Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Cb-91-2026.pdf
PDF · 67.56 KB
Case nature
Subarea
39Cb/91/2026
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v spore žalobcu XENEX design, s.r.o., so sídlom A., B. C. XXXX/XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného zástupcom RYBÁR advokát s.r.o., so sídlom A., D. E. XX, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému IDONA, spol. s r.o., so sídlom F. G. F., H. I. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpenému zástupcom DEDÁK & Partners, s. r. o., so sídlom F. - J. K. L. J., L. J. X, IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie istiny 39 453,96 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Konanie zastavuje.
II. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Predmetom sporu je nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie istiny 39 453,96 eur s príslušenstvom titulom neuhradenej ceny za dodanie tovaru a vykonanie montážnych prác voľne stojaceho nábytku.
2. Podaním došlým súdu 31.7.2026 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že medzi stranami došlo k mimosúdnemu vyriešeniu sporu. Zároveň navrhol, aby súd konanie zastavil a žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania. K tomuto návrhu sa pripojil žalovaný a zároveň oznámil, že nežiada, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania.
3.1 Podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
3.2 Podľa § 146 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
4.1 Dispozícia so žalobou patrí medzi základné procesné oprávnenia žalobcu. Späťvzatím žaloby žalobca prejavuje vôľu voči súdu, aby sa o jeho žalobe nekonalo a nerozhodovalo. Procesným dôsledkom späťvzatia žaloby je zastavenie konania. Zastavenie konania alebo jeho časti ako bezprostredný následok späťvzatia žaloby je však podmienené splnením ďalšej podmienky, ktorá je od vôle žalobcu nezávislá. Ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, je na zastavenie konania v dôsledku späťvzatia žaloby nevyhnutný súhlas žalovaného. V ostatných prípadoch súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí; s výnimkou späťvzatia žaloby pred predbežným prejednaním sporu podľa § 168 CSP alebo pred pojednávaním.
4.2 Žalobca vzal žalobu účinne späť v celom rozsahu. Súd súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nezisťoval, nakoľko k nemu došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie. Keďže v prejednávanej veci nejde o spor, v ktorom by určitý spôsob vzťahu medzi stranami vyplýval z osobitného predpisu, nevyžadoval sa podľa § 146 ods. 2 CSP súhlas žalovaného so späťvzatím ani z tohto dôvodu.
4.3 Keďže žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť a súhlas žalovaného so späťvzatím v danej veci nie je podmienkou zastavenia konania pre späťvzatie žaloby, súd podľa § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil.
5. Uznesením o zastavení konania sa konanie končí, a preto bol súd povinný v ňom aj bez návrhu rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP). Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Žalobca ako dôvod späťvzatia žaloby uviedol mimosúdne vyriešenie sporu. Z procesného hľadiska teda nebolo možné ustáliť, ktorá strana sporu zastavenie konania zavinila, a podľa názoru súdu nebolo ani možné aplikovať § 256 ods. 1 CSP. Z uvedeného dôvodu súd v súlade s čl. 4 ods. 1 CSP pristúpil pri rozhodovaní o trovách konania k aplikácii § 255 ods. 2 CSP na danú právnu vec, pretože mal za to, že daná právna úprava je obsahom aj účelom najbližšie tejto právnej veci a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.
6. O vrátení kráteného súdneho poplatku rozhodne súd v obsadení vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto uznesenia. Podľa § 14 ods. 4 prvej a druhej vety zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca by mal v konaní rozhodovať až o prípadnej sťažnosti proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Ak by o vrátení kráteného súdneho poplatku nerozhodol vyšší súdny úradník, ale sudca súdu prvej inštancie, zmaril by súd týmto procesným postupom strane sporu možnosť namietať prípadnú nesprávnosť rozhodnutia o vrátení kráteného súdneho poplatku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. a/ a m/ CSP) v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.