Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/64/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou v právnej veci žalobcu: Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, proti žalovanému: MM PARTS PLUS, s.r.o., IČO: 46 184 830, so sídlom Novozámocká 56/60, Nitra, v zastúpení JUDr. Pavol Gráčik, advokát so sídlom Farská 40, Nitra, o zaplatenie sumy 4.073,71 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania vo výške 100%, ktoré je povinný zaplatiť žalobca.

III. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

odôvodnenie:

1./ Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 4.073,71 eur spolu s úrokom z omeškania ročne vo výške 5% počnúc od 08.08.2019 až do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 30.12.2016 na základe hlásenia zaregistroval poistnú udalosť pod č. XXXXXXXXXX, ku ktorej došlo dňa 29.12.2016 o 13.40 hod. na Vodná - Schurmannova v Nitre. K poistnej udalosti, konkrétne k dopravnej nehode došlo v čase trvania dohodnutého poistenia na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX - havarijné poistenie AUTOMAX, ktorú ako poistník uzatvoril žalovaný so žalobcom zo dňa 29.12.2015. Predmetom poistenia bolo motorové vozidlo Citroen Berlingo s EČV:Y VIN:G Na základe oznámenia škodovej udalosti, zisteného rozsahu poškodenia a ďalších podkladov bolo dňa 30.1.2017 ukončené šetrenie poistnej udalosti a poistná udalosť čXX.XXX,XXbola zlikvidovaná ako totálna škoda a následne poukázal žalovanému v zmysle vyššie uvedeného poistné plnenie vo výške 12.130,66 eur, pričom všeobecná hodnota motorového vozidla ku dňu poistnej udalosti, teda 29.12.2016 predstavovala sumu vo výške 16.010,66 EUR a od všeobecnej hodnoty bola odrátaná hodnota predajných zvyškov vozidla vo výške 13.880 EUR. Následným šetrením likvidácie predmetnej škodovej udalosti a spätnou kontrolou spisového materiálu bol zistený chybný výpočet poistného plnenia a v tejto súvislosti žalobca požiadal o vypracovanie nového znaleckého posudku, ktorého úlohou bolo stanovenie všeobecnej hodnoty motorového vozidla v čase poistnej udalosti, pričom bolo zistené, že všeobecná hodnota vozidla v čase vzniku poistnej udalosti bola 12.361,00 EUR, avšak pri likvidácii poistnej udalosti likvidátor vychádzal zo všeobecnej hodnoty 16.010,66 eur, tak ako to bolo uvedené aj v Oznámení o ukončení likvidácie poistnej udalosti znalca v znaleckom posudku, záver znalca v znaleckom posudku jednoznačne potvrdil nesprávny spôsob výpočtu všeobecnej hodnoty motorového vozidla, čo malo následne vplyv na výšku vyplateného poistného plnenia žalovanému. Celková výška poistného plnenia, ktorá bola vyplatená žalobcovi bola vo výške 12.30,66 eur, po odrátaní predajných zvyškov vozidla vo výške 3.880 EUR. Nakoľko však v zmysle znaleckého posudku bola všeobecná hodnota vozidla v čase vzniku poistne udalosti vo výške

12.361,00 eur, malo byť žalovanému vyplatené poistné plnenie vo výške 8.056,95 eur po odrátaní hodnoty predajných zvyškov vozidla a zmluvne dojednanej spoluúčasti), ktorá zodpovedala výške škody, ktorá vznikla v dôsledku poistnej udalosti na majetku žalovaného. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti, prijatím poistného plnenia v sume 12.130,66 eur došlo na strane žalovaného k neoprávnenému obohateniu v sume 4.037,71 eur, ktorá prestavuje rozdiel medzi vyplatenou sumou poistného plnenia a sumou plnenia, na ktorú vzhľadom na znalecký posudok mal žalovaný reálne právny nárok. Neoprávnený majetkový prospech spočíva v tom, že plnením nad rámec znaleckým posudkom stanovenej hodnoty motorového vozidla v čase poistnej udalosti bolo žalovanému vyplatené plnenie vo vyššej miere, ako bola znížená hodnota jeho majetku, resp. vyššie poistné plnenie, ako bolo potrebné na pokrytie vzniknutej škody, v dôsledku čoho došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu v časti vyplatenej sumy vo výške 4.073,71 eur.

2./ Žalobca, ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v žalobe označil poistnú zmluvu č. XX.XX.XXXX,zo dňa 29.12.2015, Všeobecné poistné podmienky „VPP HAV 14“, Oznámenie škody z poistenia motorových vozidiel zo dňa 30.12.2016 , Oznámenie o ukončení likvidácia poistne] udalosti zo dňa 30.1.2017, Znalecký posudok č. 307/2018 zo dňa 12.11.2018, Výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 10.12.2018 spolu s doručenkou, Odpoveď na predmetnú výzvu doručená dňa 03.01.2018, Výzvu na vrátenie vyplatenej sumy zo dňa 04.03.2019.

3./ Súd prvej inštancie vo veci vydal dňa 25.09.2019 platobný rozkaz č.k. - 36, voči ktorému žalovaný podal odpor v ktorom uviedol, že s uplatneným nárokom žalobcu v celom rozsahu nesúhlasí, keďže skutkové okolnosti, na základe ktorých došlo k vydaniu platobného rozkazu nie je možné subsumovať pod skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia , ako majetkový prospech, ktorý bol získaný bez právneho dôvodu, keďže neboli kumulatívne splnené podmienky qua non, ktoré charakterizujú záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na podaný odpor zo strany žalovaného súd v prvej inštancii Uznesením sp. zn.

- 51 zo dňa 12.11.2019 platobný rozkaz v zmysle ustanovenia a zrušil a vo veci vytýčil termín pojednávania.

4./ Právny zástupca žalobcu po tvrdil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená poistná zmluva, žalovaný mal poistené vozidlo u žalobcu a dňa 29.12.2016 došlo k dopravnej nehode, ktorá bola žalovaným riadne ohlásená, bola v zmysle poistných podmienok žalobcom prešetrovaná a bola vyhodnotená ako totálna škoda. Na základe tohto záveru žalobca adresoval žalovanému dňa 30.1.2017 oznámenie o ukončení likvidácie poistnej udalosti, kde hodnotu vozidla ku dňu poistnej udalosti určil sumou 16.010,66 eur, od tejto hodnoty odpočítal hodnotu predajných zvyškov vozidla v sume 3.380 eur a na základe uvedeného vyplatil žalobca žalovanému sumu 12.130,66 eur, pričom tieto skutočnosti nie sú sporné. Následným šetrením pri archivácii spisu žalobca zistil, že v rámci januárového uzatvorenia poistnej udalosti vychádzal z nesprávne určenej všeobecnej hodnoty vozidla ku dňu havárie, teda ku dňu poistnej udalosti a za účelom zistenia všeobecnej hodnoty vozidla ku dňu poistnej udalosti si dal vypracovať nový znalecký posudok ktorý určil, že všeobecná hodnota vozidla ku dňu poistnej udalosti t.j. 29.12.2016 je 12.361,- eur a ak od tejto sumy žalobca odrátal hodnotu predajných zvyškov vozidla 3.380 eur a zmluvne dojednanú spoluúčasť 424,05 eur, dospeli k výške poistného plnenia, ktorú mal žalobca žalovanému vyplatiť t.j. v sume 8.056,95 eur a keďže bola žalovanému vyplatená vyššia suma a to suma 12.130,36 eur, rozdiel medzi vyššie vyplatenou sumou a sumou, ku ktorej žalobca dospel na základe znaleckého posudku t.j. suma 4.073,71 eur a to je podľa názoru žalobcu bezdôvodným obohatením na strane žalovaného, pretože u žalovaného sa nachádzajú finančné prostriedky, ktoré boli vyplatené bez právneho titulu. Po obdržaní znaleckého posudku bol žalovaný vyzvaný k vráteniu bezdôvodného obohatenia a keďže žalovaný tvrdí, že k bezdôvodnému obohateniu na jeho strane nedošlo, bol žalobca nútený podať žalobný návrh. Okrem istiny t.j. 4.073,71 eur si uplatňujú aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa podania žaloby t.j. od 1.8.2019 do zaplatenia. Čo sa týka námietky k pasívnej legitimácii žalovaného tvrdil, že plnenie nad rámec znaleckého posudku bezpochyby prijal žalovaný, tieto finančné prostriedky sú na účte žalovaného a podľa jeho názoru žalovaný je pasívne legitimovaný v tomto spore.

Čo sa týka všeobecnej hodnoty vozidla 29.12.2016 za rozhodujúci dôkaz považujú znalecký posudok 307/2018, kde osoba spôsobilá na vypracovanie takýchto znaleckých posudkov potvrdila, aká bola všeobecná hodnota vozidla ku dňu poistnej udalosti. Právny zástupca žalobcu vo vzťahu k námietke žalovaného, že uplatnený nárok je premlčaný v rámci útoku uviedol, že je presvedčený, že uplatňovaný nárok nie je premlčaný, pretože v listinnom podaní zo dňa 14.10.2020 uviedli, že až na základe odpovede Kooperativy, ktorá mu bola doručená 11.5.2018 nadobudli podozrenie, že prvotný výpočet všeobecnej hodnoty vozidla nebol správny.. Nesprávne zadanie údajov do vzorcov spôsobilo, že prvotné určenie všeobecnej hodnoty vozidla bolo nesprávne. List Kooperativy vzbudil podozrenie a preto sa obrátili na znalca, aby si potvrdili, alebo vyvrátili chybné určenie všeobecnej hodnoty vozidla. Bez znaleckého posudku nevedeli určiť, aká je správna hodnota vozidla, až momentom doručenia znaleckého posudku t.j. v novembri 2018 sa žalobca dozvedel od osoby spôsobilej na vypracovanie znaleckých posudkov, čiže skutočná všeobecná hodnota vozidla bola 12.361 eur. Čiže až november 2018 je dátumom, keď sa potvrdilo podozrenie o prvotnom chybnom výpočte. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že vec premlčaná nie je.

5./ Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že trvajú na nároku v tom zmysle, že ak žalovaný prijal plnenie nad rámec znaleckého posudku, jedná sa z jeho strany o bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný žalobcovi vrátiť. Spolu s bezdôvodným obohatením si uplatňujú aj úrok z omeškania tak, ako je definovaný v žalobnom petite. Poukazujeme na uznesenie NS SR z 24.5.2011 sp. zn. , ktorý pojednáva o sile, váhe znaleckých posudkov v rámci súdnych konaní. Je toho názoru, že neexistuje právny dôvod, prečo by si mal žalovaný ponechať sumu, ktorá mu bola vyplatená na základe ľudskej chyby a až neskôr, keď došlo k pochybnostiam ohľadom výšky všeobecnej hodnoty vozidla a táto bola ustálená znaleckým posudkom, plnenie nad rámec posudku je potrebné vrátiť.

6./ Právny zástupca žalovaného tvrdil, že nárok žalobcu, ktorý si uplatňuje v tomto konaní popiera a to z dôvodov uvedených v odpore ako aj z dôvodov, že plnenie poistného charakteru, ktoré dostal žalovaný titulom poistnej udalosti zo dňa 29.12.2016 nemôže zakladať v žiadnom prípade akýkoľvek nárok, ktorý by mal byť odôvodnený titulom bezdôvodného obohatenia. Je zrejmé, že došlo k vzniku poistnej udalosti tak, ako to majú na mysli všeobecné podmienky článku 2, táto skutočnosť je teda nesporná. Došlo k poškodeniu vozidla v dôsledku náhodnej a nepredvídateľnej nehody, čo zodpovedá článku 4 ods. 1 všeobecných podmienok žalobcu. Neboli naplnené žiadne výluky z poistenia a bola splnená aj povinnosť vyplatenia poistného plnenia podľa článku 11 ods. 6 všeobecných podmienok. Poistná udalosť bola riadne šetrená žalobcom a bola aj riadne ukončená a dňa 30.1.2017 bolo poistné plnenie vyplatené v prospech žalovanej. Poisťovňa vykonávala svoju činnosť s odbornou starostlivosťou a určila všeobecnú hodnotu vozidla ku dňu poistnej udalosti a žalovaný nemal dôvod túto akýmkoľvek spôsobom ani spochybňovať, je teda zrejmé, že titul na poskytnutie a aj dôvod na poskytnutie poistného plnenia tu bol daný a tento nie je nijakým spôsobom sporovaný a preto majú za to, že odôvodňovanie nároku od ustanovenia , nie je v tomto prípade po právnej stránke možné, nakoľko nedošlo v tomto prípade k poskytnutiu plnenia bez právneho dôvodu. Tu je potrebné si uvedomiť, čo je tým právnym dôvodom a tým právnym dôvodom je práve jednak poistný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ktorý bol založený na základe platnej poistnej zmluvy a preukázanie toho, že skutočne došlo k poistnej udalosti a že na vozidle vznikla totálna škoda. Ďalšou podstatnou skutočnosťou je tá, že s prihliadnutím na uvedené skutočnosti namietajú aj pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, práve z tohto titulu, že žalovaný sa nijakým spôsobom nepričinil o vznik škody na strane žalobcu a teda nie je tu ani žiadny kauzálny nexus medzi porušením povinnosti a vznikom škody, ktorý by sa akýmkoľvek spôsobom týkal žalovaného. Takéto konanie považuje aj za konanie v rozpore s dobrými mravmi a je toho názoru, že možno pokiaľ by bol určený ďalší znalec na určenie všeobecnej hodnoty vozidla, tak aj tento by určil možno inú výšku všeobecnej hodnoty vozidla, ako bola určená znalcom v znaleckom posudku, ktorý tvorí súčasť tohto súdneho spisu. Ďalej v rámci svojej obrany tvrdil, že nie je sporné, že k poistnej udalosti došlo, boli splnené všetky podmienky, ktoré si vyžadujú aj všeobecné poistné podmienky žalobcu na poskytnutie plnenia, preto nevidíme žiadny priestor na to, aby žalobca tvrdil, že plnil bez právneho dôvodu. Úplne iná situácia by bola, ak by bol napríklad sporný vznik poistnej udalosti, tento však sporný nie je. Tak isto nie je sporným ten moment a v podstate to potvrdzuje samotný žalobca, že to bol práve zamestnanec žalobcu, ktorý pracuje na úseku likvidácie a je zodpovedný za určovanie všeobecnej hodnoty vozidla a tento pochybil a ten podľa názoru žalobcu nesprávne určil všeobecnú hodnotu vozidla ku dňu poistnej udalosti. Keďže

tvrdenie ohľadom pochybenia zamestnanca nie je sporné, je v tomto prípade potrebné vychádzať z ustanovení a vyvodiť zodpovednosť za škodu voči konkrétnemu zamestnancovi. Zároveň v rámci obrany vzniesol námietku premlčania, nakoľko k poskytnutiu plnenia došlo 30.1.2017 a je toho názoru, že už v tento okamih teda vedel žalobca o všetkých podmienkach, ktoré zakladajú plynutie subjektívnej premlčacej doby a vzhľadom na to, že žaloba bola podaná na súd 8.8.2019, tak je zrejmé, že žaloba bola podaná po uplynutí 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ešte raz však uvádzam, že sme toho názoru, že v tomto prípade je žalobcom uplatňovaný nárok potrebné hodnotiť ako nárok titulom náhrady škody voči zamestnancovi, ktorý je potrebné hodnotiť v rámci ustanovenia .

7./ Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol že, žalobu považuje za nedôvodnú, žiada ju v celom rozsahu zamietnuť a v takomto prípade žiada súd, aby zaviazal žalobcu s povinnosťou náhrady trov konania. Je toho názoru, že nebola naplnená skutková podstata bezdôvodného obohatenia v tomto prípade konkrétne plnenia bez právneho dôvodu, ale vzniknutú situáciu je potrebné vzhľadom na nespornosť pochybenia zamestnanca žalobcu posudzovať v rámci pracovno-právnych predpisov a zodpovednosti zamestnanca za vzniknutú škodu. Ak by súd bol toho názoru, že je možné právne posúdiť daný stav ako bezdôvodné obohatenie, tak sme toho názoru, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčaný a to z dôvodov, ktoré sme uviedli na dnešnom pojednávaní.

8./ Súd podľa určil, že je nesporné, že došlo ku škodovej udalosti, sporná je výška a to všeobecná hodnota motorového vozidla ku dňu vzniku škodovej udalosti.

9./ Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu a vykonal dokazovanie listinami, ktoré predložil a z ktorých považoval za preukázané nasledovné skutočnosti. 10./ Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca so žalovaným uzavrel dňa 29.12.2015 havarijné poistenie AUTOMAX ( č.l. 4), predmetom ktorého bola motorové vozidlo značky CITROEN BERLINGO , bielej farby, rok výroby 2015, evidenčné číslo NR XXX ID. V dôsledku dopravnej nehody na predmetnom motorovom vozidle vznikla škoda, pričom bolo podané oznámenie škody z poistenia motorových vozidiel ( č.l. 14), pričom dátum hlásenia škodovej udalosti z oznámenia škody vyplýva, že bol 30.12.2016, škoda vznikla 29.12.2016 a z popisu škodovej udalosti bolo zistené, že ku škode došlo tak, že zamestnávateľ žalovaného išiel po hlavnej ceste z ľavej strany, pričom mu nedalo iné motorové vozidlo prednosť. Z oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti číslo XXXXXXXX XX ( č.l. 15) bolo zistené, že žalobca oznámil žalovanému, že poistnú udalosť zlikvidovali ako totálnu škodu, pričom hodnota vozidla ku dňu poistnej udalosti predstavovala sumu 16.010,66 eur, hodnota predajných zvyškov vozidla bola 3.880 eur, čiže poistné plnenie predstavovalo sumu vo výške 12.130,66 eur. Zároveň z predmetného oznámenia bolo zistené, že šetrenie poistnej udalosti bolo ukončené 30.1.2017 a plnenie vo výške 12.130,66 eur bude poukázané na číslo účtu žalovaného. Z predloženého listinného dôkazu ohľadom výplaty poistného plnenia (č.l.88) bolo zistené, že žalobca žalovanému poskytol plnenie dňa 3.2.2017 vo výške 12.130,66 eur. Zo znaleckého posudku predloženého žalobcom číslo XXX/XXXX ( č.l. 6) vypracovaného 12.11.2018 bolo zistené, že všeobecná hodnota vozidla CITROEN BERLINGO ku dňu škodovej udalosti, teda ku dňu 29.12.2016 prestavovala čiastku 12.361 eur. Listom zo dňa 10.12.2018 žalobca vyzýval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré v liste odôvodnil tým, že všeobecná hodnota vozidla ku dňu poistnej udalosti bola 12.361 eur, hodnota predajných zvyškov 3.880 eur, zmluvne dojednaná spoluúčasť vo výške 5 % je 424,05 eur, plus už vyplatené poistné plnenia vo výške 12.130,66 eur, čiže neoprávnene poskytnuté poistné plnenie predstavuje sumu 4.073,71 eur, na ktoré vyzývali žalovaného.

11./ Súd pri rozhodovaní o návrhu vychádzal najmä z týchto ustanovení zákona :

12./ Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

13./ Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

14./ Podľa ustanovenia , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

15./ Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

16./ Podľa ustanovenia , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

17./ Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

18./ Podľa , hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.

19./ Podľa , zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom.

20./ Podľa pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

21./ Podľa , ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. 22./ Na základe vykonaného dokazovania ako aj z vyššie uvedených listinných dôkazov mal súd jednoznačne za preukázané, že žalobcom uplatnený nárok nie je dôvodný.

23./ Predmetom sporu je zaplatenie žalovanej sumy vo výške 4.073,71 eur, pričom žalobca predmetný nárok odôvodňoval tým, že so žalovaným mal uzavretú poistnú zmluvu a to havarijné poistenie AUTOMAX, predmetom ktorého bolo poistenie motorového vozidla CITROEN BERLINGO, na ktorom vznikla škoda preukázaná oznámením škody z poistenia motorových vozidiel, pričom predmetnú škodu žalobca vyhodnotil ako totálnu škodu, v dôsledku čoho vyplatil žalovanému z titulu poistného plnenia celkovú sumu vo výške 12.130,66 eur. Žalobca tvrdil, že na podnet KOOPERATIVY dali vykonať nový znalecký posudok, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že všeobecná hodnota vozidla ku dňu vzniku škodovej udalosti a to k 29.12.2016 predstavuje len čiastku 12.361,- eur a nie čiastku, akú oni ustanovili v rámci likvidácii poistnej udalosti, pričom hodnotu motorového vozidla ku dňu poistnej udalosti ohodnotili na sumu 16.010,66 eur. Žalobca v rámci obrany tvrdil, že v zmysle vypracovaného znaleckého posudku je skutočná všeobecná hodnota vozidla ku dňu poistnej udalosti 12.361 eur, z ktorej treba odrátať čiastku ako hodnotu predaných zvyšných zvyškov vozidla, ktorá je vo výške 3.860,- eur, zároveň treba odpočítať čiastku zmluvne dojednanú spoluúčasť čo je vo výške 426,- eur, pričom tento rozdiel mal byť skutočne vyplatený žalovanému, čiže žalovanému mala byť vyplatená len čiastka vo výške 8.056,95 eur, a keďže bola žalovanému vyplatená vyššia suma a to suma vo výške 12.130,66 eur, uplatňujú si titulom vydania bezdôvodného obohatenia rozdiel predstavujúci sumu vo výške 4.073,71 eur.

24./ Právny zástupca žalovaného v priebehu pojednávania vzniesol v rámci obrany jednak námietku nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaného, ďalej tvrdil že sa nejedná o bezdôvodné obohatenie, ale o škodu, za ktorú je zodpovedný zamestnanec žalobcu a zároveň vzniesol aj námietku premlčania.

25./ Súd vzhľadom na vznesené námietky zo strany žalovaného sa musel v prvom rade vysporiadať s otázkou, či uplatňovaný nárok žalobcu možno považovať za nárok titulom vydania bezdôvodného obohatenia alebo náhrady škody a následne po vyhodnotení nároku sa vysporiadať s legitimáciou ako aj so vznesenou námietkou premlčania.

26./ Keďže predmetom sporu je žalobcom uplatnený nárok vo výške 4.073,71 eur, predstavujúci rozdiel medzi sumou, ktorá v rámci poistného plnenia bola vyplatená a sumou, ktorá správne mala byť vyplatená vychádzajúc zo znaleckého posudku žalovanému, súd mal jednoznačne za preukázané, že voči žalovanému ide výlučne o vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle , z ktorého vyplýva, že bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bezprávneho dôvodu z čoho vyplýva, že v danom prípade sa jedná výlučne o vydanie bezdôvodného obohatenia. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie nie je protiprávne konanie obohateného, ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Splnenie predpokladov vzniku bezdôvodného obohatenia musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. O bezdôvodné obohatenie ide vtedy, ak sa plnením niekomu dostalo majetkovej hodnoty vyjadrenej tým, že v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktív () alebo zníženiu pasív (). Aktívne legitimovaným subjektom k uplatneniu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia () je ten, na koho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný, vyplýva z ust. ; je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil, alebo u koho nedošlo k zmenšeniu majetku, hoci k tomu malo v súlade s právom dôjsť (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ). V danom prípade je nepochybné, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia a nie k uplatnenie škody tak, ako tvrdil právny zástupca žalovaného a z toho dôvodu je žalovaný v predmetnom spore správne žalovaný, čiže je zo strany žalobcu preukázaná jeho pasívna legitimácia. Škoda podľa , je ak je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovno právnych predpisov nie je tým dotknutá, o škodu v danom prípade pôjde vtedy, ak žalobca nebude v spore so žalovaným úspešný.

27./ Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise mal súd za preukázané, že v danej veci sa jedná o vzťah medzi dvoma podnikateľmi - právnickými osobami pri ich podnikateľskej činnosti, pričom nemožno mať pochybnosti o tom, že sa jedná o vzťah obchodno záväzkový, na ktorý je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia . Medzi stranami sporu bola uzavretá poistná zmluva a to havarijné poistenie AUTOMAX, pričom predmetný typ zmluvy a to poistná zmluva nie je upravená v , ale je upravená výlučne v a preto súd v predmetnej veci postupoval prihliadnuc na . Ustanovenie ustanovuje, že táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Uvedené ustanovenia vymedzuje okruh záväzkov, ktorých režim (vznik, zmena a zánik) sa spravujú ustanoveniami tretej časti , ktorou sú obchodné záväzkové vzťahy. Vzhľadom na skutočnosť, ktorú súd prvej inštancie konštatoval v bode 26 mal za to, že v danom prípade sa jedná o prípad bezdôvodného obohatenia a preto následne pristúpil ku skúmaniu, či v danom prípade sa jedná o vydanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu alebo o vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy, čo malo zásadný vplyv pre dĺžku premlčacej doby teda, či na daný vzťah bude aplikovať ustanovenie , podľa ktorého právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil alebo podľa ustanovenia , ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4 roky. Medzi stranami sporu neboli sporné skutočnosti vyplývajúce z oznámenia o ukončení likvidácii poistnej udalosti, na základe ktorej žalobca vyplatil žalovanému finančnú čiastku 12.130,66 eur, pričom vyplatenie predmetnej čiastky preukázal aj výpisom z účtu, z ktorého bolo zistené, že predmetná suma bola žalovanému poukázaná na účet dňa 03.02.2017, pričom práve z dôvodu, že žalovanému sa plnilo na základe poistnej zmluvy poisteného motorového vozidla, ktoré spôsobilo škodu a žalobca žiadal od spoločnosti KOOPERATIVA refundáciu, z prípisu ohľadom likvidácie poistnej udalosti KOOPERATIVA

uviedla, že poukazuje poistné plnenie len vo výške 7.764,17 eur a to na základe ich výpočtu, z čoho žalobca usúdil, že pri výpočte škody došlo k pochybeniu a následne si dal vypracovať znalecký posudok, z ktorého bolo práve zistené, že všeobecná hodnota motorového vozidla ku dňu poistnej udalosti prestavovala sumu len 12.361, eur a nie práve čiastku, ktorá bola vypočítaná vo výške 16.010,66 eur, v dôsledku čoho si teda žalobca uplatňoval rozdiel medzi ich poskytnutým plnením a skutočne vyplatenou sumou, ktorá mala byť v rozdiele 4.073,71 eur. V danej veci súd prvej inštancie uvádza, že hmotnoprávna námietka vznesená žalovaným bola podaná dôvodne, jednak s poukazom na to, že súd prvej inštancie sa ustálil v tom, že na danú vec sa aplikuje a to , podľa ktorého právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo ( ). Ako súd prvej inštancie už vyššie konštatoval z dôvodu, že inštitút bezdôvodného obohatenie nie je upravený v použije sa na bezdôvodné obohatenie príslušné ustanovenie a keďže podľa ustanovenia a veta prvá bezdôvodne obohatenie musí vydať, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí tomu, na úkor koho sa získal, súd mal jednoznačne za preukázané že žalobca vyplatil vyššie poistné plnenie z dôvodu nesprávne určenej výšky zostatkovej hodnoty motorového vozidla ku dňu vzniku škodovej udalosti, čo jednoznačne preukázal aj predmetným znaleckým posudkom z čoho vyplýva, že došlo k plneniu bez právneho dôvodu ktoré je žalovaný povinný vrátiť. Z dôvodu, že v danom prípade ide plnenie bez právneho dôvodu, pričom tento inštitút nie upravený v , súd prvej inštancie vznesenú hmotnoprávnu námietku posudzoval práve podľa a to podľa , podľa ktorého sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Z tohto dôvodu aplikoval prvostupňový súd pre posúdenie námietky premlčania rozhodnutie NS SR č.k. zo dňa 28.10.2009, ktoré posúdilo uvedenú námietku premlčania podľa ustanovenia pri vydaní bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Premlčacia doba je dvojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. To je objektívne vymedzený začiatok (od slova "mohlo" a nie od "mohol"). Právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu, teda keď je actio nata. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti. Deň, od ktorého začína plynúť premlčacia doba, je teda totožný s dňom, keď možno po prvý raz podať žalobu bez nebezpečenstva, že bude zamietnutá súdom pre predčasnosť. Žalobca si mohol podanie na súde uplatniť nasledujúci deň potom, čo žalovanému boli vyplatené finančné prostriedky titulom poistného plnenia a ako už bolo vyššie uvedené , žalobca žalovanému plnil dňa 03.02.2017, pričom premlčacia doba začala plynúť nasledujúci deň od 4. 2. 2017 a uplynula dňa 04.02.2019, pričom žalobca predmetnú žalobu podal na súd až dňa 08.08.2019, čiže po márnom uplynutí premlčacej doby a vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany právneho zástupcu žalovaného mal za to, že nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy je premlčaným a taktiež súd za premlčané považoval aj uplatnené úroky z omeškania, nakoľko tieto tvoria príslušenstvo pohľadávky a vzhľadom na ich akcesorický vzťah k hlavnému záväzku sledujú osud hlavného záväzkového vzťahu, z čoho možno ustáliť, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, a návrh žalobca ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. 28./ Nakoľko súd zamietol žalobu z dôvodu premlčania pohľadávky, neposudzoval žalobný návrh z hľadiska preukázania, či nepreukázania správnosti uplatnenej výšky a to zostatkovej hodnoty motorového vozidla . 29./ Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30./ Podľa ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31./ O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení tak, že v konaní úspešnému žalovanému priznal proti neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov rozhodne vyšší súdny úradník podľa po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie ( ), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( ) a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ä ) . Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.