť doplniť dokazovanie. Žalobca predložil rozsah výškových a objemových zmien v kameňolome od septembra 2009 do júla 2017 ( ortofotomapy). V júly 2006 nebola žiadna zmena. V septembri 2009 hranica výpočtu územia zasiahnutého ťažbou bola 14.223 m2 a hranica vyrúbaného lesa 12.175m2. K zmene územia zasiahnutého ťažbou nedošlo, hranica vyrúbaného lesa sa zmenila na plochu 14.411 m2 v septembri 2012 a na plochu 14.453 v septembri 2014. V danom území dochádzalo k výškovým úbytkom aj prírastkom.

10. Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

11. Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

12. Podľa účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

13. Podľa právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

14. Podľa účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

15. Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

16. Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Podľa predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

18. Podľa musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

19. Podľa s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

20. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21. Podľa splnením dlh zanikne.

22. Podľa nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

23. Podľa nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

24. Podľa § 261 ods. 1 Obch. zák. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

25. Podľa Obch. zák zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a , ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom.

26. Podľa § 407 ods. 3 Obch. zák. ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

27. Podľa o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe banskou činnosťou sa podľa tohto zákona rozumie a) ložiskový geologický prieskum vyhradených nerastov (ďalej len ""), 1) b) otvárka, príprava a dobývanie výhradných ložísk, c) zriaďovanie, zabezpečenie a likvidácia banských diel a lomov, d) úprava a zušľachťovanie nerastov vykonávané v súvislosti s ich dobývaním, e) zriaďovanie a prevádzka odvalov, výsypiek a odkalísk pri činnostiach uvedených v písmenách a) až d), f) osobitné zásahy do zemskej kôry, 2) g) likvidácia starých banských diel, 3) h) sprístupňovanie banských diel a starých banských diel 3) pre múzejné a iné účely a práce na ich udržiavaní v bezpečnom stave.

28. Podľa o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe činnosťou vykonávanou banským spôsobom sa podľa tohto zákona rozumie a) dobývanie ložísk nevyhradených nerastov vrátane úpravy a zušľachťovania nerastov vykonávaných v súvislosti s ich dobývaním, zabezpečenie a likvidácia banských diel a lomov, ako aj vyhľadávanie a ložiskový geologický prieskum nevyhradených nerastov, b) inžiniersko-geologický a hydrogeologický prieskum okrem geologických prác vykonávaných za účelom získania dopĺňajúcich údajov pre dokumentáciu stavieb, c) ťažba pieskov a štrkopieskov v korytách vodných tokov plávajúcimi strojmi vrátane úpravy a zušľachťovania týchto surovín vykonávaných v súvislosti s ich ťažbou, s výnimkou odstraňovania nánosov pieskov a štrkopieskov pri údržbe vodných tokov, d) podzemné práce vykonávané banským spôsobom, najmä hĺbenie jám a jamíc, razenie štôlní a tunelov, ako aj iných podzemných priestorov s objemom nad 250 m3, e) práce na zabezpečenie stability podzemných priestorov (podzemné sanačné práce), f) práce na sprístupňovaní jaskýň a práce na ich udržiavaní v bezpečnom stave, g) zemné práce vykonávané s použitím strojov a výbušnín, ak sa na jednej lokalite premiestňuje viac ako 100 000 m3 horniny, h) strojové vŕtanie studní s dĺžkou nad 30 m a vrty s dĺžkou nad 30 m na iné účely než na práce uvedené v a v až g), čerpanie prírodných liečivých a stolových minerálnych vôd v banských dielach.

29. Podľa o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe dobývanie ložiska nevyhradeného nerastu, ako aj zabezpečenie a likvidáciu banských diel a lomov možno vykonávať iba na základe povolenia obvodného banského úradu. Na účely tohto zákona sa dobývaním rozumie akákoľvek činnosť fyzických osôb a právnických osôb zameraná na získanie nerastu z ložiska. Obvodný banský úrad povoľuje aj banské stavby slúžiace dobývaniu ložiska nevyhradeného nerastu a úprave nerastov v súvislosti s ich dobývaním vrátane umiestnenia stavby, ako aj ich užívanie,

zmeny a odstránenie; obvodný banský úrad uvedené stavby povoľuje v lomoch (kameňolomy, štrkovne, pieskovne a pod.), v hraniciach územia vymedzeného v rozhodnutí o využití územia na dobývanie ložiska nevyhradeného nerastu, ak sa nevykonala rekultivácia pozemku.

30. V zmysle cit. zák. ust. súd žalobu zamietol. Súd skúmal zmluvné vzťahy strán pričom mal zato, že tieto nie v dostatočnej miere riešili ich vzájomné práva a povinnosti. Zmluvné dojednania boli komplikované a nie jasne zrozumiteľné. Písomné zmluvy sa robili opakovane, niečo sa dopisovalo perom, niečo sa riešili jednostrannými prejavmi. Existoval zmluvný vzťah na nájom lesa, na odlesnenie a za ťažobné priestory. Pri rozhodovaní tak súd posudzoval aj jednostranné úkony zmluvných strán podľa občianskeho, alebo . Zmluva o nájme nehnuteľností z 27.11.2006 bola na nájom lesných pozemkov. Podľa dodatku k zmluve zo dňa 7.8.2007 sa zvyšoval nájom na sumu 250 tis. Sk, pričom perom je dopísané, že 50 tis. Sk bolo za les a 200 tis. Sk za ťažbu kameňa, resp. jeden ťažobný priestor ( č.l. 11).

31. Len z iných vyjadrení strán a povolení správnych orgánov vyplývalo, že plánom bolo otvoriť štyri ťažobné priestory, každý o výmere 0,5 ha. Toto bolo konštatované v územnom rozhodnutí G. L. ( č.l. 227) ale vyplývalo to aj so súhlasu Obvodného lesného úradu ( č.l. 30), rozhodnutia Obvodného lesného úradu v Nitre zo dňa 16.05.2008 ( č.l. 90) a rozhodnutia Obvodného banského úradu zo dňa 18.11.2008 (č.l. 31). Územné rozhodnutie vychádzalo z projektu, ktorý predložil žalovaný. Z tohto vyplýva, že išlo o plán, nie o potvrdenie reálneho stavu. V rámci ťažobnej plochy mala byť plocha na dobývanie a plocha na manipulovanie s dobývaným materiálom. Z dodatku nájomnej zmluvy vyplývalo, že žalobca súhlasil s ťažbou kameňa potom ako rozhodnú kompetentné úrady. Z jeho jednostranného vyjadrenia zo 17.2.2008 (č.l. 28) vyplýva, že nájomné za ťažbu sa bude platiť za každý rok bez ohľadu na trvanie ťažby, avšak po vydaní súhlasu na odlesnenie. Súhlas bol vydaný 26.5.2008 ( č.l. 30).

32. V zmysle nájomnej zmluvy s dodatkom ako aj jednostranné vyjadrenia žalobcu žalovaný nemohol vykonávať inú hospodársku činnosť a to ťažbu kameňa v roku 2007. Žalobca mal možnosť preukázať, že v tomto období žalovaný reálne ťažil a mal by tak nárok na bezdôvodné obohatenie. Žalovaný však svoje tvrdenia o ťažbe v roku 2007 nepreukázal a hlavne žalovaný dokladoval nemožnosť ťažby v roku 2007. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný má platiť za prenájom lesa za roky 2007 - 2012 (č.l. 32). Taktiež nebolo sporné, že v roku 2008 boli otvorené dva ťažobné priestory keď listom zo dňa 5.8.2008 ( č.l. 108) žiadal žalovaný o súhlas s otvorením druhého ťažobného priestoru. Napriek tomu, že si žalobca dával podmienku zamerania ťažobného priestoru za jeho prítomnosti, nič takého sa nerealizovalo. Podľa názoru súdu zmluvne nemali strana zrozumiteľne ošetrené otváranie ďalších ťažobných priestorov a výšku nájomného za ne. Z jedinej zmluvy s dodatkom vyplýva výška nájomného vo výške 250 tis. Sk, čiže dvojstranným právnym úkonom nijako nebolo zohľadnené otvorenie ďalšieho ťažobného priestoru z pohľadu výšky nájomného, k zmene zmluvného vzťahu nedošlo. Predmetom doplnenia predchádzajúceho rozhodnutia bolo aj vyporiadanie sa zo skutočnosťou, či išlo o obchodnoprávny, alebo občianskoprávny vzťah. Žalobca tvrdil, že išlo o obchodnoprávny vzťah a podľa žalovaného, že občianskoprávny vzťah. Podľa súdu v prípade písomne uzavretej zmluvy resp. dodatku išlo o obchodnoprávny vzťah vzhľadom na povahu zmluvných strán a predmetu nájmu. S poukazom na ., Obch. zák., len vzťahy neupravené zmluvou sa mali riadiť ustanoveniami . Súd mal však za to, že do účinnosti zmluvy sa vzťahy medzi stranami neriadili , ale mohli strany postupovať, len podľa , konkrétne podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení. Išlo o údajnú ťažbu za jeden ťažobný úsek v roku 2007. Prvostupňový súd tak už aj v prvom rozhodnutí rozoberal nárok žalobcu na základe bezdôvodného obohatenia a na základe zmluvného vzťahu. Nesprávne bolo uvádzané v prvom rozhodnutí, že zmluvný vzťah sa riadil . Žalobca aj odvolací súd poukazovali na uznanie dlhu žalovaným a jeho následky v zmysle . Ohľadne roku 2007 sa na uznanie dlhu podľa prvostupňového súdu vzhľadom na uvedené nevťahoval. Neprehľadná bola aj situácia ohľadne splácania a uznania dlhu. Žalovaný nemal zjavne vedomosť aký dlh reálne uznáva, keď v zmysle uvedených skutočností ani nebolo jasné čo a odkedy je predmetom zmluvného vzťahu strán. Reálna ťažba v roku 20007 nebola, z listinných dôkazov vyplýva, že právo ťažby si žalovaný vybavoval v roku 2008 a žalobca túto skutočnosť nevyvrátil. Uznanie dlhu, či vykonané platby žalovaným súd nemohol akceptovať, pretože toto síce potvrdzuje dlh dlžníka v prípade, že by to popieral, ale len vtedy, ak je reálne preukázané, že nárok veriteľa na uznanú položku je. Ani úhrada platby nepotvrdzuje zákonný či zmluvný nárok na tú ktorú sumu ak sa preukáže opak a strany nemajú vzájomne ustálené čo konkrétne a za aké obdobie je platené. V tomto prípade bolo preukázané,

že nárok žalobcu na žalovanú sumu nie je. Skutočnosť, že ak dlžník za niečo zaplatil, ale reálne to neužíval či nenakladal, býva tak ako teraz predmetom súdnych sporov. Súd mal za to, že žalovaný vyvrátil listinnými dôkazmi reálne užívanie ťažobného priestoru v roku 2007.

33. Len z ústnych a písomných jednostranných vyjadrení strán vyplýva, že aj za každý ďalší ťažobný priestor má žalobca nárok na nájomné v sume 200 tis. Sk, čo nebolo sporné napriek jednostrannému vyjadreniu žalobcu zo dňa 17.02.2008 ( č.l. 28). Súd bral do úvahy ohľadne ceny preukázateľne dvojstranne dojednanú cena ťažobného priestoru. Podľa dojednaní strán až povolením ťažby mali nastať zmluvne dojednané podmienky, teda aj platobná povinnosť žalovaného. Medzi stranami bolo sporné či od roku 2009 boli alebo neboli otvorené tri ťažobné priestory keď žalobca na tom trval pričom žalovaný s tým nesúhlasil. Z predložených listinných dôkazov nevyplýva, že by bol reálne otvorený tretí ťažobný priestor. Nebola dokladovaná žiadna žiadosť či súhlas k jeho otvoreniu, nebol nijako zameraný. Žalobca svoj názor poukazoval na rozsah odlesnenia ktorý sa mal rovnať rozsahu ťažobného priestoru. Súd s týmto názorom nesúhlasil so žiadnych zákonných ustanovení ani zmluvných dojednaní strán takáto skutočnosť nevyplýva. Zákon o banskej činnosti definuje banskú činnosť či činnosť vykonávanú banským spôsobom. Medzi ne patrí aj dobývanie ložiska nevyhradeného nerastu teda dojednaná činnosť žalovaného, nikde však nie je definovaný pojem ťažobný priestor. Tvrdenie žalobcu dokonca vyvracia žiadosť žalovaného z 05.08.2008 ( č.l. 108) kde okrem otvorenia druhého ťažobného priestoru žiadal o odlesnenie 0,5 ha lesa a tento priestor by sa použil ako skladovacia plocha skrývkovej zeminy, pretože v priestore kde sa malo ťažiť bolo potrebné najprv odstrániť povrchovú časť. Rovnakú žiadosť adresoval žalovaný žalobcovi dňa 17.07.2008 ( č.l. 70). Podľa znaleckého posudku a dodatku boli za účelom možnosti realizácie ťažby odsunutý materiál z ktorého boli vytvorené násypy. Podľa súdu miesta kde sa tieto násypy nachádzajú, nemožno považovať za ťažobný priestor a ani za priestor kde sa s vyťaženým materiálom manipuluje. V zmysle dodatku k zmluve o nájme mal žalovaný platiť za ťažbu kameňa v ťažobnom priestore, nie za to kde je uložená skrývka resp. kde sú násypy kameňa. Žalovaný predložil zamerania ťažobných priestorov z roku 2012 od L. F. podľa ktorého výmera ťažobného priestoru bola 9.642 m2 čo nepredstavuje výmeru väčšiu ako dva ťažobné priestory (2x0,5ha). Súd aj v rámci konania uvádzaným znaleckým posudkom overoval rozsah ťažobného priestoru, pričom mal za to ako už bolo konštatované, že násypy nemožno zahrnúť do ťažobného priestoru. Podľa posudku bola výmera ťažobného priestoru v rozsahu 8.937 m2. V znaleckom posudku nebolo konštatované, že by násypy vznikli z vyťaženého kameňa ale odsunutého materiálu a ani tento nebol dostatočne zabezpečený a aj počas realizácie znaleckého posudku dochádzalo k jeho zosunom preto sa už reálny priestor ťažby v roku 2012 presne určiť nedal. Uvedené dva údaje však vzhľadom na odstup času sú primerane rovnaké ( aj údaj o výmere 10.222m2 meraný na vrchoch násypov) a potvrdzovali skutočnosť, že reálna ťažba neprebiehala na viac ako dvoch ťažobných priestoroch. Možno len dodať, že znalkyňa pôvodne označila za ťažobný priestor aj časť násypov po ich vrchol, čo však podľa súdu nebol správny postup keďže v miestach násypov ťažba nemohla prebiehať a nájom bol dojednaný za ťažbu kameňa. Jej údaj po vrchol násypov uvádzal výmeru 10.222 m2 čo bez zanedbateľného rozsahu 222 m2 tiež predstavovalo dva ťažobné priestory. K odchýlke ako konštatovala znalkyňa mohlo dôjsť s odstupom času a vplyvom počasia. Z uvedených dôvodov teda súd neakceptoval že by mal žalobca nárok na nájomné za tri ťažobné priestory ale len za dva. Iná skutočnosť nebola preukázaná ani stanoviskom o výškových a objemových zmenách žalobcom. V objekte kameňolomu boli výškové úbytky ako aj prírastky, ktoré potvrdzujú existenciu odsunutého materiálu. Hranica ťažby bola 14.223 m2. Ak budeme mať za to, že hranica vyrúbaného lesa v roku 2009 je 12.175m2 za omyl vzhľadom na nesledujúce roky, keď bola vyše 14.000 m2 a žalovaný žiadal o odlesnenie 0.5 hektáru na uloženie skyvky, za čo aj žalobcovi zaplatil, rozsah ťažobného priestoru nebol väčší ako 1 hektár čo je rozsah maximálne dvoch ťažobných priestorov. Výškové a objemové stanovisko potvrdilo závery znaleckého posudku. Rovnako ako vyššie, uznanie dlhu, či reálne úhrady žalovaným súd nemohol akceptovať, pretože toto síce potvrdzuje dlh dlžníka v prípade že by to popieral, ale len vtedy, ak je reálne preukázané, že nárok veriteľa na uznanú položku je. Ani úhrada platby nepotvrdzuje zákonný či zmluvný nárok na tú ktorú sumu ak sa preukáže opak a strany nemajú vzájomne ustálené čo konkrétne a za aké obdobie je platené. S poukazom na ustanovenia § 407 ods. 3 Obch. zák. je na dlžníkovi preukázať, že uznaní dlh nemal povinnosť platiť. Vyvrátiteľná podmienka zvyšku záväzku je na žalovanom. Aj keď to nebolo úmyslom súdu, na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd mal za to, že dokazovaním došlo k vyvráteniu nároku žalobcu na úhradu platieb za tri ťažobné priestory. Toto vyvracia preukázaná skutočnosť neexistencie tretieho ťažobného priestoru. Ak je táto skutočnosť zjavne preukázaná čo sa stalo, je zjavne vyvrátený nárok žalobcu aj podľa . V tomto prípade tak bolo preukázané, že nárok žalobcu na žalovanú sumu nie je.

34. Keďže podľa výpočtov úhrad žalovaného za nájom lesu a ťažobných priestorov zaplatil viac ( 78.047,55 eura č.l. 89) ako podľa dojednaní mal ( 76.346,05 eura č.l. 89), súd považoval nárok žalobcu v celosti za nedôvodný.

35. V rámci dokazovania štátu vznikli trovy za vypracovaný znalecký posudok s dodatkom a vyjadrením znalkyne v sume 1.577,21 eura. Žalovaný zaplatil preddavok v sume 400 eur, v tejto časti boli náklady štátu uhradené. Žalobca bol v konaní neúspešný tak ho súd zaviazal na náhradu zvyšných neuhradených výdavkov v sume 1.177,21 eura podľa .

36.O trovách konania súd rozhodol podľa a 262 ods. 1 tak, že úspešnému žalovanému voči žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre v zmysle . V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Podľa odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. Podľa CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( , ďalej ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.